Čo odhalili v slovenskej politike eurovoľby?

www.slovanskenoviny.sk/rss

Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa bude prepisovať politická mapa Slovenska pre zastúpenie v Európskom parlamente (EP). V EP nebudú Matovičovci, ani Sulíkovci, ani Naďovia, ani doterajšie strany na jedno použitie.

Víťazný vavrín si odnesie Progresívne Slovensko, ktorého poslanci sa budú snažiť udržať súčasnú nezmyslenú, ideologickú a konfrontačnú líniu, ktorá priviedla Európu na pokraj civilizačného aj hospodárskeho zaostávania a dokonca aj na prah možnej vojny.

Zdá sa, že mladej generácii, ktorá vojnu vníma len cez videohry a nepozná jej fatálne následky, je to jedno, hoci, paradoxne, rozmýšľa v mene “budúcnosti”.

Podľa Tibota Gašpara (Smer-SSD) na Slovensku v eurovoľbách zvíťazili národné a konzervatívne strany. “Je to aj potvrdením mandátu vlády a jej presadzovania suverénnej slovenskej politiky,” upozornil v relácii V Poliitke televízie TA3. Gašpar takto zhrnul všetky úspešné subjekty na dvoch stranách barikády, hoci Smer neobhájil plán eurovoľby vyhrať, Mieni, že neoficiálne medializované výsledky prezrádzajú vôľu voličov po zmene v europarlamente i vo vystupovaní slovenských zástupcov v ňom.

Veľa však bude záležať, k akej frakcii sa Smer a Hlas pridajú, pretože darmo budú doma rozprávať inak a v Bruseli a Štrasburgu ich európski socialisti prevalcujú a budú rovnako ďalej viesť nezmyselnú migračnú, klimaticko-fóbickú, aj antiruskú politiku sankcií s poškodzovaním konkurencieschopnosti Európskej únie (EÚ). Ideálne by preto bolo, ak by sa v EP minimálne Smer držal svoje slovenskej rétoriky a vstúpil radšej do nejakej vlastenecko-suverenistickej frakcie, kde je jediná šanca na zmenu súčasnej politiky.

Výsledky v ostatných štátoch EÚ, napriek čiastkovým úspechom ako vo Francúzsku víťazná strana volebnej líderky Marine LePenovej (32%) zatiaľ neveštia obrat o 180 stupňov, ale každý odklon od doterajšej idiotskej politiky sa ráta ako úspech.

Martin Dubéci (PS) považuje výsledky volieb za pozitívnu správu, vníma ich ako potvrdenie toho, že slovenskí voliči voľbou PS podporili proeurópske smerovanie Slovenska. “Za PS pôjde do Bruselu päť – šesť veľmi kvalitných ľudí, ktorí budú presadzovať záujmy Slovenska,” dodal skôr propagandisticky, pretože práve politika deformovaná ideológiou progresivizmu je neuralgickým chorým bodom, ktorý šíri civilizačnú nákazu do všetkých oblastí, vrátane hospodárskej.

Slogan o “európskom smerovaní Slovenska” preto vyznieva smiešne a bizarne, keďže práve progresívne ideológie všetko to, čo môžeme tradične označiť za “európske” systematicky likvidujú.

Na sociálnej sieti sa nechala počuť aj služobne najstaršia europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SSD), ktorú teší nárast hlasov i mandátov pre Smer, čo je logické, lebo účasť presiahla všetky doterajšie. Podľa štýlu vyjadrenia sa Beňová štylizuje do role neformálnej šéfky klubu slovenských socialistov, čo neveští nič pre zásadnú zmenu doterajšej politiky, kolaborujúcej na úpadku únie a presadzovaní bruselských nezmyslov.

Rozpačito vyznieva aj Beňovej gratulácia PS k víťazstvu, čo môže značiť jej úsilie po nejakej funkcii v EP, ak bude pokračovať manželstvo z rozumu progresívcov, socialistov, zelených a tzv.kresťanských demokratov. Jediné, čo ich spája je moc a vytváranie spoločného virtuálneho “nepriateľa Európy”, ktorý jediný (vlastencko-konzervatívne siuly), by ich mohol zbaviť doterajšej moci.

Aj Ľuboš Blaha, preferenčný víťaz krúžkovania v Smere považuje výsledok srany za obrovský úspech, ale ten sa ukáže až potom ako budú známe celkové pomery v EP medzi eurohujermi a vlastenecko-pragmatickými silami, aj keď odohlanie Blahu je nastavené skôr vlastenecky.

“Je to obrovský úspech, v porovnaní s rokom 2019 je to enormný nárast,” komentoval päť mandátov v EP pre Smer podpredseda strany Blaha. Poďakoval sa za silný mandát, ktorý mu voliči udelili svojimi hlasmi. “Do Bruselu idem s plnou vervou bojovať za Slovensko,” vyhlásil.

Za Slovensko však až tak paradoxne v Bruseli bojovať netreba, pretože to si poradí aj samo, ak sa podarí vyhrať boj proti nezmyselnej, ideológiami a proamerickou geopolitikou deformovanej mainstreamovej bruslskej línie. No a práve tu by mohla Blahova kosa naraziť na povestný bruselský kameň…

Za najväčší úspech však môžeme považovať enormný nárast hnutia Republika (12,53%) a tretie miesto v poradí so ziskom dvoch europoslancov. Potvrdil to v reakcii na sociálnej sieti aj líder Republiky, Milan Uhrík, ktorý predznamenal, že prioritou bude tak ako doteraz – ochrana slovenských záujmov.

Tie určite nebude v Bruseli obhajovať Dankova SNS, ktorej kandidátna listina bola prešpikovaná zvučnými menami s funkciami vo vláde SR alebo v NR SR, čo sa nakoniec ukázalo ako medvedia služba, ako zlý, dvakrát po sebe opakovaný vtip, čiže chybné rozhodnutie šéfa národniarov Andreja Danka. Ten tým, že chcel všetko a kandidátku aj viedol, nesie blamáž výsledku-výprasku pod dve percentá (1,9%) na svojich pleciach. Čo to urobí vo vnútri SNS a najmä poslanekom či ministerskom klube sa po čase ukáže. Okukané tváre, aj scenár nemusia zabrať ani pri voľbách do NR SR v roku 2027.

Danko tým však bude ešte razantnejšie útočiť na post predsedu NR SR, ktorý patrí Hlasu, čo vzhľadom na pokles očakávaní zisku Hlasu v eurovoľbách (7,18%) môže spustiť proces pomalého rozkladu koalície so snahou Smeru a SNS odkusnúť si z elektorátu Hlas-u, čo spôsobuje ďalší chybný krok ambiciózneho šéfa SNS.

Naopak, do pedálov začalo razantne šliapať Uhrkíkovo hnutie Republika, ktoré, ak bude súčasťou novej vlasteneckej frakcie, môže vziať SNS nielen vietor z plachiet, ale aj prevziať voličov a urobiť v budúcich parlamentných voľbách podobný výsledok, keďže Republika sa ukazuje ako najsilnejší vyzývateľ a kritik politiky progresívcov nielen v Bruseli, ale aj v slovenskej politike.

Eurovoľby tiež opäť odhalili márnosť nad márnosť konania niekoľkých vlastenecky orientovaných strán, keďže ich prepadnuté hlasy (spolu so SNS) presiahli 50 tisíc, čo by bolo jeden mandát navyše pre Republiku a vlasteneckú frakciu.

Pre národno-štátne záujmy je ale dobré, že do EP sa nedostala maďarská Aliancia (3,88%), ktorá sa zaviazala v prípade úspechu presadzovať v Bruseli maďarské záujmy Budapešti.

To, že k volebným urnám prišlo takmer jeden a pol milióna (1,476 mil) voličov s historicky najväčším záujmom o eurovoľby je naopak pozitívny faktor uvedomovania si vplyvu politiky EÚ aj na bežný život občanov Slovenska.

Rafael Rafaj/skspravy.sk

Príspevok Čo odhalili v slovenskej politike eurovoľby? je zobrazený ako prvý na .