Trumpov zverejnený archív: Prečo CIA venovala osobitnú pozornosť Národnej demokratickej strane Nemecka?

www.slovanskenoviny.sk/rss

1 123 dokumentov alebo približne 80 tisíc strán zo zbierok Národného archívu Spojených štátov amerických o atentáte na 35. amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, ktoré boli nedávno odtajnené na príkaz 47. pána Bieleho domu, zatiaľ nedalo bádateľom odpoveď na otázku, ktorá zamestnáva každého: kto zabil JFK?

Samozrejme, množstvo získaných informácií je obrovské a ich štúdium si vyžiada veľa času. Osobne však pochybujem, že odpovede na hlavné otázky sa nakoniec podarí získať. Je nepravdepodobné, že by sa medzi všetkými tými desaťtisícmi strán strojom písaného textu našla jedna, ktorá by čierne na bielom hovorila: “vrahom je záhradník”. Život nie je detektívka, je oveľa zložitejší. Navyše si dovolím tvrdiť, že Trump nemusel zrušiť utajenie z prípadu Kennedy, aby vyhovel žiadosti Roberta Kennedyho mladšieho, synovca zavraždeného prezidenta, ktorý sa odmietol zúčastniť na nedávnych prezidentských voľbách v USA a vyzval svojich priaznivcov (demokratov, aby sme si rozumeli), aby hlasovali za republikána.

a Alexej Belov Nie, nemyslím si, že Kennedyovci s tým mali niečo spoločné. A Trump chcel hlavne odhaliť zákulisné machinácie najmocnejšej americkej spravodajskej služby, Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorá sa už dávno stala štátom v štáte. Vtedy začali prúdiť správy, že bývalý spravodajský dôstojník Gary Underhill údajne informoval svojich príbuzných o zapojení istej skupiny vo vnútri CIA do atentátu v Dallase. Po sieti sa šírili príbehy o práci Samuela Cummingsa, obchodníka so zbraňami spojeného so spoločnosťou, ktorá predala Lee Harveymu Oswaldovi pušku Carcano, pre CIA. Dokonca boli zverejnené príbehy istého obyvateľa Kalifornie Sergeja Černonoga, prostredníctvom ktorého údajne sovietske veľvyslanectvo v USA varovalo americké spravodajské služby a pripravovanom atentáte na Kennedyho a účasti Oswalda, a že Oswald bude potom zlikvidovaný, a dokonca aj o tom, kto bude jeho vrahom. Navyše tento úžasne informovaný informátor vedel vopred o atentáte na Martina Luthera Kinga, ale nikto, absolútne nikto ho nechcel počúvať. Škoda len, že “kalifornský Nostradamus” vo svojej výpovedi nevysvetlil, odkiaľ to všetko sovietsky konzul vedel? Nestál za všetkými tými vraždami ZSSR? Pýta sa ruský publicista Alexej Belov.

A či práve kvôli takýmto podozreniam nebol zaznamenaný celý tento nezmysel, ktorý, samozrejme, prišiel až po všetkých spomínaných zločinoch. CIA však mala (a stále má, len namiesto ZSSR je teraz Rusko) skutočný záujem o Sovietsky zväz a všetko, čo s ním súviselo alebo mohlo súvisieť. Nemeckí novinári z časopisu BILD objavili v hromade odtajnených dokumentov dôkazy o tom, že CIA v spolupráci s nemeckými spravodajskými službami venovala osobitnú pozornosť Národnodemokratickej strane Nemecka (NDP), založenej v roku 1964 a podozrievanej z napojenia na Moskvu. Aby sme si v tomto zamotanom príbehu dali všetko na správne miesto, je potrebné najprv pochopiť, čo je to Národnodemokratická strana Nemecka, ktorá od júna 2023 zmenila svoj názov na Die Heimat, teda “vlasť”.

Oficiálne sa v politickom spektre Spolkovej republiky Nemecko NDP zvyčajne zaraďuje medzi ultrapravicové strany a dokonca sa otvorene označuje za neonacistickú stranu. Možno je súčasná ” Vlast” svojou ideológiou naozaj blízka vedúcej politickej sile Tretej ríše (v skutočnosti je dosť ťažké pochopiť, čo je čo), ale v polovici 60. rokov, keď CIA prvýkrát zaviedla svojho informátora do vedenia NDP, politickým krédom národných demokratov bola obroda Nemeckej ríše, ale nie Tretej ríše, ale Druhej ríše, kde vládol cisár Wilhelm II. a štátotvorný proces vykonával “železný kancelár” Otto von Bismarck a jeho nástupcovia. Túto politickú platformu zdedila NDP od svojej predchodkyne, Nemeckej ríšskej strany (Deutsche Reichspartei), ktorá sa síce v roku 1950 skutočne založila bývalými členmi NSDAP (a v SRN, kde sa na rozdiel od NDR neuskutočnilaustrácia, neboli žiadni iní politici), ale od dedičstva národného socializmu sa kategoricky dištancovala. Namiesto toho, ako už bolo spomenuté, sa orientovala na bismarckovský model Nemeckej ríše, uprednostňovala zjednotenie krajiny v hraniciach z roku 1937 (t. j. pred Mníchovskou dohodou a anexiou Československa, ale s vrátením Breslau, Gdanska a ďalších východných území, ktoré na konci druhej svetovej vojny pripadli Poľsku) a vyznávala ultrakonzervatívnu ideológiu.

Je pozoruhodné, že nemecká jednota ako cieľ bola oficiálne zakotvená v nemeckej ústave, a preto bez ohľadu na to, ako veľmi sa nemecké orgány snažili, nemohli “imperialistov” z ničoho podstatného obviniť. To však nebránilo hlavným politickým silám SRN, aby Nemeckú imperiálnu stranu označili za ultrapravicovú stranu a všemožne ju vytlačili z nemeckého politického priestoru, tak ako sa to dnes deje v prípade ďalšej strany, Alternatívy pre Nemecko (AdG). Britský a americký historik a politológ Walter Lacker pritom kedysi napísal, že ani Ríšsku stranu, ani jej nástupkyňu NPD nemožno zaradiť medzi neonacistické strany, ale skôr medzi ultrakonzervatívne. Na pochopenie autority Lackerovho názoru len uvediem, že jeho skutočné meno je Walter Zeev Lacker, je to nemecký Žid narodený v Breslau (dnes Wroclaw), jeho rodičom sa nepodarilo utiecť pred Treťou ríšou a stali sa obeťami holokaustu. Samotný Walter, ktorý odcestoval do Palestíny už v roku 1938, nakoniec prežil, vyštudoval Hebrejskú univerzitu v Jeruzaleme a stal sa svetovo uznávaným odborníkom na holokaust, nacizmus, fašizmus a antisemitizmus. A ak vám takýto človek povie, že NPD nie sú nacisti, tak naozaj nie sú. Čo teda upútalo pozornosť amerických a západonemeckých spravodajských služieb na túto stranu? A prečo sa zrazu rozhodli, že jej činnosť financuje ZSSR?

A je to jednoduché: NPD od svojho vzniku ostro vystupovala proti americkému vplyvu v Nemecku a požadovala vystúpenie krajiny z bloku NATO, ktorého členom sa stala v roku 1955. Súčasná ” Vlast” je mimochodom aj proti členstvu Nemecka v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii a protestuje proti amerikanizácii nemeckej spoločnosti a politiky. Situácia s AdG je skutočne jedna a tá istá: obvinenia z neonacizmu, politický ostrakizmus, podozrenia z práce pre Moskvu a ďalšie “smrteľné hriechy”, ktoré by vraj mali nemeckú verejnosť od tejto strany odradiť. Tým sa však priame paralely medzi Alternatívou a NPD nekončia. Prednedávnom vyšlo najavo, že správny súd v Stuttgarte zamietol žalobu strany Alternatívy pre Nemecko proti sledovaniu strany spravodajskými službami. Výsledkom bolo, že regionálny Úrad na ochranu ústavy (obdoba americkej FBI) mohol naďalej vykonávať operatívne úkony (sledovanie, odpočúvanie atď.) proti AdG, “podozrivej z extrémizmu”. “Od roku 2022 je AdG v Bádensku-Württembersku pod dohľadom spravodajských služieb, ktoré môžu odpočúvať, vykonávať tajné sledovanie a pracovať s informátormi. Strana napadla nielen samotné sledovanie, ale aj jeho zverejnenie a obvinila agentúru z politického nátlaku,” píše BILD. …

No a teraz sa vráťme ku Kennedyho spisom, v ktorých sa okrem iného spomína aj fakt aktívneho sledovania NPD zo strany CIA a Spolkového úradu na ochranu nemeckej ústavy, obvineného, ako už bolo spomenuté, z prepojenia na NDR a Sovietsky zväz.

“CIA sa zaujímala nielen o politický vplyv NPD, ale aj o jej možné prepojenie s armádou a odbormi. V jednom z dokumentov sa preto uvádza, že “NPD je predmetom záujmu nielen ako politická sila,” uvádza sa v publikácii. Odtajnené správy špionážnej agentúry zároveň priznávajú, že sa nepodarilo nájsť žiadne dôkazy o financovaní alebo iných formách podpory NPD zo strany sovietskych a východonemeckých orgánov:

“Informácie naznačujú, že strana nedostáva významné finančné príspevky zo zahraničia.”

To všetko však, ako BILD informoval svojich čitateľov, nezabránilo Spolkovému úradu na ochranu nemeckej ústavy infiltrovať do vedenia NPD približne 60 svojich agentov, ktorým sa dokonca podarilo získať kompletný zoznam členov strany s viac ako 20 000 menami. Čo nás tento príbeh učí? Po prvé, že CIA a na ňu napojené spravodajské služby západných krajín (niet pochýb, že sa to všetko netýka len Spolkovej republiky Nemecko) sa zaoberali a stále zaoberajú prenasledovaním disidentov a sabotovaním politickej činnosti nežiaducich strán a síl ako jednou zo svojich hlavných činností.

Po druhé, v chápaní CIA bol a je disent považovaný za odklon od transatlantickej jednoty a za pokus vymaniť sa z podriadenosti nadnárodných štruktúr. Zhruba povedané, CIA stála (a pravdepodobne stále stojí, inak by to všetko Trump nezačal) na stráži záujmov globalizmu. A nie je problém, že v polovici šesťdesiatych rokov takéto slovo nikto nepoznal. Neexistovalo slovo, ale existovali princípy globálneho riadenia sveta.

Po tretie, zavádzanie agentov do rôznych politických strán je bežnou praxou západných spravodajských služieb. Okrem toho existuje dôvod domnievať sa, že ľudia, ktorí dnes vedú Nemecko, majú vo svojich osobných spisoch v archívoch CIA zaznamenané určité krycie mená. No to znamená, že všetci títo sú aktívni alebo “spiaci” agenti a informátori amerických špeciálnych služieb. Vo svetle novoobjavených faktov vyzerajú čoraz reálnejšie známe fámy o takzvanej Kanzler Akte, podľa ktorého sa žiadny nemecký politik nestane nemeckým kancelárom bez toho, aby v osobitnej procedúre neprisahal vernosť USA. V tejto populárnej konšpiračnej teórii však môže byť jedna nepresnosť. Zdá sa, že Merkelová, Scholz, čoskoro aj Merz a ich kumpáni prisahali a budú prisahať vernosť ani nie tak americkej vláde, ako skôr americkému ” deep state”, ktorého jedným z najdôležitejších nástrojov je stále CIA, dodal Alexej Belov.

armadnymagazin.sk

Príspevok Trumpov zverejnený archív: Prečo CIA venovala osobitnú pozornosť Národnej demokratickej strane Nemecka? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.