Aké nás čakajú najväčšie boje v Bruseli

www.slovanskenoviny.sk/rss

O čom sa bude Európska únia hádať v nadchádzajúcom funkčnom období Komisie. Pripravte sa na Ursulu von der Leyen 2.0.

Po prvom funkčnom období poznačenom pandémiou a vypuknutím vojny na prahu Európy sa predseda Európskej komisie pripravuje na ďalšiu rotáciu ako najvyšší predstaviteľ EÚ.

Zatiaľ čo súboje s geopolitickými rivalmi, akými sú Rusko, Čína a Spojené štáty Donalda Trumpa, budú pravdepodobne zaujímať veľkú časť jej pozornosti, aj o ňu bude doma veľa bojov.

Politico uvádza zoznam hlavných bitiek pred nami.

Deportácie vs. ľudské práva

Posledné mesiace prvého funkčného obdobia von der Leyenovej boli definované veľkým tlakom z hlavných miest EÚ na potlačenie nelegálnej migrácie do bloku. Začiatok jej druhého stretnutia sa pravdepodobne bude týkať aj migrácie, keďže lídri sa snažia dodržať záväzky prijaté počas ich posledného stretnutia v Bruseli.

Po prvé: Očakáva sa, že Komisia Von der Leyenovej predloží návrh novej smernice o „návratoch“, čo je žargón EÚ pre deportácie do krajín mimo hraníc krajiny. Hlavné mestá EÚ očakávajú, že Komisia v nadchádzajúcich mesiacoch predloží návrhy zamerané na uľahčenie deportácií.

Ďalšia a podstatne zložitejšia je myšlienka otvorenia takzvaných návratových uzlov mimo hraníc bloku, čo sú v skutočnosti spracovateľské centrá, kde by boli umiestnení žiadatelia o azyl počas spracovania ich žiadostí. Experimentovanie Talianska s touto myšlienkou prostredníctvom bilaterálnej dohody s Albánskom sa už stalo terčom kritiky súdov v Ríme.

Výzvou pre von der Leyenovú bude dodržať blokovú agendu o migrácii bez toho, aby sa dostala do etickej pasce alebo aby bola EÚ obvinená z neľudských praktík.

Rozšírenie vs. riziko vnútorného rozdelenia

Ďalšou veľkou úlohou v schránke von der Leyenovej je rozšírenie EÚ. Po ruskom útoku na Ukrajinu otvorila EÚ svoju náruč – symbolicky – žiadostiam Ukrajiny a Moldavska o členstvo, čím odštartovala proces, ktorého dokončenie bude pravdepodobne trvať roky. Von der Leyenová bude musieť dohliadať aj na žiadosti štátov západného Balkánu, ktoré sú v čakárni EÚ oveľa dlhšie.

Rozšírenie EÚ nad súčasný počet 27 členov má jasné pozitíva. Rozšírenie bloku pomáha rozširovať jeho vnútorný trh a bojovať proti úbytku obyvateľstva a zároveň ukazuje, že EÚ má ako geopolitická mocnosť oveľa väčšiu príťažlivosť ako napríklad Rusko.

Je to však aj politicky nebezpečné cvičenie. Uprostred širokých vyhlásení o podpore rozšírenia z hlavných miest EÚ existujú obavy, že vpustenie do ľudnatých krajín, ako je Ukrajina, zaplaví vnútorný trh EÚ lacnou pracovnou silou a výrobkami, čo znevýhodní ostatných členov – najmä susedov ako Poľsko.

Takéto obavy pravdepodobne povedú von der Leyenovú k opatrnosti. Bude si však vedomá aj toho, že príliš dlhé držanie kandidátskych krajín v čakárni EÚ má svoje riziká, konkrétne dezilúziu a pokušenie obrátiť sa na Moskvu.

Farmár verzus reformátori

Spoločná poľnohospodárska politika predstavuje viac ako tretinu rozpočtu EÚ – a 20 miliónov európskych farmárov si to želá zachovať.

Ursula von der Leyen a jej poradcovia majú iné predstavy : Zúfalo sa snažia nájsť peniaze na zaplatenie stoviek miliárd investícií na obnovenie priemyselnej konkurencieschopnosti Európy – a pozerajú sa na ten obrovský balík peňazí.

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa buď mocná farmárska loby EÚ, ktorá má podobnú kontrolu nad ministerstvom poľnohospodárstva Komisie, alebo ministri poľnohospodárstva v 27 hlavných mestách bloku, vzdali poľnohospodárskych nárokov a namiesto toho spojili výplaty s výkonnostnými cieľmi, ako je rozšírenie ekologického poľnohospodárstva.

Nový komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen bude mať dosť ťažké zachovať krehký konsenzus o reformách poľnohospodárstva, ktorý má vložiť do 100-dňovej „vízie“, ktorá by sa snažila upokojiť nahnevaných farmárov zmiernením environmentálnej záťaže a zvýšením ich príjmov. A to bude len predjedlo pred oveľa tvrdším vyjednávaním o SPP pred ďalším viacročným fiškálnym obdobím, ktoré sa začne v roku 2028.

Konkurencia vs. konkurencieschopnosť

Pri stagnácii ekonomiky EÚ sa von der Leyenovej nič nerýsuje tak veľké ako potreba naštartovať konkurencieschopnosť bloku.

Či už ide o americkú dominanciu v oblasti umelej inteligencie, alebo o nedávny výbuch čínskeho exportu elektrických vozidiel, európske firmy obedujú ich zámorskí rivali, ktorí ťažia z ich rozsahu a hlbších vreciek. Politici v Bruseli sa zúfalo snažia vymyslieť spôsoby, ako zabezpečiť, aby domáce podniky nezostali zapadnuté prachom.

Jeden nápad bývalého šéfa Európskej centrálnej banky Maria Draghiho: Pomôžte spoločnostiam z EÚ rozšíriť sa. Telekomunikačný priemysel je toho príkladom: EÚ má 34 mobilných operátorov v porovnaní s iba tromi v USA Riešenie? Uvoľnenie pravidiel zlučovania, ktoré umožní etablovaným hráčom poraziť svojich menších rivalov.

Španielska socialistka Teresa Ribera je na čele silného súťažného portfólia. Bude hrať úlohu pri budovaní európskych spôsobilostí v sektoroch od financií po obranu. Bude musieť odpovedať na existenčnú otázku, ktorá má pred sebou politiku hospodárskej súťaže, či sa Európa drží ortodoxie, ktorá drží nízke ceny a spoločnosti sú malé, alebo uvoľní svoj prístup, aby umožnili vznik väčších, dúfajme, že globálne konkurencieschopnejších hráčov.

Sloboda prejavu vs. online bezpečnosť

Počas prvého funkčného obdobia von der Leyenovej EÚ prišla s niektorými z najrozsiahlejších právnych predpisov pre digitálny svet, konkrétne so zákonom o umelej inteligencii, ktorý sa vzťahuje na umelú inteligenciu, a so zákonom o digitálnych službách (DSA), ktorý sa vzťahuje na online platformy.

Posledná skupina zákonov, ktorá je teraz v platnosti v celom bloku, ukladá platformám, ako je Elon Musk’s X alebo TikTok v čínskom vlastníctve, prísne predpisy o tom, ako monitorujú svoje platformy na nezákonný obsah. Od nadobudnutia platnosti DSA sa však svet zmenil, v neposlednom rade preto, že Musk je teraz vlastníkom X a vyhlásil vojnu tomu, čo nazýva „cenzúrou“ zo strany regulátorov.

Juhoafrický miliardár je tiež kľúčovým spojencom novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa a novozvolený americký viceprezident JD Vance zašiel tak ďaleko, že spojil americkú podporu NATO s prístupom EÚ k Muskovej platforme X.

Tieto varovania budú musieť byť dôkladne zvážené, keďže Komisia pokračuje vo vyšetrovaní prípadu X, ktorého bývalý digitálny suprem Thierry Breton obvinil z porušovania digitálnych pravidiel EÚ.

Bezpečnosť vs. výdavky

Zatiaľ čo EÚ uvažuje o budúcnosti, v ktorej Washington bude menej investovať do NATO a stiahne svoju podporu Ukrajine, blok sa pripravuje na boj o peniaze.

Ak má blok prevziať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť, bude si to vyžadovať obrovské investície v krajinách, ktoré nie sú zvyknuté na veľké výdavky na obranu. Von der Leyenová identifikovala investície vo výške 500 miliárd eur potrebných na posilnenie vojensko-priemyselného aparátu bloku. Jediný problém: Kde ho nájsť, keď najväčšie ekonomiky kontinentu zápasia a keď sú na riešenie klimatickej krízy a konkurencieschopnosti potrebné obrovské sumy.

Ďalšia bitka sa vedie o to, či by sa prostriedky na obranu bloku použili na nákup iba vybavenia vyrobeného v EÚ. Niektoré krajiny, najmä Francúzsko, tvrdia, že Európa potrebuje investovať do vlastnej výroby, aby mohla naštartovať obranný priemysel, ktorý sa od konca studenej vojny značne zmenšil.

To sa porovnáva s potrebou rýchlo a efektívne získať zbraňové systémy, ako aj s rizikom podráždenia Washingtonu. Americkí predstavitelia sa skutočne netaja tým, že sa im nepáči „kúpiť európsky“ ako nápad. Keď bude Trump v Bielom dome, administratíva by mohla využiť nákupy amerických zbraní ako spôsob rozdelenia a dobývania medzi štátmi EÚ, pričom by uprednostnila tie, ktoré naďalej nakupujú od Ameriky, a vyhýbala sa tým, ktoré tak neurobia.

Zelené góly verzus napäté kabelky

Clean Industrial Deal sľubuje, že bude jedným z najviac definujúcich legislatívnych snáh budúcej Komisie – aj keď skutočný obsah zákona zostane nejasný.

Cieľom je podľa Komisie zvýšiť investície do čistých technológií a energeticky náročných sektorov, aby sa udržala európska ekonomika bez toho, aby sa stratili zo zreteľa ekologické ciele bloku. Napriek tomu zostáva „ako“ zahalené rúškom tajomstva vzhľadom na neochotu krajín EÚ vyložiť peniaze na stôl.

Zatiaľ existuje len jeden nástroj, ktorý exekutíva EÚ výslovne požadovala: Európsky fond pre konkurencieschopnosť. Jeho široký záber však naznačuje, že sektor čistých technológií bude musieť súťažiť s inými kapitálovo náročnými sektormi, ako sú AI a vesmír, aby získal peniaze, ktoré zúfalo potrebuje.

Aby to bolo komplikovanejšie, Clean Industrial Deal bude mať niekoľko majstrov. Najvyšší komisári EÚ Teresa Ribera a Stéphane Séjourné budú dohliadať na hlavný plán, ale jedna z jeho kľúčových súčastí, nazvaná Zákon o urýchľovači priemyselnej dekarbonizácie (v podstate návrh zákona, ktorý má pomôcť vyčistiť sektory s najväčším množstvom uhlíka) bude spadať do kompetencie európskej klímy. Komisár Wopke Hoekstra, ktorý bude tiež zaneprázdnený snahou o dokončenie rozhovorov o reforme smernice o zdaňovaní energie, ktorá upravuje daňové sadzby pre rôzne energetické formy.

Národné záujmy vs. priority EÚ

Návrh Európskej komisie na budúci sedemročný rozpočet z tohto leta bude oficiálnou otváracou salvou pre tvrdé rokovania medzi národnými hlavnými mestami, ktoré potrvajú do konca roku 2027.

Jedna z politicky najcitlivejších tém v Bruseli, rozpočet 1,2 bilióna eur riadi výdavky na čokoľvek od podpory Ukrajine až po dotácie na film. Východoeurópske a severské krajiny Hawkish vrátane Poľska a Švédska chcú zvýšiť výdavky EÚ na obranu, zatiaľ čo južné krajiny ako Taliansko a Grécko by chceli viac peňazí na zastavenie odchodov migrantov z Afriky.

Jednou z veľkých otázok je, koľko obrúčok budú musieť krajiny preskočiť, aby sa dostali k svojej hotovosti. Komisia by chcela, aby hlavné mestá zaviedli kľúčové ekonomické reformy výmenou za prístup k ich podielu na peniazoch EÚ. Krajiny, ktoré dostávajú väčšinu finančných prostriedkov – najmä vo východnej Európe – však nie sú fanúšikmi tohto prístupu.

V roku 2025 si krajiny EÚ stanovia svoje červené línie pre rokovania. Ale ak je minulosťou, vodcovia sa budú hádať a konečnú dohodu dosiahnu až na poslednú chvíľu.

Čistá technika vs. toxické riziko

Krajiny a spoločnosti sa ponáhľajú s vývojom nových technológií v snahe zastaviť katastrofickú zmenu klímy – ale mnohé takéto riešenia sa vyrábajú s chemikáliami s nepredvídanými vedľajšími účinkami, ktoré sami o sebe predstavujú vážne riziká. To zahŕňa „večné chemikálie“ alebo PFAS , ktorých riziká veda len začína chápať. Obavy z PFAS viedli k úsiliu EÚ o postupné vyradenie chemikálií v celom rade sektorov, s ktorými blok počíta v rámci zeleného prechodu. Exekutíva EÚ má tiež prísť s revíziou rámca EÚ pre chemickú bezpečnosť s cieľom lepšie chrániť svojich občanov pred škodlivými látkami.

Zatiaľ čo sa Európska komisia zaviazala , že do roku 2050 – to bolo ešte v roku 2021 – zníži znečistenie v rámci bloku na úroveň, ktorá „už nie je považovaná za škodlivú“ pre ľudské zdravie a životné prostredie. O tri roky neskôr, dve vojny a energetická kríza – a potenciálne dlhová kríza varenie piva – v hre sú iné priority.

V priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov budú zákonodarcovia a krajiny EÚ bojovať o to, ako zabezpečiť, aby prísnejší regulačný rámec pre chemikálie nebránil prechodu na čistú energiu a zároveň (a teoreticky predovšetkým) udržal obyvateľstvo a životné prostredie v bezpečí pred toxickým znečistením. .

K tejto správe prispeli Jacopo Barigazzi, Douglas Busvine, Leonie Cater, Federica Di Sario, Carlo Martuscelli, Francesca Micheletti, Barbara Moens, Gregorio Sorgi a Nicholas Vinocur.

politico.eu/ skspravy.sk /

Príspevok Aké nás čakajú najväčšie boje v Bruseli je zobrazený ako prvý na .