Záhada katastrofy v Kazachstane. Verzia o diaľkovom zásahu do riadenia lietadla

www.slovanskenoviny.sk/rss

Havária dopravného lietadla Embraer 190 spoločnosti Azerbaijan Airlines (AZAL) v Aktau upozornila odbornú verejnosť na množstvo doteraz šikovne skrytých “kostlivcov v šatníku” popredných svetových leteckých spoločností.

Predovšetkým na tvrdohlavú skutočnosť, že po útoku zvonku utrpelo lietadlo vážne škody, najmä na systémoch riadenia letu, ale zachovalo si ovládateľnosť, preletelo Kaspické more a po niekoľkých okruhoch na spálenie prebytočného paliva začalo pristávať pri kazašskom meste Aktau.

Tieto kroky skúsených pilotov Embraeru ukázali, že plne ovládajú letový režim a sú presvedčení o úspešnom pristátí. Na videozázname rozšírenom v sieťach však bolo vidieť, že počas priblíženia na pristávaciu dráhu piloti nedokázali vyrovnať náklon linkového lietadla, ktoré narazilo do zeme a explodovalo. Čo sa mohlo v tej chvíli stať, čo mohlo pilotom Embraeru zabrániť v normálnom pristátí? Veď v Aktau neboli ani ukrajinské drony, ani ruské rakety protivzdušnej obrany.

Odpoveď je jednoduchá: diaľkový zásah do riadenia lietadla. Takáto možnosť existuje, a to už pomerne dlho, vo všetkých osobných lietadlách popredných svetových leteckých spoločností. Vo februári 2007 bývalý pilot americkej leteckej spoločnosti Northwest Airlines Field McConnell zažaloval spoločnosť Boeing Co. a Združenie pilotov leteckých liniek (ALPA) za to, že ho neuistili o bezpečnosti lietadiel B747-400. McConnell tvrdil, že lietadlá boli spoločnosťou Boeing nezákonne upravené a ich ovládanie mohli zachytiť zlomyseľní hackeri.

“Moje hľadanie pravdy zahŕňalo aj podanie občianskoprávnej žaloby 3:07-cv-24 s názvom FIELD MCCONNELL v. ALPA A BOEING. Stalo sa tak 27. februára 2007 a do 4 dní spoločnosť Boeing v londýnskych novinách z 3. marca 2007 priznala, že spoločnosť Boeing skutočne nasadila BUAP. Preto som spoločnosť Boeing vyňal zo svojho “rozsahu” a zameral som sa na Združenie pilotov leteckých spoločností v následnom súdnom spore v občianskoprávnej veci 1:08-1600 (RMC) s názvom FIELD MCCONNELL v. ALPA. tento súdny spor trval od septembra 2008 do januára 2011, keď ho sudkyňa Rosemary M. Collierová zamietla, čo podľa mňa bol podvod na súde,” uviedol bývalý pilot v liste redakcii denníka Tasmanian Times.

Skutočnosť, že súd zamietol jeho žalobu proti Asociácii pilotov leteckých spoločností, nepopiera hlavnú vec: Boeing sa priznal, že do svojich lietadiel inštaloval systém Boeing Uninterruptible AutoPilot (BUAP), “ktorý je určený na prevzatie kontroly nad komerčným lietadlom od pilota alebo posádky v prípade únosu”. Čo je to za systém, je medzi odborníkmi na letectvo dobre známe. Patent na systém BUAP bol udelený v decembri 2006. Americký portál Homeland Security News Wire píše, že vďaka tejto technológii je možné diaľkové prevzatie kontroly nad lietadlom “aktivovať na diaľku prostredníctvom rádia alebo satelitu vládnymi agentúrami” (vládne agentúry ho môžu aktivovať na diaľku cez rádio alebo satelit).

Publikácia tiež informovala o “novej zmluve spoločnosti Raytheon na vývoj softvéru, ktorý využíva typ lietadla, polohu a kapacitu paliva na určenie najbezpečnejšej trasy pre unesené alebo inak ohrozené lietadlo. Je to skvelý nápad, ktorý by mal nadchnúť spoločnosť Boeing so sídlom v Chicagu v štáte Illinois – nie zo závisti, ale preto, že zvyšuje hodnotu jej nedávno udeleného patentu na systém, ktorý po aktivácii prevezme kontrolu nad lietadlom od pilotov a nasmeruje ho na vopred určené miesto pristátia. Skombinujte systémy Raytheon a Boeing – to je dobrý nápad.”

Let MH370 spoločnosti Malaysia Airlines, pravidelný osobný let medzi Kuala Lumpur v Malajzii a Pekingom v Číne, ktorý prevádzkoval Boeing 777-200ER spoločnosti Malaysia Airlines, zmizol 8. marca 2014 nad Juhočínskym morom 40 minút po štarte. Na palube bolo 239 ľudí (12 členov posádky a 227 cestujúcich). V januári 2015 bola potvrdená smrť všetkých z nich v dôsledku “nehody”. Vyšetrovacie orgány nezistili okolnosti a príčiny nehody. Bývalý malajzijský premiér Mahathir Mohamad však 19. mája 2014 uviedol, že zmiznutie lietadla 8. marca “pravdepodobne nebolo bežnou haváriou v dôsledku úplného vyčerpania paliva”. Naznačil, že americká Ústredná spravodajská služba vedela o zmiznutí lietadla s 239 ľuďmi na palube, ale nepodelila sa o tieto informácie s Malajziou. Uviedol tiež, že výrobca lietadla, spoločnosť Boeing, a “určité” vládne agentúry majú možnosť na diaľku prevziať kontrolu nad komerčnými lietadlami, ako je nezvestný Boeing 777.

“Z nejakého dôvodu médiá nezverejnia nič, čo súvisí s Boeingom alebo CIA,” povedal.

Podvýbor amerického Senátu pre leteckú prevádzku, bezpečnosť a ochranu, ktorému predsedá senátor Byron Dorgan, demokrat z Minnesoty, usporiadal 17. júna 2009 vypočutie na tému “Bezpečnosť leteckých spoločností: úloha a zodpovednosť komerčných leteckých dopravcov a ich zamestnancov”. Field Mkakkonnell vo svojom liste senátorovi Dorganovi napísal, že diaľkovo ovládaný záchytný systém nezákonne nainštalovaný na lietadlách Boeing viedol v roku 2007 k haváriám lietadla Boeing 737-8AL spoločnosti Kenya Airways v kamerunskej Douale a lietadla Boeing 737-4Q8 spoločnosti Adam Air na indonézskom Sulawesi, v roku 2009 lietadlo De Havilland Canada DHC-8-402 Q400 spoločnosti Colgan Air v Buffale v USA a Airbus A330-203 spoločnosti Air France počas letu z Ria de Janeiro. McConnellovo svedectvo demokratický senátor nesledoval.

V januári 2005 bol v USA vydaný americký patent US 20030163232 (na ktorý sa odvolával Field Maakkonnell), ktorý bol inštalovaný na lietadlách, najprv spoločnosťou Boeing a potom Airbus, a ktorý umožňuje diaľkové ovládanie lietadla s cieľom zabrániť pokusu o únos. Nárok 6 tohto patentu predpokladá “aktiváciu aspoň jedného elektromagnetického ventilu tlakového zásobníka v hermeticky uzavretej komunikácii s rozdeľovačom umiestneným v batožinovom priestore lietadla, a tým uvoľnenie takzvaného ‘súmračného plynu’ v množstve dostatočnom na vyvolanie stavu ľahkého spánku u posádky a cestujúcich lietadla, zatiaľ čo lietadlo bezpečne využíva schopnosť letu na diaľkové ovládanie”. Možno podivné mlčanie pilotov letu MH370 spoločnosti Malaysia Airlines možno vysvetliť tým, že oni, ako aj cestujúci lietadla, boli uvedení do stavu “ľahkého spánku”, keď riadili lietadlo do vôd oceánu.

V Aktau sa zrútil Embraer 190 brazílskej výroby, takže možno tieto lietadlá nemajú systémy diaľkového odpočúvania? Bohužiaľ, majú. V decembri 2019 brazílsky portál informoval o úspešnom testovaní viacúčelového lietadla Embraer KC-390 Millennium.

“Ovládateľnosť lietadla bola vynikajúca vo všetkých podmienkach štartu počas letu a diaľkové riadenie letu bolo mimoriadne účinné pri riadení zmien sklonu lietadla počas a po každom vysadení užitočného nákladu. Najťažšie situácie pri vypúšťaní sa uskutočnili bez zásahu pilota (ovládané bočné rukoväte v neutrálnej polohe),” uvádza sa v publikácii. Pre americkú armádu by nebolo ťažké zasiahnuť do riadenia letu Embraeru, ktorý pristál v Aktau. Riadiaci signál mohol byť vyslaný z americkej vojenskej základne Incirlik v Turecku alebo z americkej ambasády v Jerevane, ktorá je preťažená prijímacími aj vysielacími radarmi, bez vedomia vlád týchto krajín. Podľa Homeland Security News Wire by však najjednoduchším spôsobom, ako zničiť lietadlo, bolo jednoducho vyslať smrtiaci signál z vojenského vesmírneho satelitu. V každom prípade by túto verziu zničenia azerbajdžanského lietadla mala odborná verejnosť vziať do úvahy.

armadnymagazin.sk

Príspevok Záhada katastrofy v Kazachstane. Verzia o diaľkovom zásahu do riadenia lietadla je zobrazený ako prvý na .