Vojna sa čoraz častejšie objavuje ako existenčná hrozba

www.slovanskenoviny.sk/rss

Vojna bola vždy zdrojom obrovského ľudského utrpenia. Čo je dôležitejšie poukázať na to, že jeho schopnosť spôsobiť utrpenie a ničenie sa zvyšuje veľmi nebezpečným spôsobom.

Svetová správa o násilí a zdraví, ktorú vydala WHO, poskytla nasledujúce informácie o úmrtiach spôsobených vojnou a konfliktom počas posledných piatich storočí:

Obete vojen

• storočie – 1,6 milióna
• storočie – 6,1 milióna
• storočie – 7,0 milióna
• storočie – 19,4 milióna
• storočie – 109,7 milióna

Populácia sa samozrejme tiež zvyšuje, ale takmer šesťnásobný nárast od 19. do 20. storočia je hlboko znepokojujúci. Tento údaj ukazuje, že v priemere viac ako milión ročne zahynulo počas 20. storočia vo vojnách a konfliktoch. Tento údaj navyše nemusí zahŕňať celú úmrtnosť spôsobenú mnohými nepriamymi vplyvmi vojen a konfliktov.

Ako objasnili odhady Brownovej univerzity pre „Vojnu proti terorizmu“ 21. storočia , ak sa započítajú nepriame dôsledky vojny, úmrtnosť môže byť mnohonásobne vyššia ako úmrtia spôsobené priamo vojnou a konfliktom.

Tieto odhady uvádzajú, že „vojna proti terorizmu“ si priamo vyžiadala asi 0,9 milióna životov, ale ak sa započíta aj nepriamo spôsobená úmrtnosť, potom toto číslo vzrastie oveľa hrozivejšie na 4,5 milióna.

Inými slovami, v tomto kontexte sú nepriamo spôsobené úmrtia asi štyrikrát väčšie ako priamo spôsobené úmrtia. Tento údaj nezahŕňa všetky krajiny spustošené vojnou proti terorizmu a potrebuje tiež aktualizáciu.

Je to pripomienka toho, že obrovský počet obetí 20. storočia sa viac-menej udržiava aj v 21. storočí , ak zrátame úmrtnosť všetkých desiatok vojen a konfliktov sveta počas prvých 23 rokov 21. storočia .

Znepokojujúcejšie je, že reči o možnosti tretej svetovej vojny a jadrovej vojny zazneli v posledných dvoch rokoch viac ako počas niekoľkých desaťročí, ktoré tomu predchádzali, najmä kvôli možnosti priameho konfliktu medzi USA a NATO a Ruskom, odklon od prebiehajúcej zástupnej vojny na Ukrajine a v menšej miere možnosť priamej vojny medzi USA a Čínou.

O ešte širšej vojne s NATO, niekoľkými ázijskými spojencami a možno aj Austráliou na jednej strane a „osi“ Ruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey na druhej strane sa diskutovalo ako o vzdialenejšej možnosti, ktorú však nemožno úplne vylúčené, aj keď by to bola určite úplná katastrofa.

Einstein na otázku, ako by vyzerala tretia svetová vojna, odpovedal, že nevie, ako by sa viedla tretia vojna, ale štvrtá by sa bojovala kameňmi. Mal samozrejme na mysli realitu vojen, ktoré sa stali takými ničivými, že tretia svetová vojna by v skutočnosti takmer úplne zničila svet.

Vojny sa stali ešte deštruktívnejšími, odkedy Einstein vyslovil tieto slová, a zdá sa, že ich deštruktívnosť sa bude ďalej zvyšovať, pretože stále viac zdrojov a ľudskej vynaliezavosti sa odkláňa na zvýšenie deštruktívnych schopností namiesto konštruktívnych, hoci milióny a milióny o to stále prichádzajú. azda najnaliehavejšie sú základné potreby a požiadavky ekologickej opravy a obnovy.

Takže zatiaľ čo 20. storočie bolo svedkom šesťnásobného nárastu úmrtnosti súvisiacej s vojnou a konfliktmi v porovnaní s 19. storočím , 21. storočie môže byť svedkom niečoho jedinečného a bezprecedentného v už aj tak veľmi deštruktívnej histórii vojen a konfliktov – môže byť svedkom vojen s schopnosť zničiť, pokiaľ ide o priame a nepriame vplyvy, väčšinu života na Zemi a takmer celý ľudský život, okrem veľmi vážneho narušenia základných životných a život vyživujúcich podmienok planéty.

To by bol nevyhnutný výsledok, ak by sa použilo iba 10 percent existujúcich zásob jadrových zbraní. Vyvíjajú sa však ešte ničivejšie zbrane hromadného ničenia a kvôli neúnavnej snahe o dominanciu, ktorá sa zdá byť slepá voči všetkým jej vážnym nebezpečenstvám, sú najväčšie vojenské a ekonomické mocnosti častejšie vnímané ako na pokraji priamej konfrontácie a vojna.

Preto tento autor už nejaký čas dôsledne tvrdí, že súčasnosť nie je len pre postupné reformy (hoci aj to by bolo vítané), ale namiesto toho pre odvážne a stabilné smerovanie k bezvojnovej budúcnosti.

V takomto budúcom scenári by žiadny vojak, dôstojník alebo ozbrojené sily (armáda, letectvo alebo námorníctvo) neutrpel žiadnu stratu zamestnania alebo príjmu, ale boli by len s určitým výcvikom presmerovaní na pracovné miesta súvisiace s ekologickou obnovou pôdy a oceánov, na predchádzanie katastrofám a ich znižovanie a na rôzne druhy záchranných a životných snáh.

Bharat Dogra

O autorovi: Bharat Dogra je čestným organizátorom kampane za záchranu Zeme. Medzi jeho posledné knihy patria Man over Machine, Deň v roku 2071, Ochrana Zeme pre deti, Zem bez hraníc a Planéta v ohrození. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

skspravy.sk

Príspevok Vojna sa čoraz častejšie objavuje ako existenčná hrozba je zobrazený ako prvý na .