Existuje súvislosť medzi zväčšovaním zelených plôch v obývaných oblastiach a znižovaním úmrtnosti

www.slovanskenoviny.sk/rss

Prechádzky v parkoch, lesoch a lúkach sú spojené s nižším výskytom chorôb a lepším pocitom pohody, informujú o tom mnohé vedecké štúdie.

Len 1 % nárast zelene v znevýhodnených mestských štvrtiach je spojený s približne 40 % znížením úmrtí v týchto oblastiach, ktorým sa dá predísť, podľa štúdie publikovanej 11/12 v Journal of Epidemiology & Community Health. Autori naznačili, že investícia do väčšieho množstva zelene, ako sú parky, by mohla zlepšiť zdravie v týchto oblastiach.

Britská štúdia hodnotila zelený priestor v Anglicku, Škótsku, Walese a Severnom Írsku a zistila, že v najchudobnejších mestských oblastiach je ho najmenej. Zelené plochy sú spojené s menším počtom úmrtí a chorôb.

Trávenie času v zelených priestoroch, ako sú parky, lesy a lúky, je spojené s nižšou mierou úmrtnosti a chorôb a lepším blahobytom. Pestovanie takýchto priestorov má aj environmentálne výhody, najmä ak sú tieto priestory divokejšie a menej udržiavané.

Výskumy ukazujú, že zelené plochy zlepšujú ľudské zdravie tým, že poskytujú priestor pre fyzickú aktivitu, relax a socializáciu. Autori poukazujú na správu Európskej environmentálnej agentúry z roku 2019, v ktorej sa uvádza, že ľudia majú prirodzenú potrebu byť v prírode.

„Trávenie času v prirodzenom prostredí pomáha ľuďom zotaviť sa z psychofyziologického stresu a obnoviť sústredenie a energiu v prípade psychickej únavy,“ píšu autori správy.

V novej štúdii vedci poznamenali, že prístup k zelenému priestoru je vo všeobecnosti horší v zanedbaných mestských oblastiach Európy. Chýbajú však údaje o rozmiestnení týchto priestorov.

Výskumníci analyzovali údaje miestnej samosprávy, národné štatistiky, index viacnásobnej deprivácie a národné údaje o hospodárení s pôdou, aby odhadli percento zelene v mestských a vidieckych oblastiach, veľkosť a hustotu obyvateľstva, úroveň deprivácie a počet úmrtí, ktorým by sa dalo predísť s účinnými zdravotnými zásahmi. Geografické oblasti, v ktorých sa štúdia uskutočnila, zahŕňali 6 791 miest v Anglicku, 410 miest vo Walese, 1 279 miest v Škótsku a 890 miest v Severnom Írsku.

Štúdia zistila, že priemerné percento zelene bolo najvyššie vo Walese so 45 %, po ňom nasledovalo Severné Írsko s 24 %, Anglicko s 21 % a Škótsko s 16 %. Vo všetkých štyroch krajinách mali mestské oblasti výrazne menej zelene ako vidiecke oblasti. Wales bol jediným miestom, kde bola zeleň rovnomerne rozložená v oblastiach rôznych úrovní deprivácie. Úmrtia, ktorým sa dá predísť, by sa mohli znížiť takmer o 40 %.

Podľa vedcov sú úmrtia, ktorým sa dá predísť, „príčinami smrti, ktorým sa dá vo veľkej miere vyhnúť účinnými zásahmi v oblasti verejného zdravia a primárnej prevencie“. Príklady zahŕňajú tuberkulózu, koronárne ochorenie srdca, cerebrovaskulárne ochorenie, rakovinu (v závislosti od typu) a chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP).

Nárast zelene o 1 % viedol v Anglicku k 37 % zníženiu ročných úmrtí, ktorým sa dá predísť. To isté sa stalo v Škótsku. V Severnom Írsku mal rovnaký nárast za následok vyššie percento – o 41 % menej úmrtí počas päťročného obdobia.

„Vzhľadom na známe zdravotné prínosy zelene môže tento rozpor pomôcť vysvetliť výrazné zdravotné rozdiely v mestských oblastiach, kde najviac trpia najchudobnejší a najzraniteľnejší,“ napísali vedci.

Je dôležité poznamenať, že išlo o pozorovaciu štúdiu, čo znamená, že má svoje obmedzenia. Vytvára napríklad predpoklady o sociálnej a finančnej homogenite skúmaných oblastí. A tiež použili údaje o „krajinnej pokrývke“, ktoré zobrazujú viditeľný povrch zeme, ako sú plodiny, tráva, listnaté lesy alebo zastavané oblasti, namiesto údajov o „využívaní pôdy“.

Vedci tiež zdôraznili potrebu cielených zásahov v chudobných mestských oblastiach a poznamenali: „Výskum ukázal, že zelené plochy sú prínosom pre ľudí z nižšieho socioekonomického prostredia viac ako pre ľudí z privilegovanejších skupín, najmä pokiaľ ide o psychické zdravie a sociálne začlenenie.“

Hoci štúdia zistila súvislosť medzi väčším množstvom zelene a menším počtom úmrtí, ktorým sa dá predísť, vedci uviedli, že nemôžu dospieť k záveru, že spojenie medzi zeleným priestorom a úmrtiami, ktorým sa dá predísť, bolo kauzálne. „Dá sa predpokladať, že zelený priestor a úmrtnosť, ktorej sa dá predísť, súvisia prostredníctvom ich vzťahov s inými nepozorovanými premennými,“ píšu.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Príspevok Existuje súvislosť medzi zväčšovaním zelených plôch v obývaných oblastiach a znižovaním úmrtnosti je zobrazený ako prvý na .