VIDEO: „História druhej svetovej vojny musí ľudí spájať. Kto úmyselne zabúda, kto ignoruje to, čo sa udialo počas nej, to je to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť, strieľal z dela, hádzal bomby.

www.slovanskenoviny.sk/rss

Najväčšiu obeť niesli národy a štáty bývalého Sovietskeho zväzu,“ vyhlásil premiér Robert Fico na Slavíne. Dňa 4. apríla 2025 si občania Slovenskej republiky, politici, veľvyslanci Ruska a Bieloruska a ďalší hostia na bratislavskom pamätníku Slavín pripomenuli 80. výročie oslobodenia Bratislavy a zároveň 65. výročie otvorenia pamätníka Slavín. Premiér skritizoval veľvyslancov krajín Európskej únie, ktorí sa rozhodli tohto podujatia nezúčastniť kvôli účasti ruského a bieloruského ambasádora.

História druhej svetovej vojny musí ľudí spájať. Kto úmyselne zabúda, kto ignoruje to, čo sa udialo počas nej, to je to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť, strieľal z dela, hádzal bomby. Uviedol to premiér Robert Fico (Smer-SD) na bratislavskom pamätníku Slavín pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Bratislavy.

„Musíme opätovne bojovať za našu historickú pamäť. Nemôžeme dovoliť, aby nám ju niekto bral,“ skonštatoval Fico.

Nemožno podľa neho dovoliť, aby sa zabudlo na mladých vojakov, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy. Považuje to za neprístojné a neúctivé voči obetiam druhej svetovej vojny. „Vážim si každú jednu obeť druhej svetovej vojny,“ povedal Fico.

Pripomenul, že preto navštívil vojenský cintorín vo Francúzsku a USA. Informoval, že navštívi aj Londýn, aby sa tam poďakoval letcom zo slovenských radov, ktorí pôsobili v anglickom kráľovskom letectve.

„Najväčšiu obeť niesli národy a štáty bývalého Sovietskeho zväzu, 21 miliónov ľudí,“ tvrdí predseda vlády.

V príhovore poukázal aj na zvyšovanie výdavkov na zbrojenie. Pýta sa, prečo nútia malé krajiny, ako je Slovensko, aby pri vyzbrojovaní a výdavkoch držali tempo s veľkými krajinami, geopolitickými mocnosťami, ktoré vo svete hrajú obrovské hry? Slovensko si podľa neho uvedomuje zodpovednosť za svoju bezpečnosť aj záväzky, ktoré majú krajiny voči svojim partnerom.

„Je na mieste otázka – nemali by sme sa spýtať občanov SR v referende: Vážení občania SR, ste za to, aby zbrojenie bolo na úkor vašej životnej úrovne? Vláda by mala urobiť všetko pre to, aby zbrojenie nespôsobovalo ďalšie znižovanie životnej úrovne,“ povedal Fico. Dodal, že treba povedať jasné nie vojne a áno mieru, pretože sa mu zdá, že niekto sa na vojnu pripravuje.

Premiér taktiež skritizoval veľvyslancov krajín Európskej únie, ktorí sa rozhodli tohto podujatia nezúčastniť, keďže naň boli pozvaní aj veľvyslanci Ruska či Bieloruska. „Malé dieťa môže trucovať, ale povinnosť veľvyslancov je nie trucovať, ale pracovať. Veľvyslanci musia komunikovať a ak majú takúto skvelú príležitosť sa stretnúť s veľvyslancami iných krajín, tak je ich povinnosťou, aby tu boli,“ poznamenal Fico.

Ruský veľvyslanec na Slovensku Igor Bratčikov vo svojom prejave na Slavíne povedal, že úlohou je zachovať skutočnú historickú pamäť. „Bez nej nie je možné budovať budúcnosť,“ podotkol. Je podľa vlastných slov rád, že národy Ruska a Slovenska zdieľajú rovnakú pravdu o druhej svetovej vojne.

Viac vo videu:

Historik Andrej Žiarovský priblížil vo vysielaní STVR túto historickú udalosť.

Viac v zázname celého podujatia:

Záznam priameho prenosu verejnoprávnej STVR si môžete pozrieť aj TU.

Pred 65 rokmi slávnostne otvorili pamätník na Slavíne

Slavín, rozľahlý pamätník sovietskym vojakom, ktorý sa vypína nad Bratislavou na malokarpatskej vyvýšenine, patrí medzi najznámejšie symboly mesta. Od slávnostného otvorenia najväčšieho vojnového pamätníka v strednej Európe uplynie v piatok (4. 4.) 65 rokov.

K oslobodeniu Bratislavy došlo v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie, ktorá sa uskutočnila v dvoch etapách v období od 25. marca 1945 do 5. mája 1945. Práve kulminačnými momentmi jej prvej etapy prebiehajúcej od 25. marca do 11. apríla bolo oslobodenie Bratislavy a vybojovanie predmostí na rieke Morava. Počas priamych bojov o Bratislavu padlo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov.

Od vyhlásenia verejnej architektonickej súťaže na výstavbu pamätníka na počesť padlým vojakom Červenej armády v roku 1953 po začatie samotnej výstavby uplynuli štyri roky. Projekt pamätníka zverili do rúk architekta Jána Svetlíka, pričom výstavba prebiehala v rokoch 1957 – 1960 na miestach, kde sa už nachádzalo pohrebisko padlých vojakov. Na výzdobe areálu sa podieľali poprední slovenskí sochári – Jozef Kostka, Rudolf Pribiš, Ladislav Snopek, Tibor Bártfay, Ján Kulich, Dezider Castiglione a Juraj Krén.

„Výber miesta pre pamätník sovietskej armády nebol vôbec náhodný. Skôr naopak, bol starostlivo premyslený z viacerých hľadísk, od urbanistického a propagandistického až po pragmatické,“ povedala TASR historička Petra Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), v. v. i.

Jednu z hlavných dominánt Bratislavy slávnostne otvorili 4. apríla 1960 pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou. Monumentálny pamätník stojaci na vrchu Malých Karpát vo výške 252 metrov nad morom zaberá plochu 10.000 štvorcových metrov.

Ústrednú časť pamätníka tvorí cintorín – prichádza sa k nemu schodiskom so sochárskou výzdobou. V šiestich masových hroboch a v 317 individuálnych hrobových miestach je spolu pochovaných 6845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy a okolia. Za cintorínom sa nachádza obradná sieň s kolonádou. Vstupné kazetové dvere do obradnej siene vykladanej mramorom zdobí z vonkajšej strany bronzový reliéfny súbor Rudolfa Pribiša pripomínajúci vojnové útrapy druhej svetovej vojny.

Pamätníku dominuje 39,5 metra vysoký žulový obelisk stojaci nad obradnou sieňou. Na jeho vrchole je umiestnená 11-metrová bronzová socha Víťazstvo od akademického sochára Alexandra Trizuljaka. Jej autor zachytil vojaka v momente, keď vztyčuje bojovú zástavu nad oslobodenou krajinou.

Celý areál pamätníka dotvárajú sochárske kompozície s námetmi oslobodenia a obklopuje ho park, v ktorom sú zasadené dreviny prinesené z rozličných oblastí bývalého Sovietskeho zväzu. Krátko po svojom otvorení bol Slavín v roku 1962 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Historička vníma pozitívne, že Slavín je nielen pietnym miestom s historickým významom, ale aj obľúbenou rekreačnou zónou Bratislavčanov a návštevníkov hlavného mesta. „Je to ideálne miesto na prechádzky s nádhernými výhľadmi na Bratislavu. Nemali by sme ho vnímať ako posvätné miesto – hoci je to cintorínom s hrobmi vojakov, zároveň poskytuje priestor na oddych a vychádzky. Bežní návštevníci pre toto miesto nepredstavujú hrozbu. Skutočné riziko vidím v rôznych verejných prejavoch a aktoch s propagandistickým podtextom, ktoré sa tam často konajú,“ pripomenula pre TASR Petra Hudek.

O význame Slavínu, o vojakoch Červenej armády, ktorí oslobodili Bratislavu a Západné Slovensko a sú na tomto pietnom mieste pochovaní, ale aj o jeho zaujímavej histórii hovorili správca pamätníka aj mestský historik TU.

Zdroj: YouTube / bleskovky.sk / info.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: „História druhej svetovej vojny musí ľudí spájať. Kto úmyselne zabúda, kto ignoruje to, čo sa udialo počas nej, to je to isté, ako keby opätovne stláčal spúšť, strieľal z dela, hádzal bomby. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.