Vedci skúmali 9500 rokov starý obsidiánový náramok vytvorený pomocou mechanických nástrojov neznámou civilizáciou

www.slovanskenoviny.sk/rss

V roku 1990, počas archeologických vykopávok na území starovekého osídlenia Ashikli Huyuk, ktoré sa nachádza v Turecku, bol objavený fragment starovekého obsidiánového náramku. Tento artefakt okamžite zaujal vedcov svojou výnimočnou kvalitou leštenia a komplexnou štruktúrou povrchu. Bolo rozhodnuté vykonať dôkladnú štúdiu mikroreliéfu tohto fragmentu, aby sa odhalili všetky fázy jeho tvorby.

Výskum sa uskutočnil v laboratóriu na štúdium trenia a opotrebovania dynamických systémov v Lyone v spolupráci s Národným centrom pre vedecký výskum v Paríži. V dôsledku toho sa zistilo, že v procese vytvárania náramku boli použité mechanizované nástroje. Komplexný symetrický tvar výrobku navyše naznačuje použitie high-tech metód na jeho výrobu. Úroveň leštenia na obsidiánovom povrchu spĺňala najprísnejšie technické požiadavky používané pri spracovaní šošoviek pre moderné teleskopy.

Datovanie artefaktu však ukázalo, že vznikol pred 9,5 tisíc rokmi – v období, keď spoločnosť lovcov a zberačov podľa oficiálnej verzie nepoznala ani keramiku, ani kovy, o mechanizovaných nástrojoch ani nehovoriac. Výsledky tohto výskumu boli publikované v Journal of Archaeological Science v roku 2011.

Štúdia poznamenala, že náramok bol vyrobený z vysoko kvalitného zeleného obsidiánu, extrémne odolného, ​​ale krehkého vulkanického skla, ktoré sa od staroveku na rôznych kontinentoch bežne používa na výrobu rezných nástrojov. Hoci sa obsidián ľahko štiepi, je veľmi ťažké ho presne rezať. Jeho tvrdosť je 6 z 10 na Mohsovej stupnici tvrdosti, vďaka čomu je tvrdší ako oceľ a možno z neho ľahko vyrobiť jednoduché predmety štiepaním, dokonca aj pomocou bežných kamenných nástrojov. Na vytvorenie zložitých predmetov, ako je tento náramok, však tento kameň nie je vhodný.

Na dosiahnutie takejto symetrie a kvality spracovania nie je vhodné klasické štiepanie materiálu. Okrem toho sa musí obsidiánový polotovar otočiť a prebytočný materiál opatrne odstrániť, aby sa vytvoril symetrický stredový hrebeň. Ak chcete, aby sa obsidián rezal čisto a pri spracovaní sa nerozpadol, budete potrebovať vysokú rýchlosť otáčania.

Štúdia naznačuje, že staroveký remeselník používal špeciálne mechanické zariadenie na udržanie symetrie počas procesu tvorby. Dnes je nám takéto zariadenie veľmi dobre známe – ide o sústruh, ktorý vám umožňuje ľahko ovládať symetriu pri otáčaní objektu. To je však možné len vtedy, ak máte potrebné technológie a znalosti, ako ich používať. Mohli však niečo podobné mať neolitickí lovci-zberači? Očividne nie.

Mať sústruh je však len časť požiadaviek. Potrebné sú aj nástroje tvrdšie ako oceľ, ktoré dokážu presne rezať obsidián. Tento produkt jednoznačne patrí do kategórie starovekých predmetov so znakmi strojového opracovania povrchu a v Turecku to nie je zďaleka jediný prípad.

V roku 2015 expedícia z Laboratória alternatívnej histórie preskúmala ďalšiu archeologickú osadu Aladzhahi-South, ktorá sa nachádza 300 kilometrov severne. Miesto tiež odhalilo stopy opracovania na starých kamenných základoch, ako aj nápadné podobnosti v štýle polygonálnej kamenárskej práce s ich mexickými náprotivkami.

Keď sme pri podobnosti s Mexikom, nemožno nespomenúť, že kvalitou spracovania je obsidiánový náramok z Aşıklı Höyük veľmi podobný obsidiánovým výrobkom z Mexika, no k týmto podobnostiam sa vrátime trochu neskôr.

Čo sa podarilo objaviť na mikropovrchu úlomku obsidiánového náramku? V štúdii Lawrence Astruc a jej kolegovia vykonali podrobnú tribologickú analýzu fragmentu. Tribologická analýza sa používa na hodnotenie opotrebovania mechanických povrchov v rôznych priemyselných odvetviach. Výzvou bolo definovať každý krok v procese výroby objektu a výsledky boli úžasné.

Výpočty ukázali, že kontrola symetrie náramku bola vykonaná na mimoriadne vysokej a nečakane presnej úrovni, dosahovala presnosť až stoviek mikrometrov. Symetria centrálneho hrebeňa je úžasne presná – až na sto mikrometrov. Kruhový hrebeň rozdeľuje povrch na dve nerovnaké časti, označené ako zóna A a zóna B. Mikroštruktúra každej zóny bola starostlivo študovaná. Zistili sa menšie rozdiely v uhloch sklonov hrebeňa menší ako jeden stupeň, ako aj horšia kvalita brúsenia na ploche B a bokoch objektu. Na mikrosnímkach je zóna A hladká, dobre vyleštený povrch bez defektov, zatiaľ čo zóna B je drsnejšia s pozdĺžnymi drážkami.

Boli identifikované najmenej tri rôzne techniky, ktoré boli použité na vytvorenie náramku. Najvýraznejšie je však zistenie známok strojovej povrchovej úpravy. Po prvé, ide o prerušované a súvislé koncentrické ryhy, ktoré prebiehajú rovnobežne s okrajom náramku a kruhovým hrebeňom. Po druhé, ide o skupiny paralelných rýh s rovnakou hĺbkou a smerom v rôznych častiach náramku. Takéto značky sú charakteristické pre použitie obrábacích strojov. Pri mikroskopickom zväčšení štyri mikróny je odchýlka drážky 0 stupňov. To je typické pre rotačné nástroje, kde je brusivo pripevnené k pracovnej ploche spojivom alebo iným prostriedkom.

Je zaujímavé poznamenať, že značky obrábacích strojov sú umiestnené v skupinách v rôznych uhloch k povrchu, čo naznačuje, že staroveký remeselník používal buď stacionárny nástroj, pričom náramok držal v rukách pri leštení, alebo používal ručný obrábací stroj.

Štúdia zdôrazňuje, že výrobok neobsahuje prakticky žiadne výrobné chyby. Tento ohromujúci objav nezapadá do všeobecne uznávanej histórie ľudstva, pretože výrobok pochádza z obdobia neolitu, keď ľudia používali iba kamenné nástroje. Tento artefakt slúži ako ďalší dôkaz existencie civilizácie, ktorá disponovala vedomosťami a strojovou technológiou najmenej pred desiatimi tisíckami rokov. Dokonalá symetria výrobku a vlastnosti materiálu naznačujú použitie technológie porovnateľnej so sústruhom, pretože takýto dokonalý tvar by inak nebolo možné dosiahnuť.

Publikovaná štúdia uvádza viac ako 60 ďalších vysokokvalitných artefaktov vyrobených z kameňa, obsidiánu a rôznych iných materiálov. Hovoríme najmä o korálkach vyrobených z Cornelianu, materiálu, ktorý je tvrdší ako obsidián, ktorý sa nachádza na pohrebiskách a vyznačuje sa najvyššou kvalitou výroby. Obsidiánové predmety nájdené v Turecku sú vo všeobecnosti rozdelené do dvoch kategórií: extrémne primitívne a vysokokvalitné. Rozdiel v kvalite je taký významný, že mätie výskumníkov, pretože v rámci oficiálnej historickej verzie nie je možné nájsť vysvetlenie. Ak však predpokladáme, že kvalitné artefakty vytvorila vysoko technologicky vyspelá civilizácia, všetko do seba zapadá.

Ako už bolo uvedené, obsidiánový náramok nie je ojedinelým prípadom, ale iba jedným z mnohých faktických dôkazov používania obrábacích strojov na území starovekej Anatólie. Napríklad v Antakyjskom múzeu je vystavený ďalší technicky zaujímavý obsidiánový predmet, o ktorom sa, žiaľ, nevie, či bol súčasťou spomínaného výskumu alebo nie. Tento obsidiánový predmet jasne demonštruje použitie sústruhu pri jeho výrobe. Na bočných plochách sú viditeľné paralelné drážky a veľmi ostré uhly frézovania, tento výsledok nie je možné dosiahnuť jednoduchým štiepaním materiálu. Viditeľné sú aj známky rúrkového vŕtania a uberania materiálu. Pre porovnanie je neďaleko zobrazená obsidiánová misa, ktorej povrch bol evidentne ručne opracovaný.

Ďalší artefakt úžasnej kvality sa našiel na neolitickom nálezisku Tepek Gawra v Iraku. Ukázalo sa, že táto obsidiánová misa bola vyrobená v strednej Anatólii a následne dovezená hotová do Iraku. Dbalo sa pri nej na presnosť kruhovej symetrie a kvalitu povrchu. S rovnomernou hrúbkou steny obsidiánu menšou ako centimeter niet pochýb o úrovni technológie potrebnej na výrobu misy tak vysokej kvality.

A v tejto súvislosti stoja za pozornosť aj zaujímavé architektonické zhody tohto regiónu s Južnou Amerikou. Podobnosti v druhu, kvalite a štýle polygonálneho muriva, ako aj v kvalite spracovania obsidiánu nenechávajú žiadne pochybnosti. Tieto obsidiánové kúsky rozhodne neboli vytvorené jednoduchými ručnými nástrojmi. Čo sa týka kvality leštenia, sú celkom porovnateľné s výrobkami z Turecka. Pre starovekého remeselníka bolo rezanie obsidiánu aj oveľa tvrdšieho kremeňa rovnako dostupné ako pre kornelianskeho majstra starovekého Montalti. Tu je jasne viditeľné prepojenie a kontinuita materiálov a technológií patriacich do jednej civilizácie. Tieto technológie boli pred deviatimi a pol tisíc rokmi dostupné miestnym „lovcom a zberačom“.

Napriek všetkému je jednoznačne jasné, že starí lovci-zberači nemali s vytvorením tohto objektu nič spoločné. Pred deväť a pol tisíc rokmi naši predkovia používajúci kamenné nástroje nepoznali kovové nástroje ani strojnú technológiu na spracovanie kamenného skla. To potvrdzuje, že tento objekt patrí inej, vysoko technologicky vyspelej civilizácii, ktorá zanechala početné stopy svojej prítomnosti v celom regióne.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Príspevok Vedci skúmali 9500 rokov starý obsidiánový náramok vytvorený pomocou mechanických nástrojov neznámou civilizáciou je zobrazený ako prvý na .