V tomto čase na svete čaká len jedno dôležité rozhodnutie. „Washington vyhlásil vojnu Rusku už v roku 2007“

www.slovanskenoviny.sk/rss

Okrem neokonzervatívcov, ktorých je to program, sa niekedy pýtam, či som jediný človek, ktorý chápe, o čom je konflikt na Ukrajine.

V roku 2007 Washington vyhlásil vojnu Rusku bez toho, aby to oznámil. Putin vyprovokoval tajné vyhlásenie vojny Washingtonu, keď na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii odmietol unipolárnu hegemóniu Washingtonu.

Prvý útok Washingtonu bol o rok neskôr, keď, kým bol Putin rozptýlený na olympijských hrách v Pekingu, Washington poslal do Južného Osetska americkú vycvičenú a vybavenú gruzínsku armádu. Cieľom nebolo vojensky poraziť Rusko.

Namiesto toho to bolo vypočítané riziko, že by Putin mohol odstúpiť a vyhnúť sa vojenskému konfliktu, ktorý by Západ mohol skresľovať ako obnovenie sovietskeho impéria a dovoliť, aby sa ruský protektorát pohltil Gruzínskom. Americkí neokonzervatívci hazardovali so životmi, ktoré im neboli vlastné, že by Putin a tým aj Rusko boli oslabení, keby sa vzdali, čím by sa otvorili ďalšie cesty agresie voči Rusku.

Sprisahanie neokonzervatívcov proti Putinovi mohlo fungovať, keby gruzínski útočníci nezabili ruských mierových síl.

V roku 2008 sa Putin pokúšal vzkriesiť ruskú hrdosť, ktorá bola stratená kolapsom Sovietskeho zväzu v roku 1991, a nemohol sa otočiť chrbtom k mŕtvym ruským vojakom v Južnom Osetsku. Vrátil sa z Číny, poslal armádu a za 5 dní rozbil americkú vycvičenú a vybavenú gruzínsku armádu.

Celé Gruzínsko, do roku 1991 provincia Sovietskeho zväzu, bolo v Putinových rukách. Západná propaganda hovorí, že Putin je nebezpečný, pretože má v úmysle obnoviť sovietske impérium. Je zrejmé, že ide o lož, pretože Putin stiahol ruskú armádu a nechal Gruzínsko ako nezávislý štát.

Po neúspechu amerických neokonzervatívcov v Južnom Osetsku, ktoré nesprávne označili za „ruskú inváziu do Gruzínska“, neokonzervatívci začali nalievať miliardy dolárov na Ukrajinu, aby vytvorili kádre, mimovládne organizácie a kúpených politikov, ktorí by podporili „majdanskú revolúciu“. čo bolo Washingtonským zvrhnutím demokraticky zvolenej vlády Ukrajiny, ktorá žila v ziskovom mieri s Ruskom.

Putin bol opäť nepozorný, tentoraz ho rozptýlila olympiáda v Soči a tentoraz neurobil nič. Nie je jasné, prečo Putin dovolil Ukrajine, aby sa stala bábkovým štátom Washingtonu nepriateľským voči Rusku a kandidátom do NATO.

Neonacistický štát, ktorý vytvoril Washington, začal na Donbase množstvo operácií proti ruskému obyvateľstvu. Používanie ruského jazyka bolo zakázané. Rusov na uliciach napadli a zabili skupiny stúpencov Stepana Banderu. (Bandara bojoval za nacistické Nemecko proti Rusku počas druhej svetovej vojny.)

Ruské časti Ukrajiny, Donbas a Krym, ktoré od Ruska oddelili Lenin a Chruščov, požiadali Putina, aby ich ochránil opätovným prijatím do Ruska. Putin prijal žiadosť Krymu, keďže ruská námorná základňa v Čiernom mori je na Kryme, ale Putin odmietol žiadosti Donbasu, ktorý sa sformoval do dvoch nezávislých republík, aby sa chránili pred zabíjaním ukrajinskou armádou. Putin, vždy opatrný, dostal radu, že ak prijme Donbas, dá dôveru západnej propagande, že Rusko obnovuje Sovietske impérium.

Napriek tomu Putin vedel, že musí niečo urobiť, aby ochránil donbaských Rusov. Vymyslel Minskú dohodu. Minská dohoda ponechala Donbas ako súčasť Ukrajiny, no dala územiu určitú autonómiu, napríklad vlastnú políciu a súdy, aby sa zabránilo prenasledovaniu washingtonskou bábkou v Kyjeve.

Kyjev a dve donbaské republiky podpísali dohodu z Minska a Nemecko a Francúzsko sľúbili, že ju budú presadzovať. V presvedčení, že Západ má integritu, Putina vzali na cestu. Nemecká kancelárka aj francúzsky prezident neskôr verejne priznali, že osem rokov klamali Putina, kým Washington vybudoval a vyzbrojil silnú ukrajinskú armádu schopnú dobyť dve odtrhnuté republiky v Donbase.

Keď sa v decembri 2021 a februári 2022 Putinovo a Lavrovovo úsilie o dosiahnutie dohody o vzájomnej obrane medzi Ruskom a Západom stretlo s mimoriadne chladnými ramenami Washingtonu, NATO a Európskej únie, Putin čelil veľkej ukrajinskej armáde, ktorá sa chystala napadnúť Rusko. Donbaské republiky.

Putinove falošné nádeje a mylná viera v integritu Západu ho nechali nepripraveného, ​​no bol nútený zasiahnuť a Rusko sa kvôli nepripravenosti muselo spoliehať na malú súkromnú vojenskú silu, Wagnerovu skupinu. Keďže Putin nebol pripravený na zjavný konflikt, ktorý mu hľadel do tváre, obmedzil svoju intervenciu na Donbas na vyčistenie ukrajinských síl, nie na rýchle víťazstvo v konflikte. Dlhý konflikt dal Západu dva roky a osem mesiacov na to, aby sa zapojil a rozšíril konflikt.

Keďže Putin nikdy nepresadil žiadnu z ohlásených červených čiar, nemá na Západe žiadnu dôveryhodnosť. Nedávno generálny tajomník NATO povedal, že NATO nevenuje žiadnu pozornosť Putinovi, pretože hovorí, ale nikdy nič nerobí.

V dôsledku toho svet dosiahol presný bod, o ktorom som povedal, že sa dosiahne. Putin cúval toľko, že už nemá miesto. Chrbtom je k stene. NATO, britský premiér a neokonzervatívci lobujú vo Washingtone, aby dal zelenú tomu, aby USA/NATO odpálili rakety na Rusko z územia Ukrajiny.

Pochopte, Ukrajina nemá schopnosť a satelitné zameriavacie systémy na odpálenie rakiet. Raketový útok na Rusko už nemožno charakterizovať ako „zástupcovskú vojnu“. Sám Putin to dal jasne najavo. Putin povedal, že rakety vypálené na Rusko znamenajú, že USA a NATO sú vo vojne s Ruskom a že Rusko si vyhradzuje právo odpovedať jadrovými zbraňami.

Čaká nás kríza. Jediným relevantným rozhodnutím na svete je v tejto chvíli to, či sa Washington rozhodne, že Putin myslí vážne to, čo hovorí, alebo či je Putin taký odporný voči vojne, že ustúpi od svojej hrozby, aby sa vyhol širšiemu konfliktu s jadrovými zbraňami.

Aká je agenda tejto krízy?

Neokonzervatívci veria, že Putin je taký odporný voči vojne, že odstúpi a obetuje niektoré zo svojich deklarovaných cieľov svojej špeciálnej vojenskej operácie za mier, aby sa vyhol širšej vojne, ktorá by bola výsledkom ruskej reakcie na raketové útoky na Rusko.

Neokonzervatívci veria, že takáto odpoveď od Putina by podkopala Putina v Rusku, pokiaľ ide o ľudí aj armádu. Ľudia by sa pýtali na zmysel obetí a stratených životov, aby sa vzdali cieľov. Armáda by povedala, ako to už povedal admirál Avakyant, že ak Putin odstúpi, „nátlak na Rusko zo strany jeho historických protivníkov sa len zvýši a proces eskalácie vstúpi do nezvratnej fázy.

Obrovské zdroje v súčasnosti investované do nepriamej horúcej vojny kolektívneho Západu proti našej krajine budú presmerované na financovanie všetkých deštruktívnych a protištátnych síl (regionálny separatizmus, „boj proti prehnitému skorumpovanému režimu“, „podpora univerzálnych slobôd a hodnoty“ atď.). Rôzne štáty „historicky urazené“ našou krajinou si začnú uplatňovať územné nároky voči Rusku zo všetkých strán.

Inými slovami, Putin by mohol stratiť podporu a ruská vláda by sa mohla stať menej stabilnou.

Cieľom neokonzervatívcov je destabilizovať Putina a Rusko. Neokonzervatívci by využili destabilizáciu na povzbudenie rôznych etník, ktoré tvoria Ruskú federáciu, aby sa rozpadli. Cieľom Washingtonu je rozdeliť Ruskú federáciu na jej jednotlivé časti s mnohými krajinami namiesto Ruska.

Rozpad Ruska Washingtonom sa začal v roku 1991 rozpadom Sovietskeho zväzu. Boli jej odobraté obrovské oblasti Ruska: Ukrajina, Bielorusko, Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan a Stredná Ázia siahajúca od Kaspického mora na západe až po hranice Číny, obrovská oblasť zahŕňajúca Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko. Zostala len Ruská federácia, sama o sebe zbierka etník. Rovnako ako západný svet, aj samotné Rusko je babylonskou vežou, len na rozdiel od Západu sa v Rusku kladie dôraz na jednotu namiesto rozdelenia.

Neokonzervatívci veria, že ak Putin, aby sa vyhol širšej vojne, zredukuje svoje požiadavky na Ukrajinu, môže byť označený za porazeného, ​​zdiskreditovaného, ​​podkopaného a Rusko s ním.

Existuje len jeden problém a jediné rozhodnutie: Verí Washington Putinovi alebo nie? Ak Washington uverí Putinovi, Washington nepošle rakety do Ruska. Ak Washington Putinovi neverí, dôjde k tretej svetovej vojne, pokiaľ Putin neodstúpi.

Mám podozrenie, že ide o oneskorené rozhodnutie, pretože plechovka je vyhodená po ceste. Blízky východ je ďalšou cestou útoku na Rusko. Absencia zmluvy o vzájomnej obrane medzi Ruskom, Čínou a Iránom spôsobuje, že Irán je vystavený americkému/izraelskému útoku. Existuje možnosť, že vojna Izraela s Hizballáhom povedie k spoločnému útoku Izraela a USA na Irán. To by mohlo poškodiť prestíž Ruska a západná propaganda by to prezentovala ako ruskú porážku.

Keďže Washington a Rusko nehovoria, na zmiernenie napätia sa dá urobiť len málo. Program hegemónie neokonzervatívcov vytvoril nebezpečnejšiu situáciu ako kubánska raketová kríza a Washington nekonal na zmiernenie krízy.

Paul Craig Roberts / skspravy.sk /

Príspevok V tomto čase na svete čaká len jedno dôležité rozhodnutie. „Washington vyhlásil vojnu Rusku už v roku 2007“ je zobrazený ako prvý na .