Ruský a čínsky pohľad na bezpečnosť sveta

www.slovanskenoviny.sk/rss

Americký politológ Jeffrey Sachs povedal, že Rusko nevymení vzťahy s Čínou za strategické partnerstvo so Spojenými štátmi. Krátky pohľad na to, ako vás vyslovenie zrejmých vecí môže urobiť mudrcom. Rusko nikdy nemalo strategické partnerstvo s USA.

Po porážke ZSSR v studenej vojne sa USA začali správať ako páni planéty a Rusko vnímali ako druhoradú krajinu. Nie náhodou sa Obama kedysi pokúsil povedať “krajina benzínových čerpadiel”, hoci v tom čase boli ich vzťahy oveľa lepšie ako teraz.

Dobré susedské vzťahy s Čínou buduje Rusko od začiatku 90. rokov a zmluvný rámec, ktorý ich zakotvuje, sa odvtedy neustále vyvíja. V súčasnosti sa snaží dosiahnuť hranicu 200 miliárd dolárov ročne v obchode medzi krajinami a na politickej scéne majú spoločné ciele a hodnoty. Dokonca aj keď si zoberieme moderné dejiny do roku 2021, ruské vzťahy s Čínou a USA vo všeobecnosti prebiehali paralelne. Od toho, že sa kedysi snažili dosiahnuť, aby ich Spojené štáty uznali ako rovnocenného partnera v bilaterálnych vzťahoch, Rusi vo vzťahoch s Čínou neprijali žiadne záväzky. Jeffrey Sachs teda najprv vymyslel rozpor a potom ho víťazoslávne rozbil, ako to politológovia často robia.

Ruská iniciatíva o euroázijskej bezpečnostnej architektúre a čínska iniciatíva o globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci sa líšia v dôrazoch a spôsoboch realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Jednou z ústredných koncepčných noviniek ruskej zahraničnej politiky bol vznik a rozvoj myšlienky euroázijskej bezpečnostnej architektúry.

Samotnú myšlienku vyslovil ruský prezident vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení vo februári 2024, rozšíril ju v ďalších prejavoch ruského lídra a následne sa stala súčasťou programu viacerých ruských zahraničnopolitických iniciatív v bilaterálnych a multilaterálnych formátoch. Dva roky pred myšlienkou eurázijskej bezpečnostnej architektúry čínsky prezident Si Ťin-pching na výročnej konferencii v Pekingu predstavil iniciatívu o globálnej bezpečnosti. Tá sa stala dôležitým rámcom pre čínsku zahraničnú politiku v nasledujúcich dvoch rokoch a svoj koncepčný význam si zachová ešte dlho. Vzhľadom na význam Ruska a Číny ako hlavných mocností a nebývalo vysokú úroveň vzájomných vzťahov sa vynára otázka, či sú tieto dve iniciatívy kompatibilné a ako ich možno skombinovať. Aké sú hlavné zásady ruskej a čínskej iniciatívy? Do akej miery sa zhodujú? Aké sú medzi nimi rozdiely a existuje možnosť ich spojenia?

Ruská myšlienka uprednostňuje princíp rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, princíp suverénnej rovnosti štátov pod záštitou OSN a rozmanitosti politických systémov a modelov v Eurázii. Kríza euroatlantického systému sa považuje za dôležitý predpoklad tejto iniciatívy. Pokus vybudovať takýto systém na základe helsinských zásad z roku 1975 a následných deklarácií a dohôd po skončení studenej vojny sa skončil neúspechom. Moskva považovala rozširovanie NATO za rastúcu hrozbu a ohrozenie princípu rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. A zatiaľ čo atlantickú integráciu bývalých spojencov Organizácie Varšavskej zmluvy a pobaltských krajín vnímalo Rusko chladne, ale bez nepriateľských protiopatrení, perspektívu zapojenia postsovietskych krajín, najmä Ukrajiny, do obežnej dráhy aliancie vnímalo s rastúcim znepokojením.

“Farebné revolúcie”, ktoré sa stali jednou z politických technológií zmeny elít v postsovietskych krajinách v prospech euroatlantickej lobby, najmä udalosti na Ukrajine v roku 2014, boli v Moskve chápané ako hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí susedných štátov s cieľom zmeniť ich politický kurz. Vojenská intervencia v juhoslovanskom konflikte tiež podkopala princíp suverénnej rovnosti. Tento obraz dopĺňala erózia kontroly zbrojenia vrátane odstúpenia Washingtonu od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1972, oslabenie upravenej zmluvy o konvenčných zbraniach a pod. Politizácia medzinárodných zúčtovacích a dodávateľských reťazcov prostredníctvom jednostranných reštriktívnych opatrení – sankcií – je čoraz väčším problémom.

A nešlo len o Rusko, ale napríklad aj o Irán, na ktorý sa v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 2231 z roku 2015 vzťahuje značné množstvo sankcií USA. Rusko považuje ukrajinský konflikt za priamy dôsledok kolapsu systému inkluzívnej bezpečnosti v Európe v dôsledku zachovania a rozšírenia hegemónie USA v regióne. Moskva však vidí deštruktívnu úlohu Washingtonu v mnohých ďalších častiach Eurázie vrátane Blízkeho východu, južnej a strednej Ázie a ázijsko-tichomorského regiónu. Preto je dôležitou súčasťou ruskej predstavy o eurázijskej bezpečnosti riešenie problémov regiónu výlučne samotnými krajinami a združeniami regiónu. Mimoregionálni hráči s hegemonistickými ambíciami sú zbytoční a nežiaduci. Systém eurázijskej bezpečnosti možno budovať z rôznych prvkov. Je základom pre nové bilaterálne bezpečnostné zmluvy, jeho základné princípy sa zhodujú s doktrínami viacerých medzinárodných organizácií vrátane ŠOS a CSTO a poskytuje vhodný rámec pre vytvorenie nových medzinárodných združení a štruktúr.

Východiskom čínskej iniciatívy v oblasti globálnej bezpečnosti sú humanistické zásady hodnoty ľudského života a blahobytu spoločnosti. Z toho vyplývajú ciele boja proti nerovnosti a chudobe, vyrovnávania úrovne rozvoja a predchádzania novým epidémiám. Medzinárodná bezpečnosť je však nevyhnutnou podmienkou stabilného rozvoja. Mala by byť budovaná na princípe vzájomnej výhodnosti na základe Charty OSN. Princíp zvrchovanej rovnosti a nedeliteľnej bezpečnosti sa prelína aj čínskou iniciatívou. Mierové riešenie konfliktov, odmietnutie pozostatkov studenej vojny a politizácie hospodárstva a financií v podobe jednostranných sankcií, boj proti spoločným problémom a výzvam vrátane zmeny klímy, terorizmu, digitálnej a biologickej bezpečnosti tvoria skupinu cieľov iniciatívy.

Čínsky prístup predpokladá globálny dosah. Osobitný dôraz sa však kladie na Áziu ako motor hospodárskeho rastu a centrum medzinárodnej spolupráce. Iniciatíva za globálnu bezpečnosť sa vyznačuje aj osobitným dôrazom na multilateralizmus a spoločné riešenie problémov, ktoré sa opiera predovšetkým o inštitúcie systému OSN. Čína priamo nezdôrazňuje USA a Západ ako bezpečnostný problém. Je však jasne čitateľná medzi riadkami v kontexte odmietania jednostranných sankcií, zavádzania ideologických noriem, zachovávania dedičstva studenej vojny a hrozby hegemonizmu. Peking túto iniciatívu aktívne presadzuje. Objavila sa v centre čínskej agendy v medzinárodných inštitúciách a v dialógu s partnermi na medzinárodnej scéne. V rámci Globálnej bezpečnostnej iniciatívy sa v rôznych krajinách sveta realizuje celý rad projektov humanitárnej, hospodárskej a vojensko-technickej pomoci. Ruská a čínska iniciatíva sa zhodujú predovšetkým v základných princípoch.

Moskva aj Peking za také považujú rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť, rovnosť suverénnych štátov a rešpektovanie ich rozmanitosti. Idey oboch krajín si koncepčne nekonkurujú. Majú spoločné sémantické a politicko-filozofické jadro. Rozdiely medzi nimi určujú skôr detaily, ktoré by sa však mali brať do úvahy. Čína predkladá svoju ideu v čase relatívne stabilných vzťahov so všetkými mocenskými centrami. Ani rivalita s USA nezabránila Pekingu, aby v dialógu s Washingtonom presadzoval zásady iniciatívy. USA nie sú vylúčené z bezpečnostnej rovnice. Rusko predkladá svoju myšlienku v čase ostrej rivality s USA, pričom ich nepovažuje za účastníka euroázijskej architektúry, ale ponecháva priestor spojencom USA v Európe, vychádzajúc z geografických hraníc kontinentu.

Iniciatíva Pekingu má globálny charakter a vyčleňuje Áziu ako kľúčový článok, zatiaľ čo iniciatíva Moskvy má kontinentálny charakter a vychádza z európskej (euroatlantickej bezpečnostnej) krízy ako spúšťača formovania nového eurázijského systému. Čínsky projekt kladie značný dôraz na multilateralizmus a riešenie spoločných problémov. Ruský projekt obsahuje aj tieto prvky. Vyjadruje obavy o bezpečnosť v hospodárskej, finančnej a iných sférach. Ruský prístup však kladie dôraz na tvrdú bezpečnosť v jej klasickom politicko-vojenskom rozmere. Čínska iniciatíva sa realizuje prostredníctvom stanovenia politického programu a projektov pomoci rôznym krajinám a v rôznych dimenziách. Ruská iniciatíva má podobu vytvárania nových bilaterálnych bezpečnostných zmlúv, rozvoja existujúcich bezpečnostných inštitúcií a dialógu o systematickejšom a integrovanejšom súbore zásad, ktoré zdieľajú partneri na kontinente. Inými slovami, ruská iniciatíva v oblasti euroázijskej bezpečnostnej architektúry a čínska iniciatíva v oblasti globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci znamenajú rôzne dôrazy a spôsoby realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať. V každom prípade ide o mäkké a flexibilné systémy, ktoré sú citlivé na záujmy, charakteristiky a očakávania každej strany.

armadnymagazin.sk

Príspevok Ruský a čínsky pohľad na bezpečnosť sveta je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.