VIDEO: Európska únia chce na Ukrajine mier prostredníctvom sily.

www.slovanskenoviny.sk/rss

Lídri 26 krajín EÚ vyzvali na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine. Jediný „proti“ bol maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda slovenskej vlády hlasoval „za“ iba pod podmienkou dobrovoľnosti poskytovania vojenskej pomoci Kyjevu. Robert Fico telefonoval aj redaktorovi TV Markíza, ktorý vo svojej reportáži klamal, že premiér niečo iné tvrdil na rannom zasadnutí európskeho výboru v Bratislave a niečo iné urobil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Maďarský premiér Viktor Orbán zdieľal na sociálnej fotku spoločnú fotku so slovenským ministerským predsedom s textom „Začalo sa to – samit EÚ“ s odkazom, že obe krajiny, aj keď každá iným spôsobom, držia v Európskej rade spolu proti vojnovým štváčom a za vlastné záujmy. Európska rada nakoniec v prijatom dokumente uvádza, že „všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a pri zohľadnení bezpečnostných a obranných záujmov všetkých členských štátov“.

Lídri 26 krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli podporili spoločné vyhlásenie, ktoré pripravil predseda Európskej rady (ER) António Costa, a potvrdili pokračovanie podpory Ukrajine. Vyzvali tiež Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu, ktorú začalo svojím útokom vo februári 2022. Maďarsko bolo proti takejto formulácii vyhlásenia, informuje z Bruselu osobitný spravodajca TASR.

„Európska rada pripomína svoje predchádzajúce závery a opätovne potvrdzuje vytrvalú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ píše sa vo vyhlásení.

Európska únia podľa lídrov trvá na svojom prístupe „mier prostredníctvom sily“, ktorý si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii vďaka vlastným silným vojenským kapacitám.

Lídri 26 krajín Únie tiež uvítali spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po stretnutí ich predstaviteľov 11. marca v Saudskej Arábii vrátane návrhov na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie výmeny spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. „Európska rada vyzýva Rusko, aby prejavilo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ zdôraznili.

Malo by tiež podľa nich dôjsť k výmene vojnových zajatcov, prepusteniu civilistov a návratu všetkých ukrajinských detí a iných civilistov nezákonne deportovaných a presunutých do Ruska a Bieloruska.

„Európska únia je naďalej pripravená zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení vrátane ďalších prostriedkov a opatrení proti ich obchádzaniu, s cieľom oslabiť jeho schopnosť pokračovať vo vedení agresívnej vojny,“ zhodli sa ďalej premiéri a prezidenti.

Únia a jej členské štáty chcú tiež prispieť k mierovému procesu a pomôcť zabezpečiť pre Ukrajinu spravodlivý a trvalý mier, ktorý je v záujme Ukrajiny aj celej Európy.

ER vo vyhlásení tiež pripomína iniciatívy na zvýšenie vojenskej podpory bloku pre Ukrajinu, najmä plán šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej na dodávky delostreleckej munície v hodnote piatich miliárd eur. Upozorňuje však, že tieto iniciatívy sú na dobrovoľnej báze.

Kallasová tesne pred summitom priznala, že niektoré veľké krajiny EÚ sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 20 až 40 miliárd eur. Zamerať sa preto chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.

Proti tejto iniciatíve – ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily – sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

O dobrovoľnosti iniciatívy už tento týždeň s odkazom na viacerých diplomatov písali napríklad portály Politico, Euronews či agentúra AFP.

„Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a pri zohľadnení bezpečnostných a obranných záujmov všetkých členských štátov,“ spresňuje sa v dokumente.

Európska únia tiež podľa vyhlásenia zintenzívni podporu reformného úsilia Ukrajiny na jej ceste k členstvu v Únii. „ER zdôrazňuje význam pokroku v procese rokovaní v súlade s prístupom založeným na zásluhách,“ píše sa na záver.

Lídri 26 krajín Únie sa pripojili k spoločnému vyhláseniu predsedu ER o Ukrajine podobne, ako to bolo pred dvoma týždňami na mimoriadnom summite. Riadny formát záverov podľa informácií TASR zablokovalo opäť Maďarsko.

Rokovania o Ukrajine trvali takmer dve hodiny, spresnila hovorkyňa ER. K lídrom sa prihovoril prostredníctvom videospojenia aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten informoval o najnovšom vývoji na bojisku, o svojich rozhovoroch s americkou administratívou a o ďalších krokoch smerujúcich k prímeriu a rokovaniam o mierovej dohode.

Fico: Pomoc musí byť pre členské štáty EÚ dobrovoľná

Slovenská republika na summite v Bruseli vo štvrtok trvala na tom, aby účasť na plánoch šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur bola pre členské štáty dobrovoľná. V inom prípade by s ňou Slovensko nesúhlasilo, uviedol vo štvrtok predseda vlády SR Robert Fico na sociálnej sieti Facebook.

„Slovensko nemôže nikto prinútiť, aby zo svojho rozpočtu na úkor iných domácich priorít vynaložilo 250 miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu,“ zdôraznil slovenský premiér.

Všetky členské krajiny EÚ majú podľa Fica rovnaký názor na zvyšovanie bezpečnosti Európy, naďalej však medzi nimi pretrvávajú rozdielne postoje, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

„Súčasná slovenská vláda od svojho vzniku dôsledne odmieta poskytovať Ukrajine bezplatnú vojenskú pomoc, rovnako odmietame finančne kryť výdavky Ukrajiny na vojenské operácie,“ uviedol. Pri prijímaní záverov o Ukrajine na úrovni Európskej rady (ER) podľa vlastných slov vždy dôsledne trvá na tom, aby obsahovali ustanovenie, ktoré každému členskému štátu garantuje slobodu rozhodovania pri poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu.

Takéto ustanovenie je podľa Fica v dokumentoch prijatých vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady. Ide o vyhlásenie predsedu ER Antónia Costu, ku ktorému sa pripojili všetky členské krajiny okrem Maďarska. Podľa slovenského premiéra ide o ďalší dôležitý krok garantujúci Slovensku, že v zahraničnej politike sa môže správať suverénne aj v najcitlivejších otázkach.

„Samozrejme, že dobrovoľnosť iniciatívy využijeme a Ukrajine nepošleme ani cent z nášho rozpočtu na ich zbrane, my však nevieme zabrániť iným členským krajinám Európskej únie, aby Ukrajine takto na bilaterálnej a dobrovoľnej báze pomohli,“ skonštatoval.

Viac vo videu:

Lacnejšie ceny energií v Európy by zabezpečilo obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu. Uviedol vo štvrtok večer premiér SR Robert Fico (Smer-SD) po skončení samitu EÚ v Bruseli s odkazom na debaty venované konkurencieschopnosti.
 
Lídri podľa neho v tejto časti rokovaní hovorili o eurozóne, eure a konkurencieschopnosti. Fico využil priestor na debaty, aby upozornil na problematiku vysokých cien energií, čo je podľa neho problém v celej Únii.

„Chcem odmietnuť predstavu niektorých premiérov, ktorí hovoria, že čo už iné zostáva – že musíme pracovať s takými cenami, ako teraz máme a mali by sme plánovať do budúcnosti, že plyn bude stáť toľko, koľko stojí teraz. Ale my nemáme dôvod platiť za plyn 40 alebo 45 EUR za megawatthodinu len preto, že prezident Zelenskyj sa rozhodol zastaviť tranzit plynu smerom na západ cez Slovensko,“ uviedol.

Fico pripomenul, že Európska komisia v tomto roku predložila viacero akčných plánov – pre čistý priemysel, automobilizmus či dostupné ceny energií. Skonštatoval, že eurokomisia prišla s troma okruhmi problémov, ktorým sa šéfovia vlád a štátov na samite venovali. Išlo o odstraňovanie regulačnej a administratívnej záťaže, znižovanie cien energií a mobilizácia súkromných vkladov, aby sa dostali do európskej ekonomiky.

Priznal, že Slovensko od akčného plánu pre energie očakávalo podstatne viac a vyslovil sa za okamžité riešenie, nie strednodobé či dlhodobé plány. Za takéto riešenie považuje obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo by podľa neho viedlo k zníženiu cien energií v Európe.

Za zaujímavé označil diskusie o únii úspor a investícií, lebo platí, že v súčasnosti úspory Európanov sa kapitálovo zhodnocujú najmä v Spojených štátoch. Dodal, že v prípade Slovenska je možné sa obrátiť na dôchodcovské správcovské spoločnosti. Chce zistiť, či budú pripravené diskutovať o aktívnejšom využívaní a uvoľnení zdrojov sporiteľov po tom, ako vláda pripraví k tomu potrebné legislatívne podklady.

Taktiež zdôraznil, že z týchto úspor Slovákov by sa dali generovať investície do vojenského priemyslu, čo je v súlade s plánmi EÚ zvyšovať svoju bezpečnosť, alebo do výstavby nájomných bytov, či financovania infraštruktúry.

Pracovná večera štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli podľa Fica prebehla v znamení prvých debát o príprave viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2028 – 2035. Slovensko podľa neho bude predovšetkým chcieť, aby sa zachovala kohézna politika a vyrovnávanie platieb poľnohospodárom.

Fico pripomenul, že predseda Európskej rady António Costa účastníkov summitu upozornil, že ide iba o neformálne diskusie k budúcemu dlhodobému rozpočtu EÚ. Aj preto sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych finančných prostriedkoch ani o tzv. „červených čiarach“ jednotlivých členských štátov.

Premiér skonštatoval, že VFR po roku 2027 musí zohľadniť splácanie pôžičiek v celkovej výške 750 miliárd eur, ktoré EÚ vytvorila cez plán obnovy EÚ budúcej generácie (NGEU). Ročne to bude znamenať 20 až 30 miliárd eur. Ďalej VFR bude podľa neho musieť dbať na vyššie výdavky na obranu aj na rozširovanie EÚ, respektíve možné pristúpenie nových členských štátov, na ktoré by sa už tiež vzťahovali výdavky zo spoločného rozpočtu.

„Predsedníčka Európskej komisie si chcela vypočuť prvé názory a na základe toho potom v júni predloží prvý návrh dlhodobého rozpočtu na diskusiu,“ ozrejmil Fico.

Na otázku TASR, aké budú priority slovenskej vlády, keď sa bude debatovať o zvyšovaní či škrtaní rozpočtových kapitol VFR, premiér poznamenal, že na summit išiel s mandátom Výboru NR SR pre európske a zahraničné záležitosti. Podľa neho má pri tejto téme hovoriť o súdržnosti, aby sa kohézna politika v prospech rozvoja regiónov nezmenšovala, a tiež o ochrane potrieb slovenských poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Toto sú dva základné ciele, ktoré my sledujeme, pokiaľ ide o rozpočet. Nechcem teraz hovoriť o červených čiarach, nepoznáme ešte tie čísla, nevieme, kde to skončí. Priame platby sú na Slovensku na úrovni 80 percent z priemeru v EÚ. Každá krajina, ktorá má nižšie platby, sa ich snaží zvyšovať a vždy sa nájde nejaký kompenzačný mechanizmus,“ dodal slovenský premiér.

Viac vo videu:

„Pred chvíľou som osobne dotelefonoval s redaktorom TV Markíza p. Prôčkom a spýtal som sa ho, že či za každú špinavosť, ktorú zverejní voči mojej osobe, dostáva osobitné prémie. TV Markíza ma opätovne bez akýchkoľvek dôkazov obvinila, že som niečo iné tvrdil na rannom zasadnutí výboru pre európske záležitosti v Bratislave a niečo iné urobil na zasadnutí EÚ rady v Bruseli.

Ráno som jednoznačne vyhlásil, že v budúcnosti nebudem podporovať sankcie, ak by mali brániť uzatvoreniu mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Dnes EÚ rada nerozhodovala o žiadnych sankciách, preto som nemohol o žiadnych sankciách ani hlasovať. Špinavé praktiky TV Markíza nemajú obdoby a jej redaktori sa neštítia žiadnych klamstiev a šírenia bludov s cieľom poškodiť súčasnú vládu SR,“ uviedol premiér Robert Fico na sociálnej sieti po skončení tlačovky, kde v jej úvode spomenul, ako reportér domáceho spravodajstva TV Markíza Martin Prôčka šíril vo svojej reportáži klamstvá.

Premiér Robert Fico vo štvrtok na pôde Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti pred odchodom na európsky samit do Bruselu vyhlásil, že odmieta diskusie o „prezbrojení“ Európy. „Vláda SR nevie zabrániť, ak sa niekto bilaterálne rozhodne poskytnúť zbrane na Ukrajinu,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že vláda SR už nikdy nedaruje Ukrajine zbrane. „Sme pripravení spolupracovať len na komerčnej báze,“ vysvetlil.

Maďarský premiér Viktor Orbán zdieľal na sociálnej fotku spoločnú fotku so slovenským ministerským predsedom s textom „Začalo sa to – samit EÚ“ s odkazom, že obe krajiny, aj keď každá iným spôsobom, držia v Európskej rade spolu proti vojnovým štváčom a za vlastné záujmy.

„Veto! Už toho bolo dosť! Budeme sa pýtať maďarského ľudu na členstvo Ukrajiny v EÚ. Dovtedy nemôžeme podporiť žiadne spoločné stanovisko v tejto veci,“ napísal Orbán neskôr na sieti X a zdieľal video, v ktorom vysvetlil, že Maďari nemôžu platiť výdavky na vojenské dobrodružstvá a zopakoval potrebu mieru, ktorý chce dosiahnuť aj americký prezident Donald Trump. Dodal, že ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj opäť na zasadnutí Európskej rady ako hosť vystupoval nepriateľským spôsobom a správal sa ako by už bola Ukrajina členským štátom EÚ.

Európska rada vyzvala k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hamasom

Lídri Európskej únie vo štvrtok v Bruseli vyzvali na návrat k dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktorá od 19. januára zastavila viac ako 15 mesiacov trvajúcu vojnu. Vyjadrili poľutovanie nad obnovenými izraelskými útokmi v Pásme Gazy z tohto týždňa a nad tým, že Hamas odmieta vydať zvyšných rukojemníkov, informuje osobitný spravodajca TASR.

Prvá fáza prímeria sa skončila začiatkom marca a obe strany sa nedohodli na jej pokračovaní či postupe do druhej fázy. Prezidenti a premiéri zdôraznili, že je potrebné pokročiť do druhej fázy dohody s cieľom dosiahnuť jej úplné vykonávanie, ktoré povedie k prepusteniu všetkých rukojemníkov a k trvalému ukončeniu nepriateľských akcií.

Európska rada (ER) v záveroch tiež pripomína dôležitosť neobmedzeného prístupu a trvalej distribúcie humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy.

„Európska únia je naďalej pevne odhodlaná dosiahnuť trvalý a udržateľný mier založený na riešení založenom na existencii dvoch štátov,“ uvádza sa v prijatých záveroch s tým, že blok je pripravený prispieť k všetkým snahám o dosiahnutie tohto riešenia. Na tento účel vyjadrila odhodlanie naďalej spolupracovať s regionálnymi a medzinárodnými partnermi.

Lídri EÚ tiež dôrazne odsúdili nedávne rozsiahle násilie voči civilistom v pobrežnej oblasti Sýrie a naliehavo vyzvali prechodné orgány, aby zabezpečili ochranu všetkých civilistov a aby sa páchatelia násilia zodpovedali za tieto skutky v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi.

Podľa predstaviteľov členských štátov je potreba mierovej a inkluzívnej transformácie v Sýrii bez škodlivých zahraničných zásahov. Mala by sa podľa nich plne rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť krajiny v rámci bezpečných hraníc v súlade s medzinárodným právom.

EÚ sa nedávno tiež rozhodla pozastaviť niektoré sankcie zo strany bloku. ER vyzvala Úniu na preskúmanie možného ďalšieho pozastavenia reštriktívnych opatrení na základe dôkladného monitorovania situácie v Sýrii.

Čo sa týka Libanonu, ER víta ukončenie politickej patovej situácie v krajine a vyjadruje pripravenosť Európskej únie spolupracovať s novými orgánmi na stabilizácii hospodárskej a bezpečnostnej situácie v krajine.

Zdroj: info.sk / pravda.sk / openiazoch.zoznam.sk / bleskovky.sk / sme.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Európska únia chce na Ukrajine mier prostredníctvom sily. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.