„Miliardové toky do mimovládok si zaslúžia rovnakú kontrolu ako firmy“
www.slovanskenoviny.sk/rss Martin Halás a Michal Kotian, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS), vyjadrili podporu pripravovaným vládnym... Príspevok „Miliardové toky do mimovládok si zaslúžia rovnakú kontrolu ako firmy“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.
www.slovanskenoviny.sk/rss
Martin Halás a Michal Kotian, predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku (JDS), vyjadrili podporu pripravovaným vládnym legislatívnym zmenám týkajúcim sa financovania a transparentnosti mimovládnych organizácií.
Ako zdôraznil Martin Halás, k tejto téme sa najhlasnejšie vyjadrujú predstavitelia tzv. politických mimovládnych neziskových organizácií, pričom naopak iní predstavitelia mimovládnych neziskových organizácií okrem svojich bežných verejno–prospešných činností dlhodobo korektne, pozitívne aj negatívne komunikujú so všetkými politickými parlamentnými stranami.
„Dôkazom našej otvorenej spolupráce je napríklad zákon o mimoriadnej valorizácii dôchodkov, ktorý bol po našich rokovaniach podporený nielen súčasnými koaličnými, ale aj opozičnými politickými stranami. Predstavitelia našich občianskych združení otvorene, dokonca priamo v parlamentnej jedálni, komunikovali a lobovali za podporu tohto zákona s politickými predstaviteľmi vtedajšej koalície aj opozície.
Naše aktivity sú vždy vedené v prospech niekoho – v tomto prípade seniorov – a zabezpečujeme, aby ich záujmy boli vypočuté bez ohľadu na politické rozdelenie. Mám pocit, že je rozdiel, keď niekto robí politicky motivované aktivity proti niekomu, v tomto prípade proti jednej časti politikov“ uviedol Michal Kotian.
„Nebojujeme proti niekomu, ako to robia predstavitelia týchto politických mimovládnych neziskových organizácií. Myslím, že aj na poslednej Rade vlády pre mimovládne neziskové organizácie sme mali s niektorými predstaviteľmi časti týchto politických mimovládok síce nie veľmi príjemnú, ale korektnú a slušnú obojstrannú komunikáciu. Zastávam názor, že je potrebné otvorene a transparentne komunikovať, o čom svedčia aj naše verejné podania týkajúce sa financovania mimovládnych organizácií ako celku.
Zároveň spoločne reagujeme aj na kritiku vládneho legislatívneho návrhu prezentovaného Platformou za demokraciu a zdôrazňujeme, že podobné pravidlá platia aj v iných demokratických krajinách – napríklad v USA, kde existuje zákon FARA (Foreign Agents Registration Act). Ten vyžaduje, aby organizácie, ktoré prijímajú financie zo zahraničia a ovplyvňujú politické dianie, boli transparentné. Preto prirovnávanie návrhu zákona k „ruskému zákonu“ je len ďalšie podnecovanie falošného naratívu s cieľom vyvolať rozbroje v spoločnosti. Koniec koncov Platforma samotná píše, že je to pozvánka na protesty. Sme však presvedčení, že návrh je dobrý a prispeje k vyššej transparentnosti mimovládneho sektora. Pán Blaščák z Nadácie otvorenej spoločnosti v médiách nedávno deklaroval, že v rámci financovania mimovládok sa na Slovensku každoročne „otočí“ viac ako 700 miliónov EUR. Iba cez 2 % daňovú asignáciu právnických osôb, ktorú sme odporúčali zrušiť ako navrhol bývalý premiér Ľudovít Ódor išlo v roku 2023 do mimovládok viac ako 100 miliónov EUR. Nerozumiem, prečo sa brániť transparentnosti – nevyvoláva to podozrenie, že niečo nie je v poriadku ? Veď by nám všetkým malo ísť o rovnaký záujem. Podnikatelia tiež nemôžu povedať Finančnej správe, že jej musia stačiť výročné správy, štát si môže stanovovať podmienky auditu a kontroly verejných financií. Pravda je, že keď za 20 rokov napočítate všetky financie, ktoré išli do mimovládok, dostaneme sa astronomické miliardy EUR. To si podľa mňa zaslúži primeranú kontrolu, nehovoríme tu o fazuľkách, ale o miliardách EUR,“ hovorí Martin Halás.
Protiargumenty voči kritike zákona od Platformy za demokraciu:
Nie všetky mimovládky sú rovnaké – Navrhovaná legislatíva sa týka primárne „politicky aktívnych organizácií“, nie bežných občianskych združení.
Transparentnosť a informovanosť verejnosti pri narábaní s verejnými zdrojmi sú kľúčové a potrebné – Ak mimovládne organizácie preukázateľne ovplyvňujú politický a mediálny priestor, ako aj politikov, je prirodzené požadovať rovnakú transparentnosť, aká sa vyžaduje od politických strán či médií – najmä ak sú financované z verejných zdrojov.
Zaujímavou otázkou je napríklad možné financovanie novinárov z mimovládnych neziskových organizácií. Bude zaujímavé sa pýtať niektorých mimovládnych neziskových organizácií v rámci infozákona či a koľko platili aktívnym novinárom.
Zákon nie je výnimočný – Podobné opatrenia existujú vo viacerých krajinách, nielen v Rusku ako argumentuje Platforma za demokraciu, ale aj napríklad aj USA, Izrael, Maďarsko či Nemecko, kde majú rovnako za cieľ zvýšiť dôveru verejnosti v občiansku spoločnosť.
Dvojitý meter kritikov – Reguláciu financovania politických strán považujú za správnu, no v prípade mimovládok podobné opatrenia odmietajú.
Lobing musí byť transparentný pre všetkých – Kritici tvrdia, že lobing mimovládok je nespravodlivo regulovaný, ale pravdou je, že politické strany podliehajú ešte prísnejšej kontrole. Ak mimovládne organizácie aktívne ovplyvňujú legislatívu, médiá a politický priestor je logické, že budú podliehať rovnakým pravidlám ako iné subjekty.
Zvýšenie administratívnej záťaže? Ale len pre politicky aktívne organizácie – Malé občianske združenia, ktoré sa venujú charitatívnej či komunitnej činnosti, nebudú nadmerne zaťažené. Ak organizácia aktivisticky vstupuje do politiky a lobuje za konkrétne zákony, je prirodzené, že podlieha prísnejším pravidlám.
Štát nezbiera údaje o bežných občanoch – Opozičné tvrdenia o „orwelovskom zbere údajov“ sú zavádzajúce. Evidencia členov štatutárnych orgánov je bežnou praxou aj v iných oblastiach a nesúvisí so sledovaním občanov. Ak organizácia dostáva financie zo zahraničia a ovplyvňuje politiku, má povinnosť byť transparentná voči verejnosti.
Každý subjekt, aj MNO, ktoré dostávajú verejné financie, musia podliehať kontrole – Akékoľvek subjekty, ktoré dostávajú prostriedky od štátu, podliehajú kontrole. Podobné pravidlá platia aj pre firmy, ktoré sa uchádzajú o štátne zákazky. Nie je dôvod, aby sa mimovládne organizácie nachádzali v privilegovanej pozícii. A to aj s ohľadom na spomínaných 700 miliónov EUR ročne.
Nejde o diskrimináciu, ale o rovnaké pravidlá pre všetkých – Nový zákon zavádza transparentnosť v sektore, ktorý ovplyvňuje verejnú politiku. Akékoľvek tvrdenia o „prenasledovaní“ sú len pokusom o odvrátenie pozornosti od dôležitého faktu – aj občania majú právo vedieť, kto financuje organizácie, ktoré formujú verejnú diskusiu.
Čo je skutočným cieľom kritikov? – Ak niektoré mimovládky v skutočnosti neovplyvňujú politiku a ich činnosť je výhradne komunitná, nemajú dôvod obávať sa tohto zákona. Kritici sa snažia vyvolať hystériu, aby udržali existujúci stav nedostatočnej transparentnosti.
„Mimovládne neziskové organizácie by naopak mali zostať konštruktívne a otvorené dialógu so všetkými politickými subjektmi a podporovať opatrenia, ktoré prinesú vyššiu transparentnosť a spravodlivosť do verejného priestoru.“
/ hlavnydennik.sk /
Príspevok „Miliardové toky do mimovládok si zaslúžia rovnakú kontrolu ako firmy“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.
