Slovenské Vianoce

www.slovanskenoviny.sk/rss

V minulosti boli Vianoce v ľudovom prostredí skromnejšie a viac duchovne zamerané. Boli to rodinné sviatky, na ktoré sa ľudia tešili kvôli ich atmosfére, zvykosloviu a obradovosti. Stôl býval umiestnený v rohu miestnosti a prestretý obrusom, plachtou, z ktorej sa vysievalo obilie. Poukladali sa naň všetky plodiny, ktoré sa dopestovali počas roka a jedlá z nich pripravené. Najstarším symbolom Vianoc bola slama, ktorá sa spočiatku rozprestrela po celej izbe no neskôr sa dávala už len pod stôl, okolo nôh stola sa zvykla taktiež obkrútiť reťaz, ktorá sa uzamkla, čo symbolizovalo súdržnosť.

Už starí Slovania zdobili svoje príbytky, používali čečinu, vetvičky ihličnatých stromov. Výzdoba mala estetický a ochranný charakter skrášlenia príbytku. Výzdoba príbytkov ihličnanmi a ich vetvičkami prešla aj do kresťanstva. U nás sa ozdobené vianočné stromčeky rozšírili až v koncom devätnásteho storočia. Z ihličnatého stromu sa odrezal vrcholec ktorý sa zavesil nad stôl a zdobil sa sa slamenými ozdobami, sušeným ovocím a orechami. Vianočný dar mal charakter vinšu, piesne, a darčeky boli skromnejšie. V minulosti súviseli rôzne tradície s roľníckym cyklom a boli sústredené práve do Vianoc. Bolo to veštenie a ľudové prognózy súvisiace s úrodou počas nasledujúceho vegetačného obdobia, zdravím rodiny i hospodárskych zvierat. Štedrý večer mal zvláštnu moc, preto sa napríklad verilo, že ak mlynár pustí počas večera mlyn, budú sa mu sypať samé dukáty, podmienkou je, aby však mlčal, inak naopak dostane príučku od „zlého“. Odporúčalo sa zjesť počas štedrého dňa aj dve šípky, kto tak urobí, bude mať po celý rok červené líca. Strúčik cesnaku zo štedrovečerného stola mal tiež zázračnú moc, kto ho počas roka nosil pri sebe, vo všetkom sa mu darilo.

zdroj

Príspevok Slovenské Vianoce je zobrazený ako prvý na .