Scott Ritter: Vnútorný nepriateľ

www.slovanskenoviny.sk/rss

Keď sa Amerika snaží ukončiť konflikt na Ukrajine, ktorý sme pomohli urýchliť, musí sa chrániť pred odporcami tejto novej politickej trajektórie, ktorí sa budú snažiť narušiť jej novú úlohu mierotvorcu a/alebo pomstiť Spojené štáty za zradu ich veci. Snáď najväčšou hrozbou pre Spojené štáty je v tomto smere nepriateľ vnútri – ukrajinsko-americká diaspóra, ktorej lojalita k odpornej ideológii Stepana Banderu presahuje všetko – vrátane krajiny, ktorú v súčasnosti nazývajú domovom. Píše Scott Ritter na svojom substacku.

V máji 1940 sa vo Washingtone stretlo 805 delegátov zo 168 rôznych ukrajinsko-amerických komunít, aby vytvorili Ukrajinský kongresový výbor Ameriky alebo UKKA. Tri z týchto organizácií – Ukrajinská národná asociácia, Asociácia ukrajinských katolíkov v Amerike a Ukrajinská asociácia národnej pomoci v Amerike – sa predtým v roku 1922 spojili, aby vytvorili Spojené ukrajinské organizácie v Amerike (Obiednannia Ukrainskykh Orhanizatsii v Amerytsi alebo OUO).

V priebehu rokov bola OUO veľmi aktívna a vyzbierala okolo 250 000 dolárov na pomoc ukrajinským organizáciám v západnej Európe a na západnej Ukrajine a na protest proti poľskému „pacifikácia vo východnej Haliči“, ktorá prebiehala od septembra do novembra 1932, a proti hladomoru na sovietskej Ukrajine, ku ktorému došlo v rokoch 1932-3.

OUO predstavovalo počiatočnú vlnu Ukrajincov-Američanov, ktorí prišli do tejto krajiny v 19.storočí . Na konci prvej svetovej vojny však začala prichádzať druhá vlna ukrajinských prisťahovalcov, ktorí prežili násilné snahy Ukrajiny o nezávislosť. Táto druhá vlna imigrantov zahŕňala mnohých, ktorí boli lojálni k Ukrajinskej vojenskej organizácii (UVO), odbojovej organizácii vytvorenej z veteránov neúspešnej snahy Ukrajiny o získanie národnosti.

Neskôr, v roku 1929, bola UVO reorganizovaná ako Organizácia ukrajinských nacionalistov alebo OUN, ktorú spoluzakladali Andrij Melnyk, Jevhen Konovalec a Stepan Bandera. OUN bola najväčšia ukrajinská nacionalistická organizácia, známa svojou krajne pravicovou ideológiou.

UKKA obhajovala ukrajinské nacionalistické záujmy počas ťažkých vojnových rokov, čo bola úloha komplikovaná skutočnosťou, že OUN bola koncom 30. rokov vyšetrovaná FBI kvôli jej príslušnosti k nacistickému Nemecku.

Nemecká invázia a okupácia Ukrajiny však umožnila UKKA zmeniť príbeh o Ukrajincoch z kolaboranta na obeť a v roku 1944 UKK založila Zjednotený ukrajinský americký pomocný výbor (ZUADK) na pomoc Ukrajincom vysídleným vojnou. V rokoch 1947 až 1957 ZUADK umožnil presídlenie približne 60 000 ukrajinských utečencov do Spojených štátov.

Väčšina týchto utečencov pochádzala z táborov pre vysídlených osôb (DP), ktoré založili západní spojenci v okupovanom Nemecku. Na konci druhej svetovej vojny boli na nemeckom území asi dva milióny ukrajinských úkrytov.

Do konca roku 1945 bolo približne 1,8 milióna týchto utečencov vrátených do vlasti. Niektorí odišli dobrovoľne, iní boli nútení ísť proti svojej vôli. Začiatkom roku 1946 zostalo asi 200 000 Ukrajincov, z ktorých asi 40 % predstavovali Ukrajinci, ktorí utiekli zo svojej krajiny spolu s ustupujúcou nemeckou armádou, a ostatní bývalí otroci privedení do práce v nemeckých továrňach.

Zatiaľ čo títo utečenci boli identifikovaní ako Ukrajinci, západní spojenci im neradi udelili občianstvo krajiny, o ktorej Sovietsky zväz, vojnový spojenec, tvrdil, že neexistuje. Ako takí boli títo utečenci označení ako „osoby bez štátnej príslušnosti“ alebo, čo je populárnejšie, „vysídlené osoby“ alebo DP.

Zatiaľ čo ideologické zloženie viac ako 1 000 táborov DP, ktoré založili západné mocnosti, bolo také rôznorodé ako samotná Ukrajina, obyvateľstvo sa rýchlo dostalo pod kontrolu OUN a konkrétnejšie časti OUN lojálnej Stepanovi Banderovi (OUN-B.) Pomocou typických nástrojov nátlaku, vrátane extrémneho násilia, ktoré malo za následok smrť stoviek neposlušných OUN B. Obyvateľstvo DP definovalo ukrajinský nacionalizmus. V čase, keď sa rozhodlo o rozpustení táborov a presídlení DP do zahraničia, OUN-B priviedla okolo 70 % populácie DP do svojej ideologickej skupiny.

Infúzia 40 000 banderistov tvrdého jadra do celkovej populácie Ukrajincov-Američanov mala výrazný vplyv na politickú orientáciu organizácií ako UKKA; Postupne, tak ako sa to stalo v táboroch DP v západnom okupovanom Nemecku, disciplína a organizačné schopnosti OUN-B viedli k tomu, že získali politickú kontrolu nad väčšinou organizácií, ktoré tvorili UKKA.

Čoskoro sa banderistická frakcia zamerala na ďalšiu generáciu ukrajinsko-amerických nacionalistov, ktorí vytvorili Asociáciu ukrajinskej mládeže (SUM), založenú v roku 1949. V roku 1962 na svojom vlajkovom mieste v Ellenville v štáte New York SUM postavili pamätník tým, ktorých nazývali „hrdinami“ Ukrajiny – Stepanovi Banderovi, Romanovi Petlikhevovalcovi a Symonovi Šukhevovalcovi.

Odvtedy každé leto organizuje SUM sériu letných táborov pre deti všetkých vekových kategórií, ktoré ich dôkladne indoktrinujú do banderistickej ideológie a sústreďujú sa na myšlienku ukrajinskej výnimočnosti a nespochybniteľnej lojality k hnutiu.

V 60. a 70. rokoch frakcia OUN-B upevnila svoju kontrolu nad rôznymi organizáciami, ktoré tvorili UKKA pod hlavičkou toho, čo nazývali „Front oslobodenia“. „Front oslobodenia“ bol americkou zložkou toho, čo bolo známe ako „Svetový front ukrajinského oslobodenia“ (SUVF), koalícia organizácií ukrajinskej diaspóry lojálnych OUN-B. SUVF sa prvýkrát zmontovalo v roku 1973 a koncom 70-tych rokov sa dostalo do pozície, aby prevzalo kontrolu nad UKKA.

Počas zjazdu UKKA v roku 1980 prišiel „Front slobody“ s dostatočným počtom delegátov, aby si nárokoval úplnú kontrolu nad vedením UKKA. Mnohé ukrajinsko-americké organizácie na protest vystúpili z UKKA.

UKKA o sebe hovorí, že je „americká dvojstranná organizácia, ktorá sa zasadzuje za strategické partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou. Naším poslaním je povzbudzovať a presviedčať vládu USA, aby prijala konkrétne politiky, ktoré vytvárajú stále silnejšie, trvalejšie a vzájomne prospešné väzby s ukrajinským národom.“

Podľa ich webovej stránky UKKA zhromažďuje finančné prostriedky „na rôzne účely na podporu Ukrajiny a UKKA úzko spolupracuje s ďalšími organizáciami, ako je USAID a Veľvyslanectvo Ukrajiny v Spojených štátoch, aby koordinovali pomoc. UKKA sa ďalej snaží zhromaždiť ukrajinské a medzinárodné komunity za globálne kampane na podporu ukrajinského odporu“.

Úzka spolupráca medzi UKKA a vládou USA v priebehu rokov sa nedá preceňovať. Počas 90-tych rokov boli ukrajinskí „influenceri“ (rozhlasoví a televízni moderátori, novinári a ctižiadostiví politici) regrutovaní v rámci programov plne financovaných USAID, ktoré priviedli týchto jednotlivcov do Spojených štátov na „orientáciu“ (tj návštevy so sprievodcom v Bielom dome, Kongrese, ministerstve zahraničných vecí a Pentagone), kde sa stretli a koordinovali s politikmi USA otázky týkajúce sa Ukrajiny. V každom prípade bol tým, ktorí sa zúčastnili na takýchto návštevách, pridelený „oficiálny“ predstaviteľ vlády USA a „banderista“ z UKKA.

Pointa je, že každý aspekt americkej politiky voči Ukrajine v období pred druhým funkčným obdobím prezidenta Trumpa bol úzko koordinovaný s najextrémnejšou virulentnou formou ukrajinského nacionalizmu, akú si možno predstaviť – ku ktorému sa hlási Stepan Bandera a ktorý bez otázok prijali jeho verní nasledovníci.

Po Trumpovom verejnom ponížení ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome začali ukrajinskí nacionalisti na celej Ukrajine páliť Trumpa v podobenstve. Iní spojenci s ukrajinskou armádou vyzvali ukrajinskú diaspóru, aby bola pripravená podniknúť násilné činy a brať na zodpovednosť tých, ktorí zradili vec Banderu.

Keď počúvam tieto hrozby a uvažujem o tom, že Spojené štáty dnes poskytujú útočisko doslovným spojencom nacistického Nemecka Adolfa Hitlera, beriem na vedomie skutočnosť, že Ellenville v štáte New York je len 60 míľ južne od miesta, kde žijem. Tu boli po sebe nasledujúce generácie ukrajinsko-amerických banderistov vycvičené ako polovojenskí agenti pripravení zúčastniť sa ozbrojeného odporu proti silám, ktoré sú proti odpornej ideológii ich pána Stepana Banderu a jej novodobej manifestácii ako súčasti Zelenského Ukrajiny.

Práve túto légiu ideologicky orientovanej ukrajinsko-americkej mládeže – po sebe idúce generácie – ukrajinskí nacionalisti na Ukrajine oslovujú.

A keďže USA spolupracujú s Ruskom na ukončení konfliktu na Ukrajine spôsobom, ktorý bude zo strany týchto banderistov vnímať ako zrada, Amerika sa musí mať na pozore. Pretože indoktrinácia banderistov, ktorá sa vykonáva v táboroch, ako sú tie v Ellenville, kladie lojalitu k banderistickej organizácii a ukrajinskému nacionalizmu nad všetko ostatné.

Vrátane Spojených štátov, v ktorých žijú a volajú domovom celé tie roky.

Scott Ritter

Príspevok Scott Ritter: Vnútorný nepriateľ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.