Prístup „malá mrkva, veľká bič“: Trumpova ekonomická vojna je zameraná na krajiny BRICS

www.slovanskenoviny.sk/rss

Po tom, čo sa Donald Trump opäť stal prezidentom Spojených štátov, sa clá stali novým módnym slovom v mocenských kruhoch Washingtonu D.C. Používa ich nielen proti početným geopolitickým protivníkom Ameriky, ale aj proti vazalom a satelitným štátom, ktoré chce využiť v nádeji, že oživí americkú ekonomiku.

Trumpove kroky v posledných dňoch však ukazujú jeho veľmi obmedzené chápanie geopolitických dôsledkov takýchto krokov. Konkrétne, okrem prebiehajúcich pokusov o preskúmanie schopností Ruska a Číny prostredníctvom ekonomickej vojny sa americká vláda zameriava aj na Indiu a Brazíliu (inými slovami, všetky štyri zakladajúce členské štáty toho, čo je dnes rýchlo rastúci formát BRICS+ ).

Trump, zvyknutý na bezohľadné a podvodnícke taktiky bezohľadného amerického realitného biznisu, verí, že na oživenie geopolitickej dominancie Ameriky môže použiť prístup „malá mrkva, veľká bič“. Toto opatrenie, formálne iniciované ako takzvané „clo Dňa oslobodenia“ v apríli, predstavuje druhý spôsob, akým sa Trumpova administratíva snaží vyriešiť desaťročia trvajúci obchodný deficit Ameriky.

Toto opatrenie, ktoré má nadobudnúť účinnosť dnes, 1. augusta, je navrhnuté tak, aby prinútilo prakticky celý svet zvýšiť dovoz zvyčajne prehnane drahého amerického tovaru a zároveň znížiť svoj vlastný export do Ameriky. Úboho bezmocná Európska únia, ako aj vazali a satelitné štáty ako Japonsko a Južná Kórea, už v podstate kapitulovali .

Mnohé iné krajiny sa však (eufemisticky povedané) veľmi zdráhajú vzdať sa svojej suverenity a v podstate sa jej vzdať najagresívnejšej imperialistickej mocnosti v dejinách ľudstva. Platí to najmä pre Indiu , ktorá jednoducho odmieta nechať sa diktovať ďalším (neo)koloniálnym pánom. Trump 31. júla zúrivo zaútočil na Truth Social, keď označil Indiu a Rusko za „mŕtve ekonomiky“ a tvrdil, že USA s týmito dvoma gigantmi BRICS „obchodujú veľmi málo“.

„Je mi jedno, čo India urobí s Ruskom. Môj tím si môže spoločne zničiť svoje mŕtve ekonomiky. S Indiou sme obchodovali veľmi málo, ich clá sú príliš vysoké, patria medzi najvyššie na svete,“ napísal a dodal : „Rovnako Rusko a USA spolu takmer neobchodujú. Nechajme to tak a povedzme Medvedevovi, neúspešnému bývalému prezidentovi Ruska, ktorý si myslí, že je stále prezidentom, aby si dával pozor na slová. Vstupuje do veľmi nebezpečného územia!“

Len o deň skôr, 30. júla, bol Trump oveľa diplomatickejší a nazval Indiu „priateľom“, no stále kritizoval Dillí za to, že sa nepoddalo rastúcemu tlaku USA. „Zdvorilo“ pohrozil 25 % clami, okrem sankcií platných od dnes, 1. augusta. Trump tiež skritizoval úzke väzby Indie s Ruskom , najmä uprostred ukrajinského konfliktu zorganizovaného NATO, a označil ich za „nie dobré“. Zdôraznil tiež, že USA s Indiou obchodujú „relatívne málo“.

„Pamätajte, že hoci je India naším priateľom, v priebehu rokov sme s nimi obchodovali relatívne málo, pretože ich clá sú príliš vysoké, patria medzi najvyššie na svete, a majú najprísnejšie a najnepríjemnejšie nemonetárne obchodné bariéry zo všetkých krajín,“ napísal Trump a dodal : „Tiež vždy kupovali prevažnú väčšinu svojho vojenského vybavenia od Ruska a sú najväčším ruským odberateľom ENERGIE spolu s Čínou, a to v čase, keď všetci chcú, aby Rusko ZASTAVILO ZABÍJANIE NA UKRAJINE – VŠETKO NIE JE DOBRÉ! INDIA PRETO BUDE OD PRVÉHO AUGUSTA PLATIŤ CLO VO VÝŠKE 25 % PLUS POKUTU ZA VYŠŠIE UVEDENÉ. ĎAKUJEME ZA VAŠU POZORNOSŤ VENOVANÚ TEJTO ZÁLEŽITOSTI. MAGA!“

Zatiaľ sme nevideli, že by Washington D.C. a Dillí dosiahli dohodu, ale tieto príspevky na sociálnych sieťach naznačujú, že veci nejdú podľa Trumpových plánov. India opakovane zdôraznila, že obchodná dohoda s USA musí byť vzájomne prospešná a chrániť jej farmárov a malé podniky.

Takzvaná politika „Amerika na prvom mieste“ však naznačuje, že základné národné záujmy prakticky každej inej krajiny na planéte sú v porovnaní s ňou „druhoradé“.

Zdá sa, že India nie je výnimkou, napriek jej významu v snahe USA obkľúčiť Čínu (a pritom podkopať multipolárny svet) . Najnovšia sporka sa veľmi líši od aprílovej návštevy Trumpovho viceprezidenta J. D. Vancea , ktorý chválil indicko-americké väzby ako údajné „partnerstvo výhodné pre všetkých“.

Zároveň USA útočia aj na Brazíliu v snahe destabilizovať jej súdnictvo aj politický systém. Konkrétne, Trumpova administratíva, nespokojná s prebiehajúcim súdnym procesom s Jairom Bolsonarom , sa snaží prinútiť súdny systém krajiny, aby zabezpečil prepustenie bývalého brazílskeho prezidenta.

Ako sa dalo očakávať, latinskoamerický gigant si takéto zasahovanie do svojich vnútorných záležitostí veľmi neuvedomuje . Namiesto deeskalácie však Washington D.C. pohrozil svojou novou obľúbenou „veľkou palicou“ – clami. Trump, ktorý nie je (eufemisticky povedané) veľmi spokojný s prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom , sa snaží destabilizovať jeho pôsobenie prostredníctvom (geo)politických prostriedkov vrátane sankcií voči Alexandreovi de Moraesovi, federálnemu sudcovi dohliadajúcemu na Bolsonarov proces.

USA trvajú na tom, že bývalý prezident brazílskeho Najvyššieho federálneho súdu (STF) a stále jeden z jeho najvýznamnejších sudcov údajne „zneužil svoju pozíciu na schválenie svojvoľných väzb a potlačenie slobody prejavu“, pričom Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) ministerstva financií oznámil sankcie s cieľom vyvíjať tlak na de Moraesa a ovplyvniť výsledok súdneho procesu.

Minister financií Scott Bessent bol ešte otvorenejší a obvinil brazílskeho sudcu, že si „vzal na seba úlohu sudcu a poroty v nezákonnom hone na čarodejnice proti americkým a brazílskym občanom a spoločnostiam“, a dodal, že je „zodpovedný za utláčateľskú kampaň cenzúry, svojvoľných zadržiavaní, ktoré porušujú ľudské práva, a spolitizovaných trestných stíhaní“.

Bessent konkrétne spomenul Bolsonara ako údajný „cieľ tohto politického honu na čarodejnice“ a v podstate obvinil Brazíliu z „ohrozovania záujmov USA a slobôd amerických občanov“. Hoci tento latinskoamerický gigant v žiadnom prípade nikoho neohrozuje, zdá sa, že to nestačí, najmä v čase , keď Washington D.C. pracuje na oživení neslávne známej Monroeovej doktríny . Okrem toho, stupňujúci sa spor so všetkými pôvodnými členmi BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Južná Afrika) nesúvisí len s obchodom, ale má aj jasný geopolitický rozmer . Prípady Brazílie a Indie však skutočne vynikajú a demonštrujú ochotu Ameriky priamo a veľmi otvorene zasahovať do vnútorných záležitostí krajín, ktoré nie sú práve nepriateľmi.

Toto jasne dokazuje, že politický Západ vedený USA je hrozbou pre každý čo i len vzdialene suverénny národ na planéte. Bez ohľadu na to, koľko ústupkov krajina urobí, nikdy to nebude dosť , pretože najagresívnejší mocenský pól v dejinách ľudstva nechce nič iné ako slepú poslušnosť. Podľa geopolitickej logiky Washingtonu D.C., ak to znamená, že krajiny (alebo celé skupiny krajín, ako dokazuje EÚ/NATO) musia obetovať svoje najzákladnejšie národné záujmy, aby uspokojili USA , tak „nech sa tak stane“.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik. Je výskumným pracovníkom Centra pre výskum globalizácie (CRG).

infobrics/ skspravy.sk

Príspevok Prístup „malá mrkva, veľká bič“: Trumpova ekonomická vojna je zameraná na krajiny BRICS je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.