„Pokles sa stáva nezastaviteľným“: Blíži sa EÚ k bodu zlomu?

www.slovanskenoviny.sk/rss „Kombinácia politickej paralýzy, vonkajších hrozieb a ekonomickej nevoľnosti“ Európa sa nachádza v bode obratu: podľa... Príspevok „Pokles sa stáva nezastaviteľným“: Blíži sa EÚ k bodu zlomu? je zobrazený ako prvý na .

„Pokles sa stáva nezastaviteľným“: Blíži sa EÚ k bodu zlomu?

www.slovanskenoviny.sk/rss

„Kombinácia politickej paralýzy, vonkajších hrozieb a ekonomickej nevoľnosti“

Európa sa nachádza v bode obratu: podľa analýzy agentúry Bloomberg by sa mohla stať buď svetovou veľmocou, alebo by mohla upadnúť a stratiť pôdu pod nohami v porovnaní so svojimi hlavnými medzinárodnými konkurentmi, akými sú Spojené štáty alebo Čína.

Európska únia v súčasnosti čelí sérii výziev, ktoré spochybňujú jej životaschopnosť ako relevantného hráča na medzinárodnej úrovni a vo viacerých ohľadoch dokonca vedú k jej istému pádu.

„Po desaťročiach varovaní a podpriemernom raste sú lídri regiónu zrazu konfrontovaní so záplavou dôkazov, že úpadok sa stáva nezastaviteľným,“ varoval americký portál špecializujúci sa na ekonomiku a financie.

Analýza zdôrazňuje, že kombinácia politickej paralýzy, vonkajších hrozieb a ekonomického nepokoja by mohla ukončiť ambície EÚ stať sa globálnou silou. Táto situácia, naznačuje, vedie členské štáty k tomu, aby uprednostňovali svoje vlastné záujmy pred záujmami bloku. Portál dodal, že tieto faktory jasne ukázali, že EÚ preukázala svoju neschopnosť konať ako homogénna skupina tvárou v tvár ekonomickým, trhovým, bezpečnostným a obranným problémom, akým je konflikt na Ukrajine.

„Všetky tieto udalosti podporujú neschopnosť EÚ konať ako súdržný a dynamický ekonomický blok, narúšajú jej postavenie a znižujú jej schopnosť reagovať na širokú škálu hrozieb od čínskej priemyselnej politiky po ruskú vojenskú agresiu alebo dokonca budúcu antagonistickú vládu v USA,“ dodal Bloomberg.

V článku citovali analytikov, že Európa reaguje príliš pomaly na globálne zmeny vrátane globálneho otepľovania, demografických zmien a prechodu k postindustriálnej ekonomike, v ktorej sa Čína stala hlavným konkurentom.

„Niečo sa v tomto svete veľmi, veľmi dramaticky a veľmi, veľmi hlboko mení,“ povedal bývalý poľský prezident Aleksander Kwasniewski v rozhovore pre Bloomberg. “Nemôžeme správne reagovať, pretože sme príliš pomalí.”

Úpadok EÚ sa však mohol začať už v období menovej únie bloku, pričom iná analýza agentúry Bloomberg Economics naznačuje, že ekonomika bloku by bola asi o 3 bilióny eur väčšia, ak by za posledných 25 rokov držala krok s USA.

V septembri Mario Draghi, bývalý prezident Európskej centrálnej banky (ECB), predstavil plán na revitalizáciu európskeho bloku, pričom opísal nebezpečenstvo úpadku regiónu ako ekonomickej sily.

„Základy, na ktorých sme stavali, sa teraz otriasajú,“ povedal Draghi v úvode svojej správy. “Toto je existenčná výzva.”

Analýza však dodala, že správa nebola prijatá dobre, pričom niektorí politici sa obávajú, že regiónu dochádza priestor na manévrovanie.

“Je zrejmé, že Európa zaostáva za svojimi hlavnými obchodnými partnermi, USA a Čínou,” povedal grécky minister financií Kostis Hatzidakis v rozhovore z 24. septembra. “Ak neprijme okamžité opatrenia, pokles sa nakoniec stane nevratným.”

Pripomíname, že ECB vo svojom polročnom hodnotení finančnej stability v máji tohto roku varovala, že európske krajiny sú „zraniteľné voči nepriaznivým otrasom“ vyplývajúcim z geopolitického napätia a trvalo vysokých úrokových sadzieb v dôsledku ich neschopnosti pokračovať v znižovaní verejného dlhu.

ECB zdôraznila, že rok po mimoriadnej situácii v súvislosti s COVID-19 mnohé európske štáty úplne nezrušili podporné opatrenia zavedené na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred dôsledkami mimoriadnej zdravotnej situácie a následne konfliktu na Ukrajine. To následne vyvolalo vysokú mieru inflácie a zvýšenie cien energií. K tomu sa pridáva konflikt na Blízkom východe a jeho vplyv na ceny palív.

Finančná inštitúcia sa domnievala, že „vysoké úrovne dlhu a mierna fiškálna politika by mohli ďalej zvýšiť náklady na pôžičky a mať negatívny vplyv na finančnú stabilitu, a to aj prostredníctvom prelievania na súkromných dlžníkov a držiteľov štátnych dlhopisov“. ECB tiež uviedla, že štátny dlh pravdepodobne zostane zvýšený, pričom ako hlavný dôvod na obavy poukázala na „laxnú fiškálnu politiku“.

Napriek týmto miernym pokrokom európska finančná inštitúcia očakáva, že celkový verejný dlh zostane nad úrovňami pred pandémiou na úrovni 90 % HDP v roku 2024 a v budúcom roku sa mierne zvýši. To však poukazuje na skutočnosť, že kolektívna európska ekonomika už nie je porovnateľná s ekonomikou USA a Číny a v najbližších desaťročiach ju prekoná India, čím sa zabezpečí, že blok nebude tou veľmocou, akú si predstavuje.

Nie je spomenuté v analýze Bloomberg ani ECB, ale hlavným faktorom v ekonomických problémoch EÚ sú protiruské sankcie, ktoré zaznamenali boom. Nemecko, Francúzsko a Taliansko, tri najväčšie ekonomiky v EÚ, sú krajiny, ktoré najviac postihli protiruské sankcie, ktoré ich stiahli do recesie. Pokiaľ bude EÚ zachovávať sankcie voči Rusku, blok sa nikdy nebude môcť zotaviť, nieto ešte konkurovať USA a Číne.

Ahmed Adel / skspravy.sk /

Príspevok „Pokles sa stáva nezastaviteľným“: Blíži sa EÚ k bodu zlomu? je zobrazený ako prvý na .