O čom sa nehovorí v súvislosti s Rumunskom: Najväčšia základňa NATO v Európe

www.slovanskenoviny.sk/rss

Rumunské úrady vylúčili Calina Georgesca z prezidentských volieb, čo vyvolalo protesty a obavy o férovosť demokratického procesu. Európska únia k tomu mlčí, čo podľa ekonóma Pavla Šika môže znamenať tichý súhlas alebo snahu zabrániť politickým zmenám v krajine, kde sa buduje najväčšia základňa NATO v Európe.

Šik prirovnáva Georgesca k rumunskej verzii Donalda Trumpa, pretože jeho kampaň stavala na podobných témach. A podľa neho by sme Rumunom mali vyjadriť podporu, pretože prehliadanie takéhoto zásahu vytvára nebezpečný precedens.

V posledných dňoch Rumunsko zažíva rozsiahle protesty v reakcii na vylúčenie pravicového kandidáta Calina Georgesca z nadchádzajúcich prezidentských volieb. Georgescu, ktorý v novembri prekvapivo zvíťazil v prvom kole volieb, čelil obvineniam z nezákonného financovania kampane a kvôli údajnému ruskému zasahovaniu, čo viedlo k anulovaniu volieb Ústavným súdom.

Podľa úradov a volebnej komisie bola jeho kampaň neprimerane podporovaná zahraničnými aktérmi, najmä prostredníctvom netransparentného financovania a prepojenia na proruské kruhy. Následne bola jeho kandidatúra pre opakované voľby zamietnutá volebnou komisiou. Calin Georgescu sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Ústavný súd, ktorý jeho sťažnosť zamietol, čím definitívne potvrdil jeho vylúčenie z volieb. Situácia vyvolala napätie na rumunskej politickej scéne a viedla k veľkej kritike kvôli potláčaniu demokracie. Toto rozhodnutie následne potvrdil aj Ústavný súd, čo vyvolalo protesty jeho priaznivcov v Bukurešti.

Calin Georgescu ako rumunská verzia Donalda Trumpa

Kritici Calina Georgesca ho označujú za proruského politika a populistu, čo je podľa ekonóma Pavla Šika súčasť širšieho trendu, keď každý politik, ktorý presadzuje národné záujmy, automaticky dostáva nálepku krajne pravicového. „Každý politik, ktorý dnes hovorí o vlastnom štáte, je už krajne pravicový. To znamená nacionalistický, ale on sa nevzďaľuje tak ďaleko od toho, čo hovoril napríklad americký Trump. Môžeme si všimnúť, že aj toho Trumpa tu všetci označovali za ultrapravicového, za proruského. Akonáhle niekto povedal, že by sa malo s Ruskom rokovať, a nie viesť vojnu, bol automaticky proruský. To boli vlastne aj témy, ktoré on neustále opakoval,“ uviedol ekonóm v relácii TERAZ TAKTO.

Podľa Pavla Šika by sa dokonca dalo povedať, že Georgescu bol akousi rumunskou verziou Donalda Trumpa. „Georgescu sa aj sám necháva s Trumpom prirovnávať. Myslím si, že by sa dalo povedať, že je jeho rumunskou verziou. Mal vlastne identické témy. To znamená zvýšiť životnú úroveň, zlepšiť rumunskú ekonomiku a nepodporovať vojnu. To znamená rokovať s Ruskom a nejako rokovať o mieri. To bola jeho všeobecná rétorika,“ pokračoval Šik.

Obavy z narušenia deľby moci a z roly bezpečnostného aparátu

Keď Georgescu vyhral prvé kolo prezidentských volieb, objavili sa obvinenia, že jeho víťazstvo bolo dosiahnuté pomocou ruských botov, hackerov a kampane na TikToku. To bol kľúčový moment, ktorý viedol k rozhodnutiu anulovať výsledok prvého kola volieb. Neskôr sa však ukázalo, že s tými údajnými tiktokovými účtami to nebolo také jednoznačné.

Podľa ekonóma Pavla Šika však rozhodnutie zrušiť voľby súviselo nielen s podozreniami zo zahraničného vplyvu, ale skôr s mocenským postavením rumunského prezidenta, ktoré je silnejšie ako napríklad v Česku. „Myslím si, že je veľmi dôležité spomenúť, že rumunský prezident má o niečo väčšie právomoci než napríklad prezident Slovenska alebo Česka. Dokázal by som špekulovať o tom, že on predsedá tej národnej bezpečnostnej rade, čo je zvláštna funkcia. V tej bezpečnostnej rade sedia šéfovia rozviedky aj kontrarozviedky. Prezident má ešte pomerne dosť veľké právomoci pri schvaľovaní napríklad vojenských rozpočtov a podobne. On vlastne sedí v srdci tej bezpečnosti,“ poukázal Šik.

Georgescu, so svojimi názormi, ktoré sa vymykajú mainstreamovej politike, bol pre elity v Rumunsku neprijateľný ako hlava štátu s tak výrazným vplyvom na bezpečnostné zložky. „Myslím si, že to bolo to najhoršie, čo sa pre štátny aparát mohlo stať, keby sa človek s takýmito názormi, aké má práve Georgescu, mohol ocitnúť na čele celej bezpečnosti štátu. Myslím si, že preto tam vznikla panika,“ doplnil Šik.

Šik následne upozornil aj na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, že sa Georgescu nemôže zúčastniť volieb. „Volebná komisia oznámila, že Calin Georgescu nemôže vykonávať funkciu prezidenta, pretože jeho názory sú nezlučiteľné s demokraciou a nerešpektujú ústavu. Nebol tam iný veľký dôvod. Georgescu sa proti rozhodnutiu odvolal na Ústavný súd, ktorý však jeho odvolanie okamžite zamietol. Je nutné povedať, že spôsob, akým to Ústavný súd oznámil, bol veľmi zvláštny. Keď sa pozriete na ich stránku, nie je tam žiadne odôvodnenie. Národ ani nevie, čo sa vlastne deje. Ústavný súd iba uviedol, že k tomu poskytne právne zdôvodnenie – ale dodnes ho nezverejnil,“ poznamenal Šik.

Musk naznačil rolu Sorosa

Trumpov poradca, miliardár Elon Musk, sa vyjadril k zablokovaniu prezidentského kandidáta Calina Georgesca na sieti X komentárom „Zase Soros“. K tomu Pavel Šik poznamenal: „Myslím si, že Elon tej Európe veľmi nerozumie. To sa ukázalo aj počas nemeckých volieb, keď do toho vstúpil ako slon v porceláne. Bol na zjazde AfD, čo tej strane možno aj uškodilo. Nedokážem povedať. Presné prieskumy z toho neboli. Ale som pomerne alergický na to, keď sa hovorí Soros. Je úplne jasné, že politika je ovplyvňovaná bohatými ľuďmi. Existuje určitý boj medzi týmito skupinami. Nemyslím si, že Soros má takú moc, aby za všetko mohol on. Skôr si myslím, že tento politický boj tu bude vždy,“ myslí si Šik.

„V demokracii by mal sudca a predovšetkým ústavný sudca vykonávať veľmi autoritatívnu rolu spravodlivosti. To znamená, že bez ohľadu na to, či Soros alebo iné skupiny niečo podporujú alebo nepodporujú, by mal byť sudca od týchto vplyvov úplne oprostený a držať sa iba faktov,“ zdôraznil Šik.

Podľa Šika by mal sudca pred akýmkoľvek rozhodnutím zvážiť základné otázky: Existuje naozaj nejaký dôkaz, ktorý kandidáta diskvalifikuje? Je tu právna prekážka, ktorá mu bráni kandidovať? Bol z niečoho usvedčený?

„Ak si na všetky tieto otázky musí odpovedať ‚nie‘, potom by si mal sudca povedať, že ako osoba si môže myslieť, čo chce, nemusí toho kandidáta mať rád, ale ak nič nespáchal, tak v demokratickej spoločnosti má právo byť zvolený,“ uviedol Pavel Šik k nebezpečenstvu politizácie súdnych rozhodnutí.

Podľa Šika zohrávajú veľkú úlohu aj médiá, ktoré často preberajú obvinenia bez dôkladného sledovania vývoja situácie. „Čo sa týka toho, že za niečo údajne môže niekto iný, snažím sa takým tvrdeniam predchádzať. Určite na tom nesú svoj podiel médiá. Vidím to aj na našich médiách, keď tento prípad začali riešiť aj u nás. Najprv písali o obvineniach, ktorým bol Georgescu vystavený, ale už takmer vôbec nesledovali, ako sa to ďalej vyvíjalo. A nakoniec sa ukázalo, že všetky tieto obvinenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi,“ upozornil.

Európska pasivita môže poškodiť aj iné štáty

Podľa ekonóma Pavla Šika je kľúčové, aby podobné prípady neboli ignorované – pretože ak dnes Európa mlčí k situácii v Rumunsku, môže sa zajtra ocitnúť v podobnej situácii aj iná krajina.

„Čo sa týka špičiek Európskej únie, tak tam je naozaj ticho. Takže pre nás, obyčajných občanov, to vyzerá, že s tým vlastne súhlasia. Oni s tým súhlasia, a ak mlčia, tak samozrejme je úplne oprávnená otázka, či to tak nechcú. Či jednoducho nechcú zabrániť tomu, aby sa v krajine, kde sa buduje najväčšia základňa NATO v Európe, ktorá má zásadné strategické umiestnenie voči najväčšiemu nepriateľovi – Rusku – nezmenila politika natoľko, že by toto koliesko v celom tom stroji vypadlo. To sú oprávnené otázky.“

„Ak dnes ukážeme tým Rumunom, že to vidíme a považujeme to tiež za pomerne nespravodlivé, tak keď sa niečo podobné možno stane nám, tak zase oni zdvihnú zadok a budú hovoriť, že to nie je správne, že sa toto deje. Ak však k tomu všetci zostaneme nejako neaktívni, tak to bude aj taký signál pre vládnucu elitu, že je to jednoducho v poriadku, že im to prejde,“ varuje ekonóm Pavel Šik pred tým, že by Európa zostala voči dianiu pasívna.

Novinárka Angelika Bazalová a ekonóm Pavel Šik organizujú na nedeľu 16. marca protestné zhromaždenie, ktorým chcú vyjadriť podporu rumunskej demokracii a transparentnosti. „Je to občiansky protest, nie je v pozadí žiadna politická sila. S Angelikou Bazalovou sme chceli vyjadriť našu nespokojnosť s tým, čo sa tam deje – s netransparentnosťou, s akou to prebieha, aj s tým, že sa naozaj porušujú základné demokratické princípy bez jasného odôvodnenia a procesu dôkazu. Všetko na báze len nejakých dojmov tých ľudí, ktorí dnes predstavujú vládnucu elitu,“ zdôraznil Šik.

Bývalý rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý rezignoval vo februári 2025, ukončil svoje pôsobenie na najvyššej ústavnej funkcii po politickej kríze spojenej so zrušením prezidentských volieb. Ústavný súd v decembri 2024 anuloval výsledky prvého kola volieb pre obvinenia z ruského zasahovania, čo vyvolalo v krajine rozsiahle protesty a otriaslo politickou stabilitou.

Po Iohannisovej rezignácii prevzal úrad predseda Senátu Ilie Bolojan, ktorý bude dočasne vykonávať prezidentskú funkciu až do konania nových volieb plánovaných na máj 2025.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok O čom sa nehovorí v súvislosti s Rumunskom: Najväčšia základňa NATO v Európe je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.