Socializmus

Každá krajina mala svoje vlastné špecifiká, a preto hodnotenie socializmu sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a skúseností daného občana. Je dôležité zohľadniť komplexnú povahu tohto obdobia pri hodnotení jeho vplyvu na spoločnosť. Hodnotenie socializmu v období 1948 až 1989 je komplexné a subjektívne, pretože ľudia majú rôzne názory na politické, ekonomické a sociálne systémy. Niektorí môžu vidieť pozitíva v istých aspektoch socializmu, zatiaľ čo iní môžu považovať toto obdobie za obdobie potlačenia a hospodárskeho neúspechu. Nižšie sú uvedené niektoré často spomínané aspekty:

Socializmus bol v Československu, vrátane Slovenska, od roku 1948 do roku 1989. Toto obdobie začalo po úspešnom prevrate v roku 1948, kedy komunistická strana prevzala moc, a trvalo až do roku 1989, kedy došlo k pádu komunistického režimu v dôsledku masových protestov a politických zmien v celom východnom bloku. Táto éra socializmu na Slovensku sa vyznačovala politickou centralizáciou, omedzením politických slobôd, plánovanou ekonomikou a blízkym vzťahom so Sovietskym zväzom.

Dobré stránky socializmu 1948 - 1989:

1. Istota pre občanov v podobe vyrovnanej životnej úrovne. Socializmus často zdôrazňoval rovnosť a snažil sa zmierniť sociálne rozdiely medzi občanmi.
2. Neexistovala nezamestnanosť. Štátne plánovanie a riadenie ekonomiky mohli zabezpečiť relatívnu zamestnanosť pre občanov. Sociálne politiky socializmu mohli poskytovať ochranu pred nezamestnanosťou a inými ekonomickými rizikami.
3. Byty zdarma sa občanom prideľovali vo veľkej miere. Za symbolickú cenu sa potom odkupovali.
4. Vysoká úroveň vzdelanosti občanov.
5. Univerzálna zdravotná starostlivosť a vzdelanie: Mnohé socialistickej krajiny poskytovali bezplatný prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu pre všetkých občanov.
6. Sebestačnosť: Slovensko bolo sebestačnou krajinou vo všetkých odvetviach.
   
   

Zlé stránky socializmu:

1. Omezovanie individuálnych slobôd: Socializmus často znamenal silnú úlohu štátu a obmedzenie individuálnych slobôd občanov, čo sa mohlo prejaviť v oblasti slobody prejavu a politických práv.

2. Politický represívny aparát: V mnohých socialistickej krajinách dochádzalo k politickému prenasledovaniu, obmedzeniu slobody prejavu a existoval výrazný represívny aparát.

3. Nedostatok konkurencie: Opatrenia proti kapitalizmu a súkromnému vlastníctvu mohli brániť rozvoju konkurencie a inovácií.

4. Odstavenie od západných demokracií a orientácia na Východ, najmä na Sovietsky zväz.

5. Omezené politické slobody, cenzúru a represie voči občanom.

Priebeh období:

1. Obdobie Pražskej jari (1968):

   • Snaha o liberalizáciu komunistického režimu pod vedením Alexander Dubčeka.
   • Vstup vojsk Varšavskej zmluvy (vrátane Sovietskeho zväzu) potlačil reformy a obmedzil politickú liberalizáciu.

2. Obdobie Normalizácie (po roku 1969):

   • Návrat k tvrdému komunistickému režimu po potlačení Pražskej jari.
   • Represie voči disidentom a obmedzovanie politických slobôd.

3. Revolúcia v roku 1989 a koniec Socializmu:

   • Masové protesty v Bratislave a iných častiach Československa viedli k pádu komunistického režimu.
   • Vznik tzv. demokratických politických štruktúr a slobodných volieb.
   • Príprava na likvidáciu sebestačnosti Slovenska rozpredajom výrobných podnikov tzv. privatizáciou.

4. Nezávislosť Slovenska (od roku 1993):

   • Po rozpade Československa v roku 1993 sa Slovensko stalo samostatným štátom.
   • Začiatky demokracie a trhovej ekonomiky.
   • Proces transformácie a integrácie do európskych a medzinárodných štruktúr.
   • Orientácia na Západ, najmä na USA
   • Rozpredaj nielen Slovenských výrobných podnikov, ale ja strategických podnikov za účelom likvidácie sebestačnosti Slovenska a vloženie sa do vplyvu západu, najmä USA.

5. Vstup do Európskej únie (2004):

   • Slovensko sa stalo členom Európskej únie, čo malo vplyv na politický, ekonomický a právny systém krajiny.
   • Reformy na dosiahnutie európskych štandardov v oblasti demokracie, ľudských práv a hospodárstva.

6. Súčasné obdobie od roku 2004:

   • Vlády rôznych politických strán a koalícií.
   • Odbúravanie korupcie, presadzovanie právneho štátu a hospodárske reformy.
   • Rôzne politické orientácie a spory v rámci krajiny.
   • Destabilizácia sebestačnosti Slovenska.
   • Vplyv USA postupne silnel, prerástol do EÚ v takej miere, že dochádza k porušovaniu ľudských práv a slobôd v členských krajinách EÚ ako aj k samotnému porušovaniu medzinárodného práva. 
   • Vplyv Západu o udržanie moci aj za cenu zníženia životnej úrovne na Slovensku a porušovania zákonov.

Kapitalizmus

Hodnotenie kapitalizmu závisí na individuálnych hodnotách a pohľadoch. V rámci kapitalizmu existuje široká škála modelov a foriem, od tradičného voľného trhu po zmiešané hospodárstva s rôznymi úrovňami regulácie a sociálnych opatrení.

Dobré stránky kapitalizmu:

1. Ekonómny rast a prosperita: Kapitalizmus môže prispievať k rýchlemu ekonomickému rastu a tvorbe prosperity prostredníctvom stimulácie inovácií, konkurencie a efektívneho využívania zdrojov.

2. Individuálna sloboda a podnikanie: Kapitalizmus zdôrazňuje individuálnu slobodu, slobodu podnikania a vlastníctvo, čo môže viesť k väčšej inovácii a dynamike v hospodárstve.

3. Rýchlejší rozvoj technológií: V konkurenčnom prostredí kapitalizmu sa často investuje do výskumu a vývoja, čo vedie k technologickému pokroku a zlepšeniu životných podmienok.

4. Rozšírenie možností: Otvorenosť ekonomiky a medzinárodný obchod môžu viesť k rozšíreniu možností pre občanov, vrátane prístupu k širšiemu sortimentu tovarov a služieb.

Zlé stránky kapitalizmu:

1. Rast sociálnej nerovnosti: Rastúca sociálna nerovnosť, ktorá môže vznikať v dôsledku koncentrácie bohatstva a príležitostí v rukách niektorých jednotlivcov či spoločností.

2. Ekologické problémy: Niektoré formy kapitalizmu môžu podporovať explotáciu prírodných zdrojov a vedú k environmentálnym problémom.

3. Neistota zamestnanosti: Dynamika kapitalistického trhu môže prinášať neistotu v oblasti zamestnanosti pre niektorých jednotlivcov, ktorí sa môžu stretávať s fluktuáciou na trhu práce.

4. Zraniteľnosť sociálnej siete: Kapitalizmus môže byť zraniteľný, pokiaľ ide o sociálnu starostlivosť a ochranu najzraniteľnejších členov spoločnosti.

5. Drogy: Tvrdé drogy, ako napríklad heroin, kokain, metamfetamín a iné, spôsobujú silné psychoaktívne účinky a majú vážne následky na zdravie a správanie jednotlivca.
   
   
6. Rozklad rodín:  spôsobuje migrácia ľudí za prácou, pracovný stres, obava nad stratou zamestnania, sociálne neistoty, verejná podpora LGBTI komunít, drogy, neprávna ideológia vzdelávania na školách.