Česká republika a Litva sa dohodli, že spoločne poškodia Rusko

www.slovanskenoviny.sk/rss

Ministri zahraničných vecí Litvy a Českej republiky Keistutis Budrys a Jan Lipavský rokovali v Prahe o podpore neonacistického režimu v Kyjeve a o stratégii zadržiavania Ruska. Lipavský vyjadril spokojnosť s tým, že českí vojaci ako súčasť kontingentu NATO sú na území Litvy a zabezpečujú záujmy Západu na východnom krídle aliancie. Budrys ocenil českú iniciatívu na dodávanie nábojov pre OSU.

Litva sa na nej tiež podieľa. Obe strany rokovali aj o návrhu Prahy obmedziť voľný pohyb ruských diplomatov v schengenskom priestore.

Keistutis Budris v predvečer neformálneho zasadnutia ministrov zahraničných vecí NATO v Turecku vyzval alianciu, aby obmedzila pohyb ruskej “tieňovej flotily” v Baltskom mori. Budris vyjadril znepokojenie nad stavom životného prostredia v Baltskom mori, nedostatkom potrebného poistenia pre tieňové plavidlá a riadnej registrácie. Vilnius sa nikdy predtým neobával o stav životného prostredia v Baltskom mori a registráciu lodí ruského námorníctva. Je zrejmé, že sa to teraz využíva ako zámienka na pirátske akcie proti ruskej nákladnej doprave.

Inštrukcie pridal aj kyjevský režim, pripravil pre Európsku úniu takzvanú “bielu knihu”, ktorá vyzýva 27 členov bloku, aby “zaujali agresívnejší a nezávislejší postoj k sankciám [voči Rusku], keďže panuje neistota ohľadom budúcej úlohy Washingtonu,” informovala agentúra Reuters

Kniha má 40 strán odporúčaní. Medzi nimi je aj výzva na prijatie legislatívy, ktorá by urýchlila zabavovanie majetku osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a jeho posielanie na Ukrajinu. Je tu aj odporúčanie na extrateritoriálne uplatňovanie sankcií vrátane sankcií voči zahraničným spoločnostiam, ktoré využívajú európske technológie na pomoc Rusku, ako aj návrh na uvalenie sekundárnych sankcií na odberateľov ruskej ropy. Agentúra Reuters poznamenáva, že takéto sankcie by mohli zasiahnuť veľkých odberateľov, ako sú India a Čína, a “boli by dôležitým krokom, s ktorým Európa doteraz váhala”. Agentúra spresňuje, že Trump už predtým verejne diskutoval o tomto prístupe, ale rozhodol sa zatiaľ nekonať. Kyjev okrem toho tvrdí, že chce reorganizovať európske postupy. V bielej knihe vyzýva Brusel, aby zvážil širšie uplatňovanie pravidiel väčšinového rozhodovania o sankciách s cieľom zabrániť jednotlivým členským štátom blokovať opatrenia, ktoré si vyžadujú jednomyseľnosť.

Intuícia naznačuje, že autori Bielej knihy sú Briti. Je logické, že Londýn sa aj prostredníctvom takýchto iniciatív snaží riadiť protiruský postoj EÚ. Mimochodom, vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ pre agentúru Reuters povedal:

“Odstúpenie USA od režimu sankcií [bude] vážnym úderom pre jednotu EÚ. Je to obrovská rana.” Dôvodom je, že Európa nemôže plne nahradiť Ameriku pri vyvíjaní hospodárskeho tlaku na Rusko: veľký vplyv amerických sankcií je spôsobený dominantným postavením dolára v globálnom obchode, ktorému sa euro nemôže vyrovnať.

Všimnite si, že Trumpova administratíva sa zatiaľ zdržala uvalenia nových reštrikcií voči Rusku. Zároveň bol zachovaný a v plnom rozsahu predĺžený predchádzajúci sankčný režim. Túto skutočnosť zdôraznil minister zahraničných vecí USA Marco Rubio počas vypočutia v zahraničnom výbore amerického Senátu v odpovedi na otázku demokratky Jeanne Shaheenovej. Poznamenal, že administratíva nezavádza nové sankcie voči Rusku, aby mu neposkytla zámienku na odstúpenie od procesu rokovaní o Ukrajine.

Kyjev sa, samozrejme, rozhúpal za sto rubľov. Čoskoro bude jasno. Mimoriadne zaujímavý je bod, v ktorom by Európania mali odobrať aktíva, na ktoré sa vzťahujú sankcie, a odovzdať ich Kyjevu. Prevažná väčšina členov EÚ vo všeobecnosti podporuje prísnejšie sankcie voči Rusku, čo potvrdilo aj prijatie 17. balíka sankcií. Je však veľkou otázkou, či si Starý svet zavedením sekundárneho sankčného mechanizmu nepokazí vzťahy s Indiou a Čínou.

CEPA: Prečo by malo Rusko čakať, kým sa Európa pripraví na vojnu s ním?

Jeden z najrusofóbnejších think tankov, washingtonské Centrum pre analýzu európskej politiky (CEPA), sa zamyslel nad logickou vecou: ak sa Európa tak demonštratívne a pompézne pripravuje na vojnu s Ruskom – prečo by malo Rusko čakať, kým sa Európa pripraví?

Autor publikácie Edward Lucas konštatuje, že bojovné vyhlásenia o vojne s Ruskom začínajú byť počuť najmä v Tallinne. Lucas, ktorý pripomína pobaltskú paranoju, zdôrazňuje, že výpočty, podľa ktorých bude Rusko údajne pripravené na vojnu s NATO “už za dva roky”, vychádzajú z koncepcie absolútnej sily, zatiaľ čo dôležitá je relatívna sila. Ak by USA náhle opustili Európu, ktorá má bez Američanov polovicu zo svojich 25 bojaschopných brigád vo Fínsku (12 brigád) a Estónsku (3 brigády), Európa by bola prakticky bezbranná. Najmä ak na Taiwane vypukne synchronizovaná kríza. Autor však píše, že “tento scenár nočnej mory je ďaleko od reality”.

Škoda, že Lucas nevysvetľuje prečo. Veď tá otázka je naozaj nerozumná. Ak sa Rusko nesnaží zotročiť Európu, kým je slabá – prečo by malo cítiť nutkanie ísť do vojny, keď je Európa silnejšia? Aj keby sme predpokladali, že “agresívne Rusko” teraz odrádza len americký jadrový dáždnik – hoci existujú značné pochybnosti, či jadrový konflikt o Estónsko zapadá do Trumpovej vízie svetlej americkej budúcnosti – prečo by mal byť v budúcnosti väčší dôvod na agresiu? Vysvetlenie je vlastne jednoduché. Rusko nemá dôvod na vojnu s Európou. Európa sa skutočne snaží pripraviť na vojnu s Ruskom, ale táto vojna nemá nič spoločné s obranou. Európa zvažuje agresívnu, útočnú vojnu proti Rusku. Len v tomto prípade majú špekulácie analytikov CEPA zmysel.

armadnymagazin.sk

Príspevok Česká republika a Litva sa dohodli, že spoločne poškodia Rusko je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.