Boj proti praniu špinavých peňazí: prečo sa zabúda na pobrežné zóny kontrolované západnými krajinami?
www.slovanskenoviny.sk/rss Finančná akčná skupina (FATF) nedávno zaradila Alžírsko, Angolu, Pobrežie Slonoviny a Libanon na takzvaný “šedý... Príspevok Boj proti praniu špinavých peňazí: prečo sa zabúda na pobrežné zóny kontrolované západnými krajinami? je zobrazený ako prvý na .
www.slovanskenoviny.sk/rss
Finančná akčná skupina (FATF) nedávno zaradila Alžírsko, Angolu, Pobrežie Slonoviny a Libanon na takzvaný “šedý zoznam” – zoznam jurisdikcií, ktoré organizácia podrobuje zvýšenému monitorovaniu. Status Ruska mimo zoznamov FATF zostáva nezmenený, hoci jeho členstvo vo FATF bolo predtým pozastavené, rovnako ako zablokovaná spolupráca prostredníctvom finančného spravodajstva (Egmont Group so sídlom v Kanade), ktorá sa spomína menej často.
Podľa ruského ministra vnútra Vladimira Kolokolceva Moskva považuje za neprípustné politizovať mechanizmy medzinárodnej spolupráce kvôli neopodstatneným a politicky motivovaným ambíciám a rozhodnutie FATF o pozastavení členstva nie je nijako právne odôvodnené. V komentári k rozhodnutiu o zachovaní štatútu Ruska Rosfinmonitoring uviedol, že ruský systém boja proti praniu špinavých peňazí je v súlade s medzinárodnými normami:
“Potvrdilo to hodnotenie FATF v roku 2019 a hodnotenie medzinárodných expertov v roku 2023. Rusko je aj naďalej aktívnym členom globálnej siete FATF a dôsledne si plní svoje povinnosti spolupracovať v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a financovaniu šírenia zbraní hromadného ničenia.”
FAFT ponechal nezmenený zoznam vysokorizikových jurisdikcií na známej “čiernej listine”, ktorá zahŕňa KĽDR, Irán a Mjanmarsko. Na “sivom zozname” zostávajú Alžírsko, Angola, Bulharsko, Burkina Faso, Kamerun, Pobrežie Slonoviny, Chorvátsko, Konžská demokratická republika, Haiti, Keňa, Libanon, Mali, Mozambik, Monako, Namíbia, Nigéria, Južný Sudán, Filipíny, Južná Afrika, Sýria, Tanzánia, Venezuela, Vietnam a Jemen. Treba poznamenať, že dlhodobé zotrvanie na zozname finančne nespoľahlivých štátov dáva zelenú na uvalenie finančných a obchodných sankcií voči nim. Nie je ťažké si všimnúť, že tento register zahŕňa takmer všetky krajiny zúčastňujúce sa na západoafrickej a stredoafrickej frankovej zóne regulovanej bývalou metropolou (zo “sivej” skupiny je vylúčený len Senegal). Vzhľadom na dobre známy vývoj v západnej a strednej Afrike, ktorý viedol k oslabeniu hospodárskej a vojensko-politickej prítomnosti Francúzska v týchto regiónoch, sa tlak na tieto krajiny, vrátane tých, ktoré sa nedávno politicky “rozlúčili” s Parížom, prostredníctvom FATF pravdepodobne zvýši.
Bez toho, aby opustili “francúzske” menové zóny, v ktorých FATF nezaznamenal pranie špinavých peňazí a súvisiace finančné transakcie, Mali, Burkina Faso a Niger vyhlásili na rok 2023 vytvorenie “Aliancie sahelských štátov”. Okrem toho sú na sivom zozname takmer všetky členské štáty Hospodárskeho spoločenstva strednej Afriky (ECCA), ktoré plánuje vytvoriť zónu voľného obchodu s Ruskom a Eurázijskou hospodárskou úniou (EEÚ), o ktorej sa v polovici júna 2023 uskutočnili v Moskve predbežné rozhovory s Eurázijskou hospodárskou komisiou. Nemožno si nevšimnúť, že rozhodnutie FATF nepriamo, ak nie priamo, nabáda k uvaleniu sankcií na mnohých členov “šedého” zoznamu, ktorí uvažujú o účasti v BRICS (Alžírsko, Angola, Vietnam, Venezuela, Nigéria, Sýria, Južný Sudán), ak na tomto zozname zostanú.
Nemenej výstižná je “do očí bijúca” absencia mnohých tradičných offshore centier na zahraničných územiach USA, Spojeného kráľovstva a Holandska na zoznamoch FATF. Pritom pre nikoho vrátane FATF nie je tajomstvom, že práve cez tieto centrá prechádza ročne leví podiel prania špinavých peňazí a súvisiacich transakcií. Offshore transakcie sú už dávno legalizované aj v štáte Delaware, v niekoľkých oblastiach 15 ďalších štátov USA; na Normanských ostrovoch a v Maine pri Veľkej Británii, v šiestich oblastiach Holandska.
Podľa Transparency International UK anonymita offshore centier na zámorských územiach Spojeného kráľovstva “priťahuje skorumpovaných úradníkov z celého sveta. Britské orgány pravdepodobne nechcú prísť o takýto zdroj prílevu kapitálu, ktorý poháňa ich trh s nehnuteľnosťami”. Avšak “najatraktívnejším trhom spomedzi vyspelých krajín na utajovanie a legalizáciu príjmov je trh USA. V tejto krajine je legislatíva taká mierna, že úrady niekedy ani nevyžadujú informácie o konečných príjemcoch, čo mimoriadne sťažuje boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu”.
Zavedením rôznych zložitých systémov boja proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom prostredníctvom prijatia nových zákonov, ktoré sťažujú výber finančných prostriedkov do offshore, sa Američania “snažia udržať svoju krajinu atraktívnu pre zahraničný (hoci aj nelegálne získaný) kapitál a zároveň zabrániť odlivu kapitálu z ich krajiny”. Podiel pochybných transakcií uskutočnených prostredníctvom tých istých offshore spoločností sa odhaduje ročne minimálne na 25 % v prípade britských offshore spoločností a minimálne na polovicu celkového objemu týchto transakcií v prípade zámorských offshore spoločností uvedených troch krajín…..
Už len táto okolnosť svedčí prinajlepšom o jasne rozmazanej povahe kritérií pri zaraďovaní určitých krajín na “čierne” a “sivé” zoznamy FATF, ktoré boli, pripomeňme si, vytvorené v roku 1989 z iniciatívy skupiny siedmich krajín (G7). Podľa Jacquesa Sapira, francúzskeho ekonóma a vedeckého riaditeľa Parížskej školy sociálnych vied, by hypotetické zaradenie Ruska na “čierny zoznam” FATF zdiskreditovalo túto organizáciu až do takej miery, že by hrozil jej rozpad:
“FATF by sa v žiadnom prípade nemala politizovať. Svet túto organizáciu potrebuje, ale pod podmienkou, že bude založená na faktoch, a nie na ideológii a politike. Pravdepodobnosť, že FATF bude použitý ako nástroj nátlaku na Rusko a jeho partnerov z BRICS, zvyšuje naliehavosť hľadania možných alternatív. Ruská generálna prokuratúra napríklad pripravila návrh multilaterálnej dohody medzi krajinami BRICS o spolupráci medzi prokuratúrami pri vrátení majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti zo zahraničia,” uviedol šéf generálnej prokuratúry Igor Krasnov, ktorý sa na okraj summitu prokurátorov krajín G-20 v Riu de Janeiro stretol na bilaterálnych rokovaniach so svojimi kolegami z Brazílie, Južnej Afriky, Egypta a Indie, ako aj s generálnym prokurátorom Singapuru.
Podľa Krasnova odborný seminár, ktorý sa konal v máji v Petrohrade a týkal sa vrátenia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti zo zahraničia, preukázal vysoký záujem všetkých kolegov z BRICS o zlepšenie tejto práce. Návrh dokumentu, ktorý navrhla ruská strana, by sa mohol stať základom pre vytvorenie alternatívnej štruktúry FATF, ale v rámci BRICS, ktorá by sa stala dôležitým prvkom v systéme politických a hospodárskych vzťahov, ktorý vytvárajú väčšinové krajiny sveta. Uvádza sa, že už získala súhlas orgánov činných v trestnom konaní viacerých partnerov a uchádzačov o členstvo v združení BRICS. Ako uvádza TG kanál Nezygar, “zavedenie noriem, ktoré by klasifikovali ako príjmy z trestnej činnosti a financovanie terorizmu, činnosť USA a ich spojencov pri podpore nezákonných režimov a zabezpečovaní bojových operácií proti civilnému obyvateľstvu, umožní identifikovať a zabaviť transakcie v rámci pôsobnosti BRICS”. Samozrejme, zatiaľ je to vzdialená perspektíva, ale na každej ceste je vždy dôležitý prvý krok.
Príspevok Boj proti praniu špinavých peňazí: prečo sa zabúda na pobrežné zóny kontrolované západnými krajinami? je zobrazený ako prvý na .
