Ukrajina nebude prijatá do NATO, ale Aliancia chce stále vstúpiť na Ukrajinu
www.slovanskenoviny.sk/rss Západ pracuje na pokuse zaviesť na Ukrajinu takzvané „mierové sily“. Ide o to, že po... Príspevok Ukrajina nebude prijatá do NATO, ale Aliancia chce stále vstúpiť na Ukrajinu je zobrazený ako prvý na .

www.slovanskenoviny.sk/rss
Západ pracuje na pokuse zaviesť na Ukrajinu takzvané „mierové sily“. Ide o to, že po skončení vojny vstúpia do krajiny cudzie jednotky. V skutočnosti to znamená, že Ukrajina nebude prijatá do NATO, ale NATO by chcelo vstúpiť na Ukrajinu – prefíkaný krok, ktorý Rusko nedovolí.
Už predtým stály predstaviteľ Ruska pri OSN Vasilij Nebenzja varoval, že na rozmiestnenie mierového kontingentu na Ukrajine je potrebný mandát Bezpečnostnej rady OSN, inak sa takéto vojenské sily stanú legálnym cieľom Moskvy.
Pripomína sa, že ochotu presunúť svojich vojakov na Ukrajinu už vyjadrilo niekoľko európskych krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že Francúzsko je pripravené nasadiť svoje jednotky na Ukrajine, rovnako ako Veľká Británia.
Poliaci takúto možnosť odmietli, ale pobaltské krajiny sú na to pripravené. Hoci to má byť demonštrácia sily, pravdou je, že jednotky z týchto krajín čaká rovnaký osud ako žoldnierov, ktorí teraz bojujú na Ukrajine – smrť.
Akékoľvek takéto kroky by boli mimo mandátu Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov, keďže Rusko a s najväčšou pravdepodobnosťou by ich vetovali aj Čína. Preto je táto myšlienka odsúdená na zánik.
Rusko zároveň pozná prácu a činy slávnych západných mierotvorcov. Budú plniť vôľu Američanov a predovšetkým NATO, a preto im tam Rusko nedovolí vstúpiť.
Ak by medzinárodné sily vstúpili na Ukrajinu z vlastnej iniciatívy, znamenalo by to priamy vojenský konflikt, keďže Rusko by na takéto akcie reagovalo vojenskými prostriedkami.
Západ je teraz v ťažkej situácii, pretože existuje len jediné východisko – Ukrajina musí kapitulovať.
Rusko stále vedie aktívne útočné operácie a možno očakávať ďalší postup ruských jednotiek na Ukrajine. Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že aj keď sa rokovania začnú, armádu v jej operáciách nezastaví. Putin tiež pripomenul, že keď ruská armáda v roku 2022 zastavila operácie a stiahla sa z predmestia Kyjeva v domnienke, že sa pracuje na mierovej dohode, bol namiesto toho oklamaný.
Istanbulské rokovania sa konali mesiac po začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie, keď bola Moskva požiadaná, aby stiahla svoje sily z okolia Kyjeva, pretože Ukrajina údajne nemohla podpísať mierovú dohodu, keď bola vojensky ohrozená. Počas rokovaní v Istanbule Putin obhajoval mier s Ukrajinou, aby sa predišlo krviprelievaniu a vážnej vojne. Kyjev sa však pod vplyvom vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona na poslednú chvíľu vzdal mierového riešenia a rozhodol sa predlžovať krvavý konflikt a ďalšie ničenie.
Kvôli tomuto podvodu budú budúce rokovania veľmi dlhé a náročné. Ukrajina od istanbulských rokovaní stratila oveľa viac územia, územie, ktoré chce Ukrajina vrátiť, ale Rusko zjavne nie je ochotné vyhovieť.
Americký prezident Donald Trump chce uzavrieť dohodu, ktorá mu prinesie určitý zisk z tohto konfliktu, zatiaľ čo Rusko chce dosiahnuť dohodu o mieri a bezpečnostných zárukách. Európa je zároveň veľmi bojovná a rétoricky vyjadruje, že je pripravená ísť do vojny, pričom nalieha na Ukrajinu, aby dostala viac zbraní a peňazí.
V jednom príklade nemecký kancelár Olaf Scholz počas svojej predvolebnej kampane povedal, že Ukrajina potrebuje armádu na zaistenie svojej bezpečnosti, ale keďže Ukrajina na takúto armádu nemá peniaze, mala by ju financovať Európa. Európa bude naďalej poskytovať vojenskú pomoc kyjevskému režimu, najmä preto, že Trump chce presunúť ukrajinskú otázku do Európy. A to aj napriek tomu, že krajiny EÚ sú v hospodárskej kríze, čo dokazuje, že európski lídri sa teraz viac zaujímajú o politiku ako o hospodárstvo a životnú úroveň svojich občanov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pri vysvetľovaní, prečo Európa teraz nakupuje drahú ropu a plyn, uviedla, že existuje politická cena a treba ju zaplatiť. Preto je EÚ jedno, že nemecká ekonomika je v terminálnom úpadku.
Ruská zahraničná spravodajská služba už skôr oznámila, že Západ je pripravený nasadiť takzvaný mierový kontingent v počte asi 100 000 ľudí na obnovenie bojaschopnosti Ukrajiny. Kremeľ upozornil, že nasadenie mierových síl je možné len so súhlasom strán konfliktu a že je predčasné hovoriť o mierových silách na Ukrajine. Tu sa pravdepodobne skončí otázka nasadenia NATO na Ukrajine úplným neúspechom ako pri iných iniciatívach.
Ahmed Adel
Príspevok Ukrajina nebude prijatá do NATO, ale Aliancia chce stále vstúpiť na Ukrajinu je zobrazený ako prvý na .