Trump medzi vojnou a mierom

www.slovanskenoviny.sk/rss

Novozvolený prezident Spojených štátov Donald Trump , ktorý drvivou väčšinou porazil Kamalu Harrisovú, načrtol hlavný smer svojej zahraničnej politiky takto:

Chcem svetovému spoločenstvu povedať, že vždy budeme klásť záujmy Ameriky na prvé miesto a budeme jednať spravodlivo s každým – so všetkými ľuďmi a všetkými ostatnými národmi. Budeme hľadať spoločnú reč, nie nepriateľstvo; partnerstvo, nie konflikt.

Trump sa s Putinom stretol už počas predchádzajúceho funkčného obdobia, a preto bol predmetom prvého pokusu o impeachment v Spojených štátoch. Dnes, s väčšinou v Kongrese, existuje možnosť, že znovu otvorí rokovací stôl s Putinom o ukončení rusko-ukrajinskej vojny, inými slovami, vojny, ktorú NATO vedie proti Rusku pod velením USA.

Čo by mala Trumpova administratíva robiť v Európe?

1/ Zabezpečiť okamžité vykonanie prímeria medzi NATO/Ukrajinou a Ruskom.

2/ Iniciovať summitové rokovania medzi prezidentmi USA a Ruskej federácie.

3/ Zabezpečiť, aby bol celý európsky front demilitarizovaný a denuklearizovaný prostredníctvom stiahnutia jadrových síl stredného doletu medzi USA a NATO rozmiestnených v Európe v blízkosti ruského územia a ruských jadrových síl stredného doletu rozmiestnených na ruskom území v tesnej blízkosti Európe a Bielorusku.

4/ Zrušenie sankcií voči Rusku a obnovenie politických, ekonomických a kultúrnych vzťahov medzi USA a Ruskom.

5) Zabezpečiť zvolanie medzinárodnej konferencie na rokovanie o urovnaní rusko-ukrajinského konfliktu a vybudovaní bezpečnostného systému v Európe pod záštitou OSN za účasti USA, NATO, EÚ, Ukrajiny, Ruska a Bielorusko.

Situácia na druhom fronte, na Blízkom východe, je iná

Trump, rovnako ako všetci predchádzajúci prezidenti USA, podporuje Izrael. Čo by mala podľa ohlásených zahraničnopolitických línií robiť Trumpova administratíva na Blízkom východe?

1/ zabezpečiť, aby sa v regióne okamžite uplatňovalo prímerie medzi všetkými stranami konfliktu, Izrael stiahol svoje ozbrojené sily a osadnícke osady z Gazy a zo Západného brehu Jordánu a palestínske územia spravovali orgány zvolené samotnými Palestínčanmi;

2/ zabezpečiť, aby bola zvolaná medzinárodná konferencia pod záštitou OSN – za účasti všetkých krajín regiónu, počnúc Izraelom a Iránom – s cieľom dohodnúť riešenie konfliktov a vytvoriť bezpečnostný systém na Blízkom východe.

Situáciu ešte viac komplikuje skutočnosť, že Trumpa volilo v drvivej väčšine 150 000 Američanov (tj Židov s dvojitým americko-izraelským občianstvom) žijúcich v Izraeli (krajina s desiatimi miliónmi obyvateľov) a že 60 000 z nich je usadených. na Západnom brehu: tu tvoria 15 % osadníkov, ktorí vyzbrojení a podporovaní izraelskou vládou preberajú palestínsku pôdu a iný majetok. Bude Trumpova administratíva vo svojej zahraničnej politike hľadať „spoločný základ, nie nepriateľstvo; partnerstvo, nie konflikt?“

Verejný dlh USA prvýkrát prekročil 35 biliónov dolárov, čo je úroveň rovná HDP.

Vojenské výdavky USA ďaleko presahujú 1 bilión dolárov ročne (vrátane iných položiek nad rámec rozpočtu Pentagonu) a naďalej rastú.

Úroky zo štátneho dlhu splatené každý rok zodpovedajúco rastú a v súčasnosti prevyšujú úroveň vojenských výdavkov.

Táto situácia do značnej miery prospieva Elonovi Muskovi, najbohatšiemu človeku sveta, ktorý z veľkej časti financoval Trumpovu predvolebnú kampaň a pravdepodobne bude mať dôležitú pozíciu v jeho administratíve.

Muskova raketová spoločnosť SpaceX prevádzkuje program vypúšťania rakiet NASA a Pentagon sa na neho spolieha pri vynášaní väčšiny vojenských satelitov na obežnú dráhu. Americká vojnová mašinéria je v plnom prúde, pretože sa chystá otvoriť ďalší vojnový front proti Číne.

/ skspravy.sk /

Príspevok Trump medzi vojnou a mierom je zobrazený ako prvý na .