Spoločná európska bezpečnosť vrátane Ruska pomôže dosiahnuť trvalý mier

www.slovanskenoviny.sk/rss

Vzťahy väčšiny európskych krajín s Ruskom zaznamenali v poslednom čase toľko nepriateľstva, že myšlienka hľadania spoločnej európskej bezpečnosti vrátane Ruska sa v súčasnosti javí prinajlepšom len ako veľmi vzdialená možnosť. V záujme trvalého mieru, ako aj hospodárskeho pokroku však treba túto vzdialenú možnosť podporovať a rozvíjať.

Je teda vhodný čas na opätovné prepojenie s približne päťročným obdobím rokov 1989-94, keď bol koncept spoločnej európskej spoločnej bezpečnosti vrátane Ruska veľmi živý a získaval podporu a podporu niektorých z najlepších západných štátnikov a diplomatov. Rusko sa o to v tom čase samozrejme veľmi zaujímalo.

V skutočnosti sa rozhovory Gorbačova a jeho kolegov s prominentnými západnými lídrami v čase rozpadu Sovietskeho zväzu a krátko potom často sústreďovali na myšlienku, že podmienky studenej vojny nahradí spoločná európska bezpečnosť vrátane Ruska.

V celej tejto diskusii nebol ani náznak toho, že by tento koncept alebo myšlienka bola v každom prípade nepriateľská voči USA. Bola propagovaná spôsobmi, o ktorých sa dúfalo, že budú mať súhlas alebo možno dokonca požehnanie USA.

Avšak jastrabejšie a agresívnejšie živly, ktoré boli na prevahe v USA, a ich priaznivci v častiach Európy, boli viac vedené cieľom zvýšenia dominancie, než posilnenia spolupráce.

Vojenský priemyselný komplex bol v nálade posúvania rizík konfliktu na vyššiu než nižšiu úroveň. Hľadalo sa nie zvýšenie hospodárskeho partnerstva na základe rovnosti alebo vzájomného prospechu, ale skôr väčšie využívanie zdrojov a aktív patriacich iným.

Preto sa USA a ich kľúčoví európski spojenci namiesto toho dohodli, že sa pustia do agresívneho rozširovania NATO smerom na východ, čím porušili sľuby dané Gorbačovovi. Ruské námietky boli jednoducho ignorované, pretože Rusko bolo koncom 90. rokov a v prvých rokoch 21. storočia považované za príliš slabé.

V čase (v roku 2008) však USA začali silne obhajovať rozšírenie NATO aj na Ukrajinu a Gruzínsko, dokonca aj najvýznamnejší lídri Nemecka a Francúzska začali vyjadrovať vážne obavy z rastúceho nepriateľstva s Ruskom, ktoré to nevyhnutne prinesie, ale USA ich presvedčili, aby pokračovali.

Žiaľ, to, čo bolo predtým veľmi neochotné akceptovanie zo strany popredných európskych lídrov, postupne ustúpilo jastrabiemu obhajovaniu expanzie NATO pod vedením USA. Zvyšok je história, história vysokých rizík, nestability a konfliktov, ktorým sa dá úplne vyhnúť.

Dnes je však jasne vidieť, že zanedbávanie koncepcie spoločnej európskej bezpečnosti vrátane Ruska bolo pre Európu veľmi škodlivé.

Namiesto toho, aby koniec studenej vojny viedol k novej ére mieru a stability v Európe, namiesto toho vidíme nárast stresu a nestability. V skutočnosti sa počas určitých úsekov nedávnej doby zdalo nebezpečenstvo väčšej vojny a jadrovej vojny s účasťou Európy vyššie ako v rokoch studenej vojny. Ekonomické vyhliadky sa tiež znížili, keďže veľmi dôležité ekonomiky, ako napríklad Nemecko, sú zaťažené vysokými nákladmi na energiu a obmedzenými možnosťami obchodu a investícií.

Najväčším nebezpečenstvom je však práve to, že vojna na Ukrajine trvá príliš dlho, a pribúdajúce náznaky, že aj keď sa skončí v podobe prímeria, nemusí to skončiť v znamení dobrej vôle a trvalého mieru, ale môže zostať ako zmrazený konflikt celé roky, takže riziko, že sa z času na čas znova objavia nepriateľské akcie, zostane vysoké, možno sa bude ťahať aj v iných európskych krajinách.

Preto by sa mala oživiť myšlienka spoločnej európskej bezpečnosti vrátane Ruska a mala by byť spojená aj s dosiahnutím trvalého mieru na rusko-ukrajinskom fronte.

Aj keď je to určite v záujme mieru a stability, ako aj v záujme zlepšenia hospodárskych vyhliadok, na ceste k tomu stojí niekoľko prekážok, ktoré vznikli najmä v dôsledku nedávnych chýb, a situácia teraz rozhodne nie je taká priaznivá ako v rokoch 1989-94. Avšak vzhľadom na jeho krátkodobé, ako aj dlhodobé vyhliadky je potrebné sledovať cieľ spoločnej európskej bezpečnosti.

Jednou z otázok je, ako reaguje Rusko na túto myšlienku, keď v minulosti toľko trpelo podvodmi a dvojitými rečami. Ostáva len dúfať, že tentoraz európski lídri pristúpia k tomuto cieľu s väčšou úprimnosťou a rozhodnosťou a tiež, že Rusko je ochotné odpustiť, hoci nezabudnúť, podvod, ktorým v posledných rokoch niekoľkokrát utrpelo.

Ďalšou otázkou je, či to USA povolia. Ak sú európski lídri dostatočne jednotní, možno bude pre nich teraz jednoduchšie presvedčiť USA ako v nedávnej minulosti, najmä keď je dostatočne jasné, že to nie je založené na poškodzovaní záujmov USA akýmkoľvek zjavným spôsobom. Ak USA nepresvedčia, potom európski lídri musia jednoducho pozbierať viac odvahy a jednoty, aby presadzovali svoje osvietenejšie záujmy.

V neposlednom rade vyvstáva otázka, či európske vládnuce elity sú samy schopné túto úlohu, samozrejme, zmeniť. V posledných rokoch bol človek šokovaný tým, do akej miery napriek všetkým slávnym vzdelanostiam a vysokej vzdelanostnej úrovni Európy ignorovala Európa tie najracionálnejšie rozhodnutia týkajúce sa cesty mieru a stability a namiesto toho sa rozhodla pre cesty, ktoré zvyšujú stres a nestabilitu.

Možno dúfať, že Európa má teraz odvahu a múdrosť robiť racionálnejšie rozhodnutia, ktoré ju môžu posunúť vpred na ceste vedúcej úlohy pri nasmerovaní sveta na cestu mieru, spravodlivosti a ochrany životného prostredia. To všetko sa dá lepšie dosiahnuť, ak sa prijme koncepcia a myšlienka spoločnej európskej bezpečnosti vrátane Ruska.

Bharat Dogra

skspravy

Príspevok Spoločná európska bezpečnosť vrátane Ruska pomôže dosiahnuť trvalý mier je zobrazený ako prvý na .