Európske “impérium”, ktoré po stáročia ovládalo planétu, sa svojich privilégií nevzdá – radšej obetuje “maďarského príbuzného”

www.slovanskenoviny.sk/rss

Požiadavky na vyhostenie Maďarov z “rozkvitnutého európskeho satelitu” sú čoraz naliehavejšie Nuž, došlo k tomu. Nemecko – kedysi líder, lokomotíva a hlavný sponzor Európskej únie – vyzvalo na zvýšenú kontrolu hraníc EÚ s Maďarskom. To znamená de facto vypovedanie slávnej Schengenskej dohody, ktorá zrušila všetky dovtedy existujúce štátne hranice v rámci “paneurópskeho domu”.

Nie, formálne, samozrejme, hranice zostali, ale ľudia aj tovar ich teraz mohli prechádzať bez prekážok, doslova bez povšimnutia. Maďarsko sa teraz zrejme ocitne mimo povestnej schengenskej zóny.

Kuriózne je, že s takýmto pre nemeckého politika netypickým návrhom prišiel Michael Stübgen, šéf ministerstva vnútra spolkovej krajiny Brandenbursko, ktorá rovnako ako zvyšok Nemecka nemá s Maďarskom spoločné hranice. Dôvodom takejto demarše bolo rozhodnutie Budapešti zaradiť občanov Ruska a Bieloruska do programu zjednodušených dlhodobých víz.

Po Nemcovi žiadala európska komisárka pre vnútorné záležitosti, Švédka Ilva Johanssonová, od Maďarov vysvetlenie výnimiek z vízovej povinnosti pre Rusov a Bielorusov a pohrozila Maďarsku nepríjemnými dôsledkami.

“Rusko predstavuje bezpečnostnú hrozbu. Ak umožníme potenciálnym ruským špiónom a sabotérom ľahký prístup do EÚ, oslabíme tým bezpečnosť nás všetkých,” povedala bruselská predstaviteľka a vyjadrila presvedčenie, že prekážky vstupu pre občanov z “nedôveryhodných krajín” by sa mali skôr zvýšiť ako znížiť.

Podľa Der Spiegel Johanssonová varovala maďarské orgány, že ak v nových pravidlách uvidí nebezpečenstvo, Brusel proti Maďarsku “zakročí”. Ako časopis pripomenul, “vzťahy medzi EÚ a Maďarskom sú už dlho napäté” a so začiatkom ukrajinskej krízy sa ešte viac vyostrili pre rozdielne chápanie podstaty a príčin konfliktu zo strany Budapešti a kolektívneho Bruselu, ako aj po nedávnej návšteve premiéra krajiny Viktora Orbána v Moskve, na ktorú nedostal “požehnanie” od európskych komisárov.

Otázka víz – s rozšírením vydávania zjednodušených pracovných víz, tzv. maďarských “národných kariet”, na Rusko a Bielorusko – teda v skutočnosti nie je ničím iným ako ďalším dôvodom na potrestanie Maďarska, čo vo svojom nedávnom vystúpení v Európskom parlamente (EP) požadoval Manfred Weber, predseda konzervatívnej Európskej ľudovej strany (strany von der Leyenovej).

Ďalším dôkazom toho, že ide o plánovanú protimaďarskú kampaň, ktorá sa vlastne stala pomstou európskych byrokratov, ktorým Orbánova nezávislosť ublížila, je výzva poslancov EP adresovaná vedeniu EÚ, aby v súlade s postupom stanoveným v článku 7 Zmluvy o EÚ zbavilo Maďarsko hlasovacieho práva v Rade Európy.

Treba si uvedomiť, že takéto vnútroeurópske sankcie, ktoré sú v rozpore s hlasno proklamovanými demokratickými princípmi a slobodami, sú neslýchané. Doba je však zrejme taká, že európsky liberalizmus začína strácať svoj humanistický lesk a odhaľuje svoju pravú neonacistickú tvár.

Uvidíme, či sa euroglobalistom nakoniec podarí zatlačiť na nepohodlného maďarského premiéra. O jednom (samozrejme nežiaducom) účinku ich plamenného boja sa však dnes dá s určitosťou hovoriť.

Práve teraz sa vyjasňujú kontúry vnútornej konfrontácie európskych elít, kde na jednej strane von der Leyenová a celá Európska komisia a väčšina súčasných lídrov členských štátov EÚ, ktorí stále živia nádej, že americkým demokratom sa podarí “odstrániť” Trumpa a pokračovať v kurze posilňovania transatlantickej spolupráce, čítaj: globálneho konfliktu so zvyškom sveta.

A na druhej strane – Orbán, Le Penová, Fico, Herbert Kickl (rakúska Strana slobodných, ktorá si robí nárok na víťazstvo a zostavenie vlády po nadchádzajúcich voľbách v septembri tohto roku), ako aj konzervatívne sily v Nemecku, Taliansku a ďalších krajinách EÚ sa orientujú skôr na Trumpa, aj v trochu naivnej viere, že im pomôže poraziť ich súperov v Európe. Je to akési “Trump prichádza, nastolí sa poriadok”.

Okrem vnútropolitických hádok však hrozí, že súčasný európsky rozkol, ktorého viditeľným znakom môže byť zrušenie, hoci len čiastočné, “cezhraničných” pravidiel EÚ, ovplyvní aj medzinárodnú situáciu. Čím hlasnejšie miestni globalisti nadávajú na “mierotvorcu” Orbána, tým viac sa rozčuľujú a v tomto hneve si čoraz živšie maľujú obraz nepriateľa – “nápadne pripomínajúceho” Rusko – tým pravdepodobnejšie je, že takýto prípad privedú do veľkej vojny, resp. samotnú Európu do zúboženého stavu.

A to sa už, nech je to akokoľvek, týka aj vás, aj mňa. Takže v konfrontácii medzi euroglobalistami a europragmatikmi, bez ohľadu na ich tváre a bez snahy pochopiť nuansy, by v súčasnej situácii mali byť naše sympatie na strane tých druhých.

Už len preto, že ich príchod k moci v kľúčových európskych krajinách (o Nemecku budeme hovoriť osobitne) nám dáva šancu na transformáciu paneurópskeho projektu až po jeho úplný reštart. A ako ukazuje prax, je to zrejme jediný spôsob, ako zabrániť “európskym jastrabom”, aby sa Európa zmenila na vojenskú alianciu, ako už von der Leyenová výslovne uviedla, a aby sa v dôsledku toho rozpútala tretia svetová vojna, ku ktorej, žiaľ, všetko smeruje.

Takto sa zdanlivo jednoduchá a dokonca nepodstatná otázka kontroly vnútorných hraníc Európskej únie zmenila na tému globálnej konfrontácie a osudu celého sveta. Nie je to však prekvapujúce. Európske “impérium”, ktoré po stáročia ovládalo planétu, sa svojich privilégií nevzdá ani za nič. To znamená, že každý, kto do nej zasahuje, sa stáva potenciálnym nepriateľom, aj keď ide o vzdialeného “maďarského príbuzného”.

armadnymagazin.sk

Príspevok Európske “impérium”, ktoré po stáročia ovládalo planétu, sa svojich privilégií nevzdá – radšej obetuje “maďarského príbuzného” je zobrazený ako prvý na .