Bratislava 14. februára 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Ukazuje sa, že v slovenských firmách na prijatie ľudí do práce nerozhodujú ich schopnosti, ale etnický pôvod či farba pleti. Upozornilo na to dnes občianske združenie Divé maky na diskusii, v ktorej sa zameralo na problematiku zamestnávania Rómov, ktorí majú oveľa menšiu šancu pri uchádzaní sa o prácu s rovnakou kvalifikáciou a vzdelaním ako iní uchádzači

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke sprava zástupca z Inštitútu finančnej politiky Slavomír Hidaš, zastupkyňa Talent Acquisition Partner z Amrop Slovakia Ladislava Molnárová a správkyňa OZ Divé maky Barbora Kohútiková

Podľa združenia sú na vine tí, ktorí nechajú o výbere svojich zamestnancov rozhodovať svoje predsudky. Riešením má byť stránka prijateľní.sk, ktorú združenie v stredu spustilo. Kampaňou chce búrať predsudky, odstrániť diskrimináciu na trhu práce a zvýšiť zamestnanosť rómskej menšiny.

Podľa experimentu Inštitútu finančnej politiky Rómovia majú približne o polovicu menšiu šancu, že im na žiadosť o zamestnanie firma odpovie než iní uchádzači s rovnakou kvalifikáciou a vzdelaním. Odpovede na rovnaký životopis dostane 69,4 percenta uchádzačov s nerómskym menom a len 37,1 percenta s rómskym menom. Podľa výsledkov bolo na pohovor pozvaných 40,3 percenta nerómskych uchádzačov a len 17,7 percenta rómskych. Výsledky experimentu preukazujú štatisticky významnú diskrimináciu Rómov zo strany zamestnávateľov,” podotkol Slavomír Hidaš z Inštitútu finančnej politiky. Dodal, že miera nezamestnanosti Rómov, najmä z marginalizovaných komunít sa od roku 2004 zmenila len mierne a dlhodobo výrazne zaostáva za väčšinovou populáciou. Podstatou experimentálneho testovania diskriminácie bolo zasielanie žiadostí o prácu fiktívnymi rómskymi a nerómskymi uchádzačmi.

Kampaň vyzýva zamestnávateľov, aby Rómom dali šancu. “Cieľom kampane je otvoriť ľuďom oči, tak bežným ako zamestnávateľom, aby videli, aký veľký potenciál máme v Rómoch a ako málo ho využívame, ako veľmi nám bránia predsudky v tom, aby sme zvýšili úroveň zamestnania,” povedala členka Správnej rady o.z. Divé maky Barbora Kohútiková. Podľa nej sú Rómovia na najnižšej priečke spoločenstva a predsudkov, že sa im nechce robiť a radšej poberajú dávky v hmotnej núdzi, sa tak ľahko nezbavia. Dodáva, že sú Rómovia, ktorí sa vzdelávajú, aby sa mohli uplatniť na trhu práce a napriek tomu sú pre mnohých zamestnávateľov neprijateľní, čo potvrdzujú aj prieskumy. “Našich štipendistov povzbudzujeme, aby sa vzdelávali, že budú mať lepší život, že sa uplatnia. Po tom ako úspešne ukončia štúdium, sa však stretávajú s predsudkami len preto, že sú Rómovia,” povedala Kohútiková.

Nízka úroveň vzdelávania, chýbajúce zručnosti, ale aj rozšírená diskriminácia predstavujú významné bariéry Rómov na trhu práce. Podľa Vlada Rafaela z rómskej mimovládnej vzdelávacej organizácie eduRoma veľká časť rómskych detí nie je v materských školách, lebo sú tam rôzne prekážky a bariéry, ako napríklad prihláška cez internet, a ten nie všetci Rómovia majú. Problém je aj so segregáciou, ktorá tvorí zvykovú diskrimináciu a deti sa v tomto duchu aj vychovávajú a nie sú naučené v tímoch spolupracovať. Izolácia a segregácia spôsobujú, že nemajú zručnosti, ktoré potrebujú pri práci, takisto im chýba aj sebavedomie,” vysvetlil Rafael.

Súčasťou kampane je fiktívna “vybieľovacia” stránka. Ide o fiktívny produkt na úpravu životopisu do podoby prijateľnej do zamestnania. Stránka vybieli fotografiu v prípade, ak je príliš tmavá a zmení bydlisko či meno, pokiaľ evokuje rómsky pôvod a zvýši tak šance na pozvanie na pracovný pohovor. Divé maky vysvetľujú, že aj keď je vybieľovacia stránka na prvý pohľad kontroverzná a neprijateľná, v skutočnosti ide o kampaň, ktorou Divé maky otvárajú dôležitú celospoločenskú tému. Opatrenia, ktoré by mohli zvýšiť zamestnanosť Rómov, sa podľa združenia týkajú najmä foriem a spôsobov vzdelávania a výchovy rómskej mládeže, ďalej zvýšenia kvalifikácie Rómov, ktorým sa nedarí nájsť si prácu, ale opodstatnenie má aj politika zvýhodňovania tejto minority na trhu práce.


Zdroj