Bratislava 23. marca 2020 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Vláda by sa podľa zamestnávateľov pri prijímaní opatrení na podporu ekonomiky zasiahnutej hrozbou šírenia koronavírusu mala zamerať na kompenzáciu nákladov na zamestnancov a na zlepšenie cash-flow podnikateľských subjektov. Uvádza sa to v spoločnej tlačovej správe Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie priemyselných zväzov SR, Klubu 500 a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorú agentúre SITA poskytla hovorkyňa AZZZ Miriam Filová

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Pätica zamestnávateľských organizácií žiada, aby štát hradil časť osobných nákladov zamestnávateľov počas obdobia, kedy nie je zamestnanec v práci pre prekážky na strane zamestnávateľa.

Náhrada, ktorá prináleží zamestnancovi, by sa podľa zamestnávateľov mala zvýšiť na 80 % jeho priemerného zárobku. Dôvodmi by bolo dočasné uzavretie alebo obmedzenie prevádzky v dôsledku obmedzenia dopytu po poskytovaných službách alebo obmedzení odbytu výrobkov, nemožnosť prideľovania práce zamestnancom z dôvodov neprítomnosti väčšieho počtu zamestnancov (karanténa, PN, OČR), alebo pri výpadku vstupov surovín, služieb, súčiastok, podkladov.

Zamestnávateľovi by sa malo umožniť prejsť na uvedený režim aj bez predchádzajúceho súhlasu odborov. Zamestnávateľovi by štát vyplatil mesačný príspevok vo výške 70 % priemerného zárobku zamestnanca. Toto obdobie by bolo oslobodené od platenia zdravotných a sociálnych odvodov a dane z príjmov fyzických osôb.

Ďalším opatrením by podľa zamestnávateľov malo byť zavedenie kompenzácie nákladov pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Štát by mal umožniť dočasné pozastavenie živnosti a vyplatiť SZČO príspevok v sume 70 % jeho priemerného zárobku, minimálne vo výške minimálnej mzdy za marec až jún tohto roka za podmienky dočasného prerušenia živnosti. V tomto období by bola SZČO oslobodená od platenia zdravotných a sociálnych odvodov a dane z príjmov fyzických osôb.

Štát by tiež mal podľa zamestnávateľov prevziať náklady na zamestnancov, ktorí sú pre karanténu na OČR, príp. PN. Ide o zavedenie nového inštitútu karanténnej PN alebo OČR pre prípady, kedy zamestnancovi, alebo rodinnému príslušníkovi bola nariadená karanténa, bol z dôvodu choroby uznaný za dočasne PN, musí sa starať o dieťa pre uzavretie školského zariadenia, dočasné uzatvorenie prevádzky z dôvodu rozhodnutia príslušných úradov. „Navrhujeme preplatiť vynaložené výdavky zamestnávateľov na týchto zamestnancov od účinnosti vyhlásenia núdzového stavu v SR, dňa 11. marca 2020,“ uviedli zamestnávatelia.

Cash-flow podnikateľských subjektov by malo zlepšiť moratórium na splácanie úverových a lízingových zmlúv. „Dlžníkovi by sa posunula povinnosť uhrádzať splátky z úverových a lízingových zmlúv (istina + úroky), dlžníkovi by zostalo zachované oprávnenie riadne plniť platobné povinnosti z uvedených zmlúv,“ žiadajú zamestnávatelia. Toto moratóriu by bolo platné do konca tohto roka, jeho trvanie by mohla vláda predĺžiť nariadením. Platnosť a účinnosť uvedených zmlúv by sa predĺžila o čas trvania moratória.

„V prípade zmlúv, ktoré by mali končiť počas trvania pohotovostného stavu, sa tieto zmluvy predlžujú do 31. 12. 2020, všetko bez záznamu v registri,“ navrhli zamestnávatelia. Medzi ďalšie opatrenia patrí alokovanie prostriedkov v Eximbanke a Slovenskej záručnej a rozvojovej banke na poskytovanie bezúročných prevádzkových úverov, odloženie platieb štátu, mestám a obciam, pozastavenie vybraných ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, najmä podania návrhov a pozastavenie ustanovení o hromadnom prepúšťaní zamestnancov.

„Mnohé predovšetkým menšie podniky a živnostníci majú momentálne minimálne, v horšom prípade žiadne tržby,“ uviedla hovorkyňa AZZZ pre agentúru SITA. Ak aj určitú rezervu majú, stačiť im podľa nej bude len na pár týždňov.

„Opatrenia by sa mali preto čím skôr implementovať do praxe, nakoľko flexibilita a reakčný čas je v týchto časoch veľmi kľúčový. Po vzore iných európskych krajín by sme preto v tomto smere uvitali ešte razantnejšiu podporu, aby sa zabránilo kolapsu podnikateľského sektora,“ dodala hovorkyňa.

Odborári čakajú od vlády opatrenia na ochranu pracovných miest a zaistenie miezd

Vláda by mala prijať opatrenia na ochranu pracovných miest, zaistenie miezd a platov a zachovanie kúpnej sily obyvateľstva. Pre agentúru SITA to uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová. „V tejto situácii musí štát prevziať zodpovednosť za mzdy a platy slovenských pracujúcich a prijať balíček finančných a sociálnych nástrojov na zachovanie zamestnanosti, prípadne na zamedzenie očakávaného nárastu nezamestnanosti,“ tvrdí. Prijaté opatrenia musia mať podľa nej krátkodobý charakter s presným termínom účinnosti a dĺžky platnosti, musia byť adresné a cielené na dotknuté subjekty. „Je taktiež neprípustné, aby zamestnávatelia pod rúškom súčasnej krízovej situácie pretláčali svoje návrhy, ktoré sa usilujú presadiť už dlhodobo a ktoré bezprostredne nesúvisia so sanáciou negatívnych dopadov šírenia koronavírusu na podnikateľské a zamestnanecké prostredie,“ upozornila hovorkyňa odborárov.

V prvom rade musia byť podľa odborárov zachránení a podporení zamestnanci, pracujúci a živnostníci, ktorí sú najzraniteľnejší a akýkoľvek výpadok z ich príjmu ohrozuje ich prežitie a existenciu. „Akékoľvek ohrozenie jednotlivca stratou jeho príjmu alebo zamestnania vyvoláva celý rad ďalších negatívnych sociálnych javov, ako sú exekúcie strata bývania, chudoba, sociálne vylúčenie a z toho vyplývajúce ďalšie patologické sociálne javy ako bezdomovectvo, závislosti, alkoholizmus,“ varuje Nemethová. Odborári žiadajú, aby sa obaja sociálni partneri zapojili na všetkých úrovniach do hľadania riešení. „Diskusie a rokovania s vládou nemôžu prebiehať len za účasti podnikateľov a zamestnávateľov a s vylúčením zamestnancov a ich zástupcov. Apelujeme na novú vládu, aby urýchlene zvolala tripartitu a začala rokovať aj so zástupcami zamestnancov,“ uviedla hovorkyňa KOZ.

Odborári majú výhrady k zoznamu opatrení, ktoré v sobotu na sociálnej sieti zverejnil poslanec NR SR za SaS Marián Viskupič. KOZ nesúhlasí napríklad s tým, aby sa zamestnávateľovi umožnilo prejsť na náhradu mzdy vo výške 60 % z platu v prípade prekážok na strane zamestnávateľa, a to bez predošlého súhlasu odborov. „Čo sa týka zjednodušenia podmienok na poskytnutie príspevku na udržanie pracovných miest, KOZ SR navrhuje legislatívne ukotviť a aktivovať nemecký model „kurzarbeit“,“ uviedla Nemethová. Tento model podľa nej pomôže zamestnancom kompenzáciou možnej ušlej mzdy zo strany štátu, zamestnávateľom udržať zamestnanosť a predísť možnému krachu, a štátu eliminovať negatívne dopady na verejné financie v dôsledku zvýšenej nezamestnanosti či obmedzenia ekonomickej činnosti firiem. „Alternatívou nemeckého „kurzarbeit“ v slovenských podmienkach by išlo o adresné riešenie vzniknutej situácie, avšak s podmienkou udržania pracovného miesta,“ dodala hovorkyňa KOZ.

Vo zverejnených návrhoch na zmiernenie dopadov koronavírusu chýba celková koncepcia, tvrdí riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska

Podnikateľom chýba v navrhovaných opatreniach na zmiernenie ekonomických dopadov šírenia koronavírusu celková koncepcia. Reagujú tak na predsedom finančného parlamentného výboru Mariánom Viskupičom zverejnený predbežný zoznam opatrení, o ktorých má rokovať nová vláda. Viskupičov stranícky šéf z SaS Richard Sulík však v nedeľu uviedol, že zoznam je predbežný, stále sa upravuje a ani v tejto fáze nemal byť zverejnený.

„Bez celkovej koncepcie a prístupu k veci, len opatrenia bez smeru kam sa vlastne, za aký čas a akú cenu chceme dostať, nepomôžu zvládnuť paniku, ktorú rozpútala predchádzajúca vláda,“ uviedol pre agentúru SITA výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina. Vo zverejnených opatreniach mu chýba napríklad jasné a dôrazné umožnenie pracovať všetkým firmám pri maximálnych bezpečnostných opatreniach, ktoré poskytujú služby iným firmám. „Ešte viac mi chýba jasné deklarovanie toho, že tieto opatrenia sú dočasné a bude sa hľadať balans medzi potrebou zmierniť šírenie nákazy, aby neskolabovalo naše neefektívne a nefunkčné zdravotníctvo a zároveň sme opatreniami nezruinovali ekonomickú podstatu Slovenskej republiky,“ dodal.

Analytik Martin Vlachynský z inštitútu INESS zoznam opatrení ako celok hodnotí pozitívne. „Je dobré, že opatrenia navrhujú skôr nebrať podnikateľom, ako rozdávať peniaze. Samozrejme, zdedená diera v rozpočte sa zásadne prehĺbi. Preto bude dôležité, aby čo najskôr po tomto prvom slede „frontových“ opatrení prišla vláda aj s opatreniami na stabilizáciu verejného rozpočtu a najmä rozpočtu Sociálnej poisťovne,“ uviedol pre SITA Vlachynský.

Problémom väčšiny navrhovaných bodov pritom podľa neho nebude ich filozofia, ale ich uplatnenie v praxi. „Netrúfam si odhadnúť, ako si hlavne Sociálna poisťovňa v tak krátkej dobe manažérsky poradí s toľkými zmenami pravidiel,“ konštatoval s tým, že problémom môže byť aj dokazovanie skutočnosti pri niektorých opatreniach, napríklad pri tovare, podliehajúcom skaze. „Ale ani jedno z toho nemôže byť výhovorka, aby sa tie opatrenia nespustili,“ dodal analytik.

Podľa Viskupičom zverejneného predbežného zoznamu opatrení nová vláda zvažuje desiatky opatrení. Kabinet uvažuje napríklad nad odsunutím platenia dane z príjmov až na koniec septembra, nad dočasným zastavením štátnych kontrolných činností u podnikateľov, ale zvažuje aj refundáciu nájmu či pokazeného tovaru majiteľov povinne zatvorených prevádzok. Taktiež sa zvažuje umožnenie otvorenia ďalších prevádzok po splnení prísnych hygienických požiadaviek či úpravy vo vzťahu k zamestnancom.

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj