Bratislava 29. januára 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Diana Černáková)

Poslanci sa po mesačnej prestávke vrátili do lavíc. Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) otvoril 40. schôdzu parlamentu, na ktorej má plénum voliť 18 kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, rozhodovať o návrhu na odobratie mandátu lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi a o návrhoch zákonov

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke predseda parlamentu Andrej Danko

V úvode schôdze zloží poslanecký sľub Peter Náhlik (Smer-SD), ktorý v zbore nahradil Roberta Kaliňáka. Ten sa ku koncu roka 2018 vzdal mandátu.

Nasledovať má prezidentom vetovaná novela zákona o hazardných hrách z dielne ministerstva financií. Hlava štátu navrhuje, aby snemovňa pri opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok. Podľa rezortu financií má novela priniesť prísnejšie pravidlá pre hráčov, ale najmä prevádzkovateľov hazardných hier.

Podľa prezidenta však celá koncepcia schváleného zákona opomína náležitým spôsobom zohľadniť to, že v právnom poriadku SR sú chránené ústavné hodnoty a princípy, ktoré vyžadujú od takého zákona oveľa rigoróznejšiu úpravu organizácie a prevádzkovania hazardných hier, než je ustanovená v schválenom zákone.

Najočakávanejším bodom schôdze je voľba kandidátov na ústavných sudcov. Úlohou poslancov je zvoliť 18 kandidátov, z ktorých si prezident Andrej Kiska vyberie deväť nových ústavných sudcov. Tým doterajším sa končí funkčné obdobie v polovici februára.

O posty sa uchádza dovedna 40 kandidátov. Ústavnoprávny výbor rozhodol, že 39 z nich spĺňa zákonom požadované podmienky. Pre rovnosť hlasov koalície a opozície skončil bez uznesenia iba líder Smeru-SD Robert Fico, ktorý podľa opozície nemá potrebnú 15-ročnú prax v právnickom povolaní.

Predseda NR SR Andrej Danko však avizoval, že voľba v pléne nebude, kým tento výbor nejako o Ficovi nerozhodne. Chcel tiež, aby sa hlasovania vo výbore zúčastnil Peter Kresák z Mosta-Híd, ktorého hlas chýbal. Kresák ale tiež kandiduje a nechce rozhodovať o svojich protikandidátoch, radšej teda z výboru odišiel. Most-Híd hľadá za neho náhradu.

V rámci 80-bodového zoznamu sa do programu dostal aj návrh na zbavenie mandátu lídra OĽaNO Igora Matoviča za to, že v rozpore so zákonom o konflikte záujmov opakovane nepozastavil svoju živnosť. Otázka Matovičovho mandátu je otvorená takmer dva roky. Prvýkrát ho za nepozastavenú živnosť pokutoval parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií v júni 2016. Napriek sankcii a vedomosti o nej Matovič o tri mesiace neskôr opäť nemal živnosť pozastavenú. Za to mu už výbor navrhol odobrať mandát.

Definitívne slovo má mať plénum. Aby Matovič o mandát prišiel, muselo by za to hlasovať aspoň 90 poslancov. O Matovičovom mandáte by sa podľa Danka napokon ale nemuselo ani hlasovať. Poslanci majú totiž na stole novelu zákona o konflikte záujmov, ktorá podľa Danka môže vyriešiť situáciu okolo opakovaného porušenia zákona. Za takéto konanie by už nemusela hroziť strata mandátu.

Na schôdzi sa bude hovoriť aj o lepšej ochrane whistleblowerov, teda oznamovateľov korupcie a protispoločenskej činnosti. Zabezpečiť ju má špeciálny úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho zriadenie je súčasťou návrhu novely zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Úlohou úradu má byť poskytovanie ochrany whistleblowerom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom. O svojej činnosti bude raz za rok predkladať správu NR SR.

Okrem voľby kandidátov na sudcov ÚS budú poslanci voliť aj členov Rady pre štátnu službu, Rady RTVS, Správnej rady TASR aj člena Správnej rady ÚPN.


Zdroj