Bratislava 12. marca 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Veľký prieskum agentúry Focus zameraný na zapájanie sa občanov do správy vecí verejných ukázal, že pred štvrťstoročím boli ľudia v takmer všetkých parametroch jednoznačne aktívnejší. Ale prečo?

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Reprezentatívny prieskum postojov občanov Slovenskej republiky, ktorý pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre občiansku spoločnosť uskutočnila agentúra Focus v novembri 2018 na vzorke 1 212 respondentov, ukázal nelichotivú skutočnosť: budovanie vyspelej kapitalistickej spoločnosti sa nepodarilo – zastalo na polceste, ľudia systému neveria a v podstate naň kašlú. Mnohí preto, lebo pri zúfalej snahe prežiť nemajú čas na iné veci, iní preto, lebo vidia, že krásne ideály nemajú s realitou veľa spoločného.

Prezentáciou prieskumu odštartoval štvrtý ročník podujatia Týždeň otvoreného vládnutia, ktorý bude celý týždeň prebiehať v bratislavskej Umelke. Je súčasťou medzinárodnej Iniciatívy pre otvorené vládnutie, do ktorej sa Slovensko zapojilo od roku 2011, a je určený všetkým záujemcom o tematiku občianskej spoločnosti a otvoreného vládnutia, teda pre bežnú aj odbornú verejnosť, ako aj zástupcov štátnych aj neštátnych inštitúcií. Jeho cieľom je zvyšovanie dôvery občanov vo svoj vlastný štát a zlepšovanie ich zapájania do spravovania spoločnosti.

Prieskum zisťoval množstvo ukazovateľov a porovnával ich s rovnakými prieskumami z rokov 1994 a 2008. Výsledky ukazujú, že sa odvtedy výrazne znížil záujem ľudí o všetky druhy účasti na správe vecí verejných a dôvera v štát a jeho jednotlivé súčasti. Ľudia neveria kľúčovým politickým inštitúciám, súdom a majú nechuť participovať na verejných politikách, pretože neveria v pozitívny výsledok, boja sa, že ich názor nebude vypočutý, alebo že im to tí, ktorí sú pri moci, vrátia.

Až 72 percent obyvateľov je toho názoru, že zákony slúžia tým, ktorí sú pri moci a iba zvyšok, 28 percent je toho názoru, že zákony slúžia všetkým rovnako. Ľudia relatívne dôverujú rodine, susedom, kresťanom, Slovákom, ale takmer vôbec Rómom a moslimom. Napodiv, tento výsledok nebol interpretovaný ako rasizmus Slovákov.

Dôležité zistenie: celkovo sa u nás ľudia málo združujú v organizáciách a spolkoch (najviac v cirkvi) a dá sa povedať, že Slováci trpia „spoločenskou podvyživenosťou“. Angličania sa stretávajú v kluboch, Česi v hospodách, obyvatelia Stredomoria v kaviarničkách, ale Slováci na nič z toho nemajú ani čas ani peniaze, po práci v zahraničnej firme prídu domov a pustia si nanajvýš televízor…

Obľúbené mediálne tvrdenie, že Kuciakova vražda ľudí zaktivizovala, sa ukázalo ako nepravdivé: mediálna kampaň nanajvýš dočasne niektorých pritiahla na námestia, ale v princípe sa apatický vzťah ľudí k veciam verejným nezmenil. Profesorka Jana Plichtová to hodnotí: „Výsledky sú samozrejme nelichotivé, ale na druhej strane sa to dá vnímať aj pozitívne: že ľudia majú zdravý rozum, nie sú hlúpi. Aj takéto odmietnutie je spätnou väzbou a odpoveďou.“

A ešte stojí za zmienku niečo, s čím sme sa v minulosti už nespočetne veľa krát mohli stretnúť: aj tentoraz autori vyzdvihli Holanďanov a Škandinávcov ako pozitívny vzor a dôkaz, že systém môže dobre fungovať. Áno, ich spoločenská a občianska kultúra je omnoho otvorenejšia a konštruktívnejšia než tá naša (teda aspoň bývala, kým boli ešte sami sebou a nie mixom blízkovýchodných a európskych etník a kultúr). To je však dané ich pôvodnou kultúrou a nie životom v globálnom kapitalizme. Už si to konečne raz povedzme otvorene: oni nie sú skutočným potvrdením dokonalosti systému – skôr je pravdou to, že oni sú kultúrni aj navzdory tomuto systému, v ktorom žijú. A práve preto sú takou ľahkou obeťou tých, ktorí ho zneužívajú.

Problémom nie je to, čo je ošetrené, ale to, čo ošetrené nie je. Takmer dokonale máme vyleštené všetky tie inštitúcie, vzťahy a procesy formálnej demokracie, ktoré sme okopírovali zo Západu, ktoré v teórii krásne regulujú fungovanie zákonodarnej, súdnej a výkonnej moci. Problémom je to, že v praxi kapitalizmu o fungovaní krajiny rozhoduje moc ekonomická a mediálna, a tá ľuďom nepatrí – tá patrí majiteľom, čiže oligarchom-kompradorom a cudzincom. Ľudia to neomylne cítia, a preto je im hra na demokratickú samosprávu často ukradnutá. A tým je im ukradnutá aj takmer jediná šanca, ako sa reálne na spravovaní vlastnej krajiny aspoň trochu podieľať.

Ivan Lehotský


Zdroj