Poprad 24. apríla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Branislav Caban)

Medzinárodný deň vodiacich psov si dnes pripomenuli v Slovenskej knižnici pre nevidiacich v Levoči. Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy pri tejto príležitosti poukazuje na fakt, že k nevidiacim sa často dostávajú málo vycvičené psy. Súčasná legislatíva v oblasti výcviku vodiacich psov je nedostatočná a kvalitu výcviku nikto nekontroluje, pritom ide o bezpečnosť nevidiacich a ich okolia

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Katarína Kubišková z Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy uviedla, že súčasná legislatíva definuje psa ako kompenzačnú pomôcku, uvádza, ako má byť pes označený, ale nedefinuje, čo má vodiaci pes zvládať, ani kto ho môže cvičiť. „Prax nám ukázala, že k nevidiacim sa tak dostávajú psy, ktoré nie sú dostatočne vycvičené, alebo ak aj sú, tak nebol riadny zácvik týchto psov u nevidiacich. „Zaznamenali sme viaceré podnety, keď pes nevidiacich nevodil správne, ťahal ich, v jednom prípade pes dokonca nevidiaceho uhryzol,“ vysvetlila Kubišková.

Iniciovali preto projekt v rámci operačného programu Lepšia verejná správa, ktorým sa snažia poukázať na nedostatky v oblasti výcviku vodiacich psov a navrhnúť opatrenia, ako by to malo vyzerať, aby boli vodiace psy pre ľudí so zrakovým postihnutím naozaj bezpečným spoločníkom. „Projekt je na začiatku, rozbehli sme rokovania s príslušnými ministerstvami, zisťujeme, ako je nastavená legislatíva v okolitých krajinách,“ doplnila Kubišková.

Výcvik vodiaceho psa trvá šesť až osem mesiacov. Výcviku však predchádza výchova a socializácia psa. S tréningom sa začína keď má okolo roka, ku klientovi sa dostáva dvojročný. “Najťažšie je psa naučiť, že je zodpovedný za bezpečnosť človeka,“ vysvetľuje trénerka Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy Jana Krištofová. Dôvera musí byť vzájomná. Nevidiaci Michal Sihelský priznal, že najťažšie bolo naučiť sa vodiacemu psovi dôverovať. Dnes si život bez neho nevie predstaviť. Vodiaci pes mu otvoril možnosti, môže cestovať. Raz mu dokonca pomohol trafiť domov, keď sa stratil. Ingrida Richterová, ktorá je nevediaca už od narodenia, má vodiaceho psa desať rokov. Jedenásťročná labradorka Zoja jej pomáha najčastejšie pri chôdzi, presunoch vonku či v interiéri. „Ak zbadá prekážku, upozorní ma alebo ju obíde,“ doplnila.

Nárok na príspevok na kompenzačnú pomôcku – vodiaceho psa – priznáva Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Poskytovaný je iba ľuďom, ktorý o príspevok požiadajú a poberajú dávku do päťnásobku životného minima. Na Slovensku je viac ako 4 000 evidovaných členov Únie slabozrakých a nevidiacich Slovenska, v skutočnosti je nevidiacich viac.


Zdroj