Praha 14. augusta 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)

V OSN usúdili, že flatulencia zvierat (vypúšťanie zažívacích plynov) zvyšuje globálne otepľovanie. Nedávna správa OSN odporúča znížiť početný stav hospodárskych zvierat. Problém je, že v ČR máme dlhodobo podprodukciu. Ďalšie znižovanie by priviedlo český poľnohospodársky chov k úpadku. Sputnik sa preto opýtal odborníkov Miroslava Šafářa a Františka Havláta, čo bude ďalej?

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Dňa 8. augusta 2019 predstavili v Ženeve správu OSN, odporúčajúcu znížiť stav chovaného dobytka. Príslušné zvieratá sa vraj podieľajú na skleníkových plynoch, globálnom otepľovaní. Mohla by to byť rana pre české poľnohospodárstvo. Čo na to poviete?

MVDr. Miroslav Šafář: Správa OSN sa mi z hľadiska likvidácie dobytka v našej krajine zdá ako šialená a smiešna. Smiešne je, ak niekto považuje dobytok za významného producenta skleníkových plynov, spôsobujúcich otepľovanie…

Musíme si uvedomiť, že súčasné stavy hospodárskych zvierat v ČR sú na úrovni, ktorá tu bola naposledy v časoch 30-ročnej vojny a tesne po nej. Veď od roku 1990 sme na 50% počte kráv. Ak uvážime mliečne dojnice, sme niekde na 22-25%. Z pôvodného stavu ošípaných máme evidovaných nejakých 32-33%. Čo sa týka našej potravinovej sebestačnosti – vždy bola krédom českých panovníkov a prezidentov, od T.G.M. po Gustava Husáka, keď to vezmem novodobo… Táto snaha už dávno neplatí a o potravinovej sebestačnosti sa nedá ani hovoriť.

Nazeraním vašou lekársku optikou – ako konkrétne hospodárske zvieratá prispievajú ku globálnemu otepľovaniu? Závisí to na ich flatulencii? Alebo za to môže infraštruktúra, umožňujúca správanie dobytka? Môže za to snáď technológia spracovania mäsa? Ako to funguje podľa vás?

Všetky živé organizmy pri spracovaní potravy vykazujú metabolické procesy, ktorých súčasťou je vylučovanie plynov. Tieto plyny určite pôsobia na atmosféru tejto krajiny. Musíme si uvedomiť, že tu máme periódu kvartéru (štvrtohôr), v časoch, keď bolo málo ľudí, celú planétu zazverili veľkými zvieratami. Produkcia plynov v tých časoch bola oveľa, oveľa väčšia ako dnes. Naopak v teplejších periódach dochádzalo k rozptylu zveri do lesnej krajiny, produkcia plynov sa znižovala.

V holocénnom období (zvanom Atlantik) boli fázy dokonca teplejšie ako je súčasná klíma; tzv. holocénne optimum (7 000-5 000 pr. n. l.). Tiež tu bolo  stredoveké teplotné optimum, pripadalo na rozmedzie od 8 st. n. l. do obdobia Karola IV. a husitských vojen. Tu zase začína, tzv. “Malá doba ľadová”, ktorej koniec pripadá na začiatok 20. storočia. My dnes žijeme v dobe zvratu malej doby ľadovej do teplejšieho obdobia. Máme tu navyše naklonenie zemskej osi voči Slnku, hovorí sa o Milankovičových cykloch, tieto cykly tiež vysvetľujú súčasné teplejšie obdobie skôr ako údajná nadbytočná produkcia chovu hospodárskych zvierat, ako to uvádza OSN vo svojej správe…

Nie je tu tendencia ospravedlniť klesajúci výkon poľnohospodárstva? Nie je to pokus, vyhovoriť sa na niečo? Nie je to aj dôsledok, že dochádza k živelným pohromám, ktoré ovplyvňujú poľnohospodársku výrobu, na ktorej je závislý chov, ak ide o krmivá? Došlo k zmene osevných postupov. Ľudský faktor? Príroda?

Môže to zohrávať svoju úlohu. Tu by som však videl ďaleko väčší problém v ľudskej populácii. V dobách napoleonských vojen nás bola miliarda. Na začiatku 20. storočia už nás boli miliardy dve – tri. V polovici 20. storočia civilizáciu tvorilo päť miliárd. Dnes sme na siedmich; do konca 21. storočia budeme na deviatich miliardách. K najväčšiemu nárastu populácie dochádza v Afrike: z dvoch stoviek miliónov je tam teraz populácia okolo jednej miliardy. Výživa týchto všetkých ľudí ovplyvňuje život planéty a všetkých jej systémov i subsystémov.

Domnievam sa, že v Európe máme opačný problém ako vo zvyšku sveta. Máme menej ako dve deti na jednu rodinu. Trebárs v afrických krajinách je to šesť až sedem. Ak chceme s ekológiou planéty niečo urobiť, musíme znížiť populačnú explóziu v arabských krajinách všeobecne, v Indii, juhovýchodnej Ázii, v Afrike. Pretože, ak bude pribúdať ľudí týmto tempom, dopadne to zle bez ohľadu na to, koľko je dobytka. Žiadny dobytok nám nebude stačiť.

Inak k osevným postupom, skôr sa pestovala lucerna, svojimi hlbokými koreňmi prispievala k zadržiavaniu vody. Dnes sa pestujú plodiny, ktoré majú málo hlboké korene, ako je repka alebo kukurica, vodu odvádzajú z krajiny. Problém tkvie v spôsobe nastavenia poľnohospodárskej produkcie v Európe a vo svete.

Pred rokom nám na Slovensku potvrdili, že vyvážajú živé zvieratá, pričom naspäť potom dovážajú balené mäso, a to za väčšie peniaze, ako Slováci zarobia exportom živého “bravčového mäsa”. Tak, ako tak, máme podprodukciu. Má vyjadrenie OSN pre nás vôbec nejakú logiku?

Výživa sa produkovala lokálne. Dnes sa všetko vozí tam a späť v nezmyselných vzorkách dopravy, ktoré životné prostredie zaťažujú viac a viac, čo stojí aj viac peňazí. Len by som pripomenul, že pred pár rokmi sme tu mali 20 rokov zmrazené argentínske bravčové. Argentína tieto zásoby predala do ČR. Toto zmrazené mäso vytlačilo našich bravčových producentov na okraj, pretože tomuto nemohli konkurovať.

Ďalší problém je dotačná politika EÚ. Pred vstupom do EÚ naši poľnohospodári dostali najväčšiu ranu – z EÚ nám predávali ošípané (z Holandska, Belgicka…) alebo prasiatka s dotáciou 20 Čk na kilo. U nás vykŕmená ošípaná z bitúnkov bola za 23 korún za kilogram. Toto u nás podviazalo normálny chod poľnohospodárstva.

Ide o tendenciu niečo ospravedlniť či ide o riadené zníženie stavu hovädzieho dobytka, aby sa do budúcna zredukoval stav ľudskej populácie niekde na zemi? Chápem to dobre?

Nejde len o ošípané, dobytok a kravy. Ide o útok na klasickú rodinu. Všetky tie LGBT, homosexualismus a jeho propagácia – to všetko je útok na súčasného európskeho človeka, tento (európsky človek) produkuje väčšinu myšlienok a väčšinu vynálezov na tejto planéte. Pokiaľ ho nahradí zmiešaný človek podľa teórie pána Coudenhove-Kalergiho, dôjde k úpadku celej civilizácie. Následne dôjde k bojom a rozbrojom. K tomu vedú podľa tohto učenia celú túto migráciu do Európy. Sme svedkami útoku na európskeho človeka ako takého, na anticko-kresťanskú európsku populáciu.

Ako to dopadne? Budeme u nás ďalej radikálne znižovať stavy dobytka?

Keď som začínal, mal som na obvode 1000 prasníc a 2000 dojníc. Dnes nenapočítam toľko ani na celom okrese. Moji kolegovia sú na tom podobne. Sme na minimách, ktoré tu neboli od čias 30-ročnej vojny. Ak sa budeme spoliehať len na dovoz, je to náš koniec.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj