Damask 29. decembra 2018 (HSP/jpgazeta/Foto: TASR/AP- Hussein Malla)

Portál jpgazeta informuje o Trumpovom rozhodnutí stiahnuť sa zo Sýrie a z Afganistanu, ktoré zapôsobilo ako blesk z čistého neba a tento šok ešte znásobil odchod generála Jamesa Mattisa z funkcie amerického ministra obrany

Ilustračné foto

Postsoviestsky svetový poriadok a existencia jednopolárneho sveta na čele s  USA utrpeli vážne trhliny. Pre niekoho to môže byť ťažké prijať, no fakt ostáva faktom. Jednopolárny svet je minulosťou, dnes musia USA riešiť, ako sa vysporiadať s dôsledkami tohto faktu a ako zastaviť svoj ďalší pád.

Keď v apríli 2018 Trump uviedol, že sa chystá odísť zo Sýrie, Pentagonu sa podarilo od takéhoto riešenia Trumpa odhovoriť. Pentagon neodhováral Trumpa preto, lebo by bol presvedčený, že niekoľko tisíc amerických vojakov dokáže udržať Sýriu a Afganistan, ale preto, aby zbrzdil nástup Ruska na Blízkom východe a podržal svojho verného spojenca Izrael.

Situácia sa však dodaním ruských systémov S-300 zmenila, Američania nemôžu podporovať letecky pozemné útoky proamerických skupín, pretože by stratili svoje stroje, a brzdenie Ruska sa oslabilo.

Američania pôsobia v Sýrii v rozpore s medzinárodným právom a Sýria má právo brániť svoje územie. Ak by Američania v OSN napadli možnosti Sýrie brániť svoje územie, mohlo by to viesť k rozpadu celého existujúceho systému medzinárodných dohôd a zmlúv, na ktorom stojí bezpečnosť celého sveta.

Ak však začnú Sýrčania naozaj otvorene používať svoje zbrane, straty Američanov môžu začať rásť rýchlym tempom, čo so sebou prinesie destabilizáciu americkej politickej scény.

Američania sa zo Sýrie sťahujú aj preto, lebo silnejú útoky guerillových skupín na amerických spojencov v Sýrii a Iraku (Kurdi, protiasadovské zoskupenia, afgánske vládne sily). Čo však odchod amerických vojsk zo Sýrie a Afganistanu zo sebou prinesie?

1. Pád koncepcie Pseudokurdistanu. Američania a Izrael rozpracovali stratégiu vzniku koloniálneho štátu závislého od USA, Izraela a Západu. Tento štát mal vzniknúť na území Iraku, Sýrie, Turecka, mal pôsobiť ako destabilizačný faktor na Blízkom východe.

Pomocou Kurdov by prišlo k ohrozeniu Iránu a posilneniu Izraela, ktorý mal podľa amerických predstáv takisto anektovať nové územia. Pseudokurdistan by ovplyvňoval aj dianie na Kaukaze a v stredoázijských republikách. Američanom však plán vzniku tohto štátu nevyšiel, veľká časť Kurdov je dnes naopak pripravená spolupracovať s Ruskom.

2. Vznik veľkého Izraela. Američania chceli preformátovať hranice Blízkeho východu. Okrem vzniku Pseudokurdistanu, rozpadu Sýrie, malo prísť k zmenám hraníc aj iných štátov na Blízkom východe v prospech Izraela.

Americký plán zahrňoval okrem iného rozbitie Afganistanu, oslabenie Egypta a rozbitie Lýbie a Sýrie. Útok na Lýbiu a Sýriu začali Američania takmer súčasne (2011 a 2012), vstup Ruska do konfliktu v Sýrii znamenal koniec aj týchto amerických plánov. Izrael nezosilnel, naopak posilňuje sa význam Iránu v blízkovýchodnom regióne.

3. Udalosti na Blízkom východe ukázali, že Američanom sa nepodarilo udržať si svoju vojenskú prevahu. Pád ZSSR priniesol so sebou americké pokusy rozbiť Rusko a rozčleniť ho na niekoľko malých a neživotaschopných štátov, ktoré by zásobovali západ strategickými surovinami. Putinovi sa podarilo Rusko udržať v celku, eliminovať čečenskú hrozbu (Čečenci dostávali podporu od Američanov) a v roku 2008 v Gruzínsku Rusi uštedrili Američanom a Gruzíncom príučku, ktorá dočasne oslabila americký tlak na Kaukaze (dnes sa Američania opätovne masívne angažujú).

Ruská armáda sa postupne modernizuje a zbavila sa americkej kontroly. Dnes Rusi, aj keď majú približne 3-krát menšiu armádu ako Američania, vyvinuli zbrane a zbraňové systémy, ktoré eliminovali vojenskú prevahu USA. Ruský vojenský kontingent úspešne vykonal svoju misiu v Sýrii, kde narušil vážne americké plány, oslabuje sa aj vplyv USA v Afganistane a Iraku.

Americký prezident Trump svojím avizovaným stiahnutím amerických vojsk zo Sýrie a z Afganistanu plní jeden zo svojich predvolebných sľubov. Za stiahnutie zo Sýrie a Iraku si vyslúžil značnú kritiku, abdikoval aj jeho vrchný veliteľ James Mattis, ktorý tento krok považuje za prehĺbenie nedôvery spojencov voči USA a takisto posilní ambície Ruska a Číny, ktorých vníma Mattis ako hlavných súperov USA v 21. storočí.

Veľkým problémom USA je rozpoltenosť amerických elít. Trump zápasí s protitrumpovskými elitami, čo oslabuje značne USA. V konflikte Trump – Mattis vidieť, že Mattis uvažuje ako vojak, ktorý vníma bezprostredné hrozby a problémy, Trump vníma situáciu ako úspešný biznismen.

Pre Trumpa je najdôležitejšie zbaviť sa všetkých deficitných faktorov, ktoré oslabujú USA a v prvom rade chce ekonomicky posilniť USA. Aj za cenu niektorých politických ústupkov. Trumpove snahy sú nepriamym dôkazom, že situácia v USA je vážna. V roku 2001 alebo 2008 by o podobnom, ekonomicky motivovanom kroku, Američania ani len neuvažovali.


Zdroj