Bratislava 11. decembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Pavel Neubauer)

Z dlhoročných politických debát na tému školstvo je po 30tich rokoch zrejmé, že politici dlhodobo kritizujú viacero problémov slovenského školstva, ako napríklad počet škôl a platy kvalitných učiteľov, ale úroveň vzdelania v jeho výsledkoch zostáva akosi mimo záujmu politikov a najmä nie je počuť, ako ju chcú  politici dosiahnuť

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Ako občania sme už dávnejšie opakovane počuli ideologické reči o tzv. vzdelanostnej spoločnosti a akejsi pridanej hodnote vzdelania. A tak sa dôvera niektorých voličov upiera k „novým“ politikom, ktorí vraj prinášajú zmenu či reformu  – neviem koľkú v poradí, na ktorú čaká i slovenské školstvo.

Očakávania, že počas debaty politikov sa pomenujú príčiny prečo úroveň vzdelania neustále stagnuje či klesá, a prečo sú výsledky testovania podľa niektorých medzinárodných štandardov stále katastrofálnejšie, boli asi príliš optimistické. Určitá časť spoločnosti vidí kam slovenské školstvo za 30 rokov politici dostali, a tak debata denníka Sme vzbudzovala očakávania.

Totiž kolaps logiky a pravdy vo vzdelávaní v SR je viac ako zrejmý, pričom sa týka nielen humanitných odborov na univerzitách, ale aj stredných (najmä technických odborných) a základných škôl vo všeobecnosti. Systémových a štrukturálnych otázok a obsahových problémov v školstve je neúrekom a tak sa čakalo, ako sa s tým vysporiadajú opozičné esá  slovenskej politiky, ktoré chcú uchopiť moc a sú podľa vlastných vyhlásení pripravení vládnuť a riadiť tento štát.

V predvolebnej debate denníka Sme, sa prítomní politici vyjadrovali aj o svojich predstavách o budúcnosti školstva na Slovensku. Moderátorka Hanzel Kovačičová hneď na začiatku témy spomenula výsledky medzinárodných testov PISA, ktoré nie sú povzbudivé. Odpovede a návrhy  debatujúcich politikov len dokazovali ich reálne odborné kompetencie pre jednu z najdôležitejších oblastí štátu, ktorou je školstvo a vzdelanie.

Následne však moderátorka prekvapivo nasmerovala debatu do roviny vzdelávania detí z najchudobnejších rodín čiže tzv. sociálne znevýhodneného prostredia a tak sa veľká časť debaty o školstve koncentrovala na tento problém, najmä na predprimárne vzdelávanie.

Je však odbornou otázkou či hlavný problém slovenského školstva spočíva v tomto alebo v skutočnosti úplne v niečom inom. Matovič na predloženú výzvu moderátorky ako prvý nebojácne reagoval ideou povinnej škôlky pre tento druh detí, čím chce vyriešiť problém detí z problematického sociálneho prostredia ohrozeného viacdimenzionálnou chudobou. A tak sa opoziční a tzv. „noví“ politici  následne zamýšľali nad tým, že deti zo sociálne problematických a rizikových prostredí nemajú vraj šancu dosiahnuť kvalitné vzdelanie, avšak univerzálne systémové riešenie v podstate ani nepredložili.

Úvodné konštatovanie Kisku k problematike slovenského školstva o tom, ako sme stratili úctu k vzdelaniu a k práci učiteľa vyznieva  nepresvedčivo a skôr formálne, pretože nič konkrétne ohľadne riešenia nepredložil. Kiska však inými slovami zopakoval Matovičove slová a pridal vlastné „riešenie“ v podobe stravovania týchto detí za peniaze daňových poplatníkov, čo však  reálne nerieši problém vzdelávania, ale „rieši“ problém základných sociálnych a kultúrnych spôsobov správania týchto detí a pravidelného prísunu stravy na štandardnej úrovni civilizovanej spoločnosti.

Hlina chce najmä socializovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia premiestnením týchto detí od istého veku do vykúrenej a čistej škôlky, kde dostane každé dieťa jedlo, samozrejme opäť za peniaze daňových poplatníkov, ktorí pracujú.

Prekvapujúco odvážne Sulík volal pomerne dôrazne po povinnej škôlke pre deti zo sociálne vylúčených spoločenstiev a najmä po trestaní tých rodičov, ktorí nebudú rešpektovať platnú legislatívu v tejto veci. Tomuto názoru vehementne oponovala moderátorka Kovačičová, ktorej sa evidentne nepáčilo sankcionovanie tých rodičov, ktorí by porušovali zákon. Sulík však tvrdošijne trval na svojom názore, čo moderátorku znechutilo natoľko, že udelila radšej slovo inému politikovi.

Kollár neskôr prekvapivo zareagoval vecnou výhradou, že sa začala riešiť rómska otázka a treba sa vrátiť k problematike školstva, pričom poukázal na problém kapacít a garancie miesta pre deti v škôlkach v rámci regiónu, v ktorom ľudia žijú.

Moderátorka Kovačičová však opäť rázne zasiahla a opäť previedla tému školstvo najmä na rómsky problém spolu so všetkým, čo je s tým spojené, čiže školstvo samotné s jeho kardinálnymi problémami sa neveľmi riešilo.

Truban sprvu len zopakoval všeobecné frázy o chudobe istých členov spoločnosti a o neriešení týchto  problémov v posledných 30tich rokoch a nakoniec prekvapivo navrhol zriadenie ministerstva pre ľudské práva, čo by bol unikát vo svete. Toto ministerstvo podľa neho bude problém účinne riešiť, lebo bude podliehať vláde SR. Veľmi zaujímavá logika, keďže z historického hľadiska rómsky problém nevyriešil za posledných  500 rokov nikto v Európe, ale na Slovensku ho vraj vyrieši Trubanovo ministerstvo pre ľudské práva.  Zdá sa, že ministerstiev máme na Slovensku ešte  stále málo. Verím však, že tých správne kvalifikovaných expertov na teplé ministerské miesta sa na Slovensku nájde dostatok.

Kollár následne konštatoval nekvalitu učiteľov a spolu so Sulíkom navrhovali zrušenie (obaja najmä malotriednych škôl) a zlučovanie škôl, ktoré vraj prinesie úsporu v stovkách miliónov (600), z ktorej vraj bude dostatok financií na dobré platy učiteľov. Čiže v školstve (ZŠ) riešili finančnú efektivitu, ktorou podmienili budúcu kvalitu vzdelávania na ZŠ.

Hlina viac menej súhlasil s rušením škôl, ako aj so zlučovaním škôl, v ktorých je málo žiakov, avšak by bol opatrný pri rušení škôl s maďarským vyučovacím jazykom. Problém absencie ZŠ so slovenským vyučovacím jazykom v niektorých národnostne zmiešaných regiónoch SR Hlina a ani nikto iný nespomenul.

S rušením niektorých škôl súhlasil Truban aj Kiska, pričom Matovič vyzval k opatrnosti a k rozvahe, ak ide o reformy v školstve, lebo tých reforiem už bolo veľa a výsledok bol diskutabilný. Následne všetci riešili problém školských autobusov a kilometráže, ktorá je ešte únosná v obciach a schematicky nazvali svoje prezentované idei momentálne populárnym sloganom: stratifikácia škôl.

Väčšina politikov v debate spomenula, že v stranách majú úžasných odborníkov na problematiku školstva, ktorí ich však zrejme veľmi nepoučili aspoň o základných aspektoch problematiky, a keďže diskutujúci politici boli informovaní dopredu o témach debaty, mohli vzhľadom na očakávania divákov, tieto poznatky od vlastných straníckych expertov prezentovať v debate.

Štrukturálne a obsahové vzdelávacie otázky školstva a doteraz chýbajúci a urgentne potrebný predmetový obsah vo vzdelávacích programoch ZŠ a SŠ, (aj 8ročných či bilingválnych) gymnázií, ako aj problém duálneho odborného a technického SŠ vzdelávania, či komplikovaný problém VŠ univerzitného vzdelávania alebo špecifikovanie reálnych potrieb spoločnosti a hospodárstva SR sa vo videu denníka Sme neobjavili.

René Balák

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj