Bratislava 31. januára 2019 AKTUALIZOVANÉ (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Eurokomisár Maroš Šefčovič ide kandidovať do prezidentských volieb ako nezávislý kandidát, jeho kandidatúru však podporili poslanci Smeru-SD

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke kandidát na prezidenta SR Maroš Šefčovič

Šefčovič dnes do NR SR priniesol 47 podpisov zákonodarcov zo Smeru. Novinárom oznámil, že s kampaňou začína už dnes. Predstavil svoje priority, ale prvú tlačovú besedu bude mať až v pondelok.

Šefčovič chce byť prezidentom s ľudskou tvárou. Sľubuje, že otvorí prezidentský palác ľuďom. Jeden deň do mesiaca chce organizovať pracovný deň otvorených dverí.

Avizoval tiež, že urobí maximum pre posilnenie sociálneho rozmeru spoločnosti. Chce, aby mal dôstojný život každý. Ocenil, že vláda zvýšila minimálnu mzdu na úroveň 520 eur. Podporuje tiež zvyšovanie príplatkov za prácu v noci a cez víkendy.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke zľava manželka kandidáta Helena a kandidát na prezidenta SR Maroš Šefčovič

Šefčovič chce byť prezidentom moderného a prosperujúceho Slovenska. „Nikdy nepodpíšem zákony, ktoré by zrušili vlaky alebo obedy zadarmo,“ vyhlásil. Chce organizovať okrúhle stoly politických strán. Chce sociálne Slovensko. Rád by bol, aby sa vianočný príspevok pre dôchodcov pretransformoval na 13 dôchodok. Je tiež za zastropovanie veku odchodu do dôchodku.

Bude pracovať na tom, aby sa Slovensko stalo sídlom niektorej z európskych agentúr. Bude presadzovať vznik centra excelentnosti, ktoré by slúžilo na dovzdelanie mladých. Slovensko je podľa neho zakotvené v Európe. „EÚ je zárukou našej prosperity a bezpečnosti.

Šefčovič chce byť prezidentom celospoločenského zmieru.

Spolu s ním prišla aj jeho manželka Helena, ktorá prevezme úlohu prvej dámy. Podľa nej máme tradíciu prvých dám, ktoré sa venovali podpore slabších. Spomenula pritom manželky Michala Kováča, Rudolfa Schustera a Ivana Gašparoviča.

Kandidatúru na post prezidenta už odovzdal Martin Daňo, ktorý získal 16 podpisov poslancov NR SR.

Petície s podpismi občanov, na ktoré zozbierali najmenej 15 000 podpisov, predložili Eduard Chmelár, Róbert Švec, kandidát SaS Robert Mistrík, predseda Mosta-Híd Béla Bugár, sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, podnikateľka Bohumila Tauchmanová, podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Zuzana Čaputová, František Mikloško, Juraj Zábojník, ktorý bol kedysi riaditeľom Úradu na ochranu ústavných činiteľov, predseda Strany maďarskej komunity József Menyhárt, podpredseda hnutia Sme rodina Milan Krajniak a predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marián Kotleba.

Petičné hárky s potrebnými podpismi tiež odovzdal Radovan Znášik, aj napriek tomu, že v deň konania prvého kola volieb nebude spĺňať podmienku 40 rokov veku.

Prvé kolo prezidentských volieb sa uskutoční 16. marca. Ak ani jeden z kandidátov na prezidenta nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, druhé kolo volieb hlavy štátu bude v sobotu 30. marca 2019. Súčasný prezident Andrej Kiska je vo funkcii do polovice júna 2019.

Životopis Maroša Šefčoviča, kandidáta na prezidenta

Kariérny diplomat JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. sa narodil 24. júla 1966 v Bratislave. Šefčovič študoval na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave aj na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (1985 – 1990). Postgraduálne doktorandské štúdium absolvoval na Právnickej fakulte UK v Bratislave (1996 – 2000). V diplomacii pôsobí od roku 1990, keď nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí ČSFR. Tam pôsobil ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí. V rokoch 1991 a 1992 ho vyslali na veľvyslanectvo do Zimbabwe. V roku 1992 pôsobil ako druhý tajomník a zástupca vedúceho zastupiteľského úradu v Kanade.

V roku 1996 sa stal zástupcom riaditeľa odboru krajín Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), o rok na to bol zástupcom riaditeľa kancelárie ministra zahraničných vecí. V roku 1998 bol Šefčovič riaditeľom kancelárie a v tom roku odišiel do Bruselu, kde bol zástupcom vedúceho misie SR pri EÚ. Mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom sa stal v roku 1999, bol veľvyslancom v Izraeli. Po návrate na Slovensko bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce a generálnym riaditeľom sekcie EÚ záležitostí. V rokoch 2004 až 2009 bol stálym predstaviteľom SR pri EÚ.

V roku 2009 nahradil v Európskej komisii Jána Figeľa. V EK José Manuela Barrosa sa stal komisárom pre vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Podpredsedom Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti bol v rokoch 2010 – 2014. V roku 2014 sa zúčastnil aj na voľbách do Európskeho parlamentu, viedol kandidátku za stranu Smer-SD, členom strany však nie je. V roku 2014 sa stal v EK vedenej Jeanom-Claudom Junckerom podpredsedom zodpovedným za energetickú úniu (2014 – doteraz), hoci pôvodne mal mať v portfóliu napríklad vesmír.

V roku 2018 prejavil záujem stať sa hlavným kandidátom európskych socialistov na post predsedu Európskej komisie. Napokon sa vzdal v prospech svojho vnútrostraníckeho konkurenta, Holanďana Fransa Timmermansa. Podľa ľudí pôsobiacich v Bruseli je Šefčovič rešpektovaný diplomat s dobrým menom. Je ženatý, má tri deti. Hovorí po anglicky, francúzsky a rusky.


Zdroj