Moskva/Varšava 17. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:Flickr)

Ohňostroj na počesť 75. výročia oslobodenia Varšavy sa uskutoční v piatok v Moskve v memoriálnom komplexe Poklonnaja gora. Informovala o tom agentúra Interfax. V Moskve sa už vlani konali slávnostné ohňostroje na počesť oslobodenia Odesy, Sevastopola, Minska, Vilniusu, Kišiňova, Bukurešti, Tallinnu, Rigy a Belehradu. Tento rok sa ešte takto oslávia výročia oslobodenia Budapešti, Bratislavy, Viedne, Berlína a Prahy

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Ako informovala rozhlasová stanica Echo Moskvy, v samotnej Varšave sa nebudú konať nijaké oficiálne masové podujatia, čo súvisí s interpretáciou udalostí zo 17. januára 1945.

Poľský historik Andrzej Zawistowski v rozhovore zverejnenom v piatok na portáli TVP Info uviedol, že „z formálnych a právnych dôvodov nebolo poľské hlavné mesto oslobodené.“

Vysvetlil ďalej, že „17. januára (1945) sa zmenil iba okupant a radikálne sa zmenili podmienky okupácie na ľavom brehu Visly, pretože pravobrežná časť Varšavy bola od 15. septembra 1944 v rukách Sovietov.“

Zawistowski vyhlásil, že o oslobodení Varšavy by sa dalo hovoriť v prípade, ak by kontrolu nad mestom získala poľská exilová vláda, čo sa však nestalo.

V januári roku 1945 bolo mesto Varšava prakticky zrovnané so zemou, čo bola reakcia nacistického vedenia na Varšavské povstanie, ktoré vypuklo v auguste roku 1944 s cieľom oslobodiť Varšavu pokiaľ možno ešte pred príchodom Červenej armády a pomocou existujúcej a fungujúcej legitímnej štátnej správy tak znemožniť ustanovenie komunistickej vlády orientovanej na sovietskeho vodcu Josifa Stalina.

Dôsledky porážky Varšavského povstania boli pre Poľsko katastrofálne: zomrelo 200.000 civilistov, vyše 700.000 ich bolo vyhnaných z mesta, ktoré bolo celé zrovnané so zemou.

Rozdrvenie povstania malo za následok aj takmer úplné zničenie štruktúr tzv. poľského podzemného štátu a ozbrojenej organizácie Krajinská armáda (Armia Krajowa).

Celkové straty na obyvateľstve Varšavy počas druhej svetovej vojny sa odhadujú na 600.000-800.000 vrátane približne 350.000 židov a desaťtisícov obetí Varšavského povstania. Vojnovými udalosťami bolo zničených okolo 84 percent zástavby: 90 percent priemyselných budov, 72 percent bytových domov a 90 percent historických objektov, informovala televízia TVP3.

Rusko a Poľsko v poslednom čase vedú spory ohľadom interpretácie udalostí druhej svetovej vojny.

Ruský prezident Vladimir Putin i ďalší vysokopostavení predstavitelia Ruska totiž v uplynulých týždňoch prišli s vyhláseniami, v ktorých obvinili Poľsko – de facto prvú obeť druhej svetovej vojny -, že má podiel na rozpútaní tohto vojenského konfliktu. V komentároch z Ruska sa zdôrazňovalo, že k vojne prispel aj antisemitizmus v Poľsku.

Historici na Západe však podľa AP označili tieto tvrdenia Ruska za neopodstatnené.

Na stranu Poľska sa postavila aj Európska komisia (EK), ktorá odmietla akékoľvek falošné tvrdenia, ktorých cieľom je prekrúcať dejiny druhej svetovej vojny. Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu to v stredu uviedla podpredsedníčka EK Věra Jourová. Prekrúcanie historických faktov podľa Jourovej predstavuje ohrozenie demokracie. Uviedla, že EK nebude tolerovať tieto útoky na Poľsko.

Pokiaľ ide o najnovšiu polemiku týkajúcu sa dejín druhej svetovej vojny, Lavrov vyhlásil, že Moskva bude aj naďalej „odolávať pokusom o prepísanie“ jej výsledkov.

„Budeme naďalej robiť všetko potrebné na to, aby sme zabránili falšovaniu dejín, chránili dobré meno vojakov – víťazov a nepripustili revíziu medzinárodne uznaných výsledkov porážky nacizmu,“ uviedol Lavrov.

Poznamenal, že na obranu historickej pamäti sa spolu s Ruskom postavilo aj „mnoho zodpovedných štátov sveta“. Ocenil v tejto súvislosti aj angažovanosť Rusov žijúcich v zahraničí.

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj