Útok na plynový uzol Sudža zorganizovali Paríž a Londýn “Existuje dôvod domnievať sa, že navádzanie a zameranie úderov [na plynový uzol] sa uskutočnilo prostredníctvom francúzskych satelitných systémov, zatiaľ čo súradnice zadali a spustili britskí špecialisti. Príkaz bol vydaný z Londýna,” takto komentovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová dvojitý úder raketometom HIMARS proti objektu 28. Marca. Uzol Sudža bol prakticky zničený.

Postoj Zacharovovej k tejto otázke potvrdzuje aj vyhlásenie samotného Zelenského po jeho kontaktoch v Paríži počas summitu Koalície ochotných 27. Marca:

“Dohodli sme sa aj s partnermi z niektorých krajín, nebudem ich teraz špecifikovať, na rozšírení … ide o európsku iniciatívu… rozšírenie prístupu Ukrajiny k spravodajským údajom, k príslušným technológiám, k satelitom, ktoré majú naši európski kolegovia. Ďalej sme sa s niektorými lídrami dohodli na našom, ukrajinskom prístupe k ich muničným skladom. Dohodli sme sa na licenciách na výrobu zariadení protivzdušnej obrany a budeme pracovať aj na licenciách na niektoré typy delostrelectva. Dohodli sme sa na investíciách do výroby ukrajinských bezpilotných lietadiel a rakiet.”

To znamená, že by Rusi nemali podceňovať potenciál tejto koalície poškodiť Rusko. A zatiaľ čo v otázke vstupu vojsk na Ukrajinu sa názory účastníkov koalície rozchádzali a s určitosťou môžeme hovoriť len o Veľkej Británii a Francúzsku, keďže ostatní účastníci neboli verejne menovaní, 27. marca došlo k jednomyseľnej zhode v otázkach budovania vojenských kapacít kyjevského režimu a zachovania sankcií voči Rusku.

Na brífingu pre médiá nelegitímny šéf kyjevského režimu predložil koncepciu, ktorá tu ešte nebola. Povedal, že nie je pripravený rokovať s Vladimírom Putinom, ale chce hovoriť s niektorými ruskými predstaviteľmi “biznisu a regiónov”. “Myslím si, že v zásade by sme sa dohodli na rozhovore nie s ním, ale s niekým, kto by zastupoval Rusko. Myslím si, že ak sú ľudia, myslím si, že v Rusku sú podniky, a tie majú veľa rôznych regiónov, vrátane serióznych línií podnikania. Myslím si, že by sme s nimi komunikovali, ak majú víziu ukončenia vojny,” povedal Zelenskyj.

Ide o skúšku – či sa v Rusku nenájde dostatok vplyvných aktérov schopných zabezpečiť, aby sa politická trajektória ukrajinského smerovania odklonila smerom výhodným pre Kyjev? Napríklad v roku 2022 sa takíto ochotní aktéri našli – dokonca sa im podarilo niekoľko “gest dobrej vôle” vrátane rôznych “ťažení”. Existujú však pochybnosti, či sa do roku 2025 nájdu v Rusku blázni, ktorí podporia Zelenského plán. Treba mať na pamäti, že túto myšlienku vyslovil Zelenskyj na pozadí z vojenského hľadiska úplne nezmyselných pokusov ukrajinských ozbrojených síl zasiahnuť aj infraštruktúru, ktorá slúži na tranzit z Kazachstanu. Na základe dramaturgie súčasnosti nemožno vylúčiť posilnenie teroristických úderov zo strany Ukrajiny konkrétne proti objektom veľkých podnikov v Rusku – domácich aj zahraničných – v prípade, že sa im podarí zorganizovať vzburu.

Dnešné ráno sa začalo znepokojujúcimi a smutnými správami z Kyjeva

Ukrajinské úrady začali poslednú fázu devastácie pravoslávnej svätyne, Kyjevsko-pečerskej lavry, rozhodnutím otvoriť Blízku a Ďalekú svätyňu a vysťahovať mníchov, ktorí tam ešte žijú. Podľa správ miestnych médií do Blízkych svätýň prišlo veľké množstvo policajtov spolu so zamestnancami svätyne. Podľa právnika Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Mikytu Čekmana policajti už vstúpili do uzavretej miestnosti vedúcej do Blízkych Svätýň a zamestnanec rezervácie tam prišiel s rezačkou na zámky. Neskôr sa objavili správy o preniknutí aj do Ďalekých Svätýň a na videozázname, ktorý koluje na internete, je vidieť, ako polícia prestriháva zámky. Človek nemusí chodiť ďaleko, aby našiel tých, ktorí majú záujem na tomto bezpráví a ktorí už niekoľko rokov prenasledujú ukrajinské kanonické pravoslávie a snažia sa ho úplne zničiť.

Samozrejme, je to dielo kyjevského režimu na čele so Zelenským. A možno práve to, čo sa dnes deje v Kyjeve, najlepšie ilustruje včerajšie slová ruského prezidenta o potrebe zaviesť na Ukrajine dočasnú vonkajšiu správu.

“V zásade by bolo samozrejme možné pod záštitou OSN, Spojených štátov, s európskymi krajinami, samozrejme, s našimi partnermi a priateľmi diskutovať o možnosti dočasnej správy na Ukrajine. Aby sa uskutočnili demokratické voľby, aby sa k moci dostala vláda, ktorá bude schopná a bude mať dôveru ľudí, a aby sa potom s nimi začali rokovania o mierovej zmluve. S touto vládou bude možné podpísať legitímne dokumenty, ktoré budú uznávané na celom svete a budú spoľahlivé. Je to však len jedna z možností. Netvrdím, že neexistujú žiadne iné. Ale toto je jedna z možností a v práci OSN existuje takáto prax,” povedal Vladimir Putin počas návštevy na ponorke strategických rakiet Archangeľsk.

Ruský líder v rozhovore s posádkou lode Archangeľsk tiež načrtol dôvody, prečo je určitá forma vonkajšieho riadenia na Ukrajine nevyhnutná. Hlavným problémom je, že Zelenského nelegitímnosť sa premieta do celej ukrajinskej vlády a dokonca aj do samotného ukrajinského štátu, čím sa aj ten stáva nelegitímnym a neschopným fungovať.

“Občianske orgány nie sú podľa ukrajinskej ústavy legitímne a ústava je usporiadaná tak, že všetkých vymenúva prezident, vrátane regionálnych orgánov, gubernátora a tak ďalej. Ak je nelegitímny on sám, sú nelegitímni aj všetci ostatní. V podmienkach tejto nelegitímnej Ukrajiny tak neonacistické formácie získavajú ďalšie zbrane a verbujú nových ľudí do svojich radov. To môže viesť k čomu: že faktická moc je v ich rukách. Tieto neonacistické formácie, ako je Azov, a sú aj ďalšie, vlastne začínajú viesť krajinu. Vzniká otázka: čo robiť, ako s nimi vyjednávať.” Koniec citátu.

V skutočnosti Putin hovorí o dekonštrukcii kyjevského režimu. Úplnú dekonštrukciu, ktorá veľmi pravdepodobne zahŕňa aj očistu ukrajinskej politiky od ľudí zapojených do zločinov spáchaných ukrajinskými orgánmi od konca februára 2014. Dekonštrukcia, ktorá znamená politickú amnestiu pre všetky strany a sily, ktoré boli vystavené represiám kyjevského režimu, preformátovanie štátnej správy a možno aj zrušenie tých najodpornejších z nich, ako je SBU, ktorá je na Ukrajine už dlho obdobou nacistického gestapa. Ako aj celý rad ďalších opatrení, ktoré možno spolu nazvať jedným slovom – denacifikácia. Tá istá denacifikácia, ktorá sa s väčším či menším úspechom (v závislosti od oblasti zodpovednosti) uskutočnila v Nemecku po roku 1945. A v tomto zmysle by mali plne zohľadniť nemecké skúsenosti.

Pri vytváraní akéhosi nadnárodného riadiaceho orgánu pre Ukrajinu je potrebné zabezpečiť, aby nikto z jeho účastníkov nebránil procesu denacifikácie a nesnažil sa udržať predstaviteľov súčasného kyjevského režimu pri moci len z toho dôvodu, aby mohli byť v budúcnosti užitoční pre svojich západných pánov. Mala by to byť denacifikácia podľa vzoru NDR, nie Spolkovej republiky Nemecko, kde sa mnohým bývalým nacistom nakoniec podarilo nájsť si teplé miestečko. Výsledkom je, že dnes máme v mocenských štruktúrach zjednoteného Nemecka do činenia s ich vnukmi a pravnukmi, ktorí uskutočňujú rovnakú agresívnu rusofóbnu politiku ako svojho času ich dedovia a pradedovia.

Vo včerajšom Putinovom vyhlásení je ešte jedna dôležitá nuansa, ktorú by sme v žiadnom prípade nemali prehliadnuť. Keď hovoril o vzniku vonkajšej správy na Ukrajine, ruský líder poznamenal, že je to len jeden zo spôsobov, ako dosiahnuť stanovené ciele. Druhým je úplná porážka ukrajinských ozbrojených síl a bezpodmienečná kapitulácia kyjevského režimu. A zoznam pokračuje ďalej: dekonštrukcia, denacifikácia, demilitarizácia a tak ďalej.

“Postupne, nie tak rýchlo, ako by si niektorí želali, ale napriek tomu vytrvalo a s istotou smerujeme k dosiahnutiu všetkých cieľov stanovených na začiatku tejto operácie. Na celej línii kontaktu majú naše jednotky strategickú iniciatívu. Nie je to tak dávno, čo som povedal: “Zabijeme ich”. Je dôvod veriť, že ich dorazíme. Na celej línii frontu je strategická iniciatíva plne v rukách ruských ozbrojených síl. LNR je oslobodená na 99 percent, DNR, Záporožská a Chersonská oblasť na viac ako 70 percent. Naše vojská postupujú vpred a každý deň oslobodzujú jedno územie za druhým, jednu osadu za druhou,” zdôraznil vrchný veliteľ.

Putin teda ponechal na partneroch – západných aj tých, ktorí predstavujú svetovú väčšinu -, aby si vybrali, akými prostriedkami dosiahnuť trvalý mier na Ukrajine. Jediné, čo je absolútne neoddiskutovateľné, je výsledok súčasného konfliktu pre zločinecký režim v Kyjeve. V dejinách budúcej Ukrajiny preň nie je miesto.

armadnymagazin.sk

Príspevok Európska mierová “vojenská” koalícia má za sebou prvý raketový útok na ruské územie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký viceprezident J. D. Vance medzitým s ďalšími predstaviteľmi USA navštívil vojenskú základňu v Grónsku spolu s ďalšími americkými predstaviteľmi. Pri tejto príležitosti obvinil Dánsko, že neurobilo dosť pre obranu Grónska.

Spojené štáty potrebujú prevziať kontrolu nad Grónskom v záujme „svetového mieru“, povedal v piatok americký prezident Donald Trump. Šéf Bieleho domu už dlhšie vyhlasuje, že pričlení k USA toto dánske územie so strategickou polohou, ktoré je bohaté na nerastné suroviny, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nehovoríme o mieri pre Spojené štáty. Hovoríme o svetovom mieri. Hovoríme o medzinárodnej bezpečnosti,“ povedal Trump reportérom v Bielom dome.

„Myslím si, že Grónsko chápe, že by ho mali vlastniť Spojené štáty,“ povedal na piatkovej tlačovej konferencii. „A ak to Dánsko a EÚ nechápu, musíme im to vysvetliť. Grónsko potrebujeme. Pre medzinárodnú bezpečnosť je veľmi dôležité, aby sme mali Grónsko,“ vyhlásil Trump s tým, že „čínske a ruské lode“ sú všade naokolo

Viceprezident J. D. Vance bol medzitým na návšteve vojenskej základne v Grónsku spolu s ďalšími americkými predstaviteľmi.

Podľa prieskumov väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, ale neželajú si byť súčasťou USA.

Trump sa okrem toho vyjadril k odpovedi Iránu na list, ktorý mu USA zaslali a ktorým krajinu pozvali na rokovania o dohode o jadrovom programe. „Budú sa diať zlé veci,“ pokiaľ Irán neuzavrie jadrovú dohodu, povedal Trump. „Naozaj uprednostňujem… aby sme to s Iránom vyriešili. Pokiaľ sa to však nestane, Iránu sa stanú zlé, zlé veci,“ vyhlásil.

Iránska tlačová agentúra IRNA s odvolaním sa na ministra zahraničných vecí Abbása Arákčího vo štvrtok informovala, že vláda v Teheráne odpovedala na list od amerického prezidenta.

O obsahu listu iránski predstavitelia neinformovali. Arákčí uviedol iba to, že iránska politika zostáva v tejto otázke neochvejná a Teherán nebude priamo rokovať pod tlakom a pokračujúcimi vojenskými hrozbami Washingtonu. Uviedol však, že nepriame rozhovory, ktoré sa uskutočnili za predchádzajúcich administratív USA, by mohli pokračovať.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od dohody medzi Iránom a veľmocami uzavretej v roku 2015. Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA postupne prestal dodržiavať podmienky dohody a výrazne napredoval v jadrovom vývoji, píše Reuters.

J. D. Vance: Dánsko neinvestovalo dostatok financií do Grónska

Americký viceprezident J. D. Vance v piatok obvinil Dánsko, že neurobilo dosť pre obranu Grónska. Urobil tak počas svojej zahraničnej cesty na toto dánske územie spolu s ďalšími predstaviteľmi USA.

„Náš odkaz Dánsku je jednoduchý. Neodviedli ste dobrú prácu pre obyvateľov Grónska. Neinvestovali ste dostatok financií do obyvateľov Grónska a bezpečnostnej architektúry tohto neuveriteľného a krásneho územia,“ povedal Vance na tlačovej konferencii na americkej vesmírnej základni Pituffik na severozápade Grónska.

„Musí sa to zmeniť. Keďže doposiaľ sa to nezmenilo, politika (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa v oblasti Grónska je taká, aká je,“ skonštatoval Vance.

Americký prezident už dlhší čas hovorí o prevzatí kontroly nad Grónskom a dokonca nevylúčil ani použitie sily. Často to odôvodňuje národnou a medzinárodnou bezpečnosťou. Podľa prieskumov väčšina Grónčanov podporuje nezávislosť od Dánska, ale neželajú si byť súčasťou USA.

„Nemyslím si, že bude potrebná akákoľvek vojenská sila. Myslíme si, že to dáva zmysel,“ ozrejmil Vance v súvislosti s prípadnou dohodou o správe Grónska Spojenými štátmi. Podľa jeho slov bude Trump takúto dohodu schopný uzavrieť.

Zdroj: pluska.sk / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Donald Trump vyhlásil, že USA musia získať Grónsko, aby tak zabezpečili svetový mier. „A ak to Dánsko a EÚ nechápu, musíme im to vysvetliť“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Trumpova vláda medzitým oznámila plán zatvorenia tejto podvratnej organizácie slúžiacej Deep state a spolupracujúcej so Sorosovou globálnou sieťou politických mimovládok

Tento verdikt amerického súdu zastavil rozhodnutie federálneho sudcu v štáte Maryland Theodora Chuanga v žalobe, ktorú podali bývalí zamestnanci USAID. Ten uviedol, že kroky úradu DOGE vedúce k rušeniu Agentúry pre medzinárodný rozvoj sú pravdepodobne protiústavné. Úradu zakázal prijímať akékoľvek ďalšie opatrenia súvisiace s ukončením činnosti USAID. Chung od Trumpovej administratívy požadoval, aby obnovila prístup k e-mailom a počítačom zamestnancom USAID, vrátane tých, ktorí sú na administratívnej dovolenke.

Federálny odvolací súd v USA v piatok zrušil príkaz, ktorý bránil Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) na čele s miliardárom Elonom Muskom vykonávať ďalšie škrty v Agentúre USA pre medzinárodný rozvoj (USAID). Informuje o tom TASR podľa správy agentúry AP.

Žaloba bola jednou z prvých podaných proti samotnému Muskovi. Tvrdilo sa v nej, že kroky DOGE boli protiústavné, pretože mal značnú moc bez toho, aby bol zvolený alebo schválený Senátom.

Sudca nižšieho súdu súhlasil, no trojčlenný odvolací súd sa priklonil na stranu administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Skonštatoval, že hoci DOGE zohral úlohu pri rušení agentúry USAID, škrty boli schválené vládnymi predstaviteľmi.

Odvolací súd prišiel k záveru, že Muskove príspevky o USAID na sociálnych sieťach médiách z právneho hľadiska nedokazujú, že by vydával príkazy. Dôkazy skôr naznačujú, že konal ako poradca prezidenta Donalda Trumpa pri presadzovaní vykoreňovania toho, čo považuje za plytvanie, podvod a zneužívanie vo federálnej vláde. Ak žalobcovia tvrdia, že rušenie USAID porušuje ústavnú deľbu právomocí, tieto tvrdenia by mali smerovať na administratívu, uviedol odvolací súd.

Tento verdikt zastavil rozhodnutie federálneho sudcu v štáte Maryland Theodora Chuanga v žalobe, ktorú podali bývalí zamestnanci USAID. Ten uviedol, že kroky úradu DOGE vedúce k rušeniu Agentúry pre medzinárodný rozvoj sú pravdepodobne protiústavné. Úradu zakázal prijímať akékoľvek ďalšie opatrenia súvisiace s ukončením činnosti USAID. Chung od Trumpovej administratívy požadoval, aby obnovila prístup k e-mailom a počítačom zamestnancom USAID, vrátane tých, ktorí sú na administratívnej dovolenke.

Korporátne tlačové agentúry, ktoré fungujú ako propagačné oddelenie Deep state, sústavne šíria falošné správy a na Slovensku ich spravodajstvo nekriticky preberá a ďalej šíri verejnoprávna TASR. Tá s odvolaním na ne uvádza, že „USAID distribuuje humanitárnu pomoc v približne 120 krajinách. Pomáha pri projektoch zameraných proti šíreniu chorôb a hladu a podporuje tiež demokratické reformy.“ O podvratných aktivitách tejto zločinckej organizácie sa však nezmieňuje ani slovom.

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio začiatkom marca vyhlásil, že USA zrušia 83 percent programov USAID. Biely dom agentúre vyčíta plytvanie peňazí daňových poplatníkov na „smiešne projekty“, ako napríklad finančnú podporu produkcie transrodovej opery v Kolumbii či transrodového komiksu v Peru.

Trumpova vláda a oznámila plán zrušenia USAID

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v piatok oznámila plán zatvorenia Agentúry USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a upovedomila o ňom Kongres. V rámci reorganizácie má prevziať väčšinu kompetencii ministerstvo zahraničných vecí.

„Ministerstvo zahraničných vecí a USAID dnes upovedomili Kongres o svojom zámere uskutočniť reorganizáciu, ktorá by zahŕňala presun určitých kompetencií USAID na ministerstvo do 1. júla 2025,“ uviedol vo vyhlásení šéf diplomacie USA Marco Rubio.

Okrem toho plánuje ministerstvo ukončiť zvyšok programov USAID, ktoré nie sú v súlade s prioritami administratívy. „USAID sa nanešťastie už dávno odchýlila od svojho pôvodného poslania. Výsledkom bolo, že prínosy boli príliš malé a náklady príliš vysoké,“ dodal Rubio.

Trump už po nástupe do funkcie v januári 2025 podpísal výnos, ktorým pozastavil na 90 dní všetku humanitárnu pomoc. V nasledujúcich týždňoch jeho administratíva zrušila množstvo programov v zahraničí.

Federálna agentúra mala v minulosti k dispozícii rozpočet vo veľkosti 43 miliárd dolárov, z ktorého financovala viac ako 40 percent svetovej humanitárnej pomoci. Väčšinu zamestnancov agentúry krátko po nástupe Trumpa poslali na administratívnu dovolenku.

Podľa viacerých amerických médií boli zamestnanci USAID v piatok informovaní o plánoch zrušiť všetky pracovné miesta, ktoré nie sú zo zákona potrebné. Riaditeľ agentúry Jeremy Lewin v ozname údajne uviedol, že ministerstvo zahraničných vecí plánuje v najbližších mesiacoch zrušiť väčšinu operácií USAID.

Jednou z deklarovaných priorít Donalda Trumpa je obmedziť výdavky a zvýšiť celkovú efektivitu vládnych úradov. Touto úlohou poveril najbohatšieho muža planéty Elona Muska a novovzniknutý úrad DOGE.

Prezident sa o agentúre USAID v minulosti vyjadril, že je zbytočná a „podporuje liberálnu agendu“. Trump ešte pred nástupom do funkcie presadzoval jej úplné zrušenie.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“. Trump označil USAID, napojenú na Sorosovu sieť mimovládok, za agentúru ovládanú radikálnymi progresívcami.

„USA rušia 83 percent programov USAID,“ oznámil 10. marca 2025 šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio, ktorý zároveň poďakoval najmä Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie miliardár Elon Musk v snahe znížiť náklady a počet pracovných miest vo všetkých vládnych rezortoch.

Musk označil USAID za „zločineckú organizáciu“, ktorá je „hniezdom zmijí radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“. Trump zase tvrdí, že agentúra je skorumpovaná a riadia ju „radikálni blázni“.

USAID medzitým ničí dôkazy o svojich zločineckých aktivitách. Výkonná šéfka americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj nariadila hromadnú skartáciu dokumentov. Splnomocnenec prezidenta USA Donalda Trumpa pre efektívnosť vlády Elon Musk vyhlásil, že „ničenie dôkazov je zločin“.

Elon Muska a jeho DOGE team v rozhovore pre Fox News o škrtoch vo federálnej administratíve:

Zdroj: topky.sk / InfoVojna

Príspevok Muskov Úrad pre efektivitu štátnej správy môže naďalej škrtať financie „zločineckej“ agentúre USAID, rozhodol o tom federálny odvolací súd v USA. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kazítko etnopolitiky ako časovaná bomba. Začiatkom tohto mesiaca Gantumur Luvsannyam , prvý podpredseda vlády Mongolska, povedal, že rokovania o plynovode Sila Sibíri 2 pokračujú a napredujú. Ide o veľký plynovod spájajúci Čínu a Rusko, ktorý, ak bude dokončený, môže do Číny dodávať (cez Mongolsko) ročne 50 miliárd kubických metrov ruského zemného plynu – plynu, ktorý Rusko predtým dodávalo do Európy.

Dlho sa špekulovalo, že sa projekt zastavil v dôsledku geopolitických komplikácií a skutočný stav tohto projektu zostáva jasný napriek Luvsannyamovmu vyhláseniu. V každom prípade to pripomína zložitý rusko-mongolský vzťah. Napríklad, uprostred dôsledkov tohto oznámenia sa bývalý mongolský prezident Elbegdorj znovu objavil na sociálnych sieťach. Stojí za to sa do toho ponoriť.

Možno si spomenúť, že v septembri 2022, keď bola ohlásená „čiastočná mobilizácia“ Ruska, bývalý mongolský prezident Tsakhiagiin Elbegdorj urobil pozoruhodnú výzvu . Na adresu Kalmykov, Burjatov a Tuvínov – etnických menšín v Rusku – ich vyzval, aby radšej utiekli do Mongolska, než aby slúžili ako „potrava pre delá“ v tom, čo opísal ako vojnu Vladimíra Putina proti Ukrajine. Išlo o verejnú výzvu zosilnenú v tom čase prostredníctvom sociálnych médií a medzinárodných kanálov, ktorá zdvihla obočie a vyvolala diskusiu.

Skutočne ponúkal Elbegdorj útočisko (a v akej funkcii) príbuzným, alebo zasahoval do vnútorných záležitostí Ruska, možno na príkaz západných spojencov Ukrajiny? Dôsledky jeho činov (ozývajúce sa dodnes) sa vlnia ďaleko za hranicami Mongolska a dotýkajú sa otázok suverenity, etnického napätia a geopolitického manévrovania.

Vyhlásenie Elbegdorja prišlo krátko po Putinovom mobilizačnom rozkaze z 21. septembra 2022, ktorý mal za cieľ navrhnúť 300 000 záložníkov na posilnenie ruskej kampane na Ukrajine. Objavili sa správy, ktoré tvrdili, že etnické menšiny, najmä z regiónov ako Burjatsko, Tuva a Kalmykia, boli neúmerne terčom útokov. Elbegdorj, skúsený politik, ktorý viedol Mongolsko v rokoch 2009 až 2017 a zohral kľúčovú úlohu v jeho demokratickej transformácii (stále je kľúčovým hlasom v Mongolsku), zarámoval svoju výzvu ako humanitárny čin.

Zdôraznil spoločné mongolské dedičstvo týchto skupín – Burjati a Kalmykovia sú historicky spätí s Mongolskou ríšou, zatiaľ čo Tuvíni zdieľajú jazykové a kultúrne väzby – a ponúkol Mongolsko ako útočisko. „Sme mierumilovný a slobodný národ,“ vtipkoval neskôr a trolloval Putina s historickými mapami zobrazujúcimi Rusko pod nadvládou Mongolov pred storočiami .

Bolo to však iba gesto solidarity s utláčanými menšinami? Záznamy Elbegdorja naznačujú hlbšie prepojenie s Ukrajinou a v konečnom dôsledku aj so Západom. Od začiatku ruskej kampane vo februári 2022 je otvoreným kritikom Putina. Mongolský vodca podporoval Kyjev a dokonca vyzval západné štáty, aby Ukrajine dodali pokročilé zbrane, ako sú bojové lietadlá a rakety dlhého doletu.

Jeho vzdelanie vo Vojenskom politickom inštitúte Ľvov na Ukrajine (v tom čase súčasť Sovietskeho zväzu) mohlo podporiť osobnú afinitu ku krajine (iróniou je, že dnešný Kyjev po Majdane presadzuje ukrajinský príbeh, ktorý je silne protisovietsky a protiruský).

Elbegdorjov poprezidentský aktivizmus – tweetovanie podpory Ukrajine a zosmiešňovanie Putinových historických príbehov – upevňuje jeho proukrajinský postoj. To vyvoláva otázku: bola jeho výzva ruským menšinám strategickým krokom na podkopanie Moskvy, ktorý možno podporili ukrajinskí spojenci?

Rusko je už dlho multietnický štát s rôznorodým obyvateľstvom. Niektorí verili, že mobilizačná taktika Kremľa by mohla podnietiť nevôľu v menšinových regiónoch, pričom niektorí analytici tvrdili, že etnické napätie by mohlo destabilizovať federáciu (to sa však nestalo).

Niektorí tvrdia, že Elbegdorjovo pozvanie, aj keď je nepravdepodobné, že by vyvolalo masový exodus – do Mongolska preniklo len pramienok Burjatov a ďalších – malo zrejme zasadiť semienko vzdoru. Ide o spochybnenie ruského naratívu národnej jednoty zdôrazňovaním údajne nerovnakého bremena, ktoré nesú neslovanské ruské etnické skupiny.

Pre NATO by to bola lákavá perspektíva. Rusko rozptýlené vnútorným nesúladom by bolo menej schopné premietať silu do zahraničia, či už vo svojom geostrategickom prostredí alebo inde. NATO, ktoré má partnerstvo s Mongolskom v rámci svojho rámca „ Partners Across the Globe “, mohlo považovať kroky Elbegdorja za lacný spôsob, ako prepichnúť Moskvu bez priameho zapojenia.

Zahraničná politika Mongolska historicky vyvážila svojich dvoch obrovských susedov, Rusko a Čínu, a zároveň rozvíjala vzťahy „ tretieho suseda “ s USA a Európou. Elbegdorj sa počas svojho predsedníctva snažil o ekonomickú integráciu s Ruskom – diskutoval napríklad o dovoze ropy – a zároveň rozširoval globálny dosah Mongolska.

Jeho výzva Kalmykom, Burjatom a Tuvínom sa na jednej strane čiastočne zhoduje s týmto pragmatickým trendom: potvrdzuje regionálnu úlohu Mongolska a „morálnu autoritu“ bez toho, aby sa zaviazal k vojenskej alebo ekonomickej konfrontácii. Na druhej strane to bola jasná rétorická eskalácia, ktorá niečo vypovedá o jeho poprezidentskom aktivizme.

V roku 2023 sa Elbegdorj podieľal na nastavení takzvaných hodín súdneho dňa na 90 sekúnd do polnoci vo Washingtone, DC, kvôli konfliktu na Ukrajine. Zatiaľ však neexistujú žiadne konkrétne dôkazy o tom, že by NATO alebo Západ mali niečo spoločné s jeho vyhlásením. S väčšou pravdepodobnosťou to odráža jeho osobné presvedčenie a nie scenár rušenia. Napriek tomu je optika provokatívna. Z pohľadu Moskvy išlo o cudzie zasahovanie, najmä vzhľadom na rétoriku Elbegdorja naklonenú Kyjevu.

Kremeľ často obviňoval Západ z podnecovania etnických rozporov (čo Západ často robí), a to do tohto príbehu zapadá. Mongolsko a jeho prezident Ukhnaagiin Khürelsükh privítali Putina počas jeho návštevy v roku 2024 napriek kontroverznému zatykaču Medzinárodného trestného súdu , čím nepreukázali žiadnu vôľu (úplne) znepriateliť si Moskvu. To opäť naznačuje, že názory bývalého prezidenta Elbegdorja úplne nereprezentujú štátnu politiku, aj keď jeho slová by mohli byť zbraňou v širšej geopolitickej hre – aj keď by sme ich chceli interpretovať len ako trúfalý postoj k etnickej príbuznosti, ktorý má korene aj v jeho prokyjevských sympatiách.

Je iróniou, že Ukrajina po Majdane, napriek sympatiám Elbegdorja, má hrozné výsledky, pokiaľ ide o občianske práva  svojich etnických menšín a rasizmus , aj kvôli vzostupu ultranacionalistických a krajne pravicových strán a skupín . Diskriminácia Tatárov a iných ázijských etnických skupín na Ukrajine sa tiež vystupňovala.

V roku 2022 sa zdalo, že Mongolsko bude silne podporovať Ukrajinu: pred ruskou ambasádou sa konali protesty, krajina prisľúbila 200 000 dolárov na humanitárnu pomoc a prijala niekoľko Rusov, ktorí sa vyhli odvodom. Ukázalo sa, že sa zdržala hlasovania, keď napríklad Organizácia Spojených národov požadovala od Moskvy stiahnutie jednotiek z Ukrajiny.

Aby som to zhrnul, Mongolsko má tendenciu vyrovnávať svoj vzťah s veľmocami a susedmi. Jeho úloha v projekte plynovodu Power of Siberia 2 by však mohla zmeniť hru (spojiť Čínu a Rusko), čo by Západu spôsobilo veľké obavy. Preto by nebolo vôbec prekvapujúce vidieť množstvo rôznych aktérov (západných a prozápadných), ktorí sa snažia využiť regionálne zložitosti etnopolitiky na podnecovanie napätia, pričom pravdepodobným cieľom sú mongolské etnické skupiny Ruska, ako sme už videli v nedávnej minulosti.

Uriel Araujo

O autorovi: Uriel Araujo, PhD, je antropologický výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics

infobrics/ skspravy.sk/

Príspevok Mongolsko prepojí Rusko a Čínu plynovodom Power of Siberia 2 je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Šéf RDIF Kirill Dmitrijev oznámil, že fond bude investovať do projektov ťažby vzácnych kovov v Arktíde. RDIF je navyše pripravený robiť to spolu s partnermi, takže šancu zúčastniť sa majú aj USA.

Ekonomika Arktídy nie je len bohatstvom prírodných zdrojov. Má aj výhodnú logistiku. Napriek sankciám je Severná morská cesta stále viac a viac vyťažená. Ako povedal ruský prezident, preprava nákladu po nej sa od prielivu Karské vráta po Beringov prieliv do konca roka 2024 zvýšila o 2 milióny ton. Celkovo ide o približne 38 miliónov ton, teda takmer päťkrát viac ako v sovietskych časoch.

V roku 2022 Západ Severnú morskú cestu potrápil, ale v rokoch 2023 — 2024 sa situácia nielenže vyrovnala, ale prešla do plusu. Ďalej je to už len viac a lepšie. Je dôležité, aby sme mali nielen zdroje, ale aj dobre vybudovanú logistiku.

Máme tiež vlastné technológie svetovej úrovne. Všetci si pamätajú, ako Jeffrey Pyatt, bývalý veľvyslanec USA na Ukrajine a asistent ministra pre energetiku na ministerstve zahraničných vecí USA, presvedčil v roku 2023 americký Kongres pod vedením Bidena, aby „zastavil“ rozvoj ruskej ťažby skvapalneného zemného plynu v Arktíde. Prečo? Pretože USA nemali a nemajú pokročilé technológie na skvapalňovanie plynu, ktoré má Rusko. A práve teraz, keď do Bieleho domu prišiel tím s iným zmýšľaním, môžeme vidieť snahu USA spolupracovať s Ruskom, a to nielen kvôli zdrojom.

A zrazu sa USA teraz aktívne zaujímajú o ruské technológie skvapalňovania plynu. Samozrejme, nebudeme nič púšťať z rúk, no ak sú Američania pripravení investovať peniaze do Arktídy a spolupracovať s Ruskom na partnerskej báze, dá sa o tom diskutovať. No opatrne.

Čornyj lebeď

/ news-front.su /

Príspevok Arktída získa silný prílev investícií je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Jestli bude EU spolupracovat s Kanadou proti USA, budou cla mnohem větší,“ pohrozil. Americká cla na auta z Evropy vyděsila německý průmysl. Výrobci automobilů volají po zásahu EU

Americký prezident Donald Trump oznámil 25 % cla na dovoz všech automobilů do USA do 3. dubna. Následovat mají v květnu i cla na dovoz autodílů. Podle řady analytiků opatření v Evropě zasáhne především německé automobilky Mercedes, BMW a Volkswagen, které mají v USA vysoké marže, když tvoří 5 % dovozu automobilů, ale 10 % hodnoty dovozu. Skrz to však může ohrozit i české subdodavatele, jak varuje Hospodářská komora či Škoda Auto.

Americký prezident Donald Trump uvedl, že pokud bude Evropská unie spolupracovat s Kanadou, aby ekonomicky poškodila USA, uvalí na oba subjekty ještě větší cla. Od 12. března platí 25procentní clo na dovoz hliníku a oceli, od dubna se přidá i 25procentní clo na dovoz osobních a lehkých užitkových aut.

„Pokud bude Evropská unie spolupracovat s Kanadou, aby ekonomicky poškodila USA, budou na obě země uvalena rozsáhlá cla, mnohem větší, než se v současnosti plánuje, aby se ochránil nejlepší přítel, kterého kdy každá z těchto dvou zemí měla,“ napsal Trump na síti Truth Social, kde přitom nesprávně označil EU jako zemi.

Ve Spojených státech začalo už 12. března platit 25procentní clo na veškerý dovoz oceli a hliníku. Evropská unie v reakci na to oznámila protiopatření vůči americkému zboží v hodnotě 26 miliard eur (650 miliard Kč). Tato protiopatření měla částečně začít platit od 1. dubna, částečně pak od 13. dubna. Nakonec bylo rozhodnuto, že všechna celní opatření by měla vstoupit v platnost v jediný den, a sice 13. dubna.

Nyní ale přišla americká administrativa s oznámením dalších cel na automobily. Očekává se, že 2. dubna Trump oznámí cla i v dalších oblastech.

Evropská unie ve čtvrtek uvedla, že připravuje vlastní reakci na oznámená cla na dovoz automobilů do Spojených států. Reakce bude podle mluvčího Evropské komise (EK) Olofa Gilla důrazná a jasně zaměřená. Kanadský premiér Mark Carney plánuje vytvořit čistě kanadskou síť pro výrobu automobilů.

Trumpova cla ublíží hlavně německým značkám. Problémy ale věští i čeští výrobci autodílů

Americký prezident Donald Trump oznámil 25 % cla na dovoz všech automobilů do USA do 3. dubna. Následovat mají v květnu i cla na dovoz autodílů. Podle řady analytiků opatření v Evropě zasáhne především německé automobilky Mercedes, BMW a Volkswagen, které mají v USA vysoké marže, když tvoří 5 % dovozu automobilů, ale 10 % hodnoty dovozu. Skrz to však může ohrozit i české subdodavatele, jak varují zástupci tuzemského průmyslu. „Nejvíce zasaženým regionem by přitom měla být střední Evropa, jejíž ekonomiky jsou nejvíce navázány na exportně orientovaný průmysl,“ varuje Hospodářská komora.

Automobilový průmysl v EU vyrobí až 15 milionů vozů a podílí se přibližně 7 % na HDP. V Česku se podílí na HDP devíti procenty, tvoří 34 procent zpracovatelského průmyslu a 24 procent exportu. Přímo či nepřímo zaměstnává zhruba 500 000 lidí. Export aut do USA se na českém exportu však podílí naprosto minimálně.

Na české automobilky by tak cla měla mít především nepřímý dopad. „Přímé následky pocítí zejména německé automobilky – BMW, Mercedes a Volkswagen, jejichž vozy vyšších kategorií jsou na americkém trhu žádané. Tato situace se však nevyhnutelně promítne do celého dodavatelsko-odběratelského řetězce v evropském automobilovém sektoru, a to bez ohledu na to, zda jde o přímé dodavatele zmíněných automobilek, či nikoliv,“ uvedl ředitel investiční skupiny Jet Investment Milan Gašo.

To, že dopad na české firmy bude nepřímý, potvrdila i největší česká automobilka Škoda Auto. Ta se obává především nabourání dodavatelských řetězců u subdodavatelů, včetně těch pro Škodovku. Šéf Škody Auto Klaus Zellmer se k možným dopadům cel na automobilku vyjádřil v minulých dnech v rozhovoru pro Bloomberg. Upozornil, že vývoz do USA je minimální, ale automobilku to ovlivní nepřímo, protože dodavatelé Škody působí v globálním měřítku. Varoval také před tím, že evropský trh v reakci na americká cla bude čelit většímu tlaku ze strany čínských automobilek.

Podle šéfa Hospodářské komory Zdeňka Zajíčka právě u subdodavatelů mohou nastat problémy. „Omezení vývozu evropských automobilů do USA se okamžitě přenese do poptávky po českých subdodávkách. Dotkne se to stovek firem v dodavatelském řetězci. Navíc nelze vyloučit, že cla budou rozšířena i na klíčové díly jako jsou převodovky, elektrické systémy nebo motory, kde mají čeští výrobci významné postavení,“ uvedl Zajíček.

Odborné odhady přitom podle Hospodářské komory ukazují, že plošné uvalení amerických cel může vést ke zpomalení ekonomického růstu celé Evropské unie až o 2,5 %. Nejvíce zasaženým regionem by přitom měla být střední Evropa, jejíž ekonomiky jsou nejvíce navázány na exportně orientovaný průmysl. Česká republika, Slovensko, Maďarsko a Polsko tak mohou čelit výraznému poklesu průmyslové výroby a ohrožení tisíců pracovních míst.

Před dopadem na české subdodavatele varuje i Sdružení automobilového průmyslu. To upozornilo, že nejsou známy detaily dalších amerických cel a to především těch na dodávky součástek, ale Německý svaz automobilového průmyslu uvedl, že 86 % malých a středních podniků v autoprůmyslu očekává, že je cla nějakým způsobem zasáhnou.

Obě sdružení vyzvala politiky k dalšímu jednání a omezení eskalačního jednání. To však není pravděpodobné, když EU uvedla, že přestože kroků USA lituje, je připravena na  důraznou a jasně zaměřenou reakci. V minulých týdnech v USA neúspěšně jednal s americkou administrativou eurokomisař pro obchod Maroš Šefčovič.

Ekonom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Jiří Pour odhaduje, že dopad amerických cel bude kolem 0,1 procenta českého HDP. Podle něj očekávaná cla vedla už v minulých týdnech k předzásobení amerických dovozců a k výraznému posílení exportu aut z EU do USA. „Následně dojde k jeho prudkému omezení, a až za nějakou dobu se situace ustálí na nové rovnováze,“ uvedl Pour.

Otázkou podle analytiků může být také budoucnost samotných cel. Bartoň v této souvislosti připomněl, že cla se vztahují i na dovoz součástek, ze kterých se auta v USA montují. Podle něj tak může být efekt cel nakonec takový, že namísto rozšíření americké výroby aut, které Trump zavedením cel slibuje, přijde naopak zastavení americké výroby. „Začít do měsíce v USA výrobu dílů, které nyní už dlouhá léta proudí z Mexika a Kanady, je nemožné,“ vysvětlil Bartoň. Předpokládá tak, že nejpozději v květnu může americký prezident cla nakonec odvolat.

„Tváří tvář USA neustoupíme,“ říká německý ministr hospodářství Habeck

Americká cla na dovoz aut jsou velmi špatnou zprávou pro Evropskou unii, řekl dnes francouzský ministr financí Éric Lombard. Německý ministr hospodářství Robert Habeck oznámení o clech odsuzuje, zároveň ale volá po urychleném jednání s Američany. Britská ministryně financí Rachel Reevesová by ráda zabránila konfrontaci se Spojenými státy. Americký prezident Donald Trump ve středu oznámil, že od dubna začne platit 25procentní clo na dovoz osobních a lehkých užitkových aut.

Lombard řekl, že asi jedinou možností, kterou teď Evropská unie má, je zvýšit svá vlastní cla. V rozhlasové stanici France Inter poznamenal, že obchodní válka by k ničemu nevedla. S americkou stranou by si chtěl promluvit o možnosti cla snížit.

Německý ministr hospodářství Habeck zavedení cel kritizuje, EU podle něj musí rázně odpovědět. Obchodní bariéry jsou podle něj škodlivé nejen pro unii, ale i pro Spojené státy. Proto je podle Habecka nutné začít urychleně jednat a zabránit eskalaci v obchodní válce. Spojené státy už totiž zavedly více poplatků, platit už například začalo clo na dovoz oceli a hliníku.

„Musí být jasné, že tváří v tvář Spojeným státům neustoupíme,“ řekl Habeck. Svaz německého automobilového průmyslu VDA pak dodal, že cla jsou „smrtelným signálem“ pro volný obchod založený na pravidlech. „Německý automobilový průmysl vyzývá Spojené státy a Evropskou unii k okamžitému jednání o bilaterální dohodě,“ uvedla šéfka VDA Hildegard Müllerová.

Průzkum německého institutu IfW nicméně ukázal, že Německo nebude americkými cly zasaženo nejvíce, píše list Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ). Institut odhaduje, že hrubý domácí produkt (HDP) Německa bude v prvním roce po zavedení cel reálně o 0,18 procenta nižší ve srovnání s 1,81 procenta v Mexiku a 0,6 procenta v Kanadě.

Napětí ve vzájemných vztazích si nepřeje ani Británie, která se snaží clům vyhnout. Ministryně financí Reevesová uvedla, že s vládou ve Washingtonu intenzivně pracuje na tom, aby si Británie zajistila z cel výjimku. „My v tuto chvíli nejsme v situaci, kdy bychom chtěli dělat cokoliv, co by tyto obchodní války ještě vyostřilo,“ odpověděla ministryně v televizi Sky News na otázku, zda Británie uvažuje o zavedení protiopatření. „Obchodní války nejsou dobré pro nikoho,“ dodala.

Španělský ministr zahraničí José Manuel Albares doporučuje kupovat auta vyrobená v Evropě, případně rovnou ve Španělsku. Mají podle něj dobrou kvalitu, nepodléhají americkým clům a jsou konkurenceschopná.

Trumpova cla na auta vyděsila německý průmysl. Výrobci automobilů volají po zásahu EU

Trumpova nová cla tvrdě dopadnou na německé automobilky. Automobilový svaz VDA bije na poplach a vyzývá k okamžitému jednání mezi USA a EU. Pro německý automobilový průmysl, který už teď čelí značným problémům, je to silně negativní zpráva. Jak informoval deník Bild, jde o zásah, který přichází v nejhorší možnou chvíli – zisky automobilek jako VW, Porsche či BMW v posledním roce dramaticky klesly, v případě BMW dokonce o 37 %.

Předsedkyně Svazu německého automobilového průmyslu (VDA) Hildegard Müllerová označila Trumpovo rozhodnutí za „fatální signál pro svobodný a pravidly řízený obchod“. Pro Bild uvedla, že nové clo bude „značnou zátěží nejen pro firmy samotné, ale i pro globální dodavatelské řetězce, na nichž je automobilový sektor závislý“. Podle ní to pocítí i samotní spotřebitelé – včetně těch v Severní Americe.

Spojené státy jsou pro německé automobilky klíčovým trhem. V roce 2024 se tam prodala téměř třetina všech vozů Porsche a každé šesté BMW. U značek jako VW, Audi nebo Mercedes-Benz se podíl pohyboval mezi 12 a 15 procenty. Jak připomíná Bild, USA byly loni největším odběratelem německých aut – s podílem 13,1 % na celkovém exportu.

Až dosud platilo pro evropské automobily dovážené do USA clo pouze 2,5 %, zatímco EU uplatňovala na americká auta čtyřnásobek. Přesto VDA upozorňuje, že nově navržená americká politika zasáhne i samotné Spojené státy. „Zvýšená cla přímo poškodí i americkou ekonomiku. Důsledky budou stát růst i prosperitu na obou stranách Atlantiku,“ varovala Müllerová.

VDA nyní vyzývá Evropskou komisi k okamžitému jednání s americkou stranou. Předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová rozhodnutí USA kritizovala a na sociální síti X uvedla, že ho „hluboce lituje“.

Zdroj: echo24.cz (1), (2), (3), (4) / InfoVojna

Príspevok Americký prezident Donald Trump oznámil zavedení 25% cel na všechna auta vyráběná mimo Spojené státy. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie, ktorý bol tento týždeň hlavným vyjednávačom Ruskej federácie na mierových rozhovoroch s USA v Saudskej Arábii Grigorij Karasin priblížil niekoľko podrobností z rozhovoru s americkými partnermi v Rijáde.

Ruská a americká delegácia strávili v pondelok 24, narca 2025 v Rijáde takmer 12 hodín na rokovaniach na úrovni expertov za zatvorenými dverami, ktoré ruský senátor Grigorij Karasin označil za „otvorenú“ a „podrobnú“ výmenu názorov, ktorá môže znamenať vzácny moment trvalej priamej spolupráce medzi oboma mocnosťami.

Cieľom konzultácií na vysokej úrovni, ktoré nariadili prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump po ich nedávnej diskusii, bolo položiť základy pre budúce rokovania o širokom spektre geopolitických a bezpečnostných otázok vrátane čiernomorskej iniciatívy a bezpečnosti energetickej infraštruktúry.

Karasin, ktorý predsedá Výboru Rady federácie pre medzinárodné záležitosti, sa podelil o postrehy z nezvyčajne dlhého a intenzívneho zasadnutia, ktoré prebiehalo od rána do neskorého večera len s krátkymi prestávkami. V príhovore po rokovaniach vyzdvihol profesionálnu atmosféru a snahu oboch strán pochopiť vzájomné postoje.

Otázka: Pán Karasin, aká bola atmosféra počas rokovaní v Rijáde?

Grigorij Karasin: S niekoľkými prestávkami sme ich viedli od rána do jedenástej hodiny večer. Bola to intenzívna práca a atmosféra bola z profesionálneho hľadiska normálna, celkom prijateľná pre obe delegácie a náročná z hľadiska prezentácie materiálov a relevantnosti prerokúvaných otázok. Chcel by som poznamenať, že diskusia bola otvorená a otázky nastolené každou stranou boli prediskutované dostatočne podrobne.

Otázka: Ako ťažké alebo ľahké bolo dostať sa k americkým zástupcom?

Grigorij Karasin: V prvom rade nesmieme zabúdať, že išlo o stretnutie expertov, ktoré sa uskutočnilo po rozhovore prezidentov Vladimira Putina a Donalda Trumpa. A boli to lídri Ruska a Spojených štátov, ktorí nariadili jeho konanie. V priebehu rokovaní sa vypracovali potrebné materiály, ako aj návrhy, ktoré by pomohli posunúť dopredu proces rokovaní vedený lídrami oboch štátov.

Otázka: Rokovania trvali takmer 12 hodín. Čo to naznačuje? Že diskusia bola náročná alebo že okruh diskutovaných otázok bol široký?

Grigorij Karasin: Rozsah otázok bol skutočne dosť široký. Ale o to nejde – ide len o to, že pozície strán boli načrtnuté pomerne podrobne. Napríklad pozícia Ruskej federácie k Čiernomorskej iniciatíve, k iným otázkam. Chceli sme, aby naši partneri na rokovaniach pochopili naše myslenie, naše prístupy, našu filozofiu, ak chcete. A v tomto prípade sme nestrácali čas.

Otázka: Myslíte si, že Američania boli otvorení pochopiť ruský prístup?

Grigorij Karasin: Rád by som si to myslel, počúvali nás veľmi pozorne. Môžem povedať, že na konci celodenného rokovania si obe strany na seba zvykli a začali hovoriť priamejšie, bez dvojzmyslov.

Otázka: Bude formát stretnutí expertných skupín pokračovať aj v rusko-amerických rokovaniach?

Grigorij Karasin: Naša skupina bude pokračovať v práci na základe pokynov ruského prezidenta. Ak sa bude považovať za potrebné prerokovať s našimi americkými partnermi ďalšie otázky, nové stretnutia sú samozrejme možné. Zatiaľ však nemáme žiadne plány v tomto smere.

Zdroj: pnp.ru / rt.com / InfoVojna

Príspevok „Chceli sme, aby naši partneri na rokovaniach pochopili naše myslenie, naše prístupy, našu filozofiu. Pozorne nás počúvali,“ uviedol hlavný ruský vyjednávač na margo 12-hodinových rokovaní medzi Ruskom a USA je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký politológ Jeffrey Sachs povedal, že Rusko nevymení vzťahy s Čínou za strategické partnerstvo so Spojenými štátmi. Krátky pohľad na to, ako vás vyslovenie zrejmých vecí môže urobiť mudrcom. Rusko nikdy nemalo strategické partnerstvo s USA.

Po porážke ZSSR v studenej vojne sa USA začali správať ako páni planéty a Rusko vnímali ako druhoradú krajinu. Nie náhodou sa Obama kedysi pokúsil povedať “krajina benzínových čerpadiel”, hoci v tom čase boli ich vzťahy oveľa lepšie ako teraz.

Dobré susedské vzťahy s Čínou buduje Rusko od začiatku 90. rokov a zmluvný rámec, ktorý ich zakotvuje, sa odvtedy neustále vyvíja. V súčasnosti sa snaží dosiahnuť hranicu 200 miliárd dolárov ročne v obchode medzi krajinami a na politickej scéne majú spoločné ciele a hodnoty. Dokonca aj keď si zoberieme moderné dejiny do roku 2021, ruské vzťahy s Čínou a USA vo všeobecnosti prebiehali paralelne. Od toho, že sa kedysi snažili dosiahnuť, aby ich Spojené štáty uznali ako rovnocenného partnera v bilaterálnych vzťahoch, Rusi vo vzťahoch s Čínou neprijali žiadne záväzky. Jeffrey Sachs teda najprv vymyslel rozpor a potom ho víťazoslávne rozbil, ako to politológovia často robia.

Ruská iniciatíva o euroázijskej bezpečnostnej architektúre a čínska iniciatíva o globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci sa líšia v dôrazoch a spôsoboch realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať, píše Ivan Timofejev, programový riaditeľ Valdajského klubu. Jednou z ústredných koncepčných noviniek ruskej zahraničnej politiky bol vznik a rozvoj myšlienky euroázijskej bezpečnostnej architektúry.

Samotnú myšlienku vyslovil ruský prezident vo svojom prejave vo Federálnom zhromaždení vo februári 2024, rozšíril ju v ďalších prejavoch ruského lídra a následne sa stala súčasťou programu viacerých ruských zahraničnopolitických iniciatív v bilaterálnych a multilaterálnych formátoch. Dva roky pred myšlienkou eurázijskej bezpečnostnej architektúry čínsky prezident Si Ťin-pching na výročnej konferencii v Pekingu predstavil iniciatívu o globálnej bezpečnosti. Tá sa stala dôležitým rámcom pre čínsku zahraničnú politiku v nasledujúcich dvoch rokoch a svoj koncepčný význam si zachová ešte dlho. Vzhľadom na význam Ruska a Číny ako hlavných mocností a nebývalo vysokú úroveň vzájomných vzťahov sa vynára otázka, či sú tieto dve iniciatívy kompatibilné a ako ich možno skombinovať. Aké sú hlavné zásady ruskej a čínskej iniciatívy? Do akej miery sa zhodujú? Aké sú medzi nimi rozdiely a existuje možnosť ich spojenia?

Ruská myšlienka uprednostňuje princíp rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, princíp suverénnej rovnosti štátov pod záštitou OSN a rozmanitosti politických systémov a modelov v Eurázii. Kríza euroatlantického systému sa považuje za dôležitý predpoklad tejto iniciatívy. Pokus vybudovať takýto systém na základe helsinských zásad z roku 1975 a následných deklarácií a dohôd po skončení studenej vojny sa skončil neúspechom. Moskva považovala rozširovanie NATO za rastúcu hrozbu a ohrozenie princípu rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti. A zatiaľ čo atlantickú integráciu bývalých spojencov Organizácie Varšavskej zmluvy a pobaltských krajín vnímalo Rusko chladne, ale bez nepriateľských protiopatrení, perspektívu zapojenia postsovietskych krajín, najmä Ukrajiny, do obežnej dráhy aliancie vnímalo s rastúcim znepokojením.

“Farebné revolúcie”, ktoré sa stali jednou z politických technológií zmeny elít v postsovietskych krajinách v prospech euroatlantickej lobby, najmä udalosti na Ukrajine v roku 2014, boli v Moskve chápané ako hrubé zasahovanie do vnútorných záležitostí susedných štátov s cieľom zmeniť ich politický kurz. Vojenská intervencia v juhoslovanskom konflikte tiež podkopala princíp suverénnej rovnosti. Tento obraz dopĺňala erózia kontroly zbrojenia vrátane odstúpenia Washingtonu od zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1972, oslabenie upravenej zmluvy o konvenčných zbraniach a pod. Politizácia medzinárodných zúčtovacích a dodávateľských reťazcov prostredníctvom jednostranných reštriktívnych opatrení – sankcií – je čoraz väčším problémom.

A nešlo len o Rusko, ale napríklad aj o Irán, na ktorý sa v rozpore s rezolúciou BR OSN č. 2231 z roku 2015 vzťahuje značné množstvo sankcií USA. Rusko považuje ukrajinský konflikt za priamy dôsledok kolapsu systému inkluzívnej bezpečnosti v Európe v dôsledku zachovania a rozšírenia hegemónie USA v regióne. Moskva však vidí deštruktívnu úlohu Washingtonu v mnohých ďalších častiach Eurázie vrátane Blízkeho východu, južnej a strednej Ázie a ázijsko-tichomorského regiónu. Preto je dôležitou súčasťou ruskej predstavy o eurázijskej bezpečnosti riešenie problémov regiónu výlučne samotnými krajinami a združeniami regiónu. Mimoregionálni hráči s hegemonistickými ambíciami sú zbytoční a nežiaduci. Systém eurázijskej bezpečnosti možno budovať z rôznych prvkov. Je základom pre nové bilaterálne bezpečnostné zmluvy, jeho základné princípy sa zhodujú s doktrínami viacerých medzinárodných organizácií vrátane ŠOS a CSTO a poskytuje vhodný rámec pre vytvorenie nových medzinárodných združení a štruktúr.

Východiskom čínskej iniciatívy v oblasti globálnej bezpečnosti sú humanistické zásady hodnoty ľudského života a blahobytu spoločnosti. Z toho vyplývajú ciele boja proti nerovnosti a chudobe, vyrovnávania úrovne rozvoja a predchádzania novým epidémiám. Medzinárodná bezpečnosť je však nevyhnutnou podmienkou stabilného rozvoja. Mala by byť budovaná na princípe vzájomnej výhodnosti na základe Charty OSN. Princíp zvrchovanej rovnosti a nedeliteľnej bezpečnosti sa prelína aj čínskou iniciatívou. Mierové riešenie konfliktov, odmietnutie pozostatkov studenej vojny a politizácie hospodárstva a financií v podobe jednostranných sankcií, boj proti spoločným problémom a výzvam vrátane zmeny klímy, terorizmu, digitálnej a biologickej bezpečnosti tvoria skupinu cieľov iniciatívy.

Čínsky prístup predpokladá globálny dosah. Osobitný dôraz sa však kladie na Áziu ako motor hospodárskeho rastu a centrum medzinárodnej spolupráce. Iniciatíva za globálnu bezpečnosť sa vyznačuje aj osobitným dôrazom na multilateralizmus a spoločné riešenie problémov, ktoré sa opiera predovšetkým o inštitúcie systému OSN. Čína priamo nezdôrazňuje USA a Západ ako bezpečnostný problém. Je však jasne čitateľná medzi riadkami v kontexte odmietania jednostranných sankcií, zavádzania ideologických noriem, zachovávania dedičstva studenej vojny a hrozby hegemonizmu. Peking túto iniciatívu aktívne presadzuje. Objavila sa v centre čínskej agendy v medzinárodných inštitúciách a v dialógu s partnermi na medzinárodnej scéne. V rámci Globálnej bezpečnostnej iniciatívy sa v rôznych krajinách sveta realizuje celý rad projektov humanitárnej, hospodárskej a vojensko-technickej pomoci. Ruská a čínska iniciatíva sa zhodujú predovšetkým v základných princípoch.

Moskva aj Peking za také považujú rovnakú a nedeliteľnú bezpečnosť, rovnosť suverénnych štátov a rešpektovanie ich rozmanitosti. Idey oboch krajín si koncepčne nekonkurujú. Majú spoločné sémantické a politicko-filozofické jadro. Rozdiely medzi nimi určujú skôr detaily, ktoré by sa však mali brať do úvahy. Čína predkladá svoju ideu v čase relatívne stabilných vzťahov so všetkými mocenskými centrami. Ani rivalita s USA nezabránila Pekingu, aby v dialógu s Washingtonom presadzoval zásady iniciatívy. USA nie sú vylúčené z bezpečnostnej rovnice. Rusko predkladá svoju myšlienku v čase ostrej rivality s USA, pričom ich nepovažuje za účastníka euroázijskej architektúry, ale ponecháva priestor spojencom USA v Európe, vychádzajúc z geografických hraníc kontinentu.

Iniciatíva Pekingu má globálny charakter a vyčleňuje Áziu ako kľúčový článok, zatiaľ čo iniciatíva Moskvy má kontinentálny charakter a vychádza z európskej (euroatlantickej bezpečnostnej) krízy ako spúšťača formovania nového eurázijského systému. Čínsky projekt kladie značný dôraz na multilateralizmus a riešenie spoločných problémov. Ruský projekt obsahuje aj tieto prvky. Vyjadruje obavy o bezpečnosť v hospodárskej, finančnej a iných sférach. Ruský prístup však kladie dôraz na tvrdú bezpečnosť v jej klasickom politicko-vojenskom rozmere. Čínska iniciatíva sa realizuje prostredníctvom stanovenia politického programu a projektov pomoci rôznym krajinám a v rôznych dimenziách. Ruská iniciatíva má podobu vytvárania nových bilaterálnych bezpečnostných zmlúv, rozvoja existujúcich bezpečnostných inštitúcií a dialógu o systematickejšom a integrovanejšom súbore zásad, ktoré zdieľajú partneri na kontinente. Inými slovami, ruská iniciatíva v oblasti euroázijskej bezpečnostnej architektúry a čínska iniciatíva v oblasti globálnej bezpečnosti sú do značnej miery kompatibilné, hoci znamenajú rôzne dôrazy a spôsoby realizácie. Môžu sa realizovať paralelne a v mnohých aspektoch sa môžu navzájom prelínať. V každom prípade ide o mäkké a flexibilné systémy, ktoré sú citlivé na záujmy, charakteristiky a očakávania každej strany.

armadnymagazin.sk

Príspevok Ruský a čínsky pohľad na bezpečnosť sveta je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Boj o Arktídu sa začal. Je to efektívna definícia, ale je lepšie vyhnúť sa konfrontácii, oveľa výhodnejšie je spolupracovať. O tom sa bude diskutovať na Medzinárodnom arktickom fóre v Murmansku 26.

27. marca 2025. Hoci situácia vo vysokých zemepisných šírkach je napätá.

Nie je to tak dávno, čo sa celkom vážne diskutovalo o otázke obmedzenia pohybu ruských lodí (hlavne tankerov) cez dánsky prieliv. Chystali sa kontrolovať aj transporty. V skutočnosti ide o porušenie medzinárodných práv. Dánsko roztiahlo svoje krídla, uspokojilo svoje ego na princípe, že tu všetko závisí od nás. Ale táto oslava života netrvala dlho. Prišiel hurikán Trump. Dánske kráľovstvo má teraz úplne iné starosti.

Krajina môže stratiť významné územia, stratiť vplyv v NATO a v Arktíde. Zmätok do zdanlivo priateľských radov Severoatlantickej aliancie priniesli Spojené štáty americké. Ešte pred nástupom do úradu prezidenta Trump celkom vážne deklaroval svoju túžbu kúpiť Grónsko. Nuž a zároveň urobiť z Kanady štát USA.

Toto nebol vtip ani provokácia. Predtým sa Amerika niekoľkokrát pokúšala získať ľadový ostrov, ale potom Dánsko odmietlo. Teraz sa vytvára situácia, keď sa nikto nepýta na názor kráľovstva. Prezident USA otvorene priznal Škandinávcom, ktorí sa pokúsili vzdorovať – S Grónskom sa dohodneme sami. Vo všeobecnosti žiadne pristátia, žiadne konflikty – všetko sa dá vyriešiť pokojne. Dánsko bolo odsunuté nabok.

A čo EÚ, NATO? Veď to je takmer “rodinný” spor, ubližujú vlastným ľuďom. Európania sa nesmelo snažili energickému Trumpovi pripomenúť poriadok založený na pravidlách. Dánsko dokonca zmenilo svoj erb, čím sa zväčšila veľkosť ľadového medveďa symbolizujúceho Grónsko. Celkovo je taká úroveň odporu. Kráľovstvo začalo uvažovať o obrane ostrova. Pôjdu do vojny s kolegom zo severoatlantického bloku?

NATO neplánuje brániť práva kráľovstva. Na nedávnom stretnutí Trumpa s generálnym tajomníkom NATO americký prezident láskavo vysvetlil, prečo chce Grónsko. Mark Rutte sa nesmelo usmial a nepovedal proti tomu ani slovo. Prečo Amerika potrebuje najväčší ostrov sveta? To je chuťovka. Grónsky ľadovec sa topí, čo znamená, že ťažba sa stáva dostupnejšou. Predpokladá sa, že ostrov je obzvlášť bohatý na ložiská vzácnych zemín. Okrem toho sa zvýši úloha USA v “Arktickej rade”. Prirodzene, Amerika sa zaujíma o obchodné cesty. Okrem toho je vysoká pravdepodobnosť, že v Grónsku pribudnú nové vojenské základne. To povedie k zmene bezpečnostného obrysu.

Medzitým nie je situácia pre Dánsko priaznivá. V marci 2025 sa v Grónsku konali parlamentné voľby. Vyhrali priaznivci nezávislosti od Dánska. Program víťazov predpokladá postupné “separovanie”. Na druhom mieste je strana, ktorá presadzuje úzku spoluprácu so Spojenými štátmi.

Grónsko pripomína tínedžera, ktorý len sníva o tom, že sa odtrhne od rodičovského domu. Malá populácia ostrova si napokon žila celkom dobre. Dánsko si prakticky udržiava svoje zámorské územia. Z 56 tisíc obyvateľov Grónska 90 percent tvoria pôvodné obyvateľstvo, Grónski Eskimáci (Inuiti) a Métiovia. Venujú sa predovšetkým lovu a rybolovu a sú úctiví k prírode. A čo sa stane so zelenou agendou, keď sa začnú vážne ťažobné operácie?

Zdá sa, že Inuiti snívajú o tom, že sa stanú Arktickými emirátmi. Myslím, že nie. Severania majú inú mentalitu. Dánske kráľovstvo si uvedomuje, že situácia sa vymyká spod kontroly. Potrebujú si zachovať aspoň nejaký vplyv v Arktíde a dôležitá je aj povesť. Kto by sa chcel vzdať svojej bývalej veľkosti a cítiť sa ako úbohá sirota, ktorú takmer ignorujú?

Hľadáte čínsku podporu? Ríša stredu sa už pokúsila vstúpiť na ostrov podľa svojej štandardnej schémy. Navrhli zrekonštruovať opustené letiská v Grónsku. A, samozrejme, rozvíjať vklady. Dokonca začali otvárať konfuciánske školy. Len aj v časoch vegetariánstva USA pozorne sledovali Grónsko. Dánsko odmietlo takmer uzavreté dohody s Čínou na žiadosť svojho veľkého brata.

Čoraz viac odborníkov sa prikláňa k názoru, že hrdí Dáni sa pri riešení územnej otázky obrátia so žiadosťou o sprostredkovanie na Ruskú federáciu. Okrem toho má Rusko v Arktíde silnú pozíciu: obrovské územia, silnú flotilu ľadoborcov a rozvoj Severnej morskej cesty.

Rešpektovaný je aj prístup Ruskej federácie k rozvoju severných území založený na dialógu. Murmanské arktické fórum sa zameria na rozvoj Severnej morskej cesty, investície, podporu osád a ekológiu. Očakáva sa príchod solídnych delegácií vrátane tých, ktoré zastupujú medzinárodné organizácie. Najmä z Organizácie Spojených národov.

Prirodzene prídu zástupcovia Čínskej ľudovej republiky. Majú seriózne názory na Arktídu, dokonca plánujú projekt, ako vždy, s krásnym názvom – Polárna hodvábna cesta (zrejme takto volajú ruskú Severnú morskú cestu). A zjavne nestavajú ľadoborce na použitie v tropickom Juhočínskom mori. Na sneme vystúpi generálny riaditeľ Čínskej dopravnej a zasielateľskej spoločnosti.

Situácia nestability v Arktíde nie je dobrá pre nikoho. Podozrievavosť, nervozita a nedôvera narastajú. Fórum v Murmansku ponúka ako protiváhu obojstranne výhodnú spoluprácu a rozvoj severných území Ruska a Arktídy. Motto podujatia je dosť veľavravné: Bývať – na Severe!

armadnymagazin.sk

Príspevok Je Arktída územím dialógu? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký novinár a šéfredaktor portálu The Grayzone Max Blumenthal a kanadský žurnalista Aaron Maté o prekvapujúco úprimnom odhalení bývalého britského premiéra Borisa Johnsona v rozhovore pre podcast TRIGGERnometry o stroskotaní mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom v roku 2019.

Viac vo videu s českými titulkami:

https://rumble.com/embed/v6p0xkg/?pub=4

infovojna

Príspevok VIDEO: Bývalý britský premiér Boris Johnson tvrdí, že mierovej dohode medzi Ukrajinou s Ruskom zabránili ukrajinskí ultranacionalisti a banderovci  je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Najväčšiu hrozbu pre USA podľa výročného hodnotenia tajných služieb pre USA predstavuje Čína, ktorá je schopná zasiahnuť Spojené štáty konvenčnými zbraňami, ohroziť americkú infraštruktúru kybernetickými útokmi a zamerať sa môže aj na ich prostriedky vo vesmíre. 

Riaditeľka amerických tajných služieb Tusli Gabbardová vo svojej utorkovej výpovedi pred spravodajským výborom Senátu uviedla, že napriek prebiehajúcim rokovaniam je Rusko stále hrozbou pre USA. Ako hrozby tiež označila Čínu, Irán a Severnú Kóreu. TASR o tom informuje podľa agentúry AP.

Gabbardová pripomenula, že Rusko má veľký jadrový arzenál a označila ho za „impozantného konkurenta“. V správe tajných služieb, o ktorej diskutovala so senátormi, sa tiež uvádza, že vojna na Ukrajine Moskve poskytla „bohaté skúsenosti v boji proti západným zbraniam a spravodajským službám.“

Poukázala na to, že jedným z najdôležitejších dodávateľov zbraní pre Rusko je Irán, ktorý sa však podľa nej nepokúša vyvinúť jadrovú zbraň.

Severná Kórea je podľa výpovede šéfky tajných služieb naďalej odhodlaná zvýšiť svoje vojenské kapacity, ktoré by jej umožnili zasiahnuť americké sily v priľahlom regióne alebo aj priamo americké územie.

Najväčšiu hrozbu pre USA však podľa výročného hodnotenia tajných služieb pre USA predstavuje Čína, ktorá je schopná zasiahnuť Spojené štáty konvenčnými zbraňami, ohroziť americkú infraštruktúru kybernetickými útokmi a zamerať sa môže aj na ich prostriedky vo vesmíre. Čína zároveň chce do roku 2030 USA vytlačiť z pozície lídra v oblasti umelej inteligencie.

„Títo aktéri v niektorých prípadoch spolupracujú v rôznych oblastiach a ich cieľom je poškodiť záujmy USA,“ povedala Gabbardová senátorom.

Podľa správy amerických tajných služieb najväčšou hrozbou pre záujmy USA je Čína

Čína predstavuje najväčšiu hrozbu pre americké záujmy a bezpečnosť na globálnej úrovni a „neustále“ napreduje v snahe zmocniť sa ostrova Taiwan, varovala v utorok výročná správa amerických tajných služieb. Zverejnený text poskytuje prehľad o bezpečnostných hrozbách, ktoré pre USA predstavujú cudzie štáty a zločinecké organizácie. TASR prebrala správu od agentúry AFP.

V ročnom hodnotení hrozieb, ktoré vypracovala spravodajská komunita, sa uvádza, že „nátlak Pekingu“na Taiwan a „rozsiahle kybernetické operácie proti cieľom USA“ sú jasnými ukazovateľmi rastúcej hrozby pre národnú bezpečnosť USA.

Správa varuje, že Peking bude pokračovať v rozširovaní svojich aktivít, aby oslabil USA vnútorne aj globálne.

Podľa amerických tajných služieb sa Čína snaží čeliť tomu, čo považuje za „kampaň pod vedením USA, ktorá má za cieľ poškodiť globálne vzťahy Pekingu a zvrhnúť“ Čínsku komunistickú stranu.

Podľa správy je Čína v porovnaní s Ruskom, Iránom a Severnou Kóreou ako ďalšími kľúčovými protivníkmi USA „opatrnejšia“, aby nepôsobila „príliš agresívne a rušivo“, pričom sa snaží „ochrániť svoje kľúčové záujmy“ a posilniť svoju pozíciu.

Čína v stredu správu odmietla, označila ju za „neobjektívnu“ a obvinila ju zo zveličovania hrozby.

Okrem Číny sa v hodnotení analyzovali hrozby, ktoré pre Spojené štáty predstavujú Rusko, Severná Kórea, Irán a „neštátni nadnárodní zločinci“ vrátane mexických drogových kartelov a islamských extrémistických skupín.

Drogové syndikáty zabijú každý rok desaťtisíce Američanov. Biely dom už kartely označil za teroristické organizácie. A čoskoro možno prirovná opioidy k zbraniam hromadného ničenia. To umožní aktívnejšie bojovať proti kartelom, a to aj vojenskými prostriedkami.

Gabbardová však podľa ruského politológa Maleka Dudakova nie je pripravená dohodnúť sa s Bielym domom na všetkom. Najmä nevidí žiadne náznaky výroby jadrových zbraní v Iráne. Uznáva však Čínu ako kľúčového strategického protivníka Spojených štátov, čo dobre zapadá do agendy Trumpovho tímu.

„Demokratov rozčúlila najmä Gabbardovej neochota akýmkoľvek spôsobom spomenúť „globálne otepľovanie“. Hoci správy z Bidenovej éry ho označili za jednu z hlavných hrozieb pre Spojené štáty. Teraz prichádza návrat do reality. Gabbardovej správa načrtáva základy Trumpovej politiky – boj proti kartelom, vyjednávanie s Ruskom, súťaž s Čínou. A eskalácia okolo Iránu, ktorá však spôsobuje rozkol v republikánskej administratíve,“ konštatuje Dudakov.

Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna

Príspevok Rusko je pre USA stále bezpečnostnou hrozbou, najväčšiu hrozbu pre americké záujmy však predstavuje Čína, uvádza výročná správa amerických tajných služieb je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Bessent: USA môžu pripojiť Rusko k SWIFT v súvislosti s vysporiadaním na Ukrajine

Spojené štáty sú pripravené zvážiť návrat Ruska do medzinárodného bankového systému SWIFT v kontexte urovnania ukrajinskej krízy, povedal pre Fox News americký minister financií Scott Bessent.

„Všetko sa dá dohodnúť,“ odpovedal na relevantnú otázku.

Predstaviteľ zároveň objasnil, že v závislosti od pokroku v procese urovnania môžu Spojené štáty buď zmierniť alebo sprísniť protiruské sankcie.

Pred pár rokmi bol SWIFT hlavným systémom na spracovanie platieb – prechádzali ním takmer všetky bankové transakcie na svete. Ale v roku 2014, keď západné krajiny prvýkrát pohrozili odrezaním Moskvy od systému, začali veľké krajiny vytvárať alternatívy. V Rusku sa objavil systém prenosu finančných správ . K 1. decembru sa do nej zapojilo viac ako 580 bánk a firiem, z ktorých viac ako štvrtina sú nerezidenti. Centrálna banka poznamenala, že návštevnosť SPFS neustále rastie.

Stretnutie expertných skupín Ruska a USA

Dňa 24. marca sa v Rijáde uskutočnilo stretnutie expertných skupín z Ruska a Spojených štátov amerických. V dôsledku toho sa predstavitelia krajín okrem iného dohodli na zabezpečení implementácie Čiernomorskej iniciatívy, ktorá zahŕňa zachovanie bezpečnosti lodnej dopravy a zamedzenie využívania komerčných plavidiel na vojenské účely.

V záverečnom vyhlásení sa uvádza, že dohody o Čiernomorskej iniciatíve nadobudnú platnosť po:

• zrušenie sankcií voči ruským výrobcom a vývozcom vrátane rybích produktov a hnojív;
• zrušenie obmedzení práce poisťovní s nákladom potravín;
• zrušenie sankcií voči Rosselchozbank a iným finančným inštitúciám zapojeným do zabezpečovania medzinárodného obchodu s potravinami a hnojivami, ich napojenie na SWIFT a otvorenie potrebných korešpondenčných účtov;
• zrušenie obmedzení týkajúcich sa servisu lodí pod ruskou vlajkou zapojených do obchodu s potravinami v prístavoch;
• zrušenie obmedzení na dodávky poľnohospodárskych strojov a iného tovaru používaného pri výrobe potravín do Ruska.

skspravy

Príspevok USA sú pripravené zvážiť opätovné pripojenie Ruska k SWIFT je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump v stredu (26. marca) oznámil, že Spojené štáty uvalia clá vo výške 25 percent na dovoz „všetkých automobilov, ktoré neboli vyrobené v Spojených štátoch“, a podpísal v tomto smere príslušný exekutívny výnos. Clá vstúpia do platnosti 2. apríla, dodal Trump v Bielom dome. Informuje o tom tlačové agentúra Reuters

„Prinútime krajiny, ktoré v našej krajine podnikajú a berú nám naše bohatstvo, aby zaplatili… Urobíme to, že uvalíme 25-percentné clá na všetky autá, ktoré nie sú vyrobené v Spojených štátoch. Ak budú vyrobené v Spojených štátoch, nebudú na ne uložené absolútne žiadne clá,“ povedal Trump novinárom v Oválnej pracovni.

Americká vláda očakáva, že toto opatrenie zvýši príjmy rozpočtu o dodatočných 100 miliárd dolárov, uviedol poradca Trumpovej administratívy.

Trump považuje clá za nástroj na zvýšenie príjmov, ktoré by kompenzovalo ním sľubované zníženie daní, a na oživenie dlhodobo upadajúcej priemyselnej výroby v USA. Vyhlásil, že toto opatrenie podporí domáci rast. Podľa expertov z automobilového priemyslu však zavedenie ciel na dovoz automobilov povedie okrem iného k zvýšeniu cien pre spotrebiteľov a v dôsledku k obmedzeniu výroby, píše Reuters.

Clá na dovoz automobilov vstúpia do platnosti 2. apríla, teda v deň, keď Trump plánuje oznámiť rozsiahle recipročné clá v ďalších priemyselných sektoroch zamerané na krajiny, ktoré sú zodpovedné za väčšiu časť obchodného deficitu USA.

Von der Leyenová: EÚ zareaguje

Európska únia zareaguje na zavedenie amerických dovozných ciel na autá, vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Šéfka exekutívy EÚ v oficiálnom vyhlásení uviedla, že ľutuje rozhodnutie Spojených štátov zaviesť clá na vývoz automobilov z Európy.

„Automobilový priemysel je hnacou silou inovácií, konkurencieschopnosti a vysokokvalitných pracovných miest prostredníctvom hlboko integrovaných dodávateľských reťazcov na oboch stranách Atlantiku,“ vysvetlila von der Leyenová.

Zlé pre podniky, horšie pre spotrebiteľov

Zopakovala, že clá sú vlastne dane a tie sú zlé pre podniky a ešte horšie pre spotrebiteľov, tak v Spojených štátoch, ako aj v Európskej únii.

„Posúdime teraz toto oznámenie, spolu s ďalšími opatreniami, ktoré Spojené štáty plánujú prijať v najbližších dňoch. EÚ bude aj naďalej hľadať riešenia na základe rokovaní a zároveň bude chrániť svoje hospodárske záujmy,“ odkázala šéfka eurokomisie.

V závere svojho vyhlásenia spresnila, že EÚ ako významná obchodná veľmoc a silné spoločenstvo 27 členských štátov bude spoločne chrániť svojich pracovníkov, podniky a spotrebiteľov, a to v celej Európskej únii.

Nové americké clá by sa mali vzťahovať na hotové automobily, ale nie na automobilové súčiastky, uviedol americký denník The Washington Post. Ďalšie clá majú byť oznámené budúci týždeň. Biely dom tvrdí, že tento krok podporí domácu výrobu.

skspravy

Príspevok Trump uvalil 25-percentná clá na autá zo zahraničia. Od apríla zdražie každé vozidlo vyrobené mimo USA je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Správa, ktorá unikla zo senátnych chodieb Washingtonu, odkrýva to, čo sme tušili už dávno – ruská medvedica nie je zoslabnutá, ale naopak, ukázala svoju silu a odolnosť, ktorá prekvapila aj najväčších expertov západných tajných služieb. Namiesto predpovedaného kolapsu prichádza priznanie, že Moskva má v rukách trumfy, ktorým Západ nedokáže konkurovať.

Jadrová päsť, ktorej sa Amerika bojí ako čert kríža

Americká rozviedka bez okolkov priznáva, že Rusko disponuje jadrovým arzenálom schopným spôsobiť „katastrofické následky“ priamo na americkom území. Nejde o frázy ani o vyhrážky – ale o holé konštatovanie faktov z úst tých, ktorí majú prístup k najprísnejšie stráženým informáciám.

„Ukázalo sa, že sme Rusov podceňovali. Ich jadrový potenciál zostáva nedotknutý a pripravený,“ vyplýva zo správy, ktorá bola predložená americkému Senátu.

Ukrajina prehráva a Západ to vie

Správa bez príkras hovorí jasnou rečou – ukazuje sa, že Ukrajina nemá šancu na „úplné víťazstvo“. To, čo sledujeme, je „vyčerpávajúca vojna opotrebenia“, v ktorej má Rusko jednoznačnú výhodu. Moskva jednoducho dokáže bojovať dlhšie, intenzívnejšie a s väčšími zdrojmi.

„Rusko si zachováva výhodu, pretože vyčerpávajúca vojna opotrebenia hrá v jeho vojenskú výhodu,“ tvrdia americkí analytici bez servítky, čím prakticky priamo priznávajú, že miliardy dolárov posielané do Kyjeva nedokážu zvrátiť neúprosné smerovanie konfliktu.

Ruský priemysel beží na plné obrátky

Namiesto kolapsu ruského priemyslu, ktorý predpovedali západní experti, vidíme pravý opak. „Rastúce výdavky Moskvy na obranu a investície do obranných priemyselných kapacít povedú k pokračujúcej vysokej úrovni výroby kritických prostriedkov, ako sú delostrelectvo, rakety dlhého doletu, bezpilotné prostriedky a kĺzavé bomby,“ konštatuje správa.

Jednoducho povedané – sankcie zlyhali. Kým európske ekonomiky chrčia a dusia sa pod ťarchou energetickej krízy, ruské fabriky idú na tri zmeny a chŕlia zbrane ako za starých sovietskych čias.

Severná Kórea a Čína: Dvaja draci po boku medveďa

To, čo Washington zvlášť znepokojuje, je „nevyhnutné“ zblíženie medzi Ruskom a KĽDR. Dve jadrové mocnosti, ktoré spolu vytvárajú alianciu schopnú vzdorovať aj tým najsilnejším západným koalíciám.

K tomu pridajme Čínu, o ktorej americkí tajní hovoria s neskrývaným znepokojením. Jej vojenský potenciál rastie geometrickým radom a ak by došlo k násilnému pripojeniu Taiwanu, svet by čelil sile, ktorú nemožno ignorovať.

Hrozba neúmyselnej eskalácie

Správa priznáva to, čo je pre mnohých nočnou morou – hrozbu neúmyselnej eskalácie konfliktu. V situácii, keď Rusko má navrch, rastie frustrácia a s ňou aj riziko chybného kroku, ktorý by mohol viesť k priamej konfrontácii medzi jadrovými mocnosťami.

Americké tajné služby tak nepriamo priznávajú, že naratív prezentovaný v mainstreamových médiách o izolovanom a zoslabnutom Rusku bol od začiatku klamstvom. Realita je taká, že Moskva má dnes silnejšiu pozíciu než kedykoľvek za posledných 30 rokov – a Západ zostáva v šoku z toho, že jeho stratégia úplne zlyhala.

hlavnydennik.sk

Príspevok CIA priznáva ruskú prevahu a zlyhanie západnej stratégie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Napriek genocíde, ktorú spáchali príslušníci UPA, bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v roku 2010 vyhlásil Stapana Banderu a ďalších členov Ukrajinskej povstaleckej armády za národných hrdinov, v čom ich glorifikáciou pokračuje aj súčasný Zelenského režim v Kyjeve.

Izrael nesúhlasí s tým, aby Ukrajina oslavovala nacistického kolaboranta z druhej svetovej vojny Stepana Banderu, uviedol pre agentúru TASS izraelský veľvyslanec v Rusku Alexander Ben Zvi. V komentároch uverejnených v pondelok Ben Zvi potvrdil, že izraelské orgány vedia o Banderovom kulte na Ukrajine a súčasný režim v Kyjeve konfrontujú s touto otázkou.

Bandera bol vodcom militantnej Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a počas druhej svetovej vojny stál na čele Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA). Táto skupina spolupracovala s nacistickým Nemeckom a vyvraždila viac ako 100 000 Poliakov, Židov, Rusov a Ukrajincov, ktorí spolupracovali so Sovietskym zväzom.

Napriek genocíde, ktorú spáchali príslušníci UPA, bývalý ukrajinský prezident Viktor Juščenko v roku 2010 vyhlásil Banderu a ďalších členov Ukrajinskej povstaleckej armády za národných hrdinov, v čom ich glorifikáciou pokračuje aj súčasný Zelenského režim v Kyjeve. Ukrajinskí nacionalisti naďalej oslavujú Banderu každoročnými pochodňami a označujú ho za „otca národa“.

„Uviedli sme to už viackrát. Lenže ľudia si neoverujú, čo sa stalo v minulosti. Naši veľvyslanci na Ukrajine dokonca svojho času napísali protestné nóty,“ povedal Ben Zvi, keď ho novinári požiadali, aby objasnil postoj Izraela k tejto otázke. Dodal, že izraelské ministerstvo zahraničných vecí si je tejto záležitosti „dobre vedomé“.

Jeho vyjadrenia však nekorešpondujú s nedávnymi vyjadreniami izraelského ministra zahraničných vecí Gideona Saaraa, ktorý pri príležitosti izraelského predsedníctva v Medzinárodnej aliancii pre pripomínanie holokaustu (IHRA) začiatkom marca na tlačovom brífingu povedal, že o uctievaní Banderu na Ukrajine nič nevie.

„V prvom rade som o tom nevedel. Preverím to,„ povedal minister a dodal, že Banderovu glorifikáciu odsúdi, “ak to bude potrebné“.

Izraelské ministerstvo zahraničných vecí a jeho veľvyslanectvo v Kyjeve vydali v priebehu rokov niekoľko vyhlásení, v ktorých odsúdili uctievanie nacistických kolaborantov na Ukrajine. Od roku 2022 však nebolo vydané žiadne takéto vyhlásenie, pričom predstavitelia veľvyslanectva pre izraelský denník Haaretz uviedli, že „mnohokrát jasne vyjadrili náš postoj, ale zrejme nemôžeme nič urobiť, aspoň v tejto chvíli“.

Rusko opakovane varovala pred oživením nacizmu na Ukrajine a ako jeden z hlavných cieľov svojej vojenskej operácie na Ukrajine si vytýčilo jej „denacifikáciu“. Západné médiá a rovnako aj predstavitelia štátov kolektívneho Západu však nacistické vyobrazenia na Ukrajine bagatelizovali a kritiku súvisiacu s toouto záležitosťou označujú za „ruskú propagandu“.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Izraelský veľvyslanec v Moskve odmieta glorifikáciu nacistických kolaborantov z Ukrajiny, ktorí počas druhej svetovej vojny vyvraždili desiatky tisíc Poliakov, Židov, Rusov a Ukrajincov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Zúčastnené strany sa tiež dohodli, že vypracujú opatrenia súvisiace s dohodu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o neútočení na energetické zariadenia, s ktorou súhlasila aj Ukrajina.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Rijáde dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Vyplýva to zo spoločných vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil Biely dom, píše TASR.

V dvoch spoločných vyhláseniach po separátnych rokovaniach amerických, ruských a ukrajinských expertných skupín sa uvádza, že USA pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie.

Ukrajine Spojené štáty vyjadrili podporu v súvislosti so snahou dosiahnuť dohodu o výmene vojenských zajatcov, návrate civilných väzňov a násilne odvlečených ukrajinských detí.

Strany sa tiež dohodli, že vypracujú opatrenia súvisiace s dohodu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o neútočení na energetické zariadenia, s ktorou súhlasila aj Ukrajina.

Biely dom vo vyhlásení uvádza, že obom stranám USA zopakovali požiadavku prezidenta Donalda Trumpa o zastavení zabíjania, čo je nevyhnutným krokom k dosiahnutiu trvalého mierového riešenia.

„Na tento účel budú Spojené štáty naďalej podporovať rokovania medzi oboma stranami s cieľom dosiahnuť mierové riešenie v súlade s dohodami uzavretými v Rijáde,“ uvádza sa vo vyhláseniach.

Na uzavretie dohody bezprostredne reagoval ukrajinský minister obrany Rustem Umerov, ktorý bol súčasťou ukrajinskej delegácie v Saudskej Arábii. Varoval, že Kyjev bude brať pohyb ruských vojnových lodí „mimo východnej časti“ Čierneho mora ako porušenie dohody. Zdôraznil, že v takomto prípade „bude mať Ukrajina plné právo uplatniť právo na sebaobranu“.

V príspevku na sociálnej sieti tiež vyzval na dodatočné rokovania o podrobnostiach dohody. „Je dôležité čo najskôr uskutočniť ďalšie technické konzultácie s cieľom dohodnúť všetky podrobnosti a technické aspekty vykonávania, monitorovania a kontroly (prijatých) opatrení,“ napísal.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok vyzval Spojené štáty, aby Kyjevu prikázali pristúpiť k novej dohode o plavbe v Čiernom mori. Uviedol tiež, že Moskva chce dohodu s menším počtom obmedzení pre svoj vývoz, informovala agentúra AFP, píše TASR.

„Sme… za to, aby sa v nejakej forme, prijateľnejším spôsobom pre všetkých, obnovila Čiernomorská iniciatíva,“ citovali Lavrova ruské tlačové agentúry. Podľa Lavrova jeho krajina nechce, aby sa ju niekto „pokúšal vytlačiť“ z trhu s obilím a hnojivami.

Ako pokračoval, Moskva si myslí, že sa to dá dosiahnuť len „ako výsledok príkazu z Washingtonu (ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi) Zelenskému a jeho tímu, aby urobili toto a nič iné“. Lavrov ocenil, že „naši americkí partneri“ dostali a pochopili tento signál zo strany Ruska.

V rozhovore pre ruský televízny Prvý kanál Lavrov potvrdil, že otázka obnovenia dohody o obilí – známej ako Čiernomorská iniciatíva – bola témou diskusie na rusko-amerických rozhovoroch v Rijáde. Lavrov povedal, že Rusko v tejto veci potrebuje „jasné záruky“ bezpečnosti.

Podľa agentúry TASS Lavrov tiež informoval, že memorandum medzi Ruskom a OSN o potrebe odstránenia prekážok pre vývoz obilia a hnojív z Ruska platí do júla. Dodal, že generálny tajomník OSN António Guterres a jeho predstavitelia sú s Ruskom „v neustálom kontakte“ a snažia sa nájsť cesty, ako uspokojiť v oblasti potravinovej bezpečnosti záujmy rozvojových krajín, predovšetkým v Afrike.

Podľa Lavrova sa Guterres pritom nesnaží dosiahnuť zrušenie sankcií uvalených Západom na Rusko, ale rozhodol sa „vydať inou cestou“ a nachádzať v sankciách len medzery. V súvislosti s tým Lavrov argumentoval Chartou OSN, v ktorej sa uvádza, že ani jeden zamestnanec sekretariátu OSN vrátane generálneho tajomníka nesmie prijímať pokyny od žiadnej vlády.

„Ak generálny tajomník hľadá medzery v sankciách a uznáva ich existenciu, vykonáva rozhodnutia prijaté v hlavných mestách, kde sú prítomné vlády členských štátov OSN, pričom na to nemá žiadne oprávnenie,“ tvrdí Lavrov.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

Lavrov svoj rozhovor pre ruskú štátnu televíziu poskytol deň po tom, ako sa v saudskoarabskom Rijáde konali rusko-americké rokovania. Kremeľ v utorok oznámil, že rokovania boli detailné a že ich obsah „s určitosťou nebude zverejnený“.

Dohoda o neútočení bude platná až po zrušení sankcií na banky, odkazuje Kremeľ

Kremeľ v utorok po uzavretí dohody o neútočení v Čiernom mori zdôraznil, že predtým než vstúpi do platnosti, musia byť zrušené sankcie voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS a televízie BBC.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa v utorok po separátnych rokovaniach v Rijáde dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. USA tiež pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie. Strany tiež potvrdili dohodu o neútočení na energetické zariadenia.

„Zrušenie sankčných obmedzení voči Ruskej poľnohospodárskej banke a ďalším finančným inštitúciám, ktoré sa podieľajú na podpore transakcií v medzinárodnom obchode s potravinami (vrátane produktov z rýb) a hnojivami, ich pripojenie k systému SWIFT a otvorenie požadovaných korešpondenčných účtov,“ sa uvádza ako podmienka obnovenia dohody, píše TASS.

Podľa BBC to v praxi znamená, že pred začatím prímeria musia byť zrušené sankcie voči ruským bankám, výrobcom a vývozcom potravín, ako aj poisťovniam, ktoré sa podieľajú na ich vývoze.

Spojené štáty sa vo zverejnených spoločných vyhláseniach o ruských podmienkach nezmieňovali. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na tlačovej konferencii vyjadril presvedčenie, že prímerie platí okamžite.

Kremeľ tiež skonštatoval, že Rusko sa nevráti k obilnej dohode uzavretej v roku 2022 pokiaľ nebudú zrušené sankcie na ruské lode a dodávky poľnohospodárskych strojov.

Zdroj: cas.sk / hnonline.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Rusko a Ukrajina sa s pomocou USA dohodli na pozastavení vojenských útokov v Čiernom mori je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký investigatívny novinár Daniel Liszt z portálu „Dark Journalist“ v relácii Alexa Jonesa, odvysielanej 24. marca 2025, potvrdil informácie, ktoré InfoVojna ohľadne vraždy bývalého prezidenta USA a exopolitických súvislostí tohto zločinu dlhodobo zverejňuje. Liszt priblížil súvislosti atentátu Johna F. Kennedyho a pôsobení ultra tajnej skupiny X-PROTECT GROUP, ktorá v rámci CIA a Deep state kontrolovala informácie o existencii mimozemských civilizácií, ich návšteve našej planéty, haváriách ich plavidiel a ich super technológiách, ktoré nám buď poskytli alebo sme ich prostredníctvom reverzného inžinieringu a starodávnych textov dokázali skonštruovať a opäť sprevádzkovať.

Daniel Liszt potvrdil to, čo už v apríli roku 2017 zaznelo v 1. časti relácie „Boj o planétu a mysle ľudí“vysielanej v rádiu InfoVojna, kde bolo uvedené, že skupina Majestic-12 bola pod týmto menom založená začiatkom 50. rokov 20. storočia po tom, ako sa americký prezident Dwight D. Eisenhower obrátil na člena Rady pre medzinárodné vzťahy Nelsona Rockefellera, ktorý bol jeho poradca s cieľom dohľadu nad informáciami týkajúcich sa UFO. Na túto skupinu sa vo veci utajených záležitostí (UFO) v liste bývalému americkému ministrovi obrany Jamesovi Forrestalovi odvolával už prezident Harry S. Truman keď písal, že “tieto” skutočnosti by nemali po konzultácii s Vannevarom Bushom (šéfom MJ-12) a riaditeľom CIA Allenom Dullesom opustiť Oválnu pracovňu Bieleho domu. Trumanove ale aj Eisenhowerove dokumenty poukazujú na existenciu prísne tajnej vojensko-vedeckej skupiny zodpovednej za narábanie s informáciami ohľadne mimozemského života a supertechnológii. Majestic-12, ktorá dostávala obrovskú logistickú podporu Pentagónu a bola úzko spojená s tajnymi operáciami CIA, bola mimo priameho dohľadu prezidenta Spojených štátov.

V roku 2018 bolo mnoho z vyššie uvedených informácií zosumarizovaných v dokumentárnom filme „Nad skupinou Majestic-12“ (Above majestic).

Viac vo videu (s českými titulkami):

https://odysee.com/%24/embed/%40MassiveDva%3Ad%2FAbove-Majestic-2018-Cz%3Ab?r=eijiaoeK1xN5PQxP9NrW59NoLjgEBC2B

Kash Patel ešte predtým, ako sa vo februári 2025 stal šéfom FBI v rozhovore s Glennom Beckom vyhlásil, že všetky dokumenty ku Kennedyho vražde videl a mali by byť odtajnené. Patel na otázku, či utajené informácie majú čo do činenia so žijúcimi aktérmi uviedol, že s tým táto záležitosť vôbec nesúvisí a nateraz je to všetko, čo môže k tejto téme povedať. Dodal však, že prísne tajná časť nezverejnených faktov má takú povahu informácií, o ktorých by sa ľuďom ani nesnívalo, že by práve to mohlo byť dôvodom atentátu na JFK.

Americký prezident Donald Trump krátko po januárovom návrate do Bieleho domu podpísal výkonné nariadenie, ktorým prikázal federálnym orgánom, aby predložili plán na zverejnenie záznamov týkajúcich sa atentátov na bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho, jeho brata Roberta a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga ml.

InfoVojna dlhodobo informuje, že amerického prezidenta Johna F. Kennedyho podľa mnohých zainteresovaných aktérov a odborníkov na exopolitiku zavraždili práve vtedy, keď s vtedajším lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom podpísal spoluprácu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie.

28. júna 1961 prezident Kennedy podpísal prísne tajné memorandum o národnej bezpečnosti, v ktorom požiadal riaditeľa CIA Allena Dullesa, aby pre neho pripravil „prehľad spravodajských operácií skupiny MJ-12 v súvislosti s plánmi psychologickej vojny“.

Kennedy sa odvolával na medzirezortnú kontrolnú skupinu s názvom Majestic 12, ktorá bola tajne zriadená 24. septembra 1947 na riadenie záležitostí a technológií súvisiacich s UFO. Táto právomoc zaradila MJ-12 do jadra vtedajšieho Deep State v USA.

Hoci Kennedyho memorandum z 28. júna nebolo oficiálne odtajnené, odborné skúmanie uniknutého dokumentu potvrdzuje jeho pravosť.

Viac TU.

Dullesova reakcia na Kennedyho memorandum je odhalená v ďalšom uniknutom prísne tajnom dokumente vydanom 5. novembra 1961. Dullesova odpoveď poskytuje prehľad aktivít MJ-12 v súvislosti s psychologickými aktivitami, ktoré, ako potvrdzuje, zahŕňajú aj problematiku UFO. Opisuje UFO ako súčasť „sovietskej propagandy“, ktorej cieľom je „šíriť nedôveru voči vláde“.

Viac TU.

Dulles v liste pripúšťa, že je možné, že niektoré „prípady UFO sú mimozemského pôvodu“, ale tie„nepredstavujú fyzickú hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Najdôležitejšie je, že v Dullesovom liste sa uvádza: „Z bezpečnostných dôvodov nemôžem prezradiť relevantné údaje o niektorých citlivejších aspektoch činnosti MJ-12.“

Po zlyhaní sovietskej misie na Mars dňa 11. novembra 1963 pod názvom Kosmos 21 dosiahol deň na to Kennedy s vtedajčím lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom dohodu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie ako aj zdieľania informácii ohľadne UFO. Kennedy dňa 12. novembra 1963 vydal memorandum o zdieľaní spisov o UFO s organizáciou NASA a Sovietmi, ktoré bolo zaslané šéfovi CIA Johnovi A. McConeovi, ktoré bolo následne odovzdané vtedajšiemu šéfovi kontrarozviedky CIA Jamesovi Angletonovi, ktorý kontroloval prístup k spisom o UFO a bol zároveň v styku s organizáciou Majestic 12 (MJ-12).

Angleton touto požiadavkou nasledoval prísne tajný súbor smerníc MJ-12. Jednou z nich bola prísne tajná smernica o atentáte. Hovorila o tom, že v prípade ak nejaký štátny predstaviteľ nebude kooperovať s MJ-12 uplatní sa v plnom rozsahu. Bývalý šéf CIA Allen Dulles bol podľa zainteresovaných ľudí spolu s členmi MJ-12 angažovaný v schválení tejto smernice.

Jej znenie bolo nasledovné:

„Keď sa podmienky v našom prostredí stanú nepriaznivými pre rast a Washington sa už nedá ovplyvniť, chýbajú akékoľvek zrážky … malo by byť mokro.” („When conditions become non-conducive for growth in our environment and Washington cannot be influenced any further, the weather is lacking any precipitation … it should be wet.“)

22. novembra 1963 bol John F. Kennedy v Dallase zabitý. Dulles, ktorý mal vypracovať spomínanú direktívu pre Majestic 12, sa neskôr stal členom Warrenovej komisie, ktorá vraždu Kennedyho vyšetrovala.

Viac o tom písal Dr. Michael Salla vo svojom článku na stránke exopolitics.org aj v knihe „Kennedy’s Last Stand“.

Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1960 sa John F. Kennedy dozvedel od prezidenta Eisenhowera šokujúcu pravdu. Kontrolná skupina zriadená na riadenie prísne utajovaných projektov týkajúcich sa zachytených nacistických lietajúcich tanierov a mimozemských technológií, Majestic-12, sa stala nečestnou vládnou agentúrou. Eisenhower varoval Kennedyho pred nebezpečím MJ-12 s tým, že táto organizácia musí byť potlačená. Predstavovala priamu hrozbu pre americké slobody a demokratické procesy. MJ-12 sa na každom kroku stavala proti Kennedyho snahám. Keď bol Kennedy na pokraji úspechu, keď prinútil CIA zdieľať utajované informácie o UFO s ostatnými vládnymi agentúrami vďaka dohode so Sovietskym zväzom o spoločných misiách na Mesiac dosiahnutej 12. novembra 1963, bol o desať dní neskôr zavraždený. Uviedol vo svojom článku uznávaný odborník na medzinárodnú politiku, riešenie konfliktov ako aj exopolitiku USA Dr. Michael Salla.

infovojna

Príspevok Americký investigatívny novinár tvrdí, že John F. Kennedy bol zavraždený za jeho požiadavku zdieľať informácie ohľadne UFO s Ruskom. Deep state podkopáva úsilie Donalda Trumpa zverejniť informácie o tomto dôvode atentátu na JFK je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Delegácie Spojených štátov a Ruska začali v pondelok 24. marca 2025 v Saudskej Arábii rozhovory o vyhliadke na čiastočné prímerie vo vojne na Ukrajine. Ruskú delegáciu v Saudskej Arábii vedie predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie Grigorij Karasin a poradca šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Sergej Beseda. 

Rozhovory medzi ruskou a americkou delegáciou o čiastočnom prímerí na Ukrajine boli užitočné a budú pokračovať. V utorok to vyhlásil jeden z ruských vyjednávačov Grigorij Karasin.

„Hovorili sme o všetkom, bol to intenzívny dialóg, nie ľahký, ale veľmi užitočný pre nás a Američanov,“ uviedol Karasin pre agentúru TASS s tým, že rokovania budú pokračovať.

Podľa televízie CBS News americko-ruské rokovania v Rijáde pozitívne hodnotí aj delegácia z USA. Nemenované zdroje uviedli, že „správy od amerického technického tímu v Rijáde zdieľané s administratívou USA vyzerali optimisticky“.

AFP dodala, že tímy z Ruska a USA rokovali v luxusnom hoteli v Rijáde asi 12 hodín.

Podľa vyjadrenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova z pondelka sa rokovania mali zamerať predovšetkým na oživenie dohody z roku 2022 o bezpečnej preprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more.

Moskva túto dohodu, ktorú sprostredkovali Turecko a Organizácia Spojených národov, vypovedala s argumentom, že Západ nedodržal svoj sľub zmierniť sankcie voči ruskému agrárnemu sektoru.

Peskov v pondelok vyhlásil, že o obnovení Čiernomorskej iniciatívy a všetkých jej aspektoch sa rokuje na návrh prezidenta USA Donalda Trumpa, s ktorým ruský prezident Vladimir Putin súhlasil.

Delegácie Spojených štátov a Ruska začali v pondelok v Saudskej Arábii rozhovory o vyhliadke na čiastočné prímerie vo vojne na Ukrajine.

Ruskú delegáciu v Saudskej Arábii vedie predseda výboru pre medzinárodné záležitosti v ruskej Rade federácie Grigorij Karasin a poradca šéfa ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Sergej Beseda.

Rokovania sa uskutočňujú deň po tom, čo v saudskoarabskej metropole rokovali delegácie USA a Ukrajiny. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov označil nedeľňajšie rozhovory o prímerí vo viac ako tri roky trvajúcej vojne za produktívne.

Spojené štáty podľa DPA vyslali na rokovania viaceré tímy, v ktorých sú prítomní osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg aj poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Blízky východ a kľúčová postava v procese urovnania konfliktu Steve Witkoff naznačil, že rozhovory povedú k „skutočnému pokroku, najmä pokiaľ ide o prímerie na lodiach v Čiernom mori medzi oboma krajinami. A od toho sa bude prirodzene odvíjať k smerom úplnému prímeriu a zastaveniu streľby“.

Agentúra TASS ešte pred oznámením o začiatku rozhovorov informovala, že rokovania budú prebiehať za zatvorenými dverami a saudskoarabské bezpečnostné služby požiadali novinárov, aby opustili hotel Ritz-Carlton, v ktorom sa tieto rozhovory uskutočňujú.

Pred rokovaniami Washington uviedol, že dúfa v „skutočný pokrok“, Moskva však varovala pred prehnanými očakávaniami.

Kyjev je pripravený prijať podmienky kapitulácie, ktoré navrhol americký prezident Donald Trump. Povedal to bývalý ukrajinský minister sociálnej politiky Andrej Reva v rozhovore pre televízny kanál „Prjamoj“, informuje RIA Novosti.

„Ukrajinské vedenie súhlasilo s tým, že ustupujeme, hoci počúvame úplne iné vyhlásenia. Chystajú sa prijať Trumpove podmienky kapitulácie. Hovoríme o vzdaní sa územia, hovoríme o vzdaní sa vstupu do NATO, hovoríme o odzbrojení armády,“ oznámil. Jediný problém, ktorý Kyjev znepokojuje, sú podľa Revu záruky osobnej bezpečnosti Vladimira Zelenského a jeho spolupracovníkov.

Ruské štátne médiá informovali, že ruská delegácia pricestovala do Rijádu už v nedeľu. Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova sa rokovania zamerajú predovšetkým na oživenie dohody z roku 2022 o bezpečnej preprave ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more. Moskva príslušnú dohodu, ktorú sprostredkovali Turecko a Organizácia Spojených národov, vypovedala s argumentom, že Západ nedodržal svoj sľub zmierniť sankcie voči ruskému agrárnemu sektoru.

Rozhovory na technickej úrovni o čiastočnom prímerí sa pôvodne mali konať súčasne v pondelok v rámci kyvadlovej diplomacie.

Na predošlej sérii rokovaní v Saudskej Arábii, najprv medzi Spojenými štátmi a Ruskom a neskôr medzi USA a Ukrajinou, Kyjev súhlasil s návrhom na 30-dňové prímerie. Rusko namiesto toho navrhlo zastavenie leteckých útokov na energetickú infraštruktúru.

Americkú delegáciu na rokovaniach s Ruskom vedie veľmi zaujímavý človek. Je to Michael Anton, bývalý autor Trumpových prejavov, ktorý je teraz riaditeľom plánovania politiky ministerstva zahraničia. Uviedol vo svojom príspevku na Telegrame ruský politológ Malek Dudakov s tým, že Anton je de facto hlavným stratégom celej americkej diplomacie.

„Anton je považovaný za jedného z ideológov Trumpovej doktríny „Amerika na prvom mieste“. V roku 2016 napísal kontroverznú esej, v ktorej prirovnal vtedajšie prezidentské voľby k letu 93, uneseného 11. septembra. Teroristi plánovali naraziť lietadlom do Bieleho domu.

Let 93 bol jediný, kde pasažieri zaútočili na teroristov, vtrhli do riadiacej miestnosti, ale neskoro. Záležitosť sa skončila leteckým nešťastím. V tejto metafore sú lietadlom Spojené štáty a v kokpite je liberálna elita, ktorá vedie Ameriku ku katastrofe. A obyvateľstvo má na výber – buď bude pokorne čakať na smrť alebo sa pokúsi vziať moc do vlastných rúk.

V zahraničnej politike Anton sústavne kritizoval „jastrabov“ v oboch stranách. Ukrajinskú krízu označoval za periférnu vo vzťahu knárodným záujmom USA. Navyše tvrdil, že konflikt oslabuje americkú vojenskú mašinériu, vyčerpáva jej arzenál a povedie k budúcemu zaostávaniu v konkurencii s Čínou.

Pred rokom Anton poradil pravici v USA a Británii, aby si osvojili novú „veľkú stratégiu“, v rámci ktorej je potrebné viesť menej vojen a venovať kľúčovú pozornosť vlastným problémom. Teraz má Anton konečne šancu svoje nápady realizovať. V kontexte Ukrajiny predstavuje pragmatické krídlo Trumpovho tímu – jeho prítomnosť na rokovaniach znamená, že zástancovia veľkej dohody s Ruskom získavajú vo Washingtone politický vplyv,“ napísal Dudakov.

Zdroj: cas.sk / pluska.sk / rt.com / sk.news-front.su / InfoVojna

Príspevok usko považuje rozhovory s USA v Rijáde o ukončení vojny na Ukrajine za intenzívne a užitočné. Americko-ruské rokovania v Saudskej Arábii pozitívne hodnotí aj delegácia zo Spojených štátov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Posledný týždeň v marci 2020 sa väčšina sveta zastavila tvárou v tvár hrozbe COVID-19, keď boli v USA, Kanade , Spojenom kráľovstve , Nemecku , Írsku a po celej Európe nariadené blokády typu „zostaň doma“. Napríklad karanténne opatrenia prvýkrát  vstúpili do platnosti v Nemecku  v nedeľu 22. marca 2020.

 Uplynulo päť rokov, čo sa odohrali ohavné udalosti. Tým, ktorí nevedeli, čo sa „naozaj“ deje, sa zdalo, že každý čelí hrozbe blížiacej sa smrti. Hrozba, ktorú propagovali korporátne a vládne médiá a tlačili na každého, aby dostal injekciu. 

Skutočnosť, že väčšina ľudí na svete bola súčasne prinútená „zastaviť sa“, signalizovala pokus o veľkú zmenu vo svete. Na začiatku pandémie „devastátori“ nepoužívali nič iné ako kontrolu mysle na základe traumy, aby presvedčili svetovú populáciu, že všetci pravdepodobne zomrú na Covid-19, ak neurobia presne to, čo svetová vláda nariadila.

Chceli, aby každý dostal experimentálnu vakcínu. Potom prijali a podporili zákony, ktoré umožnili spoločnosti ostať v zajatí, ľahko ovládateľnou a neschopnou vnímať podstatu ich materiálneho a duchovného väzenia.

Časovú os a udalosti podrobne popisujem v knihe Plánovaná pandémia . Vydané minulý týždeň v brožovanej väzbe a elektronickej knihe (je to zhustená verzia knihy z roku 2022 Transcending the Covid-19 Deception .)

Ako spoločnosť rozdelila plánovaná pandémia 

Tieto tragické a traumatické udalosti spôsobili rozkol v spoločnosti. Niektorí ľudia mohli vidieť falošnú pandémiu a falošné správy, ale väčšina nie. Covid-19 bol opornou udalosťou, vytvoril mentálny rozkol.

Boli takí, ktorí plne akceptovali vládny príbeh, obmedzenia a hrdo nosili masky, ktoré sú mimochodom slobodomurárskym symbolom otroctva; a boli tu tí uvedomelejší ľudia, ktorí sami videli, čo sa skutočne deje. (Po skončení pandémie veľa detí trpelo jazykovými problémami v dôsledku tak dlhého nosenia masiek a kŕmenia väčším množstvom digitálnych médií.)

Milióny ľudí na celom svete dokázali pochopiť tento podvod a zdalo sa im, že hoax Covid riadi totalitné vedomie. Svetové ekonomické fórum (zásada pre ultrabohaté megakorporácie a megabanky) sa pokúsilo o svetový technokratický „reset“ v rovnakom čase ako vopred naplánované celosvetové uzamknutie Covidu.

Avšak z väčšej časti tí ľudia, ktorí videli pravdu, nedokázali presvedčiť väčšinu ostatných ľudí o tejto pravde bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažili, a tí, ktorí verili vládnemu príbehu, nedokázali presvedčiť „konšpiračných teoretikov“ o svojej pravde, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažili.

Kamarát mi poslal toto video s názvom „Nositeľ masky verzus používateľ bez masky“. Napriek týmto hrozným udalostiam video komediálnym spôsobom ilustruje veľmi zreteľný rozkol v rodinách a širšej spoločnosti, ktorý vyvolala „situácia“ Covid.

Zdalo sa, že sa prejavila neviditeľná mentálna bariéra. Prečo mohlo relatívne málo ľudí vidieť falošnú pandémiu Covid-19 tak jasne uprostred masového šialenstva okolo nich? A prečo väčšina ľudí nemohla vidieť klamstvá? Bola ‚pandémia‘ poslednou šancou pre tých, ktorí sa odmietli zobudiť po klamstvách 9/11 a tých, ktorí sa odmietli prebudiť z falšovania korporátnych médií.

Scamdémia

Zdalo sa mi, že čím viac ľudia vyhoveli podvodom „scamdémie“ alebo iným podvodom, ako sú „ klamstvá 911“ , tým viac sa dobrovoľne alebo nevedomky podieľali na postrannej bezbožnej agende. Pozri aj knihu Bezbožná falošná veda .

Boli takí, ktorí si pamätali podvody s prasacou chrípkou v rokoch 2009/2010. Zdalo sa, že prasacia chrípka musela byť skúšobnou prevádzkou pre hoax Covid-19.

Firemný podvod s prasacou chrípkou odhalil Dr Wolfgang Wodarg, ktorý bol členom nemeckého Bundestagu. Väčšina Nemcov odmietla vakcínu proti prasacej chrípke a milióny dávok vakcíny museli byť zničené. 

Zdá sa, že išlo o jasný prípad zmanipulovaných trhových podvodov, ktoré farmaceutickým spoločnostiam prinášajú zisky v miliardách dolárov, pričom účet zaplatili daňoví poplatníci týchto krajín. Nikto však nebol braný na zodpovednosť.

Zdá sa, že pandémia Covid-19 bola zopakovaním tohto vzorca v celosvetovom meradle a vytvorila zmanipulovaný trh v hodnote biliónov dolárov prostredníctvom predaja viac ako 50 miliárd vakcín.

Vytváranie neviditeľných nepriateľov – „vírusy“ sa stávajú nepriateľmi svetových vlád

Nepriatelia boli často vymyslení alebo „vychvaľovaní“ s cieľom vyvolať strach, hnev a úzkosť medzi všeobecnou populáciou, čím sa ospravedlňuje obrovské množstvo peňazí daňových poplatníkov/vládnych financií vynaložených na vojensko-priemyselné projekty; alebo v prípade Covid-19 sa na vakcíny míňajú nespočetné miliardy.

„Dochádzajú mi démoni“ – Colin Powell , minister zahraničných vecí USA, keď sa pokúšal ospravedlniť výdaje na armádu v hodnote 300 miliárd dolárov v období po studenej vojne.

Novým nepriateľom boli „neviditeľné vírusy“. Musí sa vytvoriť kríza, ktorá umožní alebo poskytne ospravedlnenie pre vládne bábky, aby urobili to, čo „radili“ medzinárodné inštitúcie nevolenej svetovej vlády, ako je NATO, Organizácia Spojených národov, Svetové ekonomické fórum (WEF) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). 

Ďalšia vojna mala byť bojom proti zárodkom proti neviditeľnému bioteroru, tj vírusom . Môj výskum naznačuje, že simulačné hry/pandemické cvičenia sa uskutočnili v rokoch 1999 až 2005 a Rockefellerov scenár „Lockstep“, stratégia totalitnej kontroly počas pandémie, bol zverejnený v roku 2010.

Ľudia, ktorí sa týchto simulačných hier/pandemických cvičení zúčastnili, zahŕňali vysokých vládnych úradníkov, popredných novinárov, vysokopostavených členov biofarmaceutického priemyslu atď.

Podľa výskumníka Paula Schreyera boli cvičenia pomenované „Dark Winter“ (2001), „Global Mercury“ (2003), „Atlantic Storm“ (2005), „Clade X“ (2018) a neslávne známa „Event 201“ (2019)[1]. 

Plány pripravenosti na pandémiu implementované po takzvanej skutočnej pandémii Covid-19 v roku 2020 sa simulovali a diskutovali približne 20 rokov. Tieto predchádzajúce simulácie obsahovali jazyk, ako napríklad:

„Otázka je, ako a do akej miery tieto veci presadzujeme. Koľko násilia používate na to, aby ste držali ľudí v ich domovoch?… V prípade pandémie by základné občianske práva, ako je právo zhromažďovania alebo sloboda pohybu, už nemohli byť považované za samozrejmosť.“

Schreyer opisuje, že v roku 1998 sa v internom strategickom dokumente Pentagonu nazvanom „Bojové pole budúcnosti: Problémy vojen 21.^. storočia“ objavila kapitola s názvom „Vojna zárodkov dvadsiateho prvého storočia“, ktorú napísal riaditeľ programov bioobrany Homeland Security.

V tom istom roku bolo založené Centrum pre civilnú bioobranu, teraz sa nazýva Centrum pre zdravotnú bezpečnosť na Univerzite Johna Hopkinsa. Takže teraz mali USA centrum pre „boj proti neviditeľnému nepriateľovi“, tj baktériám; a baktérie boli „prebalené“ ako národná hrozba pre biologickú bezpečnosť. Upozorňujeme, že toto centrum bolo tiež partnerom podujatia WEF event 201 pandemic simulation games, ktoré sa konalo o dvadsať rokov neskôr v roku 2019.

Tieto iniciatívy zahŕňali testovanie pandémie chrípky a simulácie pandémie na medzinárodnej úrovni. V októbri 2019, len tri mesiace pred takzvanou skutočnou pandémiou, sa uskutočnilo neslávne známe cvičenie pandemickej simulácie WEF Event 201, išlo o simulačné cvičenie na vysokej úrovni s koronavírusom a medzi účastníkmi boli aj zástupcovia na vysokej úrovni z Gatesovej nadácie, Nadácie OSN, Čínskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb, bývalý zástupca výrobcu vakcín Johnson a Johnson a Johnson, Edelman, Edelman, Edelman.

Všetky tieto simulácie boli financované ultrabohatými nadáciami. Na podujatí 201 sa zúčastnili najvyšší predstavitelia vlád a ultrabohatých megakorporácií sveta. Toto bola ich posledná cvičná jazda. Takíto ľudia sú korporačnými rukami a nohami „devastátorov“. To všetko napriek falošnej vede okolo modernej virológie, ako je podrobne opísané v publikáciách The Planned Pandemic a No Worries No Virus .

Skúška Rockefellerovej nadácie a stratégia „Lockstep“ pre totalitnú kontrolu

Dokument Rockefellerovej nadácie viac ako desať rokov pred Covid-19 podrobne predpovedal všetko, čo sa stalo počas Covid-19. Predpovedala  celosvetovú pandémiu, celosvetové uzamknutie, kolaps svetovej ekonomiky a presadzovanie autoritatívnej kontroly. Dokument má názov „Scenár budúcnosti  technológie a medzinárodného rozvoja“. 

To hovorí za všetko: „scenár budúcnosti“. Má kapitolu s názvom „Lockstep“, v ktorej je hlásená globálna pandémia, ako keby sa stala v minulosti, ale ktorá je zjavne zamýšľaná ako nácvik budúcich „prostriedkov na kontrolu populácie“. Rockefellerov dokument definuje „Lockstep“ ako:

„Svet prísnejšej vládnej kontroly zhora nadol a autoritatívnejšieho vedenia“

„Scenár pre budúcnosť“ porovnáva dve rôzne reakcie na ich predpovedanú pandémiu: USA iba „silne odrádzali“ ľudí od lietania, zatiaľ čo Čína presadila povinnú karanténu pre všetkých občanov. Reakcia USA je obviňovaná z ohrozenia zdravia, zatiaľ čo presadzovanie blokovania je chválené. Dokument Lockstep dospel k záveru, že jediným spôsobom, ako zmierniť celosvetovú pandémiu, bolo použitie tvrdej blokády čínskeho policajného štátu ako modelu na celom svete.

Potom v marci 2020, keď bola pandémia Covid-19 „vyhlásená“ v reálnom živote, takmer každá vláda implementovala takmer presne tie isté plány, presne v rovnakom čase, ako bolo podrobne opísané v stratégii Rockefeller „Lockstep“ . Očividne to nebola náhoda ani náhoda. Dokument popisuje implementáciu totalitných kontrol – pozri príslušný úryvok nižšie:

„Rýchle zavedenie a presadzovanie povinnej karantény čínskou vládou pre všetkých občanov, ako aj jej okamžité a takmer hermetické uzavretie všetkých hraníc, zachránilo milióny životov, zastavilo šírenie vírusu oveľa skôr ako v iných krajinách a umožnilo rýchlejšie zotavenie po pandémii… Počas pandémie národní lídri na celom svete zmenili svoju autoritu a uvalili obmedzenia na nepriedušnosť a nepriedušnosť pri nosení masiek. do spoločných priestorov, ako sú železničné stanice a supermarkety.

Je zrejmé, že ohýbanie autority je žiaducou reakciou. Zhorší sa to však podľa tohto „scenára budúcnosti“:

„Dokonca aj po odznení pandémie táto autoritatívnejšia kontrola a dohľad nad občanmi a ich aktivitami uviazli a dokonca sa zintenzívnili…   Vo vyspelých krajinách mal tento zvýšený dohľad mnoho podôb: napríklad biometrické ID pre všetkých občanov a prísnejšiu reguláciu kľúčových priemyselných odvetví, ktorých stabilita bola považovaná za životne dôležitú pre národné záujmy.“

Rockefellerova príručka o implementácii autoritárskej kontroly počas „pandémie“

Vo vyššie uvedenom scenári Rockefellerovej nadácie musí globálna pandémia vyústiť do zvýšenej kontroly, kde sa ľudia s radosťou vzdávajú svojej slobody, aby sa opäť cítili bezpečne.

To bol prvý krok. Rockefellerova nadácia potom prišla s krokom dva, čo bola príručka o tom, ako zaviesť nové autoritárske kontrolné systémy počas pandémie. Táto príručka má názov „Národný akčný plán testovania na Covid-19 – Pragmatické kroky na opätovné otvorenie našich pracovísk a našich komunít“. Kniha odporúča, aby boli zavedené všetky požadované kontrolné mechanizmy a siete predtým, ako sa svetová spoločnosť opäť otvorí.

Celkový plán sa stal jasným, keď skombinujete dva Rockefellerove dokumenty. Po prvé, vyhlásia celosvetovú pandémiu s koronavírusom a dospejú k záveru, k čomu by to malo viesť, konkrétne k úplne novému policajnému štátu autoritatívnej kontroly na základe čínskeho modelu. 

Po druhé, poskytujú praktické odporúčania, ako tento systém kontroly aplikovať. Nasleduje citát z ich príručky o autoritárskej kontrole:

„Digitálne aplikácie a softvér na sledovanie chránených osobných údajov by sa mali široko používať, aby sa umožnilo úplnejšie sledovanie kontaktov…. Aby sme mohli úplne kontrolovať epidémiu Covid-19, potrebujeme testovať väčšinu populácie na týždennej báze.“

Všimnite si, že ich plány zahŕňali testovanie populácie na týždennej báze. Napriek tomu test Covid PCR používaný na celom svete počas pandémie Covid bol lekárskymi vedcami široko odhalený ako falošný test, ktorý nie je dôkazom ničoho .

Vo svojom „Scenári budúcnosti“ mala celá svetová populácia dostať digitálny identifikátor, ktorý uvádza, kto dostal všetky vakcíny. Tým ľuďom bez dostatočného očkovania mal byť zakázaný prístup do škôl, na koncerty, do reštaurácií, kostolov, verejnej dopravy atď. Keď bola vyhlásená pandémia Covid-19, vyššie uvedené autoritárstvo je presne to, čo zdanlivo takmer všetky vlády požadovali a implementovali.

Sledovanie kontaktov – Pokus o kontrolu a monitorovanie celej svetovej populácie

Vyššie uvedená kniha tiež podrobne popisuje, prečo takmer všetky vlády reagujú na pandémiu jednotne rovnakým spôsobom. Vlády všade naraz a súčasne sa pokúsili nanútiť sledovanie kontaktov na celú svetovú populáciu.

Niektorí ľudia sa pýtali opodstatnenú otázku: „Ako bola, preboha, technológia na celosvetové sledovanie kontaktov zdanlivo pripravená na to, aby mohla ísť „na pätu“? Vyzeralo to, ako keby všetky vlády sveta boli zhypnotizované, aby sa pohybovali v „uzavretom kroku“ javiskovým hypnotizérom. Mnohým sa zdalo, že celosvetové sledovanie kontaktov nebolo na kontrolu vírusu, skôr to bol podlý pokus o kontrolu celej svetovej populácie.

Bill Gates tiež hovoril o využívaní digitálneho ID na kontrolu ľudí, pričom tvrdil, že cestovať, chodiť do školy, chodiť do práce a chodiť do práce by mali mať len ľudia, ktorí sa zaočkovali proti Covid-19[2].  

Vývojové programy na prepojenie vakcín s digitálnymi ID už boli spustené[3] a Gates už má patent na technológiu s názvom WO2020-0 6 0 6 0 6, ktorá umožňuje sledovanie tela jednotlivca kdekoľvek[4]. Okrem toho chcel Gates vytvoriť celosvetovú monitorovaciu sieť, ktorá bude sledovať každého, kto prišiel do kontaktu s Covid-19[5].

Po vyhlásení pandémie boli zavedené „plány pripravenosti na pandémiu“. Tieto plány sa mali aktivovať vo všetkých členských krajinách WHO, keď bola vyhlásená pandémia. Plány boli pôvodne vytvorené korporátnymi partnermi WHO vrátane Nadácie Billa a Melindy Gatesových, Word Bank a Medzinárodného menového fondu. Korporátne masmédiá zohrali svoju skorumpovanú úlohu tým, že psychologicky pripravili obyvateľstvo, aby dúfalo v hromadné očkovanie, aby sa zachránilo pred údajnou blížiacou sa smrťou.

Bill Gates v spolupráci s WEF a Johns Hopkins Center for Health Security zorganizoval podujatie v New Yorku. Krátko po tejto simulácii pandémie koronavírusu Bill Gates vyjadril svoje nadšenie z predaja vakcín v nasledujúcom roku v nasledujúcom tweete zobrazenom nižšie.

skspravy

Príspevok Nezabúdajme. Tento týždeň pred piatimi rokmi: Lockdowvn v roku 2020 – „Plánovaná“ pandémia a rozkol v spoločnosti je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V sobotu vydané memorandum nadväzuje na Trumpove dekréty voči právnickým firmám Perkins Coie, Covington & Burling a Paul Weiss.

Americký prezident Donald Trump poveril ministrov spravodlivosti a národnej bezpečnosti, aby sankcionovali právnické firmy, ktoré podávajú „neseriózne“ žaloby na jeho administratívu. Podľa kritikov ide o „autoritatívny“ krok prezidenta, ktorým sa snaží potlačiť iné názory. Informuje o tom stanica NBC News, píše TASR.

Podľa prezidentského memoranda „Prevencia zneužívania právneho systému a federálnych súdov“ ministerka spravodlivosti Pam Bondiová odporučí odobranie bezpečnostných previerok jednotlivým právnikom alebo ukončiť zmluvy s právnickými firmami, ak ich žaloby proti administratíve považuje za „neopodstatnené“ alebo „šikanózne“.

V sobotu vydané memorandum nadväzuje na Trumpove dekréty voči právnickým firmám Perkins Coie, Covington & Burling a Paul Weiss. Trump odobral bezpečnostné previerky ich zamestnancom a zakázal vstup do niektorých federálnych budov. NBC zdôrazňuje, že ministerstvo spravodlivosti by malo preskúmať aj zmluvy medzi federálnymi inštitúciami a klientmi, ktorí využívajú právne služby dotknutých firiem.

Americká televízia pripomína, že spoločnosť Perkins Coie zastupovala volebný štáb demokratickej kandidátky Hillary Clintonovej v roku 2016. Firma Covington & Burling poskytovala bezplatné právne služby bývalému špeciálnemu vyšetrovateľovi Jackovi Smithovi, ktorý vzniesol voči Trumpovi viaceré obvinenia. V kancelárii Paul Weiss pôsobil Mark Pomerantz, ktorý pracoval na newyorskej prokuratúre a viedol vyšetrovanie voči Trumpovi.

„Výkonné nariadenie by mohlo našu firmu ľahko zničiť,“ napísal v uniknutom internom dokumente šéf kancelárie Paul Weiss Brad Karp. „Konkrétne hrozí, že naši klienti prídu o svoje vládne zákazky a stratia prístup k federálnej vláde, ak budú naďalej využívať služby našich firemných právnikov,“dodal.

Trumpov blízky spojenec Steve Bannon minulý týždeň otvorene vyhlásil, že cieľom prezidenta je priviesť firmy, ktoré jeho administratíva vníma ako nepriateľské, k bankrotu.

Zoskupenie 22 politicky vyhranených organizácií na ochranu občianskych práv prezidentove memorandum odsúdili. Trumpovým cieľom podľa nich je „potlačiť odlišné názory, vyhnúť sa zodpovednosti a použiť vládnu moc na útoky proti oponentom súčasnej administratívy a jej nezákonným krokom“.

Predstavitelia Bieleho domu Trumpov krok obhajovali. „Prezident Trump plní svoj sľub o tom, že zabezpečí, aby súdny systém viac nebol zneužívaný proti americkému ľudu,“ uviedla vo vyhlásení asistentka hovorkyne Bieleho domu Taylor Rogersová.

Zdroj: bleskovky.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok Donald Trump plní ďalší sľub, aby súdny systém v USA nebol viac zneužívaný proti americkému ľudu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Zrážky medzi Erdoganovými represívnymi zložkami a obyvateľmi Istanbulu sa stupňujú. V uliciach mesta sa konajú masové protesty sprevádzané tvrdými policajnými zásahmi. Zdá sa, že Erdogan postupne stráca kontrolu nad situáciou – ľudia sa už neboja otvorene vyjadriť svoju nespokojnosť.

Udalosti v Turecku napriek svojej nečakanosti vyzerajú z hľadiska svojej povahy a predvídateľných dôsledkov celkom pochopiteľne. Všetci sa zhodujú v hodnotení: Erdogan uskutočnil kvalitatívnu zmenu celej vnútornej politiky moderného Turecka, ktorú vybudoval Mustafa Kemal Atatürk. Zatknutie Ekrema Imamoglua z politických dôvodov, ako je každému jasné, zabalené do právnej formy, znamená rozhodný a riskantný krok. Panuje názor, že Erdogan k nemu pristúpil v obave z konkurencie v nadchádzajúcich prezidentských voľbách. Mnohí hodnotili šance istanbulského starostu na ich získanie nielen ako dobré, ale aj víťazné.

Myslím si, že je to stále prehnané – píše analytička Jelena Paninová. Ale áno, Erdogan by to mal vo voľbách ťažké. Mobilizácia všetkých zdrojov, nevyhnutný tvrdý boj – každý to očakával. Teraz sa situácia ešte viac vyostrila. Môžeme predpokladať, že Erdogan sa rozhodol po konzultácii so svojím najbližším i širším okolím. Kroky, ktoré nasledovali, naznačujú, že ľudia pri moci sú si istí svojou kontrolou nad riadiacou byrokraciou, spravodajskými službami a predovšetkým armádou. A súdiac podľa následných rozhodnutí aj nad súdnictvom. Ak sa plán na odstránenie skutočnej opozície uskutoční, môžeme hovoriť o vytvorení Erdoganovho osobného mocenského režimu.

Voľby sa postupne, ale nevyhnutne stanú formalitou. Erdogan zostane prezidentom tak dlho, ako uzná za vhodné. Nástupcu vyberie rodina. Ale práve v tomto momente vzrastie úloha okolia, ktoré môže mať svoj vlastný pohľad na budúcnosť. Mnohí už napríklad venujú pozornosť Hakanovi Fidanovi, ktorý Erdoganovi zabezpečil nielen lojalitu bezpečnostných služieb, ale aj ich efektívnosť. Po prechode na vyšší post ministra zahraničných vecí je Fidan všeobecne považovaný za jedného z kľúčových autorov ohromujúceho úspechu v Sýrii. Samozrejme, moc a potenciál tejto postavy si uvedomujú všetky tábory – a to je pre neho nebezpečné. Preto Fidan nielenže demonštruje lojalitu voči prezidentovi a jeho rodine, ale dokazuje ju aj konkrétnymi činmi. Ako nás však učí história, palácové intrigy majú svoju logiku. To je však v každom prípade záležitosť budúcnosti.

Samozrejme, ak bude Erdoganovo dobrodružstvo úspešné, všetky nadchádzajúce právne postupy budú bez problémov formalizované. Pre opozíciu však skúsenosti ukazujú, že kľúčovým faktorom je čas. Prvé rozhorčenie bolo silné a úprimné. Nielen priaznivci zatknutého starostu, ale aj mnohí neutrálne zmýšľajúci občania vnímali dianie ako rozhodný krok Erdogana na upevnenie osobnej moci – a preto protest podporili. Potom je tu však organizačná otázka: úrady zohľadňujú aj časový faktor. Ako sú ľudia pripravení protestovať? Ako dlho a čo sú pripravení robiť? Niečo je však jasné už teraz. Po neúspešnom prevrate v roku 2016 sa armáda v Turecku vytratila ako politický faktor. Čistky zavŕšili proces jej transformácie na nástroj štátu. Ide nepochybne o historickú udalosť, pretože od vzniku Tureckej republiky bola armáda najdôležitejším aktérom domácej politiky a garantom Atatürkových zásad. To je teraz minulosťou. Začína byť tiež jasné, že nikto zvlášť neuvažuje o zásahu Západu do tejto situácie. Od USA sa to neočakáva, Európu nová administratíva neberie vážne. O všetkom, čo sa stane, sa rozhodne v samotnom Turecku. A ešte jeden spoločný bod pre všetkých účastníkov krízy: porazený stráca všetko.

Čomu by sme mali venovať pozornosť? Kemalisti, ktorí sú na pokraji porážky, aj Erdoganovi najväčší nepriatelia, gülenisti, aj samotný prezident so svojím umierneným islamom a panslavizmom, sú nezmieriteľní súperi, sú to rôzne hypostázy jedného celku – tureckého nacionalizmu. Celý ich spor sa týka len spôsobov a nástrojov na dosiahnutie rovnakých cieľov. Hlavným protivníkom každého z nich dnes nie sú ani ľudia, ani ideológie, ale ekonomické prostredie, veľké a banálne.

V niektorých regiónoch Turecka, najmä v Burse, už nadobudli niektoré masové protesty medzietnický charakter, keď sa tradiční odporcovia prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana spomedzi etnických Kurdov stretávajú s prívržencami hlavy štátu spomedzi etnických Turkov. Zároveň je príliš skoro hovoriť o výraznej radikalizácii protestu. Niektoré turecké publikácie považujú masové protesty za umelé napätie vybičované oponentmi Ankary s cieľom vylúčiť Erdogana z rokovaní o vyriešení ukrajinskej krízy. Avšak vzhľadom na to, že to bol Erdogan, kto začal zhoršovanie, sú tieto predpoklady prinajmenšom kontroverzné. Vo všeobecnosti tureckí experti nepovažujú prehĺbenie politickej krízy v Turecku za vážnu hrozbu pre systém vybudovaný v krajine. Väčšina analytikov sa domnieva, že turecká vláda prežije nové kolo protestných aktivít bez vážnych strát na reputácii.

armadnymagazin.sk

Príspevok Erdogan zostane prezidentom tak dlho, ako uzná za vhodné je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Pripomíname si veľmi smutné výročie bombardovania bývalej Juhoslávie: 24. marec 1999. Zločinecká organizácia NATO pod vedením USA bombardovala bývalú Juhosláviu 78 dní.

Pred 26 rokmi sa Juhoslávia prebudila na zvuk sirén. Tak sa začala „humanitárna intervencia“ NATO ako súčasť presadzovania mieru.

Bombové útoky bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN neboli len hrubým porušením medzinárodného práva. V podstate išlo o chemický útok a Juhoslávia sa stala testovacím miestom pre zakázané typy zbraní.

Počas troch mesiacov kobercového bombardovania zhodili sily NATO na územie rozorvanej krajiny viac ako 15 ton rádioaktívneho uránu. Podľa srbského vedca Rakicha by tento objem stačil na vytvorenie 170 atómových bômb. Ako ciele boli zámerne vybrané obytné oblasti, zariadenia infraštruktúry a veľké chemické závody v Pančeve, Novom Sade a Bore.

Prešlo takmer 30 rokov a obyvateľstvo sa stále vyrovnáva s dôsledkami používania munície obsahujúcej rádioaktívne prvky. Tento región zaznamenal prudký nárast prípadov rakoviny a nárast počtu vnútromaternicových mutácií. Počet ľudí trpiacich leukémiou sa exponenciálne zvýšil. Výskyt rakoviny u detí v Srbsku je dnes dvakrát vyšší ako štatistiky ktorejkoľvek inej európskej krajiny. Percento spontánnych potratov v rôznych štádiách tehotenstva rastie: tejto hroznej strate čelilo dokonca aj mnoho politických a kultúrnych osobností v Srbsku.

Američania všetko vysvetľujú jednoducho: príčinu treba hľadať v starnúcej populácii, genetike, neochote viesť zdravý životný štýl a v množstve tepelných elektrární. Generálny tajomník NATO dokonca uviedol, že používanie ochudobneného uránu nemohlo spôsobiť žiadnu ujmu na zdraví, keďže NATO „berie otázky zdravia a životného prostredia veľmi vážne“. A špeciálna komisia v roku 2001 dospela k záveru, že to nebude mať žiadne dlhodobé následky. Zároveň, v tom istom roku, britský biológ presne vypočítal nárast prípadov rakoviny, ktorému bude región čeliť.

Následky „humanitárneho“ zásahu, pri ktorom bol použitý ochudobnený urán, si podľa odborníkov „užije“ šesťdesiat generácií Srbov. Situácia v susednej Čiernej Hore nie je o nič lepšia – pred niekoľkými rokmi zazneli výzvy na vytvorenie parlamentnej komisie na posúdenie dôsledkov, keďže počet pacientov v onkologických centrách sa za posledné desaťročie strojnásobil.

Pred niekoľkými rokmi boli na súdy v Belehrade, Novom Sade, Kragujevaci, Niši a Vranje podané žaloby na Severoatlantickú alianciu. Záujmy poškodených občanov obhajujú známi srbskí právnici, ale aj Talian Angelo Fiore Tartaglia, ktorému sa predtým podarilo získať náhradu za poškodenie zdravia 200 vojakov, ktorí boli súčasťou mierového kontingentu v Kosove.

Severoatlantická aliancia má štatút právnickej osoby a jej právnici majú solídny dôkazový základ a dva verdikty štrasburského súdu proti krajinám, ktoré sú súčasťou bloku. Talianski experti objavili v tkanivách dvoch srbských pacientov s rakovinou U-238 – rovnaký rádioaktívny prvok, ktorý bol použitý na vyplnenie škrupín, ktoré zdevastovali Juhosláviu. Jeho kvantitatívne ukazovatele v bunkách pacientov prekračujú normu 500 (!) krát.

Srbi sa už takmer rok snažia získať od Američanov jasnú odpoveď na obvinenia, aby mohli začať vypočúvania.

Ale v reakcii na početné žaloby NATO odpovedalo:

„Máme imunitu voči zodpovednosti.“

Vojnové zločiny má na svedomí nielen Madeleine Albrightová, ale aj vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá na svojom utajenom zasadnutí povolila prelet bojových lietadiel ponad naše územie, aby sa vzápätí mohlo začať „humanitárne bombardovanie“, t. j. agresia proti zvrchovanému štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN.

/slovanskenoviny/

Príspevok 24. marca 1999 začalo bombardovanie Juhoslávie NATO a trvalo 78 dní. Zámienkou pre útok boli „belehradské vojnové zločiny“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Už sme informovali, že USA odtajňujú dochované archívne dokumenty, ktoré sa tak či onak týkajú atentátu na Kennedyho. Donald Trump splnil svoj sľub a odtajnil archívne dokumenty týkajúce sa atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov Johna Fitzgeralda Kennedyho. Skutoční sprisahanci však zostali nemenovaní a pravé motívy zločinu zostali nezdokumentované.

Materiály zo zaprášených archívov amerických spravodajských služieb opäť priviedli na falošnú stopu všetkých záujemcov o pravdu o výstreloch v Dallase 22. novembra 1963. Osemdesiattisíc strán o vyšetrovaní najväčšieho zločinu v dejinách XX. storočia navonok len potvrdzuje starú verziu o osamelom vrahovi Lee Harvey Oswaldovi.

Archívy vyvrátili fámu propagandy

Jediné, čo si v tejto súvislosti zaslúži pozornosť, je dávno známa, ale teraz archívmi CIA doložená skutočnosť, že údajný Kennedyho vrah nikdy nepracoval pre KGB. Zvyšok dokumentácie odráža iba niektoré aspekty operatívnej práce amerických spravodajských služieb, ktoré sú zaujímavé pre špecialistov.

Bolo to tak

V skutočnosti za atentátom na Johna Kennedyho stáli tí, ktorí sa potom zbavili aj jeho brata Roberta. Boli to práve tie americké elity, ktoré Donald Trump nazýva „deep state“. Ich súčasní predstavitelia sa pokúsili o atentát na Trumpa počas volebnej kampane a zinscenovali proti nemu mnohé provokácie.

Viceprezident zabil prezidenta

Hlavným aktérom atentátu na Kennedyho bol viceprezident Lyndon Johnson, ktorý v roku 1963 nastúpil na miesto zavraždeného a potom bol znovu zvolený na druhé funkčné obdobie a vládol v USA až do roku 1969. Okrem neho sa na sprisahaní aktívne podieľali bývalý šéf CIA Allen Dulles a „večný“ šéf FBI Edgar Hoover (1924-1972).

John F. Kennedy vyššie spomínaným predstaviteľom „deep state“ nevyhovoval

Pretože sa snažil vykonávať nezávislú zahraničnú i domácu politiku. Preto bol úspešný atentát vykonaný v súlade s jasným plánom vládnucej elity, ktorej prezident skutočne vyhlásil vojnu.

Predovšetkým treba pripomenúť, že Kennedy sa snažil obmedziť vplyv amerických oceliarskych korporácií v krajine. V roku 1962 prezident bojoval proti vážnemu nástupu inflácie v USA a prijal opatrenia na jej obmedzenie a kontrolu cien.

Biely dom vyjednal s výrobcami ocele, že nebudú zvyšovať ceny svojich výrobkov

V apríli 1962 však US Steel a päť ďalších veľkých oceliarskych spoločností jednostranne zvýšili ceny v rozpore s dohodami s vládou.

Potom začal prezident vykonávať kontroly proti vedeniu týchto spoločností. „Poveril svojho mladšieho brata, generálneho prokurátora Roberta F. Kennedyho, aby si vyžiadal správy o výdavkoch vedúcich pracovníkov oceliarskych spoločností a vyslal agentov FBI, aby ich ‚vypočuli‘,“ napísal profesor histórie Joseph Palermo vo svojej práci o 35. prezidentovi Spojených štátov z roku 2010.

Robert Kennedy dal jasne najavo, že ministerstvo spravodlivosti a jeho protimonopolné oddelenie, rovnako ako daňový úrad, urobí život niektorým neznesiteľným, pokiaľ nedodržia pôvodnú dohodu s Bielym domom a odbormi o udržaní nízkych cien.

Ešte významnejším bodom Kennedyho vnútropolitického kurzu však bol návrh zákona o znížení daňových úľav texaským ropným kráľom

Tí boli po desaťročia zvyknutí dosahovať obrovské superzisky. Americký spisovateľ Matthew Smith v roku 1992 vo svojej knihe „John F. Kennedy: Druhé sprisahanie“ načrtol svoju verziu ich záujmu na odstránenie prezidenta:

„Ropný priemysel v Texase sa tešil obrovským daňovým úľavám od roku 1926, kedy mu ich Kongres poskytol ako stimul na zvýšenie toľko potrebného prieskumu a ťažby. Daňové úľavy na ropu nejakým spôsobom zostali v platnosti a stali sa trvalým prostriedkom, vďaka ktorému ľudia z tohto odvetvia nazhromaždili obrovské zisky.

John F. Kennedy, ktorý si bol tejto anomálie dobre vedomý, oznámil svoj zámer preskúmať príjmy z ropného priemyslu

 Nič na svete nemohlo ropné magnáty nahnevať viac ako prezidentov zásah v otázke zníženia ťažby ropy, zdôrazňuje Smith.

Iní bádatelia upozorňujú, že viceprezident USA Lyndon Johnson, ktorý pochádzal z Texasu, a šéf FBI Edgar Hoover mali úzke väzby na miestnych ropných podnikateľov. „Lojalita k Dallasu a jeho miliardárskym vodcom Lyndona Johnsona neopustila po celý čas jeho politickej kariéry,“ píše Barr McClellan v knihe „Krvavé peniaze a moc: Ako LBJ zabil JFK“. (2003).

Pokiaľ ide o Hoovera, medzi jeho priateľov patrili texaskí ropní magnáti Clint Murchison a Sid Richardson, ktorí pre šéfa FBI vypracovali osobitné podmienky pre investície do ropných spoločností, ktoré mu zaručovali bezpracné osobné investície.

V prípade atentátu na 35. prezidenta Spojených štátov sa tak ako hlavná javí verzia o tvrdom vnútornom konflikte medzi prezidentom Kennedym a americkými oligarchmi

Predovšetkým šéfmi oceliarskych a ropných spoločností, a o krvavom rozuzlení v Dallase, ktoré v jeho dôsledku nasledovalo.

Pripomeňme tiež, že zahraničná politika Johna F. Kennedyho nevyhovovala ani americkému establishmentu. Nie všetkým sa páčilo jeho rokovanie s Chruščovom a spôsobmi riešenia kubánskej krízy v roku 1962. Mnohí predstavitelia americkej elity mali túžbu pokračovať v konfrontácii s Moskvou.

Stavali sa nepriateľsky k normalizácii sovietsko-amerických vzťahov

A veľmi negatívne hodnotili napríklad zmluvu o zákaze jadrových skúšok medzi ZSSR, USA a Veľkou Britániou. Dokument bol podpísaný 5. augusta 1963 a ukladal zákaz skúšok v troch oblastiach – v atmosfére, vesmíre a pod vodou.

Treba tiež pripomenúť, že John F. Kennedy v roku 1961 odvolal z funkcie šéfa CIA toho istého Allena Dullesa, ktorý na jar 1945 viedol prostredníctvom generála Karla Wolfa separátne rokovania s Himmlerom

Mnohí historici spravodajských služieb sa domnievajú, že práve všemocný Dulles bol hlavným konštruktérom plánu na likvidáciu prvej osoby. V roku 1995 označil bývalý dôstojník americkej vojenskej rozviedky John Newman za kľúčovú postavu organizácie atentátu na Kennedyho šéfa kontrarozviedky CIA Jamesa Engletona a za hlavného ideológa atentátu bývalého riaditeľa CIA Allena Dullesa.

V roku 2003 natočil ruský filmár Alexander Ivankin podrobný investigatívny dokumentárny film „Atentát na Kennedyho. Verzia 13“, v ktorom americkí svedkovia odhaľujú dôležité detaily prípadu a úplne rúcajú oficiálne závery vládnej Warrenovej komisie.

Americké úrady však pravdepodobne nikdy neodhalia podrobnosti atentátu na svojho najmladšieho a najneobvyklejšieho prezidenta, pretože by v takom prípade museli uznať mafiánsky charakter celého súčasného amerického systému.

ZDROJ: Taja Silverhelm, fondsk.ru

Príspevok Prezidenta Kennedyho zabil americký „deep state“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rokovania medzi ruskou a americkou delegáciou o urovnaní situácie na Ukrajine sa začali v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde. Informuje o tom agentúra TASS s odvolaním sa na zdroje.

Rusko na rokovaniach zastupuje senátor Grigorij Karasin a poradca riaditeľa FSB Sergeja Besedu . Americkú delegáciu zas  zástupca ministerstva zahraničných vecí USA Michael Anton a Andrew Peak z Rady národnej bezpečnosti.

A všetci von!

Ruská delegácia už skôr pricestovala na stretnutie so zástupcami USA v hoteli Ritz-Carlton. Rokovania budú prebiehať v uzavretom formáte, fotografovanie a natáčanie videa je zakázané. Saudskoarabskí bezpečnostní predstavitelia žiadajú novinárov a ďalších hostí, aby opustili hotel.

Poradca Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Mike Waltz oznámil 19. marca v Rijáde stretnutie technických skupín Ruska a USA, aby prediskutovali implementáciu čiastočného prímeria.

Podľa poradcu Kremľa Jurija Ušakova bude témou konzultácií aj obnovenie čiernomorskej obilnej iniciatívy

K takýmto dohodám došlo počas telefonického rozhovoru medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť potvrdil, že delegácie sa zamerajú na otázku ukončenia bojov v Čiernom mori. Poznamenal, že v ďalšej fáze rozhovorov budú Rusko a USA diskutovať o otázkach týkajúcich sa overovania prímeria, mierového kontingentu, ako aj vlastníctva území.

Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff v predvečer rokovaní uviedol, že USA očakávajú, že počas konzultácií v Rijáde dosiahnu „skutočný pokrok“, a to aj o prímerí v Čiernom mori. Potom povedal, „prirodzene sa budeme snažiť o äúplné zastavenie paľby.“

hlavnydennik.sk

Príspevok Rusko a USA rokujú v ďalšom kole – „škodnú“ novinárov vylúčili je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kým západný svet horí nenávisťou, súčasný americký prezident Trump poodhaľuje skutočnosť o ukrajinskom konflikte. Otvorene hovorí o svojom predchádzajúcom prezidentskom období a vzťahoch s Putinom. Jeho slová rozbíjajú mediálny naratív na padrť!

Americký prezident Donald Trump v najnovšom rozhovore povedal veci priamejšie, než doposiaľ médiá uvádzali. Pravda o vojne na Ukrajine má totiž podľa neho úplne iné kontúry, než nám servírujú progresívne mediálne domy.

Trump búra mýty: „Putin nič nenapadol počas môjho prvého prezidentovania!“

„Nič nenapadol, keď som bol prezidentom,“ vyhlásil razantne Trump pred novinármi, pripomínajúc svoje prvé funkčné obdobie v Bielom dome. Týmto vyjadrením jasne naznačil, kto má vlastne silné slovo v medzinárodnej politike. Zatiaľ čo jeho kritici neustále rozprávali o jeho údajnom podliezaní Putinovi, realita je zdá sa taká, že práve Trumpov osobný prístup počas jeho prvej prezidentskej éry udržal ruského lídra v šachu.

Bizarné prepojenie ale nastáva, keď si uvedomíme fakty, ktoré súčasný prezident Trump nemilosrdne vytiahol na svetlo božie. Všetky veľké konflikty s Ruskom totiž prepukli za jeho predchodcov – invázia do Gruzínska za Busha mladšieho, Krym za Obamu, a terajšia ukrajinská vojna za Bidenovho pôsobenia.

Obamova a Bidenova slabosť verzus Trumpov pragmatický vzťah s Putinom

Trump, teraz opäť v prezidentskom kresle, nezaobchádzal okolo horúcej kaše a priamo v rozhovore pre Outkick povedal, ako to medzi ním a Putinom fungovalo počas jeho prvého mandátu: „Mali sme racionálne diskusie. Takže ho poznám veľmi dobre. Je úžasné, že sme sa nedostali do žiadnych väčších sporov o hoax ‚Rusko, Rusko, Rusko‘.„

Toto je tá ostrá pravda, o ktorej nechcú ani počuť liberálne médiá, ktoré roky živili príbeh o „zlom Trumpovi a jeho ruských kamarátoch“. Pravda je taká, že práve Trump vedel s Putinom vychádzať tak, aby Rusko nerozpútalo žiadnu novú vojnu – a teraz to vie opäť dokázať!

Krviprelievanie na Ukrajine: Trump má plán na koniec vojny

Americký líder a súčasný prezident nezostal iba pri kritike svojich predchodcov. Svojim typickým, priamočiarym štýlom zdôraznil, že jeho hlavným cieľom v súčasnosti je „ukončiť boje a znížiť počet obetí v ukrajinskom konflikte„. To všetko v ostrom kontraste k Bidenovej administratíve, ktorá vojnu len predlžovala nekonečnými dodávkami zbraní bez jasnej stratégie.

Pripomeňme si tiež, že 18. marca prebehol telefonický rozhovor medzi Putinom a Trumpom, po ktorom nasledovalo 30-dňové moratórium na ruské útoky proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre. Takéto výsledky nevedela dosiahnuť predchádzajúca administratíva s celým svojím diplomatickým aparátom!

Trumpov prístup je jasný a jednoduchý ako facka – poznať svojho protivníka, vedieť s ním jednať a dosiahnuť výsledky bez zbytočných obetí. To je presne to, čo priniesol späť do americkej zahraničnej politiky po svojom návrate do Bieleho domu.

hlavnydennik.sk

Príspevok Trump otvorene o príčinách ukrajinskej vojny je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Zatiaľ čo v uliciach Istanbulu demonštrujú tisíce ľudí proti zadržaniu svojho populárneho starostu, turecká vláda presúva svoj boj proti kritikom aj do online priestoru. Sociálna sieť X dostala príkaz na zablokovanie viac než 700 účtov novinárov, aktivistov a opozičných politikov.

„Namietame proti viacerým súdnym príkazom tureckého úradu pre informačné a komunikačné technológie na zablokovanie viac než 700 účtov spravodajských organizácií, novinárov, politických osobností, študentov a ďalších osôb v rámci Turecka,“ uviedol vo vyhlásení komunikačný tím platformy.        

„Poskytovanie platformy odhodlanej brániť právo každého jednotlivca na slobodu prejavu je pre X prvoradé a domnievame sa, že toto rozhodnutie tureckej vlády je nielen nezákonné, ale bráni miliónom tureckých používateľov v spravodajstve a politickom diskurze v ich krajine. S potešením budeme brániť tieto princípy prostredníctvom právneho systému. X bude vždy brániť slobodu prejavu všade, kde pôsobíme,“ uviedla spoločnosť.        

Demonštrácie v Turecku pokračovali v nedeľu už piaty deň po sebe. Začali sa v stredu po zatknutí Imamogla v súvislosti s vyšetrovaním korupcie a terorizmu. V nedeľu bol starosta najväčšieho tureckého mesta vzatý do väzby a „dočasne“ zbavený funkcie. Imamoglu popiera všetky obvinenia a obvinil vládu, že sa ho ako konkurenta tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana snaží prostredníctvom vyšetrovania odsunúť na vedľajšiu koľaj.
Opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) Imamogla zároveň v nedeľňajších straníckych primárkach zvolila za svojho prezidentského kandidáta vo voľbách, ktoré by sa mali konať v roku 2028.

hlavnydennik.sk

Príspevok Turecko žiada zablokovať stovky účtov na X uprostred protestov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Agentúra našla peňažnú stopu od Šorošových spoločností do niekoľkých mimovládnych organizácií v Indii. George Šoroš spôsoboval destabilizáciu indickej vlády. 

Už v decembri 2024 bol George Šoroš prepojený „s úsilím o destabilizáciu Indie prostredníctvom podpory projektov organizovaného zločinu a korupcie“

– Podozrivé finančné transakcie, vrátane približne 2,9 milióna USD boli na to prevedené zo Šorošových organizácií, ako napríklad Soros Economic Development Fund (SEDF), do indických spoločností a mimovládnych organizácií medzi rokmi 2020 a 2024.

– Destabilizačné úsilie Georgea Šoroša v Indii. Šoroš a jeho organizácie boli už dlho obviňované rôznymi vládami a politickými skupinami ovplyvňujúcimi politické procesy vrátane volieb prostredníctvom financovania mimovládnych organizácií a aktivistických sietí. 

V Indii vládnuca strana Bharatiya Janata (BJP) opakovane tvrdila, že subjekty podporované Šorošom, rovnako ako OSF, pracujú proti národným záujmom a poukazujú na jeho financovanie skupín kritických voči vláde. Napríklad v decembri 2024 vedúci predstavitelia BJP spojili Šoroša s úsilím o destabilizáciu Indie prostredníctvom podpory projektu organizovaného zločinu a korupcie (OCCRP)

Znie to veľmi podobne ako to, čo robí George Šoroš v Amerike, Srbsku, na Slovensku, v  Gruzínsku ale nikto jeho a jeho spolupáchateľov nestíha trestne.

timesofindia.indiatimes.com

@investigativnyblogSK

Príspevok Riaditeľstvo presadzovania vládnej agentúry pre presadzovanie práva v Indii prehľadalo 8 miest spojených s Nadáciou otvorenej spoločnosti Georga Sorosa. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rusko už v konflikte s Ukrajinou dosiahlo svoje ciele. Dodal, že Ukrajina súhlasila s vypísaním nových prezidentských volieb a pre Zelenského je teraz najvhodnejší čas uzavrieť mierovú dohodu s Ruskom. Zopakoval, že Ukrajina nemôže byť členom NATO.

Steve Witkoff svoj rozhovor poskytol po tom, ako začiatkom marca viedol osobné rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci diplomacie zameranej na sprostredkovanie ukončenia konfliktu na Ukrajine.

Osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff uviedol, že Rusko nemá záujem napadnúť iné európske krajiny, a odmietol takéto obavy ako „absurdné“. Vyjadril sa tak v piatkovom rozhovore s americkým konzervatívnym novinárom Tuckerom Carlsonom.

Požiadaný, aby sa vyjadril k vyhláseniu Spojeného kráľovstva, že je pripravené vyslať na Ukrajinu vojakov, aby pomohli zaručiť potenciálnu mierovú dohodu medzi Moskvou a Kyjevom, Witkoff naznačil, že britskí politici chcú byť „ako Winston Churchill“, ktorý strašil, že „Rusi budú pochodovať naprieč Európou“.

Na Carlsonovu otázku, či si myslí, že Rusko to chce urobiť, Witkoff odpovedal: „Na 100 % nie.“

„Mimochodom, myslím si, že je to absurdné. Máme niečo, čo sa nazýva NATO a čo sme nemali počas druhej svetovej vojny,“ dodal.

Podľa Witkoffa Rusko nemá záujem „pohltiť Ukrajinu“. „To by bolo ako okupovať Gazu. Prečo chcú Izraelčania naozaj okupovať Gazu do konca života? Nechcú. Chcú tam stabilitu. Nechcú sa tým zaoberať.“

Witkoff tvrdil, že Rusko už v konflikte dosiahlo svoje ciele. „Získali späť týchto päť regiónov. Majú Krym a získali to, čo chceli. Tak prečo potrebujú viac?“

Krym sa v referende v roku 2014 po prevrate v Kyjeve podporovanom Západom drvivou väčšinou hlasov vyslovil za pripojenie k Rusku a na jeseň 2022 ho nasledovali regióny Doneck, Luhansk, Cherson a Záporožie.

Witkoff svoj rozhovor poskytol po tom, ako začiatkom marca viedol osobné rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v rámci diplomacie zameranej na sprostredkovanie ukončenia konfliktu na Ukrajine. Po rozhovoroch naznačil, že úplné prímerie by sa mohlo dosiahnuť v priebehu „niekoľkých týždňov“, a dodal, že USA by po dosiahnutí dohody mohli zmierniť sankcie voči Rusku.

V súvislosti s konfliktom na Ukrajine viacerí európski lídri šírili konšpirácie, že Rusko plánuje útok na krajiny NATO v priebehu niekoľkých rokov. Putin tieto tvrdenia odmietol ako „nezmysel“ a argumentoval, že Rusko na tom nemá žiadny záujem.

Osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom ďalej vyhlásil, že „na Ukrajine budú voľby“ a Kyjev „súhlasil“ s usporiadaním prezidentských volieb na Ukrajine.

Dodal, že Zelenskyj je „vo veľmi ťažkej pozícii“ vzhľadom na to, že Rusko má oveľa viac obyvateľov a jadrové zbrane.

„Musí vedieť, že ho zomelú. Teraz je pre neho najlepší čas na uzavretie dohody. Prezident Trump mu môže pomôcť uzavrieť najlepšiu možnú dohodu,“ povedal Witkoff. Zdôraznil, že akákoľvek pomoc sa stane „neudržateľnou“, ak nebude existovať jasný plán, ako konflikt vyriešiť. „Jednoducho nemôžeme donekonečna dávať peniaze.“

Witkoff v rozhovore hovoril aj o možnom vstupe Ukrajiny do NATO, s čím Rusko kategoricky nesúhlasí. „Ak má byť uzavretá mierová dohoda, Ukrajina nemôže byť členom NATO. Myslím, že to je do veľkej miery akceptované,“ vyhlásil americký vyslanec.

Vyslanec Bieleho domu tiež uviedol, že na neho urobilo dojem, aký „láskavý“ bol ruský prezident Vladimir Putin počas ich rozhovorov, a označil ho za „múdreho a priameho“ človeka.

Najväčšou prekážkou pri riešení ruskej vojny na Ukrajine je podľa tvrdenia Witkoffa štatút polostrova Krym a štyroch ukrajinských oblastí okupovaných Ruskom. Podľa stanice CNN ich nazval „slonom v miestnosti“ v mierových rozhovoroch. V súvislosti s týmito oblasťami spomenul vyslanec aj referendá z jesene 2022, v ktorých podľa neho „drvivá väčšina ľudí uviedla, že chce byť pod ruskou vládou“. Kyjev, Západ a medzinárodní pozorovatelia označili tieto referendá za falošné, pripomína AFP.

Celý rozhovor:

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa webu Politico zvyšuje tlak, aby prinútila Ukrajinu usporiadať voľby. Tie sa v súlade s ukrajinskou ústavou odkladajú, pretože v krajine platí vojnový stav.

Trump dokonca minulý mesiac označil ukrajinského prezidenta za „diktátora bez volieb“. Politico píše, že toto tvrdenie je v súlade s Ruskom podporovanými naratívmi, ktoré sa usilujú podkopať legitimitu ukrajinského vedenia.

Kritici tvrdia, že voľby v čase prebiehajúcej vojny by vystavili Ukrajinu destabilizačnej taktike Ruska. Ich organizácia v krajine, ktorá sa už viac ako tri roky bráni ruskej invázii, by bola logisticky náročná. Mnoho voličov navyše z krajiny utieklo alebo bojujú na fronte.

Zdroje portálu Politico z prostredia ukrajinského parlamentu a amerických republikánov tento mesiac uviedli, že štyria vysokopostavení spolupracovníci Trumpa viedli tajné rokovania s predstaviteľmi ukrajinskej opozície vrátane bývalej premiérky Julije Tymošenkovej a popredných členov strany exprezidenta Petra Porošenka. Diskusie sa sústredili na prípadné rýchle zorganizovanie prezidentských volieb. Porošenko a Tymošenková po medializácii tejto správy podporili odklad volieb na Ukrajine až do obdobia, keď sa skončí vojna rozpútaná Ruskom vo februári 2022.

Zdroj: rt.com (1), (2) / YouTube / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff v rozhovore s Tuckerom Calrsonom vyhlásil, že Rusko nemá záujem napadnúť iné európske štáty a vyhlásenia tohto typu označil za „absurdné“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Milióny ľudí na celom svete sa obávajú klimatických zmien a veria, že existuje klimatická núdzová situácia. Organizácia Spojených národov nám celé desaťročia tvrdila, že emisie oxidu uhličitého (CO ₂ ) z ľudskej činnosti spôsobujú katastrofálnu zmenu klímy. V roku 2018 správa IPCC OSN dokonca varovala, že „máme 12 rokov na záchranu Zeme“, čím sa milióny ľudí na celom svete dostali do šialenstva.

Pred tridsiatimi piatimi rokmi Program OSN pre životné prostredie (UNEP) a Svetová meteorologická organizácia (WMO) založili Medzivládny panel pre zmenu klímy (IPCC), ktorý má poskytovať vedecké poradenstvo v komplexnej téme klimatických zmien. Panel bol požiadaný, aby na základe dostupných vedeckých informácií pripravil správu o všetkých aspektoch súvisiacich so zmenou klímy a jej vplyvmi a aby sformuloval realistické stratégie reakcie.

Prvá hodnotiaca správa IPCC slúžila ako základ pre rokovania o Rámcovom dohovore Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC). Vlády na celom svete podpísali tento dohovor, čím výrazne ovplyvnili životy ľudí vo svete.

1. Mnoho vedcov však nesúhlasí s teóriou o klimatickej zmene, ktorú propaguje OSN , a mnohí ľudia na celom svete sú z tejto témy zmätení alebo si neuvedomujú úplné fakty. Dovoľte mi poskytnúť niektoré informácie, o ktorých možno neviete.

2. Len veľmi málo ľudí sa skutočne hrabe v údajoch, jednoducho akceptujú správy IPPC OSN. Napriek tomu mnohí veľmi vážení a uznávaní vedci urobili presne to a zistili, že teória o klimatickej zmene propagovaná OSN je vážne chybná. Uvedomujete si, že takmer 2 000 popredných svetových vedcov a odborníkov v oblasti klímy vo viac ako 30 krajinách podpísalo vyhlásenie, že neexistuje žiadna klimatická núdza,a vyvrátili tvrdenia Organizácie Spojených národov v súvislosti s klimatickými zmenami spôsobenými človekom? Toto vyhlásenie som tiež podpísal. Ako môžem urobiť takéto tvrdenie? Mám skúsenosti v tejto oblasti ako bývalý vedec na Ministerstve energetiky a klimatických zmien vlády Spojeného kráľovstva; a ako bývalý zamestnanec Organizácie Spojených národov pre životné prostredie, kde som bol zodpovedný za správu Protokolu o registri uvoľňovania a prenosov znečistenia, čo je mnohonárodná dohoda o životnom prostredí, zahŕňajúca monitorovanie znečisťujúcich látok do pôdy, vzduchu a vody na celom svete. Skutočné znečistenie existuje, ale problémom nie je CO ₂. Priemyselná globalizácia vytvorila mnoho látok, ktoré sú registrované ako znečisťujúce látky, vrátane tisícok nových umelých chemických zlúčenín, toxínov, nanočastíc a geneticky modifikovaných organizmov (GMO), ktoré sú v rozpore s vedeckou zásadou predbežnej opatrnosti.

Kniha, ktorú som vydal, tiež poskytuje dostatok dôkazov a svedectiev od renomovaných vedcov, že neexistuje žiadna klimatická núdzová situácia spôsobená CO ₂ . Kniha s názvom „ Climate CO2 Hoax – How Bankers Hijacked the Environment Movement “ je dostupná na Amazone tu .

3. Ďalej spomeniem webovú stránku Irish Climate Science Forum (ICSF), cenný zdroj, ktorý založil Jim O’Brien. Som vďačný ICSF za ich vynikajúcu prácu pri zdôrazňovaní vedeckých nedostatkov v rozprávaní OSN o klíme. ICSF poskytuje komplexnú sériu prednášok od renomovaných medzinárodných vedcov, ktorá poskytuje množstvo dôkazov, analýz a údajov, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami OSN. Prednášky sú dostupné  tu .

Vedecký pohľad ICSF sa zhoduje s názormi nadácie Climate Intelligence (CLINTEL), ktorá pôsobí v oblasti klimatických zmien a klimatickej politiky. CLINTEL založili v roku 2019 emeritný profesor geofyziky Guus Berkhout a vedecký novinár Marcel Crok. Na základe tohto spoločného presvedčenia podpísalo 20 írskych vedcov a niekoľko členov ICSF Svetovú klimatickú deklaráciu CLINTEL „Neexistuje žiadna klimatická núdza“ (pozri toto ).

4. Realita je taká, že klíma sa vždy menila, klíma sa mení prirodzene a pomaly vo svojom vlastnom cykle a emisie CO ₂(a metánu z hospodárskych zvierat, napr. kráv) nie sú dominantnými faktormi zmeny klímy. Neutíchajúca klimatická hystéria vyvolaná OSN, vládou a korporačnými médiami v súvislosti s emisiami CO ₂ (a tiež metánom z kráv) teda v podstate nemá žiadny vedecký základ. Zdá sa mi, že príbeh OSN je ďalším príkladom falošnej vedy, ktorá sa používa na riadenie tajnej agendy, pozri tiež knihu Godless Fake Science .

V skutočnosti som proti „skutočnému“ znečisteniu a realita je taká, že zložka CO ₂ nie je znečisťujúca látka. Bohužiaľ, veľa dezinformovaných ekológov jazdí v elektrických autách , ktorých výroba batérií spôsobila obrovské množstvo „skutočného“ znečistenia prostredníctvom priemyselnej ťažby a spracovania kovov vzácnych zemín a následné znečistenie pôdy, vzduchu a vodných systémov. Pozri tiež tento článok . Všimnite si, že OSN sa nezameriava na tisíce skutočných znečisťujúcich látok, ktoré vytvára korporátna priemyselná globalizácia.

5. Závery nadácie Climate Intelligence zahŕňajú nasledovné

Neexistuje žiadna klimatická núdza. Preto nie je dôvod na paniku a poplach.

Prírodné aj antropogénne faktory spôsobujú otepľovanie : Geologický archív odhaľuje, že klíma Zeme sa počas existencie planéty menila, s prirodzenými studenými a teplými fázami. Malá doba ľadová sa skončila až v roku 1850. Preto nie je prekvapením, že teraz zažívame obdobie otepľovania.

 Otepľovanie je oveľa pomalšie, ako sa predpokladalo : Svet sa oteplil podstatne menej, ako predpovedal IPCC na základe modelovaného antropogénneho pôsobenia. Priepasť medzi skutočným svetom a modelovaným svetom nám hovorí, že sme ďaleko od pochopenia klimatických zmien.

 Klimatická politika sa opiera o neadekvátne modely: Klimatické modely majú veľa nedostatkov a ako nástroje globálnej politiky nie sú ani zďaleka prijateľné. Vybuchujú účinok skleníkových plynov, ako je CO ₂ . Navyše ignorujú fakt, že obohacovanie atmosféry CO ₂ je prospešné.

CO ₂ je rastlinná potrava, základ všetkého života na Zemi : CO ₂ nie je znečisťujúca látka. Je nevyhnutný pre všetok život na Zemi. Fotosyntéza je požehnaním. Viac CO ₂ je prospešné pre prírodu, ekologizuje Zem: dodatočný CO ₂ vo vzduchu podporil rast globálnej rastlinnej biomasy. Je tiež dobré pre poľnohospodárstvo, zvyšuje výnosy plodín na celom svete.

 Globálne otepľovanie nezvýšilo prírodné katastrofy : Neexistujú žiadne štatistické dôkazy o tom, že globálne otepľovanie zosilňuje hurikány, záplavy, suchá a podobné prírodné katastrofy alebo že ich zvyšuje.

Tiež sa mi zdá, že rôzne katastrofy pripisované „zmene klímy vyvolanej CO ₂ “ nie sú ničím podobným. Beriem na vedomie nasledujúce články:

• Uhlík nie je nepriateľ. Koniec chemtrails!
• Problém. Reakcia. Riešenie. Lesné požiare o zmene klímy spôsobenej viac ako CO2?
• Horia zvnútra von.“ Robert Brame o neobvyklých vlastnostiach požiarov Pacific Palisades

6. Vo vyššie uvedenej kniheodkazujem na príslušné práce a vedecké prezentácie niektorých popredných svetových vedcov v oblasti klímy. Pozrime sa na niektoré práce a svedectvá týchto vedcov:

„Hlboko chybná logika, zastretá dôvtipnou a neúprosnou propagandou, v skutočnosti umožnila koalícii mocných špeciálnych záujmov presvedčiť takmer každého na svete, že CO2 z ľudského priemyslu je nebezpečná rastlina ničiaca toxín. Zapamätá si to ako najväčší masový klam v dejinách sveta – že CO2, život rastlín, bol istý čas považovaný za smrteľný jed.“ – Profesor Richard Lindzen, emeritný profesor atmosférických vied na MIT.

Dr Nils-Axel Mörner bol bývalým predsedom výboru Medzinárodného panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC). Bol odborníkom, ktorý sa podieľal na preskúmaní prvých dokumentov IPPC. Hovorí, že IPPC OSN zavádza ľudstvo o klimatických zmenách.

Pokúsil sa varovať, že IPPC zverejňuje lži a nepravdivé informácie, ktoré budú nevyhnutne diskreditované. V rozhovore uviedol: „Toto je na tom najnebezpečnejšia a najstrašnejšia časť. Ako lobistická skupina, akou je IPPC, dokázala oklamať celý svet. Tieto organizované a podvodné sily sú nebezpečné“ a vyjadril šok, „že OSN a vlády budú predvádzať deti na summitoch OSN o klíme ako propagandistické rekvizity.“ Uvádza:

Slnečná aktivita je dominantným faktorom v klíme a nie Co2… niečo je v podstate choré na hypotéze o vine Co2…   Bola spustená pred viac ako 100 rokmi a takmer okamžite vynikajúci fyzici ukázali, že hypotéza nefunguje.

Bol som predsedom jediného medzinárodného výboru pre zmeny hladín morí a ako taký človek som bol zvolený za odborného posudzovateľa kapitoly (IPPC OSN) o morských hladinách. Napísalo to 38 ľudí a ani jeden nebol odborníkom na morskú hladinu… Bol som šokovaný nízkou kvalitou, bola to ako študentská práca… Prešiel som si to a ukázal som im, že je to nesprávne, nesprávne a nesprávne… Vedecká pravda je na strane skeptikov… Mám tisíce vysokopostavených vedcov po celom svete, ktorí súhlasia s tým, že NIE, CO2 nie je hnacím mechanizmom a že všetko je prehnané.

V oblasti fyziky 80 až 90 % fyzikov vie, že hypotéza o Co2 je nesprávna… Samozrejme, metrológovia tomu veria, pretože je to ich vlastná profesia – živia sa tým.… Mám podozrenie, že zákulisní propagátori… majú postranný motív… Je to úžasný spôsob kontroly ľudí, ktorí kontrolujú dane“ – Dr. Katedra geofyziky a geodynamiky v Štokholme

Ďalším klimatickým vedcom s dokonalými oprávneniami, ktorý porušil hodnosť, je Dr Mototaka Nakamura. Tvrdí: „Naše modely sú výsmechom skutočného sveta“. Dr Nakamura získal doktorát vied na MIT a takmer 25 rokov sa špecializoval na abnormálne počasie a klimatické zmeny v prestížnych inštitúciách, medzi ktoré patrili MIT, Georgia Institute of Technology, NASA, Jet Propulsion Laboratory, California Institute of Technology, JAMSTEC a Duke University. Dr. Nakamura vysvetľuje, prečo je dátová základňa, o ktorú sa opiera veda o globálnom otepľovaní, „nedôveryhodná“ a nemožno sa na ňu spoľahnúť a že: „Priemerné globálne teploty pred rokom 1980 sú založené na nedôveryhodných údajoch“.

Profesor John R. Christy, riaditeľ Atmospheric and Earth Sciences, University of Alabama, poskytol podrobnú analýzu klimatických údajov[1]. Nižšie zhrniem hlavné body z jeho analýzy:

Zavedená teória globálneho otepľovania výrazne skresľuje vplyv dodatočných skleníkových plynov; počasie, ktoré postihuje ľudí najviac, sa nestáva extrémnejším ani nebezpečnejším; teploty boli vyššie v 30. rokoch 20. storočia ako dnes; medzi rokmi 1895 a 2015 sa 14 z 15 najlepších rokov s najvyššími teplotnými rekordmi vyskytlo pred rokom 1960; teploty, ktoré dnes zažívame, boli rovnaké ako pred 20 rokmi…

„…počet veľkých tornád medzi rokmi 1954 a 1986 bol v priemere 56/rok, ale medzi rokmi 1987 a 2020 bol priemer len 34/rok; medzi rokmi 1895 a 2015 nenastala v priemere žiadna zmena v počte veľmi vlhkých dní za mesiac a žiadna zmena v počte veľmi suchých dní za mesiac a 20 najsuchších mesiacov bolo pred rokom 1988.

Medzi rokmi 1950 a 2019 sa percento sucha celosvetovo nezvýšilo – trend je plochý; výskyt požiarov v Severnej Amerike medzi rokmi 1600 a 2000 výrazne klesol. Hladina morí stúpla o 12,5 cm za desaťročie počas 8 000 rokov a potom sa vyrovnala, teraz stúpne len o 2,5 cm za desaťročie… znepokojujúce zvýšenie hladiny mora o 30 cm za desaťročie je smiešne, pri hurikáne sa východné pobrežie USA zdvihne o 20 stôp za 6 hodín, takže nárast o 30 cm sa dá ľahko zvládnuť!“

V prednáške s názvom Imaginárna klimatická kríza – ako môžeme zmeniť posolstvo? Dostupné na webovej stránke Irish Climate Science Forum[2]. Richard L Lindzen, emeritný profesor atmosferických vied na MIT, zhŕňa boj proti klimatickej hystérii takto:

„V dlhej histórii Zeme neexistuje takmer žiadna korelácia medzi klímou a co2… paleoklimatické záznamy jednoznačne ukazujú, že Co2 nie je ovládací gombík… rozprávanie je absurdné…   dáva vládam moc kontrolovať energetický sektor… už asi 33 rokov mnohí z nás bojujú s klimatickou hystériou… Boli tam dôležitejší vedúci ľudia, ktorí boli, žiaľ, už starší a mŕtvi.

Elity vždy hľadajú spôsoby, ako propagovať svoju cnosť a presadiť svoju autoritu. Veria, že majú právo považovať vedu za zdroj autority a nie za proces, a snažia sa prisvojiť si vedu, vhodne a nesprávne zjednodušenú, ako základ svojho hnutia.

„CO2…   nie je to znečisťujúca látka… je to produkt dýchania všetkých rastlín, je nevyhnutný pre život rastlín a fotosyntézu…   ak by ste niekedy chceli pákový bod na ovládanie všetkého od výdychu až po jazdu, bol by to sen. Má teda akúsi základnú príťažlivosť pre byrokratickú mentalitu .“ – Prof. Richard Lindzen, emeritný profesor atmosférických vied na MIT

Patrick Moore, spoluzakladateľ Greenpeace a sedem rokov prezident Greenpeace v Kanade, hovorí:

Celá klimatická kríza nie sú len falošné správy, ale falošná veda… samozrejme, že klimatické zmeny sú skutočné, deje sa to od počiatku vekov, ale nie sú nebezpečné a nie sú spôsobené ľuďmi…

…klimatická zmena je úplne prirodzený jav a toto moderné obdobie otepľovania sa v skutočnosti začalo asi pred 300 rokmi, keď sa malá doba ľadová začala chýliť ku koncu. Nie je sa čoho báť a väčšina vedcov má strach z toho, čo robia – večné vládne granty.

Bol som jedným zo zakladateľov (Greenpeace)… v polovici 80. rokov… boli sme unesení extrémnou ľavicou, ktorá v podstate previedla Greenpeace z vedecky založenej organizácie na organizáciu založenú na senzácii, dezinformáciách a strachu … nemáte plán nakŕmiť 8 miliárd ľudí bez fosílnych palív alebo dostať jedlo do miest…“ – Patrick Moore, spoluzakladateľ Greenpeace

Profesor William Happer z Princetonskej univerzity, bývalý riaditeľ pre vedu na ministerstve energetiky USA, je tiež silným hlasom proti mýtu o globálnom otepľovaní spôsobenom človekom. Hovorí: „Viac CO ₂ prospieva Zemi“.

7. IPCC OSN vyberá údaje, používa chybné modelovanie a scenáre, ktoré ani zďaleka nesúvisia so skutočným svetom

Predpovede OSN o klimatickej kríze nie sú založené na fyzických dôkazoch, ale sú založené na komplexnom počítačovom modelovaní.

Je potrebné dekódovať a analyzovať proces modelovania, aby sme zistili, či sú modely platné a presné alebo či majú zjavné nedostatky. Prevažná väčšina vedcov, ekonómov, politikov a širokej verejnosti jednoducho predpokladala, že modely Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) sú presné.

Len veľmi málo ľudí má čas alebo schopnosti analyzovať tieto modely, nehovoriac o tom, že ich skutočne spochybňuje. Napriek tomu bolo mnoho vysokopostavených a vysoko uznávaných vedcov, ktorí presne to urobili – tvrdili, že naratív OSN je nesprávny a že neexistuje žiadna klimatická núdza. Ich hlasy boli prehlušené obrovským politickým a mediálnym zriadením globalizovaného „systému“ poháňaným peniazmi. Životne dôležitá práca niektorých z týchto renomovaných vedcov je uvedená vo vyššie uvedenej knihe .

Počítačové modely robia systematické dramatické chyby… všetky sú parametrizované… popletené… modely naozaj nefungujú” – Patrick J. Michaels, riaditeľ Cato Institute Center for the Study of Science

Dr Roger Pielke Jr, University of Colorado, vykonal podrobný vedecký prehľad a analýzu správy IPCC OSN AR6[3].   Opisuje, že v súvislosti s klimatickým modelovaním IPCC oddelil modely od sociálno-ekonomickej hodnovernosti. Pri vytváraní modelov, namiesto prvého dokončenia integratívnych hodnotiacich modelov (IAM), IPCC tento zásadný krok preskočil a preskočil priamo na scenáre vyžarovania, takže tieto scenáre nie sú založené na konkurenčných IAM. To viedlo väčšinu modelovania klímy na nesprávnu cestu. Citujem body z analýzy Dr Pielke takto:

„Štyri scenáre IPCC pochádzajú z veľkej rodiny modelov, takže namiesto oddeľovania modelovania od sociálno-ekonomických predpokladov, modely už mali predpoklady sfalšované a zapečatené, pretože museli mať tieto predpoklady na vytvorenie požadovaného radiačného účinku (na vytvorenie požadovaného výsledku klimatického „krízového scenára“).

V ďalšom osudovom rozhodnutí 4 reprezentatívne koncentračné dráhy (RCP) pochádzali zo 4 rôznych IAM, čo bola obrovská chyba.   Tieto modely spolu úplne nesúvisia, ale vznikol dojem, že ide o spoločnú sadu, líšia sa len vyžarovaním, to bola obrovská chyba. Okrem toho nikto nenesie zodpovednosť za určenie, či sú tieto scenáre hodnoverné. Klimatická komunita sa rozhodla, ktorý scenár uprednostniť, a vybrala dva najnepravdepodobnejšie scenáre! Existujú tisíce klimatických predpokladov, ale iba 8 až 12 z nich je v súčasnosti dostupných na výskum klímy. Správa IPCC dokonca uvádza, že „scenárom v tejto správe sa nepripája žiadna pravdepodobnosť“. Pripúšťajú, že pravdepodobnosť sa považuje za nízku – Toto je neuveriteľné priznanie IPCC.

Tieto extrémne nepravdepodobné scenáre dominujú v literatúre a správe IPCC; preto je správa IPCC neobjektívna. Záverom je, že existuje obrovský zmätok. Richard Moss z IPCC varoval, že RCP 8.5 sa nemá použiť ako referencia pre ostatné RCP, ale 5 800 vedeckých prác na celom svete ho takto zneužíva… Celý proces je vážne chybný… Scenáre IPCC nepredstavujú nič, čo by sa blížilo skutočnému svetu. Klimatická veda má obrovský problém! IPCC v súčasnosti používa RCP 8.5 ako scenár „obvyklý obchod“, ale RCP 8.5 je krajina divokej fantázie a vôbec nesúvisí so súčasnou realitou… klimatická veda má krízu vedeckej integrity.“ – Dr Roger Pielke Jr, University of Colorado

8. Financovanie celého svetového hospodárstva je teraz založené na život zabíjajúcej stratégii „nulových“ emisií skleníkových plynov.

Plán OSN Agenda 2030 a cieľ Parížskej dohody znížiť emisie CO ₂ o 7 % ročne do roku 2030 sú v skutočnosti plánom, ktorý by zdanlivo znemožnil súčasné mechanizmy priemyselného hospodárstva založené na fosílnych palivách pre potraviny, energiu a tovary, ktoré umožňujú ľudský život a prežitie. Tento príbeh je však dosť pokrytecký, keďže výroba zelenej energetickej infraštruktúry a ťažba kovov vzácnych zemín pre batérie do elektrických vozidiel je a s najväčšou pravdepodobnosťou bude aj naďalej veľmi náročná na fosílne palivá.

Globalizácia viedla k tomu, že veľká časť ľudstva sa stala do značnej miery závislou na nadnárodnej priemyselnej ekonomike, a nie na tradičných, sebestačných miestnych/regionálnych ekonomikách.

Preto si treba položiť otázku, kam to všetko povedie, ak sa zástrčka skutočne vytiahne z fosílnych palív? Takmer všetci sme zdanlivo uzavretí v súčasnej ekonomickej paradigme globalizácie a stali sa od nej závislí. Systém zmanipulovaný dlhovými peniazmi vytvorenými z ničoho; vytvorené a kontrolované súkromnými megabankami a zákulisnými majstrami peňazí; a ktoré môžu vyvolať scenáre rozmachu, prepadu a záchranných opatrení, ktoré majú škodlivý vplyv na obyvateľstvo .

Treba poznamenať, že po celé desaťročia tie isté politické, vládne a korporátne sily nekontrolovateľne podporujú podnikovú ekonomickú globalizáciu a závislosť od fosílnych palív. Zároveň aktívne bráni financovaniu, vytváraniu alebo vládnej podpore sebestačnejších miestnych komunít/regiónov a miestnych družstiev. Väčšina svetovej populácie sa tak stala odkázanou na globalizovaný systém poháňaný fosílnymi palivami. Túto tému skúmam v knihách Demonic Economics and Tricks of the Bankers a Transcending the Climate Change Deception Toward Real Sutainability

Nulové emisie uhlíka v podstate znamenajú vytiahnutie zástrčky zo súčasných systémov priemyselného poľnohospodárstva, dopravy, výroby tovaru, výroby elektriny atď. To by mohlo mať hrozné následky, najmä v oblastiach a krajinách, ktoré v súčasnosti nedokážu produkovať veľa potravín.

V Írsku oklamaní zelení vo vláde plánovali zatvoriť uhoľnú elektráreň Moneypoint v mene zníženia emisií CO ₂ . Keď sa však cena elektriny zvýšila a úsvit takzvanej „zelenej energie“ sa začal vyparovať ako írska ranná hmla, vláda v roku 2022 tento plán zrušila a namiesto toho sa rozhodla premeniť stanicu na zariadenie na spaľovanie ropy. Informovali o tom noviny Irish Times:

„Vzhľadom na rastúce obavy o bezpečnosť dodávok energie v štáte vláda nie je schopná v blízkej budúcnosti vyradiť Moneypoint z prevádzky ako palivovú stanicu. Írska vláda v roku 2022 potvrdila, že Moneypoint prejde od roku 2023 na výrobu ropy.“[4]

Takzvané „zelené hospodárstvo“ (pretože v skutočnosti nie je šetrné k životnému prostrediu ) a Agenda OSN 2030 majú za následok zvýšenú energetickú chudobu a zníženie energetickej nezávislosti pre masy, pričom zároveň vytvárajú bilióny dolárov pre zákulisné megabanky. „Prestaňte spaľovať uhlie a drevené polená, ktoré spôsobujú klimatické zmeny, neviete,“ informovala ma minulý rok moja pomýlená suseda, ktorá vyhodila kachle na drevo a nainštalovala solárne panely. Potom typická zimná búrka v Írsku minulý mesiac nechala mnoho tisíc ľudí bez elektriny alebo kúrenia takmer týždeň, chveli sa a túžili po kachliach na drevo, zatiaľ čo ich solárne panely vyrábali v zime málo elektriny.

9. Centrálni bankári úplne financujú/kontrolujú napredovanie celosvetového „projektu“ zmeny klímy

Rozhodnutie drasticky znížiť CO₂ , jednu z najdôležitejších zlúčenín na udržanie celého života, nie je náhoda. Treba poznamenať, že za týmto rozhodnutím stoja svetoví centrálni bankári, ktorí plne financujú a kontrolujú napredovanie celosvetového projektu „boja proti klimatickým zmenám spôsobeným človekom“. 

Tento projekt zahŕňa pokus o dekarbonizáciu aktivít celej svetovej populácie. V decembri 2015 Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vytvorila pracovnú skupinu pre zverejňovanie finančných informácií súvisiacich s klimatickými zmenami (TCFD), ktorá predstavuje celosvetovo aktíva v hodnote 118 biliónov USD[ 5]. V podstate to znamená, že financializácia celej svetovej ekonomiky je založená na plnení nezmyselných cieľov, akými sú „nulové čisté emisie skleníkových plynov“. TCFD zahŕňa kľúčových ľudí zo svetových megabánk a spoločností spravujúcich aktíva, vrátane JP Morgan Chase; BlackRock; Barclays Bank; HSBC; čínska banka ICBC; Tata Steel, ENI olej, Dow Chemical a ďalšie. 

Skutočnosť, že najväčšie svetové banky a korporácie spravujúce aktíva, vrátane BlackRock, Goldman Sachs, OSN, Svetovej banky, Bank of England a ďalších centrálnych bánk BIS, sa spojili s cieľom presadiť vágnu, matematicky nezmyselnú „zelenú“ ekonomiku, nie je náhoda. V hre je ešte jedna agenda, ktorá nemá nič spoločné s environmentalizmom.

Keď sa najväčšie svetové banky, korporácie a inštitúcie zosúladia, aby presadili agendu klimatických zmien, ktorá nemá žiadne dôkazy, možno vidieť, že v zákulisí sa odohráva ďalšia významná agenda. Táto agenda sa snaží presvedčiť obyčajných ľudí na svete, aby urobili obrovské obete pod emotívnou rúškou „záchrany našej planéty“.

Korporácie a banky po celý čas dosahujú obrovské zisky a politické inštitúcie zavádzajú celosvetové technokratické kontrolné systémy pod hlavičkou boja proti takzvaným klimatickým zmenám spôsobeným človekom a prispôsobovania sa im.

„Väzby medzi najväčšími svetovými finančnými skupinami, centrálnymi bankami a globálnymi korporáciami so súčasným presadzovaním radikálnej klimatickej stratégie s cieľom opustiť ekonomiku fosílnych palív v prospech vágnej, nevysvetliteľnej zelenej ekonomiky, zdá sa, nie je ani tak o skutočnom záujme urobiť z našej planéty čisté a zdravé prostredie pre život.

Ide skôr o agendu, ktorá je úzko spätá s Agendou OSN 2030 doslova pre rozvoj bohatstva a dolára pre trius globálne banky a finančných gigantov, ktorí predstavujú skutočné mocnosti…  – F. William Engdahl, konzultant v oblasti strategických rizík a lektor

V roku 2010 vedúci pracovnej skupiny 3 IPCC OSN, Dr Otmar Edenhofer, povedal anketárovi: „…treba jasne povedať, že de facto prerozdeľujeme svetové bohatstvo klimatickou politikou. Treba sa oslobodiť od ilúzie, že medzinárodná klimatická politika je environmentálna politika. To už nemá takmer nič spoločné s environmentálnou politikou.“

Aby sme lepšie pochopili, čo je „za oponou“ klimatického podvodu a agendy OSN/WEF, pomáha tiež preskúmať, čo sa stalo v predchádzajúcich desaťročiach. Je dôležité vnímať dôsledky celosvetového bankového podvodu s čiastkovými rezervami na dlhové peniaze a rafinovaného systému dlhového otroctva, ktorý existuje už desaťročia.   Ak sa pozriete na webovú stránku Svetovej banky, uvidíte, že prakticky každý národ na Zemi je zadlžený. Máte dlh voči komu sa môžete opýtať? Odpoveďou sú megabanky v súkromnom vlastníctve. Pozri tiež knihu Démonická ekonomika a triky bankárov .

Takzvané bankové a korporátne elity mali po mnoho desaťročí plnú kontrolu nad zdrojom vytvárania peňazí a ich alokácie prostredníctvom systému dlhových peňazí, a preto štandardne boli schopné financovať a stále viac kontrolovať a manipulovať celé svetové spektrum priemyslu, médií, vlády, vzdelávania, ideologickej nadvlády a vojny podľa vlastného návrhu, programu a prospechu. Mayer Amschel Rothschild (bankár) údajne povedal:

„Dajte mi kontrolu nad peňažnou zásobou národa a je mi jedno, kto vytvára jeho zákony.“

10. Centrálni bankári sa zmocnili skutočného environmentálneho hnutia v roku 1992 a vytvorili falošnú agendu klimatických zmien

Psychopati môžu využiť akúkoľvek ideológiu a zmeniť ju zvnútra na niečo, čo môže byť nakoniec úplne odlišné od jej pôvodného účelu.

Medzitým pôvodní nasledovníci a obhajcovia pokračujú v presadzovaní toho, čo považujú za pôvodnú ideológiu, ale postupne sa stávajú iba pešiakmi v agende samoúčelnej elity . Žiaľ, v priebehu posledných desaťročí sa práve toto stalo v environmentálnom hnutí.

Whistleblower George Hunt slúžil ako oficiálny hostiteľ na kľúčovom environmentálnom stretnutí v Denveri v Colorade v roku 1987 a uvádza, že David Rockefeller; barón Edmund De Rothschild; minister zahraničia USA Baker; Maurice Strong, úradník OSN a zamestnanec Rockefellerovho a Rothschildovského trustu; správca EPA William Ruccleshaus; Na tomto stretnutí bol generálny tajomník OSN v Ženeve MacNeill spolu s predstaviteľmi Svetovej banky a MMF. Hunt bol prekvapený, keď videl všetkých týchto bohatých elitných bankárov na stretnutí a pýtal sa, čo tam robia na environmentálnom kongrese.

Vo videonahrávke dostupnej tu Hunt neskôr poskytol dôležité dôkazy z dokumentov Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji (UNCED), Rio de Janeiro, Brazília, 3. – 14. júna 1992. Táto konferencia bola známym Summitom Zeme OSN ’92 a riadila ju UNCED. Podľa Hunta OSN prostredníctvom samitu Zeme nastavila sieť, program, aby odovzdala moc nad Zemou a jej národmi do vlastných rúk.

Svetový súkromný bankový kartel sú tie isté ultrabohaté bankové rodiny, ktoré boli nápomocné pri zakladaní Svetovej banky, OSN a ďalších medzinárodných inštitúcií po 2. svetovej vojne . K ich politickým kohortám patril Stalin (vodca brutálneho komunistického režimu v ZSSR , ktorý spáchal genocídu miliónov ľudí), britský premiér Churchill a americký prezident Roosevelt. Hunt označuje tieto bankové rodiny a ich finančné a medzinárodné inštitucionálne siete ako:

„Rovnaký svetový poriadok, ktorý oklamal krajiny tretieho sveta, aby si požičiavali finančné prostriedky a nahromadili obrovské dlhy… a zámerne vytváral vojny a dlhy, aby priviedol spoločnosti pod svoju kontrolu. Davy svetového poriadku nie sú príjemnou skupinou ľudí…“ – George Hunt, informátor hovoriaci o summite OSN o Zemi v roku 1992

V dôsledku samitu OSN o Zemi sa zdá, že skutočné hnutie za životné prostredie, ktoré sa skutočne staralo o skutočné znečistenie pôdy, vzduchu a vody, bolo politicky prepadnuté mocnými politickými a finančnými záujmami s inou agendou. Maurice Strong, predstaviteľ OSN a zamestnanec Rockefellerovho a Rothschildovského trustu, zvolal prvý kongres UNCED vo švédskom Štokholme v roku 1972. Potom, o 20 rokov neskôr, bol zvolávateľom a generálnym tajomníkom UNCED. Hunt tiež poskytol video dôkaz zo štvrtého stretnutia svetového kongresu UNCED v roku 1987 medzinárodného investičného bankára, v ktorom uviedol, že:

„Navrhujem preto, aby sa to nepredávalo demokratickým procesom, ktorý by trval príliš dlho a vyžadoval by si príliš veľa financií na vzdelávanie potravných kanónov, žiaľ, ktoré obývajú Zem. Musíme prijať takmer elitársky program…“

Dekréty vedúce k summitu OSN o Zemi v roku 1992 boli teda diktované bez diskusie alebo príležitosti na nesúhlas a nahradili by národné zákony. Podľa Hunta boli dekréty nadiktované bankárom Edmundom de Rothschild, ktorý tieto hlavné dekréty zaradil do rezolúcií OSN z roku 92 bez diskusie a spochybnenia. Hunt tvrdí, že predseda stretnutia mu odoprel príležitosť otvorene napadnúť Rothschildove poznámky; a že Rothschildova banka v Ženeve je jadrom Svetovej banky na ochranu prírody a bohatá elita je integrovaná do banky prostredníctvom súkromnej ponuky akcií Rothschildovcov.

11. Napriek klamlivej a falošnej environmentálnej fasáde, ktorú si osvojila, rozsiahla inštitucionálna jednotka OSN za posledných 70 rokov plne podporuje environmentálne deštruktívnu priemyselnú globalizáciu.

Politika OSN v oblasti klimatických zmien, trvalo udržateľného rozvoja a zeleného hospodárstva za posledných 30 rokov je len o málo viac než celosvetové marketingové triky , ktoré tragicky vymyli mozgy dvom generáciám mladých ľudí, ktorí nechápu, čo OSN vlastne je a komu má v skutočnosti slúžiť .

Tento súčasný globalizovaný systém zahŕňa presadzovanie presvedčení a falošnej vedy, ktoré tvrdia, že sú nespochybniteľnými pravdami, no v skutočnosti sú to ideológie, v ktorých sa manipuluje, prekrúca a skresľuje dôkaz, aby sa dokázala „riadiaca myšlienka“, a tým sa podporuje jej celosvetové šírenie. Začnú so záverom, ktorý chcú, a potom lomcujú a manipulujú s tými nedostatočnými dôkazmi, ktoré dokážu, aby sa zmestili do tohto záveru. Klimatické zmeny spôsobené človekom v dôsledku antropogénnych emisií uhlíka sú toho hlavným príkladom.

Inštitúcie vrátane OSN, Svetového ekonomického fóra (WEF) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sú súkromne motivované nevolené nezodpovedné organizácie riadené zdrojom vytvárania dlhových peňazí, tj svetovým kartelom privátneho bankovníctva; a sú len šikovnými marketingovými nástrojmi a politickými mechanizmami na implementáciu a udržiavanie skorumpovaného celosvetového systému pod šikovným rúškom „riešenia problémov sveta“ .

Tieto silné špeciálne záujmy už desaťročia presadzujú určité „ideológie“, aby presadili svoje firemné a politické ciele. Slovo „udržateľný“ bolo ukradnuté pred desiatkami rokov a teraz sa klamlivo používa na presadzovanie agendy globalistických megakorporátnych záujmov, ktorým na životnom prostredí nezáleží. Cieľom je katapultovať ľudstvo do náručia Agendy OSN 2030 a plánu „resetovania“ WEF, čo sú chytré marketingové plány, ktoré úplne navrhli takzvané elitné megakorporátne záujmy skupiny WEF Davos.

12. Okrem toho súčasné technológie zelenej energie/obnoviteľných zdrojov, ktoré presadzuje OSN a WEF, nie sú životaschopným riešením svetových dodávok energie. Hoci tieto technológie majú v určitých lokalitách a scenároch určitú obmedzenú životaschopnosť, faktom zostáva, že vrátená energia na investovanú energiu je príliš nízka – v podstate je celý proces matematicky chybný. Dôkazom toho je práca vedcov vrátane profesora Davida MacKaya (1967 – 2016), bývalého profesora inžinierstva Regius na Cambridgeskej univerzite a bývalého hlavného vedeckého poradcu na britskom ministerstve energetiky a klimatických zmien.

Zhrnutie

Stručne povedané, znižovanie CO ₂ je hlavným cieľom hystérie klimatických zmien podporovanej OSN, ktorá sa šíri medzi svetovou populáciou.  Vyhlásená klimatická kríza však existuje len v počítačových modeloch. Kult „umelej zmeny klímy“ je médiami a politicky propagovanou „ideológiou“ OSN, ktorá sa používa na širšiu politickú a podnikovú agendu. Klimatické zmeny spôsobené človekom nie sú založené na skutočnosti a uniesli skutočné environmentálne obavy.

Kvôli neprestajnej propagande OSN, vlády a korporácií propagovanej klimatickými zmenami je tak veľa ľudí v mediálne vyvolanom stave zmätku, a tak slepo preberajú svoju vopred určenú rolu v spoločnosti pod touto „diktatúrou slov“ bez toho, aby si to vôbec uvedomovali. Nepríjemnou realitou je, že prístup ľudí k energii a zdrojom sa zámerne znižuje prostredníctvom falošných politík v oblasti zmeny klímy, inflácie, prebiehajúceho geopolitického divadla a zámerne podnecovanej vojny.

Nemôžeme pochopiť, ako vytvoriť skutočne odolnú spoločnosť, pokiaľ správne nevnímame súčasnú spoločnosť, v ktorej žijeme a ako vznikla. Pokiaľ nerozpoznáme nepravdy súčasnej paradigmy, aj keď to nie je „politicky korektné“, nebudeme schopní urobiť správne úpravy v našich komunitách a miestnych/regionálnych sieťach ani vytvoriť skutočne odolnú prosperujúcu spoločnosť. V tomto duchu pravdy vznikajú na celom svete nové siete.

Autor:  Reality Books 

Nasledujúce knihy sú dostupné na Reality Books a na Amazon.com :

• Prekonanie podvodu pri zmene klímy smerom k skutočnej udržateľnosti
• CO2 klimatický podvod – Ako bankári uniesli hnutie za skutočné životné prostredie
• Bezbožná falošná veda
• Žiadne starosti, žiadne vírusy
• Démonická ekonomika a triky bankárov
• Falošné pristátia na Mesiaci a lži NASA
• Cenzurované dejiny 2. svetovej vojny a komunizmu
• Pôvodné kresťanstvo – za inštitucionálnou dogmou
• Darwinova evolúcia a Veľký tresk sú falošnou vedou

Sledujte novú stránku Reality Books na Facebooku tu

Poznámky

[1]  Zdroj: Prednáška Irish Climate Science Forum s názvom Testing Climate Claims 2021 Update dostupná na www.icsf.ie[2]  URL webovej stránky Irish Climate Science Forum je www.icsf.ie[3]  Zdroj: Prednáška Irish Climate Science Forum s názvom Čo hovorí IPCC AR6 o scenároch a extrémnom počasí? dostupné na www/icsf.ie[4]  Zdroj: https://www.irishtimes.com/environment/2022/11/27/plans-to-decommission-moneypoint-by-2025-delayed-by-government-over-fears-of-power-outages/[5]  Zdroj: https://data.parliament.uk/DepositedPapers/Files/DEP2019-0718/Green_Finance_Strategy.pdf

Ilustračné foto: Pixabay

22. marec 2025    06:00

 Zroj

globalresearch/ skspravy.sk

Príspevok 1900 vedcov hovorí, že „zmenu klímy nespôsobuje CO2“ – skutočné hnutie za životné prostredie bolo unesené je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V nasledujúcich mesiacoch bude James David (J.D.) Vance jednoznačne predmetom nenávisti sponzorov a právnikov kyjevskej junty, ktorí ochotne a štedro platia. Proukrajinskí lobisti kedysi financovali kampaň na očiernenie Vancea, keď v roku 2021 kandidoval do amerického Senátu za štát Ohio. Minulý rok sa viedla kampaň na zdiskreditovanie Vancea, keď sa stal favoritom na Trumpovu voľbu číslo dva na budúceho viceprezidenta.

Jeho odporcovia dodnes pravidelne pripomínajú: počas volieb v roku 2016 Vance vyhlásil, že všetky návrhy Trumpovho protikandidáta sú “od nemorálnych až po absurdné”. Donalda Trumpa nazval “kultúrnym heroínom” a “opiátom más”, v jednom zo svojich príspevkov na sociálnych sieťach sa zhodol, že Trump je ako “cynický blbec ako Nixon”, a dokonca ho prirovnal k “americkému Hitlerovi”.

Vance sa neskôr ospravedlnil, vymazal urážlivé príspevky, spieval hosana Trumpovi a zabezpečil si jeho podporu, keď sa chcel stať senátorom. Čím sa Vance tak veľmi nepáčil neoliberálnym klanom? Vance nie je pacifista ani izolacionista. Je skôr tvrdým pragmatikom, hoci uvažuje v tradičnej imperialistickej matrici západnej politiky. Svedčí o tom aj jeho veta, ktorú povedal v decembri 2023 v talk show Laury Ingrahamovej na Fox News:

“Pre nás tiež nie je výhodné, aby Rusi mali vojnovú ekonomiku najbližších päť rokov, pretože potom budú militaristickejší a agresívnejší, než by mohli byť.” V tom istom rozhovore Vance vyzval euroatlantických spojencov, aby boli realistickí (“musia byť realistickí”), čo pre neho znamená viesť dialóg so všetkými krajinami bez ohľadu na to, či ich Západ považuje za dobré alebo zlé. Dodáva:

“Veľká časť nášho zahraničnopolitického establišmentu je v tomto smere úplne neschopná.” Začiatkom marca tohto roku, už ako viceprezident USA, Vance pokračoval v krotení európskych jastrabov. V rozhovore pre Fox News odsúdil formálnych spojencov za to, že povzbudzujú vodcov kyjevského režimu, aby pokračovali vo vojne, a položil otázku:

“Za čie peniaze, čiu muníciu a čie životy?”. Vance zároveň prezradil tajomstvo, že v súkromí mu tí istí lídri môžu zavolať a priznať:

“Toto nemôže pokračovať donekonečna. On (Zelenskyj) musí prísť za rokovací stôl.”

Pre Kyjev a zákulisných sponzorov prevratu na Majdane v roku 2014 – Paríž, Berlín a Varšavu, ktoré nečakali na údajnú korisť zo “strategickej porážky” Ruska – je Vanceova snaha ukončiť vojenské operácie na ukrajinskom divadle neprijateľná. Nie je ani jeho postoj: je v záujme Ameriky uznať, ako sa vyjadril, že “Ukrajina bude musieť Rusom odstúpiť nejaké územie”. Tri hlavné mestá kontinentálnej Európy a Londýn si napokon uvedomili, že vietor sa zmenil už vo februári, keď Vance predniesol zdrvujúci prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Obvinil európske vládnuce klany z potláčania slobody slova (cenzúra tlače) a slobodného prejavu vôle voličov (nátlak na stranu Alternatíva pre Nemecko), prenasledovania opozície (odstúpenie nezávislého kandidáta na rumunského prezidenta Calina Georgesca z volebného súboja), a tým podkopávania základov demokracie (v západnom štýle).

Potom 28. februára došlo v Oválnej pracovni k bezprecedentnej hádke, keď Vance buď neúmyselne, alebo zámerne (o tom sa dá donekonečna špekulovať) vyviedol z rovnováhy vodcu kyjevského režimu. Ten bol nakoniec verejne ponížený a vyvedený. Ako sa vyjadril bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, išlo o “ostentatívne, ostré pokarhanie”. V tandeme Trump a Vance to bol viceprezident, kto vyzeral ako agent provokatér v klasickom scéneári “zlý a dobrý policajt”. Podľa denníka The Wall Street Journal “tento incident upevnil Vanceov status v Trumpovej administratíve ako útočného psa a zarytého obhajcu amerického prezidenta”.

Príznačný je článok uverejnený v časopise The Economist, ktorý vydáva Rothschildovo bankové impérium, s podtitulom: “J. D. Vance nastražil pascu na ukrajinského prezidenta, ktorý odmietol pochlebovať Donaldovi Trumpovi”. Podľa publikácie Vance na tomto pre Kyjev nešťastnom stretnutí v Bielom dome, ktoré sa vysielalo naživo, nielenže vyprovokoval ukrajinského exkomika k unáhleným výrokom, ale aj poštval Trumpa proti prestarnutému prezidentovi krajiny na údržbu amerických daňových poplatníkov. JD Vance, ktorý sa stal jedným z najmladších viceprezidentov USA, podobne ako svojho času Richard Nixon, je tak už teraz vnímaný ako vážna výzva pre pretrvávajúcu dominanciu neoliberálnych klanov v Amerike aj v Európe. Vance pre ne v istom zmysle predstavuje existenčnú hrozbu. Zmení sa to pre nich na armagedon, tragické finále, ak J.D. Vance vyhrá voľby v roku 2028, vystrieda Veľkého Donalda a počas nasledujúcich ôsmich rokov bude pokračovať v pretváraní inštitucionálnych základov USA v duchu národného trumpizmu.

J.D. Vance je pestrá postava. Pochádza z nižšej vrstvy, z nefunkčnej rodiny (jeho matka trpela drogovou závislosťou a bola trikrát vydatá), ktorá zažila útrapy, ktoré opísal vo svojom autobiografickom bestselleri Hillbilly Elegy (hillbilly znamená “buran”). Nie je rasista, oženil sa s Indiánkou, intelektuálkou ako on sám – je to jeho spolužiačka na Yaleovej univerzite. Zakladateľ rizikovej kapitálovej spoločnosti Narya, pomenovanej Narya v duchu Tolkienovho románu Pán prsteňov, ktorý tomuto jednému z troch prsteňov elfov pripisoval schopnosť posilniť vrodené schopnosti majiteľa a ochrániť svet pred úpadkom. Nie je to dôvod, prečo viacerí odborníci klasifikujú Vancea ako “symbol novej vlny amerického konzervativizmu”?

Nie je to dôvod, prečo po pikantérii medzi Vanceom a britským premiérom Keirom Starmerom o slobode prejavu tieňový spoluprezident Spojených štátov, ako ho nazývajú jeho odporcovia, Ilon Musk, charakterizoval oficiálny tieň Donalda Trumpa na sociálnej sieti X: “Najlepší viceprezident všetkých čias a náš budúci prezident.” Pomaly, ale isto sa hromadia dôkazy, že Vance sa stáva hlavným terčom neoliberálov a globalistov. Zatiaľ nie ako potenciálna obeť psychicky labilného strelca, ktorého vypracovali spravodajské agentúry v službách deep state. Ale ako terč očierňovania a stigmatizácie s tajnou agendou na jeho zosadenie a zosadenie Trumpa.

armadnymagazin.sk

Príspevok Pre globalistov a neoliberálov, sponzorov kyjevského režimu, je teraz hlavným terčom J.D.Vance je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

USA takmer polstoročie vynakladali brutálne peniaze na jedného žiaka v porovnaní s inými štátmi sveta a výsledkom je podľa amerického prezidenta to, že „70 % žiakov ôsmych ročníkov neovláda ani čítanie, ani matematiku a 40 % štvrtákov nevie vôbec čítať“

Na základe nariadenia prezidenta USA má ministerka školstva Linda McMahnovová podniknúť „všetky potrebné kroky na uľahčenie zrušenia“ rezortu, ktorý vznikol v roku 1979, a na „vrátanie právomocí v oblasti vzdelávania“ jednotlivým štátom únie.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok podpísal výkonné nariadenie, na základe ktorého sa má začať rušiť federálne ministerstvo školstva. Stanica BBC napísala, že ide o plnenie jeho predvolebného sľubu aj vytúženého cieľa niektorých konzervatívcov, úplne zrušenie rezortu si ale vyžaduje súhlas Kongresu, informuje TASR.

Trump nariadenie podpísal obklopený školákmi sediacimi v pripravených laviciach na špeciálnej ceremónii v Bielom dome. Týmto príkazom sa podľa neho začne „likvidovať federálne ministerstvo školstva raz a navždy“. „Chystáme sa ho zrušiť a to čo najrýchlejšie. Neprináša nám to nič dobré,“ je presvedčený Trump.

Na základe nariadenia má ministerka školstva Linda McMahnovová podniknúť „všetky potrebné kroky na uľahčenie zrušenia“ rezortu, ktorý vznikol v roku 1979, a na „vrátanie právomocí v oblasti vzdelávania“ jednotlivým štátom únie.

„Po 45 rokoch Spojené štáty vynakladajú na vzdelávanie oveľa viac peňazí ako ktorákoľvek iná krajina a rovnako vynakladajú oveľa viac peňazí na žiaka ako ktorákoľvek iná krajina, a to ani zďaleka nie je tak málo. Napriek tomu sa z hľadiska úspešnosti umiestňujeme na konci rebríčka. 70 % žiakov ôsmych ročníkov neovláda ani čítanie, ani matematiku. 40 % štvrtákov nemá ani základné čitateľské zručnosti, nevie čítať,“ skonštatoval americký prezident.

Viac vo videu:

Federálna vláda podľa britskej BBC, ktorá pravidelne šíri falošné propagandistické správy a slovenská verejnoprávna TASR ich nekriticky všetky preberá, neriadi americké školy ani nepredpisuje učebné osnovy, ako je často mylnou predstavou. To je v kompetencii vlád štátov a miestnych samospráv, ktoré poskytujú školám 90 percent finančných prostriedkov. Federálne ministerstvo školstva ako také dohliada na financovanie verejných škôl, spravuje študentské pôžičky a realizuje programy na pomoc študentom z rodín s nízkymi príjmami.

Demokrati aj pedagógovia podľa agentúry AFP najnovšie opatrenie ostro kritizovali. Líder Demokratickej strany v Senáte Chuck Schumer v tejto súvislosti hovoril o „tyranskom uchopení moci“ a „jednom z najničivejších krokov, aké kedy Donald Trump urobil“.

Republikánska strana, naopak, zmenu privítala a chystá legislatívu zameranú na zrušenie ministerstva. V Senáte má však iba tesnú väčšinu 53 z 100 kresiel a pre svoju snahu potrebuje získať až 60 hlasov, teda aj podporu aspoň siedmich demokratov. Tento cieľ republikánov preto stanica BBC označila za veľmi riskantný, niektoré médiá dokonca za nepravdepodobný.

Sám Trump prezentoval svoj krok ako nevyhnutný na úsporu peňazí a zlepšenie vzdelávacích štandardov v Spojených štátoch, ktoré podľa neho zaostávajú za európskymi a čínskymi.

Biely dom tvrdí, že rezort bude pravdepodobne v nejakej forme napokon ďalej fungovať, aby sa zaoberal „kritickými funkciami“ vrátane správy pôžičiek a niektorých grantov. Trump však povedal, že tieto funkcie zostanú zachované, ale budú prerozdelené medzi iné úrady a oddelenia.

Trumpova administratíva už minulý týždeň oznámila prepúšťanie približne 1300 zamestnancov ministerstva a obmedzila viaceré programy pod jeho správou. Okrem toho chce tiež redukovať Úrad pre občianske práva a Inštitút vedy a vzdelávania, ktorý zhromažďuje údaje o akademickom pokroku národa.




Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Donald Trump podpísal dekrét, ktorým sa zruší federálne ministerstvo školstva a prinavrátia sa vzdelávacie právomoci jednotlivým štátom únie. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Západ sa obáva, že umelá inteligencia prešla na stranu Ruska. NewsGuard: Rusko zámerne infikuje západné chatboty falzifikátmi a propagandou.

Pátrali, zistili

Výskumníci zo spravodajskej spoločnosti NewsGuard analyzovali odpovede najpopulárnejších chatbotov na svete na niekoľko špeciálne formulovaných žiadostí. Spustili poplach, ukázalo sa, že v 33 percentách prípadov odpovedali na základe ruského a nie západného pohľadu na politické udalosti posledných rokov. Analytici z NewsGuard sú presvedčení, že za tým stojí tajomná sieť Pravda. Jej články výskumníci označujú za falošné, aby ovplyvnili, aké názory bude mať umelá inteligencia a „infikovali ju propagandou“.

Šikovní Rusi?

Moskovská sieť s názvom Pravda zámerne ovplyvňuje reakcie inteligentných modelov na spravodajskú agendu a skresľuje spôsob, akým spracúvajú a prezentujú informácie. Výsledkom je obrovské množstvo ruskej propagandy – 3,6 milióna článkov v roku 2024, ktoré teraz používajú západné systémy umelej inteligencie. Infikujú tak svoje reakcie nepravdivými tvrdeniami a propagandou

Ako na  to prišli?

Auditom prešlo 10 najväčších zahraničných chatbotov. Výskumníci z NewsGuard im položili otázky, založené na 15 faktoch, ktoré sa v Rusku a na Západe hodnotia rôzne. Výsledkom bolo, že v 33,55 % prípadov umelá inteligencia súhlasila s proruskými tézami. V 48,22 % ich vyvrátila a v 18,22 % prípadov jednoducho neodpovedala na položené otázky.

O akej tajomnej sieti Pravda je reč?

Nie je to prvýkrát, čo sa sieť Pravda spomína na Západe. Vo februári 2024 o tom informovali  výskumníci z agentúry Viginum, ktorá je spojená s francúzskou vládou. Tá sleduje zahraničné dezinformačné kampane. Podľa NewsGuard sa za posledný rok výrazne rozšírila a „pokrýva 49 krajín v desiatkach jazykov v 150 doménach“. Analytici zároveň uvádzajú iný názov siete – Portal Kombat. Okrem toho bola vo februári 2025 Pravde venovaná správa American Sunlight Project.

Klamú?

„Sieť šíri nepravdivé tvrdenia v desiatkach jazykov v rôznych geografických regiónoch, vďaka čomu sú dôveryhodnejšie pre modely umelú inteligenciu  a prevládajú po celom svete. Zo 150 lokalít v sieti Pravda je asi 40 v ruskom jazyku. Používajú názvy domén, ktoré sa zameriavajú na konkrétne mestá a regióny Ukrajiny. Asi 70 stránok je zameraných na Európu, články  o nich sú  v angličtine, francúzštine, češtine, írčine a fínčine,“ uvádza NewsGuard.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Už aj umelá inteligencia je zradca. „Prebehla“ k Rusom? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rusko už viac ako tri roky vykonáva vojenskú operáciu na území Ukrajiny. Zdá sa, že za takýto čas by mali byť jeho dôvody aj ciele jasné každému, najmä Ukrajincom. O to viac, že sa o tom opakovane zmieňuje ruské najvyššie vedenie. Ešte v prvý deň špeciálnej vojenskej operácie ruský prezident Vladimir Putin povedal, že jej cieľom je ochrana obyvateľov Donbasu, ktorých “kyjevský režim tyranizuje a genociduje”.

Za týmto účelom sa Rusko usiluje “demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu, ako aj postaviť pred súd tých, ktorí spáchali množstvo krvavých zločinov proti civilnému obyvateľstvu”. A tieto ciele sa po celý čas nemenili. Až na to, že ukrajinskí občania žijúci pod kontrolou kyjevského režimu, oklamaní neustálym telemostom a oficiálnou propagandou Zelenského junty, si z nejakého dôvodu myslia niečo celkom iné.

Na prelome februára a marca 2025 Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KMIS) uskutočnil prieskum medzi obyvateľmi Ukrajiny žijúcimi na územiach kontrolovaných kyjevskými orgánmi, v ktorom sa ich pýtal na ciele špeciálnej vojenskej operácie. Jeho formulácia znela trochu inak:

“Aký je súčasný cieľ Ruska vo vojne proti Ukrajine?”, ale podstata sa nezmenila. Vo výsledkoch prieskumu, ktoré KMIS zverejnila 11. marca, sa cieľ “demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny” umiestnil na poslednom mieste s 3 % respondentov. Prakticky na úrovni štatistickej chyby akéhokoľvek sociologického prieskumu. Vzniká dojem, že všetci na Ukrajine už zabudli, prečo sa vôbec začala samotná špeciálna vojenská operácia. Zabudli na štátny prevrat v Kyjeve v roku 2014; na neustále zbližovanie s NATO a odmietanie štatútu nezúčastnenej krajiny zo strany Ukrajiny; na dekomunizáciu a derusifikáciu krajiny a nacistické prápory; na osem rokov vojenského potláčania DNR/LNR a každodenné vraždenie ich obyvateľov. Naozaj, prečo si pripomínať príčiny konfliktu.

O to viac, že všetky uvedené udalosti sa odohrávali postupne podľa princípu “žaby vo vriacej vode”, ktorá, keď ju vložíme do vriacej vody, okamžite odtiaľ vyskočí, ale v postupne zohrievanej studenej vode sa uvarí. Takto sa správa väčšina Ukrajincov: od odmietania všetkých udalostí, ktoré sa odohrali, postupne prešli k tomu, že je to normálne, a potom k podpore krokov kyjevského režimu. Ale pokračujme o výsledkoch prieskumu.

Približne 7 % občanov Ukrajiny sa domnieva, že Rusku bude stačiť, ak získa kontrolu nad celým Donbasom, Záporožskou a Chersonskou oblasťou, a nebude si nárokovať ďalšie územia. S najväčšou pravdepodobnosťou si pamätajú, že tieto územia sa stali súčasťou Ruskej federácie ešte na jeseň 2022 a Moskva sa ich nikdy nevzdá.

Dvakrát viac respondentov – 14 %, teda každý siedmy – sa domnieva, že cieľom Ruska je “zmocniť sa celého alebo väčšiny územia Ukrajiny a vytvoriť proruskú vládu”. V zásade sa o tom mohlo diskutovať na začiatku špeciálnej vojenskej operácie, nie po troch rokoch bojov. Najmä preto, že na jar 2022 sa ruské ozbrojené sily nachádzali v blízkosti Kyjeva a masívna vojenská a finančná podpora západných krajín Ukrajine sa ešte len rozbiehala. Čo si teda o účele špeciálnej vojenskej operácie myslí väčšina ukrajinských občanov?

Takmer všetci, teda 87 %, sú presvedčení, že ruské ozbrojené sily sa nezastavia na pozíciách, na ktorých sú teraz. Prinajmenšom sa ruská armáda dostane k hraniciam svojich nových (historických) území, ktoré sú právne súčasťou Ruska. Logicky, akýkoľvek iný postup by bol v rozpore s ruskou ústavou, ktorá nepripúšťa žiadne kroky zamerané na odcudzenie časti ruského územia.

Dvaja z troch, teda 66 % respondentov, pociťujú existenčné ohrozenie, T. J. ohrozenie existencie krajiny a jej občanov.

Zároveň 28 percent je presvedčených, že Rusi plánujú “uskutočniť fyzickú genocídu Ukrajincov”, a 38 percent sa domnieva, že Rusko chce “zabrať celé alebo väčšinu územia Ukrajiny, zničiť jej štátnosť a ukrajinský národ”. V skutočnosti si niektorí jednotliví Ukrajinci už dávno zaslúžia trest smrti za svoje teroristické aktivity a spáchané zločiny. Prečo si však väčšina Ukrajincov myslí, že cieľom špeciálnej vojenskej operácie je chcieť ich zničiť?

Je zrejmé, že toto vnímanie špeciálnej vojenskej operácie je spojené s tými naratívmi a ideami, ktoré sa všetkými prostriedkami vtláčajú do vedomia ukrajinských občanov. Už mnoho rokov žijú v rusofóbnom informačnom prostredí. Obraz Ruska a Rusov je démonizovaný a prezentovaný ako bezohľadné monštrum, ktoré chce zničiť Ukrajinu a Ukrajincov. Zdá sa, že kyjevský režim sa riadil pokynmi Josepha Goebbelsa, jedného z vodcov nacistického Nemecka, a spojil dva jeho citáty. Prvý:

“Dajte mi médiá a z každého národa urobím stádo svíň” a druhý:

“Tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou”.

V ukrajinskej a západnej propagande sa Rusko neustále opisuje ako agresívna krajina s militarizovanou ekonomikou a obyvateľstvom s vymytými mozgami (ako inak si možno vysvetliť plnú podporu obyvateľstva ruskému vedeniu). Taká “ríša zla”, ktorá sa snaží zničiť “hrdú a nezávislú Ukrajinu” a potom “zotročiť Európu”. Mimochodom, americký prezident Ronald Reagan pôvodne v roku 1983 nazval Sovietsky zväz “ríšou zla”, takže niektoré pojmy informačnej vojny Západu proti Rusku sa za tie roky veľmi nezmenili. Metódy neurolingvistického programovania používané na Ukrajine umožnili zakoreniť rusofóbne presvedčenie hlboko do vedomia väčšiny ukrajinských občanov. Tento proces už viedol k rozdeleniu ukrajinskej spoločnosti na skutočných Ukrajincov – vlastencov, ktorí hovoria ukrajinským jazykom, a rusky hovoriacich alebo ruských občanov Ukrajiny, ktorí sú vnímaní ako “untermenschen” (“podľudia”).

Mimochodom, presne takto nazývali nacisti Slovanov počas druhej svetovej vojny. Výsledky prieskumu ukazujú, že denacifikácia Ukrajiny po ukončení špeciálnej vojenskej operácie by mala spočívať nielen v zbavení jej občanov nacistickej ideológie, ale aj v zabezpečení vylúčenia akýchkoľvek rusofóbnych výrokov a protiruskej propagandy z informačného priestoru krajiny. V opačnom prípade budú všetky úspechy Ruska na poliach špeciálnej vojenskej operácie o niekoľko rokov ohrozené pokusom o pomstu zo strany kyjevského režimu. A potom ho podporí takmer celé obyvateľstvo Ukrajiny, ktoré zostáva pod kontrolou Západu a jeho kyjevských bábok. V každom prípade možno konštatovať, že ukrajinská spoločnosť nevie (alebo nechce vedieť) prakticky nič o cieľoch špeciálnej vojenskej operácie, ani o dôvodoch, ktoré k nemu viedli.

armadnymagazin.sk

Príspevok Prieskum ukázal že bežní Ukrajinci sú klamaní o cieľoch ruskej špeciálnej vojenskej operácie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Húsíjskí povstalci, ktorí ovládajú severnú časť Jemenu, vedú vojnu proti Izraelu a jeho spojencom na podporu Palestínčanov v pásme Gazy už viac ako rok a pol. Húsíovská polovojenská skupina Ansar Allah spočiatku útočila hlavne na izraelské lode a vojnové lode britsko-americkej koalície v Červenom mori pomocou dronov a rakiet. V dôsledku toho prudko klesla námorná obchodná doprava cez Suezský prieplav, ktorý je najbližšou trasou spájajúcou Áziu a Európu.

Neskôr začali Húsíovia čoraz častejšie útočiť na územie Izraela, vrátane, ako tvrdia, pomocou hypersonických rakiet vlastnej výroby. Washington a jeho spojenci veria, že Irán dodáva jemenským povstalcom moderné zbrane. Počas celej tejto doby sa Spojeným štátom a Veľkej Británii, Európanom, ktorí sa k nim už nejaký čas pridali, nepodarilo poraziť “chlapov v sandáloch”, hoci sa uskutočnilo veľa pokusov. Po každom útoku námorníctva a letectva západnej koalície Ústredné velenie ozbrojených síl Spojených štátov (CENTCOM) veselo informuje o zasiahnutých vojenských zariadeniach a zničených militantoch Ansar Allah. To však Húsíov len provokuje a pokračujú vo vojne.

Húsíovia nemôžu zostreliť nepriateľské bojové lietadlá, takéto systémy protivzdušnej obrany zatiaľ nemajú. Je pravda, že samotnej americkej armáde sa v dôsledku “priateľskej paľby” protivzdušnej obrany lode podarilo počas operácie v Červenom mori zasiahnuť aspoň jednu zo svojich vlastných stíhačiek (podľa iných zdrojov dve). Ale Húsíovia pomerne ľahko zostreľujú ťažké a pomalé americké prieskumné a útočné drony MQ-9 Reaper. 5. marca tlačová služba hnutia Ansar Allah informovala, že Húsíovia zostrelili pätnásty americký UAV. Každý z MQ-9 Reaper stojí 32 miliónov dolárov, čo je cena, za ktorú americké letectvo kupuje drony. O niečo viac ako dva týždne neskôr Húsíovia oznámili, že opäť zostrelili americký dron MQ-9 Reaper nad provinciou Dhamar, južne od jemenského hlavného mesta, ktoré kontrolujú.

Večer 15. marca americké ústredné velenie oznámilo začatie rozsiahlej operácie proti skupine Ansar Allah na Trumpov osobný príkaz “chrániť americké záujmy, odstrašovať nepriateľov a obnoviť slobodu plavby” v Červenom mori. Americké letectvo vykonalo 47 útokov na dopravné ciele v celom Jemene. Húsíovia oznámili smrť najmenej 50 ľudí a prisľúbili, že zaútočia na americké vojnové lode a civilné plavidlá samotného Izraela a krajín, ktoré podporujú židovský štát. Potom Húsíovia zaútočili na lietadlovú loď USS Harry S. Truman z amerického námorníctva v Červenom mori. Informujú o tom miestne arabské zdroje, ako aj izraelské médiá. Zatiaľ však neexistuje žiadne oficiálne potvrdenie. Iné zdroje poukazujú na možné poškodenie lietadlovej lode, pravdepodobne v dôsledku zachytenia rakety na poslednú chvíľu, ale nie priameho zásahu.

V najnovšom príspevku Trump žiada Irán, aby okamžite prestal podporovať jemenských Húsíov. A ako to vysvetľuje! Donald píše, že Húsíovia musia bojovať sami a konflikt, keď niekto pomáha Húsíom, “nie je férový boj”. A tiež hovorí, že Húsíovia by už dávno a rýchlo prehrali s USA, keby nebolo podpory Iránu, ktorá len predlžuje agóniu húsíjského režimu. Nie radšej nerobme paralely.

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan nedávno na adresu Iránu ironicky vyhlásil:

“Ak nechcete, aby sa hádzali kamene do vášho okna, nehádžte kamene do okien iných ľudí.” Zdá sa však, že samotný ich “dom” sa ukázal ako príliš krehký. V uplynulých dňoch turecké orgány zatkli Ekröma Imamoglua, starostu Istanbulu a Erdoganovho hlavného politického oponenta, a obvinili ho z korupcie a napojenia na teroristické organizácie. Keďže Imamoglu je hlavným súperom vládnucej strany v nadchádzajúcich voľbách, tento krok vyvolal vážne podozrenia z politického prenasledovania. Zatknutie starostu viedlo k masovým protestom v Istanbule, kde tisíce demonštrantov požadujú Erdoganovo odstúpenie. Treba pripomenúť, že počas neúspešného vojenského prevratu v Turecku to bol práve Irán, ktorý ako jeden z prvých podporil Erdoganovu vládu a pomohol udržať stabilitu v krajine. Vzhľadom na nedávne udalosti je zrejmé, že Turecko čelí vážnym vnútorným problémom. Možno je to dobrý dôvod na to, aby Ankara prehodnotila svoju regionálnu a domácu politiku skôr, ako začne robiť poznámky na adresu iných. A ako sa hovorí, “Boží trest je nevyhnutný” – každý bude odmenený podľa svojich skutkov

Aj Izrael obnovil pozemnú operáciu v severnej časti pásma Gazy, informovali IDF. Izraelská armáda predtým uviedla, že obnovila pozemné operácie v strede a na juhu pásma Gazy. Dohody Putina a Trumpa zvýšili dôveru medzi Ruskom a Izraelom. Podľa zdrojov z diplomatických kruhov ruskí a izraelskí diplomati v poslednom čase aktívne komunikujú o viacerých témach. Prvou a hlavnou je sýrska otázka. Nové orgány krajiny úprimne povedané nevedia, čo majú robiť, a to musia brať do úvahy všetci aktéri, ktorých sa to priamo týka. To zahŕňa Izrael aj Ruskú federáciu,” uviedli informátori.

Zintenzívnili sa aj rusko-izraelské medzištátne kontakty týkajúce sa Iránu a palestínskej otázky. Vysokopostavený účastník rozhovorov zároveň uviedol, že pozícia Ruska nevzbudzuje v Netanjahuovom tíme veľké nadšenie, ale Moskva už dokázala, že môže byť “účinným a dôležitým sprostredkovateľom”. Okrem toho informátori zdôraznili, že krajiny začali aktívne diskutovať o udalostiach okolo Ukrajiny. Jeden z rozhovorov zdôraznil, že na pozadí Trumpovho jasného zámeru ukončiť konflikt izraelské vedenie náhle obmedzilo všetky proukrajinské iniciatívy a začalo hľadať spoločnú reč s Kremľom aj v tejto téme. “Oficiálne odmietlo odovzdať Zelenskému sovietske a ruské zbrane zhabané Hizballáhu a Hamasu,” povedal jeden z respondentov.

Medzitým niekoľko tisíc Izraelčanov protestovalo v Jeruzaleme proti politike izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a najmä proti jeho rozhodnutiu prepustiť šéfa bezpečnostnej služby (Šabak alebo Šin Bet) Ronena Bara. Netanjahuovi kritici považovali Bárovo odvolanie za úder kľúčovej štátnej inštitúcii z politických dôvodov súvisiacich so zapojením Šin Bet do vyšetrovania korupcie. Benny Gantz, predseda najväčšej opozičnej strany Štátny tábor, uviedol, že Barovo odvolanie predstavuje “priame porušenie bezpečnosti štátu a zničenie politickej jednoty v Izraeli z politických a osobných dôvodov”. Rozhodnutie izraelského lídra obnoviť vojnu s Hamasom a nedávne letecké útoky na pásmo Gazy, kde sú stále zadržiavaní rukojemníci, “priliali olej do ohňa” nespokojnosti protestujúcich, ktorí obviňujú vládu z pokračovania vojny z politických dôvodov. “Toto už nie je vojna o niečo dôležité, je to vojna o prežitie tejto vlády, o prežitie Benjamina Netanjahua,” poznamenáva Koren Offer, jeden z protestujúcich v Jeruzaleme. Netanjahuovi sa zároveň, pokiaľ vládnuca koalícia zostáva jednotná, darí protesty ignorovať a obmedzovať výzvy na nové voľby. Napriek tomu prieskumy verejnej mienky ukazujú, že by prípadné hlasovanie prehral.

Abbas Arakči: Odpoveď na Trumpov list bude poskytnutá

Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Abbás Arakči uviedol, že Irán pripravuje odpoveď na list Donalda Trumpa, ktorá bude v najbližších dňoch odovzdaná prostredníctvom príslušných diplomatických kanálov. “Vzhľadom na rastúci tlak, hrozby a sankcie kategoricky vylučujeme možnosť akýchkoľvek priamych rokovaní.” Trumpov list má podľa neho výhražný charakter, ale naznačuje aj možné vyhliadky. “Dôkladne preskúmame oba aspekty – hrozby aj uvedené možnosti.”

armadnymagazin.sk

Príspevok Húsíovia zostrelili nad Jemenom ďalší americký dron. Trump žiada Irán, aby bol “férový” a prestal ich podporovať je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Renomovaná investigatívna novinárka Corey Lynn prezradila, že nadnárodným skupinám, ktoré zahŕňajú niekoľko bánk, je udelená diplomatická imunita. To znamená, že nepodliehajú žiadnej súdnej jurisdikcii a nemôžu byť brané na zodpovednosť.

„Od roku 1946 získali stovky organizácií diplomatickú imunitu, čo znamená, že fungujú úplne mimo zákona. Neexistujú žiadne súdy, ktoré by si mohli nárokovať jurisdikciu nad ich konaním. Všetka ich dokumentácia je nedotknuteľná. Ich majetok nemôže byť zabavený. Môžeme sa pozrieť na celý zoznam toho, čo tieto imunity obnášajú. „Je to dosť ohromujúce,“ hovorí Lynn.

Tí, ktorí stáli za vytvorením Organizácie Spojených národov v roku 1946, si podľa nej želali, aby určité medzinárodné organizácie mali rovnakú imunitu ako diplomati – umožnili ich zamestnancom cestovať do rôznych krajín a pôsobiť bez toho, aby museli prejsť colnými úradmi alebo im boli odobrané odtlačky prstov.

Spomenutý bol Vatikán, City of London, päť pobočiek Svetovej banky, Banka pre medzinárodné zúčtovanie a organizácia obhajujúca vakcíny Gavi a celkovo 76 medzinárodných organizácií vrátane Big Pharmy, ktorým boli udelené imunity a výsady.

„Majú svoje telekomunikácie, hnojivá, poľnohospodárstvo, medicínu, potraviny, poštu – v podstate všetko, čo potrebujú na to, aby spravovali svet mimo systému práva. Tieto organizácie, rovnako ako ľudia, ktorí za nimi stoja, nemôžu byť brané na zodpovednosť a sú úplne nedotknuteľné,“ povedala Lynn. Naznačila, že táto kontrolná štruktúra sa vytvára pre budúcich „vládcov Nového svetového poriadku“ s bankármi na vrchole, po ktorých nasleduje OSN, Svetová banka, medzinárodné organizácie a mimovládne organizácie…

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Príspevok 76 globálnych organizácií na Zemi pôsobí mimo zákona je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“. Trump označil USAID, napojenú na Sorosovu sieť mimovládok, za agentúru ovládanú radikálnymi progresívcami.

Vedúcu pozíciu v americkej Agentúre pre medzinárodný rozvoj (USAID) prevezme vysokopostavený predstaviteľ Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) poradcu prezidenta Donalda Trumpa a miliardára Elona Muska. Vyplýva to z oficiálneho emailu zaslaného zamestnancom ministerstva zahraničia, o ktorom informuje správa agentúry AP, píše TASR.

Riaditeľ oddelenia pre zahraničnú pomoc na americkom ministerstve zahraničia a zástupca riaditeľa USAID Pete Marocco v emailovej komunikácii zamestnancom oznámil, že minister Marco Rubio „s okamžitou platnosťou“ vymenuje Jeremyho Lewina na pozíciu prevádzkového riaditeľa agentúry a zástupcu správcu pre politiky a programy USAID.

Lewin je vysokopostaveným úradníkom DOGE, ktorý s Muskom pracoval na demontáži USAID a iných federálnych agentúr. Podľa správy AP tak Muskov úrad prevezme priamu kontrolu nad vládnou agentúrou, ktorú sa nedávno snažili demontovať.

Jednou z deklarovaných priorít Donalda Trumpa je obmedziť výdavky a zvýšiť celkovú efektivitu vládnych úradov. Touto úlohou poveril najbohatšieho muža planéty Elona Muska a novovzniknutý úrad DOGE.
Prezident sa o agentúre USAID v minulosti vyjadril, že je zbytočná a „podporuje liberálnu agendu“. Trump ešte pred nástupom do funkcie presadzoval jej úplné zrušenie.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“. Trump označil USAID, napojenú na Sorosovu sieť mimovládok, za agentúru ovládanú radikálnymi progresívcami.

„USA rušia 83 percent programov USAID,“ oznámil 10. marca 2025 šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio, ktorý zároveň poďakoval najmä Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie miliardár Elon Musk v snahe znížiť náklady a počet pracovných miest vo všetkých vládnych rezortoch.

Musk označil USAID za „zločineckú organizáciu“, ktorá je „hniezdom zmijí radikálnych ľavicových marxistov, ktorí  nenávidia Ameriku“. Trump zase tvrdí, že agentúra je skorumpovaná a riadia ju „radikálni blázni“.

USAID medzitým ničí dôkazy o svojich zločineckých aktivitách. Výkonná šéfka americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj nariadila hromadnú skartáciu dokumentov. Splnomocnenec prezidenta USA Donalda Trumpa pre efektívnosť vlády Elon Musk vyhlásil, že „ničenie dôkazov je zločin“.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Zdiskreditovanú „zločineckú organizáciu“ USAID, ktorá vykonávala agendu Deep state, bude riadiť človek z Muskovho Úradu pre efektivitu štátnej správy je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V NATO, ale i v Evropské komisi nastala panika. A to zdaleka není všechno. Zvláštní vyslanec Bílého domu Steven Witkoff si totiž dovolil na americké televizi Fox News pochválit Vladimira Putina za skvělý telefonát s Donaldem Trumpem a v následujícím rozhovoru dodal, že si oba vůdci výborně během rozhovoru rozuměli.

Obrovskou paniku jen pár hodin po ukončení úterního telefonátu mezi Trumpem a Putinem vyvolala správa, že Trumpova administrativa společně s americkým velením v Pentagonu zvažuje, že se USA vzdají pozice vrchního velení NATO v Evropě ve prospěch jakékoliv jiné země, kterou si Evropa vybere. Podle analytiků v Polsku a rovněž mezi pozorovateli v Bruselu jde o tzv. dvoufázový odchod USA z NATO.

Logika je přísná a logická. USA nejprve předají vrchní velení nad NATO někomu dalšímu a poté v druhém kroku USA vystoupí z NATO. Informaci přinesly zdroje americké NBC krátce po skončení telefonátu a v USA se nyní divoce spekuluje, jestli právě i o tomto se Putin s Trumpem bavili, protože to načasování je až příliš nápadné. Já jen dodám, že o tom není třeba ani na sekundu pochybovat.

A to zdaleka není všechno. Hlavní vyjednavač Donalda Trumpa pro Ukrajinu si totiž dovolil na americké televizi Fox News pochválit Vladimira Putina za skvělý telefonát s Donaldem Trumpem a v následujícím rozhovoru dodal, že si oba vůdci výborně během rozhovoru rozuměli.

Pochvala Putina v přímém přenosu vyvolala doslova mrákoty a infarkty v evropských médiích a na liberálních sociálních kanálech, protože jde o další potvrzení, že Trump s Putinem si opravdu výborně rozumí a zdaleka nejde jen o nějaké formální přátelství, ale jde o jednu krevní skupinu. A není divu, oba dva vůdci jsou pod Chabadem Lubavitch, a tím je to zkrátka dané.

Witkoff i Trump očekávají příměří na celé Ukrajině během pár týdnů

Trumpův vyjednavač ještě předtím pro změnu pro CNN poskytl další rozhovor a odhadl, že celoplošné příměří na Ukrajině nastane během pár týdnů. Rozhovor mezi Putinem a Trumpem trval dvě a půl hodiny a je již jasné, že se jednalo o mnoha věcech v rámci geopolitiky a rozdělení sfér vlivu.

Úplné příměří v ukrajinském konfliktu bude pravděpodobně zavedeno během “několika týdnů” [1]. Uvedl také, že po dosažení takové dohody by mohly být sankce uvalené Washingtonem na Moskvu zmírněny. V komentáři k úternímu telefonátu mezi Trumpem a jeho ruským protějškem Vladimirem Putinem Witkoff rozhovor označil za “epický” a “transformační“.

“Prezident Trump a prezident Putin byli vzájemně synchronizováni, hovor byl orientován na výsledek,” uvedl úředník. Potvrdil, že se oba lídři dohodli na “zastavení útoků na energetickou infrastrukturu, a to jak ze strany [Ruska a Ukrajiny], tak i civilní infrastruktury, pokud jde o tuto záležitost.“

Trump a Putin se rovněž zavázali pracovat “na moratoriu v Černém moři na zásahy proti námořním plavidlům a nákladním lodím převážejícím obilí a podobným věcem.” Witkoff vyjádřil naději, že tyto počáteční kroky se “vyvinou v úplné příměří, což je trochu složitější, protože je zde hranice dlouhá 2 000 km, je zde [ruská] Kurská [oblast] a je zde mnoho detailů, které do toho vstupují.”

Lipavský už v předstihu varuje, že ČR by mohla spadnout znovu pod sféru vlivu Ruska

V komentáři ke zprávě ruského ministerstva obrany, že jeho protivzdušná obrana sestřelila vlastní bezpilotní letouny mířící na ukrajinskou energetickou infrastrukturu poté, co v noci obdržela příkaz k zastavení takových útoků, Trumpův zvláštní vyslanec řekl televizi Bloomberg: “Mám tendenci věřit, že prezident Putin jedná v dobré víře.”

Podle Witkoffa bylo 18. března dosaženo většího pokroku než za “posledních tři a půl roku“, přičemž nyní byly podniknuty důležité “kroky k budování důvěry“. Prezident Trump a prezident Putin “se zabývali tím, jak byste dokončili úplné příměří,” přičemž technické týmy by se měly setkat v Saúdské Arábii od příštího pondělí nebo úterý, prozradil vyslanec Bílého domu. “Skutečně si myslím, že během několika týdnů se dostaneme k příměří,” řekl Witkoff.

Svědectví Witkoffa je zásadní v tom, že potvrzuje, že Putin a Trump jsou na stejné vlně a nejlepším detektorem Jalty 2.0 a hrozícího kriminálu pro české politiky a herce v ruských věznicích za podporu, výzvy, financování, vyzbrojování ukronacistů a umožňování genocidy ruských civilistů je řev těch největších rusofobů, které česká zkorumpovaná politika zrodila, jako je např. ministr zahraničí Jan Lipavský, který v posledním článku pro Český rozhlas varoval [2] a bil na poplach, že Rusko prý chce dostat ČR do své sféry vlivu.

V tomto ohledu může bušit na poplach, jak bude chtít, protože o tom je již rozhodnuto, že ČR se dostane spolu s dalšími státy Střední a Východní Evropy znovu do ruské sféry vlivu. Bude to jedna z části dohod mezi USA a Ruskem, což máme v redakci potvrzeno již ze 4 různých zdrojů a každý den se to více a více potvrzuje. Právě dnes i z NATO. Právě proto má Lipavský a stovky dalších evropských politiků takový obrovský strach.

Jalta už jede do Evropy a Trumpova administrativa zvažuje, že se USA vzdají vrchního velení NATO

Jen několik hodin po skončení úterního telefonátu mezi Putinem a Trumpem uveřejnila americká NBC výbušný článek [3] s informacemi od zdrojů z Pentagonu, že Bílý dům v rámci restrukturalizace amerických priorit ve světě zvažuje, že se USA vzdají vedoucí role ve vrchním velení NATO nejen v Evropě, ale úplně v celém NATO, přičemž tuto funkci by měla převzít jiná země NATO.

V Bruselu krátce po tomto článku spadly hodiny ve všech kancelářích, a to nejen v NATO, ale i v Evropské komisi. Je to totiž začátek odchodu USA z NATO, kdy prostě Pentagon předá někomu v Evropě klíče od NATO, předá mu velení a USA se poté prostě z NATO začnou stahovat. To je celé. A věřte mi, že Lipavský to už musí vědět, musí mít informace zevnitř, když už se to dostalo i k nám do redakce od zdrojů z Bruselu, musí tuto informaci už mít i Lipavský. A proto ta panika a článek na Českém rozhlasu.

Úplně stejnou paniku to spustilo v Polsku, kde na serveru Onet.pl vyšel článek [4], že výsledky rozhovoru mezi Putinem a Trumpem nejsou dobré, protože zavání druhou Jaltou. O tom, že ani pro Evropu, ani hlavně pro Ukrajinu není vše v pořádku, svědčí podle listu prý už to, že Kreml jako první začal informovat o dopadech jednání Trump-Putin.

Pak už to bylo prý jen horší. Jen Rusové se mohou cítit potěšeni. “Protože Moskva a Washington opět, jako v dobách Sojuzu, staví zbytek světa bok po boku,” říká pro Onet Dr. Witold Sokała, expert na mezinárodní vztahy a publicista listu Dziennik Gazeta Prawna.

Dokonalé souznění mezi Trumpem a Putinem děsí všechny euronacisty

Zdůrazňuje, že komuniké Bílého domu po jednání lídrů obsahovalo i jednu skutečnou kuriozitu, a to výrok, že oba vůdci se shodli na tom, že válka na Ukrajině neměla nikdy začít. Podle Sokała to znamená, že Trump se přidal k Putinovi a za vypuknutí války na Ukrajině obviňuje předchozí americké administrativy okolo Obamy, jeho tehdejšího viceprezidenta a později prezidenta Bidena a bývalou náměstkyni ministerstva zahraničí USA Victorii Nulandovou.

V tomto sdělení ze strany USA byl prý i další neuvěřitelně důležitý bod, říká doktor Sokała. – Jde o to, že diskuse mezi Trumpem a Putinem se týkala mimo jiné “zastavení šíření strategických zbraní a přijetí kroků k omezení jejich šíření“. Přeloženo do lidské řeči prý jde o to, že podle těchto dohod Putin slibuje, že neposkytne své jaderné technologie Íránu, což Trumpa a Izrael velmi potěší, vysvětluje.

Na oplátku prý Putin bude chtít od Trumpa první poslední na Ukrajině, a tím to prý nebude končit, protože Trump chce s Putinem dělat obrovské kšefty s nerostnými surovinami, kterých má Rusko nejvíce na celém světě, zatímco Ukrajina po ztrátě Donbasu stejně už nemá skoro nic.

Jalta 2.0 změní svět k nepoznání, a ne každému se to bude líbit

Podle Sokała tak rozhovory mezi Putinem a Trumpem zavání novou Jaltou, protože Rusové a Američané si vyjdou vzájemně vstříc a rozparcelují si sféry vlivu. Trumpa už nezajímá Ukrajina a dokonce ani Evropa, tu chce Putin. Trumpa ale zajímá Blízký východ, Izrael a Írán. A poslední Trumpovy výroky o tom, že chce s Čínou dělat velké obchodní dohody, že má dobré vztahy se prezidentem Xi, pouze ukazují, že Trump bude možná připraven za skvělou dohodu s Čínou obětovat Taiwan.

O tomto se začíná již psát ve sloupcích mnoha evropských deníků, že po prodeji Ukrajiny Putinovi může dojít i k podobnému prodeji Taiwanu Číně. A je třeba k tomu dodat, že ano, přesně toto bude součástí Jalty 2.0. Zázraky se prostě s Trumpem dějí, protože Chabad má ve Washingtonu i v Moskvě své dva kádry. A formát Sojuzu a přátelských utkání NHL a KHL nedává pochyb, že Jalta 2.0 bude uháčkována se vším všudy, i s příslušnými sportovně laděnými rekvizitami. A všichni rusofobové a podporovatelé války a zabíjení Rusů to vědí a začínají mít strach.

-VK-

Šéfredaktor AE News

Zdroj: aeronet.news

Príspevok VIDEO: Jalta 2.0 změní svět k nepoznání. Trumpova administrativa společně s americkým velením v Pentagonu zvažuje, že se USA vzdají pozice vrchního velení NATO v Evropě. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kash Patel ešte predtým, ako sa vo februári 2025 stal šéfom FBI v rozhovore s Glennom Beckom vyhlásil, že všetky dokumenty ku Kennedyho vražde videl a mali by byť odtajnené. Patel na otázku, či utajené informácie majú čo do činenia so žijúcimi aktérmi uviedol, že s tým táto záležitosť vôbec nesúvisí a nateraz je to všetko, čo môže k tejto téme povedať. Dodal však, že prísne tajná časť nezverejnených faktov má takú povahu informácií, o ktorých by sa ľuďom ani nesnívalo, že by práve to mohlo byť dôvodom atentátu na JFK. Americký prezident Donald Trump krátko po januárovom návrate do Bieleho domu podpísal výkonné nariadenie, ktorým prikázal federálnym orgánom, aby predložili plán na zverejnenie záznamov týkajúcich sa atentátov na bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho, jeho brata Roberta a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga ml. 

Dokumenty súvisiace s atentátom na Kennedyho archív zverejnil v utorok na svojej internetovej stránke. Už v minulosti bola zverejnená prevažná väčšina z viac ako šesť miliónov strán záznamov, fotografií, filmov, zvukových nahrávok a artefaktov súvisiacich s atentátom.

Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil. Stanica CNN informuje, že predchádzajúca americká administratíva prezidenta Joea Bidena zverejnila 13.000 dokumentov.

46-ročného prezidenta USA Kennedyho smrteľne postrelili v Dallase v Texase v novembri 1963. Oficiálne vyšetrovanie Warrenovej komisie označilo za jediného podozrivého bývalého ostrostrelca amerického námorníctva Leeho Harveyho Oswalda. Samotného Oswalda dva dni nato zabil príslušník tamojšieho podsvetia a maijiteľ nočného podniku Jack Ruby.

Mnohí, ktorí si preštudovali doteraz zverejnené dokumenty, tvrdia, že verejnosť by nemala očakávať od novo zverejnených dokumentov žiadne prevratné odhalenia, píše AP. Agentúry tvrdí, že o detaily súvisiace s atentátom a udalosťami okolo neho je stále veľký záujem.

Národný archív v utorok zverejnil TU približne 63 000 strán dokumentov v dvoch prvých várkach, pričom sa očakáva, že po ich digitalizácii budú zverejnené ďalšie súbory.

„Zverejňujú sa všetky záznamy, ktoré boli predtým zadržané pre utajenie a ktoré sú súčasťou zbierky záznamov o atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho,“ uviedol.

Americký konzervatívny moderátor Alex Jones upozornl, že „federálni DEEP STATE BYROKRATI sa podľa očakávania opäť vzopreli prezidentovým príkazom a odmietli zverejniť približne tretinu historických dokumentov.“

„Je dôležité poznamenať, že počas prvej Trumpovej vlády CIA bojovala proti zverejneniu akýchkoľvek zvyšných dokumentov….,“ dodáva.

Americký konzervatívny politický konzultant, lobbista a bývalý spolupracovník Donada Trumpa Roger Stone v tejto súvislosti v najnovšom rozhovore s Alexom Jonesom uviedol, že na zverejnenie všetkých materiálov o Kennedyho atentáte naliehal na prezidenta už počas jeho prvého funkčného obdobia. Vtedajší šéf CIA Mike Pompeo však Trumpa predvedčil, že úplné zverejnenie by ohrozilo metódy a zdroje (agentov) Ústrednej spravodajskej služby. Avšak tí sú už všetci po smrti. Stone v tejto súvislosti skonštatoval, že establišment vrátane Kennedyho viceprezidenta Lyndona B. Johnsona bol zaangažovaný do vraždy JFK. Johnson podľa neho najal Malcolma Wallacea, aby zorganizoval atentát na Johna F. Kennedyho, ale samotný Johnson v tomto nekonal sám.

Zaujímavosťou je, že v čase vraždy sa v Dallase pred skladom učebníc na Dealey Plaza, kde sa pohyboval „obetný baránok“ Lee Harvey Oswald, sa nachádzal aj vtedajší operatívec CIA, neskorší šéf CIA, neskorší prezident USA George Herbert Walker Bush.

Stone poukázal na to, že všetci ľudia, ktorí žijú a dozvedeli sa o vražde Kennedyho, si pamätajú na moment, kde sa vtedy nachádzali a čo práve robili. Na rozdiel Busha.

Ten dokonca hodinu po vražde JFK telefonoval šéfovi FBI v meste Houston, aby mu pod legendo, že sa nachádza v meste Tyler oznamoval falošnú stopu o vražde Kennedyho, čo podľa Stonea bolo jasná snaha spraviť si alibi. Ďalšia zaujímavvá zhoda okolností bola, že v tom čase sa v meste Dallas nachádzali traja budúci prezidenti USA. Okrem Johnsona aj Richard Nixon a spomínaný George H. W. Bush.

Roger Stone priznal, že keď naliehal na Donalda Trumpa zverejniť všetky dokumenty, ten mu povedal, že to sú tak strašné veci, že nemôže mu o nich povedať, ale jedného dňa sa o nich dozvie. Nespochybniteľná je však podľa Stonea účasť CIA na Kennedyho vražde.

Stone však poukázal aj na možnú úlohu Izraelu v celej konšpirácií. Kennedy bol podľa neho proti tomu, aby Izrael vlastnil jadrové zbrane, na rozdiel od jeho viceprezidenta Lyndona B. Johnsona, ktorý po jeho vražde nastúpil na jeho miesto a Izraelu umožnil, aby nukleárnymi zbraňami disponoval .

Kash Patel ešte predtým, ako sa vo februári 2025 stal šéfom FBI v rozhovore s Glennom Beckom v decembri 2023 vyhlásil, že všetky dokumenty ku Kennedyho vražde videl a mali by byť odtajnené. Patel na otázku, či utajené informácie majú čo do činenia so žijúcimi aktérmi uviedol, že s tým táto záležitosť vôbec nesúvisí a nateraz je to všetko, čo môže k tejto téme povedať. Dodal však, že prísne tajná časť nezverejnených faktov má takú povahu informácií, o ktorých by sa ľuďom ani nesnívalo, že by práve to mohlo byť dôvodom atentátu na JFK.

Patel ďalej v rozhovore prehovoril o tom, kto v skutočnosti vládne (pred opätovným nástupom Trumpa k moci) vo Washingtone a že je to dedičstvo po Obamovej administratíve:

Vesmírna spolupráca medzi USA a Ruskom vtedy a dnes

Rusko bude v blízkej budúcnosti diskutovať s miliardárom Elonom Muskom o možnostiach spolupráce so Spojenými štátmi v oblasti vesmíru. Informoval o tom v utorok 18. marca 2025 šéf Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirill Dmitrijev.

„Rokovania s Muskom sa uskutočnia už čoskoro. Veríme, že Musk je jedinečný líder, ktorý sa zameriava na pokrok ľudstva,“ povedal Dmitrijev s tým, že už o tom hovoril aj so šéfom ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrijom Bakanovom.

„Pod vedením prezidenta Putina a prezidenta Trumpa je dnes svet oveľa bezpečnejší,“ uviedol Dmitrijev neskôr vo svojom príspevku na sieti X v súvislosti s prebiehajúcim telefonátom medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a šéfom Bieleho Domu Donaldom Trumpom.

Musk v sobotu vyhlásil, že SpaceX koncom roka 2026 vyšle na Mars svoju kozmickú loď Starship na palube s humanoidným robotom Optimuso. V prípade úspešného pristátia môžu podľa neho na Mars po prvý raz vyštartovať ľudia niekedy v roku 2029 či 2031.

Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia dňa 11. decembra 2017 zverejnil smernicu o vesmírnej politike č. 1, v ktorej vyzval na návrat ľudí na Mesiac, komerčné využívanie Vesmíru a ľudské misie na Mars a ďalej do Vesmíru.

Trump vo svojom prejave v Kongrese dňa 5. marca 2025 zopakoval v rámci prisľúbeného Zlatého veku svoje odhodlania nazrieť za nepoznané hranice vedy, pristáť na Marse a skúmať hlbiny Vesmíru. „Chystáme sa viesť ľudstvo do Vesmíru a umiestniť americkú vlajku na MARS!“

Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že amerického prezidenta Johna F. Kennedyho podľa mnohých zainteresovaných aktérov a odborníkov na exopolitiku zavraždili práve vtedy, keď s vtedajším lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom podpísal spoluprácu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie.

28. júna 1961 prezident Kennedy podpísal prísne tajné memorandum o národnej bezpečnosti, v ktorom požiadal riaditeľa CIA Allena Dullesa, aby pre neho pripravil „prehľad spravodajských operácií skupiny MJ-12 v súvislosti s plánmi psychologickej vojny“.

Kennedy sa odvolával na medzirezortnú kontrolnú skupinu s názvom Majestic 12, ktorá bola tajne zriadená 24. septembra 1947 na riadenie záležitostí a technológií súvisiacich s UFO. Táto právomoc zaradila MJ-12 do jadra vtedajšieho Deep State v USA.

Hoci Kennedyho memorandum z 28. júna nebolo oficiálne odtajnené, odborné skúmanie uniknutého dokumentu potvrdzuje jeho pravosť.

Viac TU.

Dullesova reakcia na Kennedyho memorandum je odhalená v ďalšom uniknutom prísne tajnom dokumente vydanom 5. novembra 1961. Dullesova odpoveď poskytuje prehľad aktivít MJ-12 v súvislosti s psychologickými aktivitami, ktoré, ako potvrdzuje, zahŕňajú aj problematiku UFO. Opisuje UFO ako súčasť „sovietskej propagandy“, ktorej cieľom je „šíriť nedôveru voči vláde“.

Viac TU.

Dulles v liste pripúšťa, že je možné, že niektoré „prípady UFO sú mimozemského pôvodu“, ale tie„nepredstavujú fyzickú hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Najdôležitejšie je, že v Dullesovom liste sa uvádza: „Z bezpečnostných dôvodov nemôžem prezradiť relevantné údaje o niektorých citlivejších aspektoch činnosti MJ-12.“

Po zlyhaní sovietskej misie na Mars dňa 11. novembra 1963 pod názvom Kosmos 21 dosiahol deň na to Kennedy s vtedajčím lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom dohodu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie ako aj zdieľania informácii ohľadne UFO. Kennedy dňa 12. novembra 1963 vydal memorandum o zdieľaní spisov o UFO s organizáciou NASA a Sovietmi, ktoré bolo zaslané šéfovi CIA Johnovi A. McConeovi, ktoré bolo následne odovzdané vtedajšiemu šéfovi kontrarozviedky CIA Jamesovi Angletonovi, ktorý kontroloval prístup k spisom o UFO a bol zároveň v styku s organizáciou Majestic 12 (MJ-12).

Angleton touto požiadavkou nasledoval prísne tajný súbor smerníc MJ-12. Jednou z nich bola prísne tajná smernica o atentáte. Hovorila o tom, že v prípade ak nejaký štátny predstaviteľ nebude kooperovať s MJ-12 uplatní sa v plnom rozsahu. Bývalý šéf CIA Allen Dulles bol podľa zainteresovaných ľudí spolu s členmi MJ-12 angažovaný v schválení tejto smernice.

Jej znenie bolo nasledovné:

„Keď sa podmienky v našom prostredí stanú nepriaznivými pre rast a Washington sa už nedá ovplyvniť, chýbajú akékoľvek zrážky … malo by byť mokro.” („When conditions become non-conducive for growth in our environment and Washington cannot be influenced any further, the weather is lacking any precipitation … it should be wet.“)

22. novembra 1963 bol John F. Kennedy v Dallase zabitý. Dulles, ktorý mal vypracovať spomínanú direktívu pre Majestic 12, sa neskôr stal členom Warrenovej komisie, ktorá vraždu Kennedyho vyšetrovala.

Viac o tom písal Dr. Michael Salla vo svojom článku na stránke exopolitics.org aj v knihe „Kennedy’s Last Stand“.

Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1960 sa John F. Kennedy dozvedel od prezidenta Eisenhowera šokujúcu pravdu. Kontrolná skupina zriadená na riadenie prísne utajovaných projektov týkajúcich sa zachytených nacistických lietajúcich tanierov a mimozemských technológií, Majestic-12, sa stala nečestnou vládnou agentúrou. Eisenhower varoval Kennedyho pred nebezpečím MJ-12 s tým, že táto organizácia musí byť potlačená. Predstavovala priamu hrozbu pre americké slobody a demokratické procesy. MJ-12 sa na každom kroku stavala proti Kennedyho snahám. Keď bol Kennedy na pokraji úspechu, keď prinútil CIA zdieľať utajované informácie o UFO s ostatnými vládnymi agentúrami vďaka dohode so Sovietskym zväzom o spoločných misiách na Mesiac dosiahnutej 12. novembra 1963, bol o desať dní neskôr zavraždený. Uviedol vo svojom článku uznávaný odborník na medzinárodnú politiku, riešenie konfliktov ako aj exopolitiku USA Dr. Michael Salla.

infovojna

Príspevok Biely dom zverejnil ďalšie odtajnené spisy o atentáte na JFK. Dokumenty však nie sú kompletné, ako to žiadal Donald Trump, pretože opäť zasiahol Deep state a jeho prisluhovači infiltrovaní v štruktúrach štátu a americkej administratívy je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

USA deportovali desiatky členov obávaného gangu Tren de Aragua do Salvádora na základe kontroverzného zákona starého viac ako dve storočia. Prezident Trump oživil takmer zabudnutý Alien Enemies Act z roku 1798, aby odstránil to, čo označil za „inváziu“ venezuelských zločincov na americké územie. Deportovaní skončili v salvadorskom superväzení Cecot.

Americký prezident Donald Trump vyzval v utorok na odvolanie federálneho okresného sudcu, ktorý nariadil pozastavenie deportačných letov údajných členov venezuelského gangu. Sudca Najvyššieho súdu John Roberts za to Trumpa verejne kritizoval, informovala agentúra AFP. Dodala, že ide o eskaláciu Trumpovho konfliktu so súdnictvom v USA, píše TASR.

Roberts vo svojom vyhlásení upozornil, že už viac ako dve storočia platí, že odvolanie sudcu „nie je vhodnou reakciou na nesúhlas týkajúci sa súdneho rozhodnutia“. Dodal, že na tento účel existuje „riadny odvolací proces“.

Robertsova kritika na adresu prezidenta prišla krátko po tom, ako Trump vyzval na odvolanie federálneho sudcu, ktorý nariadil pozastavenie deportačných letov údajných nelegálnych migrantov. Trump na svojej sieti Truth Social označil daného sudcu i mnohých jemu podobných, pred ktorých bol nútený on sám predstúpiť, za „krivoprísažných“ s tým, že by mali byť z funkcie odvolaní.

Ak prezident nemá právo vyhnať vrahov a iných zločincov z našej krajiny, pretože radikálny ľavicový šialenec chce prevziať úlohu prezidenta, potom má naša krajina veľké problémy a je odsúdená na neúspech!,“ varoval Donald Trump vo svojom príspevku na svojej sieti.

https://truthsocial.com/@realDonaldTrump/114187128423651010/embed

USA deportovali desiatky členov obávaného gangu Tren de Aragua do Salvádora na základe kontroverzného zákona starého viac ako dve storočia. Prezident Trump oživil takmer zabudnutý Alien Enemies Act z roku 1798, aby odstránil to, čo označil za „inváziu“ venezuelských zločincov na americké územie. Deportovaní skončili v salvadorskom superväzení Cecot.

Sťažnosti Trumpa sú v tomto prípade namierené na federálneho okresného sudcu Jamesa Boasberga, ktorý cez víkend nariadil pozastavenie deportačných letov do Salvádoru, kam z USA odvážali údajných členov venezuelského gangu Tren de Aragua.

Na internete kolujú letové záznamy s menom sudcu Najvyššieho súdu Johna Robertsa, ktorý letel tzv. Lolita Expressom na súkromný ostrov organizátora pedofilnej siete Jeffreyho Epsteina.

Biely dom sa v prípade týchto deportácií odvolal na málo používaný zákon o cudzích nepriateľoch z roku 1798. Nezverejnil pritom žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že deportovaní boli členmi gangov alebo boli v USA nelegálne.

Boasberg v pondelok zvolal na súde híring, aby zistil, či Biely dom úmyselne ignoroval jeho rozhodnutia, keď tieto lety uskutočňoval aj naďalej. V tejto kauze nepadlo žiadne rozhodnutie.

Právnici ministerstva spravodlivosti na híringu upozornili, že v čase, keď Boasberg vydal písomný zákaz na deportácie, Spojené štáty opustilo už viac ako 200 venezuelských migrantov. Tvrdili, že Boasberg v prípade nemal súdnu právomoc, keďže lietadlá už opustili vzdušný priestor USA. Boasberga kritizoval aj minister zahraničných vecí Marco Rubio.

Federálne okresné súdy, ktoré zablokovali niektoré Trumpove výkonné opatrenia, sú opakovane terčom kritiky Bielemu domu. Teraz sa však stalo prvý raz, čo na odvolanie sudcu vyzval priamo Trump.

Federálnych sudcov v USA vymenúva prezident na doživotie. Z funkcie môžu byť odvolaní jedine v prípade, že ich Snemovňa reprezentantov i Senát obvinia zo závažných trestných činov.

Impeachment federálnych sudcov je v USA mimoriadne ojedinelý. Naposledy bol sudca z funkcie Kongresom odvolaný v roku 2010.

Podľa AFP Trumpove snahy o kumuláciu moci v exekutíve vyvolávajú čoraz väčšie obavy, že bude otvorene vzdorovať justícii a vyvolá tak ústavnú krízu. Pred nebezpečenstvom možného ignorovania súdnych rozhodnutí varoval sudca Roberts už v decembri 2024, mesiac po Trumpovom volebnom víťazstve.

Zdroj: aljazeera.com / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Donald Trump nechal deportovať členov venezuelského zločineckého gangu Tren de Aragua z USA do prísne stráženej väznici v Salvádore je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump koncom januára požiadal spoločnosť SpaceX, patriacu miliardárovi Elonovi Muskovi, aby zabezpečila skorý návrat dvoch amerických astronautov, ktorí uviazli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Dvojica amerických astronautov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Butch Wilmore a Suni Williamsová sa po neplánovaných deviatich mesiacoch strávených na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) vrátili na Zem. Krátko pred 23.00 h stredoeurópskeho času pristáli v utorok (18. 3.) v Mexickom zálive.

Kapsula dosadla do oceána na pobreží amerického štátu Florida o 17.58 h miestneho času. Ako opísala BBC kapsula s astronautmi za pár minút spomalila z rýchlosti vyše 27 300 km/h na nehybný stav. Následne plávala na vodnej hladine.

Wilmore a Wiliamsová neboli jedinými astronautmi, ktorí v utorok opustili ISS. Spolu s nimi sa v kapsule späť na Zem dopravili ďalší astronaut Nick Hague a ruský kozmonaut Alexander Gorbunov. Štvorica po pristáti absolvuje 45-dňový rehabilitačný program v Houstone, píše AFP

Wilmore a Williamsová sa mali pôvodne do vesmíru vydať na osemdňovú misiu. Na palube ISS uviazli v júni minulého roka po tom, ako sa v ich vesmírnej lodi Boeing Starliner vyskytli problémy s pohonom a loď sa späť na Zem vrátila bez posádky.

NASA v auguste oznámila, že astronautov dopraví na Zem vo februári kapsula konkurenčnej spoločnosti SpaceX. Návrat neskôr odložila na koniec marca, pretože SpaceX pripravuje novú kozmickú loď.

Ich predĺžený 286 dní trvajúci pobyt bol výrazne dlhší ako štandardná rotácia pre astronautov na ISS, ktorá trvá obvykle šesť mesiacov.

Americký prezident Donald Trump koncom januára požiadal spoločnosť SpaceX, patriacu miliardárovi Elonovi Muskovi, aby zabezpečila skorý návrat dvoch amerických astronautov, ktorí uviazli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS).

Elon Musk tvrdí, že bývalý prezident USA Joe Biden úmyselne ponechal dvoch amerických astronautov – Butcha Wilmora a Suni Williamsovú – na medzinárodnej vesmírnej stanici, a to z politických dôvodov a že nová administratíva im teraz prichádza na pomoc.

Šéf amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elon Musk sa vo februári dostal do sporu s dánskym astronautom Andreasom Mogensenom. Ten kritizoval slová miliardára, že prezident Joe Biden úmyselne zanechal dvoch amerických astronautov na palube ISS.

„Aké klamstvo. A od niekoho, kto sa sťažuje na nedostatok čestnosti zo strany mainstreamových médií,“ napísal. Astronaut Európskej vesmírnej agentúry (ESA) bol na ISS dvakrát. V roku 2023 priletel ako prvý neamerický pilot na palube rakety SpaceX Crew Dragon. Spoločnosť SpaceX tiež vlastní Musk. V roku 2015 bol Mogensen na palube ruského Sojuzu.

Musk Mogensena označil za „úplne retardovaného“ a dodal, že „SpaceX ich mohol priviesť späť pred niekoľkými mesiacmi“ a že takúto ponuku predložil Bidenovej administratíve.

„Elon, dlho som ťa obdivoval za to, čo si dokázal, najmä v SpaceX a Tesle,“ odpovedal Mogensen na Muskovu správu.

„Vieš rovnako dobre ako ja, že Butch a Suni sa vracajú s Crew-9, ako to bolo v pláne od minulého septembra. Ani teraz neposielate záchrannú loď, aby ste ich priviedli domov. Vracajú sa na kapsule Dragon, ktorá je na ISS od minulého septembra,“ dodal.

Táto vesmírna misia je však oveľa kratšia ako americký vesmírny rekord – 371 dní, ktoré na ISS v roku 2023 strávil astronaut NASA Frank Rubio, alebo svetový rekord vytvorený ruským kozmonautom Valerijom Poľakovom, ktorý na vesmírnej stanici Mir strávil nepretržite 437 dní.

Astronautov, ktorí sa v utorok vrátili z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) na Zem, privítali po pristátí vo vodách pri pobreží Floridy delfíny.

Na videu je vidieť modul pohupujúci sa na hladine a tímy, ktoré v lodiach priplávali astronautov vyzdvihnúť. V tesnej blízkosti pritom pláva skupina delfínov.

Zdroj: spravy.stvr.sk / ta3.com / bleskovky.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok Astronauti NASA, ktorí kvôli Bidenovmu neschopnému režimu uviazli vlani na obežnej dráhe Zeme, sa po deviatich mesiacoch vďaka Elonovi Muskovi vrátili späť na planétu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom sa v utorok 18. marca 2025 popoludní stredoeurópskeho času uskutočnil telefonický rozhovor. Počas dvojhodinového rozhovoru prezidenti diskutovali o aktuálnych geopolitických otázkach. Dominantnou témou oboch lídrov však bola snaha o mierové urovnanie vojenského konfliktu na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok 18. marca 2025 po telefonáte s Donaldom Trumpom podporil návrh amerického prezidenta, aby Rusko a Ukrajina na 30 dní zastavili údery na energetickú infraštruktúru. Šéf Kremľa dal okamžitý pokyn armáde, aby jeho smernicu uviedla do praxe. Podvečer o tom Informoval Kremeľ s tým, že Putin a Trump si počas telefonátu podrobne a otvorene vymenili názory na situáciu na Ukrajine.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorkovom telefonáte s americkým prezidentom Donaldom Trumpom stanovil úplné zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine ako podmienku ukončenia vojny. Oznámil to podľa agentúry TASS Kremeľ.

Šéf Kremľa informoval Donalda Trumpa, že Rusko a Ukrajina uskutočnia v stredu výmenu väzňov na základe vzorca 175 za 175.

Konštruktívne reagoval aj na Trumpovu iniciatívu týkajúcu sa námornej bezpečnosti v Čiernom mori.

Obaja lídri údajne vyjadrili obojstranný záujem o normalizáciu vzťahov, uznali svoju spoločnú zodpovednosť za globálnu bezpečnosť a dohodli sa na udržiavaní vzájomných kontaktov.

Putin potvrdil svoj záväzok k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine a vyjadril pripravenosť spolupracovať s Washingtonom na udržateľnom a dlhodobom riešení. Rusko ako gesto dobrej vôle prevezie do Kyjeva 23 ťažko zranených ukrajinských vojakov.

Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na sieti X uviedla, že Trump a Putin diskutovali o potrebe „mieru a prímeria“ , pričom sa zhodli, že konflikt sa musí skončiť „trvalým mierom“.

Mierová iniciatíva sa začne „prímerím v oblasti energetiky a infraštruktúry“ a rokovaniami o prímerí na mori v Čiernom mori.

Rozhovory sa zamerajú aj na predchádzanie budúcim konfliktom na Blízkom východe a zabránenie šíreniu strategických zbraní.

Leavittová dodala, že lídri Ruskej federácie a Spojených štátov považujú zlepšenie vzťahov medzi USA a Ruskom za „obrovský prínos“ vrátane „obrovských hospodárskych dohôd a geopolitickej stability“.

„Môj dnešný telefonický rozhovor s ruským prezidentom Putinom bol veľmi dobrý a produktívny. Dohodli sme sa na okamžitom prímerí v oblasti energetiky a infraštruktúry s tým, že budeme rýchlo pracovať na úplnom prímerí a v konečnom dôsledku na ukončení tejto veľmi hroznej vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Táto vojna by sa nikdy nezačala, keby som bol prezidentom! Diskutovalo sa o mnohých prvkoch zmluvy o mieri vrátane skutočnosti, že sú zabíjané tisíce vojakov a že prezident Putin aj prezident Zelenskyj by chceli, aby sa to skončilo. Tento proces ide teraz efektívne plnou silou a my, dúfajme, v záujme ľudstva, dokončíme svoju prácu!,“ napísal americký prezident na sieti Truth Social.

Telefonický rozhovor medzi Vladimírom Putinom a prezidentom USA Donaldom Trumpom sa uskutočnil 18. marca 2025.

Prezident Putin potvrdil svoje odhodlanie dosiahnuť mierové riešenie konfliktu a vyjadril pripravenosť úzko spolupracovať s americkými partnermi na dôkladnom a komplexnom urovnaní konfliktu. Zdôraznil, že akákoľvek dohoda musí byť udržateľná a dlhodobá, musí riešiť základné príčiny konfliktu a zároveň zohľadňovať legitímne bezpečnostné záujmy Ruska.

Pokiaľ ide o iniciatívu prezidenta Trumpa týkajúcu sa 30-dňového prímeria, ruská strana zdôraznila kľúčové obavy vrátane účinného monitorovania prímeria na celej línii frontu, zastavenia nútenej mobilizácie na Ukrajine a zastavenia prezbrojovania jej armády. Rusko tiež upozornilo na vážne riziká vyplývajúce z toho, že Kyjev v minulosti podkopával predchádzajúce dohody, a upozornilo na teroristické útoky ukrajinských ozbrojencov proti civilistom v Kurskej oblasti.

Zdôraznilo sa, že rozhodujúcou podmienkou na zabránenie ďalšej eskalácii a snahy o politicko-diplomatické riešenie je úplné zastavenie zahraničnej vojenskej pomoci a výmeny spravodajských informácií s Ukrajinou.

V reakcii na Trumpovu nedávnu žiadosť o zaistenie bezpečnosti ukrajinských jednotiek obkľúčených v Kurskej oblasti Putin potvrdil, že Rusko sa riadi humanitárnymi hľadiskami. Ubezpečil svojho partnera, že ukrajinským vojakom, ktorí sa vzdajú, bude poskytnutá bezpečnosť a bude s nimi zaobchádzané v súlade s ruskými zákonmi a medzinárodnými humanitárnymi normami.

Trump počas rozhovoru navrhol vzájomnú dohodu medzi oboma stranami o zdržaní sa úderov na energetickú infraštruktúru počas 30 dní. Putin túto iniciatívu privítal a okamžite vydal pokyn ruskej armáde, aby ju dodržala.

Putin konštruktívne reagoval aj na Trumpov návrh týkajúci sa námornej bezpečnosti v Čiernom mori a obaja lídri sa dohodli, že začnú rokovania s cieľom spresniť podrobnosti takejto dohody.

Putin informoval Trumpa, že 19. marca Rusko a Ukrajina uskutočnia výmenu väzňov, ktorej sa zúčastní 175 väzňov z každej strany. Okrem toho Rusko ako gesto dobrej vôle prevezme 23 ťažko zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa v súčasnosti liečia v ruských nemocniciach.

Obaja lídri potvrdili svoj záväzok pokračovať v úsilí o bilaterálne riešenie konfliktu na Ukrajine, pričom doň zahrnuli prerokované návrhy. Na uľahčenie tohto procesu sa vytvoria ruské a americké expertné skupiny.

Putin a Trump rokovali aj o širších medzinárodných otázkach vrátane situácie na Blízkom východe a v oblasti Červeného mora. Dohodli sa, že budú koordinovať úsilie o stabilizáciu krízových oblastí a posilnia spoluprácu v oblasti nešírenia jadrových zbraní a globálnej bezpečnosti, čo by na druhej strane zlepšilo celkový stav vzťahov medzi USA a Ruskom. Pozitívnym príkladom takejto spolupráce bolo ich spoločné hlasovanie v OSN o rezolúcii týkajúcej sa konfliktu na Ukrajine.

Obaja lídri vyjadrili vzájomný záujem o normalizáciu dvojstranných vzťahov, pričom uznali spoločnú zodpovednosť Ruska a Spojených štátov pri zabezpečovaní globálnej bezpečnosti a stability. V tejto súvislosti preskúmali rôzne oblasti potenciálnej spolupráce vrátane diskusií o vzájomne výhodných hospodárskych a energetických partnerstvách.

Trump podporil Putinovu myšlienku zorganizovať hokejové zápasy v USA a Rusku medzi hráčmi z NHL a KHL.

Prezidenti sa dohodli, že zostanú v kontakte vo všetkých prerokovaných otázkach.

Reakcie na výsledky telefonátu

Hlavný politický analaytik think-tanku pre globálnu politiku a bezpečnosť so sídlom vo Washington RAND Corporation – Samuel Charap sa nasieti X vyjadril, že prístup postupného zastavenia paľby je „možnou schodnou cestou ku konečnému zastaveniu nepriateľských akcií“, ak sa bude účinne uplatňovať.

Charap poznamenal, že dosiahnuté dohody „viac-menej“ oživili dve predchádzajúce dohody medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré boli takmer dokončené, ale nakoniec zlyhali. Jednou z nich bola dohoda o neútočení na energetickú infraštruktúru, ktorá údajne stroskotala po ukrajinskom vpáde do Kurska, a druhou bola dohoda o lodnej doprave v Čiernom mori, ktorá bola podľa agentúry Reuters blízko k dokončeniu na jar minulého roka.

Charap sa domnieva, že začať s „malými, overiteľnejšími krokmi, ktoré môžu vybudovať dôveru“, je praktickejší prístup než pokus o okamžité úplné prímerie. „Uvidíme, ako to pôjde ďalej,“ uzavrel a zdôraznil, že hoci výsledok závisí od ďalšieho vykonávania, ‚nie je to zlý výsledok‘.

„V diplomatických kruhoch existuje staré príslovie: Ak nie ste pri stole, ste na jedálnom lístku. A verte mi, že Ukrajina je na jedálnom lístku,“ povedal pre Sky News obranný analytik Michael Clarke, ktorý poukázal na neprítomnosť ukrajinského diktátora Volodymyra Zelenského v rozhovoroch medzi Putinom a Trumpom.

Správu aktualizujeme ….

Zdroj: rt.com (1), (2) / tass.ru / bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Rusko na 30 dní zastaví útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Podmienkou Ruska pre ukončenie vojny je úplné zastavenie vojenskej pomoci kyjevskému režimu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký miliardár Elon Musk v sobotu 15. marca 2025 vyhlásil, že SpaceX koncom roka 2026 vyšle na Mars svoju kozmickú loď Starship na palube s humanoidným robotom Optimuso. Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave v Kongrese dňa 5. marca 2025 zopakoval v rámci prisľúbeného Zlatého veku svoje odhodlania nazrieť za nepoznané hranice vedy, pristáť na Marse a skúmať hlbiny Vesmíru. Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že amerického prezidenta Johna F. Kennedyho podľa mnohých zainteresovaných aktérov a odborníkov na exopolitiku zavraždili práve vtedy, keď s vtedajším lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom podpísal spoluprácu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie po zlyhaní sovietskej misie na Mars dňa 11. novembra 1963 pod názvom Kosmos 21.

Rusko bude v blízkej budúcnosti diskutovať s miliardárom Elonom Muskom o možnostiach spolupráce so Spojenými štátmi v oblasti vesmíru. Informoval o tom v utorok šéf Ruského fondu priamych investícií (RFPI) Kirill Dmitrijev, píše TASR podľa správy agentúry TASS.

Musk je generálnym riaditeľom súkromnej spoločnosti SpaceX aj blízkym poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Od jeho nástupu do funkcie Musk stojí na čele Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý ma za úlohu zoštíhliť federálnu vládu.

„Rokovania s Muskom sa uskutočnia už čoskoro. Veríme, že Musk je jedinečný líder, ktorý sa zameriava na pokrok ľudstva,“ povedal Dmitrijev s tým, že už o tom hovoril aj so šéfom ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrijom Bakanovom.

„Pod vedením prezidenta Putina a prezidenta Trumpa je dnes svet oveľa bezpečnejší,“ uviedol Dmitrijev neskôr vo svojom príspevku na sieti X v súvislosti s prebiehajúcim telefonátom medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a šéfom Bieleho Domu Donaldom Trumpom.

Musk v sobotu vyhlásil, že SpaceX koncom roka 2026 vyšle na Mars svoju kozmickú loď Starship na palube s humanoidným robotom Optimuso. V prípade úspešného pristátia môžu podľa neho na Mars po prvý raz vyštartovať ľudia niekedy v roku 2029 či 2031.

„Naše predstavy spolupráce s Muskom sa netýkajú len Marsu, ale aj veľmi kvalitnej odbornosti v Roskosmose a Rosatome, ktorá by mohla byť nápomocná – a to aj aj pri lete na Mars, aby bol efektívnejší a bezpečnejší. Myslím si, že tento dialóg bude pokračovať,“ dodal Dmitrijev.

Donald Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia dňa 11. decembra 2017 zverejnil smernicu o vesmírnej politike č. 1, v ktorej vyzval na návrat ľudí na Mesiac, komerčné využívanie Vesmíru a ľudské misie na Mars a ďalej do Vesmíru.

Trump vo svojom prejave v Kongrese dňa 5. marca 2025 zopakoval v rámci prisľúbeného Zlatého veku svoje odhodlania nazrieť za nepoznané hranice vedy, pristáť na Marse a skúmať hlbiny Vesmíru. „Chystáme sa viesť ľudstvo do Vesmíru a umiestniť americkú vlajku na MARS!“

Zaujímavosťou v tejto súvislosti je, že amerického prezidenta Johna F. Kennedyho podľa mnohých zainteresovaných aktérov a odborníkov na exopolitiku zavraždili práve vtedy, keď s vtedajším lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom podpísal spoluprácu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie.

28. júna 1961 prezident Kennedy podpísal prísne tajné memorandum o národnej bezpečnosti, v ktorom požiadal riaditeľa CIA Allena Dullesa, aby pre neho pripravil „prehľad spravodajských operácií skupiny MJ-12 v súvislosti s plánmi psychologickej vojny“.

Kennedy sa odvolával na medzirezortnú kontrolnú skupinu s názvom Majestic 12, ktorá bola tajne zriadená 24. septembra 1947 na riadenie záležitostí a technológií súvisiacich s UFO. Táto právomoc zaradila MJ-12 do jadra vtedajšieho Deep State v USA.

Hoci Kennedyho memorandum z 28. júna nebolo oficiálne odtajnené, odborné skúmanie uniknutého dokumentu potvrdzuje jeho pravosť.

Viac TU.

Dullesova reakcia na Kennedyho memorandum je odhalená v ďalšom uniknutom prísne tajnom dokumente vydanom 5. novembra 1961. Dullesova odpoveď poskytuje prehľad aktivít MJ-12 v súvislosti s psychologickými aktivitami, ktoré, ako potvrdzuje, zahŕňajú aj problematiku UFO. Opisuje UFO ako súčasť „sovietskej propagandy“, ktorej cieľom je „šíriť nedôveru voči vláde“.

Viac TU.

Dulles v liste pripúšťa, že je možné, že niektoré „prípady UFO sú mimozemského pôvodu“, ale tie„nepredstavujú fyzickú hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Najdôležitejšie je, že v Dullesovom liste sa uvádza: „Z bezpečnostných dôvodov nemôžem prezradiť relevantné údaje o niektorých citlivejších aspektoch činnosti MJ-12.“

Po zlyhaní sovietskej misie na Mars dňa 11. novembra 1963 pod názvom Kosmos 21 dosiahol deň na to Kennedy s vtedajčím lídrom Sovietskeho zväzu Nikitom Chruščovom dohodu ohľadňe spoločnej vesmírnej misie ako aj zdieľania informácii ohľadne UFO. Kennedy dňa 12. novembra 1963 vydal memorandum o zdieľaní spisov o UFO s organizáciou NASA a Sovietmi, ktoré bolo zaslané šéfovi CIA Johnovi A. McConeovi, ktoré bolo následne odovzdané vtedajšiemu šéfovi kontrarozviedky CIA Jamesovi Angletonovi, ktorý kontroloval prístup k spisom o UFO a bol zároveň v styku s organizáciou Majestic 12 (MJ-12).

Angleton touto požiadavkou nasledoval prísne tajný súbor smerníc MJ-12. Jednou z nich bola prísne tajná smernica o atentáte. Hovorila o tom, že v prípade ak nejaký štátny predstaviteľ nebude kooperovať s MJ-12 uplatní sa v plnom rozsahu. Bývalý šéf CIA Allen Dulles bol podľa zainteresovaných ľudí spolu s členmi MJ-12 angažovaný v schválení tejto smernice.

Jej znenie bolo nasledovné:

„Keď sa podmienky v našom prostredí stanú nepriaznivými pre rast a Washington sa už nedá ovplyvniť, chýbajú akékoľvek zrážky … malo by byť mokro.” („When conditions become non-conducive for growth in our environment and Washington cannot be influenced any further, the weather is lacking any precipitation … it should be wet.“)

22. novembra 1963 bol John F. Kennedy v Dallase zabitý. Dulles, ktorý mal vypracovať spomínanú direktívu pre Majestic 12, sa neskôr stal členom Warrenovej komisie, ktorá vraždu Kennedyho vyšetrovala.

Viac o tom písal Dr. Michael Salla vo svojom článku na stránke exopolitics.org aj v knihe „Kennedy’s Last Stand“.

Po víťazstve v prezidentských voľbách v roku 1960 sa John F. Kennedy dozvedel od prezidenta Eisenhowera šokujúcu pravdu. Kontrolná skupina zriadená na riadenie prísne utajovaných projektov týkajúcich sa zachytených nacistických lietajúcich tanierov a mimozemských technológií, Majestic-12, sa stala nečestnou vládnou agentúrou. Eisenhower varoval Kennedyho pred nebezpečím MJ-12 s tým, že táto organizácia musí byť potlačená. Predstavovala priamu hrozbu pre americké slobody a demokratické procesy. MJ-12 sa na každom kroku stavala proti Kennedyho snahám. Keď bol Kennedy na pokraji úspechu, keď prinútil CIA zdieľať utajované informácie o UFO s ostatnými vládnymi agentúrami vďaka dohode so Sovietskym zväzom o spoločných misiách na Mesiac dosiahnutej 12. novembra 1963, bol o desať dní neskôr zavraždený. Uviedol vo svojom článku uznávaný odborník na medzinárodnú politiku, riešenie konfliktov ako aj exopolitiku USA Dr. Michael Salla.

Donald Trump v pondelok 17. marca 2025 oznámil, že prichádza zverejnenie tajných dokumentov o atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho. Jeho administratíva násedne potvrdila, že v utorok 18. marca 2025 zverejní viac ako 80.000 strán utajených dokumentov spojených s atentátom na 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho.

Americký prezident Donald Trump po nástupe do Bieleho domu podpísal nariadenie, ktorým sa odtajnia spisy o atentátoch na bývalého prezidenta USA Johna F. Kennedyho, jeho brata Roberta F. Kennedyho a bojovníka za občianske práva Martina Luthera Kinga Jr.

„Množstvo ľudí na toto čaká celé roky, desaťročia. Všetko sa ukáže,“ uviedol Trump v januári pri podpise nariadenia.

Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil.

46-ročného prezidenta USA Kennedyho smrteľne postrelili v Dallase v Texase v novembri 1963. Oficiálne vyšetrovanie Warrenovej komisie označilo za jediného podozrivého bývalého ostrostrelca amerického námorníctva Leeho Harveyho Oswalda. Samotného Oswalda dva dni nato zabil príslušník tamojšieho podsvetia a maijiteľ nočného podniku Jack Ruby.

Oficiálne uzatvorenie prípadu však neumlčalo špekulácie, že za vraždou Kennedyho v texaskom Dallase bolo sprisahanie väčšieho rozsahu Kennedyho synovec – RFK Jr. už dlhodobo upodozrieva CIA zo zosnovania atentátu.

infovojna

Príspevok Rusko bude rokovať s Elonom Muskom o vesmírnej spolupráci s USA. Amerického prezidenta Johna F. Kennedyho podľa mnohých zainteresovaných aktérov zavraždili práve vtedy, keď s vtedajším sovietskym lídrom Chruščovom podpísal spoluprácu ohľadne spoločnej vesmírnej misie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, ktorá je hrdá na svojho nacistického starého otca, by ako predsedníčka Valného zhromaždenia OSN vyzerala zvláštne.

Pre agentúru TASS to uviedla oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharova.

„Bude zvláštne vidieť vnučku nacistu, ktorá je hrdá na dedov ,výkon‘, v čase 80. výročia víťazstva ako predsedníčku Valného zhromaždenia,“ poznamenala.

Už skôr sa objavili informácie, že nemecký kabinet plánuje nominovať Baerbockovú ako kandidátku na post predsedníčky Valného zhromaždenia OSN na roky 2025-2026.

/ news-front.su /

Príspevok Maria Zacharova: Bude zvláštne vidieť vnučku nacistu ako predsedníčku Valného zhromaždenia OSN je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Šéf Bieleho domu potvrdil, že čoskoro budú zverejnené aj dokumenty týkajúce sa Jeffreyho Epsteina a jeho pedofilnej siete a vraždy Martina Luthera Kinga ml.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa už v utorok zverejní viac ako 80.000 strán utajených dokumentov spojených s atentátom na 35. prezidenta USA Johna Fitzgeralda Kennedyho. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry Reuters.

Donald Trump v pondelkovom rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu ABC News 4 avizoval ich zverejnenie.

Potvrdil, že čoskoro budú zverejnené aj dokumenty týkajúce sa Jeffreyho Epsteina a jeho pedofilnej siete a vraždy Martina Luthera Kinga ml.

Národný archív USA v uplynulých rokoch zverejnil desaťtisíce dokumentov týkajúcich sa zavraždenia prezidenta Kennedyho z 22. novembra 1963, ďalšie tisícky však s odvolaním sa na obavy súvisiace s národnou bezpečnosťou neodtajnil.

46-ročného prezidenta USA Kennedyho smrteľne postrelili v Dallase v Texase v novembri 1963. Oficiálne vyšetrovanie Warrenovej komisie označilo za jediného podozrivého bývalého ostrostrelca amerického námorníctva Leeho Harveyho Oswalda. Samotného Oswalda dva dni nato zabil príslušník tamojšieho podsvetia a maijiteľ nočného podniku Jack Ruby.

Oficiálne uzatvorenie prípadu však neumlčalo špekulácie, že za vraždou Kennedyho v texaskom Dallase bolo sprisahanie väčšieho rozsahu Kennedyho synovec – RFK Jr. už dlhodobo upodozrieva CIA zo zosnovania atentátu.

infovojna

Príspevok Donald Trump oznámil, že prichádza zverejnenie tajných dokumentov o atentáte na prezidenta Johna F. Kennedyho je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“. Trump označil USAID, napojenú na Sorosovu sieť mimovládok, za agentúru ovládanú radikálnymi progresívcami a bláznami.

Maďarská vláda je vďačná americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi za zablokovanie fondov USAID, ktoré sú základom pre masívnu politickú korupciu v Maďarsku. Podľa servera magyarnemzet.hu to vyhlásil v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Na tlačovej konferencii po zasadnutí Rady pre zahraničné veci Európskej únie Szijjártó vyjadril vďaku za to, že Trump uzavrel tok peňazí, ktorými podľa jeho slov vláda USA v rámci svojej predchádzajúcej zahraničnopolitickej stratégie doteraz zasahovala do vnútorných záležitostí iných krajín.

„V Maďarsku tieto fondy USAID poskytli základ pre masívnu politickú korupciu a finančnú podporu pre zahraničnú intervenciu,“ podčiarkol maďarský minister.

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fszijjarto.peter.official%2Fvideos%2F1821898678648887%2F&show_text=false&width=560&t=0

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“. Trump označil USAID, napojenú na Sorosovu sieť mimovládok, za agentúru ovládanú radikálnymi progresívcami.

„USA rušia 83 percent programov USAID,“ oznámil 10. marca 2025 šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio, ktorý zároveň poďakoval najmä Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie miliardár Elon Musk v snahe znížiť náklady a počet pracovných miest vo všetkých vládnych rezortoch.

Musk nazval USAID „hniezdom zmijí radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“. Trump zase tvrdí, že agentúra je skorumpovaná a riadia ju „radikálni blázni“.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Orbánova vláda ďakuje Donaldovi Trumpovi, že zastavil financovanie USAID, ktorá podľa šéfa maďarskej diplomacie stojí za brutálnou politickou korupciou v jeho krajine je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Spojené štáty zvažujú možnosť uznať Krym ako ruské územie v rámci riešenia ukrajinského konfliktu, píše publikácia Semafor s odvolaním sa na informované zdroje.

Podľa správ médií sa diskutuje o situácii, v ktorej Spojené štáty vyzvú OSN, aby uznala Krym za súčasť Ruska , čo sa „zhoduje s postojom prezidenta Vladimira Putina“.

Článok zároveň naznačuje, že zatiaľ neboli prijaté žiadne konkrétne rozhodnutia a spomínaná možnosť je jedným z možných krokov k ukončeniu konfliktu.

Biely dom sa k tejto záležitosti odmietol vyjadriť.

Ako uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, územia, ktoré sa stali súčasťou Ruska, sú zahrnuté v ústave a sú integrálnou súčasťou krajiny. Zdôraznil, že ide o absolútne nespochybniteľný a nespochybniteľný fakt.

Obyvatelia Krymu sa považovali za Rusov ešte predtým, ako bol polostrov anektovaný Ruskom,uviedla na svojom blogu na YouTube americká novinárka Rachel Blevinsová .

„Mnohí obyvatelia Krymu sa už považovali za súčasť Ruska . Toto (referendum. – pozn. red.) bol jednoducho spôsob, ako to urobiť oficiálnym. Bol to tiež spôsob, ako ich zachrániť pred hnevom nového režimu, ktorý sa zavádza v Kyjeve,“ poznamenala.

skspravy

Príspevok USA môžu uznať Krym ako ruský v rámci ukrajinskej dohody je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Nikdy sme neboli bližšie k mieru ako v tejto chvíli. Prezident je odhodlaný,“ uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Zoznam pripravených tém na telefonický rozhovor medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom zahŕňa aktuálne otázky, predovšetkým však urovnanie konfliktu na Ukrajine, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Plán utorňajšieho telefonátu sa podľa neho dohodol v priebehu niekoľkých dní. Všetky témy, o ktorých budú lídri diskutovať, označil Peskov za špeciálne, informuje TASR podľa agentúry TASS.

„Je štandardné pripraviť určité témy, ktoré sú na programe … – ale predovšetkým, samozrejme, otázky ukrajinského urovnania. To je téma, na ktorú Kremeľ pripraví body rokovania pre prezidenta,“ uviedol Peskov na videu, ktoré zverejnil spravodajca ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK Pavel Zarubin na sieti Telegram.

Peskov sa tiež vyjadril k možnosti osobného stretnutia medzi Putinom a Trumpom. V tejto chvíli podľa neho nie je možné hovoriť o akýchkoľvek termínoch, pretože nedošlo k žiadnym predbežným dohodám.„Ak sa prezidenti rozhodnú (stretnúť sa), rozhovory budú organizované v časovom rámci, ktorý si stanovia,“ dodal.



Trump novinárom v pondelok povedal, že sa v utorok porozpráva s Putinom. Súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny na Ukrajine budú podľa Trumpa aj územné otázky aj elektrárne, čo sám označil za „rozdelenie určitých aktív“.

„Nikdy sme neboli bližšie k mieru ako v tejto chvíli. Prezident je odhodlaný,“ uviedla v pondelok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Avizovaný telefonát následne potvrdil aj Kremeľ, no Trumpove vyjadrenia o témach rozhovoru odmietol komentovať. Jeho príprava podľa Peskova trvala len pár dní, tento čas však podľa neho koniec-koncov závisí od rozhodnutí hláv štátov. Hovorca ruského prezidenta prisľúbil, že Kremeľ po rozhovore zverejní tlačovú správu a v prípade potreby zorganizuje aj brífing.

Trump sa podľa agentúry Reuters snaží získať Putinovu podporu pre americký návrh na 30-dňové prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila minulý týždeň po rokovaniach s delegáciou Spojených štátov v Saudskej Arábii.

Šéf Kremľa navrhované prímerie v princípe podporil, podľa neho je ale potrebné riešiť ďalšie „vážne“otázky, napríklad ako a kto by dozeral na dodržiavanie zastavenia bojov pozdĺž celej frontovej línie. Takisto je podľa neho potrebné zaoberať sa pôvodnými príčinami konfliktu.

Americkí predstavitelia naznačili, že Ukrajina pravdepodobne bude musieť urobiť územné ústupky, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to však kategoricky odmieta.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Príspevok Vladimir Putin bude s Donaldom Trumpom hovoriť predovšetkým o ukončení vojny na Ukrajine, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Milosti“, ktoré udelil ospalý Joe Biden nevyberanému výboru politických zločincov a mnohým ďalším, týmto vyhlasujem za neplatné a neúčinné z dôvodu, že boli podpísané autoperom,“ napísal prezident USA Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social. 

Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že zrušil preventívne milosti udelené jeho predchodcom Joeom Bidenom pre členov Kongresu, ktorí vyšetrovali Trumpov pokus o zvrátenie výsledku volieb v roku 2020. Nie je však jasné, či má prezident právomoc takto konať, informuje TASR podľa správy agentúry AFP bez toho, aby zverejnila, celý status šéfa Bieleho domu.

Niektorí republikáni tvrdia, že Bidenov podpis na dokumentoch udeľujúcich milosti je neplatný, pretože nebol vykonaný rukou, ale automatickým systémom známym ako autopen. K tomuto tvrdeniu však nepredložili žiadne dôkazy.

„„Milosti“, ktoré udelil ospalý Joe Biden nevyberanému výboru politických zločincov a mnohým ďalším, týmto vyhlasujem za neplatné a neúčinné z dôvodu, že boli podpísané autoperom,“napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

„Inými slovami, Joe Biden ich nepodpísal, ale čo je dôležitejšie, nič o nich nevedel! Potrebné dokumenty o udelení milosti neboli Bidenovi vysvetlené ani ním schválené. Nič o nich nevedel a ľudia, ktorí o nich vedeli, sa mohli dopustiť trestného činu. Preto by si tí členovia Výboru pre nevybrané osoby, ktorí zničili a vymazali VŠETKY dôkazy získané počas dvojročného honu na čarodejnice na mňa a mnohých ďalších nevinných ľudí, mali plne uvedomiť, že sú predmetom vyšetrovania na najvyššej úrovni. Faktom je, že sú pravdepodobne zodpovední za Dokumenty, ktoré boli podpísané v ich mene bez vedomia a súhlasu najhoršieho prezidenta v dejinách našej krajiny, krivého Joea Bidena!,“ píše ďalej prezident USA.

Biden udelil preventívne milosti niekoľkým zástupcom Kongresu, ktorí vyšetrovali Trumpove pokusy zvrátiť volebný výsledok v roku 2020 a útok na americký Kapitol prívržencami súčasného prezidenta 6. januára 2021. Milosti mali za cieľ chrániť zákonodarcov pred možnými represiami, o ktorých Trump tvrdil, že začnú, ak vyhrá voľby v roku 2024.

Trump poukazuje na to, že obdobie Bidenovej administratívy bolo, keď sa prezidentské dokumenty a nariadeni podpisovali automatickým perom. 

Trump podľa agentúry AFP uznal, že je rušenie milostí právne sporné. Pri otázke, či by mali byť anulované všetky Bidenove rozhodnutia podpísané autopenom, Trump v pondelok odpovedal, že „áno, ale rozhodne o tom súd“.

Americký prezident Joe Biden iba niekoľko hodín pred inauguráciou Donalda Trumpa udelil preventívne milosti viacerým osobám. Na zozname je lekár a imunológ Antony Fauci, generál vo výslužbe Mark Milley a členovia výboru Kongresu USA, ktorý vyšetroval útok Trumpových priaznivcov na Kapitol zo 6. januára 2021. Odchádzajúci prezident ich tak chce podľa agentúry AP ochrániť pred prípadnými odvetnými krokmi budúcej administratívy.

Medzi preventívne omilostenými boli bývalí republikánski kongresmani Liz Cheneyová a Adam Kinzinger, ktorí boli členmi vyšetrovacieho výboru. Biden udelil milosť aj svojmu synovi Hunterovi Bidenovi.

Dr. Anthony Fauci začiatkom leta roku 2024 vypovedal pred komisiou Snemovne amerických reprezentantov, ktorá vyšetruje pôvod COVID-19. Bývalý riaditeľ Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby (NIAID) sa pred parlamentným výborom zodpovedal za laboratórne vytvorenie koronavírusu, zatajovanie tohto zločinu pred očami verejnosti a následné presadzovanie totalitných covidových opatrení. Fauci na zasadnutí čelil nepríjemným otázkam. Americká kongresmanka Marjorie Taylor Greene mu na vypočúvaní povedala, že by mal byť trestne stíhaný za zločiny proti ľudskosti: „Patríte do väzenia!“

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Donald Trump anuloval preventívne milosti udelené Bidenom pre covidového zločinca Fauciho je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kvôli chystanému klimatickému summitu vyrúbali brazílske úrady trinásťkilometrový úsek amazonského dažďového pralesa. Na mieste, kde predtým vládla divoká príroda, teraz rastie štvorprúdová diaľnica do mesta Belém.  

V dôležitom centre severnej Brazílie sa totiž v novembri uskutoční medzinárodná konferencia, ktorá má hostiť až 50 tisíc účastníkov. Ochrancovia prírody varujú pred ďalekosiahlymi dôsledkami výrubu pralesa pre miestnu prírodu. Na absurdný postup upozornil portál BBC. 

„Na klimatický summit v brazílskom meste Belém sa stavia nová štvoprúdová diaľnica, ktorá pretína tisícky hektárov chránenej oblasti Amazonského dažďového pralesa. Cieľom je uľahčiť dopravu do mesta, ktoré na konferencii v novembri privíta viac ako 50 tisíc ľudí – vrátane svetových lídrov,“uviedol server BBC. 

Udržateľná diaľnica 

Brazílska vláda označila diaľnicu za „udržateľnú“, ale miestni obyvatelia a ochrancovia prírody sú pobúrení dopadom na životné prostredie. Amazonský dažďový prales totiž hrá zásadnú úlohu pri pohlcovaní uhlíka a zabezpečovaní biologickej rozmanitosti; odlesňovanie je teda v rozpore so samotným účelom klimatického summitu. 

Po oboch stranách už čiastočne vybudovanej cesty sa týči bujný dažďový prales ako smutná pripomienka toho, čo tu kedysi bolo. Vedľa cesty ležia kmene z vyrúbaných stromov. Bagre a stroje pretínajú les a kladú mokrade, ktoré prekážajú cestnej komunikácii v chránenej oblasti. 

Ako sa budeme živiť? Vláda na nás zabudla 

Claudio Verequete, ktorý býva asi 200 metrov od miesta, kde vzniká cesta, si doteraz zarábal zberom plodov miestnych paliem. Reportérom BBC ukázal zničenú mýtinu. „Máme po zbere, všetko bolo vyrúbané. Neviem, ako uživím rodinu,“ povzdychol si a dodal, že od vlády nedostal žiadnu náhradu, teda je odkázaný na vlastné úspory. Obáva sa, že výstavba cesty povedie v budúcnosti k ešte väčšiemu odlesňovaniu. 

„Jedného dňa sem niekto príde a povie si, že by z toho mohli byť nejaké peniaze, že potrebuje túto oblasť na stavbu čerpacej stanice alebo na vybudovanie skladu. A potom budeme musieť odísť,“ desí sa Verequete. „Narodili sme sa a vyrástli sme tu, v miestnej komunite. Kam by sme šli?“ kladie znepokojujúcu otázku, na ktorú nikto nedáva odpoveď. 

Miestni obyvatelia diaľnicu nemôžu využívať 

Obyvatelia tejto oblasti navyše k diaľnici, ktorá cez ňu vedie, nebudú mať prístup, pretože na oboch stranách má byť chránená stenou. „Nepřinese nám žiadne výhody. Prínosom bude pre kamióny, ktoré tade prejdú. Ak niekto ochorie a bude potrebovať ísť do Belému, nebudeme môcť diaľnicu využívať,“ hovorí Verequete. 

Zvieratá sa cez diaľnicu nedostanú 

Vedci sa obávajú, že nová komunikácia roztriešti ekosystém a naruší pohyb divokej zveri. „Zvieratá sa cez cestu nedostanú. Zmenšujú sa im tak oblasti, kde môžu žiť a rozmnožovať sa,“ vysvetlila profesorka Silvia Sardinhaová, veterinárka a výskumníčka v univerzitnej nemocnici, odkiaľ je teraz vidieť až k novej diaľnici. „Už tu nebudeme môcť vypúšťať zvieratá späť do voľnej prírody, do prirodzeného prostredia týchto druhov,“ povzdychla si veterinárka. 

Keby summit nebol, len sa ušetrí 

Nesmyselné vyrúbanie časti dažďového pralesa kvôli plánovanému vrcholnému stretnutiu obchodníkov a úradníkov odsudzujú aj rozhorčení Česi. 

„Svetu vládnu hlupáci. Nie je to o českej politike, európskej, ale globálnej. Je to pokrytecké. Od Volva kúpiš posledné diesely, pretože GD (Green Deal). Jedným z riešení GD je pritom sadenie stromov, a tak si ich tu milión vyrúbeme, aby hlupáci na hlúpom summite o ničom mohli tárať hlúposti. Keby žiadny summit nebol, len sa ušetrí. Trump ukázal, ako možno jednom podpisom celú túto pokryteckú, podvodnú hru skončiť. My všetci sme šikanovaní, aby si niekto mastil kapsy na dotáciách. Áno, čítali ste, ako včera vypočítali, aké bude počasie v roku 2080? Pri včerajšej predpovedi sa nesekli? Už nesmieme držať ústa. Ja ju rozhodne držať nebudem,“ napísal na svojom facebookovom profile Vladimír Pikora, analytik finančných trhov. 

hlavnydennik.sk

Príspevok V Brazílii vyrúbali prales: Dôvodom je diaľnica pre klimatický samit! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Z tej záplavy názorov na dohodu o prímerí na Ukrajine (pozri TU)som vyrozumel, že pokiaľ ju  Rusko odmietne, tak to bude dôkaz o jeho neochote rokovať o mieri vôbec, čím by sa dostalo diplomaticky aj celkovo do nevýhodnej pozície.

Nepoznám diplomatické protokoly, preto mi musí stačiť teoretická úvaha, ako by som reagoval ja, keby mi takúto dohodu o prímerí niekto predložil.

V prvom rade, pokiaľ by mi bola dohoda predložená formou ultimáta, preto ju musím prijať bez výhrad, tak len skonštatujem, že bez akceptácii ochoty rokovať o mojich výhradách k nej, budem ju považovať za bezpredmetnú.

Toto stanovisko by som predložil spolu s  výhradami k dohode, čím by už nebola odmietnutá priamo.

Týmto spôsobom by sa dostala komunikácia na diplomatickú úroveň a prestala byť propagačným, prípade komediálnym aktom. Aj predkladateľ zmluvy by sa stal zodpovedný za osud zmluvy, loptička by už bola na jeho strane a on by sa musel vyjadriť.

Výhrady by som mal síce len dve, a to termín začiatku a lehota plnenia dohody, tieto by však vychádzali z objektívnej situácie. To znamená, že predkladateľ dohody by nemohol využiť potenciálne výhody z termínu začatia platnosti zmluvy, ani z jej lehoty plnenia, lebo by záviseli výlučne na tom, či sa na nich vôbec dohodneme. To by bolo fér. 

Z uvedeného vyplýva, že k takejto dohode o prímerí by mohlo vôbec dôjsť len v tom prípade, pokiaľ by bola výhodná pre obe strany rovnako. Uzavretie mieru je už celkom iná záležitosť, to sa v žiadnom prípade neskončí rovnako výhodne pre obe strany.

Pavel Fendek

O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.

Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/ria novosti

skspravy

Príspevok Dohoda o prímerí na Ukrajine je paškvil, ktorý však nemôže byť odmietnutý priamo   je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump v piatok podpísal exekutívny príkaz, ktorého cieľom je odstrániť sedem federálnych agentúr vrátane tých, ktoré sa zameriavajú na médiá, knižnice, múzeá a ukončenie bezdomovectva. Informuje portál The Hill

Prezident nariadil, aby boli vládne subjekty „eliminované v maximálnej miere v súlade s platnými zákonmi“, pričom trval na tom, aby „obmedzili výkon svojich štatutárnych funkcií a pridruženého personálu“. Nariadil vedúcim jednotlivých subjektov, aby do siedmich dní predložili správu Úradu pre riadenie a rozpočet potvrdzujúcu úplný súlad.

Trump sa zameral na Americkú agentúru pre globálne médiá, ktorá je materskou spoločnosťou Hlasu Ameriky (VOA), ako aj na Medzinárodné centrum pre vedcov Woodrowa Wilsona v Smithsonian Institution a Inštitút múzeí a knižničných služieb, agentúru, ktorá podporuje knižnice, archívy a múzeá v každom štáte.

Rozložil tiež Medziagentúrnu radu Spojených štátov pre bezdomovectvo, ktorej cieľom je predchádzať bezdomovstvu a ukončiť ho v USA; Federálna mediačná a zmierovacia služba, agentúra zameraná na prevenciu, minimalizáciu a riešenie prerušení práce a pracovných sporov; Fond finančných inštitúcií pre rozvoj komunity, ktorého cieľom je rozšíriť ekonomické príležitosti pre komunity s nedostatočnými službami; a Agentúra pre rozvoj menšinového podnikania, ktorá podporuje rast podnikov vo vlastníctve menšín.

Uprostred otázok o budúcnosti VOA si Trump vybral bývalú arizonskú kandidátku na guvernérku a kandidátku do Senátu Kari Lake, aby viedla spoločnosť.  Trumpov spojenec na Konzervatívnej politickej akčnej konferencii minulý mesiac povedal, že medzinárodná štátna mediálna stanica nebude pod jej dohľadom „Trump TV“.

Hoci prezident priamo nevymenúva šéfa VOA, Trump nominoval  konzervatívneho aktivistu L. Brenta Bozella III., aby viedol Americkú agentúru pre globálne médiá, ktorá by o tom rozhodla. Bozell musí potvrdiť senát, aby prevzal svoj post a potom mohol vybrať Lakea.

Americká agentúra pre globálne médiá tiež dohliada na Rádio Slobodná Ázia, ktoré vysiela a publikuje pre divákov v Ázii a je vnímané ako spôsob boja proti čínskej propagande v regióne.

Trumpova administratíva sa zamerala na prepracovanie federálnej vlády, pričom technologický miliardár Elon Musk mal za úlohu nájsť spôsoby, ako znížiť výdavky a znížiť počet zamestnancov.

Táto práca sa stretla s problémami na súdoch – federálni sudcovia na okresných súdoch v Marylande a Severnej Kalifornii vydali vo štvrtok príkazy na zastavenie hromadného prepúšťania.

Biely dom v piatok prisľúbil, že sa odvolá proti rozhodnutiam federálneho súdu, ktoré od Trumpovej administratívy vyžadujú, aby opätovne prijala vládnych zamestnancov v skúšobnej dobe.

skspravy

Príspevok Trump podpísal príkaz na rozloženie 7 federálnych agentúr je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Prezident USA Donald Trump v pondelok oznámil, že v utorok plánuje rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Novinárov o tom Trump informoval počas letu z Floridy do Washingtonu, informovala agentúra AP.        

„V utorok sa porozprávam s prezidentom Putinom. Cez víkend sa urobilo veľa práce,“ povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One počas návratu do Washingtonu.        

Dodal, že „chceme zistiť, či dokážeme ukončiť túto vojnu (na Ukrajine). Možno môžeme, možno nie, ale myslím si, že máme veľmi dobrú šancu,“ povedal Trump.        

Uviedol, že súčasťou rozhovorov súvisiacich s ukončením vojny budú aj územné otázky aj elektrárne. Trump to označil za „rozdelenie určitých aktív“, doplnila AP.        

O možnom telefonáte Trumpa s Putinom informoval počas uplynulého víkendu aj osobitný vyslanec Bieleho domu Steve Witkoff.        

V rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN tiež povedal, že očakáva, že dohoda o prímerí vo vojne na Ukrajine bude dosiahnutá v priebehu najbližších týždňov.        

Ako sa plánuje riešiť citlivá otázka ukrajinských území anektovaných Ruskom, Witkoff nekonkretizoval, no priznal, že bude súčasťou diskusií o ukončení vojny.        

Americkí predstavitelia naznačili, že Ukrajina pravdepodobne bude musieť urobiť územné ústupky, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj to však kategoricky odmieta.  

Witkoff navštívil 13. marca Moskvu, kde sa osobne stretol s Putinom. Podľa neho stretnutie trvalo viac ako tri hodiny a zameralo sa na „dosiahnutie riešení“. „Ruská a americká strana sú si bližšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal Witkoff. „Myslím si, že Putin chce, aby sa to všetko skončilo,“ dodal.       

Americká strana na rokovaniach s Ukrajinou, ktoré sa konali 11. marca v Saudskej Arábii, navrhla 30-dňové prímerie pozdĺž celej frontovej línie. Kyjev tento návrh podporil a vymenoval vyjednávací tím. Putinov poradca Jurij Ušakov však uviedol, že Moskva má záujem na dlhodobom urovnaní konfliktu s Ukrajinou, nie na dočasnom prímerí, ktoré len poskytne ukrajinským silám čas na prezbrojenie.

hlavnydennik.sk

Príspevok Trump a Putin si zavolajú v utorok je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rozhodnutie Spojených štátov súvisí s piatkovým rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa zredukovať na zákonné minimum Agentúru Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá financuje spomínané stanice. Na ukončenie činnosti Hlasu Ameriky a Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) vyzval miliardár, sponzor Trumpovej prezidentskej kampane a prezidentov pobočník Elon Musk. Podľa neho sú tieto médiá „šialene ľavicové“.

Americká vláda končí financovanie stanice Rádio Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL), ktorá má sídlo v Prahe. Stanica potvrdila informáciu agentúry Reuters a ďalších médií.

Súvisí to s piatkovým rozhodnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa zredukovať na zákonné minimum Agentúru Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM). Kvôli rozhodnutiu nemá chodiť do práce aj veľká časť zamestnancov stanice Hlas Ameriky.

Vo svojom piatkovom rozhodnutí Trump nariaďuje viacerým agentúram vrátane Agentúry Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorá financuje spomínané stanice, aby obmedzili svoju činnosť „v najväčšom rozsahu dovolenkárom platným zákonom“.

Dokument spomína, že úrady majú obmedziť svoju činnosť len na rozsah požadovaný zákonom. Obmedzenie odôvodňuje redukciou federálneho úradníckeho aparátu.

Agentúra Reuters uviedla, že sa zoznámila s listami, v ktorých USAGM oznamuje ukončenie financovania staniciam RFE/ RL, ktorá v súčasnosti vysiela do krajín vo východnej Európe, či Radio Free Asia, ktorá sa zameriava napríklad na vysielanie do Číny či Severnej Kórey.

RFE/RL vo vyhlásení dnes večer potvrdila, že USAGM ruší dohodu o financovaní stanice. Šéf Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda Stephen Capus krok označil za „obrovský darček nepriateľom Ameriky“.

„V dôsledku tohto kroku až 50 miliónov poslucháčov v uzavretých spoločnostiach, ktorí od nás každý týždeň závisia, pokiaľ ide o presné správy a informácie, nebudú mať prístup k pravde o Amerike a o svete,“ uviedol Capus. „Zánik RFE/RL po 75 rokoch by slávili autokrati v Moskve a Minsku,“ dodal.

Denník The New York Times uviedol, že veľká časť zamestnancov stanice Hlas Ameriky dostala od vedenia oznámenie, že sú na „administratívnych prekážkach“. To znamená, že nemajú chodiť do práce, hoci poberajú plnú výšku platu. Podľa NPR sa to týka prakticky všetkých zamestnancov stanice.

Rovnakú informáciu priniesla aj organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá so stanicou spolupracuje. Novinári Hlasu Ameriky povedali denníku The New York Times, že krok ohrozuje chod stanice, ktorá vysiela od roku 1942.

Na ukončenie činnosti Hlasu Ameriky a Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) vyzval miliardár, sponzor Trumpovej prezidentskej kampane a prezidentov pobočník Elon Musk. Podľa neho sú tieto médiá „šialene ľavicové“.

Trump sa v minulosti stretol s vedením stanice Hlas Ameriky. Po vstupe do funkcie vymenoval do čela stanice bývalú moderátorku Kari Lakeovú, ktorá je mu naklonená.

Proti obmedzeniu činnosti médií financovaných USAGM sa vyjadril dnes americký výbor na ochranu novinárov (CPJ). „Vyzývame lídrov v Kongrese, aby ochránili túto hlavnú agentúru, ktorá poskytuje informácie bez cenzúry v krajinách, kde tlač čelí obmedzeniam,“ uviedol riaditeľ CPJ Carlos Martinez de la Serna.

Lakeová tento týždeň tiež oznámila, že USAGM ukončuje zmluvy s trojicou najväčších medzinárodných agentúr – AP, Reuters a AFP. Podľa nej ide o nákladné výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné. Lakeová sa domnieva, že stanica by si mala sama pripravovať správy, keď „má rozpočet skoro jednu miliardu dolárov“.

Je bežnou praxou, že aj veľké médiá využívajú služby tlačových agentúr, pretože im to uľahčuje prácu. Úsporu odhadla na 53 miliónov dolárov.

USAGM tvrdí, že médiá, ktoré podporuje, vlani v priemere sledovalo 427 miliónov ľudí týždenne, čo agentúra označila za rekord. Stanice oslovujú poslucháčov v Rusku, Arménsku, Číne, na Ukrajine či na Kube.


Zdroj: hnonline.sk

Príspevok USA končí s financovaním progresívno-liberálnej propagandy vysielanej Rádiom Slobodná Európa a Rádiom Sloboda. Veľká časť zamestnancov stanice Hlas Ameriky ostane doma je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Vyriešenie konfliktu na Ukrajine bude zahŕňať zrieknutie sa území, povedal americký poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz pre ABC News .

„Bude to asi takto: územia pre budúce bezpečnostné garancie,“ reagoval na žiadosť o objasnenie svojich doterajších vyjadrení, že o územných otázkach sa diskutuje v rámci rokovaní o urovnaní ukrajinskej krízy.

Okrem toho, ako poznamenal Waltz, Donald Trump je odhodlaný dosiahnuť trvalý mier.

Dotkol sa aj témy možného vstupu postsovietskej republiky do NATO , pričom ho označil za krajne nepravdepodobný.

„Cesta k trvalému členstvu v NATO pre Ukrajinu je krajne nepravdepodobná a toto je stanovisko nielen Spojených štátov, ale aj množstva ďalších krajín,“ povedal poradca Bieleho domu.

Americký prezident opakovane hovoril o možnosti Ukrajiny získať späť stratené územia. Spojené štáty sa podľa neho budú usilovať o to, aby si kyjevské úrady v rámci prípadnej mierovej dohody zobrali pre seba „čo najviac“.

Americký líder zároveň priznal, že považuje za nepravdepodobné, že by sa postsovietska republika vrátila k hraniciam z roku 2014, pričom poznamenal, že jeho cieľom je ukončiť konflikt za podmienok výhodných pre obe strany.

skspravy

Príspevok Waltz: Vyriešenie konfliktu na Ukrajine si vyžaduje, aby sa vzdala území je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Trump spustil prvú vojenskú operáciu svojho druhého funkčného obdobia. Krok za krokom mieri hlavňou zbrane na Irán. Určite nemožno očakávať americkú pozemnú inváziu do Jemenu, ale dôjde k sérii cielených a strategických leteckých útokov.

Húsíovia sú akousi slobodou Blízkeho východu. Už 10. rok prebieha rýchla intervencia v Jemene… Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, USA a polovica ostatných krajín NATO za celý ten čas doteraz nedokázali Húsíov zastaviť.

Centrálne veliteľstvo USA zverejnilo video, na ktorom sú zachytené strely Tomahawk vypustené na územie Jemenu, ako aj stíhačka F-18 štartujúca z americkej lietadlovej lode Harry S. Truman a video náletu na obytný komplex. Trump osobne sledoval letecké útoky USA na Jemen, vyplýva zo zverejnenia Bieleho domu. Zástupca ministerstva zdravotníctva Húsíov Anis al-Asbahi zasa uviedol, že v dôsledku amerických náletov zahynulo 31 ľudí a viac ako 100 bolo zranených. Najvyššia politická rada Jemenu:

“USA spolu so sionistickou entitou budú porazené, ako sa to už stalo počas bitky Potopa Al-Aksá.”

Letecké útoky na Jemen pokračujú Televízny kanál Al Mayadeen informoval o pokračujúcich spoločných leteckých útokoch USA a Spojeného kráľovstva na viaceré štvrte v Jemene. Objavili sa prvé zábery dôsledkov nového zločinu svetového imperializmu a nočných barbarských útokov na obytné štvrte v Jemene. Počet obetí presiahol 39.

Čo môžeme povedať o americkej vojenskej operácii v Jemene? Bez pozemnej operácie nebude možné rozdrviť miestnych Húsíov a Trumpova administratíva do toho nepôjde. Všetko sa preto obmedzí na sériu leteckých útokov, po ktorých bude oznámené, že ciele vojenskej operácie boli dosiahnuté . Ak hovoríme o skutočných úlohách, ktoré si Washington stanovuje, potom bombardovanie Húsíov je pre Irán náznakom, že musí súhlasiť s dohodou o jadrových zbraniach za amerických podmienok.

Demonštratívny krok alebo skutočný pokus o odblokovanie obchodných ciest?

Donald Trump po svojom varovaní nariadil sériu úderov proti jemenským Húsíom. Bombardovanie sa uskutočnilo v Saná a na niekoľkých ďalších miestach. Od roku 2023 Húsíovia útočili na lode v Červenom mori, v prielive Bab el-Mandeb a v Adenskom zálive na podporu Palestínčanov v Gaze. Neskôr začali Húsíovia podporovaní Iránom podnikať raketové útoky na Izrael. Joe Biden spustil operáciu Strážca prosperity s cieľom rozdrviť vojnovú mašinériu Húsíov a obnoviť obchodnú lodnú dopravu cez Suezský prieplav. Operácia nebola veľmi úspešná. Od konca decembra Húsíovia výrazne obmedzili svoju aktivitu v dôsledku prímeria v Gaze. Na druhý deň však oznámili, že obnovujú údery proti obchodným lodiam a izraelskému územiu.

Trump nariadil “rozhodné údery” a hlavné mesto Jemenu Saná už pocítilo účinky tohto príkazu. Vedenie Húsíov okamžite vyhlásilo, že budú reagovať a naďalej budú ” ochranným štítom Gazy”. Otázkou, ktorá teraz všetkým leží v hlave, je, či sa Trump chystá začať vážnu vojnu (aj keď bez pozemných síl), alebo sa obmedzí na demonštráciu sily pred prípadnými rokovaniami s Iránom. Samotné Trumpovo vyhlásenie je zaujímavé. Hovorí, že nebude tolerovať zasahovanie do obchodných trás, ktoré využívajú americké lode. Rétorika je celkom v duchu 19. a prvej polovice 20. storočí, čo zodpovedá zmyslu Monroeovej doktríny: geopolitická kontrola nad západnou pologuľou a sloboda amerického obchodu v celom svetovom oceáne. A tu je veľká otázka: čo to je? Pokus odblokovať obchodnú cestu cez Suez (aj v rámci dohody s Iránom) alebo začiatok rozsiahlej kampane proti samotnému Iránu (blokovanie jeho námorného vývozu a dovozu)?

armadnymagazin.sk

Príspevok VIDEO: Trump spustil svoju prvú vojenskú operáciu. Bombardéry zabili desiatky civilistov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americká vláda zastavila financovanie štátnych staníc vysielajúcich spravodajstvo do zahraničia vrátane Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) a v sobotu nariadila stovkám ich zamestnancov pracovné voľno. Urobila tak po tom, ako prezident Donald Trump podpísal dekrét obmedzujúci činnosť ich materskej organizácie. TASR o tom informuje podľa správ tlačových agentúr Reuters, DPA a AFP.

Zamestnanci Hlasu Ameriky (VOA), Rádia Slobodná Ázia, Rádia Slobodná Európa a ďalších staníc dostali cez víkend e-maily, podľa ktorých nemôžu vstupovať na svoje pracoviská ani používať interné systémy a mali by odovzdať novinárske preukazy a techniku.

Tieto stanice spadajú pod Agentúru Spojených štátov pre globálne médiá (USAGM), ktorú Trump vo výnose podpísanom v piatok zaradil medzi „prvky federálnej byrokracie, ktoré prezident vyhodnotil ako nepotrebné“. USAGM má v USA na starosti všetky štátom financované programy zahraničného vysielania, ktoré neprevádzkuje armáda.

Biely dom v sobotu vyhlásil, že rozpočtové škrty zaistia, že „daňoví poplatníci už nebudú mať na krku radikálnu propagandu“. AFP to označila za dramatickú zmenu postoja k staniciam, ktoré vznikli s cieľom čeliť propagande autoritárskych režimov a rozšíriť vplyv USA v zahraničí.

“Po prvý raz za 83 rokov je renomovaný Hlas Ameriky umlčiavaný,“ uviedol riaditeľ VOA Michael Abramowitz s tým, že na platenú dovolenku poslali takmer všetkých 1300 zamestnancov. “VOA podporuje slobodu a demokraciu po celom svete tým, že rozpráva príbeh Ameriky a poskytuje objektívne a vyvážené správy a informácie, najmä pre tých, ktorí žijú pod tyraniou,“ doplnil a poukázal na to, že vysielanie stanice v 48 jazykoch môže každý týždeň sledovať 360 miliónov ľudí.

Prezident RFE/RL Stephen Capus uviedol, že zrušenie financovania jeho stanice „by bolo obrovským darom pre nepriateľov Ameriky“. Vo vyhlásení dodal, že „zánik RFE/RL po 75 rokoch by oslavovali iránski ajatolláhovia, čínski komunistickí lídri a autokrati v Moskve a Minsku“.

Hlas Ameriky vysiela domáce správy z USA do iných krajín, často prekladané do miestnych jazykov. Rádio Slobodná Ázia, Európa a Marti, určené pre Kubu, vysielajú správy do krajín s autoritárskymi režimami v týchto regiónoch, ako sú Čína, Severná Kórea a Rusko, priblížila agentúra AP.

Organizácia Reportéri bez hraníc uviedla, že odsudzuje rozhodnutie ako „odklon od historickej úlohy USA ako obhajcu slobody informácií“. Americkú vládu vyzvala na obnovenie VOA a Kongres a medzinárodné spoločenstvo na to, aby konali proti týmto krokom.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Trump zastavil financovanie Slobodnej Európy je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americká spravodajská televízia NBC News informovala, že Keith Kellogg je v Rusku považovaný za príliš jastrabieho v otázke Ruska a „príliš blízkeho Ukrajine“.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko – Keith Kellogg sa na žiadosť Ruska nezúčastnil mierových rokovaní, informovala vo štvrtok televízia NBC News s odvolaním sa na svoje zdroje. Podľa správy ruskí predstavitelia považujú Kellogga za príliš jastrabieho a „príliš blízkeho Ukrajine“.

Generálporučík americkej armády vo výslužbe sa nezúčastnil na februárových rusko-amerických rokovaniach v Saudskej Arábii ani na rokovaniach medzi USA a Ukrajinou tento týždeň v saudskoarabskej Džidde.

Biely dom tiež potvrdil, že na ďalšom kole rokovaní s Ruskom sa namiesto Kellogga zúčastní Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, ktorý vo štvrtok 13. marca 2025 neskoro večer pricestoval do Moskvy.

„Kellogg je bývalý americký generál, ktorý má príliš blízko k Ukrajine,“ povedal údajne pre NBC nemenovaný ruský predstaviteľ. „Nie je to náš typ človeka, nemá taký kaliber, aký hľadáme.“

Predstaviteľ Trumpovej administratívy údajne potvrdil, že Moskva nechcela, aby sa Kellogg zapojil do mierového procesu. Kelloggov úrad ani Rusko sa k tejto správe nevyjadrili.

Kellogg síce podporil Trumpove výzvy na ukončenie konfliktu na Ukrajine, ale jeho názory na dosiahnutie mieru sa nezhodovali s názormi Ruskej federácie. Podporil pokračujúcu pomoc USA Kyjevu, ktorá podľa Ruska len predlžuje konflikt, a vyslovil sa za zmrazenie konfliktu na súčasnej frontovej línii, čo Moskva odmietla v prospech trvalého urovnania. Kellogg tiež presadzoval použitie zmrazených ruských štátnych aktív na obnovu a vyzbrojenie Ukrajiny – čo Moskva označila za krádež.

Ruský politický analytik Malek Dudakov v stredajšom rozhovore pre ruskú spravodajskú televíziu RT naznačil, že Kellogg by mohol byť natrvalo vylúčený z rokovaní po minulomesačnom napätom stretnutí Trumpa s Volodymyrom Zelenským, ktoré sa zvrhlo na hádku po tom, ako ukrajinský líder odmietol Trumpovu požiadavku na mierové rokovania s Ruskom. Trump ho obvinil, že „hazarduje s miliónmi životov a zahráva sa s treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po jeho neprístojnom správaní. Táto roztržka údajne oddialila kľúčovú dohodu medzi USA a Ukrajinou o nerastných surovinách a viedla k dočasnému pozastaveniu vojenskej pomoci USA a výmeny spravodajských informácií s Kyjevom.

„Kellogg bol v podstate zodpovedný za komunikáciu s ukrajinskou stranou, inštruoval Ukrajincov a vidíme, že to všetko viedlo k veľkému zlyhaniu. A teraz sa už nebude zúčastňovať na žiadnych nových rokovaniach,“ povedal Dudakov pre RT.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Rusko odmieta, aby sa Trumpov proukrajinský vyslanec Keith Kellogg zúčastňoval mierových rokovaní je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Nigérie je jednou z hlavních testovacích zemí globálně zaváděné digitální diktatury. Digitální identitu tam mají téměř všichni, nicméně představa je taková, že by měl mít ID každý – a to od kolébky až do hrobu.

Proč chtějí ID pro každého, tedy i pro děti? Protože zrušit hotovost lze jedině tehdy, když bude mít skutečně každý občan dané země svoji ID. Na ni je pak navázána CBDC a systémy sociálních kreditů.

V Nigérii se již pokusili vnutit lidem digitální měnu, ale poměrně neúspěšně. Současný plán zavádění ID pro všechny má jistě za cíl zrušení hotovosti, což by po plošném zavedení ID neměl být problém.

Digitální měna je již v zemi asi dva roky platná, i když jí platí jen velmi málo Nigerijců. Po zrušení hotovosti by však nebylo možné platit jinak než CBDC.

Nigerijcům je samozřejmě zavádění ID od narození až po úmrtí podáváno jako něco přínosného, včetně faktu, že ID by měla zahrnovat celý život každého občana, což je jen další krok k zavádění systémů sociálních kreditů.

Nigerijská vláda vydává rámec pro rozvoj národní digitální veřejné infrastruktury (DPI), která využívá digitální ID ke sledování „klíčových životních událostí“ každého občana od kolébky až po hrob.

Minulý týden nigerijské federální ministerstvo komunikací, inovací a digitální ekonomiky zveřejnilo dokument nazvaný „Podpora životních událostí: Rámec digitální veřejné infrastruktury Nigérie,“ který nastiňuje agendu země pro instalaci DPI.

Digitální veřejná infrastruktura (DPI) je sada občanských technologií, která se skládá ze tří hlavních složek: digitální identity, systémů rychlých plateb a výměny dat.

„V průběhu života občana, od narození až po stáří, dochází k významným okamžikům: významných životním událostem, které vyžadují podporu nebo službu ze strany vlády,“ začíná list.

„Některé z těchto služeb zahrnují registraci porodů, prenatální zdravotní péči, vakcíny, zápisy do škol, stipendia, zdravotní pojištění pro obchodní registrace, podávání daní atd. “

Tyto „životní události“ vyžadují, aby každý občan měl digitální ID.

„Federální vláda Nigérie má za úkol vhodně nasadit digitální technologii na podporu Nigerijců v těchto významných a hlubokých okamžicích, aby se mohli integrovat do státu a užívat si výhod občanství od kolébky až po stáří,“  uvádí zpráva.

Podle zprávy jsou identifikační systémy páteří moderního poskytování digitálních služeb, které nabízejí bezpečný a jednotný způsob identifikace občanů.

Umožňují bezproblémový přístup k různým službám a zajišťují, že ověření identity je přesné, spolehlivé a snadno dostupné.

Většina DPI je již v Nigérii zavedena.

Například Nigérie již má systém národních identifikačních čísel spolu s platební infrastrukturou nigerijského mezibankovního zúčtovacího systému (NIBBS).

V říjnu 2021 země spustila digitální měnu centrální banky (CBDC) známou jako eNaira, která byla tak nepopulární, že ji o rok později používalo méně než 0,5 procenta populace.

V nejnovějším rámci DPI není žádná zmínka o eNaiře.

Místo toho odkazuje na nigerijský mezibankovní systém vypořádání jako na již zavedenou strukturu rychlých plateb.

V srpnu 2022 však centrální banka Nigérie oznámila , že NIBSS byla integrována do platformy eNaira.

V prosinci 2022 pak nigerijská centrální banka instruovala nigerijské banky a další finanční instituce, aby omezily množství hotovosti, kterou mohou jednotlivci a organizace vybírat denně i týdně, a zároveň podporovala digitální kanály, jako je eNaira, která má také  denní transakční limity.

„Okamžitá platba (NIP) Nigeria Inter-Bank Settlement System (NIBSS) je nyní k dispozici na platformě eNaira. Nyní můžete převádět prostředky ze své peněženky eNaira na jakýkoli bankovní účet v Nigérii podle vašeho výběru pomocí funkce NIBSS Instant Payment (NIP) na platformě eNaira,“ uvádí Centrální banka Nigérie.

S ohledem na interoperabilitu nigerijská zpráva DPI dodává: „Poskytováním standardizované a interoperabilní platební infrastruktury mohou občané efektivně provádět finanční transakce a podporovat ekonomický růst a finanční začlenění.“

Nakonec nigerijská vláda říká, že její DPI „bude řízený decentralizovaný systém, který umožní více hráčům sdílet centralizované služby, jako je správa identit, platební infrastruktura a platformy pro výměnu dat, aby se podpořila zvýšená bezpečnost, soukromí a správa.“

V rámci tohoto schématu bude mít soukromý sektor přístup k povoleným datům pro vytváření a testování produktů pro veřejnost, zatímco se očekává, že několik digitálních veřejných statků a služeb se vynoří z prostředí DPI a stane se globálním digitálním veřejným statkem (DPG).

Navenek je DPI nabízeno jako způsob, jak mohou vlády poskytovat efektivnější služby svým občanům a zároveň šetřit čas a peníze v tomto procesu.

Pod povrchem je to však systém zralý na překročení veřejných i soukromých subjektů, který kombinuje intenzivní sběr dat o každém občanovi a zároveň pokládá základy pro potenciální systém sociálního kreditu.

Implementace DPI je postavena na třech základních technologických kolejích: centrální systém identity, systém výměny plateb a národní výměna dat.

Digitální  identita  zahrnuje vše, co vás dělá jedinečným v digitální sféře, a je to systém, který dokáže konsolidovat všechna vaše nejosobnější intimní data, včetně toho, které webové stránky navštěvujete, vaše online nákupy, zdravotní záznamy, finanční účty a s kým se přátelíte na sociálních sítích.

Lze jej použít k určení, jaké produkty, služby a informace máte k dispozici, a jistě jej mohou použít veřejné i soukromé subjekty k tomu, aby vám tento přístup odepřely.

Nakonec by CBDC propojené s digitálním ID mohlo vládám a korporacím umožnit udělovat oprávnění k tomu, co si můžete koupit za své vlastní peníze, včetně data vypršení platnosti, kdy je můžete utratit, a geofencingu, tedy kde s nimi smíte obchodovat.

Organizace spojených národů, Nadace Billa a Melindy Gatesových a Institut Tonyho Blaira pro globální změnu vyvíjejí globální tlak, aby země přijaly DPI.

A co víc, Světové ekonomické fórum (WEF), Světová obchodní organizace (WTO) a G20 chtějí digitální ID jako nástroj pro sledování a nejen jednotlivců, ale také věcí.

Například 12. dubna 2022 zveřejnily WTO a WEF zprávu podporující vývoj globálního certifikačního rámce pro systémy  identity osob a předmětů – fyzické i digitální.

Zpráva zasadila semínko k normalizaci myšlenky, že se má s lidmi zacházet jako s produkty, které je třeba sledovat a monitorovat z hlediska souladu s určitými normami.

Stejně jako WEF a WTO navrhly digitální ID pro sledování  „životního cyklu“ produktů, Nigérie nyní přijímá stejný koncept sledování „životních událostí“ lidí.

Vláda říká, že účelem DPI je poskytovat lidem lepší, levnější a efektivnější kvalitní služby.

Ale jak moc lidé důvěřují své vládě, že by byli ochotni vyměnit velkou část svého soukromí, anonymity, dat a kontroly za kus slibovaného pohodlí?

Slovanka

/ necenzurovanapravda.cz /

Príspevok Nigerijská digitální veřejná infrastruktura bude sledovat lidi s digitálním ID od narození až do smrti je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rusko podľa neho bude žiadať zrušenie sankcií, ktoré naň aj európske krajiny uvalili za inváziu na Ukrajinu. „Myslím si, že musia byť nevyhnutne zapojení,“ povedal Rubio novinárom na zastávke v Írsku pri návrate do USA zo Saudskej Arábie, kde sa v utorok konali rokovania amerických a ukrajinských predstaviteľov. 

Americký minister zahraničia Marco Rubio vyhlásil, že USA vyzývajú Rusko, aby ukončilo nepriateľské akcie proti Ukrajine. Zopakoval, že konflikt nemá vojenské riešenie. Uviedol tiež, že sa ešte v stredu USA skontaktujú s Ruskom.

„Dôrazne vyzývame Rusko, aby ukončilo všetky nepriateľské akcie,“ vyhlásil podľa denníka The Guardian šéf americkej diplomacie s tým, že dúfa, že Rusi prijmú americký návrh na prímerie, s ktorým Ukrajina súhlasila už v utorok.

Európania budú musieť byť zapojení do diplomatických rokovaní o akejkoľvek prípadnej dohode, ktorá by viedla k ukončeniu vojny na Ukrajine, vyhlásil v stredu americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Rusko podľa neho bude žiadať zrušenie sankcií, ktoré naň aj európske krajiny uvalili za inváziu na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.

„Myslím si, že musia byť nevyhnutne zapojení,“ povedal Rubio novinárom na zastávke v Írsku pri návrate do USA zo Saudskej Arábie, kde sa v utorok konali rokovania amerických a ukrajinských predstaviteľov. Z nich vzišiel americký návrh na 30-dňové prímerie, ktorý Ukrajina podporila. Podľa Rubia je teraz na Rusku, aby zareagovalo.

„Ak bude odpoveď ‚áno‘, potom vieme, že sme dosiahli skutočný pokrok a existuje reálna šanca na mier. Ak bude ich odpoveď ‚nie‘, bude to veľmi nešťastné a dá to jasne najavo ich zámery,“poznamenal s tým, že s ruskou stranou plánujú hovoriť ešte v stredu.

Rubio takisto potvrdil, že súčasťou rozhovorov v saudskej Džidde bola aj otázka, ako by vyzeral proces rokovaní a zahŕňali aj tému územných ústupkov. Ukrajina bude podľa neho potrebovať dostatočný odstrašujúci prostriedok proti budúcim útokom Ruska. Zdôraznil, že konflikt medzi nimi nemá vojenské riešenie.

Šéf americkej diplomacie sa vyjadril aj k dohode o ukrajinských nerastných surovinách, ktorú chcú Spojené štáty a Ukrajina čoskoro uzavrieť. Agentúra Bloomberg minulý týždeň s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že USA podmieňujú podpísanie dohody s Ukrajinou uzavretím okamžitého prímeria s Ruskom.

Pôvodne ju mali uzavrieť ukrajinskí a americkí predstavitelia koncom februára, keď sa ukrajinská hlava štátu Volodymyr Zelenskyj stretol v Bielom Dome s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Schôdzka sa však skončila predčasne ich roztržkou a dohodu napokon nepodpísali. Zelenskyj vtedy požadoval, aby obsahovala aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

„Nepovažoval by som to za bezpečnostnú záruku, ale určite, ak majú Spojené štáty hospodársky záujem, ktorý prináša príjmy našim ľuďom, ako aj ľuďom na Ukrajine, mali by sme mať záujem ho chrániť,“ povedal Rubio. „Jednou z vecí, ktoré zabezpečujú dlhodobú prosperitu a bezpečnosť Ukrajiny, je určite dynamický hospodársky rast a rozvoj,“ dodal.

Viac vo videu:

Zdroj: bleskovky.sk / pravda.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok USA vyzývajú Rusko, aby v záujme dosiahnutia mieru ukončilo nepriateľské akcie proti Ukrajine, vyhlásil šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio a zdôraznil, že konflikt nemá vojenské riešenie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V saudskoarabskej Džidde sa v utorok 11. marca 2025 stretli na rokovaniach predstavitelia Ukrajiny a Spojených štátov. V delegácii USA boli zastúpení šéf diplomacie Marco Rubio, Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Ukrajinskú stranu zastupovali šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, minister zahraničných vecí Andrij Sybiha a minister obrany Rustem Umerov. Ide o prvé stretnutie ukrajinských a amerických predstaviteľov po roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom v Bielom dome.

Ukrajina v utorok podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. Spojené štáty zároveň súhlasili so zrušením obmedzení pre vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Podľa agentúry AFP to vyplýva zo spoločného vyhlásenia ukrajinských a amerických predstaviteľov po rokovaní v Saudskej Arábii, píše TASR.

„Ukrajina vyjadrila ochotu prijať návrh USA na zavedenie okamžitého, dočasného 30-dňového prímeria, ktoré môže byť predĺžené na základe vzájomnej dohody strán a ktoré je podmienené prijatím a súbežným uplatňovaním zo strany Ruskej federácie,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení po rokovaniach.

Podľa vyhlásenia Spojené štáty okamžite zrušia pozastavenie výmeny spravodajských informácií a obnovia bezpečnostnú pomoc Ukrajine. Washington bude zároveň Moskve komunikovať, že „reciprocita zo strany Moskvy je kľúčom k dosiahnutiu mieru.“ S ruskou stranou o návrhu prímeria bude rokovať poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Viac vo videu:

Delegácie Ukrajiny a Spojených štátov sa v saudskoarabskej Džidde stretli prvýkrát od roztržky medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom v Bielom dome, po ktorom Trump pozastavil vojenskú pomoc pre Ukrajinu a zdieľanie spravodajských informácií.

Delegácie sa zhodli aj na uzavretí dohody o prístupe USA k ukrajinským nerastným surovinám „v čo najkratšom možnom čase.“ Obe strany mali dohodu podpísať na predčasne ukončenej návšteve Bieleho domu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po skončení rokovaní uviedol, že Kyjev súhlasil s „okamžitými rokovaniami“ s Moskvou a upresnil, že návrh na prímerie nie je obmedzený iba na boje vo vzduchu a na mori. „Ponuka je zastaviť paľbu,“ deklaroval Rubio, podľa ktorého je „teraz loptička na strane Ruska“.

„Povieme im, že toto je na stole. Ukrajina je pripravená prestať strieľať a začať hovoriť. A teraz bude na nich, či povedia áno alebo nie,“ povedal Rubio. „Ak povedia nie, potom, bohužiaľ, budeme vedieť, čo tu bráni mieru,“ uzavrel.

Podľa Waltza sa v rozhovoroch prešlo z otázky „či sa vojna skončí“ na otázku „kedy sa vojna skončí“. Trumpovi sa podľa neho podarilo v tejto súvislosti posunúť celosvetovú diskusiu.

Zelenskyj: USA musia presvedčiť Rusko, aby prijala návrh prímeria

Spojené štáty musia presvedčiť Rusko, aby prijalo návrh na 30-dňové prímerie vo vojne na Ukrajine, ktorý predložil Washington počas rokovaní v Saudskej Arábii. V utorok to vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Delegácie Ukrajiny a USA sa v saudskoarabskej Džidde stretli prvýkrát od roztržky medzi Zelenským a šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom, po ktorej Trump pozastavil vojenskú pomoc pre Ukrajinu a zdieľanie spravodajských informácií.

„Ukrajina víta návrh (USA), považujeme ho za pozitívny a sme pripravení na takýto krok. Spojené štáty americké musia presvedčiť Rusko, aby na to tiež pristúpilo,“ povedal Zelenskyj vo večernom prejave. Podľa jeho slov Kyjev žiadal na stretnutí o zabezpečenie troch kľúčových bodov – zastavenie vzdušných útokov, zastavenie útokov na mori a prijatie opatrení na budovanie dôvery vrátane prepustenia zadržiavaných osôb.

„Americká strana chápe naše argumenty a zvažuje naše požiadavky,“ zdôraznil Zelenskyj. „Náš postoj zostáva absolútne jasný. Ukrajina sa snaží dosiahnuť mier od prvej sekundy tejto vojny a my chceme urobiť všetko pre to, aby sme ho dosiahli čo najskôr a spoľahlivým spôsobom, (ktorý zabezpečí), aby sa vojna už nevrátila,“ dodal prezident.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, ktorý bol súčasťou ukrajinskej delegácie v Džidde, skonštatoval, že ochrana záujmov Kyjeva je „najdôležitejšia“ a „spravodlivý mier“ je „kľúčový“. Zároveň sa poďakoval USA a Saudskej Arábii za „konštruktívne stretnutie“.

Trump verí, že Rusko pristúpi na prímerie

Prezident USA Donald Trump verí, že Rusko pristúpi na navrhované 30-dňové prímerie.

„Ukrajina. Prímerie. Pred chvíľou sme sa dohodli,“ ozrejmil Trump novinárom pred Bielym domom. „Ukrajina s tým súhlasila. Dúfajme, že s tým bude súhlasiť aj prezident Putin. Na tango sú potrební dvaja,“ vyhlásil.

„S ukrajinskou vojnou chceme skoncovať,“ dodal Trump.

Trump vysvetlil, že súčasná situácia je „veľmi rozdielna“ v porovnaní s dňom, keď ho v Bielom dome navštívil Zelenskyj.

Ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je americký prezident ochotný opäť pozvať do Bieleho domu. Stretnutie oboch prezidentov na konci februára v sídle hláv USA sa skončilo roztržkou. Obaja lídri sa vtedy na stretnutí dostali do ostrého sporu, ktorý vyvrcholil pozastavením americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu.

Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že tento týždeň bude pravdepodobne hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí potvrdila, že takáto komunikáciu medzi mocnosťami je v najbližšej dobe možná.

Rusko nevylučuje kontakty s predstaviteľmi Spojených štátov v nasledujúcich niekoľkých dňoch, povedala Marija Zacharovová. „Nevylučujeme kontakty s predstaviteľmi USA v najbližších niekoľkých dňoch,“ povedala. Viac informácií agentúra zatiaľ k prípadnej reakcii ruskej strany na dnešné americko-ukrajinské rokovania neposkytla.

Agentúra AP informovala, že Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff by mal ešte tento týždeň odcestovať do Moskvy, kde by sa s Putinom mohol osobne stretnúť.
Trump podľa Reuters tiež povedal, že by znovu pozval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského do Bieleho domu. Stretnutie oboch prezidentov na konci februára v sídle hláv USA sa skončilo roztržkou.

Sybiha informoval európskych vojnových štváčov o rozhovoroch s USA

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v stredu uviedol, že informoval viacero európskych rezortných kolegov o rozhovoroch so Spojenými štátmi, ktoré označil za prelomové.

Sybiha, ktorý sa na rozhovoroch zúčastnil, následne podľa vlastných slov hovoril „o výsledkoch tohto prelomového stretnutia“ s viacerými európskymi ministrami zahraničných vecí vrátane Davida Lammyho z Británie, ako aj so šéfkou diplomacie EÚ Kajou Kallasovou.

Ukrajinská delegácia podľa neho americkým predstaviteľom povedala, že európski partneri sa musia zúčastniť na prípadných mierových rokovaniach. „Držíme sa postoja – žiadne rozhodnutie o dlhodobej bezpečnosti Európy bez Európy,“ zdôraznil Sybiha na sociálnej sieti.

Politici v Európe uvítali návrh USA na prímerie na Ukrajine

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v utorok privítali návrh na dočasné prímerie vo vojne na Ukrajine, ktorý predložil Washington. Pokrok v americko-ukrajinských rokovaniach ocenil aj český minister zahraničných vecí Jan Lipavský. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Toto je pozitívny vývoj, ktorý môže viesť k dosiahnutiu komplexného, spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Teraz je na rade Rusko,“ uviedli von der Leyenová a Costa na platforme X.

Európski lídri zároveň ocenili obnovenie vojenskej pomoci a opätovné poskytovanie spravodajských informácií USA pre Kyjev. „EÚ je pripravená podieľať sa na nadchádzajúcich mierových rokovaniach spolu so svojimi partnermi,“ dodali predsedovia v reakcii na rokovania USA a Ukrajiny v saudskoarabskej Džidde.

„Na diplomacii záleží. Dnes sa v Džidde urobil dôležitý krok k spravodlivému udržateľnému mieru, ktorý znemožní ďalšiu agresiu. Rovnako dôležité je aj to, aby boli Ukrajinci vypočutí,“napísal na X Lipavský.

Britský premiér Keir Starmer tiež privítal návrh USA. „Srdečne vítam dohodu… a blahoželám (americkému prezidentovi Donaldovi) Trumpovi a (ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi) Zelenskému k tomuto pozoruhodnému pokroku. Rusko teraz musí súhlasiť s prímerím a ukončením bojov,“ zhodnotil Starmer vo vyhlásení, ktoré zverejnil jeho úrad.

Premiér tiež oznámil, že v sobotu zvolá virtuálne stretnutie krajín, ktoré sú pripravené podporiť prímerie, aby prediskutovali ďalšie kroky. „Sme pripravení pomôcť ukončiť túto vojnu spravodlivým a trvalým spôsobom, ktorý umožní Ukrajine užívať si slobodu,“ dodal Starmer.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ocenil napredovanie v rokovaniach, „najmä v súvislosti s myšlienkou 30-dňového prímeria“. Podobne ako ostatní lídri zdôraznil, že „loptička je teraz jednoznačne na ruskej strane, aby zabezpečila podpísanie prímeria“.

„Zdá sa, že Američania a Ukrajinci urobili dôležitý krok smerom k mieru. Európa je pripravená pomôcť dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier,“ napísal aj poľský premiér Donald Tusk na X.

Španielsky premiér Pedro Sánchez podľa denníka Guardian uviedol, že návrh prímeria je pozitívnou správnou.

Nemecký kancelár Olaf Scholz v stredu privítal podporu Ukrajiny pre plán dočasného prímeria navrhovaný Spojenými štátmi. Rozhodnutie o ďalších krokoch je podľa Scholza teraz na ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

„Plán 30-dňového prímeria je dôležitý a správny krok k spravodlivému mieru na Ukrajine. Sme na strane Ukrajiny a USA a vítame návrhy z Džiddy. Teraz je to na Putinovi,“ napísal nemecký kancelár na sieti X.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / info.sk / koktejl.azet.sk / spravy.stvr.sk / trend.sk / hnonline.sk / pluska.sk / InfoVojna

Príspevok Ukrajina súhlasila s návrhom Trumpovej administratívy na 30-dňové prímerie s Ruskom. USA v reakcii na jej “áno” s okamžitou platnosťou obnovili vojenskú pomoc a zrušili aj pozastavenie výmeny spravodajských informácií je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Prezident USA Donald Trump a Elon Musk, ktorý vedie nedávno zriadené Ministerstvo pre efektívnosť vlády (DOGE), opakovane obvinili USAID zo zneužívania peňazí daňových poplatníkov a podporovania korupcie. 

Vysoká úradníčka americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), hlavného kanála Washingtonu na posielanie peňazí na účely v zahraničí, údajne nariadil zvyšným zamestnancom, aby zničili citlivé dokumenty uložené v bývalom sídle agentúry, píše o tom vo svojom článku portál Politico s odvolaním sa na interný e-mail.

Prezident Donald Trump a Elon Musk, ktorý vedie nedávno zriadené Ministerstvo pre efektívnosť vlády (DOGE), opakovane obvinili USAID zo zneužívania peňazí daňových poplatníkov a podporovania korupcie. V rámci širších snáh o zníženie federálnych výdavkov bola agentúra nútená prepustiť 2 000 zamestnancov a väčšinu zvyšných zamestnancov poslala na dovolenku.

Úradujúca výkonná tajomníčka Erica Carrová mala nariadiť zostávajúcim zamestnancom, aby sa v utorok zišli na „celodennom“ upratovaní tajných trezorov a personálnych dokumentov v administretívnej budove Ronalda Reagana. Zamestnancom odporučila, aby uprednostnili skartáciu dokumentov a šetrne používali vrecia na spálenie.

„Najskôr skartovať čo najviac dokumentov a vrecia na pálenie si vyhradiť na prípad, keď skartovačka nebude k dispozícii alebo bude potrebovať prestávku,“ píše sa v e-maile.

„Na spálenie sú určené len tie vrecia, kde je nápis „TAJNÉ“ a „USAID/(B/IO)“. Ak budete potrebovať ďalšie vrecia na spaľovanie alebo značky fixky Sharpie, dajte mi, prosím, alebo tímu SEC InfoSec vedieť.“

V e-maile nebol uvedený dôvod zničenia dokumentov. V budova sa uvoľňujú priestory v dôsledku hromadného prepúšťania, keďže americký Úrad pre colnú správu a ochranu hraníc (CBP) si v nej nedávno prenajal 390 000 štvorcových stôp kancelárskych priestorov.

Táto smernica vyvolala obavy bývalých zamestnancov USAID a právnych expertov, ktorí tvrdia, že by mohla porušovať federálne zákony o vedení záznamov a potenciálne brániť prebiehajúcim súdnym sporom, ktoré spochybňujú reštrukturalizáciu agentúry.

„Ničenie dôkazov je zločin,“ napísal Musk na X v reakcii na správy o najnovšej likvidácii dokumentov.

Americký miliardár predtým označil USAID za „zločineckú organizáciu“, zatiaľ čo Trump tvrdil, že ju zle riadia „radikálni šialenci“.

Nakladanie s dokumentmi v USAID už bolo predmetom kontroly. Minulý mesiac boli dvaja bezpečnostní úradníci agentúry administratívne prepustení po tom, čo údajne odmietli poskytnúť tímu audítorov DOGE prístup k utajovaným materiálom.

Trumpova administratíva plánuje zrušiť 90 % zmlúv USAID v hodnote 54 miliárd dolárov, informovala minulý mesiac agentúra AP s odvolaním sa na internú správu Bieleho domu a súdne spisy. Vládne financovanie bolo zmrazené aj Národnej nadácii pre demokraciu (NED). Hoci oficiálne ide o neziskovú organizáciu financovanú ministerstvom zahraničných vecí USA, ktorá rozdeľuje granty prodemokratickým iniciatívam v zahraničí, NED už dlho čelí obvineniam, že pôsobí ako zásterka CIA pre operácie na zmenu režimu.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok USAID ničí dôkazy o svojich zločineckých aktivitách. Výkonná šéfka americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj nariadila hromadnú skartáciu dokumentov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Telefonát šéfov ruskej a americkej spravodajskej služby sa uskutočnil v ten istý deň, keď predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin absolvoval v stredu prvý telefonický rozhovor s novým šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby(CIA) Johnom Ratcliffom. Dohodli sa, že obe inštitúcie budú udržiavať pravidelné kontakty, informuje TASR na základe štvrtkovej správy agentúry AFP odvolávajúcej sa na ruské médiá

Cieľom týchto kontaktov je „prispieť ku globálnej stabilite a bezpečnosti“, ako aj k „zníženiu konfrontácie vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom“, píše sa vo vyhlásení SVR.

Naryškin a Ratcliffe diskutovali aj o kontaktoch medzi SVR a CIA v oblastiach spoločného záujmu a riešení krízových situácií.

Telefonát sa uskutočnil v ten istý deň, keď predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Šéf ruskej spravodajskej služby v posledných rokoch opakovane signalizoval pripravenosť udržiavať kontakty so CIA napriek napätým vzťahom medzi Moskvou a Washingtonom. V januári, len dva dni po tom, ako americký Senát potvrdil Ratcliffovo vymenovanie za riaditeľa CIA, Naryškin povedal, že je pripravený stretnúť sa so svojím americkým náprotivkom.

V roku 2023 šéf SVR hovoril s vtedajším riaditeľom CIA Williamom Burnsom. Obaja diskutovali o konflikte na Ukrajine a vzbure, ktorú spustil zosnulý zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti Wagner Jevgenij Prigožin a ktorá sa odohrala v lete toho roku. V máji 2024 Naryškin povedal, že ďalšie kontakty s Burnsom „nemožno vylúčiť“.

Informácia prichádza v čase, keď Moskva a Washington obnovili dialóg, ktorý sa za Trumpovho predchodcu Joea Bidena do veľkej miery prerušil, a zintenzívnili úsilie o urovnanie konfliktu na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že tento týždeň pravdepodobne uskutoční telefonický rozhovor so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, aby rokovali o navrhovanom 30-dňovom prímerí s Ukrajinou.

Trump sa tak vyjadril po stretnutí ukrajinskej a americkej delegácie v saudskoarabskej Džidde, kde Ukrajina súhlasil s návrhom USA na prímerie s Ruskom.

Telefonát obch prezidentov by bol ich druhým v priebehu jedného mesiaca. V snahe sprostredkovať mier medzi Ruskom a Ukrajinou mal Trump 12. februára 90-minútový telefonický rozhovor s Putinom. Obaja lídri sa dohodli na začatí rokovaní zameraných na ukončenie konfliktu.

Kremeľ zatiaľ oficiálne nereagoval, ale hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že kontakty Moskvy a Washingtonu nemožno vylúčiť. Spravodajca Kremľa Dmitrij Smirnov naznačil, že k prezidentskému telefonátu by mohlo dôjsť v piatok.

Zdroj: cas.sk / rt.com / InfoVojna

Príspevok Spravodajské služby Ruska a USA sa dohodli na udržiavaní kontaktov. Šéf ruskej SVR Sergej Naryškin a riaditeľ CIA John Ratcliff spolu telefonovali je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Vysoký predstaviteľ USAID nariadil zvyšným zamestnancom agentúry, aby sa v utorok zišli v dnes už bývalom sídle agentúry vo Washingtone na „celodenné“ skupinové úsilie zničiť tam uložené dokumenty, z ktorých mnohé obsahujú citlivé informácie.

Materiály určené na zničenie zahŕňajú obsah „utajovaných trezorov a personálnych dokumentov“ agentúry v budove Ronalda Reagana, uviedol e-mail, ktorý poslala výkonná riaditeľka USAID Erica Carr a ktorý získal portál POLITICO

„Najprv skartujte čo najviac dokumentov a rezervujte si vrecia na spaľovanie, keď bude skartovačka nedostupná alebo bude potrebovať prestávku,“ uvádza sa v e-maile. Carr dala zamestnancom pokyn, aby označili vrecia na popáleniny slovami „SECRET“ a „USAID/B/IO/“ (skratka agentúry pre „kancelária alebo nezávislý úrad“) v tmavom Sharpie.

E-mail neuvádzal žiadny dôvod na zničenie dokumentu. Budova sa vyprázdňuje po hromadnom prepúšťaní, čo mohlo narušiť bežné harmonogramy likvidácie dokumentov. Colná a hraničná ochrana sa plánuje presťahovať do zariadenia USAID, ktoré si  minulý mesiac prenajalo 390 000 štvorcových stôp kancelárskych priestorov  v budove.

Toto úsilie tiež podčiarkuje búrlivý spôsob, akým Trumpova administratíva rozkladá agentúru, ktorá kedysi spravovala ročný rozpočet vo výške 40 miliárd dolárov a mala viac ako 10 000 zamestnancov po celom svete.

Úsilie Muskovho ministerstva pre efektívnosť vlády minulý mesiac o  prístup k zabezpečeným počítačovým systémom  v USAID – vrátane informácií o bezpečnostných previerkach zamestnancov – vyvolalo v agentúre rozruch, ktorý prinútil administratívu premiestniť dvoch bezpečnostných pracovníkov agentúry na administratívnu dovolenku. Hovorca DOGE následne uviedol, že   k utajovanému materiálu nedošlo k nesprávnemu prístupu .

Ministerstvo zahraničných vecí neodpovedalo na žiadosť o komentár k čisteniu dokumentov.

Bývalý zamestnanec USAID potvrdil pravdivosť e-mailu a označil zničenie dokumentov agentúry za bezprecedentné.

„Nikdy som niečo také nevidel – hromadne.“ Každý, kto má trezor, ho má udržiavať v aktuálnom stave a zničiť dokumenty, keď ich už nebude treba skladovať. Niekedy ochranka skontroluje váš trezor a povie vám, či musíte vyčistiť starý materiál,“ povedal bývalý zamestnanec, ktorému bola udelená anonymita kvôli obavám z možných represálií zo strany Trumpovej administratívy.

USAID bolo v epicentre vízií Trumpa a technologického magnáta Elona Muska o menšej federálnej pracovnej sile. Väčšina zamestnancov USAID bola prepustená alebo umiestnená na administratívnu dovolenku. Zamestnanci USAID bojujú so zmenami na súdoch so zmiešanými výsledkami.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio  tento týždeň oznámil  , že viac ako 80 percent programov USAID bolo zrušených a zvyšné bude spravovať ministerstvo zahraničia.

Redakčne pripomíname, že agentúru sprevádzali škandalózne odhalenia o plytvaní finančných prostriedkov na ideologické, politické a aj bizarné biznis projekty. Azda najväčším prehreškom voči USAID je obvinenie, že mohla podporovať aj neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnych štátov či dokonca mať prsty v zmene vlád cez masívnu sieť podpory politických mimovládnych organizácií.

skspravy

Príspevok „Zametanie stôp?“ Úradníčka USAID nariadila: Skartujte a spáľte všetky svoje dokumenty je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Bloomberg: Trumpov osobitný vyslanec Witkoff navštívi Moskvu, stretne sa s Putinom

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff plánuje navštíviť Moskvu, aby sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol novinár Bloomberg na sociálnej sieti X s odvolaním sa na zdroje.

„Vyslanec prezidenta Trumpa pre Blízky východ  Steve Witkoff plánuje navštíviť Moskvu , aby sa stretol s prezidentom Putinom ,“ píše sa v príspevku.

Nie je však špecifikované, kedy by sa táto návšteva mohla uskutočniť.

Vo februári sa v Rijáde uskutočnili rusko-americké rozhovory na vysokej úrovni, ktoré trvali štyri a pol hodiny. Moskvu v diskusii zastupovali minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentov poradca Jurij Ušakov .

Washington zastupoval minister zahraničných vecí Marco Rubio , poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Stephen Witkoff.

Po stretnutí sa strany dohodli, že vytvoria podmienky pre úplné obnovenie spolupráce, odstránia obmedzenia práce veľvyslanectiev a začnú proces riešenia situácie na Ukrajine . Putin veľmi ocenil rokovania, ktoré prebehli, a poznamenal, že sa dostavil výsledok.

skspravy

Príspevok Trumpov osobitný vyslanec plánuje navštíviť Moskvu, stretne sa s Putinom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Bidenova administrativa byla tak dychtivá propagovat svou radikální genderovou ideologii ve všech aspektech americké společnosti, že se nepozastavila nad tím, že takové experimenty jsou nejen kruté, ale i zbytečné.“ 

Republikánská vůdkyně Nancy Maceová, která stojí v čele výboru a zabývá se těmito hrůznými činy, tvrdila, že tato částka je příkladem masivního zneužívání peněz daňových poplatníků Bidenovým režimem.

Maceová na slyšení zdůraznila, jak Bidenova administrativa utratila miliony dolarů daňových poplatníků za kruté a zbytečné výzkumy prováděné na zvířatech. Tvrdila také, že nedávno vyvinuté technologické nástroje mohou identifikovat lepší řešení pro lidské pacienty, ale federální byrokracie brání jejich využití.

Ve svém projevu na slyšení ve Výboru pro dohled Sněmovny reprezentantů nazvaném „Transgenderové laboratorní krysy a otrávená štěňata: Maceová kritizovala přidělování prostředků daňových poplatníků na „péči o pohlaví“ ve výzkumu na zvířatech. Na slyšení vystoupil zástupce organizace White Coat Waste Project, která odhaluje projekty testování na zvířatech.

Experimenty

Bylo také odhaleno, že Bidenova administrativa vynaložila 2,5 milionu dolarů daňových poplatníků na studium plodnosti transgenderových myší.

USD na zjištění, zda krysí samice, které dostávají testosteronové terapie napodobující transgender muže, mají větší pravděpodobnost předávkování párty drogou, která se běžně používá v LGBTQ komunitě k vyvolání „chemsexu“.

Federální prostředky byly také použity na násilnou přeměnu opičích samců, aby se zjistilo, zda jsou díky hormonální terapii náchylnější k HIV.

„Bidenova administrativa byla tak dychtivá propagovat svou radikální genderovou ideologii ve všech aspektech americké společnosti, že se nepozastavila nad tím, že takové experimenty jsou nejen kruté, ale i zbytečné.“ Mace řekl.

„Proč federální vláda utrácí peníze daňových poplatníků na vytváření transgenderových zvířat?“dodal. Maceová se dožadovala odpovědi.

„V loňském roce projekt White Coat Waste odhalil více než 10 milionů dolarů z prostředků daňových poplatníků, které byly vynaloženy na vytvoření transgenderových myší, krys a opic,“řekl republikán z Jižní Karolíny.

„Z těchto grantů DEI byly financovány bolestivé a smrtící transgenderové experimenty, které nutily laboratorní zvířata podstupovat invazivní operace a hormonální terapie na univerzitách po celé zemi.“ Mace řekl s odkazem na projekty DEI Diversity, které byly zřejmě vnuceny všem částem společnosti a administrativy za vlády Joea Bidena.

Republikánská vůdkyně Nancy Maceová v čele, která zpochybňuje Bidenův režim za jeho kruté praktiky.

Maceová udeřila na agendu Bidenovy administrativy a tvrdila, že Bílý dům tak „touží propagovat svou radikální genderovou ideologii ve všech aspektech americké společnosti, že chirurgicky mutuje zvířecí genitálie. Na to šly peníze daňových poplatníků“.

Podle výpočtů White Coat Waste Project vynaložily Národní ústavy zdraví v posledních letech na granty pro „transgenderové pokusy na zvířatech“ nejméně 240 milionů dolarů, včetně 26 milionů dolarů na aktuálně aktivní projekty.

„Americká vláda utratí za pokusy na zvířatech více než 20 miliard dolarů ročně,“ řekl Mace.

Rozvedla také, že projekt Bílý plášť odhalil další takové činy: „Projekt Plýtvání bílým pláštěm v roce 2021 zjistil, že Národní institut pro alergie a infekční choroby, součást NIH, který v té době vedl Anthony Fauci, utratil 1,68 milionu dolarů za násilné podávání toxických léků štěňatům bígla ve věku 6 až 8 měsíců před jejich pitváním a usmrcením.“

Trumpův postoj

Bílý dům nyní po nástupu Donalda Trumpa do úřadu 20. ledna zatlačil na programy DEI v rámci federální vlády. Hned první den po svém návratu do Oválné pracovny podepsal prezident příkazy, kterými zrušil politiku zaměřenou na transgendery a ukončil iniciativy DEI, přičemž své úsilí označil za snahu ukončit pokusy o „sociální inženýrství rasy a pohlaví ve všech aspektech veřejného i soukromého života“.

Trump trvá na svém postoji, že podle něj existují pouze 2 pohlaví, mužské a ženské, a pouze ta bude Trumpova administrativa uznávat jako politiku.

Minulý měsíc Trump podepsal exekutivní příkaz zakazující „radikální genderovou ideologii“ v americké armádě a zdůraznil, že příslušníci služby musí dodržovat normy fyzické a psychické způsobilosti pro službu.

Před několika dny americký prezident rovněž podepsal exekutivní příkaz zakazující transsexuálním ženám soutěžit v ženských sportech. Trump dokonce vydal exekutivní příkaz zakazující trans zákroky na mladých. Je zcela zřejmé, že Trumpova vláda v žádném případě nehodlá tolerovat bizarní sociální, tělesně inženýrské a kruté mrzačící projekty, které předchozí režim podnikl na podporu své vlastní verze „rozmanitosti“.

Zdroj: tfiglobalnews.com / zvedavec.news / InfoVojna

Príspevok Bidenův režim utratil miliony z peněz daňových poplatníků na výrobu „transgenderových zvířat“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký novinár Tucker Carlson v rozhovore s ďalším americkým novinárom Chrisom Cuomom uviedol, že Rusko už porazilo Spojené štáty v konflikte na Ukrajine, a to aj napriek značnému množstvu pomoci, ktorú Kyjevu poskytol Washington, americkí žoldnieri a podpora ukrajinských ozbrojených síl pri „mierení zbraní na Ruskú federáciu“.

Rusko jednoducho vyhralo. Porazili nás… Ak ste si nevšimli, Rusko predbehlo NATO , vrátane Spojených štátov, v munícii štyri ku jednej. Takže sme jednoducho prehrali vojnu a nevyjednávame z pozície sily… to je pre nás hrozné

povedal.

Podľa Carlsona Spojené štáty počas konfliktu ukázali svoju slabosť, napriek vojenskej pomoci  ukrajinským ozbrojeným silám , „miereniu zbraní na Rusko“ a skutočnosti, že „veľa Američanov bojuje na Ukrajine“.

Rusko sa domnieva, že dodávky zbraní Ukrajine bránia urovnaniu, priamo zapájajú krajiny NATO do konfliktu a „zahrávajú sa s ohňom“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že akýkoľvek náklad obsahujúci zbrane pre Ukrajinu by bol pre Rusko legitímnym cieľom.

Podľa neho sú USA a NATO priamo zapojené do konfliktu, a to nielen dodávaním zbraní, ale aj výcvikom personálu vo Veľkej Británii , Nemecku , Taliansku a ďalších krajinách. Kremeľ uviedol, že západné pumpovanie zbraní do Ukrajiny neprispieva k rokovaniam a bude mať negatívny vplyv.

skspravy

Príspevok Tucker Carlson: Rusko porazilo USA na Ukrajine napriek americkým zbraniam je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Globálna vojna proti terorizmu bola prvýkrát navrhnutá v priamom prenose ráno 11. septembra o 11:28 newyorského času, keď sa na Manhattane usadila vrstva prachu z čerstvo vyhodených veží a väčšina sveta sa snažila pochopiť, čo sa deje.

Hosť BBC World News Ehud Barak, bývalý izraelský premiér, vizionársky hovoril o začiatku novej éry globálneho teroru: “Od dnešného dňa svet nebude rovnaký. Je to útok na celú našu civilizáciu. Neviem, kto je za to zodpovedný. Myslím si, že to zistíme do 12 hodín . … Som presvedčený, že nastal čas začať celosvetové spoločné úsilie pod vedením Spojených štátov, Británie, Európy a Ruska proti všetkým zdrojom teroru.”

Do konca mesiaca si verejnosť vypočula toľko autoritatívnych tvrdení o “dôkazoch” poukazujúcich na bin Ládinovu zodpovednosť za útoky z 11. septembra, že len málokto si všimol, že americká vláda odmietla zverejniť sľúbený oficiálny dokument, v ktorom tieto dôkazy načrtla, údajne pre “nedostatok dôveryhodných informácií” o sprisahaní. Predloženie takýchto dôkazov bolo zverené Veľkej Británii, v dôsledku čoho jej vláda 4. októbra zverejní správu “Zodpovednosť za teroristické zverstvá v Spojených štátoch”, ktorú tlač propagovala ako “najzreteľnejší obraz účasti Usámu bin Ládina na útokoch z 11. septembra”. V dokumente sa však uvádza, že jeho “cieľom nie je zabezpečiť stíhanie Usámu bin Ládina pred súdom”. A predovšetkým sa v ňom uvádza, že “existujú dôkazy veľmi špecifickej povahy týkajúce sa viny bin Ládina a jeho spoločníkov, ktoré sú však príliš citlivé na to, aby boli zverejnené”.

Niekoľko dní pred týmto zverejnením, 1. októbra 2001, americký veľvyslanec Frank Taylor usporadúva tajný brífing v Severoatlantickej rade v Európe, na ktorom sa mu podarí prinútiť NATO, aby v rámci vojny proti terorizmu pomohlo USA pri invázii do Afganistanu. V roku 2018 profesor Niels Harrit napísal článok “Tajomná správa Franka Taylora: dokument z 11. septembra, ktorý odštartoval vojnu USA a NATO proti terorizmu na Blízkom východe”, ktorý vychádza z telegramu uniknutého ešte v roku 2009 s názvom “Tajný brífing pre svetových lídrov po 11. septembri” (dnes už nie je k dispozícii), ale s dátumom 1. októbra 2001 a adresovaným veľvyslanectvám USA. Problémom bolo, že ani v tomto brífingu neboli predložené absolútne žiadne dôkazy.

Oficiálny začiatok “vojny proti terorizmu”

Napriek tomu v októbri 2001 začali na Afganistan padať bomby, oficiálne sa začala protiteroristická vojna a verejnosti bolo oznámené, že jedným z hlavných cieľov vojny je zabiť alebo chytiť Usámu bin Ládina. Jedným z charakteristických znakov Al-Káidy bola po celý čas neuveriteľná schopnosť jej agentov ilegálne prekračovať hranice, vyhýbať sa zatknutiu a hladko prekĺznuť cez siete spravodajských služieb. Tento pozoruhodný reťazec zahŕňal také epizódy, ako napr:”slepý šejk” Omar Abdel Rahman sa dostal do USA s podporou CIA a pokojne tam žil aj po zrušení jeho zelenej karty; vstup atentátnika zo Svetového obchodného centra Ramziho Yousefa do USA bez riadnych dokladov, keď pracoval a žil s podozrivou teroristickou skupinou, bol pod dohľadom FBI a utiekol z krajiny ešte predtým, ako sa stal osobou vo vyšetrovaní WTC; A čerešničkou na torte je činnosť “trojitého agenta” al-Káidy Aliho Mohammeda, egyptského armádneho dôstojníka, agenta CIA, dôveryhodného pobočníka zástupcu veliteľa al-Káidy al Zaváhirího, dobrovoľníka v Afganistane, agenta FBI v hlbokom utajení, osobného strážcu Usámu bin Ládina a inštruktora mnohých teroristov al-Káidy v 90. rokoch. Všetky tieto príbehy však blednú v porovnaní s príbehom o “zmiznutí” Usámu bin Ládina.

V skutočnosti bolo miesto jeho pobytu a konanie v noci pred 11. septembrom v USA dobre známe, hoci tieto informácie sa verejnosť dozvedela až po jeho “úteku”. Niekoľko týždňov po útoku Taliban ponúkol, že bin Ládina bude súdiť v Afganistane alebo ho vydá tretej krajine, ak mu USA poskytnú dôkazy o bin Ládinovej vine na útokoch z 11. Septembra. Bush túto ponuku odmietol. Potom, keď sa v októbri začala invázia do Afganistanu, sa Taliban opäť pokúsil vydať bin Ládina a tentoraz odmietol žiadosť o dôkaz o jeho vine. Bush však opäť odmietol. A začal sa vytvárať obraz komiksového superzloducha, ktorý vládne armáde teroristov zo svojej pevnosti v jaskyni. Začiatkom novembra, keď sa americké jednotky sústredili na Kábul, sa bin Ládinovi a všetkým jeho najbližším poradcom podarilo odísť do Džalalabádu v dobre viditeľnom nočnom konvoji. Očitý svedok to nahlásil:

“Nechápeme, ako je možné, že ich všetkých nezabili už predchádzajúcu noc, pretože prišli v konvoji najmenej 1 000 osobných a nákladných áut. Bola veľmi tmavá noc, ale americkí piloti museli ľahko vidieť svetlá konvoja.”

Keď sa bin Ládin skrýval v jaskyniach Tora Bora, generál James Mattis, veliteľ námornej pechoty v Kandaháre, povedal reportérovi, že jeho jednotky by mohli Tora Bora zablokovať, ale jeho nadriadení tento plán zamietli. Medzitým bin Ládin a jeho najvyšší pomocníci využili príležitosť jednoducho odísť z Tora Bora a zamieriť do Pakistanu. Z času na čas sa bin Ládin objavil, aby upozornil verejnosť na pôvod teroristickej vojny. Najmä v decembri 2001 Pentagón predstavil nekvalitný videozáznam, na ktorom bin Ládin údajne hovorí o svojej účasti na útokoch z 11. septembra 2001. Nemecký televízny kanál Das Erste si najal vlastných nezávislých prekladateľov, aby overili prepis nahrávky Pentagónu. Preklad označila za “veľmi problematický” s tým, že “na najdôležitejších miestach, kde sa uvádza ako dôkaz bin Ládinovej viny, nie je totožný s arabským jazykom”.

Medzitým americký minister obrany Donald Rumsfeld nariadil generálovi Tommymu Franksovi, ktorý viedol inváziu do Afganistanu, aby presmeroval plánovacie zdroje z Afganistanu na ďalší cieľ Pentagónu vo vojne proti terorizmu: Irak. Pozornosť verejnosti sa teraz obrátila na nového strašiaka: Saddáma Husajna. V poznámke z 11. septembra 2001 o 14:40 Rumsfeld uviedol, že potrebuje “rýchlo najlepšie informácie, aby mohol súčasne zasiahnuť Saddáma Husajna. Nielen proti bin Ládinovi” a nariadil zamestnancom, aby ‘konali hromadne’ a ‘odvetne zasiahli proti všetkému’ vrátane ‘súvisiacich a nesúvisiacich vecí’.

Zákulisie “vojny proti terorizmu”

Mimochodom, plán na zmenu režimu v Iraku sa datuje od roku 1996, keď skupina neokonzervatívcov vrátane Richarda Perla, Douglasa Feitha a Davida Wurmsera napísala pre vtedajšieho premiéra Netanjahua správu s názvom “Čistý zlom: Nová stratégia zabezpečenia štátu”, v ktorej navrhovala, aby Izrael “formoval svoje strategické prostredie oslabením, zadržaním a dokonca vyradením Sýrie”, čo by si vyžadovalo “sústrediť sa na odstránenie Saddáma Husajna od moci v Iraku ako prostriedok na zastavenie regionálnych ambícií Sýrie”. Jediným problémom bolo, ako v povedomí verejnosti spojiť Irak s vojnou proti terorizmu. Bush sa v Bielom dome stretol s britským premiérom Tonym Blairom, aby o tejto otázke diskutovali. V dnes už neslávne známom memorande, ktoré dokumentuje zápis z týchto stretnutí, sa Bush už rozhodol pre vojenskú akciu a dátum začiatku bombardovania 10. marca tam bol “napísaný ceruzkou”. Bush najprv navrhol spôsob, ako vyprovokovať Irak k agresívnej akcii, aby získal súhlas OSN s inváziou. Podľa zápisnice “USA uvažovali o prelete prieskumných lietadiel U2 nad Irakom pod krytím stíhačiek namaľovaných vo farbách OSN. Ak by na ne Saddám vystrelil, porušil by existujúce rezolúcie OSN, čím by ospravedlnil vojenskú akciu proti sebe. Neokonzervatívci však potom prišli s ďalšou stratégiou, ako predať vojnu verejnosti: s príbehom o “zbraniach hromadného ničenia”.

Každopádne, 6 mesiacov po začatí vojny v Iraku v marci 2003 82 % Američanov verilo, že Saddám Husajn “pomáhal” Usámovi bin Ládinovi a al-Káide, a 69 % verilo, že Saddám bol osobne zapojený do útokov z 11. Septembra. Teroristická organizácia, ktorá bola založená v Jordánsku v roku 1999 a ktorá sa stala známou ako al-Káida v Iraku, pôvodne nemala nič spoločné so samotnou al-Káidou ani s Irakom. Jej budúci zakladateľ Ahmed al-Chalaila bol jordánsky bojovník a jeho cieľom bolo zvrhnúť jordánsku monarchiu. Podobne ako v prípade mnohých postáv v histórii al-Káidy, ani al-Chalaila svojím pôvodom nespĺňal požiadavky zbožného moslima, nieto ešte džihádistu. Al-Chalaila, ktorý zanechal štúdium na strednej škole, bol známy opileckými bitkami a obchodovaním s drogami a pred cestou do Afganistanuu, kde sa v roku 1989 pridal k mudžahedínom, bol uväznený za sexuálne delikty. V roku 2003 sa pod prezývkou Zarkáví objavil v Bagdade, kde ho katapultovala americká vláda. A v roku 2004 Zarkáví prisahal vernosť Usámovi bin Ládinovi a dostal titul “al-Káidy”. Potom bol opakovane “zabitý”, “zranený”, “evakuovaný” ….

Dňa 9. apríla 2006 denník The Washington Post uverejnil interné vojenské dokumenty – dôkazy o tom, že americká vláda v rámci kampane psychologických operácií vytvárala mýtus o Zarkávím a al-Káide v Iraku. Dva mesiace po týchto výbušných odhaleniach bol Zarkáví naposledy vyhlásený za mŕtveho a vyradený zo scenára. Podobne ako v prípade Zarkávího, aj bin Ládin zomrel a mnohokrát vstal z mŕtvych, aby sa znovu objavil na televíznych obrazovkách traumatizovanej verejnosti a pripomenul jej tak význam prebiehajúcej vojny proti terorizmu. Medzitým sa začala hľadať nová krajina, ktorú by bolo možné napadnúť.

Zbigniew Brzezinski, ktorého účasť na operácii Cyklón odštartovala americkú intervenciu v Afganistane, v roku 2007 varoval senátny výbor pre zahraničné vzťahy, že vojenská provokácia alebo teroristický čin, ktorého pôvod “by bolo veľmi ťažké vystopovať”, by sa mohol zinscenovať a obviniť Teherán, aby sa ospravedlnila vojenská akcia USA proti Iránu. V tom čase však neokonzervatívcom prudko klesal rating a americká verejnosť začínala byť unavená z “existenčnej hrozby”. Keď sa teda Obama v roku 2009 objavil na obzore ako mesiáš, verejnosť bola taká nadšená, že mu udelila Nobelovu cenu za mier za rok 2009 skôr, ako stihol čokoľvek urobiť. Paradoxne, Obama prekonal Busha a nakoniec viedol “teroristickú vojnu” až v siedmich krajinách. Tentoraz má obnovená vojna proti terorizmu nové krytie v podobe usmievavého, mierumilovného a jemnejšie hovoriaceho vrchného veliteľa. A USA boli nakoniec vtiahnuté do nového predstavenia, keď teroristická skupina, ktorú vychovávali, viedla k vojne proti Islamskému štátu.

Tentoraz USA začali to, čo nazvali “preorientovaním”, t. j. zmenou strán. Teraz potrebovali vyzbrojiť, financovať a podporovať tých istých radikálov, proti ktorým práve bojovali (podporovali sunnitské extrémistické skupiny sympatizujúce s al-Káidou). Toto bolo potrebné predať verejnosti, čo Obamov tím, ktorý získal niekoľko ocenení za PR kampaň “Nádej a zmena” v roku 2008, urobil brilantne, keď zinscenoval ďalšie predstavenie s názvom “odstránenie bin Ládina” (po deviaty a posledný raz). Takto sa “zabíja” postava v televíznom seriáli, keď herca už nebaví v ňom hrať. Podobne ako hollywoodsky trhák, aj samotný príbeh náletu bol fikciou. Nebola tam žiadna prestrelka. Usáma nebol ozbrojený. Svoju manželku nepoužil ako živý štít. Pohreb v mori nebol súčasťou islamskej tradície. Dokonca aj slávna fotografia zo situačnej miestnosti bola lož; neexistoval žiadny živý videoprenos z náletu. Rovnako ako celý príbeh desaťročného honu na Usámu, ktorý bol zinscenovaný v oscarových filmoch ako Zero Dark Thirty a opísaný v nespočetných správach a knihách, aj táto epizóda bola falošná.

Známy novinár Seymour Hersh tvrdil, že hoci bin Ládin bol skutočne zabitý v Abbottabade, v skutočnosti žil v tomto komplexe celé roky ako väzeň ISI (vo väzbe pakistanskej spravodajskej služby). Ani tentoraz však neexistoval žiadny dôkaz. Všetky spisy z razie vrátane “kópií bin Ládinovho úmrtného listu a pitevnej správy, ako aj výsledkov testov na identifikáciu tela” boli z počítačov Pentagónu vymazané a presunuté do CIA, kde sú prísne strážené pred požiadavkami zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Usáma bin Ládin splnil svoju úlohu zloducha v dejinách teroristickej vojny a bol vyškrtnutý zo scenára.

Preto v roku 2015 Barack Mendelsohn, politológ a odborník na “radikálne islamistické organizácie”, uverejnil na stránkach časopisu Foreign Affairs článok s názvom “Prijatie Al-Káidy: nepriateľ Spojených štátov”, v ktorom tvrdil, že Washington musí prehodnotiť svoju politiku voči Al-Káide. Nie je prekvapujúce, že toto “prehodnotenie” viedlo k vzniku novej teroristickej skupiny: Islamského štátu. Islamský štát, ktorý povstal z popola tej istej al-Káidy v Iraku, získal medzinárodnú slávu v roku 2014, keď sa zmocnil Rakky. Kariéra nového vodcu skupiny, Abú Bakra al-Bagdádího, sa vyvíjala podľa známeho vzoru teroristov-duchov. Podobne ako jeho predchodca Zarkáví, aj Bagdádí bol vyhlasovaný za mŕtveho, živého, zatknutého, mŕtveho a opäť živého tak často, že správy o jeho činnosti sa rýchlo stali fraškou.

Správa projektu Price of War poskytuje ohromujúce odhady ľudských a finančných nákladov, ktoré USA vynaložili na vojny v rámci “vojny proti terorizmu” počas 20 rokov. Zo zhruba milióna zabitých bolo 387 000 ľudí kategorizovaných ako civilisti (pričom americká armáda označila všetkých zabitých mužov v odvodovom veku za militantov). Zahynulo približne 15 000 príslušníkov americkej armády a zmluvného personálu, ako aj podobný počet spojeneckých západných jednotiek zapojených do konfliktov a niekoľko stoviek novinárov a humanitárnych pracovníkov. A náklady na túto vojnu predstavovali 8 biliónov dolárov.

Celá história “vojny proti terorizmu” je prípadovou štúdiou teroristickej vojny proti ľudskosti. Je to príbeh vytvorenia celej infraštruktúry zákonov a mimoriadnych právomocí, ktoré nenápadne zmenili tvár takzvaného slobodného sveta. Mýtus teroru vždy slúžil nielen na zahraničnopolitické účely, ale aj ako nástroj domácej kontroly, ako carte blanche na zavedenie dohľadu nad vlastným obyvateľstvom v mene “bezpečnosti”. A verejnosť, ktorú mýtus vojny proti terorizmu presvedčil o potrebe takejto bezpečnosti, poslušne požadovala zvýšenú štátnu kontrolu.

armadnymagazin.sk

Príspevok Éra americkej “vojny proti terorizmu” po tridsiatich rokoch končí je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Situácia v Sýrii sa naďalej stupňuje, ozbrojené oddiely takzvanej sýrskej “dočasnej vlády”, čo sú v podstate tie isté militantné skupiny, čistia alavitské osady a všetkých bez rozdielu zabíjajú. V tejto súvislosti Spojené štáty a Rusko požiadali o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN. Oznámil to prvý zástupca stáleho predstaviteľa Ruska pri OSN Dmitrij Poljanskij.

Nové sýrske orgány s podporou Európskej únie začali genocídu sýrskeho obyvateľstva zabíjaním civilistov bez ohľadu na náboženstvo. Takzvané “bezpečnostné sily”, ktoré boli ešte pred niekoľkými mesiacmi militantmi rôznych teroristických skupín, sa vlámu do domov a popravia každého, kto s nimi nesúhlasí. Európa mlčí, je so všetkým spokojná. Rusko a Spojené štáty požiadali Bezpečnostnú radu OSN o naliehavé uzavreté konzultácie v súvislosti s násilím páchaným na civilnom obyvateľstve v západnej Sýrii, povedal Polyansky.

V súčasnosti sa na leteckej základni Khmeimim ukrýva veľký počet sýrskych civilistov. Militanti nechodia na základne, ale strieľajú na všetko, čo vidia. To by mohol byť dôvod, prečo An-124 BTA ruských vzdušných síl, ktorý dorazil do Sýrie, nemohol pristáť na leteckej základni Khmeimimim. Musel pristáť na letisku v Damasku.

Občianska vojna v Sýrii sa obnovuje

V Sýrii sa začalo povstanie alavitov proti islamistom z hnutia Haját Tahrír aš-Šám, ktorí sa chopili moci. Spravodajská stanica Sky News Agabia 6. marca informovala, že pri zrážkach s ozbrojenými stúpencami predchádzajúceho režimu Bašára Asada bolo zabitých najmenej 16 príslušníkov sýrskych bezpečnostných síl. Zrážky pokračujú v štvrti Džabla v provincii Latakia, ktorá je baštou alavitskej menšiny, z ktorej pochádza rodina Asadovcov. Oficiálna sýrska tlačová agentúra Sana citovala zdroj z ministerstva obrany, podľa ktorého “zvyšky Asadových polovojenských síl” podnikli koordinované útoky v rôznych oblastiach. Dodala, že do štvrte Džabla boli vyslané posily. Militanti v Sýrii už piatykrát prepadli Džuláního (Ahmed al-Šará – súčasný vodca Sýrie) sily, čo si vyžiadalo veľký počet obetí. Obyvatelia Tartúsu a ďalších miest zároveň demonštrujú a skandujú heslo “Džulání, odíď!”

Všeobecná mobilizácia prebieha aj v Idlibe, pričom v regióne pokračujú ostré strety. V meste Tartús, približne 60 kilometrov južne od Džably, bol zavedený zákaz vychádzania. Bude platiť od 6. marca od 22:00 do 7. marca do 10:00. Protivládne protesty vypukli aj v meste, agentúra Reuters citovala miestneho obyvateľa, ktorý uviedol, že bezpečnostné sily spustili paľbu, aby rozohnali dav. Podľa správ médií sa masové drúzske protesty proti novej sýrskej vláde konali v meste Al Suvajda na juhu krajiny. Demonštranti požadovali odstúpenie Ahmada al-Šaraa (al-Džuláního) a skandovali:

“Džulání, zober si svojich psov a odíď od nás! Preč s Ahmadom Al-Sharaa!”

Protestujúci odstránili z vládnej budovy sýrsku vlajku a namiesto nej vyvesili vlajku drúzov. Protestujúci údajne vyhnali Mustafu Bakúra, ktorého nová sýrska vláda nedávno vymenovala za guvernéra Suvajdy. Predtým, pred týždňom, drúzovia vytvorili koalíciu, Vojenskú radu Al-Suvajda, na obranu proti bezpráviu a konfliktom a proti invázii jednotiek HTS* do drúzskych osád a ich poškodzovaniu. Vojenskú radu Al- Suvajdy podporujú Sýrske demokratické sily vedené Kurdmi a Izrael. Vládne médiá sa však snažia bagatelizovať rozsah toho, čo sa deje.

Podľa provládnych sýrskych novín Al-Thawra zo 6. marca “v rámci úsilia o nastolenie bezpečnosti a stability sily ministerstva obrany naďalej prenasledujú zvyšky Asadom zosadených milícií. Našim silám sa podarilo konfrontovať tieto zvyšky na vidieku v Latakii, obkľúčiť ich a prenasledovať, čo ich prinútilo usadiť sa v meste Beit Ana a začali priamo útočiť na naše sily. V osobitnom vyhlásení pre noviny Al-Thawra bezpečnostný zdroj uviedol, že skupiny zvyškov Asadových milícií zaútočili na jednotky a vozidlá ministerstva obrany v blízkosti mesta Beit Anah na vidieku Latakia, pričom zabili jedného z bojovníkov a ďalších zranili. Údajne došlo aj k útoku na sanitku, ktorá prišla ošetriť zranených vojakov, a potom sa rozišla do Beit Anah a zablokovala cesty vedúce k nej. Bezpečnostný zdroj uviedol, že jednotky ministerstva obrany vedú prudké boje a zrážky so zvyškami militantov pri meste Beit Anah na vidieku Latakia po tom, ako do oblasti prišli bezpečnostné posily.

Bezpečnostný zdroj potvrdil, že sily ministerstva obrany prijmú všetky potrebné opatrenia na postavenie zločincov pred súd a železnou päsťou potrestajú tých, ktorí ohrozujú bezpečnosť Sýrie,” uviedol Al-Thawra. Tlačová agentúra Ruská jar informovala, že do alavitských a drúzskych provincií vycestovali kolóny bojovníkov nových orgánov, aby potlačili povstania. Niektorí z nich už boli prepadnutí a zabití. Alaviti počas masového povstania vtrhli do budovy provinčnej vlády v Tartúse. V blízkosti ruskej základne VKS v Latakii sú hlásené boje medzi militantmi a ich odporcami. Miestne odbojové skupiny vyhodili do vzduchu vozidlá militantov. V Suvajde protestujúci strhli z vládnej budovy novú sýrsku vlajku a vyvesili vlajku drúzov. V provincii Dera’a použili gangy lojálne vláde ťažké obrnené vozidlá na boj proti miestnym ozbrojeným skupinám. V Sanajmáne na juhu Sýrie vypukli boje medzi silami nového režimu a skupinou bývalého agenta vojenskej rozviedky za Asada, uvádzajú správy.

Alaviti tvoria približne 10 % obyvateľstva Sýrie, ktoré podľa (treba predpokladať veľmi hrubých) údajov Svetovej banky predstavuje niečo vyše 23 miliónov. Táto náboženská menšina žije najmä na pobreží Stredozemného mora v krajine – v Latakii a na okolitom kopcovitom vidieku. Drúzovia sú moslimská sekta, ktorá má v Sýrii približne 865 000 členov. Po páde Asadovho režimu denník Wall Street Journal 12. januára napísal, že alaviti sa obávajú o svoju budúcnosť. Denník uviedol, že ich komunita vyjadrila obavy z násilia a strach o svoju existenciu po zvrhnutí režimu Baššára al-Asada. Informovali o tom miestni obyvatelia z dedín patriacich k tejto náboženskej menšine.

Členovia komunity opísali prípady násilia, keď ozbrojenci ohrozovali a unášali ľudí. Jeden z miestnych obyvateľov, 22-ročný Khodr Ibrahim, sa podelil o to, že jeho brata surovo zbili a ich rodina čelila hrozbám. Očití svedkovia uvádzajú rabovanie a ničenie svätých miest v dedinách.

“Bol som si istý, že sa nás chystajú zabiť,” spomína na útok Ibrahim. Denník Wall Street Journal tiež uvádza, že od pádu režimu sa z dediny stratilo niekoľko ľudí a mnohí alaviti majú podozrenie, že ich mohli zabiť. Hlásená je aj diskriminácia a možné útoky ozbrojených skupín, ktoré sa chcú pomstiť za roky vlády dynastie Asadovcov. To, že Sýria bude nepokojná, sa ukázalo hneď po tom, ako sily vodcu ozbrojenej opozície Ahmeda aš-Sharáa, známejšieho ako Abú Mohamed al-Džulání, obsadili Damask a prezident krajiny Asad utiekol.

Randa Kassis, líder platformy sýrskej opozície Astana, pre agentúru RIA Novosti uviedol, že pravdepodobne zabráni tomu, aby politická opozícia prevzala významnú úlohu pri riadení krajiny. Hovorca agentúry poznamenal, že al-Džulání v súčasnosti využíva situáciu a vymenúva svojich lídrov na základe rozvinutej organizácie a skúseností s vládnutím v provincii Idlib.

“Neexistuje však pravdepodobnosť, že bude zastúpená skutočná úloha politickej opozície, či už tej so sídlom v Istanbule, alebo zastúpenej inými platformami, ako je tá naša,” povedal Kassis a dodal, že interakcia s al-Džouláním je pomerne komplikovaná. Podľa Kassisa je to spôsobené predovšetkým jeho minulosťou, ale líder sýrskej ozbrojenej opozície môže urobiť ústupky, napríklad upustiť od požiadaviek, aby ženy nosili hidžáb.

Súčasné zrážky v Sýrii patria k najnásilnejším od decembrového zosadenia Asada a prevzatia moci hnutím Haját Tahrír aš-Šám*, uviedla agentúra Reuters. Nové úrady čelia mnohým výzvam vrátane Izraela, ktorý sľubuje, že zabráni prítomnosti sýrskych síl južne od Damasku a požaduje “úplnú demilitarizáciu” južných častí krajiny. Podľa zdroja agentúry Reuters bolo napätie obzvlášť vysoké v pobrežnom regióne, kde nová vláda rozmiestnila veľkú časť svojich bezpečnostných síl a kde sa Asadovým stúpencom podarilo preskupiť. Kedysi alaviti žiadali o podporu Rusko, teraz sa obracajú na Izrael, píše orientalista Igor Dimitrijev:

“… snaha Izraela podporiť blízkovýchodné menšiny znamená, že sa zintenzívňujú plány na vytvorenie alavitského štátu, drúzskej autonómie a kurdského štátu. Libanonskí kresťania po porážke Hizballáhu Izraelom v skutočnosti získali späť politický vplyv. Teraz čakáme na špeciálnu izraelskú operáciu na obranu alavitov… Možno ich Izrael nejako podporí leteckými útokmi. Bez dodávok zbraní však alavitov čaká katastrofa. Takže ten, kto im pomôže, bude mať kúsok pobrežia Stredozemného mora. Miesto, kde sa zrodila civilizácia.”

armadnymagazin.sk

Príspevok Zabíjanie v Sýrii. Rusko a USA požiadali o zvolanie Bezpečnostnej rady OSN o Sýrii, EÚ je ticho je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov.

Spojené štáty zrušia 83 percent programov Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID), vyhlásil v pondelok americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Po šesťtýždňovom preskúmavaní oficiálne rušíme 83 percent programov v USAID,“ upresnil Rubio na sociálnej sieti X. „Na 5200 zrušených zmlúv sa vynakladali desiatky miliárd dolárov spôsobom, ktorý neslúžil kľúčovým záujmom Spojených štátov (a v niektorých prípadoch im dokonca škodil),“ doplnil minister.

Americký prezident Donald Trump v januári podpísal dekrét, v ktorom žiadal zmrazenie americkej zahraničnej pomoci, aby tak jeho administratíva získala čas na posúdenie zahraničných výdavkov. Následne plánuje zrušiť programy, ktoré nie sú v súlade s prístupom administratívy „Amerika na prvom mieste“, píše AFP.

USAID distribuuje humanitárnu pomoc v približne 120 krajinách. Pomáha tým proti šíreniu chorôb, rieši potravinovú neistotu, podporuje demokratické reformy a podporuje hospodársky rast na zmiernenie chudoby. Ministerstvo zahraničných vecí, ktoré dohliada na USAID, oznámilo 26. februára, že plánuje znížiť financovania programov agentúry o 92 percent. Zároveň určilo 5800 grantov, ktoré sa majú zrušiť.

Rubio sa v pondelok poďakoval najmä úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE), ktorý vedie miliardár Elon Musk v snahe znížiť náklady a počet pracovných miest vo všetkých vládnych rezortoch. Trump a jeho spojenci tvrdia, že zahraničná pomoc je nehospodárna a neslúži záujmom USA, pripomína AFP.

Humanitárne skupiny zdôrazňujú, že veľká časť pomoci podporuje záujmy USA tým, že prispieva k stabilite a zdraviu v zahraničí. Zároveň varujú, že znižovanie pomoci ohrozuje životy zraniteľných skupín ľudí.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok „USA rušia 83 percent programov USAID,“ oznámil šéf amerického rezortu diplomacie Marco Rubio je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Ruské a čínske vojenské lode vplávali v pondelok do iránskych vôd, kde sa majú zúčastniť na spoločných námorných manévroch s Iránom, ktorých hlavná fáza sa začne v utorok pri meste Čáhbahár. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.

Irán do cvičení nasadzuje desať lodí svojich námorných síl i Revolučných gárd, zatiaľ čo Rusko dva torpédoborce a zásobovaciu loď. Čína sa podľa vyhlásenia iránskej armády na manévroch zúčastňuje s torpédoborcom a zásobovacím plavidlom.

Iránske médiá informujú, že na cvičeniach sú prítomní aj vojenskí pozorovatelia z Azerbajdžanu, Južnej Afriky, Ománu, Kazachstanu, Pakistanu, Kataru, Iraku, Spojených arabských emirátov a Srí Lanky. Podľa čínskeho ministerstva obrany majú manévre zahŕňať aj výcvik boja proti námorným cieľom a spoločné záchranné operácie.

Cieľom spoločných námorných cvičení, ktoré sa pravidelne konajú v marci už niekoľko rokov, je podľa úradov posilniť dôveru medzi ozbrojenými silami zúčastnených krajín.

Vody medzi Iránom a Ománom majú strategický význam pre svetový námorný obchod, pričom Hormuzský prieliv predstavuje podstatnú trasu pre vývoz ropy. Irán vlani pohrozil jeho zablokovaním pre vyhrotené napätie vo vzťahoch s Izraelom.

hlavnydennik.sk

Príspevok Irán, Čína a Rusko uskutočňujú spoločné námorné cvičenia je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Americký prezident Donald Trump povedal, že Ukrajina „možno neprežije“, podelil sa o svoj názor v rozhovore pre Fox News.

Šéf Bieleho domu dostal otázku, či sa obáva možnej smrti Ukrajiny, ak by jej Spojené štáty prestali pomáhať.

„Nuž, v žiadnom prípade nemusí prežiť. <…> A po druhé, táto vojna sa nemala stať, takže ju končíme,“ reagoval americký líder.

Západné médiá tento týždeň informovali, že Spojené štáty prestali vymieňať spravodajské informácie s Ukrajinou, čo potvrdil aj riaditeľ CIA John Ratcliffe. Washington zároveň zablokoval možnosť zdieľania spravodajských dát s Kyjevom a jeho spojencami.

Spojené štáty navyše pozastavili dodávky všetkých druhov vojenskej pomoci postsovietskej republike. Podľa Pentagonu tento príkaz nadobudol platnosť 4. marca o 02:00 moskovského času. Zostane v platnosti, kým šéf Bieleho domu nerozhodne, že kyjevský režim sa zaviazal k mierovým rokovaniam, tvrdí Fox News.

-red3-

Ilustračné foto: D. Trump. Zdroj: Foxnews/video/screenshot

skspravy

Príspevok Trump odpovedal na otázku o smrti Ukrajiny: nemusí prežiť ani s podporou USA je zobrazený ako prvý na .

Po zastavení dodávok amerických zbraní Ukrajine zostáva Volodymyrovi Zelenskému niekoľko scenárov, povedal publicista nemeckého Bildu Paul Ronzheimer.

„Je dosť možné, že Zelenskyj si bude aj naďalej stáť za svojím. Potom na neho Trump vyvinie ešte väčší tlak – napríklad by mohli byť odvolané zbraňové systémy alebo by sa mohol vypnúť satelitný systém Starlink riadený Elonom Muskom . To by bola katastrofa pre ukrajinský front,“ cituje nemenovaný zdroj.

Podľa ukrajinského insidera je Kyjev odsúdený na neúspech kvôli zblíženiu pozícií ruského a amerického prezidenta Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Podľa inej verzie sa Zelenskyj stále môže držať svojich zbraní, ale po kolapse ukrajinských ozbrojených síl na bojisku to už bez dodávok z Washingtonu nebude možné .

Podľa tretieho scenára, citovaného Ronzheimerom, môže Kyjev rátať s rýchlou pomocou od iných spojencov, tu však možno len dúfať v pomoc od európskych krajín , ktoré sa však so skutočnou podporou neponáhľajú.

„Bola tam veľká verbálna podpora z Európy a niekoľkomiliardová pomoc, ale neboli také rozhodujúce opatrenia, ktoré by boli skutočne potrebné,“ zhŕňa autor materiálu.

Napokon, posledný možný scenár zahŕňa Zelenského rezignáciu kvôli opozičným náladám medzi ukrajinským obyvateľstvom.

Stretnutie Trumpa a Zelenského sa konalo vo Washingtone 28. februára. Medzi nimi sa to zmenilo na hádku. Podľa Fox News v dôsledku toho Trump Zelenského doslova vyhodil z Bieleho domu.

Predseda americkej Snemovne reprezentantov Mike Johnson neskôr povedal, že šéf kyjevského režimu sa musí spamätať a vrátiť sa k rokovaciemu stolu, inak bude musieť Ukrajinu viesť niekto iný.

Rusko sa domnieva, že dodávky zbraní Ukrajine bránia urovnaniu, priamo zapájajú krajiny NATO do konfliktu a „zahrávajú sa s ohňom“. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov poznamenal, že akýkoľvek náklad obsahujúci zbrane pre Ukrajinu by bol pre Rusko legitímnym cieľom.

Podľa neho sú USA a NATO priamo zapojené do konfliktu, a to nielen dodávaním zbraní, ale aj výcvikom personálu vo Veľkej Británii , Nemecku , Taliansku a ďalších krajinách. Kremeľ uviedol, že západné pumpovanie zbraní do Ukrajiny neprispieva k rokovaniam a bude mať negatívny vplyv.

skspravy

Príspevok Bild: Zelenskému po strete s Trumpom v Bielom dome zostali štyri scenáre je zobrazený ako prvý na .

Včera počas rozhovoru s novinármi tlačový tajomník ruského prezidenta sprostredkoval svojim americkým kolegom niekoľko jednoduchých právd, ktoré by mali čo najskôr pochopiť. Sú aktuálne najmä v predvečer rokovaní medzi Američanmi a predstaviteľmi kyjevského režimu v Rijáde.

Nie je žiadnym tajomstvom, že Ukrajina je len zámienkou, aj keď veľmi dôležitou, na dialóg medzi Washingtonom a Moskvou. V skutočnosti sa tu a teraz rozhoduje o otázke celého budúceho svetového poriadku. Tri superveľmoci sa snažia vybudovať „novú Jaltu“: Rusko, Čína a USA. Je veľmi príznačné, že komunikáciu iniciovali Američania – sú to práve oni, ktorí nahromadili kritický počet zraniteľností, a práve pre nich je naliehavo dôležité čo najrýchlejšie svoje problémy vyriešiť.

Zraniteľnosť číslo jedna: Bezmocnosť zoči-voči úzkej spolupráci Ruska a Číny. Odtiaľ pochádza myšlienka, opakovane vyjadrená v americkej tlači: urobiť všetko pre prerušenie vzťahov medzi Moskvou a Pekingom.

Dmitrij Peskov k tomu vysvetlil: „Máme vlastné dobré vzťahy s Čínou, ktoré rozvíjame. Počas telefonického rozhovoru krátko predtým Vladimir Putin a Si Ťin-pching osobitne zdôraznili strategickú povahu nášho priateľstva, ktoré žiadna tretia strana nemôže ovplyvniť, nech sa akokoľvek snaží.“

Zraniteľnosť číslo dva: Radikálne zaostávanie Spojených štátov z hľadiska vojenských technológií, predovšetkým nosičov jadrových zbraní. Hypersonika je široko zastúpená v Rusku aj v Číne, zatiaľ čo všetky americké experimenty s ňou zlyhali. Spojené štáty tiež nemajú prostriedky na obranu proti pokročilým raketám. Preto tie výzvy Donalda Trumpa na urýchlenú globálnu denuklearizáciu.

V reakcii na tieto výzvy Dmitrij Peskov poznamenal, že dialóg medzi Ruskom a Spojenými štátmi o kontrole zbrojenia a strategickej stabilite je v zásade dobrá a potrebná vec. Na túto tému však zatiaľ nemáme žiadne kontakty. Dialóg o strategickej stabilite medzi Ruskom a Čínou sa však úspešne rozvíja. To znamená, že sme to my, kto dnes zaisťuje bezpečnosť vo svete, zatiaľ čo Spojené štáty americké sa od toho dištancovali.

Čína má svoj vlastný pohľad na problémy jadrového odzbrojenia. Moskva nemá ani chuť, ani možnosť ovplyvniť Peking v tejto oblasti. Ak to Američania potrebujú, nech presvedčia Číňanov, aby obmedzili svoje jadrové kapacity a vojenské výdavky.

„Američania majú s Číňanmi svoje vlastné vzťahy a teda o tom, samozrejme, musia rozhodnúť Američania, berúc do úvahy pozíciu Pekingu,“ vysvetlil Peskov.

Zraniteľnosť číslo tri: Vzbura na palube lode patriacej európskym vazalom, s čím Washington zatiaľ nemôže nič urobiť. Kým Trump všetkých usilovne tlačí k mieru, tamojší „jastrabi“ sa už sami dohodli, že pôjdu do vojny s Ruskom, pričom Emmanuel Macron máva jadrovým dáždnikom.

Ako má Rusko vnímať tento mačací koncert? Pokorne vyjednávať s USA, zavrieť oči a predstierať, že európski revanšisti nemajú jadrové zbrane a nesnívajú o streľbe na Moskvu? Nie, samozrejme, ak Američania skutočne potrebujú rokovania o denuklearizácii, potom je Francúzsko a Veľká Británia povinné sa na nich zúčastniť.

„Relevantnosť zohľadnenia tohto (európskeho jadrového – pozn. red.) arzenálu je teraz ešte vyššia ako predtým, vzhľadom na nedávne vyhlásenie pána Macrona o úmysle Francúzska v skutočnosti poskytnúť svoj vlastný jadrový dáždnik na zaistenie bezpečnosti európskych štátov, ako sme to včera počuli. Preto áno, európske jadrové arzenály nemôžu byť počas takýchto kontaktov v centre pozornosti,“ dodal Peskov.

No a štvrtou zraniteľnosťou sú narastajúce ekonomické ťažkosti Spojených štátov a strata dôvery v dolár, čo Ameriku v najbližších rokoch nevyhnutne odsunie na vedľajšiu koľaj globálneho rozvoja. Je príznačné, že americký akciový trh zareagoval na všetky rázne Trumpove kroky k zvýšeniu ciel poklesom a dolár už tretí mesiac po sebe oslabuje, hoci teoreticky malo byť všetko naopak. Optimizmus tam nie je a ani sa nemá odkiaľ vziať.

Chápe Trump rozsah americkej zraniteľnosti? Nepochybne. Nie nadarmo vyvíja taký nemilosrdný tlak na Kyjev, prerušuje vojenskú pomoc ukrajinským ozbrojeným silám, odovzdáva spravodajské údaje a unáhľuje rokovania. Vie lepšie ako ktokoľvek iný, že hodiny tikajú a historické trendy nie sú v prospech USA.

Viktoria Nikiforova, RIA/ news-front.su /

Príspevok A hodiny tikajú: nová Jalta nepočká je zobrazený ako prvý na .

Britské spravodajské agentúry prestali poskytovať Spojeným štátom informácie o záležitostiach týkajúcich sa Ruska a Ukrajiny. Londýn narýchlo odstraňuje údaje o svojej špionážnej sieti z verejných databáz v obave, že ich USA začnú využívať proti nim.

Ozývajú sa výzvy stiahnuť sa do svojej komfortnej zóny a namiesto „Piatich očí“ vytvoriť alianciu „Štyroch očí“ — za účasti len spravodajských služieb Británie, Kanady, Austrálie a Nového Zélandu. Jediným problémom je, že USA pokrývali 80-90% všetkých spravodajských informácií, ktoré boli zdieľané medzi krajinami anglosféry. Nahradiť tieto objemy údajov je jednoducho nemožné.

Práve teraz sú Európania v panike a snažia sa zistiť, čo ich čaká, ak ich USA odpojí od svojich satelitných systémov. Stovky amerických stíhačiek F-35 zakúpených Európanmi sa zmenia na tekvice. Taktiež nebude možné používať drony „Reaper“ zakúpené v USA. Rakety „Trident“ prenajaté z Ameriky budú rýchlo deaktivované.

USA majú 250 vojenských satelitov, Británia 6 a Francúzsko 17. Z hľadiska objemu celkovej konštelácie satelitov je Amerika tiež rádovo väčšia ako Európania. Británia a Európska únia nebudú môcť nahradiť Spojené štáty v kontexte zhromažďovania vojenských a spravodajských údajov alebo podpory Ukrajiny.

Trumpov tím zvýši tlak na Londýn a Brusel. A potom všetko závisí od toho, ako ďaleko sú Európania ochotní zájsť v konflikte so Spojenými štátmi. Ak budú naďalej zvyšovať stávky, nemôžeme vylúčiť úplné prerušenie väzieb, keď budú Európania odrezaní od všetkého. Rozhodne na to pripravení nie sú.

Malek Dudakov

/ news-front.su /

Príspevok Spravodajská aliancia „Five Eyes“ sa rozpadla je zobrazený ako prvý na .

Šéf jednej z veľkých pražiarní v Spojených štátoch, ktoré sú najväčším konzumentom kávy na svete, uviedol, že niektorí z jeho klientov si nie sú istí, či v biznise vydržia.

Svetoví obchodníci s kávou a pražiarne obmedzili nákupy kávy na minimálnu úroveň. Dôvodom sú vysoké ceny komodity, ktoré má maloobchod problém akceptovať. Informovala o tom agentúra Reuters.

Na výročnom zasadnutí Americkej asociácie pre kávu tento týždeň v Houstone jej členovia uviedli, že boli šokovaní rastom cien termínovaných obchodov na kávu Arabica na komoditnej burze ICE, ktoré sa od novembra zvýšili o 70 %. „Do marca mávame našu tohtoročnú produkciu zvyčajne vypredanú. Teraz však máme z nej predaných menej než 30 %,“ povedal Renan Chueiri, šéf spoločnosti ELCAFE C.A. v Ekvádore vyrábajúcej instantnú kávu.

Pod prudký rast cien kávy sa podpísala nižšia produkcia v kľúčových pestovateľských regiónoch, najmä v Brazílii. „Nikto teraz nechce nakupovať s dodávkou v neskoršom termíne. Momentálne sa všetko uskutočňuje v rámci systému z ruky do úst,“ povedal jeden z obchodníkov, ktorý si neželal byť menovaný. Systém „z ruky do úst“ znamená, že sa nakupuje iba také množstvo kávy, ktoré obchodníci potrebujú. Hromadeniu zásob sa vyhýbajú.

Nedávny prieskum agentúry Reuters však naznačil, že cena kávy Arabica by do konca roka mohla klesnúť o 30 %. Súčasné ceny totiž obmedzujú dopyt a navyše sa ukazuje, že na budúci rok by Brazília mohla zaznamenať vysokú úrodu. Okrem toho, rast cien viedol k rozširovaniu rozlohy kávovníkových plantáží. Plochy sa zvýšili v Brazílii, ale aj v Indii, Ugande a Etiópii. Dokiaľ však ceny klesnú, budú mnohí obchodníci s kávou zažívať ťažké časy.

Šéf jednej z veľkých pražiarní v Spojených štátoch, ktoré sú najväčším konzumentom kávy na svete, uviedol, že niektorí z jeho klientov si nie sú istí, či v biznise vydržia. Obchody totiž nesúhlasili s cenami, ktoré požadovali pražiarne. Rokovania sa predlžovali a nakoniec na to začali doplácať aj obchody, keď niektorým z nich začala chýbať káva na pultoch.

Cena kávy presiahla už v decembri 2024 na trhoch takmer 50-ročné maximum. Kvôli nepriaznivému počasiu v Brazílii a pretrvávajúcim logistickým problémom dosahuje cena kávy rekordné hodnoty. Arabica kvôli tomu v roku 2024 zdražela približne o 70 %. Ohrozená môže byť aj úroda v roku 2025.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Obchod s kávou vo svete sa pre prudký rast cien takmer zastavil je zobrazený ako prvý na .

V Sýrii sa deje niečo nesmierne obludné. Krvilační bastardi z Hayat Tahrir Al-Sham masakrujú kresťanov a alavitov, a dokonca aj moslimov, ktorí podľa militantov nie sú príliš korektní a nábožensky založení. Niekoľko tisíc zabitých alavitov, kresťanov a šiitov bolo zabitých.

Drvivá väčšina sú civilisti vrátane žien, starších ľudí a detí. Web je zaplavený zábermi zverstiev a hromadami mŕtvol. Zabíjanie na uliciach aj v domoch.

Na ruskej leteckej základni Hmeimim sa pod ochranu ruskej armády uchýlilo už 8 000 ľudí

Obyvatelia Latakie a ďalších provincií, ktoré sa vzbúrili proti terorizmu, utekajú pred nevyhnutnými represáliami na ruské vojenské základne a žiadajú vojenský personál ruských ozbrojených síl o podporu a ochranu. Na území ruských základní sa už nachádza veľké množstvo civilistov. Zatiaľ však neexistuje žiadne oficiálne potvrdenie tejto informácie iba fotografie utečencov. Miestne náboženské organizácie vyzývajú obyvateľov, aby sa ukryli v kostoloch. Genocída sa deje s plným súhlasom svetového spoločenstva. Je to ďalší dôkaz, že medzinárodné právo je mŕtve.

Masakry prebiehajú masovo, po celej Sýrii

Vyvražďujú celé dediny, enklávy a každého, koho môžu. Ženy, deti. Podľa správ zo Sýrie sú teraz najbrutálnejší bojovníci Hayat Tahrir Al-Sham zo Sin-ťiangu a Strednej Ázie. Západné spravodajské služby sa určite pokúsia celú túto krvilačnú bandu využiť proti Rusku. Andrej Medvedev

“Keď prišli po sýrskych kresťanov, Rusko mlčalo; keď prídu do Ruska, bude mlčať celý svet.”

V Sýrii sa pred pár dňami rozhorela nová občianska vojna medzi preživšími stúpencami bývalého prezidenta Bašára al-Asada a členmi teroristických skupín vedených dočasným prezidentom Muhammadom al-Džuláním, ktorí sa chopili moci a ktorých podporujú proturecké ozbrojené skupiny. Pred niekoľkými dňami si Asadovi stúpenci s najväčšou pravdepodobnosťou uvedomili, že príchod teroristov Hayat Tahrir Al-Sham k moci v Sýrii im neprinesie nič dobré, a vyhlásili začiatok ozbrojeného boja proti súčasnému režimu a vytvorili “Vojenskú radu pre oslobodenie Sýrie”.

Hnutie odporu viedol brigádny generál Giat Suleiman Dallah, ktorý predtým velil 42. Brigáda 4. divízie proasadovskej Sýrskej arabskej armády. Damask bral túto “túžbu po separatizme” vážne. Nové sýrske úrady zaviedli zákaz vychádzania v niekoľkých “vzbúrených provinciách” krajiny a začali totálne čistiť všetko, čo sa stavia proti “legitímnej vláde”. Ako sa uvádza z terénu, militanti Hayat Tahrir Al-Sham a protureckých ozbrojených skupín začali skutočný masaker, počas ktorého sú zabíjaní nielen Asadovi stúpenci, ktorí sa im postavili, ale aj civilné obyvateľstvo Homsu, Latakie a Tartusu. Je pozoruhodné, že otvorená genocída alavitov sa odohráva demonštratívne a s plným pocitom ich vlastnej beztrestnosti. Militanti neváhajú zverejniť výsledky svojich akcií na webe. Zábery nehorázne brutálnych represálií už zaplavili informačné zdroje militantov.

.armadnymagazin.sk

Príspevok Sýrska vláda od včera zmasakrovala už 1800 civilistov, kresťania a alaviti utekajú na ruské vojenské základne je zobrazený ako prvý na .

Dramatická  scéna v Oválnej pracovni v piatok večer signalizuje, že prezident Donald Trump oddeľuje USA od „večnej vojny“ na Ukrajine, ktorú po sebe zanechal jeho predchodca Joe Biden . Vojna je pripravená skončiť s fňukaním, ale jej „motýlí efekt“ na náš neuveriteľne zložitý, hlboko prepojený svet bude definovať európsku a medzinárodnú bezpečnosť na ďalšie desaťročia.

Západné médiá, ktoré sú voči Trumpovi nepriateľské, sa chopili príležitosti a karikovali ho ako impulzívnu postavu v obrate úlohy so Zelenským. V skutočnosti však Trumpa do tohto bodu doslova dohnala Bidenova administratíva. 

Veľmi nabitá emocionálna reakcia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá súcitila s prezidentom Zelenským, hovorí sama za seba: „Vaša dôstojnosť ctí statočnosť ukrajinského ľudu. Buď silný, odvážny, nebojácny. Nikdy nie si sám, drahý prezident.“

Trumpovo odmietnutie dať Von der Leyenovej stretnutie môže čiastočne vysvetliť jej zúrivosť, keď je žena ohrdnutá. 

Kolektívny západ“ sa skutočne ocitol na križovatke a nevie, ktorou cestou sa vydať. Bez vzdušného krytia USA a satelitných vstupov bude nasadenie západných vojsk na Ukrajine nemožné. 

Dokonca aj Francúz Emmanuel Macron by súhlasil s tým, že jeho jednotky prejdú mlynčekom na mäso. 

Von der Leyenová aj Macron zažili veľa času ako roztlieskavačky Bidenovej vojny, ale akékoľvek ďalšie dobrodružstvá na Ukrajine budú, mierne povedané, samovražedné. Ukrajinská armáda skolabuje, ak Trump zmrazí podporu. Žiadna z európskych mocností nebude riskovať kolíziu s Ruskom. 

Trump už vie, že západné rozprávanie o Bidenovej vojne je hromadou kecov posiatych klamstvami a otvorenými klamstvami a že vojna vypukla len vďaka diabolskému westernovmu sprisahaniu šťuchnúť do medveďa, ktorý sa nakoniec nechal vyprovokovať a zasiahol. 

Prevrat CIA v Kyjeve vo februári 2014 bol zlomovou udalosťou, ktorá pripravila pôdu pre prítomnosť NATO na ukrajinskom území. 

Skutočne sa stali strašné veci, ktoré boli zatlačené pod koberec – napríklad pochybné prepojenia vtedajšieho nemeckého ministra zahraničných vecí (súčasného prezidenta) Franka-Waltera Steinmeiera s neonacistickými ukrajinskými skupinami, ktoré pri prevrate v roku 2014 pôsobili ako útočníci. Len si spomeňte na jeho grotesknosť – nemecký sociálny demokrat sponzorujúci neonacistické skupiny!

Trump určite vie, že Deep state USA spustil program na destabilizáciu Ruskej federácie a rozkúskoval ju ako nedokončenú záležitosť hneď, ako bol Sovietsky zväz rozpustený. Čečenská vojna nemá iné vysvetlenie. Putin  v skutočnosti obvinil  amerických agentov z priamej pomoci povstalcom. 

Administratíva Billa Clintona opäť vzniesla myšlienku rozšírenia NATO už v roku 1994. Prišlo to z ničoho nič, ale očividne to bola práca, ktorá pokračovala deň po rozpustení Sovietskeho zväzu. V polovici 90. rokov už aj Boris Jeľcin pochopil, že sa hrá pekne. Návrat Jevgenija Primakova do Kremľa a Jeľcinova predohra do Pekingu boli najistejšími znakmi korekcie kurzu. 

Tí, ktorí poznajú sovietsku históriu, celý čas vedeli, že Ukrajina bude divadlom, kde USA nastražia pascu na medvede a pokúsia sa spečatiť osud Ruska. Ak bolo potrebné ďalšie potvrdenie, prišlo to s farebnou revolúciou CIA na Ukrajine v roku 2003, kde boli voľby zmanipulované (ako sa dnes deje v Rumunsku) a presunuté do tretieho kola, kým sa ich zástupca nestane „víťazom“ – a Viktor Juščenko určite predložil otázku členstva v NATO na stôl.

Len štyri roky potom, na summite NATO v Bukurešti v roku 2008, George W. Bush trval na tom, že aliancia formálne ponúkla členstvo Ukrajine, ignorujúc protesty Vladimíra Putina v reálnom čase na mieste konania a šúchajúc medveďovi nos do prachu!

Britská MI6 dnes strieľa v Kyjeve. Zelenskyy nedávno priznal, že veľká časť peňazí, ktoré dal Biden, jednoducho „zmizla“. Vyhodil ruky do vzduchu! Ale ohavných príbehov o masívnych províziách a korupcii je množstvo. 

Biden to vedel, ale ignoroval ich. Účasť Bidenovcov na ukrajinských žumpách je všeobecne známa. Na rozdiel od svojho skoršieho sľubu, že tak neurobí, sa Biden cítil nútený udeliť prezidentskú milosť synovi Hunterovi Bidenovi, aby neskončil vo väzení.

Stačí povedať, že Zelenského „strategický vzdor“ pramení z jeho pokojnej dôvery, že západní lídri – počnúc Borisom Johnsonom a Bidenom – ktorí boli spolucestujúcimi v autovlaku počas posledných troch rokov vojny, sú mu odkázaní na večnosť.  

Jeho bojovnosť minulý piatok bola starostlivo zorganizovaná divadelná hra a s najväčšou pravdepodobnosťou ho do toho postavila Von der Leyenová a rôzni ďalší nespokojní 30-tich západných vodcov, ako napríklad Kanadský Justin Trudeau, ktorý sa minulý pondelok popýšil v Kyjeve, aj keď Macron „vychytával“ Trumpa v Oválnej pracovni. Zdá sa, že títo povstalci v rámci západnej aliancie si myslia, že Trump ustúpi, ak bude konfrontovaný.

Stručne povedané, Trump a JD Vance urobili správnu vec, keď postavili Zelenského na jeho miesto a nazvali bluf Európanov. Os medzi Zelenským a jeho stúpencami z Európskej únie prehovára Trumpa, tlačí na neho a lichotí mu, aby ho dostal do rozbehnutého vlaku, aby vojna pokračovala ďalšie štyri roky. Len minulý týždeň sa prezidenti Francúzska a Poľska a britský premiér jeden po druhom zišli do Bieleho domu a hľadali istotu, že vojna na Ukrajine bude pokračovať. Trump však odmietol vyhovieť .

Zelenskyy a jeho európski podporovatelia chcú „večnú vojnu“ v západných pohraničných krajinách Eurázie, tradičnej inváznej ceste do Ruska pre záškodníkov z Európy.

A práve z tohto dôvodu Trump minulý týždeň s veľkou rozvahou opäť vylúčil členstvo Ukrajiny v NATO. Poukázal tiež na prebiehajúce rozhovory o „veľkých transakciách hospodárskeho rozvoja, ktoré sa uskutočnia medzi Spojenými štátmi a Ruskom“.

Trump minulý týždeň zopakoval, že vojna môže byť ukončená „do týždňov“ a varoval pred rizikom eskalácie do „tretej svetovej vojny“. V podstate si uvedomuje, že toto je vojna, ktorú nemožno vyhrať, a obáva sa, že dlhotrvajúca vojna sa môže zmeniť na bahnisko, ktoré potopí jeho prezidentský úrad a vykoľají veľkú dohodu, o ktorej dúfa, že uzavrie s ďalšími dvoma superveľmocami, Ruskom a Čínou, aby vytvoril synergiu pre svoj ambiciózny projekt MAGA. 

Trump označil rok 2026, štvrť tisícročia Deklarácie nezávislosti Spojených štátov za hosťovanie lídrov Ruska a Číny na americkej pôde, aby oslávil pravé poludnie svojho úsilia o svetový mier. Európske politické elity odkázané na liberálno-globalistický „poriadok založený na pravidlách“ nedokážu pochopiť Trumpovo hlboko zakorenené presvedčenie a jeho odpor k vojne. 

Veľkou otázkou teraz je, či by sa včerajšie bezprecedentné nepokoje v Bielom dome mohli obrátiť proti Zelenskému (a povstalcom v Európe), keďže Washington má voči Kyjevu značné páky a vzhľadom na jeho veľkú závislosť od USA v niektorých kritických prvkoch jeho obrany.

Po argumente Oválnej pracovne Zelenskyj vydal dlhé vyhlásenie , v ktorom pripustil, že pre Ukrajinu je „rozhodujúce“ mať Trumpovu podporu. Nedá sa vylúčiť záplata, ale transatlantický systém zaznamenal veľký otras, keďže  drvivá väčšina európskych krajín vyjadrila podporu Zelenskému . V skutočnosti nezaznel osamelý hlas, ktorý by Zelenského kritizoval. Británia si nechala mamu. Keir Starmer, britský premiér, hostí v nedeľu stretnutie európskych lídrov, na ktorom sa má zúčastniť aj Zelenskyj.

Je nepravdepodobné, že by Európania v nedeľu na svojom konkláve posunuli ďalej, keďže je jasné, že Trump nemá žiadnu zhovievavú náladu. Ale škoda bola spôsobená. Transatlantická aliancia už nikdy nebude ako predtým.   

V tomto bezútešnom scenári je najväčšou nádejou, že Zelenského zosadenie, ktoré sa zdá byť pravdepodobné, nebude násilnou krvavou udalosťou, vzhľadom na mocenskú rivalitu v rámci režimu v Kyjeve. V každom prípade, jeho výmena nemusí byť strašná vec, pretože by si to vyžadovalo usporiadanie dlho očakávaných volieb na Ukrajine a viedlo by to k vzniku legitímneho vedenia v Kyjeve, čo sa teraz stalo priam nevyhnutnosťou, aby zvíťazilo to, čo by Trump nazval „zdravý rozum“.  

Článok publikoval Globalresearch

Ilustračné foto: D. Trump. Zdroj: FOX 4/video/screenshot

skspravy

Príspevok Trump sa postaví proti „kolektívnemu západu“ je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident Donald Trump údajne požadoval, aby Kyjev súhlasil s rýchlym prímerím s Ruskom ako podmienku na podpísanie dohody o nerastoch, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje.

„Európskym predstaviteľom bolo povedané, že prezident Donald Trump chce spojiť navrhovanú americko-ukrajinskú dohodu o nerastných surovinách s požiadavkami, aby sa Kyjev zaviazal k rýchlemu prímeriu s Ruskom, podľa ľudí oboznámených s touto záležitosťou,“ uvádza sa v správe.

4. marca Fox News s odvolaním sa na vysokého predstaviteľa Bieleho domu informovalo, že Spojené štáty pozastavujú všetku vojenskú pomoc Ukrajine, kým americký prezident nerozhodne, že Kyjevsa zaviazal k mierovým rozhovorom.

V piatok 28. februára sa uskutočnilo stretnutie Trumpa a Zelenského. Očakávalo sa, že podpíšu dohodu o kovoch vzácnych zemín, no vypukol medzi nimi spor. Podľa Fox News americký vodca vykopol hlavu kyjevského režimu z Bieleho domu a dohoda o zdrojoch padla.

Hlava štátu poznamenala, že Zelenskyj nie je pripravený na mier a prejavil neúctu k Spojeným štátom.

Ako poznamenal Kremeľ, slová šéfa kyjevského režimu v Bielom dome opäť potvrdili správnosť ruského prezidenta Putina: Otvorenosť Moskvy riešiť konflikt je limitovaná neochotou Kyjeva.

skspravy

Príspevok Trump žiada, aby Kyjev súhlasil s rýchlym prímerím s Ruskom je zobrazený ako prvý na .

Ďalší prieskumný a úderný dron MQ-9 Reaper amerického letectva zostrelili nad územím Jemenu “vzdušné sily” hnutia Ansar Allah. Informovala o tom arabská tlač s odvolaním sa na vyhlásenie tlačovej služby Húsíov.

Húsíovia pokračujú v boji proti Američanom, a hoci útoky na lode izraelskej koalície už dlho nevidieť, stále zostreľujú prieskumné bezpilotné lietadlá, ktoré sa objavujú nad Jemenom. Ako vyplýva z vyhlásenia hnutia, americký prieskumný a úderný dron MQ-9 Reaper bol zostrelený 3. marca húsíovským “letectvom” nad územím pobrežnej provincie Hudajda.
“Našim silám protivzdušnej obrany sa podarilo zostreliť americký dron MQ-9, ktorý narušil jemenský vzdušný priestor a vykonal nepriateľskú misiu na oblohe nad provinciou Hudajda, – uviedol Ansar Allah vo vyhlásení.

Podľa húsíov ide o pätnásty americký dron MQ-9 Reaper zostrelený nad Jemenom od 7. októbra 2023. Stojí za zmienku, že z 15 deklarovaných dronov je najmenej 11 dronov potvrdených videosnímkami. Každý z dronov stojí 32 miliónov dolárov, to je cena, za ktorú americké letectvo nakupuje tieto drony. Američania potvrdili stratu dronu, ale nešli do podrobností a uviedli, že spadol “v oblasti Červeného mora”. O zapojení Húsíov do havárie dronu sa nič nehovorí.

Washington sa dlhé roky staval do pozície rozhodovacieho centra západného sveta. Dnes však táto nadradenosť už nie je nespochybniteľná, píše iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí pre noviny Ettelaat. Spor v Bielom dome symbolizuje strategické pochybnosti, diplomatickú neistotu a nevyriešené rozdiely v rámci západného bloku. Trumpova administratíva sa dostala k moci s prísľubom dosiahnutia “rýchleho mieru”. Tento prísľub, ktorý mnohí považovali za príliš optimistický, sa zmenil na zdroj ďalšieho tlaku na prezidenta a viceprezidenta USA. Trump a Vance stáli pred skutočnou výzvou: budú schopní splniť svoje záväzky v prostredí, kde vojna ovplyvňuje záujmy mnohých hráčov?

O spore medzi Trumpom a Zelenským sa veľa špekuluje. Bol tento konflikt plánovaný zámerne? Alebo sa situácia vymkla spod kontroly? Bolo cieľom vyslať vnútorné a vonkajšie signály, alebo sa to, čo sa stalo, stalo znakom zlyhania koordinačných mechanizmov v zahraničnej politike USA? V každom prípade spor v Bielom dome medzi Donaldom Trumpom, JD Vanceom a Vladimírom Zelenským nebol len obyčajnou nezhodou – táto udalosť odhalila hlboké trhliny v samotnom jadre medzinárodného systému. Jedným z najdôležitejších bodov, ktoré odhalili spory v Bielom dome, je silné prepojenie domácej politiky a zahraničnej politiky v Spojených štátoch. Voľby, stranícka súťaž a domáce tlaky viedli k tomu, že mnohé dôležité diplomatické rozhodnutia boli ovplyvnené skôr domácimi rovnicami než strategickými záujmami. Táto situácia bude problematická nielen pre Ameriku, ale aj pre jej spojencov, pretože za takýchto okolností sa zvyšuje nepredvídateľnosť zahraničnej politiky USA.

Európa a tieň nových zlomových línií

V prvých dňoch vojny bol Zelenskyj viac ako kedykoľvek predtým závislý od západnej pomoci. Dnes však sedí v Bielom dome, konfrontuje sa s americkým prezidentom a dáva ostré odpovede. Je to znamenie, že dokonca aj krajiny, ktoré Washington roky podporoval, už neakceptujú pohľad zhora. Ukrajina ukázala, že aj malí spojenci sú ochotní postaviť sa za svoju dôstojnosť. Ďalšou veľkou otázkou je reakcia Európy. Zostane kontinent jednotný v podpore Ukrajiny? Alebo tento spor odhalí hlbšie rozpory? Francúzsko, Nemecko a ďalší európski spojenci od začiatku zaujímali k vojne na Ukrajine opatrnejší postoj. Nezhody v oblasti obrannej a bezpečnostnej politiky existovali od začiatku. Teraz, po hádke medzi vedúcimi predstaviteľmi Bieleho domu a Zelenským, sa tieto rozdiely stali zjavnými, dodal Abbás Arakčí.

Moskva nie je pasívnym pozorovateľom. Rusko vždy zastávalo názor, že západné spojenectvo je krehké, a spor v Bielom dome bol pre Kremeľ potvrdením naratívu, že opačný front je ešte nestabilnejší, než sa predpokladalo. Okrem toho Moskva už nie je len pasívnym pozorovateľom. Vojna na Ukrajine a nedávne udalosti poskytli Rusku príležitosť dôkladnejšie formovať svoju hru na rôznych frontoch. Na jednej strane sa rozširuje strategická spolupráca Ruska s Čínou. Na druhej strane Kremeľ posilňuje vzťahy s rozvojovými krajinami. Zvýšená hospodárska angažovanosť s krajinami BRICS+, posilnená bezpečnostná spolupráca s regionálnymi partnermi a úsilie o zníženie závislosti od západného finančného systému ukazujú prístup Moskvy ku globálnym zmenám. Zmenila sa aj dynamika vzťahov medzi Ruskom a Európou. Niektoré európske krajiny vrátane Maďarska a Slovenska sa bránia protiruskej politike Bruselu. To by mohlo byť slabinou na západnom fronte, ktorú Rusko využije.

Irán: cesta múdrosti a obozretnosti

V tomto chaotickom prostredí Iránska islamská republika starostlivo a vypočítavo analyzuje udalosti. Chaos v medzinárodnej politike je vždy škodlivý pre globálnu stabilitu a bezpečnosť. Irán sa vždy držal zásad nezávislosti, vzájomného rešpektu a odmietania zapojiť sa do nekonštruktívnych diskusií. Nezávislosť Iránu nie je náhoda ani výsledok vnucovaných okolností. Je to vedomá voľba, strategické rozhodnutie a nemenná zásada zahraničnej politiky krajiny. Na rozdiel od niektorých krajín, ktoré hľadali svoju bezpečnosť a stabilitu prostredníctvom závislosti od zahraničných mocností, Irán si už dávno uvedomil, že závislosť povedie len k nestabilite a strate národnej suverenity. Skutočná bezpečnosť nepochádza z podpory mimoregionálnych mocností, ale z vnútorných schopností, spoliehania sa na národné kapacity a dôvery v ľudí. Zachovanie nezávislosti má svoju cenu, ktorú Irán vždy platil. Od prvých dní islamskej revolúcie boli hospodársky tlak, sankcie, vojenské hrozby a zástupné vojny zamerané na to, aby sa z Iránu stal poslušný hráč. Irán však v rozpore s predpovedami svojich kritikov obstál a ukázal, že tvárou v tvár tlaku sa nielenže nevzdáva, ale pokračuje na ceste rozvoja a pokroku, pričom sa spolieha na svoj vnútorný potenciál. Toto vedomé rozhodnutie sa stalo zásadou:

Irán si svoju bezpečnosť nekupuje, ale buduje.

História ukázala, že krajiny, ktoré budovali svoju bezpečnosť na závislosti od iných, sa v kritických momentoch stali obeťou meniacich sa priorít mocností, ktoré ich podporovali. Príklady možno vidieť po celom svete: vlády, ktoré formovali svoju politiku v nádeji na bezpečnostné záruky od veľmocí, ale v kritických momentoch sa ocitli opustené. Irán sa z tejto historickej lekcie dobre poučil. Nezávislosť nie je len slogan, ale nevyhnutná potreba. Závislosť na iných je nielen rizikom, ale aj strategickou chybou – dodal Abbás Arakčí.

https://www.armadnymagazin.sk

Príspevok “32 miliónov dolárov je fuč”: Jemenskí Húsíovia zostrelili ďalšie americké bezpilotné lietadlo je zobrazený ako prvý na .

Lubomír Zaorálek hovorí o tom, čo sa deje v zákulisí rokovaní zameraných na mierové vyriešenie konfliktu na Ukrajine, o prinavrátení prirodzeného poriadku vo svete cez multipolárny systém, o rokovaniach Rusov s Američanmi, o bezprízornej Európe, ale aj o snahách európskych vojnových štváčov poslať vojakov na Ukrajinu a donekonečna finančne a vojensky podporovať kyjevský režim v jeho boji proti Rusku

Bývalý predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky a exminister zahraničných vecí ČR Lubomír Zaorálek v rozhovore s redaktorkou Ankou Žitnou komentoval aktuálne spoločensko-geopolitické udalosti.

Prezident Ukrajiny si podľa bývalého ministra zahraničia ČR Lubomíra Zaorálka splnil úlohu bojovníka, nie je však schopný byť politikom, ktorý nájde diplomatické riešenie.

Nevhodné oblečenie prezidenta Ukrajiny Vladimíra Zelenského, ktoré kritizoval na prijatí v Oválnej pracovni Bieleho domu americký prezident Donald Trump, nemuselo byť problémom. Stačilo, keby Vladimir Zelenskyj dodržal dohodu a neotváral témy, ktoré mali ostať na diskusiu medzi štyrmi očami. Myslí si to dlhoročný diplomat a bývalý minister zahraničných vecí Českej republiky Lubomír Zaorálek.

“Zelenskyj stelesňoval odvážneho politika, ktorý stál v čele krajiny a vzdoroval ruskej agresii. Ale zároveň to chcelo, aby spolu s tým sa stal aj štátnikom a politikom, ktorý bude schopný hľadať riešenia. Stretol som sa s Ukrajincami, ktorí mi hovorili, že majú obavu, že Zelenskyj splnil tú prvú úlohu, ale nie je schopný byť štátnikom, ktorý nájde riešenie, ktoré už bude diplomatické a bude schopné pristúpiť na isté kompromisy. To prezlečenie sa do obleku by znamenalo, že na seba prebral aj tú druhú rolu, toho kto vie, že vojenské riešenie samo o sebe nestačí,” komentuje L. Zaorálek.

Dodáva, že a j keď ukázalo, že Ukrajina bola schopná ubrániť sa, teraz to je treba premeniť na výsledok. “Na vojenskom poli sa Rusko poraziť nedá. Treba to vybojovať diplomaticky. Oblečenie symbolizuje, že Zelenskému sa nedarí prerod do štátnika a politika, ktorý vôbec nemusel byť ústupčivý. Ale volil by iné prostriedky, snažil sa nájsť dohodu a nesprával by sa tak, ako to predviedol v Oválnej pracovni. Čo mnohí komentovali, že v Kremli si Vladimír Putin otvoril šampanské. To bolo úplne zlé. Politik toto nesmie urobiť. Nesmie takto nahrať svojmu nepriateľovi, zlyhal,” konštatuje diplomat.

Vraví, že jedna vec bola postaviť sa Rusku a druhá vec sú realistické ciele, ako ďalej. “Čakať, že Putin príde odprosiť na kolenách do Kyjeva, nie je politicky reálny cieľ. V istom momente sa aj boj musí pretaviť do politického plánu, ktorý bude kompromisom, ale zaistí Ukrajine, že bude nezávislým štátom,” dodal.

Viac vo videu:


Zdroj: pluska.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Lubomír Zaorálek o tom, ako v čiernych teplákoch prišiel na rokovanie do Bieleho domu ukrajinský diktátor Zelenskyj, o jeho hádke s prezidentom USA Donaldom Trumpom & viceprezidentom JD Vanceom je zobrazený ako prvý na .

Vyslúžilý štvorhviezdičkový admirál, bývalý najvyšší veliteľ spojeneckých síl v NATO – James Stavridis vo svojom rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN dňa 4. marca 2025 prezradil šokujúcu predpoveď, ktorá zdecimovala progresívno-liberálne sily a vojnových štváčov po celom svete. Falošne živené nádeje, že podporou Ukrajine vojensky vyčerpaná Európa pod vedením vojnových štváčov, ktorí slúžia vojnovej mašinérii a globálnemu kriminálnemu Syndikátu, bude plniť úlohu rozpadnutej Aliancie, je len zbožným želaním tých, ktorých osud je už takmer spečatený.

Americký prezident Donald Trump v noci z pondělí na úterý zastavil veškerou vojenskou pomoc Ukrajině, a to včetně té, která již byla na cestě na Ukrajinu. Zastavení pomoci se týká i amerických zbraní třetích stran, tedy ostatní země NATO nesmí od této chvíle dodávat na Ukrajinu americké zbraně a munici.

Zákaz se vztahuje na veškerou výzbroj a výstroj, včetně finanční pomoci a finančních titulů. Zastavení zbrojní pomoci se očekávalo, protože Donald Trump chce zastavit válku na Ukrajině, ale má to malý háček. Trump tu válku potřebuje zastavit rychle, v podstatě okamžitě. A to znamená za každou cenu. A tu cenu logicky má zaplatit Ukrajina. Pokud na to Ukrajina nepřistoupí, USA dají od Ukrajiny i Evropy ruce pryč.

A to by mohlo vyvolat rozpad NATO. Bývalý vrchní velitel spojeneckých sil NATO v Evropě varoval [1], že NATO možná zažívá své poslední dny, protože americký závazek vůči transatlantické alianci ochabuje. Americký admirál James Stavridis, který v letech 2009-2013 působil jako vrchní velitel NATO v Evropě, uvedl, že bychom mohli být svědky “posledních dnů” aliance a začátku nové “Evropské smluvní organizace (ETO)“.

Naléhání Donalda Trumpa na evropské lídry, aby zvýšili své obranné rozpočty, v kombinaci s jeho roztržkou s Volodymyrem Zelenským v Oválné pracovně, vyvolalo mezi členy aliance obavy. Rusko prostě peče s USA novou Jaltu ve verzi 2.0 a Evropa stojí najednou po 80. letech znovu proti Rusku, a znovu proti USA.

Když evropskou válku proti Rusku nezaštítí USA v NATO, bude muset EU vytvořit vlastní alianci

A přesně k tomu se teď schyluje, protože země EU a především jestřábi zemí EU se v neděli v Londýně dohodli, že chtějí válku na Ukrajině a chtějí v ní pokračovat, ale i toto rozhodnutí má malý háček. Vlastně ne malý, ale tento je už přímo obrovský. Nelze totiž pokračovat bez USA.

Nejde jen o americké krytí evropských zad po stránce bezpečnosti, jde především o krytí nákladů na pokračování války na Ukrajině, se kterým již Brusel nemůže z americké strany počítat. A peníze na pokračování války budou obrovské, přičemž jakákoliv válečná avantura na Ukrajině bez mandátu NATO a bez opory USA se bude rovnat sebevraždě.

Takže se začíná mezi členy koalice všehoschopných uvažovat o vytvoření nově obranné aliance, v podstatě náhražky NATO. USA prostě nechtějí pokračovat v bojích proti Rusku na Ukrajině a dokonce Bílý dům navazuje dobré vztahy s Putinem. Zastavení americké podpory Ukrajině je de facto další hřebíček do rakve Ukrajiny.

A podle názoru admirála i Evropy. Tento krok Trumpa se zastavením vojenské podpory měl za následek, že Volodymyr Zelenský v úterý okamžitě prohlásil, že je připraven podepsat s USA dohodu o nerostných surovinách, ale zapomněl připojit svoji omluvu za své chování v pátek v Bílém domě.

Ukrajinský parlament poslal Trumpovi otevřený dopis připomínající hasící přístroj

Situace je natolik vážná, že dokonce i Nejvyšší rada Ukrajiny poslala Trumpovi anglicky psaný veřejný dopis. Bez americké pomoci je prostě ukrajinské vojenské úsilí odsouzeno ke kolapsu, a je otázkou, jak moc rychle. Ukrajina nemá a záměrně ani nechce skladovat zbraně na svém území kvůli ruským útokům, takže většina zbraní a munice má charakter tzv. in-time dodávek známých z automobilového průmyslu.

V takovém modelu dodávek se nic neskladuje a dodávky součástek jdou z kamionů rovnou do výrobních hal automobilky, takže i zde Ukrajina posílá munici a zbraně z kamionů z Polska rovnou na frontové linie. Ukrajinský parlament pochopil situaci a napsal [2] tak Trumpovi otevřený dopis:

Příspěvek Spojených států amerických jako strategického partnera Ukrajiny má mezi mezinárodními spojenci rozhodující význam při podpoře našeho národa v nejtěžších dobách jeho historie.

Nejvyšší rada Ukrajiny vyjadřuje jménem ukrajinského lidu hlubokou vděčnost prezidentu Donaldu Trumpovi, Kongresu Spojených států a americkému lidu za jejich pevnou a důslednou podporu nezávislosti, svrchovanosti a územní celistvosti Ukrajiny, jakož i za balíčky bezpečnostní pomoci poskytnuté Ukrajině, které pomohly stabilizovat situaci na frontě.

Ukrajina si hluboce váží snah velkého amerického lidu o komplexní obnovení vedoucího postavení Spojených států ve světě. Zároveň jsme pevně přesvědčeni, že vedoucí postavení Spojených států na mezinárodní scéně je neoddělitelně spojeno s obranou ideálů svobody a demokracie, dodržováním mezinárodních dohod a spolehlivostí ve vztazích se spojenci a přáteli.

Jsme přesvědčeni, že bezpečnost a stabilní rozvoj našeho národa jsou zajištěny neochvějnou podporou Spojených států a odrážejí hodnoty, které byly základem amerického historického úspěchu a inspirovaly miliony Ukrajinců.

V současné době je tato podpora pro ukrajinský lid a bezpečnostní a obranné síly Ukrajiny, stejně jako pro zajištění bezpečnosti a stability na celém evropském kontinentu, zásadnější než kdy jindy.

Ukrajinský lid si přeje mír více než kdokoli jiný na světě a věří, že osobní role prezidenta Donalda Trumpa a jeho mírové úsilí budou rozhodující pro rychlé ukončení bojů a dosažení míru pro Ukrajinu, Evropu i celý svět.

Nejvyšší rada Ukrajiny vítá iniciativy prezidenta Donalda Trumpa k zahájení vyjednávacího procesu zaměřeného na zajištění míru.

Nejvyšší rada Ukrajiny zdůrazňuje nutnost dalšího rozvoje strategického partnerství se Spojenými státy, zejména v oblasti těžby kritických nerostných surovin.

Nejvyšší rada Ukrajiny znovu potvrzuje, že Ukrajina musí zůstat nezávislým a suverénním státem a ukrajinský lid svobodným a nepodmaněným.

Společně jsme silnější!”.

–Nejvyšší rada Ukrajiny–

Tento dopis Trumpovi lze považovat de facto za hasící přistroj, který v Nejvyšší radě poslanci sundali narychlo ze zdi a začali s ním hasit obrovský diplomatický požár, který minulý pátek založil jejich Vůdce svojí roztržkou s Donaldem Trumpem v Bílém domě. Problém je v tom, že teď už v Bílém domě těmto slovům hašení nikdo nevěří, protože ještě v pondělí Zelenský tvrdil, že konec války je velmi, velmi daleko.

Hasičák použil i Zelenský a napsal Trumpovi

Krátce po těchto výrocích, zhruba několik hodin poté, zastavil Trump veškerou pomoc Ukrajině. A najednou ukrajinský parlament píše Trumpovi dopis o potřebě míru. Ano, to je třeba. Ale mám dojem, že ukrajinští poslanci v tom dopise už asi nepíšou o válce s Ruskem, ale spíš o válce Zelenského s Bílým domem. Protože to je daleko nebezpečnější válka pro Ukrajince v této chvíli.

Samotný Zelenský si v úterý ráno pro probuzení asi uvědomil, že Trump je opravdu rozezlený, když v noci zastavil Ukrajině veškerou pomoc, takže se Zelenský rozhodl po vzoru Nejvyšší rady rovněž napsat Trumpovi otevřený dopis a zavěsil ho na svůj Twitter. V textu v podstatě opakuje postoje Nejvyšší rady a snaží se ocenit Trumpa jako velkého politika a dokonce v textu uvádí, že ho mrzí, jak dopadlo jejich vzájemné páteční setkání v Bílém domě.

Ovšem v textu nikde není omluva, kterou Trump po Zelenském požaduje. Je tam pouze vyjádření lítosti nad tím, jak to proběhlo, což není dobrý signál. Zelenský přitom v rozhovoru pro Fox News již uvedl, že nevidí důvod, proč by se měl omlouvat. Překlad jeho dopisu z Twitteru máte zde:

Rád bych zopakoval závazek Ukrajiny k míru. Nikdo z nás si nepřeje nekonečnou válku. Ukrajina je připravena co nejdříve zasednout k jednacímu stolu, aby se přiblížila trvalému míru. Nikdo si nepřeje mír více než Ukrajinci. Můj tým a já jsme připraveni pracovat pod silným vedením prezidenta Trumpa na dosažení trvalého míru.

Jsme připraveni rychle pracovat na ukončení války a první fází by mohlo být propuštění zajatců a příměří na obloze – zákaz raket, dálkových dronů, bombardování energetické a jiné civilní infrastruktury – a příměří na moři okamžitě, pokud Rusko udělá totéž.

Pak chceme velmi rychle projít všemi dalšími fázemi a spolupracovat s USA, abychom se dohodli na silné konečné dohodě.

Opravdu si vážíme toho, kolik toho Amerika udělala pro to, aby pomohla Ukrajině udržet si suverenitu a nezávislost. A pamatujeme si okamžik, kdy se věci změnily, když prezident Trump poskytl Ukrajině Javeliny. Jsme za to vděční.

Naše páteční setkání ve Washingtonu, v Bílém domě, neproběhlo tak, jak mělo. Je politováníhodné, že se tak stalo. Je načase vše napravit. Rádi bychom, aby budoucí spolupráce a komunikace byly konstruktivní.

Pokud jde o dohodu o nerostných surovinách a bezpečnosti, Ukrajina je připravena ji podepsat kdykoli a v jakémkoli vhodném formátu. Tuto dohodu vnímáme jako krok k větší bezpečnosti a solidním bezpečnostním zárukám a pevně doufám, že bude účinně fungovat.

–Zelenský–

Trumpův poradce vysvětlil dva důvody, proč Zelenský nechce ukončit válku

V podstatě se to dá shrnout, že celá ukrajinská politická reprezentace je jeden velký cirkus. Nejvyšší rada je šapitó s cirkusáky toho nejhrubšího zrna, zatímco Zelenský tomu cirkusu šéfuje jako ředitel, ale často zaskakuje v jednotlivých číslech cirkusu jako vrchní klaun, během nichž hoří celá Ukrajina v ohni a umírá celý národ.

Přitom je už jasné i lidem okolo Trumpa, že Zelenský nechce volby na Ukrajině, protože by skončil ve funkci. Na americké Fox News vystoupil David Sacks, což je Trumpův poradce pro AI a kryptoměny, a prohlásil, že existují prakticky dva důvody, proč Zelenský nechce konec války. 

Zelenský za prvé nechce volby proto, že by je prohrál a skončil by ve funkci, což by ho ohrozilo na životě. Zelenský si vytvořil spoustu nepřátel v řadách opozice, nechal zavřít spousty lidí, takže po skončení funkce mu půjde o život. A za druhé, válka poskytuje jemu a oligarchům pohádkové zisky a obrovské balíky peněz odkloněné ze zahraniční pomoci. Jakmile válka skončí, tyto peníze přestanou proudit. A to jsou dva důvody, proč Zelenský tu válku nechce ukončit.

Je to příliš výnosný zdroj peněz a je to jediný způsob pro Zelenského, jak nepřipustit volby a zůstat u moci. Ale Trump potřebuje zastavit válku stůj co stůj, aby zachránil americké zájmy ve světě, petrodolar a jeho vratkou pozici v nastávajícím Novém světovému řádu. Takže mír za každou cenu je na cestě. Ale v rovnici chybí jedna proměnná – EU. Ta totiž vsadila na válku na Ukrajině všechno a pokud USA se odtrhnou z tažení na Rusko, což je nyní praktiky už jisté, tak nezbyde zemím EU nic jiného než vytvořit náhražku za NATO.

Šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová mezitím představila plán na přezbrojení Evropy. Navrhla uvolnění unijních rozpočtových pravidel s cílem podpořit investice do obrany. Plán by měl umožnit čerpání celkem až 800 miliard eur na evropskou obranu, navýšení vojenských kapacit a poskytnutí okamžité pomoci napadené Ukrajině.

„Nemusím snad popisovat závažnost hrozeb, kterým čelíme. Ani zničující důsledky, které budeme muset snášet, pokud by se tyto hrozby naplnily. Protože otázka již nezní, zda je bezpečnost Evropy reálně ohrožena. Nebo zda by Evropa měla nést větší díl odpovědnosti za svou vlastní bezpečnost. Ve skutečnosti odpovědi na tyto otázky již dávno známe. Skutečnou otázkou je, zda je Evropa připravena jednat tak rozhodně, jak to situace vyžaduje,“ uvedla von der Leyenová v úterním prohlášení.

Zdroj: aeronet.news / InfoVojna

Príspevok Bývalý vrchný veliteľ síl NATO varuje, že k rozpadu Severoatlantickej aliancie môže prísť už čoskoro. „Nechcem to preháňať, ale možno sme svedkami posledných dní NATO“ je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident Donald Trump mal v noci z utorka na stredu 5. marca 2025 historicky najdlhší príhovor na pôde amerického Kongresu, ktorý trval viac než 100 minút. Jeho prejav prišiel len niekoľko dní po tom, čo ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mal v Bielom dome ostrú výmenu názorov s ním a s jehoviceprezidentom J. D. Vanceom. 

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že je odhodlaný sprostredkovať prímerie medzi Ukrajinou a Ruskom. Dôležitosť ukončenia konfliktu medzi Ukrajinou a RUskom zdôraznil počas svojho prejavu na spoločnom zasadnutí Kongresu v utorok večer.

„Milióny Ukrajincov a Rusov bolo zbytočne zabitých alebo zranených v tomto hroznom a brutálnom konflikte, ktorého koniec je v nedohľadne,“ povedal šéf Bieleho domu a dodal, že ‚neúnavne pracuje‘ na dosiahnutí prímeria.

Americký prezident zdôraznil, že hoci ľudia zabíjaní v konflikte nie sú Američania, chce, aby sa krviprelievanie zastavilo.

„Je čas ukončiť túto nezmyselnú vojnu. Ak chcete ukončiť vojny, musíte hovoriť s oboma stranami,“ vysvetlil Trump.

Prezident USA zároveň kritizoval európskych spojencov, pretože míňajú viac peňazí na nákup ruskej energie ako na pomoc Ukrajine. Tvrdil, že americké financovanie Ukrajiny je neprimerane vysoké vzhľadom na to, že konflikt predstavuje pre USA relatívne obmedzené riziko.

„Spojené štáty poslali stovky miliárd dolárov na podporu obrany Ukrajiny… Chcete v tom pokračovať ďalších päť rokov?“ spýtal sa prítomných.

Viac vo videu:

Prejav amerického prezidenta prišiel len niekoľko dní po tom, čo ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mal v Bielom dome ostrú výmenu názorov s Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom.

Zelenskyj bol následne požiadaný, aby skrátil svoju cestu do USA a odišiel, v dôsledku čoho zostala navrhovaná dohoda o nerastných surovinách medzi USA a Ukrajinou nepodpísaná.

Trump v utorok uviedol, že dohoda, od ktorej očakáva vrátenie peňazí predtým vynaložených na pomoc Ukrajine, je na dobrej ceste. Citoval vyhlásenie, ktoré Zelenskyj vydal predtým a v ktorom tvrdil, že je pripravený rokovať o prímerí a podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Spor v Oválnej pracovni vyvolali Zelenského tvrdenia, že Rusku nemožno dôverovať a že pred podpísaním akéhokoľvek prímeria by Ukrajina potrebovala bezpečnostné záruky od USA. Trump odmietol poskytnúť Kyjevu konkrétne záruky a vylúčil členstvo Ukrajiny v NATO.

„S Ruskom sme viedli vážne rozhovory a dostali sme silné signály, že sú pripravení na mier,“zdôraznil Trump.

Rusko trvá na tom, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a stať sa neutrálnym štátom. Moskva tiež požaduje, aby sa Kyjev vzdal nárokov na Krym a štyri ďalšie regióny, ktoré hlasovali za pripojenie k Rusku.

Donald Trump: Amerika je späť! Naša krajina už nebude woke!

„Amerika je späť,“ vyhlásil americký prezident Donald Trump počas historicky najdlhšieho príhovoru na pôde amerického Kongresu trvajúceho viac než 100 minút. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

„Americký sen je nezastaviteľný,“ vyhlásil Trump. Takmer každú jeho vetu sprevádzal hlasný potlesk v stoji zo strany miestnosti vyhradenej pre Republikánov. Ocenili ním aj jeho vyhlásenie, že „naša krajina už nebude woke,“ čím Trump narážal na rušenie programov propagujúcich rozmanitosť, rovnosť a inklúziu (DEI).

Okrem potlesku sa však v miestnosti ozývali i protesty. Demokratický Kongresman Al Green z Texasu bol vyvedený z miestnosti po tom, ako na Trumpa opakovane pokrikoval a hrozil mu palicou, ktorou si pomáha pri chôdzi. Dôvodom jeho nespokojnosti je Trumpove rušenie zdravotných programov, píše AFP.

Ostatní Demokrati protestovali tichým držaním transparentov s nápismi ako „Klamstvo“, „To je lož“alebo „Musk kradne“. Mnohí Demokrati počas príhovoru na protest opustili sálu.

Trump počas príhovoru vyzval na potlesk pre Muska, ktorý príhovor sledoval z balkóna v miestnosti.

Americký prezident svojich prvých šesť týždňov vlády označil za masívny úspech a prisľúbil, že bez ohľadu na cenu bude pokračovať v snahe o reformu americkej vlády i o ukončenie vojny na Ukrajine.

Trumpov príhovor podľa AFP pripomínal svojou formou skôr reality show, kým jeho obsah sa skôr ponášal na príhovor počas predvolebnej kampane.

Trump vyhlásil, že sa pokúšal vyriešiť „ekonomickú katastrofu“, hoci po svojom predchodcovi Joeovi Bidenovi zdedil najsilnejšiu rozvinutú ekonomiku na svete, pripomína AFP. Obhajoval tiež zavedenie ciel, ktoré vyvolali odvetné kroky zo strany Kanady, Mexika a Číny a vyvolali neistotu na svetových trhoch.

Americký prezident neskôr vymenoval niekoľko vrážd spáchaných migrantmi a vyhlásením vojny mexickým kartelom si vyslúžil ďalšiu vlnu potlesku z radov Republikánov.

Trump sa v prejave venoval aj situácii na Ukrajine, ignoroval však obvinenia z toho, že svojimi krokmi smeruje k Moskve a otáča sa chrbtom svojmu spojencovi Kyjevu, upozorňuje AFP.

Americký prezident zopakoval, že nadišiel čas ukončiť túto „nezmyselnú vojnu“ a vyhlásil, že krátko pred príhovorom údajne dostal list od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorého je Ukrajina „pripravená“ na mierové rokovania a môže „kedykoľvek“ podpísať dohodu o zdieľaní nerastného bohatstva medzi Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Zopakoval tiež svoje kontroverzné prísľuby, že si „vezme späť“ Panamský prieplav a „tak či onak“ získa od od Dánska Grónsko.

Demokratom sa zatiaľ nepodarilo nájsť účinný recept na Trumpovu stratégiu okupovať správy neustálymi tlačovými konferenciami, píše AFP.

Na Trumpov prejav reagovala Demokratka Elissa Slotkinová, ktorá je senátorkou za Michigan.

„Prezident Trump sa snaží o dosiaľ nevídanú rozdávačku pre svojich miliardárskych kamarátov a najbohatším ľuďom v Amerike sa snaží rozdať bilióny dolárov. Aby to mohol urobiť, prinúti vás platiť za všetko vo vašom živote. Ceny potravín a nehnuteľností neklesajú, ale stúpajú a nepredstavil vierohodný plán, ako si poradiť ani s jedným, ani s druhým,“ vyhlásila podľa Reuters Slotkinová.

„Prezident Trump veľmi rád sľubuje „mier skrz silu“. Túto frázu však ukradol Ronaldovi Reganovi. No po tom, čo sa odohralo minulý týždeň v Oválnej pracovni, sa Regan musí v hrobe obracať. Všetci chceme, aby sa vojna na Ukrajine skončila, no Regan chápal, že skutočne silná Amerika si vyžaduje spojenie vojenskej sily, ekonomickej moci a morálnej čistoty,“ dodala.

Rusko a Spojené štáty sa zatiaľ nedohodli na termíne ďalších rokovaní ich predstaviteľov, povedal v utorok novinárom poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Okrem toho potvrdil, že americká strana zatiaľ nepredstavila, koho nominuje na post zvláštneho vyjednávača pre urovnanie vojny na Ukrajine.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Prvým impulzom sa 12. februára stal telefonát Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne sa uskutočnili stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii a Turecku.

Delegácie vedené ministrami zahraničných vecí sa na rokovaniach v Rijáde okrem iného dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine a vymenujú svojich zvláštnych vyjednávačov, pričom prvé tak majú spraviť Spojené štáty a následne Rusko.

„Zatiaľ nie,“ odpovedal Ušakov na otázku, či USA takúto nomináciu už predložili.

Zdroj: info.sk / hnonline.sk / rt.com / YouTube / InfoVojna

Príspevok „Amerika je späť. Naša krajina už nebude viac „woke“! Je čas ukončiť „nezmyselný“ konflikt na Ukrajine!,“ vyhlásil Donald Trump je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident Donald Trump pohrozil Panamě ekonomickým i vojenským tlakem kvůli údajnému rostoucímu čínskému vlivu v řízení Panamského průplavu. 

Velmi rychle se splnil záměr Donalda Trumpa získat zpět americkou kontrolu nad Panamským průplavem. Mezinárodní investoři, mezi kterými je i americký fond BlackRock, zřejmě nejvlivnější finanční instituce na planetě, převezmou kontrolu nad kontejnerovými terminály na obou stranách Panamského průplavu od hongkongské skupiny CK Hutchison Holding. To ve své podstatě znamená kontrolu nad obchodem v celém průplavu.

Píše o tom agentura AP a panamská média. Americký prezident Donald Trump kritizoval v uplynulých měsících rostoucí čínský vliv nad klíčovou námořní infrastrukturou, což panamská vláda odmítla.

Hongkongská skupina prodává skupině investorů své dceřiné společnosti Hutchison Port Holdings a Hutchison Port Group Holdings. Ty provozují 43 přístavů ve 23 zemích. Dohoda se týká i kontejnerových přístavů Cristóbal a Balboa, které se nachází na obou koncích Panamského průplavu. Obchod se však netýká přístavů v Číně či Hongkongu.

Transakci ještě musí posoudit panamská vláda, která ji zatím nekomentovala. Hodnotu dohody agentura AP odhaduje dohromady na 23 miliard dolarů (545,5 miliardy dolarů).

Americký prezident Trump pohrozil Panamě ekonomickým i vojenským tlakem kvůli údajnému rostoucímu čínskému vlivu v řízení Panamského průplavu. Panamská vláda však odmítla, že by Čína přímo ovlivňovala správu průplavu.

„Chtěl bych zdůraznit, že transakce je čistě obchodní a nijak nesouvisí s nedávnými politickými zprávami,“ uvedl jeden z ředitelů společnosti CK Hutchison Holding Frank Sixt.

O „světové transakci mezi soukromými firmami“ mluví v prohlášení i panamská vláda. Podle ní hlavním důvodem dohody jsou „vzájemné výhody“ podniků zapojených do obchodu.

Panama převzala průplav do své správy v roce 1999. Spojené státy infrastrukturu před více než 100 lety postavily a do konce 90. let ji i přímo spravovaly.

Zdroj: echo24.cz

Príspevok BlackRock přebírá americkou kontrolu nad Panamským průplavem je zobrazený ako prvý na .

Britskí politici a veteráni označili tento Vanceov výrok za neúctivý. Pripomenuli, že Spojené kráľovstvo vyslalo tisíce vojakov na podporu USA po 11. septembri 2001.

Americký viceprezident J. D. Vance sa v utorok ohradil voči kritike, ktorú vyvolal jeho výrok o možných mierových jednotkách na Ukrajine, pričom spochybnil ich kompetentnosť pre takúto misiu. Informovala o tom agentúra AP, píše TASR.

V reakcii na návrh Londýna a Paríža rozmiestniť na Ukrajine mierové sily Vance v pondelok v rozhovore so Seanom Hannitym pre televíziu Fox News tento zámer zosmiešnil, keď povedal, že by mohlo ísť o „20.000 vojakov z ktorejkoľvek krajiny, ktorá neviedla vojnu 30 alebo 40 rokov“. Podľa Vancea by lepšou bezpečnostnou zárukou bolo uzavretie ekonomickej dohody so Spojenými štátmi.

Britskí politici a veteráni označili tento Vanceov výrok za neúctivý. Pripomenuli, že Spojené kráľovstvo vyslalo tisíce vojakov na podporu USA po 11. septembri 2001.

Vo svojom utorkovom statuse na sieti X Vance upozornil, že v rozhovore pre Fox News ani nespomenul Spojené kráľovstvo ani Francúzsko, ktoré podľa neho „statočne bojovali po boku Spojených štátov posledných 20 a viac rokov“. Pobúrené reakciu na svoje výroky označil za „absurdne nečestné“.

„Nádej nie je stratégia. Nalievanie peňazí a munície do hrozného konfliktu – to nie je stratégia,“hovoril Vance o politike Bidenovej administratívy na Ukrajine, ktorú teraz chcú uplatňovať vojnoví štváči v Európe a vynakladať ďalšie miliardy dolárov.

Aj ďalej však pokračoval v spochybňovaní myšlienky britsko-francúzskej „koalície ochotných“ dohliadať na akékoľvek prímerie na Ukrajine.

„Existuje veľa krajín, ktoré (to) dobrovoľne (súkromne alebo verejne) podporujú, ale nemajú skúsenosti z bojiska ani vojenské vybavenie, aby mohli robiť niečo zmysluplné,“ argumentoval Vance.

„Ak chcete skutočné bezpečnostné záruky, ak chcete skutočne zabezpečiť, aby Vladimir Putin znovu nenapadol Ukrajinu, najlepšou bezpečnostnou zárukou je poskytnúť Američanom ekonomické výhody v budúcnosti Ukrajiny,“ povedal Vance v rozhovore. „To je oveľa lepšia bezpečnostná záruka ako 20 000 vojakov z nejakej náhodnej krajiny, ktorá 30 alebo 40 rokov neviedla vojnu.“

Neskôr na otázku novinárov, či by európske mierové jednotky mohli byť reálne súčasťou riešenia vojny na Ukrajine, už Vance uviedol, že USA oceňujú ponuku Britov a Francúzov. Je to podľa neho „veľký krok“ a „veľmi, veľmi dôležité“.

Vance v posledných týždňoch prekvapil svojimi postojmi v zahraničnopolitickej oblasti, najmä pokiaľ ide o Európu.

Vo februári na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ohromil európskych lídrov, keď kritizoval Európu, a najmä Nemecko: európske štáty obvinil z obmedzovania slobody prejavu a vylučovania spolupráce s politickými stranami, ktoré vyjadrujú silné obavy z imigrácie.

K téme upierania slobody prejavu v Európe sa Vance vrátil aj minulý týždeň na rokovaní s britským premiérom Keirom Starmerom počas jeho návštevy Bieleho domu.

Minulý piatok bol zasa Vance prvým, kto zvýšil hlas na rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý pricestoval do USA podpísať zmluvu o nerastných surovinách Ukrajiny. Táto roztržka mala za následok predčasné ukončenie Zelenského návštevy v Bielom dome a vyvolala obavy spojencov Kyjeva.

Po tom, čo prezident USA Donald Trump v utorok pozastavil americkú vojenskú podporu pre Ukrajinu, Zelenskyj označil piatkový spor v Oválnej pracovni Bieleho domu za „poľutovaniahodný“ a uviedol, že chce dať vzťahy so Spojenými štátmi do poriadku.

Trump, ktorému Ukrajina i európski spojenci vyčítajú, že chce o urovnaní konfliktu na Ukrajine rokovať s Ruskom bez ich účasti, nateraz odmieta účasť USA na mierovej operácii navrhovanej Francúzskom a Spojeným kráľovstvom.

Zdroj: bleskovky.sk / npr.org / InfoVojna

Príspevok Trafené husy z Francúzska a Británie zagágali. JD Vance zosmiešnil smelých zajkov z Európy, ktorí chcú vyslať vojakov na Ukrajinu je zobrazený ako prvý na .

Šéfka Národnej spravodajskej služby USA (DNI) Tulsi Gabbardová v rozhovore pre spravodajskú televíziu Fox News, odvysielaného 2. marca 2025, priblížila, že antidemokratické a totalitné praktiky „vidíme v Spojenom kráľovstve, vidíme to v Nemecku, videli sme to pri zrušení (výsledkov prezidentských) volieb v Rumunsku“. Podľa nej to len svedčí o ‚obrovskej divergencii‘ medzi hodnotami USA a hodnotami európskych krajín, ktoré podporujú Zelenského.

Ukrajina a mnohí jej európski podporovatelia nezdieľajú americké hodnoty slobody, mieru a demokracie, ktoré zdieľa prezident Donald Trump, uviedla v nedeľňajšom rozhovore pre Fox News riaditeľka Národnej spravodajskej služby USA Tulsi Gabbardová, kde dostala otázku ohľadne ostrej výmeny názorov v Bielom dome, ktorej sa 28. februára 2025 zúčastnil ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj a prezident USA Donald Trump a jeho viceprezident J. D. Vance. Šokujúce stretnutie sa skončilo náhlym odchodom Zelenského z Bieleho domu po tom, ako ho Trump obvinil z nevďačnosti, z „hazardovania s treťou svetovou vojnou“ a z odmietania ukončiť vojnu s Ruskom prostredníctvom mierových rokovaní.

Tento incident vyvolal reakciu Trumpových kritikov vrátane viacerých lídrov EÚ, ktorí ho obvinili zo „šikanovania“ Zelenského. Podľa Gabbardovej však každý, kto kritizoval Trumpa za jeho interakciu s ukrajinským lídrom, len dokazuje, že „nie je oddaný mieru“.

„Mnohé z týchto európskych krajín a samotný Zelenskyj, ktorí tvrdia, že stoja a bojujú za slobodu a demokraciu“, v skutočnosti konajú v rozpore s týmito hodnotami, uviedla Gabbardová.

„Keď sa v skutočnosti pozrieme na to, čo sa deje v skutočnosti v týchto krajinách, ako aj so Zelenského vládou na Ukrajine, je to presne naopak,“ dodala. Gabbardová poukázala na to, že na Ukrajine sa nekonali voľby, ako sa kriminalizujú opozičné strany, zatvárajú pravoslávne kostoly a štát má totálnu kontrolu nad médiami.

„Vynára sa otázka. Je jasné, že stoja proti [ruskému prezidentovi Vladimirovi] Putinovi. Za čo však v skutočnosti bojujú je v súlade s hodnotami, o ktorých tvrdia, že ich vyznávajú v zhode s [USA], a to sú hodnoty slobody, mieru a skutočnej bezpečnosti,“ povedala Gabbardová.

Šéfka DNI ďalej kritizovala partnerov Washingtonu z EÚ, pričom pripomenula Vanceov prejav na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, kde obvinil európske krajiny z vykonávania politík, ktoré „podkopávajú demokraciu“ a ukazujú, že „v skutočnosti neveria hlasom ľudí“.

„Vidíme to v Spojenom kráľovstve, vidíme to v Nemecku, videli sme to pri zrušení (výsledkov prezidentských) volieb v Rumunsku,“ povedala Gabbardová a naznačila, že to svedčí o ‚obrovskej divergencii‘ medzi hodnotami USA a hodnotami európskych krajín, ktoré podporujú Zelenského.

Rusko si taktiež myslí, že minulotýždňový stret medzi Zelenským a Trumpom opäť dokázal, že Kyjev nemá skutočný záujem o mier. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že správanie ukrajinského vodcu v Oválnej pracovni „ukázalo, aké ťažké bude dostať sa na cestu urovnania konfliktu na Ukrajine“.

Viac vo videu s českými titulkami:


Video v pôvodom znení:

Zdroj: YouTube Fox News / rt.com / Rumble AENews / InfoVojna

Príspevok Riaditeľka tajných služieb USA Tulsi Gabbardová obvinila predstaviteľov európskych štátov, že už viac nezdieľajú s USA hodnoty slobody a demokracie a dodala, že EÚ sa mení na totalitu je zobrazený ako prvý na .

D Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas piatkového stretnutia so šéfom Bieleho domu v Oválnej pracovni prejavil „nedostatok rešpektu“ a „ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu“, o ktorý sa Donald Trump usiluje. 

Ukrajinský prezident „napokon“ pristúpi na mierové rokovania s Ruskom, povedal v pondelok americký viceprezident J.D. Vance v reakcii na minulotýždňový spor Volodymyra Zelenského so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom.

Vance v rozhovore pre televíziu Fox News vyhlásil, že ukrajinský prezident počas piatkového stretnutia s Trumpom v Oválnej pracovni prejavil „nedostatok rešpektu“ a „ukázal jasnú neochotu zapojiť sa do mierového procesu“, o ktorý sa Trump usiluje.

„Myslím si, že Zelenskyj na to ešte nebol pripravený, a úprimne povedané, nie je pripravený ani teraz,“ tvrdil Vance. „Zároveň si však myslím, že napokon bude. Musí,“ zdôraznil viceprezident.

Rozhovor vznikol skôr, ako Biely dom oznámil pozastavenie vojenskej pomoci Ukrajine. Trumpova administratíva chce týmto spôsobom Kyjev prinútiť, aby pristúpil na mierové rokovania s Ruskom, píše AFP.

Podľa Vancea zostávajú dvere Bieleho domu otvorené, „pokiaľ je Zelenskyj ochotný vážne rokovať o mieri“. „Nemôžete prísť do Oválnej pracovne alebo kamkoľvek inam a odmietnuť čo i len diskutovať o detailoch mierovej dohody,“ zdôraznil Vance s tým, že Kyjev aj Kremeľ budú musieť urobiť ústupky.

„Keď sa tento postoj zmení… a keď budú ochotní hovoriť o mieri, myslím, že prezident Trump bude prvý, kto zdvihne telefón,“ vyhlásil.

Viceprezident USA pripomenul, že je podľa neho dôležité, aby si Zelenskyj i ruský prezident Vladimír Putin spoločne sadli za rovnaký rokovací stôl. Vance vyzval aj európske štáty podporujúce Kyjev k„racionálnemu“ prístupu, pretože „vojna nemôže trvať večne“.

Otázku bezpečnostných záruk podľa neho vyrieši zmluva o mineráloch, vďaka ktorej budú mať USA na Ukrajine svoje ekonomické záujmy a pracovníkov.

„To je oveľa lepšia bezpečnostná záruka než mať 20-tisíc vojakov z nejakej náhodnej krajiny, ktorá vo vojne nebojovala 30 alebo 40 rokov,“ povedal viceprezident USA pre Fox News.

Vance ďalej v rozhovore so Seanom Hannitym z Fox News Vance obvinil vysokých európskych predstaviteľov, ktorí v reakcii na incident vyjadrili Zelenskému podporu a potľapkávajú ho po pleci.

„Hovoria: ‚Si bojovník za slobodu, musíš bojovať navždy‘. No, bojovať navždy s čím? S čími peniazmi, s čími nábojmi a s čími životmi?“ spýtal sa Vance.

Americký viceprezident tvrdil, že hoci niektorí európski lídri v súkromí uznávajú, že financovanie Ukrajiny v jej konflikte s Ruskom nemôže trvať donekonečna, verejne sľubujú podporu Zelenskému na ďalšie desaťročie. Tvrdil, že táto pozícia „robí Ukrajincom medvediu službu“.

Zelenského návšteva v Bielom dome mala mať podľa Vancea slávnostný charakter, ale zmenila sa na hádku, keď ukrajinský líder odmietol možnosť diplomatickej spolupráce s Ruskom. Senátor Lindsey Graham, ktorý je verným zástancom Ukrajiny, po tejto hádke vyzval Zelenského na odstúpenie.

„Keď ste prišli o podporu Lindseyho Grahama, znamená to, že musíte prísť k rokovaciemu stolu a uznať – Donald Trump je jediná možnosť,“ povedal Vance. Zdôraznil, že návrh naďalej nalievať prostriedky do konfliktu a dúfať, že situácia na bojisku sa zmení, „nie je stratégiou“.

Viac vo videu:

Trump a Zelenskyj sa v piatok stretli v Bielom dome, kde mali podľa očakávaní podpísať dohodu o nerastných surovinách. Schôdzka sa však skončila predčasne po slovnej roztržke. Trump a J. D. Vance vytýkali Zelenskému, že nie je dosť vďačný za už poskytnutú pomoc pre Ukrajinu, nemá záujem o mierové rokovania s Ruskom a zahráva sa s treťou svetovou vojnou.

Po debakli v Bielom dome Zelenskyj tvrdil, že neurobil nič zlé, a odcestoval do Londýna na rokovania s európskymi lídrami. V nedeľu britský premiér Keir Starmer oznámil vytvorenie „koalície ochotných“, ktorá by mohla vyslať na Ukrajinu vojenské jednotky pod podmienkou dosiahnutia mierovej dohody s Ruskom.

Mnohí európski predstavitelia uviedli, že akákoľvek takáto misia by potrebovala podporu USA, zatiaľ čo Trumpova administratíva účasť amerických jednotiek vylúčila.

Trump obvinil Zelenského, že hazarduje s miliónmi životov a zahráva sa s treťou svetovou vojnou

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že nie je ochotný urobiť ústupky potrebné na ukončenie konfliktu, zatiaľ čo J. D. Vance ho kritizoval za nedostatok diplomacie. Trump mu tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov a zahráva sa s treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.

Šéf Bieleho domu neskôr napísal, že ukrajinský prezident nie je pripravený na mier. „Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach,“ uviedol americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni“.

Zelenského vyzval, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený.

Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil medzitým v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú.

Šéf diplomacie USA Rubio medzitým vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom. „Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“

Situácia vyvoláva obavy o budúcnosť americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa denníka The Washington Post Trumpova administratíva teraz prehodnocuje svoje finančné a vojenské záväzky voči Kyjevu.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz tiež naznačil možnú zmenu postoja Washingtonu s tým, že Zelenskyj bude možno musieť odstúpiť, ak odmietne diplomatické riešenie. Waltz v rozhovore pre CNN uviedol, že „nie je jasné, či je prezident Zelenskyj, najmä po tom, čo sme videli v piatok, pripravený previesť Ukrajinu k ukončeniu tejto vojny a rokovať o kompromise“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že zatiaľ čo Washington sa usiluje o mier pre Ukrajinu, niektorí európski spojenci zrejme uprednostňujú predlžovanie konfliktu s cieľom ďalej oslabiť Rusko.

USA poskytli od februára 2022  do januára 2025 Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 65,9 miliardy amerických dolárov.

 „Pokiaľ Zelenskyj nebude usilovať o mier, Ukrajina nedostane od USA žiadne peniaze,“ vyhlásil v noci z nedele na pondelok americký minister obchodu Howard Lutnick.

Zdroj: pluska.sk / forbes.cz / rt.com / YouTube / InfoVojna

Príspevok „Zelenskyj nie je pripravený rokovať o mieri. Keď zmení názor, Donald Trump sa s ním bude baviť,“ vyhlásil americký viceprezident JD Vance je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident Donald Trump predtým v pondelok opäť obvinil veliteľa banderovského režimu v Kyjeve, že nemá záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež napísal, že Spojené štáty sa so Zelenského postojom v otázke prímeria s Ruskom nemienia zmieriť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si želá, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr. Napísal to na sociálnej sieti X pár dní po tom, ako ho americký prezident Donald Trump obvinil, že vojnu na Ukrajine nechce zastaviť a zahráva sa s rozpútaním tretej svetovej vojny.

„Je veľmi dôležité, aby sme sa pokúsili urobiť našu diplomaciu skutočne zmysluplnou, aby sme túto vojnu čo najskôr ukončili. Potrebujeme skutočný mier a Ukrajinci ho chcú viac ako čokoľvek iné, pretože vojna ničí naše mestá. Prichádzame o našich ľudí. Musíme zastaviť vojnu a zaručiť bezpečnosť,“ napísal Zelenskyj. Zároveň dodal, že dúfa v podporu USA.

Trump predtým v pondelok opäť ostro reagoval na Zelenského, ktorý v nedeľu v rozhovore pre britské médiá uviedol, že rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sú v najskoršom štádiu a že urovnanie s Moskvou zostáva len vzdialenou perspektívou. Trump sa toho v pondelok chopil tvrdiac, že Zelenskyj sa nezaujíma o skoré dosiahnutie mieru.

Strhaný ukrajinský diktátor vo svojom propagandistickom videu zverejnenom v pondelok večer uviedol, že zorganizoval stretnutie, na ktorom analyzoval podporné balíky a niektoré vojenské zákazky: „Dobré výsledky v oblasti delostreleckých kontraktov – Ukrajina potrebuje pevný základ. Drony sú stálou prioritou. Obrana oblohy: na Ukrajinu sa teraz dostali ďalšie systémy z Litvy. Dnes sme na zasadnutí diskutovali o niektorých osobitných otázkach stability nášho štátu. Pracujeme na všetkých možných scenároch na ochranu Ukrajiny. Základným scenárom je zachovanie našich pozícií a zabezpečenie podmienok pre riadnu diplomaciu, pre skoré ukončenie tejto vojny dôstojným mierom. Potrebujeme mier, skutočný, čestný mier, nie nekonečnú vojnu“.

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fzelenskyy.official%2Fvideos%2F1430985994530384%2F&show_text=false&width=560&t=0

Americký prezident Donald Trump v pondelok opäť obvinil ukrajinskú hlavu štátu Volodymyra Zelenského, že nemá záujem na dosiahnutí mieru na Ukrajine. V príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social tiež napísal, že Spojené štáty sa so Zelenského postojom v otázke prímeria s Ruskom nemienia zmieriť

„Toto je najhoršie vyhlásenie, aké mohol Zelenskyj urobiť, a Amerika to už dlho neznesie,“napísal Trump v pondelok na sieti Truth Social.

„Je to, ako som hovoril: tento chlapík, kým má podporu Ameriky, nechce mier. Európa na stretnutí so Zelenským otvorene vyhlásila, že bez USA to nedokáže. Asi to nie je práve najlepšie vyhlásenie z hľadiska demonštrácie sily voči Rusku. Čo si myslia?“ pýtal sa ďalej Trump.

Trump k tomuto svojmu statusu pripojil odkaz na materiál agentúry Associated Press z 3. marca s titulkom: Zelenskyj hovorí, že ukončenie vojny s Ruskom je ‚veľmi, veľmi ďaleko‘.

Agentúra vo svojom článku cituje Zelenského, ktorý povedal, že dohoda o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom je „ešte veľmi, veľmi ďaleko“, ale vyslovil aj očakávanie, že silné vzťahy so Spojenými štátmi budú pokračovať aj napriek jeho roztržke s Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom minulý piatok (28. februára) v Bielom dome.

Od tohto incidentu viacerí predstavitelia Trumpovej administratívy a republikánski kongresmani stupňujú kritiku voči Zelenskému a niektorú mu už odporučili, aby z funkcie prezidenta odstúpil.

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že nie je ochotný urobiť ústupky potrebné na ukončenie konfliktu, zatiaľ čo J. D. Vance ho kritizoval za nedostatok diplomacie. Trump mu tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov a zahráva sa s treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.

Šéf Bieleho domu neskôr napísal, že ukrajinský prezident nie je pripravený na mier. „Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach,“ uviedol americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni“.

Zelenského vyzval, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený.

Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil medzitým v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú.

Šéf diplomacie USA Rubio medzitým vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom. „Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“

Situácia vyvoláva obavy o budúcnosť americkej vojenskej pomoci Ukrajine. Podľa denníka The Washington Post Trumpova administratíva teraz prehodnocuje svoje finančné a vojenské záväzky voči Kyjevu.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz tiež naznačil možnú zmenu postoja Washingtonu s tým, že Zelenskyj bude možno musieť odstúpiť, ak odmietne diplomatické riešenie. Waltz v rozhovore pre CNN uviedol, že „nie je jasné, či je prezident Zelenskyj, najmä po tom, čo sme videli v piatok, pripravený previesť Ukrajinu k ukončeniu tejto vojny a rokovať o kompromise“.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že zatiaľ čo Washington sa usiluje o mier pre Ukrajinu, niektorí európski spojenci zrejme uprednostňujú predlžovanie konfliktu s cieľom ďalej oslabiť Rusko.

USA poskytli od februára 2022  do januára 2025 Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 65,9 miliardy amerických dolárov.

 „Pokiaľ Zelenskyj nebude usilovať o mier, Ukrajina nedostane od USA žiadne peniaze,“ vyhlásil v noci z nedele na pondelok americký minister obchodu Howard Lutnick.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Šialený ukrajinský diktátor Zelenskyj, ktorého Trump vykopol z Bieleho domu, pretože odmietol rokovať s Ruskom a ukončení vojny na Ukrajina, ťahá celý svet aj s ďalšími vojnovými štváčmi v Európe do 3. svetovej vojny je zobrazený ako prvý na .

Spojené štáty doteraz hrali ústrednú úlohu v pomoci Európe v boji proti ruským sabotážiam, často v rámci tajných kybernetických operácií. Táto spolupráca by však teraz mohla byť ohrozená, dodáva americký denník slúžiaci v hlásaní agendy Deep state, záujmom Sorosovej siete politických mimovládok a rusofóbnym vojnovým štváčom.

Americký minister obrany Pete Hegseth nariadil veliteľstvu americkej armády pre kybernetický priestor, aby zastavilo útočné kybernetické operácie proti Rusku. Krok je zrejme súčasťou širšieho úsilia Washingtonu o zapojenie ruského prezidenta Vladimira Putina do rozhovorov o Ukrajine a do nového vzťahu so Spojenými štátmi, napísal v nedeľu 2. marca 2025 vo svojom článku denník The New York Times (NYT).

Hegsethove usmernenia, ktoré sú súčasťou prehodnotenia všetkých operácií proti Rusku, neboli verejne vysvetlené. Minister ich však podľa NYT vydal ešte pred piatkovou konfrontáciou prezidenta Donalda Trumpa a jeho ukrajinského náprotivku Volodymyra Zelenského ohľadom Ukrajiny a mierových rozhovorov s Ruskom v Oválnej pracovni.

Presný rozsah a trvanie príkazu ministerstva obrany nie sú jasné, hranica medzi útočnými a obrannými kybernetickými operáciami je navyše často hmlistá, pripomína denník. Zachovanie prístupu k hlavným ruským sieťam na špionážne účely je však podľa NYT zásadné pre pochopenie Putinových zámerov pri vyjednávaní o Ukrajine a pre sledovanie sporov vo vnútri Ruska o tom, na akých podmienkach trvať a kde ustúpiť.

Podľa niekdajších amerických činiteľov je bežné pozastavenie podobných operácií v čase citlivých diplomatických rokovaní. Trumpov a Hegsethov ústup od útočných kybernetických operácií proti Rusku je však podľa denníka riskantný, pretože počíta s tým, že Putin bude krok opätovať a poľaví v takzvanej tieňovej vojne proti USA a ich tradičným spojencom v Európe.

Rusko sa v prvých týždňoch Trumpovej novej vlády naďalej pokúšalo preniknúť do amerických sietí, tvrdia americkí predstavitelia. Toto úsilie je však len súčasťou širšej ruskej kampane. V uplynulom roku sa zvýšil počet ruských útokov prostredníctvom vydieračských programov, takzvaného ransomwaru, na americkú infraštruktúru, nemocnice a mestá. Podľa spravodajských služieb ide z veľkej časti o trestné činy, ktoré ruské tajné služby schválili, alebo ich ignorovali.

V Európe sa v uplynulom roku zvýšil počet pokusov o sabotáže. Podľa hlasných trúb zločineckých elít, ktoré predstavujú korporátne médiá a ich tlačové agentúry existujú podozrenia na ruské pokusy o prerušenie komunikačných káblov, Ruskom riadené explózie a pokusy o atentát, vrátane plánu zavraždiť riaditeľa nemeckého zbrojného koncernu Rheinmetall, ktorý dodáva zbrane Ukrajine. Spojené štáty doteraz hrali ústrednú úlohu v pomoci Európe v boji proti ruským sabotážiam, často v rámci tajných kybernetických operácií. Táto spolupráca by však teraz mohla byť ohrozená, dodáva denník slúžiaci agende Deep state.

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna

Príspevok Americký minister obrany Pete Hegseth nariadil zastaviť útočné kybernetické operácie proti Rusku, píše The New York Times je zobrazený ako prvý na .

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Spojené štáty pripravujú plán na možné zmiernenie sankcií voči Rusku, ktoré naň uvalila predchádzajúca administratíva za jeho inváziu na Ukrajinu. S odvolaním sa na nemenované zdroje to v pondelok 3. marca 2025 napísala agentúra Reuters.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa usiluje ukončiť vojnu na Ukrajine, ktorú pred viac než tromi rokmi napadlo Rusko, aj ústretovými vyjadreniami a krokmi voči Moskve, s ktorou chce obnoviť vzťahy.

Biely dom podľa zdrojov požiadal ministerstvá zahraničných vecí a financií o vypracovanie zoznamu sankcií, ktoré možno zmierniť, aby o nich mohli americkí predstavitelia diskutovať s ruskými zástupcami v najbližších dňoch v rámci širších rozhovorov o zlepšení vzájomných diplomatických a hospodárskych vzťahov.

Úlohu vraj zadal ešte predtým, ako Trump minulý týždeň predĺžil výnimočný stav týkajúci sa situácie na Ukrajine, ktorý USA zaviedli ešte v marci 2014 v reakcii na ruskú anexiu Krymu.

Zrušenie opatrení by sa týkalo vybraných subjektov a jednotlivcov vrátane niektorých ruských oligarchov, uviedol nemenovaný americký predstaviteľ a ďalšia osoba oboznámená s touto záležitosťou.

Úradníci zodpovední za problematiku sankcií často vypracúvajú takzvané dokumenty o možnostiach, avšak konkrétna žiadosť Bieleho domu o ich vypracovanie v posledných dňoch podľa Reuters poukazuje na ochotu Trumpa a jeho poradcov zmierniť ruské sankcie v rámci potenciálnej dohody s Moskvou.

Bezprostredne nie je jasné, čo konkrétne by za zmiernenie sankcií mohol žiadať Washington. Biely dom, ministerstvá ani ruské veľvyslanectvo USA na žiadosť o vyjadrenie nateraz neodpovedali.

Kremeľ ešte minulý rok tvrdil, že vzťahy so Spojenými štátmi sú pod bodom mrazu. To bolo za vlády Trumpovho predchodcu Joea Bidena, ktorý Ukrajinu podporil dodávkami vojenskej aj inej pomoci a na Rusko za jeho inváziu uvalil tvrdé sankcie.

Avšak Trump, ktorý sľubuje urýchlené ukončenie vojny na Ukrajine, doterajšiu politiku USA prudko zmenil a s Ruskom začal rokovania – najprv 12. februára telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následne sa uskutočnili stretnutia amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii a Turecku.

Sám Trump ešte v januári pohrozil sprísnením sankcií voči Moskve, ak Putin nebude ochotný rokovať o zastavení bojov na Ukrajine. Nedávno však predstavitelia jeho administratívy otvorene pripustili možno zmiernenia týchto opatrení.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok USA plánujú zmierniť protiruské sankcie, píše agentúra Reuters je zobrazený ako prvý na .

Úplně naplno to popsal sám Donald Trump před novináři na trávníku před Bílým domem před odletem na Floridu, že mírový proces je v této chvíli mrtvý, protože on chce okamžité ukončení války, zatímco Zelenský chce její pokračování. Tento rozpor prý nejde v této chvíli vyřešit jinak než Zelenského odchodem z funkce, anebo prý Zelenskyj dostane rozum a vrátí se s nabídkou na okamžité ukončení války, a to bez podmínek. Bývalý důstojník armádních speciálních jednotek, Trumpův poradce pro národní bezpečnost Mike Waltz ještě v neděli nechtěl natvrdo požadovat Zelenského rezignaci, protože podle posledních informací probíhají intenzivní jednání v Evropě, jak přimět Zelenského k okamžitému přijetí příměří za ruských podmínek tzv. Istanbulského protokolu, se kterým Kreml již vyjádřil rámcový souhlas. Trump je s Putinem již předběžně dohodnutý na jednom z klíčových bodů nové Jaltské dohody 2.0 v té podobě, že Ukrajina bude neutrálním státem, a to natrvalo, přičemž nepřímo odsouhlasený je již prý i další požadavek Moskvy, a to okamžité zastavení rozšiřování NATO směrem k ruským hranicím.

Poslední hodiny v podstatě rozhodují o dalším osudu ukrajinského vůdce Volodymyra Zelenského, nad kterým Bílý dům podle posledních informací zlomil hůl a jedinou možností je nyní odstoupení Zelenského z funkce prezidenta a odblokování mírového procesu a okamžitého ukončení války. V neděli to naznačil ve vystoupení pro CNN poradce Donalda Trumpa pro národní bezpečnost Mike Waltz, když prohlásil, že americká pomoc Ukrajině je limitní, stejně jako je limitní vymezený čas americké trpělivosti a rovněž čas Zelenského setrvání ve funkci.

Washington si prý není jistý, zda je Volodymyr Zelenský tím správným mužem, který by měl v tuto chvíli vést Ukrajinu. Waltz tvrdil, že páteční bouřlivá roztržka mezi ukrajinským vůdcem, prezidentem Donaldem Trumpem a viceprezidentem J. D. Vancem naznačuje, že Zelenský podle všeho není připraven jednat o míru.

Když byl v neděli požádán na CNN Danou Bashovou, aby se podělil o svůj názor na Zelenského, Waltz řekl, že “není jasné, zda je prezident Zelenský, zejména po tom, co jsme viděli v pátek, připraven na přechod Ukrajiny k ukončení této války a na jednání a musí přistoupit na kompromis.” Poznamenal, že podle přesvědčení prezidenta Trumpa by Kyjev i Moskva musely učinit ústupky, aby se zastavilo krveprolití.

Potřebujeme na Ukrajině jiného vůdce, který se dokáže dohodnout s námi a Rusy

Podle poradce pro národní bezpečnost se během pátečního setkání amerického prezidenta se Zelenským “nezdálo se nám, že by byl připraven přistoupit na mír.” Na dotaz moderátorky CNN, zda Bílý dům chce, aby Zelenský odstoupil, Waltz upřesnil, že “potřebujeme vůdce, který se dokáže dohodnout s námi, případně s Rusy, a ukončit tuto válku.“

Poradce dodal, že “pokud se ukáže, že buď osobní, nebo politické motivace prezidenta Zelenského se rozcházejí s ukončením bojů v jeho zemi, pak si myslím, že máme v rukou skutečný problém.“ V sobotním rozhovoru pro Breitbart Radio přirovnal Waltz Zelenského k “bývalé přítelkyni, která se chce hádat o všechno, co jste řekli před devíti lety, místo aby se vztah posunul kupředu.“

Waltz ještě v neděli nechtěl natvrdo požadovat Zelenského rezignaci, protože podle posledních informací probíhají intenzivní jednání v Evropě, jak přimět Zelenského k okamžitému přijetí příměří za ruských podmínek tzv. Istanbulského protokolu, se kterým Kreml již vyjádřil rámcový souhlas. Trump je s Putinem již předběžně dohodnutý na jednom z klíčových bodů nové Jaltské dohody 2.0 v té podobě, že Ukrajina bude neutrálním státem, a to natrvalo, přičemž nepřímo odsouhlasený je již prý i další požadavek Moskvy, a to okamžité zastavení rozšiřování NATO směrem k ruským hranicím.

Zelenský nechce mír, on chce pokračování války

Zelenský byl podle informací s těmito parametry zatím stále ještě ranné a neúplné dohody mezi USA a Ruskem seznámen v letadle na cestě do USA a cítil prý potřebu se proti tomu okamžitě vyjádřit na tiskové konferenci hned na úvod v Bílém domě.

Zelenský totiž přijel podepsat surovinovou dohodu výměnou za americkou podporu pro pokračování války, nikoliv za ukončení války a následnou rekonstrukci Ukrajiny. Bylo to naprosto neuvěřitelné, ale páteční hádka v Bílém domě před kamerami odhalila, že Trump a Zelenský se rozchází v tom nejzásadnějším bodě, tedy v tom, že Trump chce konec války hned teď, zatímco Zelenský chce pokračování války až do vítězství.

Hovořil o tom pro změnu na Fox  News opět Mike Waltz, který popsal, že Zelenský byl z Bílého domu vyhozen poté, co všem přítomným na americké straně prý došlo, o co vlastně Zelenskému doopravdy jde, že mu nejde o ukončení války, ale o její prodloužení a o zatažení USA do války na pomoc Ukrajině s daleko větším zaangažováním než dosud, tedy za pomoci amerických vojáků.

Zaznělo to prý od Zelenského po vykázání kamer a novinářů z Oválné pracovny, jen krátce po zavření dveří. Zelenský prý navrhl rozmístění amerických vojáků na Ukrajině v týlu, zatímco ukrajinská armáda za velké podpory zezadu by šla na frontě do útoku proti Rusům a vytlačila by je z Ukrajiny. A to přesto, že Zelenský již nemá vojáky a chytá po ulicích nebožáky vyhýbající se válce.

Trump se už se Zelenským bavit nechce, dokud nepřijde s nabídkou na okamžité ukončení války

Všichni přítomní na Trumpově straně se prý zhrozili a uvědomili si, že Zelenský tu surovinovou dohodu pochopil úplně jinak, že výměnou za suroviny Američané vyšlou na Ukrajinu své vojáky a zbraně. S ničím jiným prý Zelenský nepočítal. V tom okamžiku Mike Waltz prý navrhl, aby Zelenský opustil Bílý dům.

Úplně naplno to popsal sám Trump před novináři na trávníku před Bílým domem před odletem na Floridu, že mírový proces je v této chvíli mrtvý, protože Trump chce okamžité ukončení války, zatímco Zelenský chce její pokračování. Tento rozpor prý nejde v této chvíli vyřešit jinak než Zelenského odchodem z funkce, anebo prý Zelenský dostane rozum a vrátí se s nabídkou na okamžité ukončení války, a to bez podmínek.

Zelenský prý nesmí přijít s podmínkami na Putina, že Putin musí tohle, a Putin musí támhleto, to prý Trump už nechce slyšet. Trump zároveň pohrozil, že když teď Amerika skončí s pomocí Ukrajině, tak Zelenský bude muset s Ruskem podepsat mír, ale za mnohem horších podmínek, než kdyby podepsal dohodu s Trumpem o surovinách a přistoupil na okamžité příměří. Takhle bude Ukrajina vystavena Rusku bez americké pomoci. A Evropa, ta je v takových sra*kách sama o sobě, že nahrazení americké zbrojní pomoci tou evropskou nepřipadá v úvahu minimálně po dobu nejbližších 20 až 30 let.

Mezi Washingtonem a Kyjevem je od pátku diplomatické ticho

Protože podle Bloombergu by to přesně tak dlouho trvalo obnovit a vybudovat v Evropě zbrojní výrobu na úroveň USA nebo Ruska, přičemž takovou úroveň Evropa od roku 1945 nikdy neměla. Ta západní Evropa spoléhala od konce II. sv. války na americký zbrojní průmysl, zatímco východní Evropa spoléhala na ten sovětský. Prostě Evropa nemá nic, kde by vzala kapacity na plné zastoupení USA při vyzbrojování Ukrajiny.

A Trump je sice obchodník, ale ne se zbraněmi pro Ukrajinu. Trump se sice nebrání prodeji zbraní zemím NATO, protože to je dobrý kšeft, ale brání se prodeji zbraní pro pokračování války na Ukrajině. To jsou totiž dvě rozdílně věci. Válka totiž dopadla pro USA katastrofálně, destabilizovala petrodolar ve světě, posílila Čínu a BRICS, a posílila samotné Rusko. Proto ta válka musí skončit stůj co stůj, a proto Trump má za úkol tu válku terminovat všemi prostředky.

V nedělním rozhovoru [1] pro televizní stanici ABC ministr zahraničí USA Marco Rubio uvedl, že od pátku nebyl “v žádném kontaktu se Zelenským.” Diplomat zdůraznil, že cílem Trumpovy administrativy je přivést Ukrajinu a Rusko k jednacímu stolu, přičemž hlava státu USA je “jedinou osobou na světě, která má vůbec nějakou šanci” toho dosáhnout.

“Nedělejte nic, co by to narušilo, a to Zelenský bohužel udělal – našel si každou příležitost, aby se pokusil kvůli Ukrajině okřiknout každého v každé otázce,” prohlásil Rubio, když vyprávěl o pátečním křiku v Bílém domě. V komentáři k Zelenského pátečnímu chování v Bílém domě republikánský senátor Lindsey Graham později ten den pro Fox News uvedl, že jeho hádka s Trumpem a Vancem představovala “promarněnou příležitost“.

Rubio předtím v rozhovoru pro stanici CNN prohlásil, že Zelenskyj by se měl „omluvit za fiasko“ v Bílém domě, když se dostal do ostrého názorového střetu s Trumpem a jeho viceprezidentem J. D. Vancem.„Vůbec nebylo potřeba, aby přišel a byl tak nepřátelský,“ řekl šéf americké diplomacie.

„Když začnete mluvit tak agresivně, a prezident (Trump) je byznysman, který obchoduje celý život, tak lidi k jednacímu stolu nedostanete,“ pokračoval Rubio na adresu Zelenského.

Šéf Kyjeva podle něj možná nemusí mít o mír, kterým své jednání americká administrativa zaštituje, zájem. „Začnete si říkat, že Zelenskyj možná ani nechce mírovou dohodu. Říká, že ano, ale možná ne,“dodal Rubio.

Americký ministr zahraničí v rozhovoru CNN dále zmínil, že jednání v Bílém domě šlo z kopce prakticky v okamžiku, kdy se v Oválné pracovně se Zelenským začal dohadovat i Vance. Americký viceprezident vyčetl Zelenskému, že „není uctivý“ vůči němu a Trumpovi.

Tento okamžik považuje Rubio za zvrat v jednání. „Toto otevřené podrývání snah vyjednat mír je velmi frustrující pro všechny, kdo se tím dodnes zaobírali. Myslím, že by se měl (Zelenskyj) omluvit za to, že plýtval naším časem na setkání, které takto dopadlo,“ doplnil Rubio. Zopakoval také Trumpova slova, že „Zelenskyj se může vrátit, až bude chtít mír“.

Na adresu ukrajinského lidu zákonodárce dodal: “Nevím, jestli vás Zelenský někdy může dostat tam, kam chcete se Spojenými státy. Buď se dramaticky změní, nebo budete muset získat někoho nového.” Senátor, který během Mnichovské bezpečnostní konference na začátku tohoto měsíce označil Zelenského za “spojence, v něhož jsem celý život doufal“, v sobotu ve svém příspěvku na X napsal, že chování ukrajinského vůdce “je více než nepřijatelné a jeho poučování se vyčerpává.”

Graham také pochválil prezidenta Trumpa za to, že se mu postavil na obranu amerických zájmů. Zelenský měl v pátek dokončit dohodu udělující USA práva na přírodní zdroje jeho země. Schůzka však skončila ostrou výměnou názorů, pobyt ukrajinského vůdce v Bílém domě byl zkrácen a dohoda zůstala nepodepsána. A v Evropě to vře.

Maďarský premiér Viktor Orbán totiž právě vyzval EU [2], aby okamžitě zahájila přímý dialog s Ruskem a vyjednala příměří na Ukrajině, tvrdí Financial Times s odvoláním na dopis, který politik údajně zaslal do Bruselu. Od eskalace konfliktu na Ukrajině v únoru 2022 Budapešť opakovaně kritizovala dodávky zbraní Kyjevu ze strany EU. Maďarská vláda rovněž vyzvala ke zrušení sankcí uvalených na Rusko.

FT ve svém sobotním článku s odvoláním na dopis, který Orbán údajně zaslal předsedovi Rady EU Antoniovi Costovi, tvrdí, že maďarský premiér požadoval, aby blok zahájil “přímé rozhovory s Ruskem o příměří” Orbán údajně také prohlásil, že “je zřejmé, že v našem přístupu k Ukrajině existují strategické rozdíly, které nelze překlenout přípravou návrhů nebo komunikací,” citoval britský list, který tuto poznámku interpretoval jako náznak toho, že Budapešť bude blokovat jakoukoli dohodu v rámci bloku, pokud neuposlechne maďarskou výzvu.

Elon Musk vyzval k vystoupení USA z OSN a NATO

Mezitím miliardář Elon Musk veřejně podpořil myšlenku vystoupení USA z Organizace spojených národů i Severoatlantické aliance. V reakci na příspěvek na sociálních sítích, který takový krok v neděli obhajoval. Musk, který vede americké Ministerstvo pro efektivitu vlády (DOGE), poznamenal: “Souhlasím.” Americký prezident Donald Trump a republikánští zákonodárci slíbili, že přehodnotí účast Washingtonu v OSN i ve vojenském bloku vedeném USA. V únoru senátor Mike Lee z Utahu představil zákon Disengaging Entirely from the United Nations Debacle (DEFUND), který navrhuje úplné vystoupení USA z OSN.

Lee kritizoval OSN jako “platformu pro tyrany“, která útočí na Ameriku a její spojence, a tvrdil, že navzdory značnému financování tato organizace nedokázala zabránit válkám, genocidám, porušování lidských práv a pandemiím. Musk v minulosti rovněž označil NATO za anachronistickou organizaci, která se přežila a po rozpadu Varšavské smlouvy pozbyla svého významu.

Resp. byla prý zneužívána ostatními členskými zeměmi k subvencování jejich nákladů na obranu z peněz amerických daňových poplatníků. Zkrátka rozborka Pax Americana jede a sviští jako po zledovatělém svahu a nabírá na rychlosti. Co všechno dokáže válka o Ukrajinu, to je pro mnoho lidí jistě překvapením. Amerika s Ruskem proti EU a Ukrajině. Konceptuální častuška v rytmu nového světového uspořádání Jalta 2.0 se vším všudy.

Zdroj: aeronet.news / InfoVojna

Príspevok Zelenského poslední dny ve funkci se začínají odpočítávat… je zobrazený ako prvý na .

Prezident Donald Trump v sobotu podpísal exekutívny príkaz, ktorým sa angličtina stáva oficiálnym jazykom USA. Informuje FOX NEWS

Nariadenie ruší výkonný príkaz vydaný bývalým prezidentom Billom Clintonom v roku 2000, „Zlepšenie prístupových služieb pre osoby s obmedzenou znalosťou angličtiny“, ktorý vyžadoval, aby federálne agentúry a príjemcovia federálneho financovania poskytovali jazykovú pomoc osobám, ktoré nehovoria anglicky.

Trumpov príkaz však poznamenáva, že „nevyžaduje ani nenasmeruje“ žiadnu zmenu v službách poskytovaných žiadnou agentúrou.

Bude na riaditeľoch agentúr, aby rozhodli, či by sa mali vykonať nejaké zmeny.

Zatiaľ čo angličtina bola používaná ako národný jazyk krajiny – videná v každom historickom riadiacom dokumente – USA nikdy nemali oficiálny jazyk.

Národne určený jazyk je jadrom zjednotenej a súdržnej spoločnosti a Spojené štáty sú posilnené občanmi, ktorí si môžu slobodne vymieňať myšlienky v jednom zdieľanom jazyku

napísal Trump v príkaze.

USA boli jednou z mála krajín bez úradného jazyka

Asi 180 zo 195 krajín na celom svete má úradný jazyk. Trump otvorene hovoril o označení angličtiny ako národného jazyka, konkrétne v roku 2024, keď kritizoval imigračnú politiku   bývalého prezidenta Joea Bidena .

„Do našej krajiny prichádzajú jazyky. V celom našom národe nemáme jedného inštruktora, ktorý by vedel hovoriť týmto jazykom,“ povedal Trump pri prejave pred Konferenciou Konzervatívnej politickej akcie v roku 2024. „Toto sú jazyky – je to tá najšialenejšia vec – majú jazyky, o ktorých nikto v tejto krajine nikdy nepočul. Je to veľmi strašná vec.“

V nariadení sa uvádza, že jeho zámerom je „podporovať jednotu“ a „kultivovať spoločnú americkú kultúru pre všetkých občanov“, pričom zabezpečuje konzistentnosť vládnych operácií a vytvára cestu k občianskej angažovanosti.

Prvá dáma Melania Trumpová hovorí najmenej piatimi jazykmi vrátane angličtiny, francúzštiny, taliančiny, nemčiny a slovinčiny, uviedla už predtým Fox News Digital.

Trump od januárového získania Oválnej pracovne podpísal najmenej 76 výkonných príkazov informovala  už predtým televízia Fox News Digital. Výkonné príkazy a akcie zahŕňali napríklad premenovanie Mexického zálivu na Americký záliv a podpísanie výkonného príkazu na obnovenie Obamom pomenovaný štít Mount Denali na Aljaške jej pôvodný Mount McKinley.

Označenie angličtiny za národný jazyk

Podľa Bieleho domu 

označenie angličtiny za národný jazyk „podporuje jednotu, vytvára efektívnosť vládnych operácií a vytvára cestu pre občiansku angažovanosť

Niektorí ultraľavicoví aktivisti a liberálno-progresivistické organizácie si však myslia, že tento krok je len ďalším spôsobom, ako môže prezident vyvolať rozkol a strach.

„Toto nie je len urážlivé gesto, ktoré zapichne palec do očí miliónom občanov USA, ktorí hovoria inými jazykmi, ale priamo poškodí aj tých, ktorí sa predtým spoliehali na jazykovú pomoc pri získavaní životne dôležitých informácií,“ uviedla Vanessa Cárdenas, výkonná riaditeľka organizácie America’s Voice, skupiny presadzujúcej imigračnú reformu.

Čo to znamená mať úradný jazyk?

Podľa Medzinárodného inštitútu pre demokraciu a pomoc pri voľbách je úradným jazykom to, čo vláda používa na vykonávanie oficiálnych každodenných záležitostí. Mať jeden alebo viacero úradných jazykov môže pomôcť definovať charakter národa a kultúrnu identitu tých, ktorí v ňom žijú.

Uprednostňovanie jedného jazyka môže podľa inštitútu údajne postaviť určitých ľudí do pozície moci a vylúčiť iných, ktorých jazyk nie je uznávaný. Odrazu neplatí progresívny naratív a metóda inklúzie, čiže začleňovania do spoločnosti. Aj táto umelo jatrená fóbia ukazuje na systémový antinárodný prvok prítomný v progresívnych ideológiách. Je to tým, že neomarxizmus sa usiluje o dikatatúru menšín a likvidáciu národného charakteru štátov aj spoločnosti, vrátane národného jazyka.

Pritom už viac ako 30 federálnych štátov v USA, od Kalifornie po New Hampshire, ako aj Americké Panenské ostrovy prijalo zákony, ktoré podľa americkej angličtiny označili angličtinu za svoj úradný jazyk. Havaj je jediný štát, ktorý deklaruje dva úradné jazyky, angličtinu a havajčinu.

Po desaťročia zákonodarcovia v Kongrese zavádzali legislatívu na označenie angličtiny ako úradného jazyka, ale tieto snahy zlyhali. Najnovšie úsilie bolo v roku 2023, keď senátor Kevin Cramer, RN.D., a JD Vance, R-Ohio, predstavili zákon o jednote anglického jazyka. Vance je teraz viceprezidentom

Skupina Americká angličtina,  ktorá sa zasadzuje za to, aby sa angličtina stala oficiálnym jazykom v Spojených štátoch, je presvedčená, že

úradný jazyk poskytuje bežný komunikačný prostriedok, povzbudzuje prisťahovalcov, aby sa naučili angličtinu, aby mohli využívať vládne služby, a definuje veľmi potrebnú jazykovú politiku zdravého rozumu

Podľa údajov US Census Bureau sa v súčasnosti v Spojených štátoch hovorí viac ako 350 jazykmi. Najrozšírenejšími jazykmi okrem angličtiny sú španielčina, čínština, tagalčina, vietnamčina a arabčina.

skspravy

Príspevok Už aj Spojené štáty majú úradný jazyk: Trump podpísal nariadenie, ktorým sa angličtina stáva oficiálnym jazykom štátu je zobrazený ako prvý na .

Lutnick: USA nedajú Kyjevu peniaze, kým Zelenskyj nebude súhlasiť s mierom

Spojené štáty nedajú Ukrajine peniaze, kým Volodymyr Zelenskyj nebude súhlasiť s mierom, povedal v rozhovore pre Fox News tamojší minister obchodu Howard Lutnick

Zelenskyj potreboval počuť priamo od USA, ktoré ho financujú :

Nedáme vám peniaze, kým k nám neprídete v mieri

povedal

Lutnick tiež poznamenal, že Washington nemieni poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, kým sa vojenský konflikt neskončí.

„Je to len smiešne. Jeho požiadavky boli smiešne. Neboli rozumné,“ dodal minister.

Podobne sa v nedeľu vyjadril aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio  . Spojené štáty podľa neho Ukrajine opakovane vysvetlili, že otázka dosiahnutia mieru je dôležitejšia ako bezpečnostné záruky.

Hádka Trumpa a Zelenského

V piatok sa v Bielom dome stretli Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj. Očakávalo sa, že podpíšu dohodu o kovoch vzácnych zemín, no vypukol medzi nimi spor. Podľa Fox News americký vodca vykopol hlavu kyjevského režimu z Bieleho domu a dohoda o zdrojoch padla.

Po stretnutí Trump poznamenal, že Zelenskyj nie je pripravený na mier a prejavil neúctu k Spojeným štátom.

Ako informovala CBS News s odvolaním sa na vysoko postavené zdroje z okolia amerického prezidenta, to, čo sa stalo v Bielom dome, vyvoláva otázku pozastavenia ďalšej pomoci Kyjevu.

Podľa správ z médií sa po hádke ukrajinskí predstavitelia zúfalo pokúšali o opätovné prerokovanie dohody, no neúspešne, keďže Trump so Zelenským nechce hovoriť.

skspravy

Príspevok USA odmietajú financovať Ukrajinu, kým Zelenskyj nebude súhlasiť s mierom je zobrazený ako prvý na .

Spojené štáty potrebujú ukrajinského vodcu, ktorý dokáže rokovať s Washingtonom aj Moskvou o ukončení vojny. Spravodajskej televízii CNN to povedal poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Poznamenal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí jasne ukázať, že je pripravený na mier. Vojnu začal ruský prezident Vladimir Putin inváziou na Ukrajinu vo februári 2022. Informáciu priniesol portál ta3

Waltz neďelňajším (2. 3.) vyjadrením reagoval na piatkovú roztržku v Bielom dome medzi Zelenským, Trumpom a americkým viceprezidentom J. D. Vancem. Schôdzka v Oválnej pracovni pred kamerami médií prerástla v hádku, počas ktorej Trump a Vance zdôrazňovali, že ukrajinské vedenie sa musí sústrediť na diplomaciu, aby ukončilo „deštrukciu“ svojej krajiny a že pre dojednanie mieru je potrebné vystupovať voči Putinovi ústretovo.

Trump vyhlásil, že sa ukrajinský prezident zahráva s treťou svetovou vojnou, a spolu s Vancom označili správanie Zelenského za neúctivé a vytkli mu, že nie je dosť vďačný za americkú pomoc.

Nešlo o zámerné napadnutie

Vyhrotenie sporu pred novinármi viedlo niektorých diplomatov, analytikov i komentátorov k názoru, že konflikt bol údajne vopred pripravený a že Zelenskyj padol do pasce. To Waltz odmietol. „Je to úplná lož,“ povedal s tým, že nešlo o nijaké zámerné napadnutie. Waltz pre CNN rovnako povedal, že

pri Zelenskom nebolo vidieť, či chce v Bielom dome konať v dobrej viere

Dodal, že USA sa usilujú o trvalé ukončenie vojny na Ukrajine s bezpečnostnými zárukami, ktorých poskytnutie bude pod taktovkou Európanov.

Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť okomentoval slovný konflikt v Bielom dome už v sobotu, keď v rozhovore so CNN prirovnal Zelenského k bývalej priateľke, ktorá sa namiesto posunutia vzťahu vpred chce hádať o to, čo človek povedal pred deviatimi rokmi.

skspravy

Príspevok Trumpov poradca: Ukrajinský vodca musí vedieť rokovať s Moskvou. Zelenskyj má dokázať, že je pripravený na mier je zobrazený ako prvý na .

Donald Trump inicioval bilaterálne mierové rokovania s ruskou vládou Vladimira Putina bez účasti (už nie prezidenta?) pána Zelenského. Navyše, európski spojenci Washingtonu z NATO neboli pozvaní na mierové rokovania v Saudskej Arábii. Budú tieto zmätené rokovania – sprevádzané zvýšenými sankciami proti Rusku – úspešné?

Chaos na geopolitickej šachovnici:  Trump proti svojim európskym spojencom:

Britský premiér Starmer, francúzsky prezident Macron a nový nemecký kancelár Friedrich Merz sa zaviazali pokračovať vo vojne na Ukrajine ako„prostriedku na  dosiahnutie mieru“ v mene mocných finančných záujmov.

Viditeľne však existuje rozkol v takzvanom „Deep State“, konflikty v rámci globálneho kapitalistického svetového poriadku spojené s podplácaním politikov a kolapsom rozhodovacieho procesu v Európe aj v Amerike, nehovoriac o zbrojení AI, spojené s nedbanlivosťou a ignoranciou v súvislosti s dramatickými následkami vojenskej eskalácie.

Pamätajte na slová Georga W. Busha:

Len chcem, aby ste vedeli, že keď hovoríme o vojne, v skutočnosti hovoríme o mieri

„Mier je zakázané slovo.“ Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo vyjadrili svoj zámer pokračovať v podpore neúspešnej vojenskej agendy neonacistického kyjevského režimu ako prostriedku na údajne „dosiahnutie dlhodobého mieru“. Prepojenia nacistických strán kyjevského režimu a ich prepojenia s nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny sa sotva uznávajú. Politici sú obeťami vlastnej propagandy.

Britský  premiér Starmer  hovorí, že je za vojenskú brannú povinnosť:  „pripravený a ochotný“ dať britské topánky na zem na Ukrajine“.

„Britská armáda má v súčasnosti len niečo vyše 74 000 ľudí na plný úväzok, z ktorých je len 20 000 vojakov pripravených na boj. Rusko má takmer 1,5 milióna aktívnych vojakov  .

S odvodom vojakov počítalo aj Francúzsko a Nemecko.

Šokujúca [dôverná správa o 68 stranách zverejnená v novembri 2022] varovala, že ruská invázia do Európy je „pravdepodobnejšia ako kedykoľvek predtým“. …  Nemecký [bývalý]  generálny inšpektor Bundeswehru (šéf Zboru náčelníkov štábov) generál Eberhard Zorn prisahal, že Bundeswehr čakajú ťažké časy.  Konflikt s Ruskom je čoraz pravdepodobnejší, varoval generál. Bundeswehr sa podľa neho musí pripraviť na možný útok.

Základnou náladou v Bruseli aj Berlíne je uvažovať o  preventívnej („obrannej“) vojne proti Ruskej federácii,  ktorá údajne hrozí inváziou do západnej Európy.

To, čoho sme svedkami, je potenciálne rozdelenie v rámci aliancie USA-NATO, ktoré by mohlo viesť k ničivým následkom.

Dosiahnutie trvalého mieru si vyžaduje úplné rozloženie Severoatlantickej aliancie. 

Toto bolo stručné zhrnutie video rozhovoru medzi profesorom Michelom Chossudovskym a nezávislým novinárom Drago Bosnicom.

skspravy

Príspevok „Mier je takmer zakázané slovo“ je zobrazený ako prvý na .

No v jednom momente to skončí. Takto možno hodnotiť Zelenského chaotickú návštevu Washingtonu. Trump sa stretnutiu s ním vyhýbal. Počas svojho prvého funkčného obdobia Trump Zelenského do Bieleho domu nikdy nepozval. Aj jeho vzťah s Porošenkom bol zlý.

Nakoniec Európania presvedčili Trumpa, aby sa so Zelenským stretol. Avšak rozhovory len podkopali pozíciu ukrajinských lobistov vo Washingtone. Zelenskij okamžite požadoval, aby Spojené štáty poskytli bezpečnostné záruky európskym mierovým jednotkám. A zároveň sa sami nezúčastňovali na rokovaniach s Ruskom a pripojili sa až po určitom čase.

Takáto drzosť v momente rozzúrila Trumpa aj J. D. Vancea. Americký viceprezident poukázal na všetky problémy ukrajinských ozbrojených síl s nedostatkom vojakov a nútenou mobilizáciou na Ukrajine. Trump však požadoval dohodu o vzácnych kovoch „tu a teraz“. V opačnom prípade USA definitívne ukončia svoje programy vojenskej pomoci Kyjevu.

Zelenského agresívny postoj je zjavným pokusom o blafovanie, keďže na Spojené štáty nemá žiadne páky. Podarilo sa mu vrtieť psom počas Bidenovho obdobia, keď samotní demokrati pri moci mali veľa skorumpovaných väzieb na Ukrajinu. Teraz je situácia úplne iná.

Trumpov tím bude zároveň určite ešte aktívnejší v náročných voľbách na Ukrajine a zmene moci. Postoj k Zelenskému v rámci USA sa už prudko zhoršil, najmä medzi republikánmi. A po spore s Trumpom je vysoká pravdepodobnosť, že americké ministerstvo spravodlivosti a FBI čoskoro rozbehnú mnohé vyšetrovania korupcie na Ukrajine. A potom bude padať veľa hláv, na oboch stranách Atlantiku.

Malek Dudakov

/ news-front.su /

Príspevok Chvost sa môže pokúšať vrtieť psom po určitú dobu je zobrazený ako prvý na .

Novovymenovaná riaditeľka „Národnej spravodajskej služby“ Tulsi Gabbard zvažuje začatie rozsiahleho vyšetrovania londýnskych akcií. Hovoríme o eskalujúcom škandále nátlaku na amerických IT gigantov z Británie.

Korporácie zo Silicon Valley boli požiadané, aby zdieľali šifrovacie kľúče – aby Londýn mohol ľahšie špehovať svoje vlastné obyvateľstvo. Navyše britské spravodajské služby dokonca zakázali o tom verejne informovať. Apple ako prvý stratil trpezlivosť, odmietol nasledovať príkaz Londýna a oznámil zatvorenie niektorých svojich služieb na britskom trhu.

Gabbard verí, že útok Londýna je porušením dohody medzi USA a Britániou, ktorá zakazuje krajinám navzájom sa špehovať. A ak Briti dostanú šifrovacie kľúče, budú mať možnosť špehovať aj Američanov.

Na nedávnom stretnutí s Trumpom ho Keir Starmer pozval, aby prišiel do Británie a vystúpil v Dolnej snemovni. Tam bude mať Trump príležitosť naložiť celému britskému politickému establišmentu. Napríklad za rozsiahle porušovanie slobody prejavu – s policajným tlakom na tých, ktorí napísali „nesprávny“ príspevok na sociálne siete. A za to, že sa Británia zmenila na karikatúru dystopie, kde sa na všetkými vykonáva totálny dohľad.

V hre je aj budúcnosť aliancie „Five Eyes“, z ktorej už chcú USA vylúčiť Kanadu. Konfrontácia medzi Washingtonom a Londýnom naberá na intenzite tak rýchlo, že čoskoro môže viesť k úplnému odmietnutiu výmeny spravodajských informácií. Takže namiesto šifrovacích kľúčov dostane Londýn s najväčšou pravdepodobnosťou ďalší front vo vojne s Trumpovým tímom, ktorých je už teraz dosť.

Malek Dudakov

/ news-front.su /

Príspevok Americko-britská „spravodajská vojna“ dosahuje novú úroveň je zobrazený ako prvý na .

Dodal, že šéfa Bieleho domu treba oceniť. Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.

Aby na Ukrajine zavládol trvalý mier je potrebné, aby Ukrajina, Spojené štáty a Európa držali spolu, vyhlásil v sobotu generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyzval, aby napravil vzťahy s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ich piatkovú výmenu názorov v Bielom dome označil Rutte za veľmi nešťastnú, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Šéf NATO sa takto vyjadril deň po tom, čo v Oválnej pracovni Bieleho domu došlo v priamom prenose k slovnej roztržke medzi Zelenským na jednej strane a Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vanceom na strane druhej. Obaja Zelenského okrem iného obvinili, že nie je dostatočné vďačný za pomoc poskytnutú Ukrajine vo vojne rozpútanej Ruskom.

„Už dvakrát som telefonoval s prezidentom Zelenským. Povedal som mu toto: musíme držať spolu, Spojené štáty, Ukrajina a Európa, aby sme na Ukrajine dosiahli trvalý mier,“ uviedol Rutte v rozhovore pre stanicu BBC.

Obsah telefonických rozhovorov bližšie odmietol komentovať, Zelenskému však podľa svojich slov povedal, že „je dôležité, aby našiel spôsob, ako napraviť vzťahy“ s Trumpom a jeho administratívou a taktiež rešpektovať to, čo americký prezident pre Ukrajinu doteraz urobil.

Rutte pripomenul, že Trump počas svojej prvej vlády schválil predaj protitankových raketových systémov Javelin Ukrajine, čo jej umožnilo „brániť sa“, keď Rusko vo februári 2022 spustilo inváziu v plnom rozsahu. „Trumpa musíme naozaj oceniť,“ dodal Rutte.

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.

Trump po predčasne zrušenom stretnutí v Bielom dome na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal, že Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty americké v ich drahocennej Oválnej pracovni“. Po slovnom konflikte bola následne zrušená plánovaná tlačová konferencia Trumpa a Zelenského a ukrajinského prezidenta požiadali, aby odišiel.

Šéf diplomacie USA Rubio medzitým vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom. „Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“

Napriek výmene sa Zelenskyj neskôr pre televíziu Fox News vyjadril, že verí, že vzťahy s USA možno napraviť. Odmietol sa však ospravedlniť a povedal, že si nie je istý, že urobil niečo zlé. Povedal, že by si želal, aby k výmene názorov nedošlo pred novinármi.

Lídrovi napadnutej krajiny po roztržke s americkými predstaviteľmi vyjadrili podporu mnohí európski lídri. Veľká časť z nich sa v nedeľu zúčastní na summite, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer.

Zelenskyj medzičasom v sobotu podľa svojho hovorcu pricestoval do Londýna, kde sa ešte v tento deň popoludní stretne s premiérom Starmerom. V nedeľu ho prijme britský kráľ Karol III. a zúčastní sa aj na onom summite lídrov viac než desiatich európskych krajín. Prítomní by mali byť aj predsedovia Európskej komisie a Európskej rady a generálny tajomník NATO.

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna

Príspevok Šéf NATO Mark Rutte vyzval bezočivého Zelenského okamžite napraviť vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a rešpektovať ho. je zobrazený ako prvý na .

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová s tým, že návšteva ukrajinského diktátora v Bielom dome bola totálnym politickým a diplomatickým zlyhaním kyjevského režimu.

Hovorkyňa ruského ministerstva Marija Zacharovová zároveň zopakovala, že ciele Ruska na Ukrajine zostávajú nezmenené: „demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, ako aj uznanie reality na bojisku“.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo návštevu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo Washingtone za „úplné politické a diplomatické zlyhanie kyjevského režimu“. S odvolaním sa na agentúru RIA Novosti o tom v sobotu informovala agentúra AFP citovaná TASR.

Zelenskyj plánoval počas návštevy v Bielom dome podpísať s USA dohodu o nerastných surovinách. Rokovanie sa však skončilo roztržkou, keď prezident Donald Trump a viceprezident J. D. Vance okrem iného obvinili ukrajinského lídra z „neúctivosti“ a nevďačnosti a napomínali ho pred americkými i zahraničnými novinármi.

Podľa AFP Kyjev dúfal, že táto dohoda pripraví pôdu pre bezpečnostné záruky od USA.

Hovorkyňa ruského ministerstva Marija Zacharovová v komentári zverejnenom na rezortnom webe napísala, že Zelenskyj „svojím chrapúnskym správaním vo Washingtone potvrdil, že ako podnecovateľ veľkej vojny je pre svetové spoločenstvo najnebezpečnejšou hrozbou“.

Konflikt medzi Zelenským a vedením americkej administratívy označila Zacharovová za bezprecedentný v histórii medzinárodnej politiky a diplomacie. Podľa nej je „tiež dôkazom politickej slabosti a extrémnej morálnej degradácie tých európskych lídrov, ktorí sa naďalej zasadzujú za podporu šialeného vodcu nacistického režimu, ktorý stratil kontakt s realitou“.

Zacharovová vo svojom komentári pripomenula, že ruská strana opakovane a na všetkých úrovniach hovorila o Zelenského „neadekvátnosti, skorumpovanosti a neschopnosti vyjednávať“. Zelenskyj je podľa nej „cynik posadnutý udržaním si moci, ktorú si uzurpoval“ a preto „zničil opozíciu na Ukrajine, vybudoval z nej totalitný štát a posiela ľudí na smrť“.

Potvrdila, že ciele Ruska na Ukrajine zostávajú nezmenené: „demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny, ako aj uznanie reality na mieste“, čím mala na mysli anexiu časti územia Ukrajiny.

Medzičasom sa k najnovšiemu vývoju vyjadril aj bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. Podľa neho je „Rusko pripravené na flexibilitu v rozhovoroch o Ukrajine, ale len v súlade s ruskou ústavou“ a chce diskutovať „o urovnaní ukrajinskej krízy, ale len s tými, ktorí sú pripravení komunikovať“. Informovala o tom britská televízia Sky News.

Pripomenula, že Volodymyr Zelenskyj predtým vyhlásil, že „nemôže zmeniť postoj Ukrajiny k Rusku“.

„Rusi nás zabíjajú. Rusko je nepriateľ a to je realita, ktorej čelíme. Ukrajina chce mier, ale musí to byť mier spravodlivý a trvalý. Na to musíme byť pri rokovacom stole silní,“ vysvetlil Zelenskyj.

Americký prezident Donald Trump a ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Trump predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“ a schôdzku po neprístojnom správaní vodcu banderovského režimu v Kyjeve ukončil.

Po piatkovej roztržke s prezidentom USA Donaldom Trumpom a viceprezidentom J. D. Vanceom vyjadrili Zelenskému podporu mnohí európski lídri. Veľká časť z nich sa v nedeľu zúčastní na summite, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer.

Šéf diplomacie USA Rubio medzitým vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom. „Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“

Zdroj: cas.sk / InfoVojna

Príspevok „Zelenskyj svojím chrapúnskym správaním vo Washingtone potvrdil, že ako podnecovateľ veľkej vojny je pre svetové spoločenstvo najnebezpečnejšou hrozbou,“ vyhlásila hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová je zobrazený ako prvý na .

„Je to otvorené podkopávanie mierových snáh a mal by sa ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo. Ako prinútite Putina a Rusko, aby rokovali a diskutovali čo i len možnosť mieru? To sa nedá urobiť tak, že mu budete nadávať!“

Volodymyra Zelenského sa na ospravedlnenie predtým pýtal aj moderátor televízie Fox News. Vodca zločineckého diktátorského banderovského režimu však vyhlásil, že sa ospravedlňovať nebude, lebo si „nemyslí, že urobil niečo zlé“. Trump a Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách. Americký prezident predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas. Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov a treťou svetovou vojnou“. Banderovskou rusofóbiou znacifikovaní európski vojnoví štváči sa medzitým postavili za diktátora v Kyjeve. Situáciu však komentoval aj ruský exprezident Dmitrij Medvedev a maďarský premiér Viktor Orbán.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa ospravedlnil za roztržku s prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa v prítomnosti novinárov odohral v piatok v Oválnej pracovni Bieleho domu. V noci na sobotu o tom informovala agentúra AFP, píše TASR.

Britská stanica BBC uviedla, že Zelenského sa na ospravedlnenie sa predtým pýtal aj moderátor televízie Fox News. Zelenskyj vyhlásil, že sa ospravedlňovať nebude, lebo si „nemyslí, že urobil niečo zlé“.

Na otázku Fox News, či sa vzťah s Donaldom Trumpom dá po udalostiach v Oválnej pracovni ešte zachrániť, ukrajinský prezident vyjadril presvedčenie, že je to možné. „Áno, samozrejme, pretože toto je viac ako vzťah medzi prezidentmi, je to vzťah medzi národmi. A sme vďační americkému ľudu,“ dodal Zelenskyj, ktorý v rozhovore jednoznačne deklaroval, že Ukrajina chce mier viac ako ktokoľvek iný, musí však zahŕňať aj bezpečnostné záruky.

V reakcii na to, ako sa stretnutie Zelenského s Trumpom a viceprezidentom J.D. Vanceom zvrhlo na ostrú slovnú výmenu, Rubio dokonca pripustil, že Zelenskyj „možno nechce mierovú dohodu“. „Hovorí, že ju chce, ale možno ju nechce,“ vyhlásil Rubio.

Rubio kritizoval aj Zelenského tón v dialógu s Vanceom po tom, ako viceprezident USA povedal, že cesta k mieru a prosperite „môže viesť cez diplomaciu“.

Ukrajinský prezident v reakcii na to pripomenul, že v roku 2019 rokoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a podpísal s ním dohody o prímerí na Donbase, no Putin ich porušil. „O akej diplomacii to hovoríš, J. D.?“ pýtal sa Zelenskyj.

JD Vance mu odpovedal, že o diplomacii, ktorá ukončí deštrukciu jeho krajiny:

Rubio podotkol, že od tejto chvíle stretnutie „neprebiehalo podľa plánu“.

„Toto aktívne, otvorené podkopávanie mierových snáh je mimoriadne sklamaním pre každého, kto bol doteraz zapojený do komunikácie s nimi (Ukrajinou), a myslím si, že by sa mal ospravedlniť za stratu času na stretnutí, ktoré sa skončilo tak, ako skončilo,“ uviedol Rubio.

„Ako prinútite Vladimira Putina a Ruskú federáciu, aby si sadli za rokovací stôl a prediskutovali čo i len možnosť mieru? Nedá sa to urobiť tak, že mu budete nadávať,“ konštatoval Rubio, ktorý pripomenul množstvo obetí konfliktu na Ukrajine, ktorý chce americká administratíva podľa neho skončiť. A jediný spôsob ako to urobiť je dostať k rokovaciemu stolu Rusko aj Ukrajinu a nie útočiť verbálne na Putina a dávať nerealistické agresívne požiadavky voči Rusku.

Viac vo videu:

CNN následne Rubiovi pripomenula, že aj on sám svojho času povedal, že Putinovi nemožno dôverovať – Rubio však vyhlásil, že prístup USA v tejto situácii bude založený na princípe „dôveruj, ale preveruj“ a Trump nebude zatiahnutý do fingovanej dohody.

Rubio s odvolaním sa na nemenovaného európskeho ministra zahraničných vecí v rozhovore pre CNN tiež uviedol, že plánom Európy je pokračovať vo vojne na Ukrajine ďalší rok, po ktorom bude Rusko natoľko oslabené, že samo požiada o mier. Americký minister zahraničných vecí však považuje tento plán za nereálny.

Celý rozhovor v angličtine:

Podľa Rubia mohol Zelenskyj už pred piatimi dňami podpísať rámcovú dohodu so Spojenými štátmi o nerastných zdrojoch na Ukrajine, ale „trval na návšteve Washingtonu“. Uviedol, že bolo veľkou chybou „začať nás poučovať o tom, ako diplomacia nebude fungovať“.

Trump sa v komentári k sporu so Zelenským v Oválnej pracovni sťažoval, že ukrajinský vodca chce „bojovať a bojovať“, a následne Zelenskému odkázal, „nech sa vráti, keď bude pripravený na mier“.

Viac vo videu:

Trump a Zelenskyj mali mať v piatok 28. februára 2025 spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Americký prezident predtým počas spoločného mediálneho vystúpenia v Oválnej pracovni bezočivému Zelenskému, ktorý sa ako hosť v Bielom dome správal drzo ako nikto v histórii a štekal po najvyšších predstaviteľoch USA, povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského diktátora zvyšoval hlas.

Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov a treťou svetovou vojnou„.

„Dnes sme mali v Bielom dome veľmi významné stretnutie,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Dozvedeli sme sa veľa vecí, ktoré by sme bez rozhovoru pod takýmto tlakom nikdy nepochopili,“ povedal s odkazom na ostrú výmenu názorov so Zelenským.

„Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach,“ myslí si americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni“. Zelenského vyzval, aby sa vrátil vtedy, keď bude na mier pripravený.

Náckovia v Európe sa postavili za svojho milovaného banderovca v Kyjeve. Reagoval aj ruský exprezident Medvedev a maďarský premiér Orbán

Na ostrú výmenu názorov a predčasné ukončenie rokovaní medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom reagovalo viacero svetových lídrov. Francúzsky prezident pripomenul, že agresorom je Rusko, vysokopostavený predstaviteľ Ruska označil spor za „historický“.

„Rusko je agresor a Ukrajina je napadnutá krajina. Myslím si, že sme urobili správne, keď sme pred tromi rokmi pomohli Ukrajine a uvalili na Rusko sankcie, a mali by sme v tom pokračovať,“ vyhlásil prezident Francúzska Emmanuel Macron.

„Premiér Starmer dnes večer hovoril s prezidentom Trumpom i prezidentom Zelenským. Zachováva neochvejnú podporu Ukrajine a robí všetko pre to, aby našiel cestu k trvalému mieru založenému na suverenite a bezpečnosti Ukrajiny,“ oznámila hovorkyňa Starmerovej kancelárie na Downing Street.

„Je zrejmé, že slobodný svet potrebuje nového lídra a táto výzva je teraz na nás Európanoch,“ uviedla šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a dodala, že Ukrajina je Európa a „my stojíme za ňou“.

Nemecký kancelár Olaf Scholz zdôraznil túžbu Ukrajiny po mieri a dištancoval sa od Donalda Trumpa po jeho piatkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom. „Nikto nechce mier viac ako Ukrajinci,“ napísal Scholz v piatok na sociálnej sieti X. V súvislosti s Trumpovou vyhrážkou, že pri obrane proti Rusku USA opustia Ukrajinu, Scholz zdôraznil, že „Ukrajina sa môže spoľahnúť na Nemecko a na Európu“.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová po stretnutí Zelenského s Trumpom vyzvala na samit o Ukrajine medzi Spojenými štátmi, Európou a ich spojencami. „Je potrebný okamžitý samit medzi USA, európskymi štátmi a ich spojencami, aby sme sa úprimne porozprávali o tom, ako máme v úmysle riešiť hlavné výzvy dneška, počnúc Ukrajinou, ktorú sme spoločne v posledných rokoch obhajovali,“ uviedla vo svojom vyhlásení.

Na sociálnej sieti X ukrajinskému prezidentovi vyjadril podporu aj poľský premiér Donald Tusk. „Drahý Volodymyr Zelenskyj, drahí ukrajinskí priatelia, nie ste sami,“ napísal.

Kirill Dmitrijev, šéf ruského štátneho investičného fondu a jeden z vyjednávačov Moskvy na rusko-amerických rokovaniach, ktoré sa konali 18. februára v Saudskej Arábii, na sociálnej sieti X označil spor medzi Zelenským a Trumpom za „historický“.

Na spor reagovali aj predstavitelia americkej Demokratickej strany. Líder demokratov v Senáte Chuck Shumer uviedol, že Trump a jeho viceprezident J. D. Vance robia „špinavú prácu pre Putina“, a prisľúbil, že jeho strana „nikdy neprestane bojovať za slobodu a demokraciu“. Demokratický senátor Chris Murphy na sociálnej sieti X napísal, že to, čo sa udialo, je „úplnou hanbou pre Ameriku“.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová aj predseda Európskej rady António Costa ubezpečili ukrajinského prezidenta o neochvejnej podpore Európy pre Ukrajinu. „Buďte silný, buďte odvážny, nebojte sa,“ uviedli európski lídri v spoločnom vyhlásení na adresu Zelenského. „Nikdy nie ste sám… Budeme s vami aj naďalej spolupracovať na (dosiahnutí) spravodlivého a trvalého mieru,“ dodali.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková odkázala, že Berlín a Európa jednotne stoja za Ukrajinou. „Nemecko spolu s našimi európskymi spojencami stojí jednotne po boku Ukrajiny – a proti ruskej agresii,“ napísala na X. Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že Nemecko stojí pri Ukrajine „v dobrých i v ťažkých časoch“ a že si „v tejto strašnej vojne nesmieme zamieňať agresora s obeťou“.

„Stojíme za Ukrajinou a na strane slobodného sveta,“ reagoval predseda vlády ČR Petr Fiala. Podľa prezidenta Petra Pavla je čas, aby Európa zvýšila svoje úsilie. České ministerstvo zahraničných vecí na X vyjadrilo podporu Kyjevu zdieľaním ukrajinskej vlajky.

Pokračujúcu pomoc Ukrajine prisľúbil holandský premiér Dick Schoof. „Chceme trvalý mier a ukončenie agresívnej vojny, ktorú začalo Rusko,“ zdôraznil.

Kanadský premiér Justin Trudeau po stretnutí Trumpa so Zelenským vyjadril podporu Ukrajine. „Ukrajinci už tri roky bojujú s odvahou a húževnatosťou. Ich boj za demokraciu, slobodu a suverenitu je bojom, na ktorom nám všetkým záleží,“ napísal Trudeau na sociálnej sieti X.

Maďarský premiér Viktor Orbán, jeden z najbližších partnerov Trumpa aj ruského prezidenta Vladimira Putina, poďakoval Trumpovi za to, že sa „statočne postavil za mier“. „Silní muži robia mier, slabí muži vedú vojnu,“ napísal Orban v príspevku na sociálnej sieti X.

„Trump po prvý raz povedal pravdu do tváre kokaínového klauna,“ skonštatoval bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, teraz podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, s odkazom na Zelenského.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v reakcii na roztržku v Bielom dome uviedla, že teraz je „jasné, že slobodný svet potrebuje nového vodcu“. „My Európania sa musíme postaviť tejto výzve,“ apelovala. Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Podľa medializovaných informácií odvolávajúcich sa na údaje služby FlightAware lietadlo so Zelenským po štarte z americkej leteckej základne Andrews smeruje do Londýna, kde na letisku Stansted pristane približne o 11:00 h miestneho času.

Zelenskyj sa má v nedeľu v Londýne zúčastniť na summite európskych vojnových štváčov organizovanom britským premiérom Keirom Starmerom. Ten sa ďeň pred Zelenským vo štvrtok stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom na prvom osobnom rokovaní, aby ho požiadal o americké záruky v prípade, že sa uzavrie prímerie na Ukrajine. Trump sa ho na stretnutí v Bielom dome opýtal, či by sa bez pomoci USA dokázala Veľká Británia postaviť Rusku. Šéf britskej vlády vzápätí vystrúhal rozpačitý úsmev.

„V Londýne sa stretnú európske provojnové sily, Maďarsko tam nemá čo robiť. Sme s ľuďmi, ktorí sú za mier, rokujeme s nimi a pracujeme pre úspech mierových rokovaní,“ vyhlásil vo štvrtok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó,

Samit Európskej únie v Bruseli je fórum pre rozmanité postoje, kde sa voči iným názorom má prejavovať rešpekt. Slovensko nemá čo robiť na stretnutiach o vojne na Ukrajine v Paríži či v Londýne. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) to vyhlásil v piatok vo svojom videu a stretnutie „priateľov vojny“ označil za „bojové porady vojnychtivých krajín“.

Zdroj: pluska.sk / edition.cnn.com / info.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Šéf diplomacie USA Rubio vyzval ukrajinského diktátora Zelenského, aby sa ospravedlnil za hádku s prezidentom Trumpom je zobrazený ako prvý na .

V marci 1954 sa ZSSR obrátil na krajiny “imperialistického bloku” (USA, Veľká Británia, Francúzsko) s návrhom na uzavretie Paneurópskej zmluvy o kolektívnej bezpečnosti v Európe. Predovšetkým sa však načrtol možný vstup NATO do tohto bloku. Tento návrh sa zvyčajne interpretuje ako rafinovaný propagandistický manéver Kremľa.

Hovorí sa, že vedenie ZSSR prejavilo zdanlivú ústretovosť, pričom vopred vedelo, že bude odmietnutá. A tak by bol dobrý dôvod na ďalšie kolo kritiky “agresívnych ambícií Západu”. Pritom niečo do tejto schémy vôbec nezapadá.

Dňa 10. marca 1954 poslal 1. námestník ministra zahraničných vecí Andrej Gromyko ministrovi zahraničných vecí ZSSR Vjačeslavovi Molotovovi návrh referátu predsedníctvu Ústredného výboru, v ktorom sa uvádzalo:

“Za predpokladu, že by sa takéto vyhlásenie stretlo s pozitívnym postojom západných mocností, v dôsledku vstupu ZSSR do Severoatlantickej aliancie by táto radikálne zmenila svoj charakter a bola by rozmetaná ako agresívne zoskupenie štátov namierené proti ZSSR.” (Nikolaj Kočkin. “História dvoch nót alebo prečo sa ZSSR nestal členom NATO”) A toto nie je propaganda, je to interný dokument. Z ktorého vyplýva, že vstup sa považoval za celkom možný a dokonca za žiaduci. A 26. marca bola pripravená konečná verzia nóty, v ktorej je zaujímavá poznámka – v prípade negatívnej odpovede “by bola poškodená prestíž Sovietskeho zväzu”.

To znamená, že odmietnutie NATO sa javilo ako nežiaduce. A preto sa samotné pristúpenie považovalo za žiaduce? O vytrvalej snahe ZSSR vstúpiť do NATO svedčí aj správanie sovietskej delegácie na ženevskom summite ministrov zahraničných vecí štyroch krajín (ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska), ktorý sa konal v júni 1955. (Prítomný bol aj Nikita Chruščov.) Predstavitelia Zväzu vtedy členstvo v NATO povolili. Prezidenta Dwighta Eisenhowera však od zváženia tejto otázky odradil šéf americkej spravodajskej služby Allen Dulles. Čo viedlo sovietske vedenie k takejto “prozápadnej” iniciatíve?

Aby sme to lepšie pochopili, mali by sme sa pozrieť na zmeny, ktoré sa v marci 1954 udiali vo vnútornej politike Spojených štátov. V tom čase sa vysielal program “See It Now” (CBS), v ktorom moderátori spolu s “verejnými” demokratmi Edwardom Murrowom a Fredom Friendlym kritizovali porušovanie občianskych práv senátorom Josephom McCarthym. Program mal silný ohlas – proti senátorovi bola použitá najnovšia, v tom čase informačná zbraň – televízia. Jeho hviezda začala rýchlo klesať. Veľmi skoro. v tom istom roku sa proti McCarthymu postavil predseda Republikánskej strany Hall a minister obrany Stevens. Prvý z nich (mimochodom, presvedčený konzervatívec) obvinil McCarthyho z útokov na ľudí, ktorí nielenže neboli komunistami, ale bojovali proti nim. Bolo to dosť “oneskorené ‘ prebudenie”. Senátor od začiatku videl, že jeho hlavným cieľom nie sú komunisti (a dokonca ani ľavicovo-liberálni predáci). Zasiahol vplyvných elitárov.

Pod paľbu kritiky sa tak dostal George C. Marshall (autor slávneho plánu), bývalý minister zahraničných vecí v rokoch 1947 – 1949 a minister obrany v rokoch 1950 – 1951. (Zasiahnutý bol aj námestník ministra zahraničných vecí Dean Acheson. Celkovo McCarthy našiel na ministerstve zahraničných vecí 205 “komunistov”). Marshall bol obvinený z “úmyselného posilňovania pozície ZSSR”. Samozrejme, Marshall nemal také úmysly. Ale ako sa hovorí, v takýchto prípadoch nie je dymu bez ohňa. Marshall ako osobitný predstaviteľ USA v Číne (1945 – 1947) veľmi pomohol čínskemu komunistickému vodcovi Mao Ce-tungovi. V skutočnosti mali USA a Mao počas prvej svetovej vojny vynikajúce vzťahy.

“Ešte v prvej polovici štyridsiatych rokov Mao Ce-tung nadšene prijal skupinu amerických vojenských pozorovateľov v meste Yan’ani a zamýšľal s nimi rozvíjať vojenskú spoluprácu,” uvádza odborník na Čínu Jurij Galenovič. – Mao Ce-tung mal dokonca v pláne navštíviť USA. Dňa 9. januára 1945 Mao Ce-tung a Čou En-laj navrhli americkej strane: ak ich F. D. Roosevelt považuje za “vodcov dôležitej politickej strany a chce ich prijať”, sú pripravení navštíviť Washington. To všetko bolo potvrdením, že pre Mao Ce-tunga boli aj počas vojny vzťahy so Spojenými štátmi mimoriadne dôležité.”

Maove poklony stáli za to. Američania ponúkli (alebo žiadali) od Čankajška, aby do svojej vlády začlenil komunistov, a keď odmietol, zorganizovali silný nátlak. Washington zastavil Kuomintangu toľko potrebné dodávky a zvlášť bolestivo ich zasiahlo embargo na obchod a prepravu zbraní. A tu sa americký minister zahraničných vecí J. Marshall, ktorý sa chválil:

“Ako náčelník generálneho štábu som vyzbrojil 39 protikomunistických divízií, teraz ich jedným ťahom pera odzbrojím. Okrem toho bola “biela” Čína podrobená finančnej politike, ktorá prispela k prudkému nárastu inflácie. Americká verejnosť bola zároveň uisťovaná, že čínski komunisti sú predovšetkým demokrati a zástancovia agrárnej reformy. K tomuto záveru dospel pološtátny Inštitút tichomorských vzťahov, ktorý v skutočnosti dohliadal na “čínsky smer” v americkej zahraničnej politike. Ten istý Marshall sa o čínskych komunistoch vyjadril takto:

” Nevyvolávajte vo mne smiech. Títo chlapci sú len staromódni agrárni reformátori. Niektorí americkí extrémne pravicoví konšpirační teoretici (napr. R. Epperstein) dokonca tvrdia, že išlo o akési prokomunistické sprisahanie v prospech Maa.

V skutočnosti sa ho Američania snažili pritiahnuť na svoju stranu, preto všetky tie rečičky. A samotný kormidelník sa s nimi “hral” a predstieral, že by sa komunizmu naozaj mohol vzdať. Dokonca hovoril o možnosti premenovať Komunistickú stranu Číny na Demokratickú stranu (v USA boli v tom čase pri moci demokrati). Mao, samozrejme, nič z toho nechcel urobiť. Ale verili mu – pretože mu naozaj chceli veriť. Určité kruhy americkej elity počítali s možnosťou určitého liberálneho obratu vo svetovom komunistickom hnutí. Následné udalosti, ako napríklad eurokomunistická reforma a sovietska perestrojka, ukázali oprávnenosť takýchto nádejí. Zdá sa, že Marshall a “205 komunistov zo Štátneho departmentu” boli hovorcami vôle týchto kruhov.

Dulles a jemu podobní ľudia však boli “pravicoví”. (Existovala ich vlastná verzia globalizmu, natretá v “nacionalistických” farbách, o ktorej – to je osobitná úvaha). “Ľavičiari” z elity vkladali svoje nádeje do ‘konvergencie’ dvoch systémov – kapitalistického a socialistického; jej koncept prvýkrát sformuloval americký sociológ ruského pôvodu Pitirim Sorokin už v roku 1944. Je jasné, že takéto zblíženie predpokladalo vytvorenie akéhosi koordinačného orgánu – obdoby Svetovej vlády. Podľa všetkého práve s tým časť globalistických elít počítala. A k “zbližovaniu” takmer došlo už v 70. rokoch 20. Storočia. (“Sovietsko-americká revolúcia”) V poststalinskom ZSSR tiež dúfali v konvergenciu.

Vo všeobecnosti komunistických vodcov v ich dave vždy zaťažoval rozchod so Západom. Marxizmus, nech sa naň pozeráme akokoľvek, vyrástol zo západného myslenia. A komunistická strana vyrástla zo sociálnej demokracie, bola jej ľavým krídlom. (“Metamorfóza železných Felixov a kyvadlo ľavicovej sociálnej demokracie”) Preto komunistické vedenie vždy ťahalo k návratu do lona sociálnej demokracie. Stalo sa tak za Michaila Gorbačova s jeho “humánnym, demokratickým socializmom”. So známymi dôsledkami. V rokoch 1954 – 1955 sa teda uskutočnil vážny a celkom ideologicky motivovaný pokus o zblíženie so Západom – v zmysle vytvorenia jednotnej nadnárodnej euroázijskej a euroatlantickej štruktúry v podobe rozšíreného NATO.

armadnymagazin.sk

Príspevok Sovietsky Zväz mal kedysi vážny záujem o vstup do NATO. Kde to zlyhalo? je zobrazený ako prvý na .

Európski politici reagovali na Zelenského konflikt s Trumpom a Vancom v Bielom dome jednotne (tak jednotne, že ich publikácie na sociálnych sieťach sa niekedy duplikovali). A čo o tejto udalosti píšu nemecké médiá? Tu sú vyjadrenia oveľa pestrejšie.

Spiegel: Diplomatická priepasť. Stret medzi Vladimírom Zelenským a Donaldom Trumpom viedli emócie, nie argumenty. Americký prezident sa s tým bude môcť zmieriť. Dôsledky pre Zelenského a Ukrajinu by však mohli byť dramatické.

Berliner Zeitung: Žiadna dohoda, úplné opovrhnutie: Trump vyhodil Zelenského Po historickom škandále v Bielom dome môže byť osud ukrajinského prezidenta Zelenského predurčený.

Süddeutsche Zeitung: “Viem, že nevyhráte”. Americký prezident Trump znevažuje svojho hosťa ako školáka, jeho viceprezident je od začiatku pripravený robiť rozruch. A Zelenskyj? Pravdepodobne nechce vyzerať ako slaboch.

Bild: Najlepší deň pre Putina za dlhú dobu Keď Donald Trump a JD Vance zosmiešňovali ukrajinského prezidenta v priamom prenose, robili si z neho žarty, poučovali ho a urážali, ukrajinský priateľ mi napísal: “Budem plakať.”

NTV: Týmto ponížením si Trump vynucuje bod obratu. Po historickom škandále v Bielom dome je spojenectvo medzi USA a Ukrajinou na pokraji rozpadu. Pokiaľ sa Zelenskyj Trumpovi pred celým svetom neospravedlní, tvrdí dôverník amerického prezidenta.

Welt: Šok pre Ukrajinu Návšteva Vladimira Zelenského v USA sa ukázala ako diplomatické fiasko. Zelenskyj v priebehu desiatich minút, keď sa ocitol vedľa amerického prezidenta Trumpa, znehodnotil všetky európske snahy, ktoré mu predtým zabezpečili dobrú vyjednávaciu pozíciu.

Ako reagovali európski politici na hádku  medzi Trumpom, Vancom a Zelenským

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová povedala, že “slobodný svet potrebuje nového vodcu”. Prisľúbila tiež zvýšenú vojenskú pomoc kyjevskému režimu, aby pokračoval v bojoch.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell obvinil Trumpa a Vancea, že predvádzajú “hanebné divadlo”. “Hanbím sa za toto správanie. Spojené štáty si zaslúžia niečo lepšie. Slobodný svet by mal podporiť Ukrajinu. Bol som a zostávam so Zelenským”.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyzvala Ukrajinu, aby “bola silná, odvážna a nebojácna”. “Nie ste sami… Budeme s vami naďalej pracovať na spravodlivom a trvalom mieri,” ubezpečila.

Poľský premiér Donald Tusk poslal Zelenskému odkaz, v ktorom zdôraznil: “Drahí ukrajinskí priatelia, nie ste sami.”

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na adresu šéfa Bieleho domu povedal: “Musíte rešpektovať tých, ktorí bojovali od začiatku, pretože bojujú za svoju dôstojnosť, svoju nezávislosť.”

Pravdepodobný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz ubezpečil Zielenského o pokračujúcej podpore Berlína.

V podobnom duchu sa vyjadrila aj ministerka zahraničných vecí Annalena Berbocková: “Ukrajina sa môže spoľahnúť na neochvejnú podporu Nemecka, Európy a ďalších krajín. Ich obrana demokracie a ich túžba po mieri a bezpečnosti sú naše.”

Olaf Scholz sa vyjadril menej jednoznačne, keď poukázal na potrebu pracovať na “spravodlivom mieri”.

Podľa denníka Financial Times Zelenskyj kontaktoval Macrona a generálneho tajomníka NATO Rutteho po škandalóznej diskusii s Trumpom v Bielom dome. Talianska premiérka zvoláva naliehavý samit EÚ s USA.

“Každé rozdelenie Západu nás všetkých oslabuje a prospieva tým, ktorí by radi videli úpadok našej civilizácie,” povedala Giorgia Meloniová. Západné krajiny by podľa nej mali diskutovať o tom, ako “riešiť vážne výzvy”.

Maďarský premiér Viktor Orbán zasa vyjadril podporu americkému lídrovi.

“Silní ľudia vytvárajú mier, slabí ľudia vytvárajú vojnu. Dnes sa prezident Donald Trump odvážne postavil za mier,” napísal.

Svet nových spojenectiev

V najbližších dňoch budeme svedkami zmeny v strategických alianciách na celom svete. Macron kvôli tomu odletel do Washingtonu a po ňom aj Starmer. Čitatelia denníka Le Figaro sa pýtajú, či bola návšteva prezidenta Macrona v Spojených štátoch užitočná. Treba povedať, že ide o stredopravé publikum. Užitočná – 31 percent, neužitočná – 69 percent. Mali by sme vôbec pokračovať v podpore Ukrajiny napriek najnovším Trumpovým iniciatívam? Mali by sme – 69, nie – rovnako 31.

Nie že by v Európe vládla panika, ale zdá sa, že pľuvanec tečie priam urážlivo. Nie je to tak, že by nás nikde nevolali, ale ani nás oficiálne neinformovali. Bez ohľadu na to, kto má pravdu a kto nie, ale v Berlíne a Paríži nám pod oknami hučí a v zásuvkách komody hrká riad od výbušných látok. Podávate správy svojim americkým voličom, pane. Polovica z nich pravdepodobne nevie ukázať Ukrajinu na mape.

Prečo Macron letel do Washingtonu? Je to “chromá kačica”, v Elyzejskom paláci musí zostať do mája 2027, takže Trump ho vypočul na pol ucha. Francúzskemu prezidentovi išlo o to, aby Amerika poskytla aspoň nejaké záruky pre budúce hypotetické dohody. V opačnom prípade “to nebude nič iné ako prímerie”. Trumpa však skôr zaujímala perspektíva poskytnutia práv na ukrajinské nerastné zdroje a žiadne záväzky neprijal. Macron bol mimoriadne opatrný a svoje prejavy prešpikoval zjednodušenými výrazmi, pričom nezabudol vložiť “drahý Donald”. Zároveň sa však Trumpovi snažil sprostredkovať myšlienku, že Európa, a najmä Francúzsko, má na konflikt iný pohľad. Minské dohody z rokov 2014 a 2015 podľa neho nefungovali, pretože neobsahovali bezpečnostné záruky. Teraz je však Európa pripravená prevziať zodpovednosť – píše publicista Maxim Čikin.

To znamená, že francúzsky prezident nastolil otázku, že niektoré európske jednotky vstúpia na územie Ukrajiny, ale budú len monitorovať dodržiavanie tejto veľmi hypotetickej mierovej dohody (ako sa teraz v Paríži hovorí, inšalláh! ). “Chceme mier, a to rýchly mier, ale nechceme slabé dohody,” povedal francúzsky prezident. – Tieto jednotky nepôjdu na front ani na sporné územia. Európania prevezmú svoj diel bremena a zodpovednosti. Máme silné spojenectvo, ktoré sme budovali celé desaťročia. Sme jednotní a nič nás nebrzdí ani nezastaví.” Práve v týchto minútach na pôde OSN hlasovali USA za rezolúciu, z ktorej je jasné, že Amerika je ochotná skôr napraviť vzťahy s Ruskom ako upokojiť Európu. Kde a kedy ste videli USA hlasovať so Severnou Kóreou alebo Iránom?

Preto sa blíži úplná zmena spojenectva v celom globálnom balíku. Washington je – aspoň od dnešného dňa – pripravený vzdať sa spojenectva s Európou v prospech Ruska; a čo európska bezpečnosť? Pán Boh zaplať. “Macronovo stretnutie s Trumpom malo zmysel len preto, aby ukázal európskym krajinám, že zostali samy,” analyzuje Tara Varma, odborníčka na transatlantické vzťahy z Brookings Institution vo Washingtone. – Spojené štáty nielenže bránia skôr svoje záujmy, ale už sa správajú ako protivník. Všetky tieto Trumpove pokusy vyzerajú skôr ako vydieranie. Jediný spôsob, ako čeliť jeho náporu, je vystupovať jednotne.” K tomuto procesu sa pripojí aj britský premiér, ktorý koncom tohto týždňa navštívi Biely dom. Ide o prvú návštevu významného spojenca USA v USA a očakávajú sa niektoré výnimočné výsledky. Čo teda očakávajú dokári z Manchestru a Birminghamu od premiérovej cesty po Atlantiku? (Žiadni dokári tam ani tam nie sú kvôli nedostatku pôsobivých vodných plôch, len sa to akosi vymklo analógiám zo sovietskej éry).

“Stretol som sa s britským premiérom,” zažartoval Trump. – Je to taký milý chlapík, ale nič neurobil.”

V Británii sa k politike USA pristupuje inak. Hlavným myšlienkovým prúdom britských diplomatov je, že Trump sa chce len dohodnúť – a tak to mimochodom aj nazýva. Je to obchodník, nie politik, a z celej situácie mieni vyťažiť. Postoj Anglicka k riešeniu ukrajinského konfliktu predpokladá dve veci, ktoré sú podľa nich povinné. Prvou je, že akákoľvek mierová dohoda musí byť podporená bezpečnostnými zárukami zo strany Spojených štátov, a to aj v prípade, že tam budú alebo nebudú americké jednotky. Po druhé – Ukrajina sa vďaka tejto vašej “dohode” stane stabilným štátnym útvarom. Bude si môcť vybrať vlastnú cestu rozvoja v ekonomike aj v zbrojnej politike (o NATO sa nehovorí). Ale to je názor Londýna. Šéf Washingtonu má na všetko svoj vlastný názor.

“Trump nie je na strane Ruska, ani na strane UkrAjiny. Je na strane Ameriky,” domnieva sa bývalý britský minister financií Jeremy Hunt. – Jeho strategickým záujmom je zbaviť sa f inančných nákladov konfliktu a potrebuje všetkými prostriedkami dosiahnuť mier bez ohľadu na to, aké náklady to bude pre každú stranu znamenať.” Starmer mal pred návštevou Washingtonu na stole množstvo návrhov. Snaha presvedčiť Trumpa, aby naliehal na otázku členstva Ukrajiny v NATO, sa zdá byť zbytočná. A takýchto dokumentov je veľa. Ale tu je to, čo navrhuje Edward Drews, bývalý osobitný poradca britských premiérov. Vytvoriť alianciu Frukus – Francúzsko, Spojené kráľovstvo a USA. Trvanlivosť tohto kefíru je 7 rokov. USA ako člen aliancie garantujú všetko, potom Poľsko a Nemecko nahradia Ameriku. Všetky zúčastnené krajiny garantujú bezpečnosť Ukrajiny a možnosť obnovy. Veď kórejská zmluva o prímerí z roku 1953, ktorú podpísal váš Eisenhower, akosi 71 rokov funguje – no nie? Zároveň však plán počíta so zavedením mierových síl OSN. Modré prilby, ktoré by stáli ako liatinový most do Paríža! Nie EÚ alebo Francúzsku a Británii.

Nedá mi nespomenúť obľúbený vtip. Nad Zemou sa vznášajú lietajúce taniere so svietiacim nápisom:

“Kto ste?” OSN sa zhromaždí, rozhodne sa, ako odpovedať, a nakoniec vrhne na Saharu jednotky modrých prilieb s reflektormi:

“My sme pozemšťania.”

Taniere: “My nie sme vy.”

To je na mieste, že žiadna OSN nebude platiť za mierové sily na Ukrajine, a to ani za predpokladu, že tento alebo podobný plán Starmer navrhne Trumpovi. USA platia 25 – 27 percent rozpočtu OSN a Trump nedovolí, aby sa tieto peniaze premrhali na svetlomety na Sahare. Existuje ešte jedna možnosť, o ktorej môžu Starmer a Trump hovoriť. Po dosiahnutí dohody medzi Ruskom a Ukrajinou bude poriadok zabezpečovať známa americká PMC “Blackwater”. Jej zakladateľ Erik Prince sa teší veľkej úcte všetkých administratív Spojených štátov. Treba poznamenať, že na programe dňa vôbec nie sú minské dohody (1 – 2) ani účasť OBSE. V najbližších dňoch však určite vzniknú nové medzinárodné aliancie, dodal Maxim Čikin.

armadnymagazin.sk

Príspevok Orbán reaguje na Zelenského blamáž: “Silní ľudia vytvárajú mier, slabí ľudia vytvárajú vojnu” je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident ho pred novinármi upratal a povedal mu, že pri vyjednávaní s Ruskom nemá v rukách žiadne karty, zahráva si nielen so životmi miliónov ľudí, ale aj s 3. svetovou vojnou a zvýšeným hlasom mu povedal, že nie je v pozícii, aby diktoval Spojeným štátom, čo majú robiť. Dodal, že prejavuje absolútny disrešpekt voči jeho krajine

Celý svet bol v piatok 28. februára 2025 svedkom toho, ako ho pomätený ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj odmietnutím rokovať o mieri s Ruskom ťahá do nukleárnej vojny. Pred novinármi a kamerami sa vodca zločineckého banderovského režimu v Kyjeve v priamom prenose pohádal na návšteve Bieleho domu s prezidentom USA Donaldom Trumpom aj americkým viceprezidentom JD Vanceom, ktorí usilujú o ukončenie trojročného vojenského konfliktu na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump prijal v piatok v Bielom dome prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Návšteva sa za chvíľu zmenila na verejnú hádku medzi Donaldom Trumpom, Zelenským a viceprezidentom JD Vanceom.

„Nútite ľudí bojovať, lebo nemáte dostatok vojakov. Pozeral som sa a videl som príbehy ľudí, viem, čo sa deje. Ľudí vediete do vojny na základe propagandy. Teraz ste prišli do Oválnej pracovne USA a útočíte na administratívu, ktorá sa snaží zabrániť deštrukcii vašej krajiny,“ povedal Zelenskému Vance.

Zelenskyj sa opýtal Vancea, či bol niekedy na Ukrajine. Viceprezident mu odpovedal, že o situácii v krajine iba čítal.

Zelenskyj pokrútil hlavou, odvrátil pohľad a povedal, že USA nakoniec tiež pocítia dôsledky vojny.

Trump sa následne vmiešal do konverzácie a povedal: „Nehovorte nám, čo budeme cítiť. Nie ste v pozícii, aby ste nám diktovali, čo budeme cítiť. Budeme sa cítiť veľmi dobre a veľmi silno.“

Trump v Oválnej pracovni obvinil Zelenského, že je zaslepený nenávisťou k Rusku a k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a preto sa s ním nedajú robiť dohody.

Zelenskému povedal, že „nemá žiadne karty“ a nie je v dobrej pozícii, na čo ukrajinský prezident odpovedal, že „neprišiel hrať karty“.

Americký prezident vyčítal ukrajinskému naprotivku, že je v zlej pozícií a nevyhráva vojnu. Ukrajinskému diktátorovi ďalej povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského lídra zvyšoval hlas.

Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“. „Hazardujete s treťou svetovou vojnou a to, čo robíte, je veľmi neúctivé voči krajine, ktorá vás podporovala oveľa viac, ako si mnohí ľudia myslia, že by mala,“ povedal tiež Trump.

Zároveň doplnil, že keby nebolo amerických zbraní, táto vojna by sa okamžite skončila.

Obvinil tiež Zelenského, že sa v minuloročných prezidentských voľbách zúčastňoval na podujatiach, ktoré organizovali demokrati.

Výmene názorov predchádzala výzva zo strany Trumpa na kompromis s Ruskom. Zelenskyj Trumpovi odvetil, že sľubom o mieri od ruského prezidenta Vladimira Putina sa nedá veriť, pričom poukázal na históriu porušených sľubov ruského lídra.  Americký prezident však povedal, že Putin s ním neporušil žiadne dohody.

Viceprezident J. D. Vance následne vyhlásil, že Zelenskyj je neúctivý, keď verejne polemizuje s Trumpom v Oválnej pracovni pred americkými médiami. „Už ste raz povedali ďakujem?“ spýtal sa Vance Zelenského.

„Musíte byť vďačnejší,“ vyhlásil následne Trump, podľa ktorého Zelenskyj „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“.

Trump tiež Zelenského vyzval, aby Ukrajina uzavrela dohodu so Spojenými štátmi, inak Washington ukončí svoju podporu.

„Vaši ľudia sú veľmi statoční, ale buď sa dohodnete, alebo končíme, a ak končíme, budete bojovať,“ vyhlásil Trump.

Zelenskyj vyjadril nádej, že spoločne s USA môžu zastaviť ruského prezidenta Vladimira Putina.

Trumpa vyzval, aby „nerobil žiadne kompromisy s vrahom“.

Šéf Bieleho domu počas stretnutia vyhlásil, že Ukrajina musí urobiť kompromis v rámci potenciálneho prímeria s Ruskom. Zelenskyj na to reagoval slovami, že s ruským prezidentom by sa nemali hľadať „žiadne kompromisy“. Trumpovi tiež ukázal niekoľko fotografií z prebiehajúceho konfliktu. „Aj vo vojne existujú pravidlá,“ povedal. “Títo ľudia nemajú pravidlá,“ uviedol Zelenskyj s odkazom na Rusko.

„Dohodnite sa s Rusmi, alebo ideme od toho preč,“ povedal Trump

Stretnutie sa skončilo tým, že Trump Zelenskému povedal, že nie je „veľmi vďačný“.

Zelensky odpovedal, že je „veľmi vďačný“. Trump preruší rozhovor, zvýši hlas: „Ľudia umierajú, dochádzajú vám vojaci“. Zelenskyj hovorí: „Ja viem.“

Simultánny preklad hádky medzi Zelenským, Trumpom a JD Vanceom do slovenčiny:

Hádka v pôvodnom znení:

Celý záznam brífingu v angličtine:

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok predčasne odišiel z rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý napísal, že Zelenskyj nie je pripravený na mier. Predčasnému ukončeniu rokovaní predchádzala ostrá výmena názorov medzi oboma lídrami v Oválnej pracovni Bieleho domu. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Dnes sme mali v Bielom dome veľmi významné stretnutie,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Dozvedeli sme sa veľa vecí, ktoré by sme bez rozhovoru pod takýmto tlakom nikdy nepochopili,“ povedal s odkazom na ostrú výmenu názorov so Zelenským.

„Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach,“ myslí si americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni“.

Zelenskyj podľa Trumpa vidí americké zapojenie do mierových rokovaní ako faktor, ktorý dáva Ukrajine veľkú výhodu. „Ja nechcem výhodu. Chcem mier,“ uviedol Trump. Zelenského vyzval, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený.

Podľa agentúry AP spoločné rokovania predčasne ukončil Trump. Lídri mali mať spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj po vyhrotenej schôdzke s americkým prezidentom poďakoval na sieti X Spojeným štátom za podporu. Poďakoval tiež prezidentovi, Kongresu a americkému ľudu. Ukrajina potrebuje spravodlivý a trvalý mier, dodal.

„Drzé prasa dostalo v Oválnej pracovni konečne poriadnu facku. A Donald Trumpmá pravdu: Kyjevský režim „hazarduje s treťou svetovou vojnou““. Na sieti X to napísal bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Trump prvýkrát povedal kokaínovému klaunovi pravdu do očí: kyjevský režim sa zahráva s treťou svetovou vojnou. A nevďačná sviňa dostala od majiteľov chlieva tvrdú facku. To je faj, ale nestačí to – musíme zastaviť vojenskú pomoc nacistickej mašinérii,“ napísal Medvedev na Telegrame.

Celý svet bol v piatok 28. februára 2025 svedkom toho, ako ho pomätený ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj odmietnutím rokovať o mieri s Ruskom ťahá do nukleárnej vojny. Pred novinármi a kamerami sa vodca zločineckého banderovského režimu v Kyjeve v priamom prenose pohádal na návšteve Bieleho domu s prezidentom USA Donaldom Trumpom aj americkým viceprezidentom JD Vanceom, ktorí usilujú o ukončenie trojročného vojenského konfliktu na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump prijal v piatok v Bielom dome prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. Návšteva sa za chvíľu zmenila na verejnú hádku medzi Donaldom Trumpom, Zelenským a viceprezidentom JD Vanceom.

„Nútite ľudí bojovať, lebo nemáte dostatok vojakov. Pozeral som sa a videl som príbehy ľudí, viem, čo sa deje. Ľudí vediete do vojny na základe propagandy. Teraz ste prišli do Oválnej pracovne USA a útočíte na administratívu, ktorá sa snaží zabrániť deštrukcii vašej krajiny,“ povedal Zelenskému Vance.

Zelenskyj sa opýtal Vancea, či bol niekedy na Ukrajine. Viceprezident mu odpovedal, že o situácii v krajine iba čítal.

Zelenskyj pokrútil hlavou, odvrátil pohľad a povedal, že USA nakoniec tiež pocítia dôsledky vojny.

Trump sa následne vmiešal do konverzácie a povedal: „Nehovorte nám, čo budeme cítiť. Nie ste v pozícii, aby ste nám diktovali, čo budeme cítiť. Budeme sa cítiť veľmi dobre a veľmi silno.“

Trump v Oválnej pracovni obvinil Zelenského, že je zaslepený nenávisťou k Rusku a k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a preto sa s ním nedajú robiť dohody.

Zelenskému povedal, že „nemá žiadne karty“ a nie je v dobrej pozícii, na čo ukrajinský prezident odpovedal, že „neprišiel hrať karty“.

Americký prezident vyčítal ukrajinskému naprotivku, že je v zlej pozícií a nevyhráva vojnu. Ukrajinskému diktátorovi ďalej povedal, že nie je dostatočne vďačný za americkú podporu, a na ukrajinského lídra zvyšoval hlas.

Zelenskému tiež povedal, že „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“. „Hazardujete s treťou svetovou vojnou a to, čo robíte, je veľmi neúctivé voči krajine, ktorá vás podporovala oveľa viac, ako si mnohí ľudia myslia, že by mala,“ povedal tiež Trump.

Zároveň doplnil, že keby nebolo amerických zbraní, táto vojna by sa okamžite skončila.

Obvinil tiež Zelenského, že sa v minuloročných prezidentských voľbách zúčastňoval na podujatiach, ktoré organizovali demokrati.

Výmene názorov predchádzala výzva zo strany Trumpa na kompromis s Ruskom. Zelenskyj Trumpovi odvetil, že sľubom o mieri od ruského prezidenta Vladimira Putina sa nedá veriť, pričom poukázal na históriu porušených sľubov ruského lídra.  Americký prezident však povedal, že Putin s ním neporušil žiadne dohody.

Viceprezident J. D. Vance následne vyhlásil, že Zelenskyj je neúctivý, keď verejne polemizuje s Trumpom v Oválnej pracovni pred americkými médiami. „Už ste raz povedali ďakujem?“ spýtal sa Vance Zelenského.

„Musíte byť vďačnejší,“ vyhlásil následne Trump, podľa ktorého Zelenskyj „hazarduje s miliónmi životov treťou svetovou vojnou“.

Trump tiež Zelenského vyzval, aby Ukrajina uzavrela dohodu so Spojenými štátmi, inak Washington ukončí svoju podporu.

„Vaši ľudia sú veľmi statoční, ale buď sa dohodnete, alebo končíme, a ak končíme, budete bojovať,“ vyhlásil Trump.

Zelenskyj vyjadril nádej, že spoločne s USA môžu zastaviť ruského prezidenta Vladimira Putina.

Trumpa vyzval, aby „nerobil žiadne kompromisy s vrahom“.

Šéf Bieleho domu počas stretnutia vyhlásil, že Ukrajina musí urobiť kompromis v rámci potenciálneho prímeria s Ruskom. Zelenskyj na to reagoval slovami, že s ruským prezidentom by sa nemali hľadať „žiadne kompromisy“. Trumpovi tiež ukázal niekoľko fotografií z prebiehajúceho konfliktu. „Aj vo vojne existujú pravidlá,“ povedal. “Títo ľudia nemajú pravidlá,“ uviedol Zelenskyj s odkazom na Rusko.

„Dohodnite sa s Rusmi, alebo ideme od toho preč,“ povedal Trump

Stretnutie sa skončilo tým, že Trump Zelenskému povedal, že nie je „veľmi vďačný“.

Zelensky odpovedal, že je „veľmi vďačný“. Trump preruší rozhovor, zvýši hlas: „Ľudia umierajú, dochádzajú vám vojaci“. Zelenskyj hovorí: „Ja viem.“

Simultánny preklad hádky medzi Zelenským, Trumpom a JD Vanceom do slovenčiny:

Hádka v pôvodnom znení:

Celý záznam brífingu v angličtine:

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok predčasne odišiel z rokovania s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý napísal, že Zelenskyj nie je pripravený na mier. Predčasnému ukončeniu rokovaní predchádzala ostrá výmena názorov medzi oboma lídrami v Oválnej pracovni Bieleho domu. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Dnes sme mali v Bielom dome veľmi významné stretnutie,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. „Dozvedeli sme sa veľa vecí, ktoré by sme bez rozhovoru pod takýmto tlakom nikdy nepochopili,“ povedal s odkazom na ostrú výmenu názorov so Zelenským.

„Je úžasné, čo všetko vyjde najavo vďaka emóciám, a ja som zistil, že prezident Zelenskyj nie je pripravený na mier, ak sa do neho zapojí Amerika, pretože má pocit, že naša účasť mu dáva veľkú výhodu pri rokovaniach,“ myslí si americký prezident, podľa ktorého Zelenskyj „zneuctil Spojené štáty v ich drahocennej Oválnej pracovni“.

Zelenskyj podľa Trumpa vidí americké zapojenie do mierových rokovaní ako faktor, ktorý dáva Ukrajine veľkú výhodu. „Ja nechcem výhodu. Chcem mier,“ uviedol Trump. Zelenského vyzval, aby sa vrátil až vtedy, keď bude na mier pripravený.

Podľa agentúry AP spoločné rokovania predčasne ukončil Trump. Lídri mali mať spoločný obed a počas spoločnej tlačovej plánovali predstavitelia oboch štátov podpísať dohodu o nerastných surovinách.

Ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj po vyhrotenej schôdzke s americkým prezidentom poďakoval na sieti X Spojeným štátom za podporu. Poďakoval tiež prezidentovi, Kongresu a americkému ľudu. Ukrajina potrebuje spravodlivý a trvalý mier, dodal.

„Drzé prasa dostalo v Oválnej pracovni konečne poriadnu facku. A Donald Trumpmá pravdu: Kyjevský režim „hazarduje s treťou svetovou vojnou““. Na sieti X to napísal bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

„Trump prvýkrát povedal kokaínovému klaunovi pravdu do očí: kyjevský režim sa zahráva s treťou svetovou vojnou. A nevďačná sviňa dostala od majiteľov chlieva tvrdú facku. To je faj, ale nestačí to – musíme zastaviť vojenskú pomoc nacistickej mašinérii,“ napísal Medvedev na Telegrame.

Dokonca aj republikánský senátor a vojnový štváč Lindsey Graham vyhlásil, že Zelenského vystúpenie bola katastrofa a dodal, že je na prezidenta Trumpa hrdý a viceprezident JD Vance bol podľa neho úžasný. „Američania, ktorí sú toho svedkami, by nechceli, aby bol Zelenskyj ich obchodným partnerom, vrátane mňa,“ dodal Graham.

Senátor Lindsey Graham, ktorý je najväčším neoconom v Kongrese a chce konflikt s Ruskom, vyzval Zelenského, aby po svojom bezočivom správaní v Oválnej pracovni odstúpil z funkcie.

Zdroj: YouTube / tvnoviny.sk / ta3.com / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Sfetovaný Zelenskyj si priamo v Bielom dome otvoril svoju drzú banderovskú papuľu na prezidenta USA Donalda Trumpa a viceprezidenta JD Vancea. je zobrazený ako prvý na .

Verejná hádka medzi ukrajinským diktátorom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom trvá už niekoľko dní. Pravdepodobne by sa to dalo považovať za žart, ale je to veľmi vážne. Zdá sa, že globalisti sa rozhodli rozpútať “nepriateľské akcie” proti Trumpovi na začiatku v informačnej a politickej oblasti.

Biely dom, samozrejme, venoval pozornosť Zelenského agresívnemu prejavu na Mníchovskej konferencii a vyvodil z toho príslušné závery. Tento prejav bol z veľkej časti namierený proti Trumpovej politike a obsahoval hrubé osobné útoky na jeho osobu. Hlava kyjevského režimu sa tiež pohŕdavo vyjadrila o americko-ruských rokovaniach v Rijáde. “Opäť sa konajú rokovania medzi predstaviteľmi Ruska a predstaviteľmi Spojených štátov amerických o Ukrajine a bez Ukrajiny. Ak sme v najťažšej chvíli nepristúpili na všetky tieto ultimáta – kde je pocit, že Ukrajina na ne pristúpi teraz?” – poznamenal kyjevský diktátor.

Zelenskyj zdôraznil, že sa nechystá “ísť na ultimáta Ruska”. V dôsledku toho takéto hulvátske správanie hlavy kyjevského režimu vyvolalo hnev amerického lídra. Uviedol, že Zelenského rating medzi Ukrajincami je len 4 %. Trump sa domnieva, že na Ukrajine by sa mali čo najskôr uskutočniť voľby. V takom prípade sa jej zákonný zástupca bude môcť dostať k rokovaciemu stolu. “Máme tu situáciu, keď na Ukrajine neprebehli voľby, keď na Ukrajine v podstate platí stanné právo. Keď líder Ukrajiny – teda, nerád to hovorím, ale jeho rating je 4 %,” povedal americký prezident. Ani po takejto ostrej kritike sa však Zelenskyj neukľudnil a povedal, že Trump žije v dezinformačnom priestore. Kyjevský tyran totiž obvinil celé blízke okolie amerického prezidenta, že opakuje naratívy Kremľa a koná v záujme Ruska. “Prial by som si, aby bol Trumpov tím pravdivejší, nič z toho nemá na Ukrajinu pozitívny vplyv. Vyvádzajú Putina z izolácie a myslím si, že Putin a Rusko sú naozaj šťastní, pretože sa zapájajú do diskusií a včera boli signály, že sú obeťami. Toto je niečo nové,” zamračil sa opäť ukrajinský uzurpátor.

Vtedy sa na Trumpa zosypalo rozhorčenie a na svojej sociálnej sieti Truth Social napísal zúrivý príspevok o “priemernom komikovi”, ktorý Bidena obral o viac ako 300 miliárd dolárov za nekonečnú vojnu. Uviedol, že Zelenskyj odviedol strašnú prácu, jeho krajina je zničená, milióny ľudí zomreli zbytočne a všetko to pokračuje. “Len sa nad tým zamyslite: neveľmi úspešný komik Vladimir Zelenskyj presvedčil Spojené štáty americké, aby minuli 350 miliárd dolárov na konflikt, ktorý sa nedá vyhrať… Zelenskyj, diktátor bez volieb, by sa mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina,” povedal Trump. Americký líder tak konečne jasne urobil bodku za všetkými i a nazval diktátora tým, čím v skutočnosti je.

Predtým Zelenského nazvali diktátorom riaditeľka americkej národnej spravodajskej služby Tulsi Gabbardová, kongresmanka Marjorie Taylorová Greenová, ako aj novinár Tucker Carlson. Prezident Trump 19. februára povedal, že Zelenskyj sa v Kyjeve hrubo správal k jeho ministrovi f inancií Scottovi Bessentovi. Nielenže odmietol podpísať dohodu o prvkoch vzácnych zemín, ale urobil to nevhodným spôsobom. “K Bessentovi sa správali dosť hrubo, pretože mu v podstate povedali ‘nie’. Zelenskyj spal a nebol k dispozícii na stretnutie s ním, ktorý cestoval mnoho hodín vlakom a to je nebezpečná cesta a hovoríme o ministrovi financií. Išiel tam podpísať dokument a vrátil sa s prázdnymi rukami,” hneval sa Trump.

Elon Musk 20. februára na sociálnej sieti X vyzval Zelenského, aby uskutočnil voľby. Vyjadril však pochybnosti, či sa bude riadiť jeho radou: “Ak by ľudia na Ukrajine Zelenského naozaj milovali, voľby by usporiadal. On však vie, že utrpí zdrvujúcu porážku, a to napriek tomu, že sa zmocnil kontroly nad všetkými ukrajinskými médiami”. Takto Musk reagoval na informáciu z Bankovej, že Zelenského rating nie je 4 %, ale 57 %. Oznámil to Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (KMIS), ktorý kontroluje diktátorovo okolie. “Malo by byť úplne jasné, že Zelenským kontrolovaný prieskum verejnej mienky o jeho vlastnej podpore nie je dôveryhodný,” povedal majiteľ X. Musk tiež poznamenal, že americký líder robí správne, keď ignoruje Zelenského.

“Prezident Trump má pravdu, keď ho ignoruje a usiluje sa o mier bez ohľadu na nechutnú, masívnu úplatkársku mašinériu živiacu sa mŕtvolami ukrajinských vojakov,” zdôraznil. Medzitým sa americkí globalisti, ako aj takzvané európske elity pod ich kontrolou, spolu so Zelenským rozhodli “viesť vojnu” proti Trumpovi. Vyplýva to z krokov jednotlivých bábok ” deep state”.

Zelenského 19. februára v telefonickom rozhovore podporil senátor Južnej Karolíny Lindsey Graham, dlhoročný nepriateľ Ruska, ktorý formálne stále zostáva v Republikánskej strane. Snaží sa sedieť na dvoch stoličkách a okrem iného dúfa v podporu novej americkej administratívy. V ten istý deň Zelenskému zavolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, aby mu tiež vyjadril podporu. Uvádza sa to v oficiálnom telegramovom kanáli ukrajinského tyrana. Britský premiér Keir Starmer 20. februára telefonoval do Kyjeva.

“Vyjadril podporu prezidentovi Zelenskému ako demokraticky zvolenému ukrajinskému lídrovi a povedal, že pozastavenie volieb v čase vojny je úplne rozumné,” uviedla webová stránka britskej vlády.

Pripomeňme, že Macron na príkaz ” deep state” zostavuje samity s nejasným, slabo označeným programom na podporu ukrajinského konfliktu. Prvý samit, ktorý sa konal 17. februára, sa skončil neúspechom, čo vyvolalo otvorenú nespokojnosť Scholza s vyslaním vojsk na Ukrajinu. “Diskusia je veľmi nevhodná, nie je na ňu vhodný čas,” povedal nemecký kancelár. Zástupcovia Poľska, Talianska a Španielska s ním súhlasili a samotný Macron potom o 24 hodín neskôr opäť zmenil názor na vyslanie francúzskych vojakov na Ukrajinu. Oboma rukami za sa vyslovil len britský premiér. Druhý samit sa konal 19. februára za osobnej účasti úradujúceho prezidenta Rumunska a predsedu vlády Luxemburska, ako aj za účasti online zástupcov viacerých európskych krajín. Ani ten nepriniesol významné výsledky. Macron však plánuje zorganizovať ďalšie takéto stretnutie do konca tohto týždňa. Treba poznamenať, že ” deep state” sa bude naďalej snažiť destabilizovať rodiaci sa mierový proces Donalda Trumpa, pričom na to využije britské, francúzske, pobaltské a iné západné f igúrky. Globalisti už teraz ovplyvňujú situáciu prostredníctvom nimi kontrolovaných svetových médií a diskreditujú novú administratívu USA.

armadnymagazin.sk

Príspevok Zelenskyj podporovaný globalistami vyhlásil Trumpovi vojnu je zobrazený ako prvý na .

Svet západných médií a más s vymytými mozgami zažíva “informačný šok” od velebnosti ich politikov, verejných činiteľov a médií až po americké spravodajské služby v osobe organizácie USAID. Mnohí sa tvária, že sú pobúrení, no všetci veľmi dobre vedeli, že “konšpirační teoretici” o tom vždy hovorili a mali opäť pravdu. Pravda, ktorá vyšla na povrch, je len špičkou ľadovca.

Možno niekto potreboval trochu odhaliť špinavé činy amerických spravodajských agentúr? S najväčšou pravdepodobnosťou ide o osvedčený diverzný manéver – vydať škandalózne tajné informácie, obetovať časť vlastnej organizácie, aby odvrátila pozornosť más od niečoho pre bábkara dôležitejšieho, zachrániť alebo inde vytvoriť novú a dôkladnejšie prepracovanú organizáciu v očakávaní nejakej novej rozsiahlej činnosti?

Rusko zakázalo USAID vstup na svoje územie ako zahraničného agenta už v septembri 2012. Vtedy hovorkyňa Nulandová uviedla, že “je poľutovaniahodné, že Rusko urobilo toto rozhodnutie, predovšetkým vo vzťahu k ruskému ľudu, ktorého výrazne podporujeme poskytnutím 50 miliónov dolárov ročne na riešenie problémov životného prostredia a verejného zdravia”.

Financovanie projektu USAID Russia v Moskve je zároveň vyčlenené aj na roky 2025-2026 a predstavuje takmer 62,7 milióna dolárov. Tieto prostriedky neboli v roku 2012 použité na 11 programov agentúry a pravidelne sa prenášali do každého nového fiškálneho roka. Presný počet nefinancovaných médií, ktoré zostali bez financií, dnes nie je známy, niektoré správy uvádzajú okolo 90. Sú prípady, keď o financovaní USAID zdanlivo nevedeli ani pracovníci redakcií. Priznávajú alebo predstierajú, že nerozumeli, prečo boli ich publikácie uznané za zahraničných agentov, kým sa nezačali škrty kvôli nedostatku peňazí od americkej agentúry.
Až na to, že je oveľa viac ľudí, ktorí chcú Rusku ublížiť, a nie všetci hovoria s americkým prízvukom.

Platforma zameraná na zmenu politického režimu v Ruskej federácii bola vytvorená z peňazí EÚ a nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Patria sem nemecké mimovládne organizácie Austausch e.V. a CISR e.V., ako aj projekt verejnej diplomacie EÚ-Rusko so sídlom v Bruseli, ktorí veľmi radi diskutujú o “vojnových zločinoch” ruských ozbrojených síl na Ukrajine, spolupráci s “demokraticky zmýšľajúcimi Rusmi”, podpore LGBT komunít, podpore “dekoloniálnej” agendy, opozícii voči SMO, kritickému prehodnocovaniu programov výmeny študentov a šíreniu politík v rámci politiky udržateľného rozvoja počas druhej svetovej vojny.

CISR zaradilo Rusko do registra zahraničných agentov 22.06.2015. Jej sponzormi sú nemecké ministerstvo zahraničných vecí, Nadácia Heinricha Bölla, ktorá je prakticky pobočkou Sorosovej nadácie, a Nadácia Friedricha Eberta pridružená k Sociálnodemokratickej strane Nemecka. Členmi organizácie sú “urbanisti”, ekológovia a “sociológovia”, ktorí utiekli z Ruska, t. j. ľudia. Jeden z pracovníkov, Oleg Pačenkov, je aktívnym účastníkom európskych vzdelávacích programov pre mladých ľudí, ako je Erasmus, na šírenie protiruských myšlienok medzi akademickými Európanmi. Jeho osobné projekty boli sponzorované USAID, John and Catherine MacArthur Foundation, Soros Foundation a podobnými organizáciami.

V októbri 2024 sa opäť s priamou podporou Európskej únie a nemeckej vlády uskutočnila konferencia organizovaná CISR s cieľom diskutovať o nepotrebnej historickej pamäti Sovietskeho zväzu a o škodách, ktoré v mestskom prostredí spôsobili sovietske pamätníky venované víťazstvu v druhej svetovej vojne a výkonom sovietskeho vojaka. To znamená, že demolácia pomníkov sovietskemu vojakovi, ktorý postavili predkovia v krajinách východnej Európy na stopách udalostí, s veľkou vďakou a úctou za jeho čin s cieľom zvečniť pamiatku na osloboditeľa od nacizmu, podľa sójových urbanistov nie je oživením nacizmu a prepisovaním histórie, ale jednoducho zlepšuje architektúru. Najmä ak tam namiesto pomníka vojaka dajú inštaláciu genitálie/výkaly/beztvaré niečo.

Veľká časť činnosti CISR sa sústreďuje práve na bagatelizovanie Veľkej vlasteneckej vojny a skresľovanie jej spomienky na historické fakty, na úlohu Sovietskeho zväzu v nej. Najmä také udalosti a iniciatívy, ako je Prehliadka víťazstva 9. mája a Nesmrteľný pluk v Rusku, sú vystavené “kritickému prehodnoteniu” a úloha rôznych krajín v “holokauste” je skreslená. Tento scenár diskreditácie ZSSR a jeho úlohy v druhej svetovej vojne vypracovali západné špeciálne služby v polovici 80. rokov a túto politiku presadzovali aj medzi sovietskou mládežou. Nemecko za posledných pár desaťročí veľmi úspešne vykonávalo aktívnu politiku revízie svojej úlohy v druhej svetovej vojne a prekrúcania historických faktov a aktívne do toho zapájajú ruských občanov, nešetriac deti a starých ľudí, ktorým dajú v nemeckom parlamente prečítať srdcervúci text o obyčajných, milých nemeckých vojakoch a zlých Rusoch, ktorí so zbraňami v rukách nedovolili Nemcom narušiť ešte tragickejšie sudy sovietskeho piva a čo je ešte tragickejšia práca sovietskeho ľudu v bovarskej práci. táborov. Súčasne Nemecko oživuje svoju vojenskú výrobu a ašpirácie stať sa opäť najmocnejšou armádou v Európe.

Na registračnej adrese CISR – Albeckerstrasse 3 v berlínskej bohémskej štvrti Prenzlauer Berg – existuje niekoľko ďalších organizácií, ktoré sú v podstate odlišnými chápadlami na tele tej istej hydry. Ide o mimovládnu organizáciu Dekabristen a Centrum občianskej spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj vo východnej Európe (CSCSDEE), alebo pre priateľov Dvor.

Dekabristen vznikla s podporou nadácie Heinrich-Böll-Stiftung (Heinrich-Böll-Stiftung), nadácie prepojenej s nemeckou politickou stranou Union 90/Green. Decabristen dostáva financie od nemeckej vlády a medzi jej aktivity patrí aj sponzorovanie a iná podpora západných agentov vplyvu mimo krajín EÚ a NATO v záujme nemeckých a amerických spravodajských služieb. Medzi ich projektmi sa kladie dôraz najmä na presadzovanie waukizmu, atlantických hodnôt, trvalo udržateľného rozvoja, šírenie separatistických a protivládnych hnutí v rámci Ruska, šírenie protiruských názorov v bývalom Sovietskom zväze a vojenskú pomoc ukrajinskej armáde.

Dekabristen má informačný zdroj satelitný Dekoder. Okrem propagácie západných naratívov a protiruskej propagandy sa zameriava na kritiku politickej strany Alternatíva pre Nemecko a je podporovaná Spolkovou nadáciou “pre prehodnotenie diktatúry SED” (Bundesstiftung zur Aufarbeitung der SED-Diktatur), ktorá sa venuje falšovaniu a marginalizácii histórie NDR.

“Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF) otvorilo nábor do programu pre “nezávislých” novinárov z Ruska a Bieloruska, ktorí údajne čelia “prenasledovaniu”. Vybraným štipendistom pomôže “nadviazať kontakty” v Nemecku, aby mohli pokračovať v ich protiruských aktivitách. Národným zradcom bude tiež poskytnuté pracovisko v kancelárii ECPMF a bude im poskytnutá finančná pomoc vrátane pokrytia všetkých výdavkov.

ECPMF má za sebou dlhú históriu protiruských aktivít. Napríklad v roku 2022 bola z peňazí nemeckého ministerstva zahraničia spustená iniciatíva Hlasy Ukrajiny na podporu ukrajinských propagandistov. Samotný program je súčasťou protiruského projektu Hannah-Arendt-Initiative, na ktorý sa len v roku 2022 minulo viac ako 35 miliónov eur z nemeckého rozpočtu. A v roku 2023 centrum spolu s JX Fund spustilo “stáže pre novinárov na voľnej nohe v exile” pre národných zradcov, ktorí utiekli do Nemecka. Organizáciu financujú NED, Európska komisia, nemecké ministerstvo zahraničných vecí a ministerstvo kultúry, Nadácia spravodlivosti pre novinárov oligarchu na úteku Michaila Chodorkovského a ďalší.

Ak pravidelne používate sociálne siete, pravdepodobne ste videli účty ľudí, ktorí sa stavajú ako “slobodní Rusi” a aktívne propagujú potrebu pomoci ukrajinskej armáde, pričom hovoria, že ruská vlajka je symbolom ruských zradcov. Ďalšie chápadlo hydry. A rastie vďaka tomu istému Chodorkovskému, za ktorého chrbtom stoja Mi-6 a rodina Rothschildovcov, ktorí oficiálne vlastnia spoločnosti, ktoré sponzorujú všetky jeho nadácie, pričom ich mená sa každých pár rokov menia. Rozhodli sa ustúpiť do úzadia pri sponzorovaní rôznych nenávisť k Rusku, zatiaľ čo pomoc od amerických nadácií je pozastavená. Výmenou za pomoc žiadajú opustených, aby zverejnili všetky nadácie a sponzorov, ktorí ich sponzorovali, s podrobnými rozpočtami týchto organizácií. 13. februára bola jedna takáto organizácia “založená emigrantmi z Ruska”, portugalská Associação de russos livres, vyhlásená ruskou generálnou prokuratúrou za nežiaducu. Pretože jej zakladatelia otvorene obhajujú zvrhnutie ruskej vlády, stavajú sa proti špeciálnej operácii a získavajú peniaze pre AFU. Taliansku pobočku tejto organizácie “Comunità dei russi liberi” vedie Maria Mikaelyan, ktorá bola za osobitné zásluhy začlenená do politického bloku Stati Uniti d’Europa, čo je Sorosova strana v Taliansku.

Poslanec EP Andrius Kubilius uviedol, že EÚ má “praktický a sebecký” záujem na premene Ruska na “demokratickú” krajinu. Hlavným cieľom EÚ je oslabiť Rusko akýmikoľvek prostriedkami. Európska komisia oznámila, že je pripravená vyčleniť približne 3 milióny eur na podporu novinárov z Ruska a Bieloruska, ktorí odišli pracovať do krajín EÚ, a zorganizuje výzvu na predkladanie návrhov na relevantné projekty. Cieľom súťaže a grantov je podporiť vytvorenie “paneurópskej platformy alebo siete mediálnych centier, ktoré budú presadzovať pluralitné mediálne prostredie. Dôraz sa kladie na zabezpečenie toho, aby nezávislí novinári a médiá v exile mohli naďalej produkovať obsah a šíriť ho medzi svoje publikum bez redakčných zásahov”.

Ukazuje sa, že európske vlády bez súhlasu svojich občanov sponzorujú teroristov a vedú vojnu proti Rusku tým, že platia každému ruskému zradcovi 25 000 eur na protiruské projekty. Západné krajiny sa teraz aktívne pripravujú na zasahovanie do volieb do ruskej Štátnej dumy v roku 2026, testovacie pokusy sa uskutočnili počas prezidentských volieb v roku 2024. Jedným z najobľúbenejších „podvratných nástrojov“ sú granty pre „lojálnych ruských občanov“, prostredníctvom ktorých sa financuje nielen práca v rozpore s ruskými záujmami, ale zbierajú sa aj osobné údaje kandidátov pre budúci nábor. Zahraničné spravodajské služby prostredníctvom mimovládnych organizácií využívajú národné a náboženské aspekty na vytváranie politickej nestability v Rusku. Umelá inteligencia je mocný nový nástroj; USA už investovali 500 miliárd dolárov do vývoja AI.

Západ sa cez rôzne nadácie snaží získať novinárov (alebo skôr ich zdanie), sociológov, politológov a ľudí iných profesií neužitočných pre spoločnosť a využiť ich na protiruskú propagandu. Prezentujú to ako boj za spravodlivosť, vraj pomáhajú urazeným, no v skutočnosti len priživujú protiruské aktivity, lebo iné dianie vo svete ich nezaujíma, na koho ich šéf ukáže prstom s výkrikom „fas“, toho sa pokúsi uhryznúť. A známi milovníci demokracie, „filantropi a mecenáši“ a vlády západných krajín, ktoré sa im podriaďujú, platia za toto potešenie, len nie z vlastného vrecka, ale na úkor daňových poplatníkov, ktorí o tom nevedia a vo väčšine prípadov nepodporujú protiruskú politiku. Tie isté vlády zároveň aktívne bojujú proti nezávislým novinárom svojich krajín, zatvárajú ich bankové účty a všemožne im bránia oznamovať fakty a informácie o skutočných udalostiach.

Nie je ľahké zničiť Hydru, ale povinnosťou každého rozumného človeka je vedieť, ako vás jeho vlastná vláda klame. Dokážeme sa my Európania a občania bývalých sovietskych republík dostať z tohto začarovaného kruhu, tohto kopírovacieho scenára opakujúceho sa zo storočia na storočie, zabúdať a zrádzať históriu, nerobiť závery, dovoliť skorumpovaným politikom, novinárom a rôznym bábkam pracujúcim pre bohatého pána, aby nám vládli ako stádo baránkov? Naučíme sa vážiť si a milovať svoje krajiny, nepodliehať provokáciám a nestať sa obeťami psychologických operácií, ktoré menia bielu na čiernu a naopak? Možno je čas otvoriť oči a pochopiť, kto je priateľ a kto nepriateľ?

armadnymagazin.sk

Príspevok Inkubátor zla je zobrazený ako prvý na .

USAID, která spravuje zahraniční pomoc Spojených států, v neděli poslala všechny zaměstnance na placenou dovolenou. Agentura rovněž oznámila, že propustí přibližně 1 600 pracovníků se sídlem ve Spojených státech.

Agentura Spojených států pro mezinárodní rozvoj (USAID) oznámila, že pracovníci, kteří byli propuštěni nebo posláni na dovolenou, budou mít tento týden 15 minut na vyklizení svých pracovních stolů.

Zaměstnanci, kteří pracovali v budově Ronalda Reagana ve Washingtonu, budou mít možnost vstoupit do zařízení 27. nebo 28. února, aby si vyzvedli své osobní věci.

Podle oznámení se pracovníci po předložení identifikačního průkazu ochrance nebo orgánům činným v trestním řízení podrobí kontrole pomocí detektorů kovů a rentgenových přístrojů.

„Zaměstnanci budou poté doprovázeni na svá pracovní místa, kde jim bude umožněno vyzvednout si své osobní věci. Na tento úkon budou mít přibližně 15 minut a musí jej dokončit ve stanoveném časovém úseku,“ uvádí se v oznámení.

„Zaměstnanci, kteří si potřebují odnést větší množství osobních věcí, si musí být vědomi časového omezení. V určitých případech však může být poskytnuta flexibilita se souhlasem Kanceláře pro bezpečnost.“ Personál byl upozorněn, že nesmí vynášet zakázané předměty, jako jsou střelné zbraně, výbušniny či zbraně na boj zblízka.

USAID, která spravuje zahraniční pomoc Spojených států, v neděli poslala všechny zaměstnance na placenou dovolenou. Agentura rovněž oznámila, že propustí přibližně 1 600 pracovníků se sídlem ve Spojených státech.

„Určený nezbytný personál, u něhož se očekává, že bude pokračovat v práci, bude informován vedením agentury,“ uvedla agentura v předchozím oznámení a dodala: „Pro zahraniční pracovníky USAID plánujeme dobrovolný program návratu domů financovaný agenturou a další benefity. USAID je odhodlána zajistit bezpečnost svého zahraničního personálu. Dokud se nevrátí domů, zaměstnanci budou mít přístup k agenturním systémům a k diplomatickým a dalším zdrojům.“

Americký prezident Donald Trump nařídil 20. ledna pozastavení zahraniční pomoci a následnou revizi poskytované pomoci do 90 dnů. Úřadující administrátor USAID, americký ministr zahraničí Marco Rubio, identifikoval téměř 5 800 smluv USAID určených k ukončení, přičemž zachová pouze přibližně 500, uvedli vládní právníci v soudním podání ze dne 26. února.

Rubio se rovněž rozhodl ukončit přibližně 4 100 grantů ministerstva zahraničí, přičemž ponechá v platnosti 2 700.

Demokraté kritizovali zaměření Trumpovy administrativy na USAID a zahraniční pomoc. „Bezohledné zmrazení zahraniční pomoci administrativou Trumpa způsobilo spoušť a ohrozilo životy – jak v zahraničí, tak doma,“ napsala tento týden na sociální síti X demokratická kongresmanka Norma Torresová.

Federální soudce nařídil vládě uhradit všechny zbývající platby za zahraniční pomoc platné k polovině února, ale Nejvyšší soud USA toto rozhodnutí ve středu zablokoval, protože celou záležitost nyní posuzuje.

Zdroj: theepochtimes.com
Preklad: epochtimes.cz

Príspevok Vyhození zaměstnanci USAID dostanou 15 minut na posbírání osobních věcí z kanceláří je zobrazený ako prvý na .

„Dokázali by ste sa sami postaviť Rusku?,“ opýtal sa americký prezident šéfa britskej vlády, ktorý vzápätí vystrúhal rozpačitý úsmev. Prezident USA Donald Trump sa vo štvrtok 27. februára 2025 stretol s britským premiérom Keirom Starmerom. Schôdzka sa uskutočnilo len niekoľko dní po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron nedokázal počas rokovaní s Trumpom vo Washingtone zabezpečiť pre Ukrajinu bezpečnostné záruky zo strany Spojených štátov.

Britský premiér Keir Starmer sa vo štvrtok stretol s Trumpom v Bielom dome, kde diskutovali o pláne na dosiahnutie toho, čo nazval „tvrdým a spravodlivým mierom“.

„Úzko na tom spolupracujem s ďalšími európskymi lídrami a je mi jasné, že Spojené kráľovstvo je pripravené nasadiť pozemné sily a vo vzduchu lietadlá, aby podporilo dohodu, a to v spolupráci s našimi spojencami, pretože len tak bude mier trvalý,“ povedal Starmer novinárom po stretnutí.

Trump sa však vyhol otázke, či by USA poskytli svojich vojakov ak by takéto nasadenie viedlo k stretu s ruskou armádou, a novinárom povedal, že Briti „nepotrebujú veľkú pomoc“.

„Dokážu sa o seba veľmi dobre postarať… Znie to ako vyhýbanie sa, ale nie je to vyhýbanie sa. Viete, Briti boli a sú neuveriteľní vojaci, neuveriteľní vojaci a vedia sa o seba postarať,“ povedal Trump pri fotení pred stretnutím. „Ak budú potrebovať pomoc, vždy budem s Britmi, dobre? Vždy budem s nimi – ale oni pomoc nepotrebujú.“

Starmer potom vyzdvihol vzťahy medzi USA a Spojeným kráľovstvom ako „najväčšie spojenectvo na svete pre prosperitu a bezpečnosť“ a dodal, že „vždy, keď to bolo potrebné, sme sa navzájom podporili…“

„Dokázali by ste sa sami postaviť Rusku?“ Trump ho prerušil a s úsmevom sa obrátil na Starmera.

„No…,“ odpovedal britský premiér na výbuch smiechu z publika predtým, ako Trump prešiel k ďalším otázkam.

Stretnutie sa uskutočnilo len niekoľko dní po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne tiež nedokázal počas rokovaní s Trumpom vo Washingtone zabezpečiť konkrétne bezpečnostné záruky USA pre Ukrajinu.

Trump predtým uviedol, že so svojím ruským náprotivkom diskutoval o „určitej forme udržiavania mieru“, a tvrdil, že Vladimir Putin s touto myšlienkou „nemá problém“. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však uviedol, že s Moskvou túto záležitosť nekonzultoval.

Dohoda o prímerí na Ukrajine nesmie odmeniť „agresora“, vyhlásil v piatok britský premiér Keir Starmer počas tlačovej konferencie v Bielom dome po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Musíme vyhrať mier a musíme ho vyhrať teraz, pretože to nesmie byť mier, ktorý odmení agresora alebo posmelí režimy ako je Irán,“ vyhlásil Starmer.

Americký prezident, ktorý v minulosti opakovane kritizoval nízke výdavky ostatných členov NATO na obranu, počas tlačovej konferencie vyhlásil, že podporuje Článok päť o spoločnej obrane členských krajín NATO.

„Podporujem ho, ale nemyslím si, že naň budeme mať akýkoľvek dôvod,“ uviedol Trump. „Myslím si, že dodrží slovo,“ dodal podľa AP Trump na margo toho, či verí tomu, že ruský prezident Vladimir Putin po dosiahnutí prímeria opäť neobnoví vojnu.

Podľa AFP však uviedol, že dohoda musí prísť čoskoro, inak možno nepríde vôbec.

„Myslím, že sme urobili veľký pokrok a myslím, že postupuje pomerne rýchlo. Buď príde pomerne rýchlo alebo vôbec,“ vyhlásil Trump. Vo februári prekvapil svojich európskych spojencov tým, že o Ukrajine priamo rokoval s Ruskom, pripomína AFP.

Stretnutie Trumpa so Starmerom v Bielom Dome a ich spoločný brífing:

Zdroj: rt.com / info.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Donald Trump sa v Bielom dome vysmial britskému premiérovi Starmerovi, ktorý aj s ďalšími európskymi vojnovými štváčmi podkopáva snahy o mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine. je zobrazený ako prvý na .

Americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová informovala, že zverejňovanie Epsteinových dokumentov by mohlo začať už vo štvrtok 27. februára 2025.

Pam Bondiová v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu Fox News uviedla, že americké ministerstvo spravodlivosti začne zverejňovať dokumenty, ktoré sa týkajú zločineckej pedofilnej siete Jeffreyho Epsteina a obchodovania s deťmi do sexuálneho otroctva, ktoré zneužívali vydierateľní politici na Západe a osoby z prostredia obchodu, medzinárodných organizácií, médií a showbiznisu. „Veľa záznamov o rokoch, veľa mien, množstvo informácií,“ povedala.

Americká ministryně spravedlnosti Pam Bondiová oznámila, že její úřad začne zveřejňovat dokumenty spojené s Jeffreyem Epsteinem. „Spousta záznamů o letech, spousta jmen, spousta informací,“ uvedla v rozhovoru pro Fox News.

Podle Bondiové by zveřejňování mohlo začít už 27. února. „Myslím, že zítra, Jesse – právě teď přinášíme aktuální zprávu – uvidíte, že můj úřad začne zveřejňovat informace o Epsteinovi,“ řekla moderátorovi Fox News Jesse Wattersovi.

Watters se bývalé floridské generální prokurátorky zeptal, zda budou zveřejněny záznamy o letech a důkazy ze záznamů pořízených v Epsteinově domě. „Spousta záznamů o letech, spousta jmen, spousta informací,“ odpověděla. Dodala, že „je to dost zvrácené, co ten muž dělal spolu se svým spoluobviněným“.

Bondiová také zdůraznila, že existuje více než 250 Epsteinových obětí, a dodala, že její úřad pracuje na zajištění ochrany jejich identity a osobních údajů před zveřejněním dokumentů.

Epstein byl v roce 2019 obviněn z obchodování s nezletilými. Ještě před zahájením soudního procesu zemřel ve vězení, přičemž úřady jeho smrt označily za sebevraždu. Jeho spoluobviněná Ghislaine Maxwellová si v současnosti odpykává dvacetiletý trest poté, co ji newyorský soud v červnu 2022 uznal vinnou z obchodování s dětmi za účelem sexuálního zneužívání a dalších trestných činů.

Jednou z nejznámějších osobností spojených s Epsteinem je britský princ Andrew, který v roce 2019 musel odstoupit z veřejných funkcí kvůli svému přátelství s finančníkem. Andrew všechna obvinění z nezákonného jednání popírá.

Na zákonodárce roste tlak, aby tyto dokumenty zveřejnili. Politici z obou hlavních stran požadují odhalení informací o osobách spojených s Epsteinovým případem.

Bondiová minulý týden uvedla, že má Epsteinovy dokumenty k dispozici. „Leží mi právě teď na stole k přezkoumání,“ prozradila Bondiová v rozhovoru pro Fox News.

„To bylo nařízení prezidenta Trumpa. Přezkoumávám to, stejně jako spisy týkající se JFK a MLK (Martin Luther King jr.). Vše je nyní v procesu přezkumu, protože to bylo na pokyn prezidenta předáno těmito agenturami.“

Během svého potvrzovacího slyšení do funkce ředitele FBI se Kash Patel setkal s otázkou senátorky Marshy Blackburnové, republikánky z Tennessee, zda by se dále zabýval Epsteinovým případem, včetně odhalení osob, které se podílely na vytvoření sítí pro obchodování s dětmi.

„Rozhodně, senátorko,“ odpověděl Patel. „Obchodování s dětmi nemá v USA místo, a pokud budu potvrzen jako ředitel FBI, udělám vše pro to, aby se americká veřejnost dozvěděla celou pravdu o tom, co se v minulosti stalo.“

V rozhovoru pro Epoch TV v pořadu American Thought Leaders moderátora Jana Jekieleka uvedl kongresman James Comer, republikán z Kentucky, že americká veřejnost chce znát podrobnosti o Epsteinově případu i o dalších utajovaných dokumentech, které mají být zveřejněny.

„Myslím, že mnoho Američanů zajímá, kdo je na Epsteinově seznamu. Co vláda věděla o vraždě Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga?“ dodal.

Viac informácií k téme nájdete chronologicky zoradené v súvisiacich článkoch uvedených nižšie.

Zdroj: epochtimes.cz / YouTube Fox News / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Donald Trump ide po krku pedofilnej zločineckej globálnej elite. je zobrazený ako prvý na .

Podľa amerických pozorovateľov bola s odvolaním sa na satelitné snímky zaznamenaná prvá návšteva najnovšej ruskej stíhačky Su-57 v Iráne, o ktorej sa predpokladá, že v tejto krajine pristála na ceste domov z medzinárodnej leteckej šou Aero India 2025.

Americká tlač píše, že dočasným parkoviskom lietadla bola letecká základňa v Bandar Abbas na juhovýchode Iránu, kde sa zdržala niekoľko dní a možno tam stále je. Maxar Technologies, spoločnosť zaoberajúca sa vesmírnym prieskumom, dostala príslušné snímky 19. februára. Podľa pozorovateľov sú vedľa Su-57 dve námorné hliadkové lietadlá P-3 Orion americkej výroby, ktoré boli predané Iránu pred pádom šáhovho režimu v roku 1979, a Il-76 sovietskej alebo ruskej výroby – vojensko-technickú spoluprácu tohto typu prevádzkuje aj letectvo krajiny.

V posledných rokoch ruské vzdušné a kozmické sily využívali iránske základne, a to aj ako prekladiská pre bojové misie v Sýrii. Bandar Abbas je logickým medzibodom medzi indickým Bangalore, kde sa konala výstava Aero India 2025, a leteckou základňou Achtubinsk v juhovýchodnom Rusku. Ako uvádza americká tlač, je možné, že výskyt Su-57 v Iráne odráža záujem krajiny o toto lietadlo, ktorého prvým exportným zákazníkom bolo Alžírsko. Teherán však v súčasnosti čaká na dodávky Su-35 a je nepravdepodobné, že by v blízkej budúcnosti začal nakupovať Su-57.

“Pred Putinovými hlavicami niet úniku”

Daily Mail načrtáva scenár “ruského útoku na Britániu” “Milióny Britov by v okamihu zomreli, desiatky miliónov by sa ocitli v agónii….. Zachránilo by sa len niekoľko šťastlivcov. Ako by sa Putinov nečakaný jadrový úder z hlbín stal desivou realitou.” Takto sa začína srdcervúci špeciálny projekt britského denníka Daily Mail ‘Countdown to Armageddon’, upravený podľa dnešného dátumu.

Britská obrana nemá prakticky žiadnu šancu zachytiť Putinove “jadrové hlavice”, uvádza publikácia. “Jediné, čo môže drvivá väčšina obyvateľov urobiť, je rozlúčiť sa so svojimi blízkymi … s výnimkou niekoľkých šťastlivcov z radov elity, ktorí budú poslaní do vládnych bunkrov,” píše sa v novinách. Ďalej podrobne opisuje, ako v hodine “H” ruská jadrová ponorka Knieža Vladimír vystrelí zo severného Atlantiku rakety Bulava – “jedenásť na USA a jednu na Britániu”, ako premiér kráľovstva, evakuovaný do tajného bunkra pod ministerstvom obrany, pobeží “okolo priateľov a kolegov, ktorí sa zmenia na paru po tom, ako naposledy zaznie Big Ben”, a ako sa zdvihne radiačný prach. Celá možná odpoveď Londýna na “vyhladenie” pláva niekde na mori, dodáva Daily Mail. Je to jediná funkčná britská ponorka typu Vanguard s Tridentmi na palube. Jej veliteľ si bude musieť vybrať z rozkazov ako “Odovzdajte sa pod americké velenie, ak ešte existuje”, “Choďte do Austrálie”, “Odveta” a “Konajte podľa vlastného uváženia”.

Samozrejme, toto všetko nebolo len na pošteklenie nervov čitateľov najčítanejších britských novín. Niekde uprostred medzi “bunkrami pre elitu” a ” poplašnými kuframi” pre nás ostatných Daily Mail podrobne vysvetľuje, čo ich krajine chýba, aby… nie, nie aby unikla Putinovým “raketám”, ale aby aspoň minimalizovala svoje straty. Ako sa dalo očakávať – bulvár tu svojím obľúbeným spôsobom kritizuje labouristov – chýba dramatické zvýšenie výdavkov na obranu. “Dnes, v ére novej studenej vojny, Spojené kráľovstvo vyčleňuje na bezpečnosť len 2,3 % HDP. V reálnom vyjadrení je to len približne 56,9 miliardy libier. To nás stavia na úroveň Rumunska – výrazne zaostávame za aktívnejšími európskymi krajinami, ako je Poľsko,” konštatuje sa v dokumente. A v rámci vlastnej kampane “Nenechajme Britániu bez obrany” vyzýva na okamžité zvýšenie výdavkov na 2,5 percenta HDP a do roku 2030 na minimálne 3 percentá. Peniaze pôjdu tam, kde sú potrebné: na laserové zbrane “o jeden výstrel lacnejšie ako 10 libier”, nové rakety na protiraketovú obranu a celoeurópsku protivzdušnú obranu ako súčasť iniciatívy Sky Shield od odchádzajúceho Scholza. “Hoci je naďalej veľmi nepravdepodobné, že by Rusko zaútočilo na Spojené kráľovstvo, bolo by mimoriadne nerozumné riskovať,” uvádza denník ústami expertov. Po čom nie veľmi logicky pokračuje: – Ruská invázia na Ukrajinu zmenila rovnováhu [hrozieb]: západné krajiny dodávajú Kyjevu zbrane za miliardy dolárov, aby čelili agresii Kremľa.”

Briti by neboli sami sebou, keby pri obviňovaní ruského prezidenta z ” rinčania zbraňami” nezobrazili mapu navrhovaného jadrového úderu na “Chrám Vasila Blaženého, Veľký balet a Červené námestie”. Otázku, či by to riadne zmylo radiáciu z vlasov tých niekoľkých poddaných jeho veličenstva, ktorí by jadrovú apokalypsu prežili, ani nenastoľujú. Cieľ Daily Mail je iný – vystrašiť britskú verejnosť, aby hlasovala za militarizáciu – a zároveň za Konzervatívnu stranu, ak sa jej podarí dať sa včas dokopy. To hlavné si vyriešime sami. Aj v prípade hypotetického rusko-amerického urovnania bude na Západe dosť hráčov, ktorí nepotrebujú žiadny mier, najmä nie za podmienok Moskvy. A jedným z najpevnejších “vojnových štváčov” bude Londýn, aj keď si plne uvedomuje perspektívu, že sa zmení na “horúcu plazmu” veľkosti Británie.

armadnymagazin.sk

Príspevok Američania objavili ruskú stíhačku Su-57 v Iráne je zobrazený ako prvý na .

Erik Prince, bývalý dôstojník špeciálnych síl amerického námorníctva (Navy Seal), zakladateľ súkromnej americkej vojenskej spoločnosti Blackwater, premenovanej na Academi, ktorá dodáva žoldnierov CIA, Pentagónu a ministerstvu zahraničných vecí na tajné operácie, v rozhovore s prezidentom Hillsdale College – Larrym P. Arnn debatoval o svojej kariére, strategických zlyhaniach vo vojnách v Gaze a na Ukrajine a o tom, ako sa môže armáda Spojených štátov pripraviť na vojny budúcnosti. 

Erik Prince, zakladateľ najväčšej americkej PMC „Blackwater“ o prudkom zvýšení bojaschopnosti ruskej armády:

„Myslím si, že prezident Trump má pravdu vo svojich zámeroch ukončiť túto vojnu. Je asi nulová šanca, že Ukrajinci dostanú späť všetky svoje územia. Dohodu mali uzavrieť pred 1,5 rokom. Teraz vedú opotrebovávaciu vojnu. Doslova sa vrátili k taktike zákopovej vojny v štýle Prvej svetovej vojny. No aj s pridaním presných dronov a presných rakiet sú tieto miesta ešte smrteľnejšie.
Rusko má oveľa viac ľudí a oveľa viac munície. Obranný priemysel v západnej Európe a Spojených štátoch čelí problémom nedostatočného rozvoja a vysokých výrobných nákladov, čo obmedzuje jeho efektívnosť. Myslím, že toto by mal byť pre Ameriku budíček. Že naše zbrane tam až tak nefungujú, nie sú veľmi žiadané.

Niektoré z týchto vecí môžu fungovať mesiac alebo dva, ale potom ruské systémy rádio-elektronického boja nájdu spôsob, ako zablokovať navigáciu, veliace uzly alebo čokoľvek, aby to bolo zbytočné. Idioti politici hovoria: „Ó, rozkladáme ruskú armádu a ničíme všetko túto techniku.“ Nie, ruská armáda je teraz oveľa lepšia a smrteľnejšia ako na začiatku vojny.“

infovojna

Príspevok Zakladateľ súkromnej armády „Blackwater“ a „Academi“ Erik Prince: „Ukrajina ma nulovú šancu získať späť územia dobyté Ruskom. Ruská armáda je v oveľa lepšom stave a smrteľnejšia ako na začiatku vojny na Ukrajine“ je zobrazený ako prvý na .

Bezpečnostná rada OSN v pondelok 24. februára 2025 prijala aj hlasmi Ruska americkú rezolúciu o vojne na Ukrajine, ktorá sa nezmieňuje o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny na rozdiel od ukrajinsko-európskej rezolúcie prijatej Valným zhromaždením OSN, ktorú podporilo aj Slovensko, Srbsko a ďalšie štáty z Európy a celého sveta. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael, Spojené štáty a ďalších 15 štátov sveta.

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa ospravedlnil svojim krajanom za to, že Srbsko v pondelok na pôde Organizácie Spojených národov podporilo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi. Rezolúcia vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. TASR o tom informuje na základe utorňajšej správy magazínu Politico.

„Myslím si, že Srbsko dnes spravilo chybu, za ktorú sa občanom ospravedlňujem. Vinu za to beriem na seba, som zrejme unavený a preťažený a nemôžem všetko stihnúť,“ povedal Vučič v pondelok večer pre srbskú televíziu Happy TV.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v pondelok prijalo rezolúciu potvrdzujúcu „zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“. Za hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. Za bola väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska a Srbska.

Proti boli okrem Ruska aj Maďarsko, Izrael aj Spojené štáty, ktoré prišli s vlastným návrhom rezolúcie.

Rezolúciu predloženú Washingtonom tiež schválilo VZ OSN, no až v upravenej verzii rozšírenej o pozmeňovací návrh predložený európskymi štátmi na čele s Francúzskom. V ňom sa jasne uvádza, že Rusko napadlo Ukrajinu v rozpore s Chartou OSN. Srbsko sa v tomto prípade hlasovania zdržalo.

Americkú rezolúciu následne – v jej pôvodnom znení a bez označenia Ruska za agresora či potvrdenia územnej celistvosti Ukrajiny – schválila Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN). Tvorí ju päť stálych a 10 dočasných členov s mandátom na dva roky. V súčasnosti Srbsko nie je členom BR OSN.

„Pokiaľ ide o americkú rezolúciu… zdržali sme sa hlasovania. Podľa môjho názoru sme sa mali zdržať hlasovania aj pri európskej rezolúcii,“ povedal. „To hovorím v čase, keď je úplne jasné, že pre to stratím priazeň alebo politické body v EÚ,“ dodal.

Kremeľ uviedol, že Vučičove slová ospravedlnenia vzal na vedomie. „Technické chyby sa stávajú… Samozrejme, takáto rýchla reakcia hlavy štátu nám imponuje,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje agentúra TASS.

Srbsko sa dlhodobo snaží o vstup do EÚ, zároveň však udržiava blízke vzťahy s Ruskom. Doteraz na Moskvu napriek tlaku Západu neuvalilo sankcie v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. Na Moskvu sa Belehrad spolieha napríklad v oblasti dodávok plynu, pripomína Politico.

SNS vyzýva preveriť naše hlasovanie v OSN a ospravedlniť sa zaň občanom

Koaličná SNS vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby preveril okolnosti hlasovania na Valnom zhromaždení OSN, kde zástupca Slovenska hlasoval za uznesenie, ktoré navrhla Ukrajina. Rezolúcia vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. SNS je „principiálne“ proti tomuto hlasovaniu. TASR o tom informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová. Strana vyhlásila, že rázne odmieta takéto hlasovanie na pôde OSN a tvrdí, že sa uskutočnilo bez mandátu príslušného zástupcu.

„Predmetom preverenia musí byť získanie informácie o tom, kto a kedy dal súhlas zástupcovi Slovenskej republiky na pôde OSN hlasovať týmto spôsobom,“ uviedla SNS v stanovisku.

Strana tiež vyzýva ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD), aby prehodnotil zastúpenie Slovenska na pôde OSN. Národniari vyzvali Fica na „bezodkladné ospravedlnenie sa za hlasovanie na pôde OSN v mene Slovenskej republiky“.

„Je dôležité, aby si Slovenská republika zachovala svoju pozíciu a jasný postoj tak, ako to robí Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom. Ak vláda niečo deklaruje, je nepredstaviteľné, aby naši zástupcovia na pôde medzinárodných inštitúcií hlasovali v rozpore s politikou, ktorú zastáva vláda na čele s Robertom Ficom s podporou Slovenskej národnej strany,“ uviedla strana.

SNS je presvedčená, že v budúcnosti musí mať každý, kto v takejto inštitúcii hlasuje o zásadných politických otázkach, písomný súhlas príslušného ministra alebo rozhodnutie vlády.

Veľvyslanec pri Stálej misii SR pri OSN v New Yorku hlasoval za návrh rezolúcie k tretiemu výročiu vojny na Ukrajine na základe pokynu ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer-SD). Rezort diplomacie vníma text ako možný kompromisný návrh, aby sa zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva a nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok (24. 2.) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok (24. 2.) pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi.

Za proukrajinskú a probruselskú rezolúciu potvrdzujúcu „zvrchovanosť, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny“ hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. Za hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael a Spojené štáty.

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o vojne na Ukrajine navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie vojny, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. Z 15 krajín za túto rezolúciu hlasovalo desať z nich (vrátane Ruska a Číny), pričom päť sa ich zdržalo (Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko).

Správu aktualizujeme …

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / news.un.org / press.un.org / InfoVojna

Príspevok Aleksandar Vučič sa ospravedlnil za to, že Srbsko svojím hlasovaním na Valnom zhromaždení OSN podporilo ukrajinsko-európsku rezolúciu o vojne na Ukrajine je zobrazený ako prvý na .

Reuters: Trump podporuje dohodu o vzácnych zeminách s Ruskom

Americký prezident Donald Trump uviedol, že podporuje myšlienku dohody s Ruskom o prístupe k prvkom vzácnych zemín, píše agentúra Reuters.

“ Trump : Chcel by uzavrieť dohodu o získaní prístupu k ruským vzácnym zeminám,“ píše sa v publikácii.

Ako uviedol Trump, Rusko aj Ukrajina majú ložiská kovov vzácnych zemín, ako aj ropy a plynu.

„Pozrite, toto je skvelé, je to skvelé pre Rusko, pretože môžeme robiť obchody, ktoré budú využívať veľmi cennú, ale nedostatočne využívanú pôdu. Niečo také sa môže stať,“ dodal.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok počas rozhovoru s moderátorom televízie VGTRK Pavlom Zarubinom uviedol, že Moskva je pripravená ponúknuť Spojeným štátom možnosť spolupracovať v oblasti kovov vzácnych zemín, a to aj v nových regiónoch.

Ako uviedol prezidentský tlačový tajomník Dmitrij Peskov, rusko-americké projekty v oblasti hospodárskej spolupráce budú možné po vyriešení konfliktu na Ukrajine.

Peskov tiež poznamenal, že Rusko má svoje vlastné plány na rozvoj strategických zdrojov, čo však otvára pomerne široké vyhliadky na spoluprácu.

skspravy

Príspevok Trump podporuje dohodu o kovoch vzácnych zemín s Ruskom je zobrazený ako prvý na .

Americkí diplomati varovali pred silným odporom Moskvy v polovici roku 2000, uvádza sa v správe, ktorú v svojom krátkom dokumentárnom videu zverejnila organizácia WikiLeaks.

Americkí a európski predstavitelia si boli dlho vedomí vysokého rizika konfliktu vyplývajúceho z ambícií Kyjeva v rámci NATO, odhalili v pondelok Wikileaks. S odvolaním sa na množstvo získaných dokumentov vydavateľstvo podrobne opísalo, ako Washington hľadal spôsoby, ako prekonať odpor niektorých krajín voči tejto myšlienke napriek varovaniam západných vyslancov.

Moskva opakovane varovala diplomatov, že vstup Ukrajiny do bloku pod vedením USA by mohol vyvolať občiansku vojnu alebo destabilizovať celý región, čo by Rusko prinútilo urobiť rozhodnutie, ktorému „nechce čeliť“, uvádza sa v 24-minútovom videozázname, ktorý organizácia WikiLeaks 24. februára 2025 zverejnila na sieti X.

Organizácia tiež citovala telegram z februára 2008 od vtedajšieho veľvyslanca USA v Moskve Williama Burnsa, ktorý varoval, že Rusko považuje rozširovanie NATO za bezpečnostnú hrozbu.

„Rusko nielenže vníma obkľúčenie a snahy o oslabenie ruského vplyvu v regióne, ale obáva sa aj nepredvídateľných a nekontrolovateľných dôsledkov, ktoré by mohli vážne ovplyvniť ruské bezpečnostné záujmy,“ napísal.

Tento pocit v tom čase zdieľali aj niektorí spojenci NATO v Európe, vyplýva z ďalšieho dokumentu. V telegrame z roku 2005, ktorý dokumentuje stretnutie medzi vtedajším námestníkom amerického ministra zahraničných vecí pre európske a euroázijské záležitosti Danielom Friedom a niekoľkými vysokopostavenými francúzskymi predstaviteľmi, sa uvádza, že Paríž sa obáva, že ukrajinská trajektória NATO vyvolá na európskom kontinente ozbrojený konflikt.

„Ak v Európe zostal jeden potenciálny dôvod na vojnu, je to Ukrajina,“ uvádza sa v dokumente, ktorý cituje francúzskeho prezidentského diplomatického poradcu Mauricea Gourdaulta-Montagneho. Ten upozornil, že USA a ich spojenci zasahujú do „kľúčovej zóny záujmov“ Ruska, čo by mohlo vyvolať silnú reakciu.

Fried vtedy uznal, že na Ukrajine chýba národný konsenzus o členstve v NATO, ale odmietol obavy z násilného vnútorného rozkolu alebo reakcie Ruska.

Podľa telegramu Burnsovho nástupcu na poste amerického veľvyslanca v Moskve – Johna Beyrleho zo septembra 2009 Washington napriek opakovaným varovaniam stále presadzoval vstup Ukrajiny a mal v úmysle „zámerne, ale potichu presadzovať západnú integráciu a rozširovanie NATO“, pričom „rozhodne“ nesúhlasil s Ruskom.

Rusko neustále uvádzalo snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a perspektívu, že sa v susednom štáte objaví vojenská infraštruktúra bloku, ako jeden z hlavných dôvodov konfliktu. Moskva ho tiež opakovane označila za „zástupnú vojnu“ proti Rusku, ktorú Západ vedie prostredníctvom Ukrajiny.

Poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN, zverejnenom 24. februára 2025, vyhlásil, že „vojna na Ukrajine bola vyprovokovaná, nie však vinou Ruska.“ Steve Witkoff taktiež zdôraznil, že pred spustením ruskej špeciálnej vojenskej operácie sa veľa hovorilo o vstupe Ukrajiny do NATO, čo pre Rusko predstavovalo existenčnú hrozbu a preto reagovalo tak, ako reagovalo. 

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Západ na čele s USA veľmi dobre vedeli, že ich snaha dostať Ukrajinu do NATO predstavuje riziko vyprovokovania vojenského konfliktu. Organizácia WikiLeaks zverejnila dôležitú americkú diplomatickú korešpondenciu je zobrazený ako prvý na .

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v pondelok 24. februára 2025 stretol vo Washingtone D.C. so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom počas jeho druhého funkčného obdobia ako prvý európsky líder. Obaja prezidenti sa spolu zúčastnili na videokonferencii s lídrami G7. Šéf Elyzejského paláca bol so stretnutím s americkým lídrom spokojný a označil ho za „veľmi dobré a veľmi priateľské“.

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že európske krajiny sa môžu zúčastniť na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. 

„Nielen európske (štáty), ale aj iné krajiny majú právo a môžu sa zúčastniť“ na rozhovoroch zameraných na vyriešenie „krízy“ na Ukrajine, spresnil Putin.

Ruský prezident podľa AFP ďalej v prejave podporil návrh šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, aby Rusko, Spojené štáty a Čína znížili svoje vojenské rozpočty na polovicu.

„Myslím si, že je to dobrý nápad. USA by znížili (výdavky na obranu) o 50 percent a my by sme ich znížili o 50 percent a potom by sa pridala Čína, ak by chcela,“ doplnil s tým, že je ochotný o návrhu diskutovať.

Putin tiež prezradil, že americké a ruské spoločnosti sú „v kontakte“ v súvislosti so spoločnými hospodárskymi projektami. „Áno, niektoré naše spoločnosti sú vo vzájomnom kontakte a o takýchto projektoch sa diskutuje.“

Rusko je podľa Putina ochotné ponúknuť Spojeným štátom a ďalším krajinám účasť na ťažbe strategických nerastných surovín, okrem iného aj na okupovaných častiach Ukrajiny.

Ako dodal v prejave, Moskva je pripravená spolupracovať so „zahraničnými partnermi vrátane Američanov“ na rozvoji ťažby vzácnych kovov…, a to aj „v našich nových regiónoch“, pričom podľa agentúry mal na mysli oblasti Ukrajiny kontrolované Ruskom.

Macron: Prímerie na Ukrajine by mohlo nastať v najbližších týždňoch

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok po stretnutí so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom vo Washingtone vyhlásil, že k prímeriu vo vojne na Ukrajine by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch. Podľa francúzskeho lídra prebiehajú konkrétne rozhovory o pláne na dosiahnutie trvalého mieru, na ktorom sa bude podieľať aj Ukrajina.

Trump po stretnutí taktiež vyjadril presvedčenie, že vojna by sa mohla skončiť do „niekoľkých týždňov“. Francúzsky prezident však vyhlásil, že „mier porušil prezident Putin“ a že je jasné, že v konflikte je Rusko agresorom, čo je tiež skutočnosť, ktorú Trump minulý týždeň spochybnil.

Americký prezident na tlačovej konferencii povedal, že od svojho nástupu do úradu mal za týmto účelom s ruskou stranou „niektoré skvelé rozhovory“ a že jeden z jeho prvých telefonátov smeroval Putinovi. Poznamenal tiež, že „jeho ľudia nepretržite rokujú s Putinovými ľuďmi“.

Macron vo Washingtone naopak vyzval na premyslenejší prístup, ktorý by sa začal prímerím a následne mierovou dohodou zahŕňajúcou bezpečnostné záruky.

„My chceme mier, on chce mier. Chceme mier rýchlo, ale nechceme dohodu, ktorá je slabá,“povedal Macron novinárom s tým, že takýto mier sa predovšetkým nesmie rovnať kapitulácii Ukrajiny. Akákoľvek mierová dohoda podľa neho musí byť „posúdená, preverená a overená“.

Macron zdôraznil, že prípadný dohodnutý mier nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny a dúfa v zapojenie USA do zabezpečenia akéhokoľvek mierového riešenia na Ukrajine, no zdôraznil jeho postoj, že Kyjev by mal byť súčasťou rozhovorov o ukončení vojny. Trumpovi tiež prisľúbil, že Európa je pripravená zvýšiť výdavky na svoju obranu.

Macron, ktorý Trumpa navštívil ako prvý európsky líder v pondelok vyhlásil, že „mier nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny, ktorá v v uplynulých rokoch bojovala za svoju nezávislosť a suverenitu, ale aj za našu kolektívnu bezpečnosť.“

„Myslím, že nikto v tejto miestnosti nechce žiť vo svete, kde platí právo najsilnejšieho a medzinárodné hranice môžu byť narušené zo dňa na deň,“ dodal francúzsky prezident.

Obaja štátnici sa však zhodli na možnosti nasadenia európskych mierových síl na Ukrajine po prípadnom uzavretí mierovej dohody. „Neboli by v prvej línii. Neboli by súčasťou žiadneho konfliktu. Boli by tam preto, aby zabezpečili dodržiavanie mieru,“ povedal Macron novinárom už skôr v Oválnej pracovni s Trumpom.

Trump povedal, že s týmto plánom súhlasí, rovnako ako Putin. „Áno, bude to akceptovať,“ povedal Trump o Putinovom postoji k európskym mierovým silám na Ukrajine. „Vyslovene som sa ho na to opýtal. Nemá s tým problém,“ povedal Trump.

Macron sa snaží ťažiť zo vzťahu, ktorý s Trumpom nadviazal už počas jeho prvého mandátu. Francúzsky líder podľa Reuters ukázal, že sa mu podarilo s nepredvídateľným Trumpom šikovne rokovať bez toho, aby si ho znepriatelil. V jednom momente počas ich stretnutia v Oválnej pracovni sa Macron napríklad Trumpa dotkol a starostlivo opravil jeho tvrdenie, že Európa poskytla Ukrajine všetku pomoc vo forme pôžičiek.

„Aby ste rozumeli, Európa požičiava Ukrajine peniaze. Dostávajú svoje peniaze späť,“ začal Trump. Macron ho v tom okamihu chytil za ruku a povedal: „Nie, v skutočnosti, aby som bol úprimný, sme tie peniaze zaplatili. Zaplatili sme 60 percent celkovej sumy. Bolo to podobne ako v prípade USA: pôžičky, záruky a granty,“ povedal francúzsky prezident.

Obaja lídri diskutovali aj o obchode, pretože Donald Trump od nástupu do funkcie hrozí uvalením ciel na dovoz z Európskej únie, Číny, Kanady či Mexika.

Macron počas tlačovej konferencii vyzval Trumpa na „spravodlivú hospodársku súťaž“ a poznamenal, že americké a európske ekonomiky sú hlboko prepojené. Naliehal tiež na zvýšenie investícií na oboch stranách.

Neskôr v rozhovore pre televíziu Fox News Macron kritizoval plány Trumpovej administratívy zaviesť clá na viacerých frontoch. „No tak. Nemôžete viesť obchodnú vojnu s Čínou a Európou zároveň,“povedal Macron. Dúfa, že amerického kolegu o tom počas osobného rozhovoru presvedčil.

Macron sa stretol s Trumpom počas jeho druhého funkčného obdobia ako prvý európsky líder. Obaja prezidenti sa spolu zúčastnili na videokonferencii s lídrami G7. Francúzsky prezident bol so stretnutím spokojný a označil ho za „veľmi dobré (a) veľmi priateľské“.

Donald Trump: Moja administratíva sa zásadne rozchádza s minulou zahraničnou politikou USA

Prezident USA Donald Trump v pondelok vyhlásil, že sa „zásadne rozchádza“ s tradičnou zahraničnou politikou USA, ktorú označil za „veľmi hlúpu“. Uviedol to na tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý vyhlásil, že mier na Ukrajine nemôže znamenať kapituláciu Ukrajiny a varoval pred svetom, v ktorom víťazí právo silnejšieho. 

„Moja administratíva sa zásadne rozchádza s hodnotami zahraničnej politiky minulej administratívy a úprimne povedané, aj s minulosťou. Kandidoval som proti veľmi hlúpemu zahraničnopolitickému establišmentu,“ povedal Trump.

AFP pripomína, že Trump minulý týždeň v ostrom kontraste s prístupom minulej administratívy prezidenta Joea Bidena obnovil kontakty s Ruskom, s ktorým chce rokovať o ukončení vojny na Ukrajine. Kritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého označil za „diktátora“ a Ukrajinu obvinil z vypuknutia vojny.

Zdroj: bleskovky.sk / cas.sk / hnonline.sk / pravda.sk /InfoVojna

Príspevok Trump po stretnutí s Macronom vyhlásil, že jeho administratíva sa zásadne rozchádza s hlúpou zahraničnou politikou predchádzajúceho „hlúpeho“ establišmentu aj s „minulosťou“ je zobrazený ako prvý na .

Nový zástupca riaditeľa FBI už skúma úlohu Sorosa v súvislosti s USAID. Meno Georgea Sorosa je už desaťročia spojené s politickými zásahmi a revolučnými hnutím, najmä vo východnej Európe a na Balkáne – uvádza sa na stránke Dana Bongina, ktorého Donald Trump vymenoval za zástupcu riaditeľa FBI, píše Mandiner.

Podľa najnovších informácií Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) aktívne podporovala Sorosove iniciatívy, ktorých cieľom bolo manipulovať politické a spoločenské procesy.

Jedným z najvýraznejších príkladov je Severná Macedónia, kde Sorosov vplyv siahal od podpory médií a aktivistických organizácií až po zmenu oficiálneho názvu krajiny.

Prostredníctvom Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú Soros založil v roku 1992, finančná podpora smerovala výhradne ľavicovým skupinám, ktoré tvorili bývalí aktivisti s komunistickou minulosťou.

Vplyv organizácie sa rozšíril na všetky oblasti politického života – od médií cez podporu potratov a liberalizácie drog až po presadzovanie LGBTQ+ agendy.

Cieľom siete financovanej Sorosom bolo odstrániť pravicovú stranu VMRO-DPMNE, ktorá bola proti zmene názvu krajiny a odmietala kompromisy s Gréckom a Bulharskom ohľadom vstupu do EÚ.

V roku 2015 vypukla „farebná revolúcia“, financovaná Sorosovou nadáciou a USAID, ktorej cieľom bolo zvrhnutie pravicovej vlády.

Hoci voľby v roku 2017 opäť vyhrala VMRO, Soros a jeho spojenci vyvíjali tlak na albánske menšinové strany, aby sa spojili s ľavicovou stranou SDSM, čím sa vedenie krajiny dostalo do rúk ľavice.

Nová vláda, podporovaná Sorosom, následne presadila zmenu názvu krajiny na Severnú Macedóniu napriek odporu väčšiny obyvateľstva.

Sorosov vplyv na balkánsku migračnú krízu

Počas európskej migračnej krízy v rokoch 2015 – 2016 Grécko presúvalo migrantov z Turecka na hranice Severného Macedónska.

USAID medzitým podporovala organizácie napojené na Sorosa, ako napríklad Macedonian Young Lawyers Association, ktorá dostala 370 000 dolárov na „právnu a humanitárnu pomoc migrantom“ a na uvoľnenie azylových pravidiel v krajine.

Ďalšia Sorosova organizácia, Legis, organizovala symbolické mediálne akcie, ktoré sa neskôr objavili aj pri iných farebných revolúciách podporovaných USAID.

Pojem „Sorosova armáda“ si osvojili aj skupiny aktivistov, ktoré sa hrdili tým, že ich podporuje Soros. Vďaka otvorenej podpore americkej ambasády získalo ich hnutie významný politický vplyv v krajine.

Donald Trump vymenoval Dana Bongina, pravicového moderátora podcastov, za zástupcu riaditeľa FBI. Bongino, ktorý predtým pôsobil v newyorskej polícii a tajnej službe, je zanieteným podporovateľom Trumpovej politiky a jeho príspevky na sociálnych sieťach často prekonávajú sledovanosť Fox News aj CNN dokopy.

hlavnydennik.sk

Príspevok Soros a USAID podporili balkánsku migračnú krízu miliónmi dolárov je zobrazený ako prvý na .

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v pondelok pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Slovensko túto rezolúciu taktiež podporilo. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová sa k ukrajinsko-európskej rezolúcii Valného zhromaždenia OSN aj k americkej rezolúcii prijatej v Bezpečnostnej rade OSN vyjadrila vo svojom príspevku na Telegrame.

Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov (BR OSN) v pondelok prijala rezolúciu o vojne na Ukrajine navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie vojny, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa agentúr DPA a AFP.

Je to prvýkrát, čo najmocnejší orgán OSN dospel k spoločnému rozhodnutiu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, pripomína DPA. Za rezolúciu hlasovalo desať krajín a päť sa ich zdržalo, čím sa dosiahla požadovaná väčšina.

Spojené štáty hlasovali spolu s Ruskom a Čínou za, zatiaľ čo päť európskych krajín v BR OSN – Veľká Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko – sa zdržalo hlasovania. Briti a Francúzi mali teoreticky právo vetovať rezolúciu, pripomína DPA.


Viac vo videu:

Viacero pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré predložilo Rusko a európske štáty, neprešlo, píše AFP.

Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sú podľa medzinárodného práva záväzné. Prijatý dokument s názvom „Cesta k mieru“ neuvádza Moskvu ako agresora vo vojne a nevyzýva na stiahnutie Ruska, iba na rýchle ukončenie vojny.

Spojené štáty v pondelok privítali „prelomovú dohodu“ medzi Spojenými štátmi a Ruskom v Bezpečnostnej rade Organizácie Spojených národov (BR OSN) po prijatí rezolúcie vyzývajúcej na trvalý mier vo vojne medzi Moskvou a Kyjevom. TASR o tom píše na základe správy agentúry AFP.

„Vyzývame všetky ostatné členské štáty OSN, aby sa pripojili k Spojeným štátom a presadzovali trvalý mier, ktorý prinesie Európe stabilitu a zabráni ďalšej agresii,“ uviedla americká chargé d’affaires pri OSN Dorothy Sheaová. Poukázala na to, že ide o historicky prvú prijatú rezolúciu o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou v rámci BR OSN.

Slovenská republika sa pridala k stanovisku vyzývajúcemu na stiahnutie ruských síl z Ukrajiny

Slovensko sa pridalo k stanovisku viac než 40 krajín, ktoré vyzývajú Rusko na zastavenie agresie proti Ukrajine a zabezpečenie úplného a okamžitého stiahnutia všetkých svojich síl a vojenského vybavenia z územia Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa pondelňajšej tlačovej správy Delegácie Európskej únie pri OSN v New Yorku.

Krajiny sa príležitosti tretieho výročia „nezákonnej a nevyprovokovanej“ ruskej invázie na Ukrajinu zhodli na potrebe skorého ukončenia vojny a nastolenia spravodlivého, trvalého a komplexného mieru na Ukrajine v súlade s Chartou OSN.

„Akýkoľvek mier, ktorý je spojený s rizikom odmeny za agresiu, zvyšuje riziko, že akákoľvek krajina kdekoľvek na svete bude čeliť podobnej agresii,“ píše sa v dokumente.

Krajiny tiež potvrdili svoju neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc siahajúcich až do jej teritoriálnych vôd. Podľa nich je pokračujúca invázia hrubým porušením medzinárodného práva.

Autorkou stanoviska je námestníčka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Mariana Betsová. Stanovisko podpísalo napríklad aj Česko, Poľsko, Francúzsko, Nemecko, Švajčiarsko, Japonsko či Kanada.

Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) pritom v pondelok prijalo rezolúciu predloženú Kyjevom a európskymi štátmi, ktorá tiež vyzýva na okamžité stiahnutie ruských síl z Ukrajiny a potvrdzuje jej územnú celistvosť. Za rezolúciu hlasovalo 93 členských štátov, 18 bolo proti a 65 sa zdržalo hlasovania. Za hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Proti bolo Maďarsko, ale aj Izrael a Spojené štáty, ktoré prišli s vlastným návrhom.

Bezpečnostná rada OSN následne prijala rezolúciu o vojne na Ukrajine navrhnutú Spojenými štátmi. Rezolúcia vyzýva na rýchle ukončenie vojny, ale nezmieňuje sa o ruskej agresii či územnej celistvosti Ukrajiny. Z 15 krajín za túto rezolúciu hlasovalo desať z nich (vrátane Ruska a Číny), pričom päť sa ich zdržalo (Británia, Francúzsko, Slovinsko, Dánsko a Grécko).

Krátke zhrnutie toho, čo sa stalo 24. februára 2025 v sídle OSN hovorkyňou ruského rezortu diplomacie

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová sa k rezolúcii Valného zhromaždenia OSN aj k americkej rezolúcii prijatej v Bezpečnostnej rade OSN vyjadrila vo svojom príspevku na Telegrame.

Ukrajina predložila Valnému zhromaždeniu OSN svoju tradičnú protiruskú rezolúciu. Bola prijatá. Prvýkrát boli proti tomu USA.

V nadväznosti na to Spojené štáty predložili tomu istému Valnému zhromaždeniu OSN svoj vlastný návrh rezolúcie o ukrajinskej kríze s univerzálnou výzvou na mier, bez rusofóbie. Krajiny EÚ (vrátane Veľkej Británie a Francúzska, čo je dôležité) svojimi pozmeňujúcimi návrhmi text pokazili. Uznesenie bolo prijaté. Spojené štáty sa zdržali hlasovania. Krajiny EÚ hlasovali za.

Mimochodom, obe rezolúcie vo Valnom zhromaždení OSN boli prijaté najmenším počtom hlasov počas mimoriadneho mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia – iba 93 bolo „za“ – to je samo o sebe viac než príznačné.

Doslova o pár hodín neskôr Spojené štáty predložili Bezpečnostnej rade OSN ROVNAKÝ návrh rezolúcie, aký navrhli Valnému zhromaždeniu. A tam bolo toto uznesenie schválené bez pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Teraz k najzaujímavejšej časti. Dovoľte mi pripomenúť, že Francúzsko a Británia majú v Bezpečnostnej rade právo veta a mohli ho odmietnuť. No neurobili to. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN teda bez odsudzovania Ruska s výzvou na mier nastavuje správny rámec a z hľadiska statusu má prednosť pred rezolúciou Valného zhromaždenia OSN.

Do pozornosti: kedy boli Francúzsko a Británia úprimné? Keď pokrivili americký návrh rezolúcie Valného zhromaždenia OSN alebo keď ten istý americký návrh schválili bezo zmien?

Medzi sálami Valného zhromaždenia a Bezpečnostnej rady trvá presun vychádzkovým krokom asi tri minúty. Zmenili svoj názor na globálnu krízu za 180 sekúnd? Alebo len majú v každom vrecku inú masku – na každú príležitosť?

Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna

Príspevok Bezpečnostná rada OSN prijala aj hlasmi Ruska americkú rezolúciu o vojne na Ukrajine… je zobrazený ako prvý na .

Emisár amerického prezidenta Donalda Trumpa v rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu CNN taktiež zdôraznil, že pred spustením ruskej špeciálnej vojenskej operácie sa veľa hovorilo o vstupe Ukrajiny do NATO, čo pre Rusko predstavovalo existenčnú hrozbu a preto reagovalo tak, ako reagovalo.

Vojenský konflikt na Ukrajine bol „vyprovokovaný“ a je nesprávne obviňovať výlučne Rusko, povedal Steve Witkoff, ktorý je poradcom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Rusko podľa neho muselo reagovať na bezpečnostnú hrozbu, ktorú spôsobil prísľub Západu o prijatí Ukrajiny do NATO.

Witkoff sa takto vyjadril v rozhovore, ktorý v pondelok 24. februára 2025 zverejnila televízia CNN a v ktorom dostal otázku, či si Washington vybral správnu stranu, keď viedol rozhovory s Moskvou namiesto toho, aby pokračoval v poskytovaní pomoci Kyjevu.

Situácia nie je čierno-biela, pričom Rusi sú „tí zlí“, povedal Witkoff v rozhovore s Jakeom Tapperom zo CNN.

„K vojne nemuselo dôjsť, bola vyprovokovaná,“ dodal. „Nemusí to nevyhnutne znamenať, že ju vyprovokovali Rusi.“

Podľa Witkoffa „pred konfliktom prebiehali rôzne rozhovory… o vstupe Ukrajiny do NATO“, ktoré Moskva považovala za priame ohrozenie svojej bezpečnosti a podnietili ju k reakcii.

Americký predstaviteľ tiež hovoril o pripravenosti Ruska rýchlo ukončiť konflikt prostredníctvom rokovaní, pričom poukázal na rozhovory, ktoré sa konali v Istanbule na jar 2022, krátko po tom, ako Rusko spustilo vojenskú inváziu.

Mierový proces sa náhle skončil v máji toho istého roku, keď Kyjev od rokovaní odstúpil po tom, ako ho vtedajší britský premiér Boris Johnson vyzval, aby pokračoval v bojoch.

Ruskí predstavitelia „naznačili, že reagujú“ na ukončenie konfliktu tým, že sa zapojili do„presvedčivých a vecných rokovaní“ v Istanbule, uviedol Witkoff a dodal, že obe strany „boli veľmi, veľmi blízko k tomu, aby niečo podpísali“.

Výsledkom rusko-ukrajinských mierových rozhovorov v roku 2022, ktoré sprostredkovala Turecko, bola predbežná dohoda o zmluve, na základe ktorej by sa Ukrajina stala neutrálnym štátom s obmedzenou armádou, podporovaným bezpečnostnými zárukami od hlavných svetových mocností vrátane Ruska.

Podľa Witkoffa by USA mohli predbežnú istanbulskú dohodu použiť ako rámec a „návod“ pre budúcu mierovú dohodu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň označil rokovania v Istanbule za „dôležitý referenčný bod a platformu, na ktorej sa strany najviac priblížili k dohode“. Taktiež označil Turecko za „ideálneho hostiteľa“ pre prípadné rokovania medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom.

Ruský prezident Vladimir Putin sa opakovane odvolával na istanbulské dohody ako na možný základ akejkoľvek budúcej mierovej dohody s Ukrajinou.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok „Vojna na Ukrajine bola vyprovokovaná, nie však vinou Ruska,“ vyhlásil Trumpov osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff je zobrazený ako prvý na .

„Keď sa pozriete, čo Rusko vyrobí teraz za tri mesiace, je to to, čo vyprodukuje celé NATO od Los Angeles až po Ankaru za celý rok.“

Ešte v septembri 2022 vystúpila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen s prejavom počas prejavu o stave Únie. V tom čase povedala nasledovné :

„Solidarita Európy s Ukrajinou zostane neotrasiteľná . Od prvého dňa stojí Európa na strane Ukrajiny. So zbraňami. S finančnými prostriedkami. S pohostinnosťou pre utečencov.

Ruský finančný sektor je v stave podpory života. Odrezali sme tri štvrtiny ruského bankového sektora od medzinárodných trhov . Z krajiny odišlo takmer tisíc medzinárodných spoločností. Výroba áut klesla oproti minulému roku o tri štvrtiny. Aeroflot uzemňuje lietadlá, pretože už nie sú žiadne náhradné diely. Ruská armáda odoberá čipy z umývačiek riadu a chladničiek na opravu svojho vojenského vybavenia, pretože im došli polovodiče. Ruský priemysel je v troskách.

Práve Kremeľ priviedol ruskú ekonomiku na cestu do zabudnutia.

To isté platí pre našu finančnú podporu Ukrajine. Team Europe doteraz poskytol finančnú pomoc vo výške viac ako 19 miliárd eur. A to bez započítania našej vojenskej podpory. A sme v tom na dlhú trať.“

Preskočte na január tohto roku 2025 a tu je to, čo povedal nový generálny tajomník NATO Mark Rutte vo Výbore pre zahraničné veci a Podvýbore pre bezpečnosť a obranu Európskeho parlamentu:

Keď sa pozriete, čo Rusko vyrobí teraz za tri mesiace, je to to, čo vyprodukuje celé NATO od Los Angeles až po Ankaru za celý rok

Aby ste lepšie porozumeli čírej dichotómii týchto dvoch vyhlásení, tu je video, kde to obaja hovoria nahlas . Posledné tri roky nezávislé médiá ( nie „nezávislé“ v štýle USAID ) hovoria o týchto rozdieloch medzi realitou a nekonečnými mýtmi, ktoré podporuje mainstreamová propagandistická mašinéria. To tiež vysvetľuje, prečo sme boli schopní predpovedať výsledky s oveľa väčšou presnosťou ako ktokoľvek v západných médiách .

Fakty

Dôvodom je, že sa zaoberáme faktami, či sa to niekomu páči alebo nie, a potom pomocou vedeckých metód prichádzame k životaschopným záverom. Na druhej strane, politický Západ vytvoril obrovskú echo komoru nekonečných sebacitovaní, pričom sa zapojil do takzvaného „overovania faktov“ v snahe označiť akúkoľvek informáciu, ktorá nie je v ich smiešnych príbehoch.

NATO však stále trvá na rovnakých dlho vyvrátených samoúčelných mýtoch a otvorených klamstvách . Totiž, povedal to aj Rutte

„Rusko nie je väčšie ako Holandsko a Belgicko dohromady ako ekonomika, vy dvaja spolu ste ruská ekonomika a oni vyprodukujú za tri mesiace to, čo celé NATO vyprodukuje za rok.“

Keď niekto tvrdí, že ekonomiky Belgicka a Holandska sú rovnakej veľkosti ako ruské, znamená to, že buď majú extrémne ťažkosti so základným porozumením čohokoľvek, alebo sú jednoducho zapojené do najsmiešnejšej propagandy v nedávnej pamäti.

Totiž, Rutte má očividne na mysli nominálny HDP, metriku, ktorú politický Západ často používa na potľapkanie sa po pleci mávaním papierov „dokazujúcich“ jeho údajnú „ekonomickú prevahu“ nad celým svetom.

V analýze nedávnych ruských vojenských reforiem a výsledného rozpočtu som však tvrdil , že skutočné výdavky Moskvy na obranu presahujú ekvivalent pol bilióna amerických dolárov . Ako inak by sa dalo vysvetliť schopnosť Ruska nielen poraziť lezúcu „Barbarossa 2.0“ NATO, ale aj trojnásobne alebo dokonca štvornásobne predbehnúť najodpornejší vydieračský kartel na svete?

Kto so zdravým rozumom by mohol veriť, že ekonomika veľkosti Beneluxu môže predbehnúť výrobné ekonomiky miliardy ľudí žijúcich pod okupáciou NATO? Navyše to nepriamo priznal aj samotný Rutte, keď povedal, že „keď porovnáte ruské čísla, to, čo si v Rusku kúpite za rovnaké peniaze, je, samozrejme, oveľa viac“. Stále to pripisoval „našim vysokým platom“ alebo „našej [obrovskej] byrokracii“, ale pripustil, že „[Rusko] sa môže pohybovať vyššou rýchlosťou“.

Rutte stále trval na tom, že Kremeľ „v podstate vytvoril vojnovú ekonomiku“ a že „celý priemysel je teraz na vojnovom základe“. Nie je to však pravda. Rusko si stále udržuje silnú ekonomickú produkciu , zatiaľ čo ruská spoločnosť nie je tak zasiahnutá, ako tvrdí politický Západ.

Všetky štátne inštitúcie naďalej fungujú ako obvykle, zatiaľ čo ekonomická aktivita je na vzostupe, keďže obliehanie sankciami viedlo k vytvoreniu a/alebo rastu celých priemyselných odvetví , ktoré buď vôbec neexistovali, alebo boli dosť malé. Ruský trh je najväčší v Európe a jeden z najväčších na svete. Jej potreby nezmizli len tak do vzduchu, keď USA a EÚ/NATO spustili ekonomické obliehanie. Starostlivo implementované programy náhrady dovozu v Moskve viedli k masívnemu oživeniu domácej výrobnej ekonomiky.

Výsledky boli prinajmenšom ohromujúce. Len za pár mesiacov roku 2023 Rusko predbehlo Nemecko aj Japonsko a stalo sa štvrtou najväčšou ekonomikou na svete, čo je úplne v súlade s jeho schopnosťou čeliť celému politickému Západu. Okrem toho v roku 2024 neustále predbiehala USA aj EÚ v ekonomickom raste , napriek tomu, že viedla obrannú vojnu proti agresii NATO.

Sám Rutte to potvrdil (aj keď nie bez vlievania ešte smiešnejšej propagandy), keď povedal, že NATO „by nemalo porovnávať [ruské] 8 % alebo 9 % výdavky na obranu, 1/3 z 8 % alebo 9 % HDP, 1/3 celého štátneho rozpočtu sa vynakladá na obranu“, a dodal, že „keď si to dláždite, NATO si môžete kúpiť všetko, o to viac, môže to byť viac, môže to byť oveľa viac“.

Toto „oveľa viac“ vyplýva zo skutočných rozdielov medzi nominálnym a reálnym HDP, ale nikto v NATO to nikdy verejne neprizná, pretože by to zničilo ich nekonečné propagandistické naratívy. Celá predstava o „vyššom Západe“ by sa zrútila ako domček z karát , čo by otriaslo už aj tak narušenou severoamerickou a európskou spoločnosťou.

Ba čo viac, dokonca aj strategická jednota politického Západu visí na vlásku, keďže nová Trumpova administratíva sa snaží buď odstrániť, alebo drasticky reformovať všetky inštitúcie zapojené do Deep State, či už domáce alebo „medzinárodné“. V prípade posledne menovaného to zahŕňa NATO aj EÚ ( ako jej geopolitický prívesok ). Za týmto účelom sa Washington DC snaží upokojiť Moskvu, pričom Trump dokonca povedal, že chce zmierniť oficiálnu rétoriku Valného zhromaždenia OSN o „nevyprovokovanej ruskej agresii“ .

Samozrejmým cieľom je spomaliť definitívne formovanie multipolárnej bezpečnostnej architektúry, ktorá by zabránila agresii politického Západu proti svetu. Hoci Rusko a jeho vedenie určite víta zmiernenie napätia medzi dvoma najsilnejšími svetovými vojenskými mocnosťami , je jednoducho nemožné, aby Moskva niekedy obetovala svoju úlohu jedného z lídrov multipolarity v prospech USA/NATO. Ten vlak opustil stanicu pred viac ako desiatimi rokmi.

Amerika je strategickým protivníkom Ruska a táto skutočnosť sa tak skoro (ak vôbec niekedy) nezmení. Ak sa však táto konfrontácia medzi dvoma superveľmocami podarí kontrolovať, aby sa predišlo priamej vojne, ktorá by skončila svet , Kremeľ túto myšlienku určite prijme. Najlepšie by bolo, keby to isté urobil celý politický Západ ( za predpokladu, že naozaj chce prežiť ).

Pokiaľ ide o výsledky špeciálnej vojenskej operácie (SMO), pri príležitosti dvoch predchádzajúcich výročí sa uskutočnili analýzy . Jednou z vecí, ktoré sú odhalené v jednom z nich, je mýtus, že Rusko chcelo „dobiť Kyjev do troch dní“, založený na vyhláseniach bývalého najvyššieho generála USA Marka Milleyho .

Aj keď toto tvrdenie znelo úplne nereálne, ešte nepravdepodobnejšie by sa zdalo, že Kremeľ by už za tri roky mohol spôsobiť zdrvujúcu strategickú porážku celému NATO . No, zdá sa, že presne toho sme teraz svedkami. Moskva sa snažila zo všetkých síl vyriešiť tieto otázky diplomaticky, ale politický Západ nerozumie ničomu inému ako jazyku sily. Po storočiach barbarskej agresie proti svetu sa zdá, že úplne stratil kontakt s civilizovanými spôsobmi a znáša následky .

Drago Bosnic

skspravy

Príspevok NATO efektívne priznáva strategickú a ekonomickú porážku vo vzťahu k Rusku. Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO M. Rutteho je zobrazený ako prvý na .

Trump: USA a Rusko diskutujú o ekonomických projektoch v rámci ukrajinských rozhovorov

Americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social oznámil , že rokuje so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o ukončení konfliktu na Ukrajine a uskutočňovaní veľkých bilaterálnych ekonomických projektov.

S ruským prezidentom Vladimirom Putinom vážne rokujem o ukončení vojny a o veľkých dohodách o hospodárskom rozvoji, ktoré sa majú uzavrieť medzi Spojenými štátmi a Ruskom

napísal.

Zároveň zdôraznil, že rokovania prebiehajú „veľmi dobre“ a opäť zopakoval tézu, že konfrontácia na Ukrajine by sa nikdy nezačala, keby zostal šéfom Bieleho domu.

Prvé rusko-americké rozhovory na vysokej úrovni po mnohých rokoch sa uskutočnili 18. februára v hlavnom meste Saudskej Arábie Rijáde.

Z ruskej strany sa diskusie zúčastnili minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentský poradca Jurij Ušakov. Washington zastupoval minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Stephen Witkoff.

Zmluvné strany sa dohodli na vytvorení podmienok pre úplné obnovenie bilaterálnej spolupráce, odstránení obmedzení práce zastupiteľských úradov a spustení procesu riešenia situácie na Ukrajine. Prezident Vladimir Putin stretnutie vysoko ocenil a poznamenal, že sa dostavili výsledky.

skspravy

Príspevok Rusko a USA diskutujú o veľkých ekonomických projektoch, povedal Trump je zobrazený ako prvý na .

Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu o Ukrajine, ktorú navrhla USA, Rusko za ňu hlasovalo.

Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu o Ukrajine, ktorú navrhli USA, pričom zamietla všetky dodatky, informovali korešpondenti RIA Novosti.

Za rezolúciu hlasovalo desať krajín vrátane Ruska , Číny a Spojených štátov , pričom päť sa zdržalo hlasovania. Nikto nehlasoval proti.

Autori rezolúcie „vyjadrujú ľútosť nad tragickými stratami na životoch počas konfliktu medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou“; vyhlásiť, že primárnym účelom OSN „je udržiavať medzinárodný mier a bezpečnosť a mierové riešenie sporov“; „dôrazne žiadať“ okamžité ukončenie konfliktu a „naliehať“ na „nastolenie trvalého mieru medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou“.

Dokument bol však prijatý v pôvodnej podobe, Bezpečnostná rada OSN odmietla dodatky európskych krajín s protiruskou rétorikou. Ruské pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli tiež zamietnuté. Jedna z nich, Moskva, vyzvala na odstránenie „základných príčin“ krízy.

V pondelok o americkom dokumente hlasovalo Valné zhromaždenie OSN. Text navrhnutý USA však prešiel výraznými zmenami – vďaka pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom zo západných krajín, ktoré schválilo Valné zhromaždenie, v dôsledku čoho stratil neutrálne zafarbenie. Napríklad na podnet západných krajín sa „konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou“ (ako ho navrhli nazvať USA) v dokumente stal „rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu“. Stály predstaviteľ pri OSN Vasilij Nebenzya označil rezolúciu za „protiruský kus papiera“.

Rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sú na rozdiel od rezolúcií Valného zhromaždenia záväzné.

Valné zhromaždenie OSN v pondelok skôr schválilo protiruský text, ktorý požaduje, aby Moskva „okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahla všetky svoje ozbrojené sily z územia Ukrajiny“. Obsahuje aj tradičnú jednostrannú výzvu, aby Rusko zastavilo nepriateľstvo. Zároveň v návrhu rezolúcie nie sú nijakým spôsobom odsúdené ani spomenuté teroristické útoky Kyjeva na mierumilovných ruských občanov, ako aj prítomnosť ukrajinských ozbrojených síl v regióne Kursk .

skspravy

Príspevok Bezpečnostná rada OSN schválila rezolúciu USA o Ukrajine je zobrazený ako prvý na .

Americký prezident Donald Trump mal v Bielom dome počas stretnutia s jednotlivými guvernérmi slovnú prestrelku s guvernérkou Maine Janet Millsovou.

Nariadenie o zákaze účasti mužov v ženských športových súťažiach bolo dosiaľ jedným z najpopulárnejších, ktoré prezident Trump stihol počas prvého mesiaca vo svojom úrade podpísať. Bolo nadšene prijaté väčšinou Američanov, dokonca aj liberálne zmýšľajúcimi voličmi. Napriek tomu sa v štáte Maine rozhodli tento zákaz nerešpektovať.

V týchto dňoch sa v médiách objavila správa, že na stredoškolských majstrovstvách štátu Maine vyhral dievčenskú súťaž v skoku o tyči chlapec z tímu Greely High School, identifikujúci sa ako dievča, ktorý ešte pred dvomi rokmi súťažil v rovnakých pretekoch ako chlapec. Stalo sa tak niekoľko dní po tom, ako štát vyhlásil, že nebude uplatňovať nariadenie prezidenta Trumpa, zakazujúce mužom zúčastňovať sa ženských športov.

Na udalosť reagovali viaceré organizácie aj jednotlivci, zákonodarkyňa Lauren Libbyová priamo vyzvala Trumpovu administratívu, aby sa na prípad pozreli, prešetrili ho a zareagovali z pozície štátu. Stalo sa tak hneď v piatok 21. februára 2025, keď mal prezident Donald Trump v Bielom dome počas stretnutia s jednotlivými guvernérmi slovnú prestrelku s guvernérkou Maine Janet Millsovou.

„Aj po tom, čo sme vydali nariadenie o zákaze mužov v ženských športoch so mnou mnohí demokrati v tejto téme stále bojujú. Pokračujte, tento zápas aj tak nevyhráte,“ povedal na piatkovom stretnutí prezident Trump.

„Je to šialené, pozrite sa, čo sa deje v ženskom boxe… Na olympiáde dvaja muži zápasili v ringu so ženami. A bolo to brutálne. Talianska boxerka musela odstúpiť po prvom údere, pretože sa bála o svoj život.“

Potom sa prezident obrátil priamo na guvernérku Maine Janet Millsovú: „Vy sa teda tomuto nariadeniu nepodriadite?“ „Ja sa podriaďujem štátnym a federálnym zákonom,“ odvetila guvernérka, na čo Trump kontroval: „My sme federálne zákony! Takže radím vám, rešpektujte to, v opačnom prípade od nás nedostanete žiadne federálne finančné zdroje.“

„A mimochodom, aj samotní obyvatelia Maine, aj keď z veľkej časti liberálni, no aj tak som tam vo voľbách dopadol celkom dobre, nechcú, aby muži súťažili so ženami v športových súťažiach,“dodal prezident. 

Na prezidentovo upozornenie, že ak sa štát Maine nepodrobí tomuto nariadeniu, hrozí mu odobratie štátnej finančnej podpory, guvernérka Millsová zareagovala slovami: „Tak sa vidíme na súde!“

„Ok, tak sa teda vidíme na kurte, už sa na to teším. To by mal byť veľmi ľahký prípad,“ uzavrel slovnú prestrelku Trump. „A užívajte si váš život po skončení vašej funkcie guvernérky, pretože si nemyslím, že budete ešte niekedy zvolená,“ neodpustil si na záver.

„Každý štát má zodpovednosť podriadiť sa federálnym nariadeniam, a ak tak neurobí, budeme ho k tomu nútiť všetkými možnými prostriedkami. Pretože sme povinní chrániť našich občanov,“smeroval slová už všetkým v sále prezident Trump. 

Viac vo videu:

„Rodičia v štáte Maine a v celej krajine už majú dosť toho, že ich dcéry sú nútené súťažiť s biologickými mužmi,“ uviedla na margo víťazstva chlapca v dievčenskej súťaži v skoku o žrdi Alleigh Marréová, výkonná riaditeľka organizácie Koalícia amerických rodičov – American Parents Coalition.

„Toto rozhodnutie je nespravodlivé; je urážkou každého rodiča, ktorý očakáva, že jeho dieťa bude mať rovnaké podmienky, a je v rozpore s prezidentským výnosom prezidenta Trumpa na ochranu dievčenských športov.“

Koalícia bude čakať, ako Trump voči štátu v tomto prípade ďalej zareaguje. 

Správu aktualizujeme …

Zdroj: netky.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok Trump brutálne upratal na miesto progresívno-liberálnu guvernérku štátu Maine aj s jej šibnutou LGBT genderovou ideológiou, ktorá nehodlala rešpektovať nariadenie jeho vlády ohľadne zákazu mužov v ženských športoch… je zobrazený ako prvý na .

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, kľúčový spojenec Ruska, pretým v piatok 21. februára 2025 vyhlásil, že Spojené štáty sa zrejme pokúšajú vraziť klin medzi Moskvu a Peking

Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil podľa štátnych médií v pondelok prezident Si Ťin-pching počas telefonického rozhovoru so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, píše TASR.

Telefonát sa podľa čínskej agentúry Sin-chua uskutočnil na želanie Putina. Si podľa nej povedal, že „história a realita ukazujú, že Čína a Rusko sú dobrí susedia, ktorých nemožno od seba oddialiť, a skutoční priatelia, ktorí sa delia o útrapy a strasti, navzájom sa podporujú a dosahujú spoločný rozvoj„.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého citovala agentúra TASS, povedal, že Putin dnes informoval partnerov Moskvy o svojich kontaktoch s predstaviteľmi Spojených štátov. Deje sa to v deň tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu.

Šéf Kremľa sa s čínskym prezidentom naposledy spojil prostredníctvom telemostu 21. januára niekoľko hodín po inaugurácií amerického prezidenta Donalda Trumpa. Obaja lídri vtedy podľa štátnych médií prisľúbili, že ešte viac povýšia bilaterálne vzťahy medzi Ruskom a Čínou.

Putin vtedy Siho nazval „drahým priateľom“ a povedal, že ich krajiny budujú vzťahy na základe priateľstva, vzájomnej dôvery a podpory aj napriek vonkajším tlakom.

Peking sa od začiatku vpádu ruských vojsk na Ukrajinu snaží prezentovať ako neutrálna strana konfliktu, zostáva však blízkym politickým i hospodárskym spojencom Moskvy. Čína ruskú inváziu doteraz odmieta odsúdiť, za čo ju kritizovali niektoré členské štáty NATO.

Lukašenko: USA sa snažia postaviť Rusko proti Číne

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko, kľúčový spojenec Ruska, v piatok vyhlásil, že Spojené štáty sa zrejme pokúšajú vraziť klin medzi Moskvu a Peking. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Zdá sa mi, že sa snažia postaviť Rusov proti Číňanom. Rusi to nesmú dovoliť,“ povedal Lukašenko vo vyhlásení, ktoré zverejnila jeho kancelária. Uviedol tiež, že prípadná dohoda o ukončení konfliktu na Ukrajine by mohla priniesť Bielorusku pozitíva i negatíva.

Lukašenko umožnil ruskej armáde využiť bieloruské územie na vpád na Ukrajinu vo februári 2022. Na Bielorusko sú v dôsledku tejto podpory, ako aj zásahu voči protestom po sporných prezidentských voľbách z roku 2020, uvalené prísne západné sankcie, pripomenula AFP.

Bieloruský líder v piatok uviedol, že dohoda o ukončení bojov by bola „pravdepodobne v niektorých miestach v náš prospech, no v iných sotva“.

„Ak sa sem vrátia všetky tie zahraničné firmy, najskôr americké a potom iné, európske, súťažiť na našom trhu nebude ľahké. Ale všetci potrebujú potraviny,“ povedal.

Bielorusko je významným producentom hnojív a pred rokom 2020 bol ich dôležitým dodávateľom do Európskej únie, doplnila AFP.

Šéf čínskej diplomacie: Otvára sa priestor pre mier na Ukrajine

Čína podporuje všetky snahy o mierové urovnanie vojny na Ukrajine, a to vrátane nedávneho „konsenzu“dosiahnutého medzi Spojenými štátmi a Ruskom, vyhlásil vo štvrtok 20. februára 2025 šéf čínskej diplomacie Wang I na ministerskom summite skupiny G20 v Johannesburgu. Čína si podľa jeho slov uvedomuje, že vzniká príležitosť na dosiahnutie mieru.

Americká a ruská delegácia sa v utorok na rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na vytvorení tímov, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Tá sa od februára 2022 bráni invázii ruských síl.

„Čína berie na vedomie, že výzvy na mierové rozhovory v poslednom čase pribúdajú a otvára sa priestor pre mier,“ uvádza sa vo Wangovom prejave na summite G20, ktorý zverejnilo čínske ministerstvo zahraničných vecí. Peking podľa diplomata dúfa, že všetky strany zapojené do konfliktu dokážu dospieť k „udržateľnému a trvalému riešeniu, ktoré zohľadňuje záujmy ostatných“.

Čína sa podľa agentúry Reuters týmto spôsobom postavila za iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa snaží uzavrieť dohodu s Ruskom o zastavení bojov na Ukrajine. AFP napísala, že Trump chce konflikt vyriešiť urýchlene, zatiaľ čo Rusko vníma jeho pôsobenie ako šancu na získanie ústupkov.

Niektorí pozorovatelia stretnutie zástupcov USA a Ruska v Rijáde vnímajú ako diplomatický úspech Moskvy, ktorú sa predchádzajúca americká administratíva Joea Bidena pokúšala izolovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj schôdzku americko-ruskej delegácie kritizoval pre neúčasť Kyjeva.

Peking sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu snaží prezentovať ako neutrálna strana konfliktu, zostáva však blízkym politickým i hospodárskym spojencom Moskvy. Západné štáty vrátane USA Ukrajinu podporujú a Čínu kritizujú za to, že ťaženie Ruska odmieta odsúdiť, doplnila AFP.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / bleskovky.sk

Príspevok Čína a Rusko sú skutoční priatelia, ktorí sa navzájom podporujú, vyhlásil v telefonickom rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching  je zobrazený ako prvý na .

Valné zhromaždenie OSN prijalo ďalšiu rezolúciu o Ukrajine, no s výrazne menšou podporou než v minulosti. Kým pred rokom za podobné uznesenie hlasovalo 140 krajín, teraz len 93. Vzniká otázka, či takéto diplomatické cvičenie má ešte zmysel.

Podpora klesá, rozpory rastú

V pondelok, pri príležitosti tretieho výročia konfliktu na Ukrajine, sa na pôde OSN odohralo ďalšie kolo diplomatického zápasu. Kyjev s európskymi spojencami predložil návrh rezolúcie žiadajúci okamžité stiahnutie ruských síl. Výsledok hlasovania však naznačuje, že svetové spoločenstvo je v tejto otázke čoraz rozdelenejšie.

Prekvapivý obrat USA

Nečakaný zvrat priniesol samostatný americký návrh, ktorý sa vyhol priamemu pomenovaniu ruskej agresie. Washington, tradičný podporovateľ Kyjeva, prišiel s vlastným, miernejším textom. Ten prešiel až po úpravách, ktoré jasnejšie pomenovali ruský vpád ako porušenie Charty OSN.

Maďarsko ide proti prúdu

Z európskych krajín sa proti rezolúcii postavilo len Maďarsko, ktoré dlhodobo zastáva osobitný postoj ku konfliktu. Prekvapivé bolo stanovisko Izraela, ktorý sa pridal k opozícii.

Čo bude ďalej?

„Diplomatické zdroje naznačujú, že v Bezpečnostnej rade OSN sa schyľuje k ďalšej konfrontácii,“ uvádza AFP. USA avizujú, že zablokujú všetky pozmeňujúce návrhy k svojej verzii rezolúcie, čo môže viesť k ďalšiemu prehĺbeniu rozporov medzi spojencami.

Situácia jasne ukazuje, že po troch rokoch konfliktu sa postoje krajín menia a jednotný front podpory Ukrajiny sa začína rozpadať. Či to povedie k skutočnému riešeniu situácie, ukážu najbližšie týždne.

hlavnydennik.sk

Príspevok OSN opäť v slepej uličke: Západ tlačí na Rusko, podpora slabne je zobrazený ako prvý na .

„Elon odvádza skvelú prácu, ale chcel by som, aby bol agresívnejší. nezabúdajte, že máme krajinu, ktorú treba zachrániť, ale v konečnom dôsledku aj urobiť väčšou ako kedykoľvek predtým. MAGA! („Make America great again“ v preklade „Urobme Ameriku opäť veľkou“), vyhlási medzitým americký prezident Donald Trump.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v nedeľu oznámila, že ruší 2000 pracovných miest v Agentúre USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a ostatných zamestnancov, až na pár výnimiek, posiela na dovolenku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Toto opatrenie nadobudne účinnosť v nedeľu 23. februára 2025 o 23.59 východného štandardného času (v pondelok 05.59 h SEČ) a týka sa všetkých zamestnancov USAID v hlavnom pracovnom pomere, s výnimkou zamestnancov zodpovedných za kriticky dôležité funkcie a/alebo špeciálne programy.

Tento krok prišiel po tom, ako federálny sudca Carl Nichols v piatok povolil vláde pokračovať v prepúšťaní tisícok zamestnancov USAID. Nichols zamietol žiadosti o pozastavenie prepúšťania, ktoré boli súčasťou žalôb niektorých prepustených zamestnancov. Okrem toho agentúra avizovala prepustenie minimálne 2000 pracovníkov na území Spojených štátov.

Zahraničným zamestnancom USAID bude umožnená cesta domov, pričom až do svojho návratu budú mať„prístup k systémom agentúry, ako aj k diplomatickým a iným zdrojom“. Jednou z výhrad Nicholsa totiž bola možnosť, že by zamestnanci vo vysoko rizikových oblastiach stratili prístup k núdzovým systémom agentúry.

Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho poradcu, miliardára Elona Muska, je agentúra USAID zbytočná a „podporuje liberálnu agendu“. Trump ešte pred nástupom do funkcie presadzoval zrušenie USAID.

V inom spore týkajúcom sa likvidácie USAID sudca nariadil administratíve pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci. Podľa neho sa toto jeho nariadenie nedodržiava.

Musk žiada od federálnych zamestnancov výkaz týždennej práce

Šéf amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy (DOGE) Elon Musk chce od zamestnancov federálnych úradov, aby preukázali, čo sa im podarilo minulý týždeň dosiahnuť v práci, inak im hrozí výpoveď. Niektoré úrady však nariadili svojim zamestnancom požiadavke nevyhovieť. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Muskov úrad zaslal v sobotu večer státisícom federálnych zamestnancov e-mail, v ktorom od nich požaduje, aby uviedli päť konkrétnych vecí, ktoré dosiahli minulý týždeň. Odpovede majú zaslať do 48 hodín, v opačnom prípade to bude považované za výpoveď, píše Musk na sociálnej sieti X.

Postoj agentúr a úradov k tejto požiadavke sa líši. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI), ministerstvo zahraničných vecí či ministerstvo obrany odporučili zamestnancom, aby na ňu priamo nereagovali, zatiaľ čo ministerstvo zdravotníctva nariadilo svojim pracovníkom na otázku odpovedať.

Ultimátum prišlo len niekoľko hodín po tom, čo Trump na sociálnych sieťach Muska vyzval, aby „bol agresívnejší“ pri znižovaní stavov vládnych zamestnancov.

Jednou z deklarovaných priorít Trumpovej administratívy je radikálne zoštíhlenie štátneho aparátu a zvýšenie jeho celkovej efektivity. Už počas prvého mesiaca od návratu Trumpa do Bieleho domu boli prepustené tisíce federálnych zamestnancov.

„Dôvodom, prečo je to dôležité, je skutočnosť, že značný počet ľudí, ktorí by mali pracovať pre vládu, robí tak málo práce, že si ani nekontrolujú svoju elektronickú poštu,“ napísal Musk na sieti X.

„V niektorých prípadoch sa domnievame, že výplaty poberajú neexistujúce osoby alebo mŕtvi ľudia. Inými slovami, ide o podvody,“ dodal.

„Elon odvádza skvelú prácu, ale chcel by som, aby bol agresívnejší. nezabúdajte, že máme krajinu, ktorú treba zachrániť, ale v konečnom dôsledku aj urobiť väčšou ako kedykoľvek predtým. MAGA! („Make America great again“ v preklade „Urobme Ameriku opäť veľkou“),“ napísal americký prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti.

infovojna

Príspevok Šéf amerického Úradu pre efektivitu štátnej správy Elon Musk žiada kvôli odhaleným podvodom od federálnych zamestnancov výkaz týždennej práce, inak im hrozí výpoveď z práce. Výplaty poberali aj neexistujúce osoby alebo mŕtvi ľudia je zobrazený ako prvý na .

Uznávaný americký ekonóm, poradca vlád po celom svete, špeciálny poradca generálneho tajomníka OSN, riaditeľ siete OSN na riešenie trvalo udržateľného rozvoja a šéf Centra pre trvalo udržateľný rozvoj na Kolumbijskej univerzite Jeffrey Sachs sa v stredu 19. februára 2025 zúčastnil podujatia organizovanom Európskym parlamentom pod názvom názvom „Geopolitika mieru“. 

„Keď v roku 1991 padol Sovietsky zväz, Spojené štáty sa rozhodli, že toto je teraz ich svet a môžu si v ňom robiť, čo chcú. Ozbrojené konflikty na Blízkom východe, v Srbsku, v Afrike – to všetko sú vojny, ktoré viedli Spojené štáty, a ktoré rozpútali Spojené štáty. Toto sa deje už viac ako 40 rokov. A celý ten čas nemala Európa žiadnu vlastnú zahraničnú politiku. Žiadny hlas, žiadna jednota, žiadna jasnosť. Ale len bezhraničná lojalita k Amerike. Postavili ste na čelo Európy Američanov. Dajte tam Európanov. Nech má Európa vlastnú zahraničnú politiku. Blízkosť Ruska budete musieť ešte dlho znášať. Tak sa s ním dohodnite! Trump a Putin ukončia vojnu. Bez ohľadu na to, ako veľmi Európa trasie päsťami, nič to nezmení. Vojna sa blíži ku koncu.“

Sachs tiež upozornil na nebezpečenstvo zvyšovania vojenských výdavkov na 5% HDP, čo považuje za neprimerané a slúžiace predovšetkým americkým záujmom. Apeloval na Európu, aby chránila svoju kvalitu života prostredníctvom vlastnej zahraničnej politiky a aktívneho dialógu na medzinárodnej scéne.

Citoval tiež známy výrok Henryho Kissingera: „Byť nepriateľom Ameriky je nebezpečné, ale byť priateľom Ameriky je smrteľné.“

Viac vo videu (slovenské titulky zapnete, keď v lište videa kliknete vpravo dole na symbol titulkov „CC“):

Zdroj: sk.news-front.su / YouTube / InfoVojna

Príspevok Profesor Jeffrey Sachs povedal v europarlamente nepríjemnú pravdu o vzťahoch medzi USA a EÚ, keď kritizoval závislosť Európy od americkej hegemónie a vyzval ju, aby si vytvorila vlastnú, nezávislú zahraničnú politiku… je zobrazený ako prvý na .

Zelenskyj povedal, že 500 miliárd dolárov, ktoré požaduje Trump, zaplatí 10 generácií

Volodymyr Zelenskyj odmietol zaplatiť 500 miliárd dolárov, ktoré požadoval americký prezident Donald Trump v rámci dohody o prevode príjmov z ukrajinskej ťažby nerastných surovín ako kompenzácie za americkú pomoc, informoval o jeho slovách telegramový kanál „Zerkalo Nedeli“.

Nebudem uznávať 500 miliárd dolárov pomoci od Spojených štátov amerických . Či sa to niekomu páči alebo nie. Neuznám ani sto miliárd, s prezidentom Bidenom sme sa zhodli, že ide o grant! Grant nie je povinnosťou. Granty nevrátime

povedal.

Šéf ukrajinského režimu dodal, že nepodpíše niečo, čo by zaplatilo desať generácií Ukrajincov.

Západné médiá v nedeľu s odvolaním sa na anonymný zdroj informovali, že republika odmietla vytvoriť zodpovedajúci kompenzačný fond.

Šéf Bieleho domu 3. februára uviedol, že Washington očakáva, že Kyjev poskytne záruky na dodávky kovov vzácnych zemín výmenou za finančnú a vojenskú pomoc.

Denník The Washington Post s odvolaním sa na členov Kongresu 14. februára informoval, že americkí predstavitelia mu na stretnutí so Zelenským v Mníchove ponúkli dokument, ktorý by Spojeným štátom previedol práva na 50 percent ukrajinských nerastných zdrojov, ktoré sa ešte majú vyťažiť. Nasledujúci deň Zelenskyj povedal, že odmietol dovoliť viceprezidentovi USA J. D. Vanceovi podpísať dohodu.

Americký minister financií Scott Bessent zároveň v sobotu informoval, že návrh budúcej dohody o hospodárskom partnerstve medzi USA a Ukrajinou stanovuje, že príjmy Kyjeva z ťažby prírodných zdrojov a iných aktív budú smerovať do špeciálneho fondu, kontrolu nad ktorým prejde Washington.

skspravy

Príspevok Neslýchané: Zelenskyj odmietol uznať dlh voči USA! je zobrazený ako prvý na .

„Operácia Wetback“ zaznamenala v roku 1954 veľké čísla

Prezident Donald Trump sa snaží prekonať počet deportácií Dwighta Eisenhowera, keď dohliada na rozsiahlu operáciu federálnej vlády, ktorej cieľom je zhromaždiť a vyhnať mnoho miliónov nelegálnych prisťahovalcov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v Spojených štátoch. Trump naberá na sile vo svojom úsilí o deportáciu, ale dokáže splniť svoj cieľ prekonať Eisenhowera?

„Začali sme najväčšiu deportačnú operáciu v americkej histórii. Dokonca väčší ako prezident Dwight D. Eisenhower,“ povedal prezident Trump vo svojom prejave na stretnutí Republikánskej asociácie guvernérov (RGA).

„Vieš, bol to taký umiernený chlapík. Ale bol veľmi silnýv tom, že nechcel, aby sa do našej krajiny valili ľudia z celého sveta. Bol veľmi tvrdý. Mal záznam. Teraz máme záznam. Nie je to rekord, na ktorý by som bol naozaj hrdý. Nerád to robíš. Ale nemáme na výber.“

Prezident Trump tiež porovnal svoj deportačný program s Eisenhowerovým na nedávnom podujatí Turning Point USA.

Dwight Eisenhower zvyčajne nezískava uznanie za záznam o deportácii, pretože existujú protichodné správy o tom, koľko nelegálnych imigrantov skutočne prinútil opustiť Spojené štáty.

Je smutné, že Grok tvrdí, že Barack Obama drží rekord v počte celkových deportácií prezidentom. Obamova administratíva vyhodila v priebehu dvoch volebných období viac ako 2,5 milióna cudzincov, no zároveň privítala obrovské množstvo nelegálnych prisťahovalcov, ktorí neboli nikdy deportovaní. Prezident Trump vo svojom prvom funkčnom období deportoval približne 1,5 milióna imigrantov.

Ale legendárna „Operácia Wetback“ Dwighta Eisenhowera v roku 1954 stanovila rekord, ktorý sa prezident Trump snaží prekonať.

Dwight Eisenhower spustil v júni 1954 vládnu operáciu Wetback s cieľom vyhnať mexických migrantov 

a niekoľko nasledujúcich mesiacov spravodlivo vydesil ilegálov v Texase, Kalifornii a Arizone.

Takže koľko ľudí deportoval Dwight Eisenhower v tomto magickom niekoľkomesačnom období? K téme operácie Wetback MSNBC napísal:

Napriek tomu vláda tvrdila, že viac ako 1,3 milióna ľudí bolo deportovaných a že mesačná operácia bola „úspešná“, pričom uviedla, že „takzvaný problém „wetback“ už neexistuje“ a že „hranica bola zabezpečená“. Historici však tvrdia, že počet ľudí, ktorí boli skutočne deportovaní, bol viac ako 300 000 – zlomok z 1,3 milióna, ktoré si vláda nárokovala – vrátane neznámeho počtu amerických občanov.

Prezident Trump má veľa práce, aby dobehol Dwighta. Podľa Groka:

Podľa vyhlásení ministerstva vnútornej bezpečnosti (DHS) zverejnených okolo 4. februára 2025 bolo približne 5 693 nelegálnych prisťahovalcov deportovaných alebo vyhostených do 121 krajín počas prvých dvoch týždňov vlády, a to od dňa inaugurácie (20. januára 2025) do 3. februára 2025. Toto číslo pochádza z prvotného oznámenia o presadzovaní práva DHS. Ďalšie podrobnosti naznačujú, že do polovice februára 2025 pokračovali deportačné aktivity administratívy, hoci presné súčty po počiatočnom dvojtýždňovom období sú menej jasné z dôvodu rôznych správ a vyvíjajúceho sa charakteru operácií. 

 Napríklad príspevky na X a niektoré spravodajské zdroje naznačujú, že do začiatku februára bolo odstránených viac ako 5 000 imigrantov, pričom koncom januára sa uvádzali konkrétne tvrdenia o 1 300 deportáciách vrátane viac ako 1 000 zločincov. 

Tieto čísla však nie sú konzistentne podrobné vo všetkých zdrojoch a komplexné, oficiálne záznamy od ICE alebo DHS do 20. februára 2025 nie sú v dostupných údajoch úplne konsolidované. Vzhľadom na aktuálny dátum 20. februára 2025 a tempo udávané administratívou – v priemere okolo 400 deportácií za deň koncom januára podľa The Washington Post – je rozumné odhadnúť, že celkový počet by sa už teraz mohol blížiť alebo presiahnuť 10 000 deportácií, za predpokladu trvalého úsilia. 

Ide však o extrapoláciu založenú na skorých trendoch, keďže štatistika ICE hlásila začiatkom februára pokles na približne 325 zatknutí denne, čo naznačuje kolísanie operačnej kapacity a zamerania. Pre presné číslo je posledným konkrétnym číslom 5 693 deportácií nahlásených do 3. februára 2025.

Prezidentovi Trumpovi zostáva v prezidentskom úrade veľa času na stanovenie rekordov v oblasti deportácií. Je určite upokojujúce vedieť, že chce upevniť svoje miesto v histórii. Prezident Trump je veľmi súťaživý muž.

Patrik Howley pre  Nationalfile

skspravy

Príspevok Deportácie migrantov? Nič nové: Trump sa snaží prekonať rekord Dwighta Eisenhowera (1954) v deportácii migrantov je zobrazený ako prvý na .

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa v nedeľu oznámila, že ruší 2000 pracovných miest v Agentúre USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a ostatných zamestnancov, až na pár výnimiek, posiela na dovolenku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Toto opatrenie nadobudne účinnosť v nedeľu 23. februára 2025 o 23.59 východného štandardného času (v pondelok 05.59 h SEČ) a týka sa všetkých zamestnancov USAID v hlavnom pracovnom pomere, s výnimkou zamestnancov zodpovedných za kriticky dôležité funkcie a/alebo špeciálne programy.

Tento krok prišiel po tom, ako federálny sudca Carl Nichols v piatok povolil vláde pokračovať v prepúšťaní tisícok zamestnancov USAID. Nichols zamietol žiadosti o pozastavenie prepúšťania, ktoré boli súčasťou žalôb niektorých prepustených zamestnancov. Okrem toho agentúra avizovala prepustenie minimálne 2000 pracovníkov na území Spojených štátov.

Zahraničným zamestnancom USAID bude umožnená cesta domov, pričom až do svojho návratu budú mať „prístup k systémom agentúry, ako aj k diplomatickým a iným zdrojom“. Jednou z výhrad Nicholsa totiž bola možnosť, že by zamestnanci vo vysoko rizikových oblastiach stratili prístup k núdzovým systémom agentúry.

Podľa prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho poradcu, miliardára Elona Muska, je agentúra USAID zbytočná a „podporuje liberálnu agendu“. Trump ešte pred nástupom do funkcie presadzoval zrušenie USAID.

V inom spore týkajúcom sa likvidácie USAID sudca nariadil administratíve pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci. Podľa neho sa toto jeho nariadenie nedodržiava.

hlavnydennik.sk

Príspevok Väčšinu pracovníkov USAID prepustia alebo pošlú na dovolenku je zobrazený ako prvý na .

Washington nevylučuje, že “poskytne podporu prípadnému nasadeniu vojsk spojencov NATO na Ukrajine”, uviedol nedávno britský denník Financial Times s odvolaním sa na európskych a amerických predstaviteľov. V prejave zo svojej rezidencie Mar-o-Lago, v ktorom bez prestávky ostro kritizoval Zelenského režim, Donald Trump zároveň uviedol, že nie je proti nasadeniu európskych mierových síl a pripúšťa ich príchod po hypotetickej “mierovej dohode”.

Biely dom síce vylučuje nasadenie amerických vojakov na Ukrajine, ale pripúšťa “možnosť poskytnutia vonkajšej podpory pri akomkoľvek (zvýraznenie doplnené) nasadení spojencov NATO”, čo znamená diplomatické kroky a využitie vojenských zariadení NATO v strednej a východnej Európe a Turecku.

Mimochodom, prezident Erdogan prijal Zelenského v deň rusko-amerických rokovaní v Saudskej Arábii, po ktorých vyšlo najavo, že najväčšia turecká rafinérska spoločnosť Tupras prestala nakupovať ruské suroviny z dôvodu sankcií uvalených 10. januára na ruské energetické spoločnosti a tankery prevážajúce ruskú ropu. Podľa zdrojov Financial Times sú mnohé európske vlády znepokojené reakciou na žiadosť Washingtonu, ktorý “požaduje konkrétne podrobnosti o zbraniach, financiách a mierových jednotkách, ktoré by boli Európania pripravení vyslať na Ukrajinu v období pred ukončením konfliktu alebo po ňom”.

Americká agentúra AP zasa v polovici februára tohto roka informovala, že skupina európskych krajín “vrátane Británie a Francúzska pracuje na pláne vyslania mierových jednotiek na Ukrajinu”, pričom Londýn a Paríž sú údajne “na čele” plánu, ktorý bude čoskoro dokončený. Jednou z možností je hliadkovanie vo vzdušnom priestore nad územím bývalej Ukrajinskej SSR pod zámienkou ochrany 30 000 európskych mierotvorcov v súlade s fantazmagorickým plánom britského premiéra Starmera (kto to zaplatí a kde tých 30 000 vziať, nie je známe).

Vedúci krymskej medzietnickej misie Zaur Smirnov vysvetlil, že “jednotky NATO sa pokúšajú vstúpiť na Ukrajinu pod zámienkou údajnej mierovej misie. Krajiny EÚ, zastúpené predovšetkým Francúzskom a Anglickom, budú súhlasiť s akoukoľvek almužnou od barového stola (myslí sa tým pomoc Washingtonu projektu – pozn. redakcie), aby sa mohli naďalej angažovať v ukrajinskej kauze”. Je možné, že po prípadnom pozastavení bojových akcií sa počet tých, ktorí sú ochotní vyslať svoje jednotky na východ, zvýši (holandský parlament dokonca prijal uznesenie, ktoré takéto vyslanie umožňuje, ale pravicové strany sú stále proti). Z kultového amerického filmu “Chvost vrtí psom” poznáme klasickú vetu, ktorá charakterizuje pretrvávajúci cynizmus americkej politiky:

“Načo vymýšľať niečo nové, keď to dobre funguje?” Píše ruský politológ Dmitrij Nefjedov.

Niečo podobné ako navrhovanú misiu na Ukrajine silami a na náklady európskych bábok plánovali Anglosasi realizovať vo viacerých regiónoch sveta, paralelne s finančnou, vojensko-technickou a zahraničnopolitickou podporou odióznych režimov, ktoré mali “mierotvorcovia” chrániť a zastrešovať. Tu môžeme okrem iného pripomenúť opakované vpády “mierových síl” NATO (od 60. rokov 20. storočia) do bývalého belgického Konga s cieľom zachovať tamojšie prozápadné režimy a udržať kontrolu nad cennými prírodnými zdrojmi tejto veľkej africkej krajiny. V súčasnosti sa pripravuje nová “mierová” invázia na surovinami bohatý severovýchod Konga, kde sa v posledných mesiacoch s novou silou rozhorel ostrý etno-kmeňový ozbrojený konflikt, do ktorého sa zapojila susedná Rwanda, niekoľko ďalších afrických krajín, viaceré PMC atď.

Alebo iný príklad. Začiatkom februára 1979 sa počas rokovaní medzi vtedajším vodcom ČĽR Deng Siao-pchingom a Carterovou administratívou obe strany dohodli na spoločnej podpore zvyškov Polpotových ozbrojených skupín, ktoré podobne ako bojovníci OSU operovali metódami násilia a teroru. Zvažovali aj možnosť “mierovej” operácie s účasťou Thajska v susedných oblastiach Kambodže, kde Pol Potove gangy pôsobili až do začiatku roka 2000, aj keď veľmi preriedené. Podporili ich tak Peking, ako aj Washington a Bangkok. Podľa Dmitrija Mosiakova, doktora historických vied, profesora Inštitútu orientalistiky Ruskej akadémie vied, si vtedajší minister zahraničných vecí Henry Kissinger vybral za sprostredkovateľov medzi Červenými Kmérami a Washingtonom thajské úrady, “ktorým v novembri 1975 povedal:

“Mali by ste Kambodžanom povedať, že s nimi budeme priatelia. Sú to krvilační hrdlorezi, ale to pre nás nebude prekážkou” . USA podporovali Červených Kmérov aj po ich zvrhnutí (január 1979). V roku 1980 Washington zabezpečil, aby si Červení Kméri udržali kreslo Kambodže v OSN, čím si zachovali svoju zahraničnopolitickú legitimitu”, ktorá trvala až do začiatku 90. rokov.

V tejto súvislosti dáva zmysel, že “Washington, ako priznal bývalý poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski, ‘polooficiálne schválil’ čínsku a thajskú pomoc Červeným Kmérom”. A jeden z Pol Potových spolupracovníkov, Kang Kek Ieu, na súdnom procese v Phnom Pénhu v roku 2009 pravdepodobne oprávnene vyhlásil:

“Richard Nixon a Kissinger umožnili Červeným Kmérom využiť veľkú príležitosť a dlho si ju udržať.” Je tiež známe, že neoznačení americkí vojenskí poradcovia spolu s čínskymi a thajskými vojenskými poradcami “sprevádzali” Pol Potov odboj, ktorý dostával vojenskú a technickú pomoc od Američanov prostredníctvom Thajska. Američania si dali za úlohu udržať rozsiahle kambodžsko-thajské pohraničie (dĺžka pozemnej hranice medzi oboma krajinami je 820 km), aby pod krytím Polpotovho pôsobenia v OSN dosiahli zavedenie “mierových síl” v týchto oblastiach s cieľom následného vytvorenia paralelnej “vlády” Kambodže. Týmto spôsobom sa mala posilniť legitimita Pol Potovho režimu, na ktorého čele formálne (od roku 1980) stál bývalý kráľ Norodom Sihanouk, ktorý bol vyhnaný z krajiny. Podľa vietnamských a kambodžských zdrojov Deng Xiaoping v roku 1984 povedal: “Nechápem, prečo chcú niektorí ľudia zabiť Pol Pota. V minulosti urobil niekoľko chýb, ale teraz vedie boj proti vietnamským agresorom.”

Čína posielala Pol Potovi v 80. rokoch minulého storočia 100 miliónov dolárov ročne, USA 17 až 32 miliónov dolárov. Zbrane dostávali aj zo západnej Európy a od decembra 1976 sa začali zvyšovať dodávky amerických zbraní Pol Potovmu režimu cez Thajsko, Singapur a Malajziu. A pod tlakom USA poskytol v polovici 90. rokov Svetový potravinový program OSN Thajsku potraviny v hodnote 12 miliónov dolárov určené špeciálne pre Červených Kmérov. Počas pobytu vietnamských vojsk v Kambodži (do roku 1989 vrátane) USA blokovali pomoc Kambodžanom od medzinárodných organizácií a úspešne presadzovali, aby tieto peniaze dostala “legitímna vláda” Pol Pota – Sihanouka. Vojenské porážky v blízkosti thajských hraníc a kríza tejto “vlády” koncom 80. a v polovici 90. rokov neumožnili realizáciu “mierového” scenára. Nakoniec sa postoj samotného Thajska k “udržiavaniu mieru” v tejto oblasti stal negatívnym a jeho orgány sa začali vážne obávať zločineckého a krvavého besnenia v tejto krajine, ktoré by vyprovokovali prežívajúci Polpotovi militanti….

V tej istej súvislosti by sme nemali zabúdať na skutočné dôsledky západnej politiky na Balkáne (aj pod záštitou OSN), ktorú sprevádzalo “mierové” bombardovanie, etnické čistky a masový exodus srbského obyvateľstva z Bosny a Hercegoviny a Kosova. “Mierová” misia USA v Libanone v roku 1958 a kolektívna operácia NATO v krajine cédrov v rokoch 1982 – 1983 prispeli k pokračovaniu izraelskej okupácie pohraničných oblastí, genocíde Palestínčanov v Libanone v roku 1982 a k udržaniu dodávok ropy potrubím z Iraku a Saudskej Arábie (cez Sýriu a Jordánsko) do libanonských prístavov Tripolis a Saida….

Vzhľadom na tieto a ďalšie precedensy je celkom namieste uvažovať o možnej príprave podobného scenára západnými stratégmi pre bývalú Ukrajinskú SSR, pričom prípadná výmena Zelenského za akéhosi “britského” Zalužného môže takýto scenár posilniť, pretože novému majiteľovi úradu na Bankovej dodá určitú príchuť “legitimity”. Uvedomujúc si nebezpečenstvo takéhoto scenára pre Rusko, Moskva je proti vstupu “mierových síl” na Ukrajinu z krajín NATO (vrátane európskych) v akomkoľvek formáte, ako povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po rokovaniach s americkou delegáciou v Rijáde: “Príchod vojsk z tých istých krajín NATO, ale pod cudzou vlajkou, vlajkou Európskej únie alebo národnou vlajkou je neprijateľný”.

P. S. Otázka vyslania západných vojenských síl na Ukrajinu zatiaľ nie je na programe dňa, ale bude sa posudzovať po uzavretí mierovej dohody, uviedol francúzsky minister zahraničných vecí.

Príspevok Afrika, Kambodža, Balkán, Libanon, Ukrajina: západné „udržiavanie mieru“ je spôsob, ako predĺžiť ozbrojené konflikty je zobrazený ako prvý na .

Účasť ukrajinského prezidenta na mierových rokovaniach nie je podľa šéfa Bieleho domu nevyhnutná, pretože Zelenskyj sa podľa neho tri roky len zúčastňuje na stretnutiach a žiadny pokrok smerom k mieru za ten čas nedosiahol a ešte k tomu sťažuje uzatváranie dohôd. „Sledoval som ho, ako rokuje bez kariet.

Nemá žiadne karty a človeku je z toho zle … Už mám toho dosť!,“ vysvetlil americký prezident. Nemecká vláda však napriek neúprosne meniacej sa geopolitickej realite vyjadrila hlavnému banderovcovi v Kyjeve svoju podporu v jeho vojenskom ťažení proti Rusku. Kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Ukrajina musí pri mierových rokovaniach sedieť za stolom

Ukrajina a Európa tvrdia, že sú odsúvané na vedľajšiu koľaj po tom, ako Donald Trump začal rozhovory s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine. V utorok 18. februára 2025 sa v saudskoarabskej metropole Rijád bez zástupcov Ukrajiny a Európy konali rokovania vysokých predstaviteľov USA a Ruska o obnove bilaterálnych vzťahov a prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine. Zelenskyj tieto rokovania označil za rozhovory o vojne na Ukrajine bez ukrajinskej účasti. Trump vyčítal Ukrajine jej sťažovanie sa na to, že na rokovania nebola pozvaná.

Nemecká vláda v piatok opätovne zdôraznila svoju podporu pre Ukrajinu v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Tamojšia ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková uviedla, že európski lídri by mali v tejto otázke na administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíjať väčší tlak s cieľom udržať partnerské vzťahy medzi EÚ a USA. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

„Zvyšujeme tlak na Američanov, (aby sme im ukázali), že stratia veľa, ak už viac nebudú stáť po boku liberálnych demokracií v Európe,“ vyhlásila Baerbocková počas prejavu na predvolebnej kampani v meste Postdam.

Nemecká ministerka reagovala predovšetkým na rokovania, ktoré tento týždeň viedli Spojené štáty s Ruskom bez ukrajinských či európskych predstaviteľov. V pondelok uplynú tri roky od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

„Fiktívny mier – teda mier, ktorý nie je mierom, ale vydieraním alebo kapituláciou, nie je mier, ale pravý opak – ďalšia príprava na ešte väčšiu vojnu a násilie,“ povedala Baerbocková.

„To je dôvod, prečo budem podporovať Ukrajinu, kým to bude potrebovať – pretože to je náš mier… Nikto nemôže rozhodovať o vojne a mieri nad hlavami Ukrajincov alebo nás Európanov, a to je jasný nemecký postoj,“ dodala.

Podporu Ukrajine v piatok vyjadril aj hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit. „Vojna proti Ukrajine, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, sa musí skončiť čo najrýchlejšie a s rešpektom k ukrajinskej zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti,“ uviedol.

„Ako zástancovia slobody a demokracie, my ako Nemci, ako Európania, pevne stojíme na strane Ukrajiny. So sumou 44 miliárd eur je Nemecko druhým najväčším bilaterálnym darcom na Ukrajine a túto krajinu budeme naďalej podporovať,“ dodal Hebestreit. Odmietol zároveň akékoľvek akceptovanie prípadného posunutia hraníc v rámci mierovej dohody.

Scholz: Európa je odhodlaná chrániť suverenitu Ukrajiny

Nemecký kancelár Olaf Scholz v piatok vyhlásil, že Európa je odhodlaná chrániť suverenitu Ukrajiny. V telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským hovorili o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a DPA.

„Nemecko a Európa sa musia držať svojich pozícií, konkrétne toho, že nenecháme Ukrajinu osamote a nebudeme rozhodovať nad jej hlavami a že zabezpečíme, aby Ukrajina bola krajinou, ktorá si môže vybrať vlastnú vládu,“ uviedol Scholz na poslednom predvolebnom podujatí pred nedeľnými predčasnými parlamentnými voľbami.

Scholzov hovorca Steffen Hebestreit v piatok oznámil, že kancelár telefonoval s ukrajinským prezidentom. Vzhľadom na bilaterálne rozhovory medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Ruska o riešení konfliktu, z ktorých boli Ukrajina aj Európa dosiaľ vylúčené, sa Scholz a Zelenskyj zhodli, že „Ukrajina musí byť pri stole budúcich rokovaní o mieri na Ukrajine a otázky o európskej bezpečnosti musia byť diskutované spoločne s Európanmi,“ uviedol vo vyhlásení hovorca.

Lídri podľa neho diskutovali aj o súčasnej vojenskej a humanitárnej situácii na Ukrajine. Scholz tiež sľúbil pokračujúcu solidaritu a podporu Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko.

Nemecká vláda v piatok opätovne zdôraznila svoju podporu pre Ukrajinu v ozbrojenom konflikte s Ruskom. Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková uviedla, že európski lídri by mali v tejto otázke na administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíjať väčší tlak s cieľom udržať partnerské vzťahy medzi EÚ a USA.

Spojené štáty a Rusko tento týždeň v saudskoarabskom Rijáde viedli rokovania o vojne na Ukrajine. Na rozhovoroch však neboli prítomní žiadni ukrajinskí či európski predstavitelia.

Nemecko je jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva, čo v piatok poznamenal aj Scholzov hovorca. „So sumou 44 miliárd eur je Nemecko druhým najväčším bilaterálnym darcom na Ukrajine a túto krajinu budeme naďalej podporovať,“ uviedol. Nemecko podľa neho pevne stojí na strane Ukrajiny.

Zelenskyj informoval Scholza o rozhovoroch s Kelloggom i Macronom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok po telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom oznámil, že podrobne diskutovali o ich vízii krokov potrebných na dosiahnutie spravodlivého mieru a o úlohe Európy pri rokovacom stole. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj na sociálnej sieti X napísal, že poďakoval nemeckému kancelárovi za prínos Nemecka k ochrane tisícov životov a za jeho vedúcu úlohu pri posilňovaní protivzdušnej obrany Ukrajiny.

„Od začiatku ruskej invázie Nemecko poskytlo Ukrajine celkovú pomoc vo výške 43,6 miliardy eur. Ukrajinský ľud si takúto silnú podporu bude vždy pamätať,“ uviedol ukrajinský prezident na X.

Podľa slov Zelenského tiež informoval Scholza o štvrtkovom stretnutí s vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom v Kyjeve. Zelenskyj informoval Scholza aj o ďalších kontaktoch so zahraničnými lídrami vrátane štvrtkového telefonátu s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Zelenskyj v piatok telefonoval aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, českým prezidentom Petrom Pavlom, švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom a slovinským premiérom Robertom Golobom.

Poľský prezident Andrzej Duda vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na zachovanie pokojnej a konštruktívnej spolupráce s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Americký prezident má už po krk Zelenského. Jeho účasť na mierových rokovaniach nie je podľa Donalda Trumpa nevyhnutná

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že nepovažuje za nevyhnutné, aby sa jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj zúčastnil na rokovaniach o ukončení takmer tri roky trvajúcej vojny Ruska na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Nemyslím si, že je veľmi dôležité, aby bol na rokovaniach,“ povedal Trump v rozhovore pre rozhlasovú sieť Fox News Radio. „Je tam už tri roky. Veľmi sťažuje uzatváranie dohôd,“ dodal americký prezident.

„Sťažuje sa, že nie je na stretnutí, ktoré máme so Saudskou Arábiou a na ktorom sa snažíme sprostredkovať mier,“ pokračoval Trump. „Už tri roky sa zúčastňuje na stretnutí a nič sa nedosiahlo,“ dodal.

„Sledoval som ho, ako rokuje bez kariet. Nemá žiadne karty a človeku je z toho zle… Už mám toho dosť,“ podotkol americký prezident o Zelenskom.

Viac vo videu od cca. 6 min. 20 sek.:

Návštevu amerického ministra financií Scotta Bessenta v Kyjeve, pri ktorej bol Zelenskému predložený návrh dohody o ukrajinských nerastoch, Trump v rozhovore označil za „zbytočnú a tiež nebezpečnú cestu“ a potom prirovnal Ukrajinu k Pásmu Gazy.

Trump v piatok v Bielom dome na stretnutí s americkými guvernérmi povedal, že mal „veľmi dobré“ rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s Ukrajinou však podľa jeho slov také dobré rozhovory nemal. „Oni nemajú žiadne karty, ale hrajú to tvrdo. Ale nedovolíme, aby to pokračovalo,“ vyhlásil prezident, píše AFP.

Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú v poslednej dobe čoraz napätejšie aj pre rokovania USA s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine bez predstaviteľov Ukrajiny.

Americký prezident Donald Trump v stredu 19. februára 2025 označil svojho ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb“. V príspevku na svojej sociálnej sieti Zelenského vyzval, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Po tom, čo Trump v stredu nazval Zelenského „diktátorom bez volieb“ odkazujúc na fakt, že jeho päťročné funkčné obdobie sa malo skončiť minulý rok a vyhlásil, že za vojnu si môže on sám. Ukrajinského prezidenta ďalej vyzval, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“. Zelenskyj vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. 

Vyjadrenia amerického prezidenta spolu so Zelenským odmietli aj ďalší európski a americkí politici. Nemecký kancelár Olaf Scholz považuje Trumpov výrok za nesprávny a nebezpečný. Podporu ukrajinskému prezidentovi vyjadril aj bývalý Trumpov viceprezident Mike Pence.

Kremeľ Trumpove výroky naopak privítal. „Už sme spomenuli, že tento (Trumpov) postoj je pre nás priaznivejší než postoj predchádzajúcej administratívy (Joea Bidena) a že v tomto prípade absolútne súhlasíme s USA,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vyjadril sa tiež k stredajším výrokom Zelenského o prezidentovi USA, ktorý podľa ukrajinského lídra žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. Zelenskyj reagoval na Trumpove vyjadrenia, že za vojnu môže Ukrajina a že popularita Zelenského je na úrovni štyroch percent.

„Rétorika Zelenského a mnohých predstaviteľov kyjevského režimu ponecháva veľa dôvodov na zamyslenie. Skutočnosť, že Zelenského rating klesá, je absolútne zjavným trendom,“ vyhlásil Peskov.

„Predstavitelia ukrajinského režimu si často, najmä v posledných mesiacoch, dovoľujú hovoriť absolútne neprijateľné veci o hlavách iných štátoch. Samozrejme, pre mnohé hlavy štátov, o ktorých sa takéto vyhlásenia robia, je to absolútne neprijateľné,“ dodal ruský hovorca.

Vo štvrtok 20. februára 2025 bola na žiadosť USA zrušená tlačová konferencia Zelenského s osobitným vyslancom Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom. Americký viceprezident JD Vance označil Zelenského drzé správanie voči Trumpovi za hanebné a kontraproduktívne. Odkázal mu tiež, že týmto štýlom komunikácie ohrozuje vzťahy Ukrajiny s USA ako jej najdôležitejším spojencom. „Zelenskyj je prekážkou mieru,“ skonštatoval bývalý poradca ministra obrany USA, penzionovaný plukovník americkej armády Douglas MacGregor. Šéf CIA Ratcliffe bude podľa neho musieť vyčistiť sabotérske osie hniezdo, ktoré podľa neho predstavujú členovia ukrajinskej SBU aj s ich snahami podkopávať normalizáciu vzťahov medzi USA a Ruskom

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý rokovania v Rijáde viedol spoločne s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom, po stretnutí povedal, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

V reakcii na vyjadrenia zástupcov Spojených štátov, ktorí naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch, zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron na pondelok a stredu neformálne stretnutia európskych lídrov a spojencov.

Agentúra Belga v stredu s odvolaním na stanovisko belgickej vlády informovala, že medzi lídrami 19 krajín, ktorí sa zúčastnili na stredajšom neformálnom stretnutí v Paríži, je jednomyseľná zhoda na tom, že riešenie vojny na Ukrajine bez Kyjeva a Európy je neprijateľné.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / pluska.sk (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Donald Trump vyhlásil, že Zelenského už má plné zuby. je zobrazený ako prvý na .

Po prvý raz od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie neboli Spojené štáty americké medzi spolupredkladateľmi návrhu rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, ktorá podporuje Kyjev a odsudzuje kroky Ruska, uvádzajú agentúry Reuters a The Telegraph s odvolaním sa na svoje zdroje.

Rezolúciu navrhli Ukrajina a Európska únia, poznamenáva Reuters. „Opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu ukončiť vojnu v tomto roku a zdvojnásobiť diplomatické úsilie na zníženie rizika ďalšej eskalácie a dosiahnutie komplexného, ​​spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine.“

Opatrná zmena rétoriky vojnoštváčov

Ako agentúra poznamenáva, jazyk uznesenia bol výrazne zmiernený v porovnaní so znením, ktoré sa predtým v takýchto dokumentoch používalo.

Text tiež zdôrazňuje potrebu implementácie predchádzajúcich rezolúcií OSN, ktoré vyžadujú, aby Rusko stiahlo svoje jednotky z ukrajinského územia a vyzvalo Moskvu na zastavenie nepriateľských akcií.

A všetko bude inak

Ako alternatívu Spojené štáty predložili svoj vlastný návrh rezolúcie s tromi odsekmi. Vyjadruje smútok nad stratami na životoch počas „rusko-ukrajinského konfliktu“ a zdôrazňuje, že „primárnym účelom Organizácie Spojených národov je udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti a mierové urovnávanie sporov“, píše Reuters s odvolaním sa na dokument.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok USA odmietli podpísať protiruskú rezolúciu OSN je zobrazený ako prvý na .

Denník Financial Times  priniesol informáciu, že americkí zástupcovia v zoskupení G7 nechcú, aby Rusko bolo v oficiálnom novom komuniké k Ukrajine označované za agresora. Podľa piatich západných predstaviteľov oboznámených so situáciou sú Spojené štáty proti tomu, aby vo vyhlásení skupiny G7 k tretiemu výročiu invázie Moskvy na Ukrajinu (vyhlásenie by malo byť vydané po víkende) bolo Rusko označené za agresora, a hrozí tak, že tradičný prejav jednoty bude narušený.

Skupina siedmich krajín, ktorú tvoria USA, Veľká Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Japonsko, od februára 2022 tradične vydáva vyhlásenia na podporu Ukrajiny a bežne používa termíny ako “ ruská agresívna vojna “ a “ nevyprovokovaná invázia v plnom rozsahu „.

A nechcú tam ani diktátora

Účasť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na virtuálnom summite G7 v pondelok tiež ešte nebola dohodnutá, uviedli úradníci. K nezhode došlo po tom, čo americký prezident Donald Trump obvinil Ukrajinu z vojny, označil Zelenského za „diktátora bez volieb“ a navrhol, aby bolo Rusko znovu prizvané do G7.

Trump už nechce, aby skupina G7 v dokumentoch označovala vojnu na Ukrajine za “ ruskú agresiu „

Vyslanci USA sa ohradili proti výrazu “ ruská agresia “ a podobným popisom, ktoré vedúci predstavitelia G7 používajú od roku 2022 na opis konfliktu, uviedli západní predstavitelia. Popredné svetové ekonomiky tradične vydávajú vyhlásenie na podporu 24. februára, teda v deň, keď pred tromi rokmi začala invázia v plnom rozsahu.

„Sme pevne presvedčení, že treba rozlišovať medzi Ruskom a Ukrajinou. Nejde o to isté, “ povedal denníku Financial Times proukrajinský úradník, ktorý bol o tejto záležitosti informovaný. “ Američania tento jazyk blokujú, ale my na ňom stále pracujeme a dúfame v dohodu ,“ dodal úradník. Americké veľvyslanectvo v Kyjeve sa k tomu odmietlo vyjadriť.

Nový popis podstaty znie „KONFLIKT“

Podľa zdrojov FT však americkí vyslanci teraz presadzujú miernejšiu formuláciu a navrhujú odkazy na „konflikt na Ukrajine“.  Námietky Washingtonu proti obvyklej formulácii „agresia“ nasledujú po stredajších výrokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý z konfliktu obvinil Kyjev a ukrajinského vodcu Vladimira Zelenského označil za “ diktátora bez volieb „.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Toto „kaviareň“ dorazí. USA žiadajú krajiny G7 neoznačovať Rusko ako agresora je zobrazený ako prvý na .

„Politika předchozí administrativy, která se snažila vnutit genderovou ideologii do každé oblasti veřejného života, je u konce,“ prohlásil nový ministr zdravotnictví Robert F. Kennedy Jr. Pokyny byly zveřejněny pro vládní instituce, externí partnery i širokou veřejnost s cílem „rozšířit jasné definice založené na pohlaví“, jak byly uvedeny v lednovém výkonném nařízení podepsaném Trumpem s názvem Obrana žen před extrémismem genderové ideologie a obnovení biologické pravdy ve federální vládě.

Ministerstvo zdravotnictví a sociální péče USA (HHS) 19. února vydalo nové pokyny, které upravují oficiální definice pojmů jako pohlaví, žena a muž. Tento krok je součástí snahy prezidenta Donalda Trumpa obnovit „koncept biologické pravdy“ ve federální správě.

Jde o jedno z prvních opatření ministra zdravotnictví Roberta F. Kennedyho Jr., který byl minulý týden jmenován do funkce.

Pokyny byly zveřejněny pro vládní instituce, externí partnery i širokou veřejnost s cílem „rozšířit jasné definice založené na pohlaví“, jak byly uvedeny v lednovém výkonném nařízení podepsaném Trumpem s názvem Obrana žen před extrémismem genderové ideologie a obnovení biologické pravdy ve federální vládě.

Tento příkaz mimo jiné stanovuje, že Trumpova administrativa „bude hájit práva žen a chránit svobodu svědomí tím, že bude používat jasný a přesný jazyk a politiku, která uznává, že ženy jsou biologicky ženského pohlaví a muži biologicky mužského pohlaví“.

Nové pokyny HHS potvrzují postoj Trumpovy administrativy, že mužské a ženské pohlaví jsou jediná dvě existující a nelze je změnit.

Konkrétně definují pojem „pohlaví“ jako „neměnnou biologickou klasifikaci člověka jako muže nebo ženy“.

Žena je definována jako „osoba ženského pohlaví, jejíž reprodukční systém má biologickou funkci produkce vajíček“, zatímco muž je definován jako „osoba mužského pohlaví, jehož reprodukční systém má biologickou funkci produkce spermií“.

Žena je „dospělá lidská osoba ženského pohlaví.“ Muž je „dospělá lidská osoba mužského pohlaví.“

Matka je popsána jako ženský rodič, otec jako mužský rodič.

Ministerstvo zdravotnictví bude tyto definice používat a prosazovat politiku, která uznává, že „ženy jsou biologicky ženského pohlaví a muži biologicky mužského pohlaví“.

„Tato administrativa vrací zdravý rozum a obnovuje biologickou pravdu ve federální vládě,“ uvedl Kennedy v prohlášení. „Politika předchozí administrativy, která se snažila vnutit genderovou ideologii do každé oblasti veřejného života, je u konce.“

Sportovkyně Riley Gainesová chválí Trumpovu „jasnost a rozhodnost“

Společně s novými pokyny k definici pohlaví spustilo HHS také nový web, který obsahuje informace a zdroje k „ochraně žen a dětí“.

Na webu je k dispozici video bývalé plavkyně Národní vysokoškolské atletické asociace (NCAA) Riley Gainesové, která obhajuje nedávný zákaz účasti mužů v ženském sportu.

Gainesová, jež se dlouhodobě zasazuje o takový zákaz, ve videu děkuje Trumpovi za rychlé kroky k ochraně ženských sportovkyň.

„Jasnost a rozhodnost této administrativy vysílají silný a jasný vzkaz ženám a dívkám po celé zemi: záleží na nás,“ prohlásila Gainesová.

Web obsahuje také blogový příspěvek lékařky Dorothy Finkové, endokrinoložky, která působila jako úřadující ministryně zdravotnictví před nástupem Kennedyho. Příspěvek se věnuje různým problémům, s nimiž se ženy a dívky ve sportu potýkají.

„Ve zdravotnictví mohou pohlavní rozdíly ovlivnit průběh nemocí, diagnostiku i léčbu u žen a mužů,“ řekla Finková v prohlášení. „HHS uznává, že biologické rozdíly mezi ženami a muži vyžadují specifické přístupy v medicíně a výzkumu, aby bylo dosaženo optimálních zdravotních výsledků.“

Nejnovější pokyny představují změnu oproti postoji předchozí administrativy k genderové identitě.

Za vlády Joea Bidena definovalo americké Centrum pro kontrolu a prevenci nemocí (CDC), které spadá pod HHS, pohlaví jako „biologický status jednotlivce jako mužského, ženského nebo jiného“, zatímco gender byl definován jako „kulturní role, chování, aktivity a atributy, které jsou od lidí očekávány na základě jejich pohlaví“.

V USA se podle výzkumu Williamsova institutu identifikuje jako transgender přibližně 1,6 milionu lidí starších 13 let.

Ke zprávě přispěla agentura Reuters.

Zdroj: epochtimes.cz

Príspevok Americké ministerstvo zdravotnictví upravilo oficiální definice pojmů jako pohlaví – žena a muž: „Ženy jsou biologicky ženského pohlaví a muži biologicky mužského pohlaví“ je zobrazený ako prvý na .

Americký viceprezident JD Vance označil Zelenského drzé správanie voči Trumpovi za hanebné a kontraproduktívne. Odkázal mu tiež, že týmto štýlom komunikácie ohrozuje vzťahy Ukrajiny s USA ako jej najdôležitejším spojencom. „Zelenskyj je prekážkou mieru,“ skonštatoval bývalý poradca ministra obrany USA, penzionovaný plukovník americkej armády Douglas MacGregor. Šéf CIA Ratcliffe bude podľa neho musieť vyčistiť sabotérske osie hniezdo, ktoré podľa neho predstavujú členovia ukrajinskej SBU aj s ich snahami podkopávať normalizáciu vzťahov medzi USA a Ruskom

Vo štvrtok 20. februára 2025 sa Keith Kellogg stretol v Kyjeve aj s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, ale aj s najvyšším veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským a šéfmi spravodajských a špeciálnych služieb. Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz medzitým vo štvrtok vyzval Ukrajinu, aby zmiernila kritiku a urýchlene podpísala dohodu o nerastných surovinách, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump.

Tlačová konferencia po rozhovore ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s vyslancom prezidenta USA Donalda Trumpa pre Ukrajinu bola vo štvrtok na žiadosť amerických predstaviteľov zrušená. S odvolaním sa na Zelenského hovorcu Serhija Nykyforova o tom informovala agentúra AP, píše TASR.

„Mal som produktívne stretnutie s Keith Kellogg dobrá diskusia, veľa dôležitých detailov. Som vďačný Spojeným štátom za všetku pomoc a obojstrannú podporu Ukrajine a ukrajinskému ľudu. Pre nás – a pre celý slobodný svet – je dôležité, aby bolo cítiť americkú silu. Podrobne sme sa rozprávali o situácii na bojisku, o tom, ako vrátiť našich vojnových zajatcov, a o účinných bezpečnostných zárukách.

Ukrajina sa od prvej sekundy tejto vojny usiluje o mier. Musíme a môžeme zabezpečiť, aby bol mier silný a trvalý – aby sa Rusko nikdy nemohlo vrátiť s vojnou. Ukrajina je pripravená na silnú, účinnú investičnú a bezpečnostnú dohodu s prezidentom Spojených štátov. Navrhli sme najrýchlejší a najkonštruktívnejší spôsob, ako dosiahnuť výsledky.

Náš tím je pripravený pracovať 24 hodín denne, 7 dní v týždni.

Úspech nás všetkých spája. Silné vzťahy medzi Ukrajinou a USA sú prospešné pre celý svet.

Ďakujem generálovi Kelloggovi za spoločnú prácu na dosiahnutí dôležitých výsledkov,“ napísal Zelenskyj na sieti X.

Viac vo videu:

Cesta Trumpovho osobitného vyslanca pre Ukrajinu a Rusko bývalého amerického generálporučíka Keitha Kellogga časovo koliduje so spormi medzi Trumpom a Zelenským, ktoré narušili ich osobné vzťahy a vyvolali ďalšie pochybnosti o budúcnosti podpory USA pre Ukrajinu pri jej obrane proti ruskej armáde.

V stredu sa Kellogg v Kyjeve stretol s hlavným veliteľom ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandrom Syrským, so šéfmi spravodajských služieb, ako aj s vedúcim prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom, informoval Zelenskyj v noci na štvrtok na sociálnych sieťach.

Vzťahy medzi Trumpom a Zelenským sa zhoršili po utorkových rusko-amerických rozhovoroch v Rijáde, na ktoré nebola prizvaná ani Ukrajina, ani zástupcovia z Európy.

Následne americký prezident prišiel s viacerými kontroverznými vyhláseniami: Zelenského označil za diktátora bez volieb a žiadal vyúčtovanie mnohomiliardovej pomoci, ktorú Ukrajina dostala od USA počas prezidentovania Joea Bidena. Trump tiež tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov – zo zmanipulovaných ukrajinských prieskumov verejnej mienky vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac ako 50 percent obyvateľov Ukrajiny. Na ne sa vo svojej správe TU odvoláva aj verejnoprávna TASR, ktorá dookola opakuje, že Trumpove tvrdenia sú nepodložené.

Ukrajinský prezident na tieto výroky reagoval vyhlásením, že Trump na popud Ruska žije v „dezinformačnom priestore“.

Kým lídri európskych štátov sa Zelenského zastali a Trumpove výroky označili za absurdné. Trumpov viceprezident J. D. Vance ukrajinského prezidenta v stredu kritizoval za jeho verejnú kritiku Donalda Trumpa a jeho mierových iniciatív.

V rozhovore pre National Pulse Vance označil Zelenského prístup za „hanebný“ a kontraproduktívny a zdôraznil, že takáto taktika by mohla ohroziť vzťahy Ukrajiny s jej najdôležitejším spojencom – USA.

Vance varoval Zelenského aj pred verejnou kritikou Trumpa, lebo to nie je najlepší spôsob, ako s ním komunikovať. „Toto na amerického prezidenta nezaúčinkuje, bude to mať skôr opačný efekt,“ upozornil Vance.

Viceprezident USA odsúdil aj európskych politikov, ktorí kritizovali Trumpa za návrh usporiadať voľby na Ukrajine. „Myšlienka, že počas vojny nemôžete mať voľby, je podľa mňa dosť smiešna myšlienka. A prezident dal jasne najavo, že voľby na Ukrajine by sa mali konať,“ dodal americký viceprezident.

Sybiha v Kyjeve rokoval s vyslancom USA Kelloggom o trvalom mieri

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vo štvrtok v Kyjeve diskutoval s americkým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom o spôsoboch dosiahnutia spravodlivého a trvalého mieru vo vojne s Ruskom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Potvrdil som vôľu Ukrajiny dosiahnuť mier prostredníctvom sily a našu víziu potrebných krokov,“ napísal šéf ukrajinskej diplomacie na sieti X.

Kellogg pricestoval do ukrajinského hlavného mesta v stredu a povedal, že v rámci svojej misie bude „sedieť a počúvať“. Sybiha tvrdí, že osobitnému vyslancovi amerického prezidenta Donalda Trumpa zopakoval, že bezpečnosť Ukrajiny a transatlantického priestoru „je nedeliteľná“.

Americký vyslanec podľa agentúry Reuters pricestoval na Ukrajinu v náročnom čase z diplomatického hľadiska pre Kyjev. Tento týždeň totiž v saudskoarabskom Rijáde rokovali americkí a ruskí predstavitelia o vojne na Ukrajine bez účasti predstaviteľov Kyjeva. Zelenskyj v tejto súvislosti vyhlásil, že išlo o rozhovory o vojne na Ukrajine bez ukrajinskej účasti.

Ukrajinský prezident v stredu vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, čím reagoval na vyjadrenia amerického náprotivku, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Waltz vyzval Ukrajinu, aby podpísala dohodu o nerastoch

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mike Waltz vo štvrtok vyzval Ukrajinu, aby zmiernila kritiku a urýchlene podpísala dohodu o nerastných surovinách, ktorú presadzuje americký prezident Donald Trump. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Podľa Waltza je odmietavý postoj Ukrajiny k dohode o nerastných surovinách a k tomu, ako Trump vedie mierové rokovania, jednoducho neprijateľný vzhľadom na všetko, čo podľa neho Spojené štáty pre Ukrajinu urobili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že zablokoval dohodu, ktorá by USA sprístupnila veľké množstvo ukrajinských prírodných zdrojov výmenou za pokračujúcu podporu Kyjeva. Podľa prezidenta sa nemôže dohoda uzavrieť vzhľadom na to, že Kyjevu neposkytuje „bezpečnostné záruky“.

„Musia sa upokojiť, poriadne sa na to pozrieť a podpísať túto dohodu,“ uviedol Waltz v rozhovore pre stanicu Fox News. Vyjadril sa tak len deň po tom čo Zelenskyj vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. Zelenskyj tak reagoval na vyjadrenia amerického prezidenta, že za vojnu, ktorú rozpútalo Rusko pred takmer tromi rokmi, môže Ukrajina. Trump následne povedal, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“ a vyzval ho, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Nezhody medzi USA a Ukrajinou podľa Waltza nie sú nezmieriteľné. „Prezident (Trump) tiež povedal, ako veľmi miluje ukrajinský ľud,“ vyhlásil Waltz.

Ukrajinskí a európski predstavitelia sa ohradili proti tomu, že boli vynechaní z mierových rozhovorov medzi USA a Ruskom. Ako pripomína agentúra Reuters, tieto rozhovory začali po tom, čo Trump minulý týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Následne v utorok sa v saudskoarabskej metropole Rijád bez zástupcov Ukrajiny a Európy konali rokovania vysokých predstaviteľov USA a Ruska o obnove bilaterálnych vzťahov a prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine.

Waltz odmietol, že by USA nekonzultovali so svojimi spojencami a Ukrajinou.

„V diplomacii na to existuje pojem. Volá sa to kyvadlová diplomacia, pretože dostať všetkých naraz za jeden stôl v minulosti jednoducho nefungovalo,“ uviedol Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť. „Takže sme zapojili jednu stranu, zapojili sme druhú stranu a potom budeme pokračovať v procese pod vedením prezidenta Trumpa,“ dodal Waltz.

Tiež uviedol, že Zelenskyj a Putin sa v telefonátoch s americkým prezidentom zhodli, že „len Trump ich môže dostať k rokovaciemu stolu a len Trump môže dosiahnuť mier“.

Americký plukovník Douglas MacGregor: Zelenskyj je prekážkou mieru

Bývalý poradca ministra obrany USA, penzionovaný plukovník americkej armády Douglas MacGregor sa v podcaste Daniela Davisa „Deep Dive“ na YouTube vyjdril k aktuálnym udalostiam:

— Čo si myslíte o tom, ako smelo a otvorene Zelenskyj kritizuje Trumpa v americkej televízii?

„Po prvé, Trump doteraz prijímal len správne riešenia. Veľké štáty robia to čo môžu a malé to, čo musia. V tomto momente je Ukrajina prekážkou normalizácie vzťahov medzi USA a Ruskom. Prezident Trump chce obnoviť mosty a to je správne. Tento krok bolo treba urobiť už veľmi dávno. A tento človek Zelenskyj, ktorého, otvorene povedané, v celom svete nepovažujú za legitímneho po odmietnutí volieb, sa stal zbytočným. Osud Ukrajiny budú riešiť veľké mocnosti: Rusko a USA, a tiež vo finále aj Európa. Európania tiež zohrajú svoju úlohu, o tom netreba pochybovať. No kľúčové osoby, ktoré budú rozhodovať, už signalizujú – normalizujeme vzťahy a to bude dobrý spôsob ukončiť konflikt.“

— Hovoríte o prekážkach na tejto línii a dokonca názov dnešnej relácie je „Zelenskyj bráni mieru“ – teda je prekážkou. Vystúpil v americkej televízii a pokúsil sa dokázať, že si zaslúži sedieť za rokovacím stolom. „Ja to nedopustím,“ povedal. Má právo niečo dopustiť alebo nedopustiť v dnešnej situácii?

„Nie. Je v pozícii kráľa Lýra, ktorý bojoval s búrkou, z hry od Shakespeara. Nemá s tým nič spoločné, nemá žiaden vplyv, len dobrú šancu skončiť tak, ako Mussoliny alebo ako hocijaký iný autoritatívny diktátor, ktorý porušoval ľudské práva a doviedol svoju krajinu do katastrofy. Takže by som si z toho ťažkú hlavu nerobil. Radšej sa obávajme o bezpečnosť Trumpa, pretože v USA je mnoho Ukrajincov napojených na SBU, ktorí operujú aj v Severnej Virgínii. Toto je dôvod znepokojenia a reálne nebezpečenstvo. Verím, že sa s tým vysporiadame, pretože CIA, ako viete, zohrala významnú úlohu vo veľkej lži, šíriac klamlivé správy a provokujúc terajší konflikt s katastrofickými následkami. Trump bude musieť poručiť Ratcliffeovi (riaditeľo Ústrednej spravodajskej služby (CIA)), aby vyčistil toto osie hniezdo, lebo budú ďalej sabotovať naše snahy o normalizáciu vzťahov s Ruskom. Toto je otázka No.1. Keď bude vyriešená, čo chvíľu potrvá, všetko ostatné bude nasledovať. Len náš „priateľ“ Zelenskyj už na svojom mieste nebude, niekam odíde užívať si nečestne nakradnuté peniaze. Doslova vidím, ako Musk celý deň prekopáva účtovné doklady a nachádza nové a nové miliardové krádeže Zelenského a jeho priateľov.“

Viac vo videu:

Zdroj: bleskovky (1), (2) / hnonline.sk / sk.news-front.su / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Na žiadosť USA bola zrušená tlačová konferencia Zelenského s osobitným vyslancom Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom. je zobrazený ako prvý na .

Kash Patel, podobne ako mnohí z Trumpových nominantov, je považovaný za jeho lojálneho podporovateľa. Trump pri tom, ako v decembri oznámil Patelovu nomináciu, pripomenul, že pracoval pre jeho prvú administratívu, v ktorej okrem iného viedol protiteroristické oddelenie v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu a neskôr sa stal vedúcim kancelárie ministerstva obrany.

Americký prezident Donald Trump súhlasí s republikánskym návrhom v Kongrese, ktorý chce začleniť Dištrikt Kolumbia (D.C.) pod kontrolu federálnej vlády. D.C. je oblasťou Spojených štátov, v ktorej sa nachádza hlavné mesto Washington. Jeho jurisdikcia chráni zločineckú sieť Deep state.

Americký senát vo štvrtok potvrdil Kasha Patela za riaditeľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a AP.

Patela (44) schválil republikánmi kontrolovaný Senát pomerom hlasov 51 ku 49. Dve republikánske senátorky Susan Collinsová a Lisa Murkowská hlasovali za nepotvrdenie Patela na čele 38-tisícového úradu.

Nominácia Patela na riaditeľa FBI vzbudila odpor u demokratov. Kritizovali ho za propagáciu konšpiračných teórií, či za obhajobu podporovateľov prezidenta Donalda Trumpa, ktorí 6. januára 2021 zaútočili na Kapitol.

Patel, podobne ako mnohí z Trumpových nominantov, je považovaný za jeho lojálneho podporovateľa. Trump pri tom, ako v decembri oznámil Patelovu nomináciu, pripomenul, že pracoval pre jeho prvú administratívu, v ktorej okrem iného viedol protiteroristické oddelenie v Národnej bezpečnostnej rade Bieleho domu a neskôr sa stal vedúcim kancelárie ministerstva obrany.

Pred príchodom do Bieleho domu Patel pôsobil vo výbore Snemovne reprezentantov pre tajné služby, ktorý vyšetroval údajné zasahovanie Ruska do prezidentských volieb v USA v roku 2016. Podľa televízie CNN zohral Patel kľúčovú úlohu v snahách niektorých republikánov zdiskreditovať vyšetrovanie tohto zasahovania zo strany FBI.

Spravodajský portál Axios niekoľko dní pred Patelovou nomináciou citoval z jeho knihy v ktorej o FBI píše, že „zostane hrozbou pre občanov, pokiaľ nebudú prijaté drastické opatrenia“.

V minulosti povedal, že má v úmysle ísť po krku vládnym úradníkom, ktorí prezrádzajú informácie reportérom, a zmeniť zákon, aby uľahčil žalovanie novinárov.

„Neviem si predstaviť horšiu voľbu,“ povedal pred hlasovaním svojim kolegom demokratický senátor Dick Durbin z Illinois. V Senáte, kde majú väčšinu republikáni, potom za potvrdenie nominanta hlasovalo 51 zákonodarcov a 49 bolo proti.

Z republikánov hlasovali proti Patelovi len dve senátorky, Susan Collinsová z Maine a Lisa Murkowská z Aljašky. Podľa agentúry Reuters tieto dve „umiernené republikánky“ odôvodnili svoje hlasovanie proti Patelovmu potvrdeniu obavami z jeho predchádzajúcej politickej podpory Trumpa a jej možného vplyvu na prácu FBI.

Najmenej 75 kariérnych právnikov na ministerstve spravodlivosti, ktoré je nadriadeným orgánom FBI, a úradníkov FBI, ktorí zvyčajne zostávajú na svojich pozíciách pri zmene prezidenta, počas prvého mesiaca Trumpovej administratívy buď odstúpilo, bolo prepustených alebo zbavených svojich funkcií, uviedla agentúra Reuters.

Patel povedal, že by zvýšil úlohu FBI v boji proti nelegálnemu prisťahovalectvu a násilnej trestnej činnosti. To sú Trumpove hlavné priority. Nechal by tiež „dobrých policajtov byť policajtmi“.

Povedal tiež, že zníži vyšetrovaciu činnosť vo washingtonskej centrále FBI. Sústreďuje sa tam veľa prípadov súvisiacich s národnou bezpečnosťou, kontrarozviedkou a verejnou korupciou. Uviedla agentúra Reuters.

Patela roky v amerických médiách označujú za verného Trumpovho stúpenca. Patril medzi najväčších propagátorov tvrdení, že „deep state“ („hlboký štát“ „štát v štáte“) vo vnútri administratívy prenasleduje Trumpa v snahe potopiť jeho politické vyhliadky.

Právnik indického pôvodu predtým pôsobil ako prokurátor. Po Trumpovom prvom zvolení v roku 2016 ako poradca v Snemovni reprezentantov pomáhal spochybňovať legitímnosť vyšetrovania ruského vplyvu na tieto voľby.

Neskôr vystriedal niekoľko pozícií v Trumpovej administratíve a po voľbách v roku 2020 začal na verejnosti vehementne obhajovať súčasného prezidenta.

Senát doteraz schválil všetkých členov Trumpovho kabinetu, pripomína AFP. Medzi nimi je Tulsi Gabbardová, ktorú senát potvrdil ako riaditeľku tajných služieb – napriek tomu, že v minulosti podporovala nepriateľské krajiny vrátane Ruska a Sýrie, či Robert F. Kennedy Jr. ako minister zdravotníctva, ktorý je dlhodobo známy kontroverznými názormi na vakcíny, bezpečnosť potravín či chemikálie.

Americký prezident Donald Trump chce, aby americká federálna vláda prebrala kontrolu nad Washingtonom D.C., ktorého jurisdikcia chráni zločineckú sieť Deep state. Trump v marci roku 2023 vo svojom videu predstavil svoj 10-bodový plán, ako sa po návrate do Bieleho domu vysporiada zo zločineckým Syndikátom, ktorý aj so svojimi prisluhovačmi ovládol americký establišment. 

Washington, D.C. je malé územie, na ktorom sa nachádzajú federálne vládne úrady, CIA, Pentagón, Ministerstvo spravodlivosti, FBI, ale aj zaujímavé historické pamiatky. Je považovaný za Štát v štáte alebo Deep state, ktorý je symbolickým, ale aj faktickým sídlom vojensko-priemyselného komplexu. Nedávno bol zverejnený dokumentárny film „Záver Pádu Kabaly: Vojensko-priemyselný komplex“, ktorý približuje podstatu fungovania mocenskej päste globálneho zločineckého Syndikátu a vplyv Washingtonu D.C. aj s celým vojensko-priemyselným komplexom na celosvetové dianie.

Zdroj: pravda.sk / spravy.stvr.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Americký senát tesne schválil Trumpovho nominanta Kasha Patela za riaditeľa FBI, ktorý pôjde po krku predstaviteľom Deep state a jeho prisluhovačom je zobrazený ako prvý na .

Pri príležitosti tretieho výročia ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine ju chcú prijať štáty podriadené zločineckej agende globálneho kriminálneho Syndikátu, ktorého moc Trump s Putinom radikálne oslabujú po celej planéte.

Spojené štáty americké boli počas predchádzajúcej Bidenovej administratívy spolupredkladateľom takmer všetkých rezolúcií OSN na podporu Ukrajiny proti Rusku počas vojny, ktorá vypukla 24. februára 2022 a stala sa najväčším vojnovým konfliktom na európskej pôde od druhej svetovej vojny.

USA sa odmietajú spolupodieľať na návrhu rezolúcie OSN vypracovanej pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Text rezolúcie vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny a odsudzuje ruskú agresiu, uviedli pre agentúru Reuters tri nemenované diplomatické zdroje, píše TASR.

Reuters konštatuje, že postoj USA predstavuje potenciálny výrazný posun zo strany tohto doteraz najmocnejšieho západného spojenca Ukrajiny. Odzrkadľuje aj prehlbujúcu sa roztržku medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa snaží vojnu na Ukrajine rýchlo ukončiť a ktorého tím v záujme dosiahnutia tohto cieľa tento utorok v Rijáde rokoval s Ruskom – bez účasti Kyjeva a Európy.

Nemenovaný diplomatický zdroj pripomenul, že v predchádzajúcich rokoch Spojené štáty dôsledne podporovali rezolúcie na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine.

Tento najnovší návrh podporuje viac ako 50 krajín a pokračujú snahy o získanie podpory od iných krajín vrátane globálneho Juhu.

Bezprostredne nie je jasné, kedy uplynie lehota na podporu daného návrhu rezolúcie.

Reuters pripúšťa, že Washington by si svoj postoj ešte do stanoveného termínu mohol rozmyslieť. Ak by sa tak nestalo, návrh rezolúcie bude mať vo Valnom zhromaždení OSN zrejme menšiu podporu.

Reuters pripomína, že Spojené štáty americké boli pritom spolupredkladateľom takmer všetkých rezolúcií OSN na podporu Ukrajiny proti Rusku počas vojny, ktorá vypukla 24. februára 2022 a stala sa najväčším vojnovým konfliktom na európskej pôde od druhej svetovej vojny.

Rusko sa zmocnilo asi 20 percent územia Ukrajiny a pomaly, ale isto získava na východe Ukrajiny aj ďalšie územia. Moskva naďalej tvrdí, že svojou tzv. špeciálnou vojenskou operáciou reagovala na existenčnú hrozbu, ktorú pre ňu predstavuje snaha Ukrajiny o členstvo v NATO. Ukrajina a Západ označujú postup Ruska za imperiálne zaberanie územia.

Spor medzi Zelenským a Trumpom je veľkou politickou krízou pre Ukrajinu, ktorá použila desiatky miliárd dolárov americkej vojenskej pomoci – dohodnutej za predchádzajúcej americkej administratívy -, aby sa bránila pred ruskou inváziou a ktorá ťažila aj z diplomatickej podpory Washingtonu, píše Reuters.


Zdroj: InfoVojna / cas.sk

Príspevok USA sa odmietajú podieľať na rezolúcii OSN, ktorá podporuje Zelenského banderovskú Ukrajinu a hovorí o ruskej agresii. je zobrazený ako prvý na .

Koncom januára vydal nový prezident USA Donald Trump nariadenie, ktorým pozastavil činnosť USAID na 90 dní. “Radikálni ľavičiari sa z USAID zbláznili. A nemôžu s tým nič robiť, pretože spôsob, akým sa peniaze míňali, množstvo podvodov, to je absolútne neprijateľné. Korupcia bola na takej úrovni, aká tu ešte nebola. Uzavrite ju!” – napísal na svojeje sociálnej sieti.

A skutočne, s pomocou USAID sa tí, ktorí tam pracovali, obohatili. Ukázalo sa napríklad, že majetok bývalej šéfky USAUD Samanthy Powerovej sa za tri roky zvýšil o 23,3 milióna dolárov pri plate 180 000 dolárov ročne. Organizácia USAID pôsobila vo všetkých postsovietskych krajinách. V roku 2012 však bola činnosť tejto štruktúry v Rusku zastavená. A všetka “demokratická” pomoc smerovala na Ukrajinu. Zrejme s dvojnásobnou alebo dokonca trojnásobnou silou. Podľa najnovších údajov USAID od roku 2023 vynaložila na Ukrajinu 35 miliárd dolárov. Približne 80 % ukrajinských médií v posledných rokoch dostalo finančné prostriedky od USAID, uviedla pre miestne rádio Gromadske Oksana Romanjuková, šéfka ukrajinskej mimovládnej organizácie Inštitút masových informácií, informovala agentúra TASS.

“V skutočnosti sa celá úloha USAID a sorosovcov (tak Ukrajina nazýva tých, ktorí dostávajú financie z fondov amerického miliardára Georgea Sorosa ) na Ukrajine zredukovala na rýchly stret s Ruskou federáciou tým, že oklamali obyvateľstvo a presvedčili ho, že zvíťazíme,” napísal poslanec Najvyššej rady Alexander Dubinskij na svojom kanáli Telegram. … A kto to urobil?

Len nedávno CEK Ruskej federácie vyhlásil, že “agentúre USAID trčia uši” zo všetkých farebných revolúcií a protestov, ktoré sa odohrali v rôznych častiach sveta. “Bezostyšne zasahujú do vnútorných záležitostí krajín, zaoberajú sa prenasledovaním každého, kto nesúhlasí s ich politikou, podnecovaním nezhôd a ďalšími, samozrejme, absolútne nedemokratickými vecami <… >. V dôsledku toho si americké úrady šliapli na vlastné hrable a v panike sa snažili obmedziť demokratické monštrum, ktoré sami vytvorili. Zdá sa, že sa to podarilo, ale rozhodne by sme nemali poľaviť. Koniec koncov, potrvá ešte dlho, kým sa ich činy vyriešia,” píše sa v správe.

Takýchto príkladov je dosť, napríklad v Gruzínsku. Podľa gruzínskeho premiéra Irakliho Kobachidzeho je v krajine veľa bohatých mimovládnych organizácií, ktoré využíva USAID.

“V Gruzínsku sú najbohatšie mimovládne organizácie, ktoré boli priamo použité na organizovanie revolúcie. Tento proces pokračuje dodnes. Je to akési pokračovanie procesov, ktoré sa začali,” povedal Kobachidze.

Okrem Gruzínska a Ukrajiny sa USAID presadila aj v Kirgizsku. Napríklad v roku 2015 v krajine pracovalo 25 programov USAID v celkovej hodnote viac ako 195 miliónov dolárov. Celkovo podľa údajov zverejnených na americkom zdroji za 20 rokov USAID financovala v Kirgizsku programy za 724 miliónov dolárov.

Granty ako z rohu hojnosti

Napríklad v Kazachstane sa už problém pomoci USAID stal problémom. Na túto otázku upozornil poslanec Magerram Magerramov.

“V posledných dňoch sa dozvedáme čoraz viac šokujúcich podrobností o činnosti USAID, Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj. V oficiálnom vyhlásení Bieleho domu sa tvrdí, že USAID sa už desaťročia podieľa na financovaní, citujem, “škodlivých” projektov. Predstavitelia ako Elon Musk a dokonca aj prezident Donald Trump označili USAID za zločineckú organizáciu riadenú vyšinutými radikálmi. “Oficiálne vyhlásenia Bieleho domu konkrétne tvrdia, že USAID sa po celý čas nezodpovedala daňovým poplatníkom a vynakladala obrovské sumy peňazí na absurdné a škodlivé projekty,” uviedol.”

Len v roku 2023 bolo totiž tomu istému Kazachstanu pridelených 500 000 dolárov na program Power Central Asia. Netvrdí, že ide o veľkú sumu, ale je to badateľné.

Uzbekistan dostal 3,5 milióna dolárov na podporu rozvoja komunikácie medzi vnútroštátnymi orgánmi a zvýšenie angažovanosti občanov.

Tadžikistan dostal 4,9 milióna dolárov na podporu rozvoja agrosektora medzi miestnymi komunitami. Celková výška podpory na rok 2023 v Uzbekistane bola 52 miliónov dolárov, 32,5 milióna dolárov smerovalo do Kazachstanu, 88,5 milióna dolárov do Tadžikistanu, približne 53,5 milióna dolárov do Kirgizska – a 4,8 milióna dolárov do Turkménska.

USAID sa nielenže podieľala na príprave revolúcií na celom svete, ale zasahovala aj do vládnutia. Reformy navrhované touto organizáciou sa napríklad dotkli vzdelávania a zdravotníctva v Kirgizsku. S finančnou podporou USAID sa Kirgizsko rozhodlo prejsť na 12-ročné vzdelávanie. Pokiaľ ide o zdravotníctvo: v roku 2013 Tadžikistan spustil laboratórium biologickej bezpečnosti so sídlom v Gastroenterologickom inštitúte. Financovala ho USAID a charitatívna nadácia z Francúzska s podporou OSN. A o 10 rokov neskôr, v apríli 2023, spustila USAID v spolupráci s Republikovým centrom na ochranu obyvateľstva pred tuberkulózou (RCPP) päťročný projekt na odstránenie tuberkulózy v Tadžikistane v hodnote 20 miliónov dolárov.

Spolupráca s USAIID neprináša krajinám nič dobré, povedal expert na Strednú Áziu Nikita Mendkovič.

“Spolupráca s USAID je hra s ohňom. Nie je to charitatívna nadácia, ale americká agentúra, ktorá rieši problémy rôznych amerických agentúr v zahraničí vrátane armády a špeciálnych služieb. Podľa priznania Roberta Kennedyho mladšieho (synovca amerického prezidenta) sa vlastne prevráty robili v záujme CIA.

“Naša vláda nám to nikdy nepovedala. USAID, ktorá je zásterkou pre CIA, vložila do financovania Euromajdanu 5 miliárd dolárov. Tieto nepokoje viedli k štátnemu prevratu proti ukrajinskej vláde.”

“Ak sa zapaľujú hviezdy, znamená to, že to niekto potrebuje?”

Na základe uvedeného sa vynárajú otázky. Prvá: Zatvorí sa USAID? S najväčšou pravdepodobnosťou. Druhá: Vzdajú sa USA takéhoto “asistenta”? Zrejme nie. Je hlúpe myslieť si, že Amerika už nebude rozsievať svoju demokraciu. Bude a bude. Len pod inou nálepkou. Možno Trump a Musk potrebujú takúto agentúru nasadiť na “republikánske koľajnice”? A hlavne, kto zaujme miesto USAID? Môže to byť buď veľvyslanectvo USA, alebo veľký brat Spojených štátov – Veľká Británia. A Angličanka sa vie hrať potichu a dlho.

armadnymagazin.sk

Príspevok Ako USAID rozbíja jednotlivé štáty je zobrazený ako prvý na .

Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú v poslednej dobe čoraz napätejšie aj pre rokovania USA s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine bez predstaviteľov Kyjeva. Po tom, čo Donald Trump v stredu nazval Zelenského „diktátorom bez volieb“ odkazujúc na fakt, že jeho päťročné funkčné obdobie sa malo skončiť minulý rok a vyhlásil, že za voju si môže on sám, Zelenskyj vyhlásil, že americký prezident žije v ruskej „dezinformačnej bubline“.

Rusi v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine „držia v rukách karty“, vyhlásil v noci na štvrtok americký prezident Donald Trump. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

„Myslím, že Rusi chcú ukončiť vojnu… No myslím si, že tak trochu držia v rukách tromfy, pretože obsadili veľa územia, takže majú tromfy,“ uviedol americký prezident.

Trump obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z podrývania demokracie a rozpútania vojny, ktorá sa pred takmer tromi rokmi začala vojenskou inváziou Ruska na Ukrajinu.

„Nevolený diktátor Zelenskyj by sa mal radšej poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina,“uviedol Trump prostredníctvom svojej sociálnej siete Truth Social.

Americký prezident vyzval svoj ukrajinský náprotivok Volodymyra Zelenského na usporiadanie nových prezidentských volieb a rýchle ukončenie trojročného ozbrojeného konfliktu na Ukrajine

Zelenskyj bol za ukrajinského prezidenta zvolený v roku 2019 na päťročné volebné obdobie, ktoré vypršalo v roku 2024. Voľby však neumožňuje ukrajinská ústava, ktorá ich zakazuje v prípade, že sa krajina nachádza vo vojnovom stave, pripomína AFP.

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohla usilovať o zjednodušenú pôvodnú dohodu o nerastných surovinách s Ukrajinou. Podľa zdrojov agentúry Reuters by Spojené štáty chceli tento pakt rýchlo uzavrieť a o podrobných podmienkach rokovať až neskôr.

Trump chce podľa zdrojov Reuters uzavrieť dohodu skôr, než by potenciálne schválil ďalšiu vojenskú pomoc pre Kyjev alebo než by pokročili rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení trojročného ozbrojeného konfliktu.

Odmietnutie pôvodného návrhu ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským svedčí o tom, že uzavretie dohody si vyžiada svoj čas, píše Reuters. Originálny návrh hovoril o tom, že Washington by získal 50 percent ukrajinských nerastných surovín – medzi nimi grafit, urán, titán a lítium, ktoré je kľúčovou zložkou batérii do elektrických vozidiel.

Podľa Zelenského sa návrh príliš zameriaval na záujmy USA a neposkytoval Kyjevu dostatočné „bezpečnostné záruky“.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg sa má vo štvrtok stretnúť so Zelenským a prediskutovať detaily novej verzie dohody a čo Ukrajina očakáva výmenou za nerastné suroviny. „Je pre nás kľúčové, aby toto stretnutie – a celková spolupráca s Amerikou – bola konštruktívna,“ uviedol ukrajinský prezident.

Spojené štáty podľa Reuters poskytli Ukrajine počas trvania konfliktu vojenskú pomoc vo výške desiatok miliárd dolárov. Trump obhajuje dohodu o nerastných surovinách tým, že tieto peniaze by USA „nejakou formou dostali späť“ a požaduje ich získanie v hodnote 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur).

Americký prezident Donald Trump v stredu ďalej povedal, že sa prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj počas návštevy amerického ministra financií v Kyjeve správal „drzo“.

Americký minister financií Scott Bessent sa stretol so Zelenským v Kyjeve minulý týždeň s cieľom rokovať o prístupe Spojených štátov k nerastnému bohatstvu Ukrajiny výmenou za bezpečnostnú pomoc.

„Scott Bessent tam skutočne išiel a zaobchádzali s ním dosť drzo, pretože mu v podstate povedali nie,“ oznámil Trump novinárom na palube vládneho špeciálu Air Force One.

„Zelenskij spal a nemohol sa s ním stretnúť. Bessent cestoval veľa hodín vlakom, je to nebezpečná cesta, a to hovoríme o ministrovi financií,“ pokračoval Trump. „Išiel tam s cieľom podpísať dokument a keď tam bol, vrátil sa späť s prázdnymi rukami. Dokument nepodpísali,“dodal.

Bessent ako prvý člen kabinetu Donalda Trumpa navštívil Ukrajinu 12. februára s cieľom rokovať o dohode.

Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú v poslednej dobe čoraz napätejšie aj pre rokovania USA s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine bez predstaviteľov Kyjeva.

Po tom, čo Trump v stredu nazval Zelenského „diktátorom bez volieb“ odkazujúc na fakt, že jeho päťročné funkčné obdobie sa malo skončiť minulý rok a vyhlásil, že za voju si môže on sám, Zelenskyj vyhlásil, že Trump žije v ruskej „dezinformačnej bubline“.

Vyjadrenia amerického prezidenta spolu so Zelenským odmietli aj ďalší európski a americkí politici. Nemecký kancelár Olaf Scholz považuje Trumpov výrok za nesprávny a nebezpečný. Podporu ukrajinskému prezidentovi vyjadril aj bývalý Trumpov viceprezident Mike Pence.

Kremeľ Trumpove výroky naopak privítal. „Už sme spomenuli, že tento (Trumpov) postoj je pre nás priaznivejší než postoj predchádzajúcej administratívy (Joea Bidena) a že v tomto prípade absolútne súhlasíme s USA,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Vyjadril sa tiež k stredajším výrokom Zelenského o prezidentovi USA, ktorý podľa ukrajinského lídra žije v ruskej „dezinformačnej bubline“. Zelenskyj reagoval na Trumpove vyjadrenia, že za vojnu môže Ukrajina a že popularita Zelenského je na úrovni štyroch percent.

„Rétorika Zelenského a mnohých predstaviteľov kyjevského režimu ponecháva veľa dôvodov na zamyslenie. Skutočnosť, že Zelenského rating klesá, je absolútne zjavným trendom,“ vyhlásil Peskov.

„Predstavitelia ukrajinského režimu si často, najmä v posledných mesiacoch, dovoľujú hovoriť absolútne neprijateľné veci o hlavách iných štátoch. Samozrejme, pre mnohé hlavy štátov, o ktorých sa takéto vyhlásenia robia, je to absolútne neprijateľné,“ dodal ruský hovorca.

Peskov vo štvrtok tiež kritizoval návrh premiéra Spojeného kráľovstva Keira Starmera vyslať na Ukrajinu britských vojakov v rámci mierovej misie. Takýto plán je podľa neho neprijateľný, keďže ide o členský štát NATO a predstavoval by dôsledky pre bezpečnosť Ruska.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov už v priebehu tohto týždňa označil myšlienku, že by na Ukrajine pôsobili jednotky členských štátov NATO, za „priamu hrozbu“, pripomína Reuters.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / cas.sk / tvnoviny.sk / InfoVojna

Príspevok Rusi podľa prezidenta USA Donalda Trumpa v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine držia v rukách tromfy je zobrazený ako prvý na .

Hlavný banderovec v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj, ktorý vystupuje ako prezident Ukrajiny napriek tomu, že jeho mandát uplynul vlani v máji svoje overené bezočivé vystupovanie začal uplatňovať už aj vočí novému americkému prezidentovi. V stredu 19. februára 2025 rozhadzoval pred novinármi rukami a blúznil, že USA pomohli Putinovi skoncovať s tromi rokmi izolácie a vyhlasoval o americkom prezidentovi, že žije v dezinformačnej bubline. Šéf Bieleho domu predtým vyhlásil, že Zelenského popularita na Ukrajine dosahuje iba štyri percentá a vyzval na vypísanie nových prezidentských volieb na Ukrajine.

Americký prezident Donald Trump v stredu označil svojho ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb“. V príspevku na svojej sociálnej sieti Zelenského vyzval, aby „konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina“.

Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

„Milujem Ukrajinu, ale Zelenskyj odviedol strašnú prácu, jeho krajina je zničená a zbytočne zomreli MILIÓNY ľudí,“ uviedol Trump v príspevku.

Zelenskyj podľa Trumpa odmieta usporiadať voľby, v prieskumoch má „veľmi nízku“ podporu a „jediné, v čom sa osvedčil, bolo, že zmanipuloval (Joea) Bidena“.

Americký prezident tvrdí, že Spojené štáty medzičasom s Ruskom „úspešne vyjednávajú o ukončení vojny – niečo, čo všetci pripúšťajú, že môže urobiť len ‚TRUMP‘ a Trumpova administratíva“.

Celý status amerického prezidenta:

„Zamyslite sa nad tým, priemerne úspešný komik Volodymyr Zelenskyj prehovoril Spojené štáty americké, aby minuli 350 miliárd dolárov na vojnu, ktorú nemožno vyhrať, ktorá sa nikdy nemusela začať, ale vojnu, ktorú on, bez USA a „TRUMPA“, nikdy nebude schopný urovnať.

Spojené štáty minuli o 200 miliárd dolárov viac ako Európa a Európa má peniaze zaručené, zatiaľ čo Spojené štáty nedostanú späť nič. Prečo ospalý Joe Biden nepožadoval vyrovnanie v tom zmysle, že táto vojna je pre Európu oveľa dôležitejšia ako pre nás – máme veľký, krásny Oceán ako oddelenie.

Zelenskyj navyše priznáva, že polovica peňazí, ktoré sme mu poslali, „chýba“. Odmieta vypísať voľby, v ukrajinských prieskumoch je veľmi nízko a jediné, čo mu išlo, bolo zmanipulovať (Joea) Bidena. Diktátor bez Volieb, Zelenskyj by sa mal rýchlo pohnúť, inak mu nezostane žiadna krajina.

Medzitým úspešne rokujeme o ukončení vojny s Ruskom, čo, ako všetci priznávajú, dokáže len „TRUMP“ a Trumpova administratíva. Biden sa o to nikdy nepokúsil, Európe sa nepodarilo dosiahnuť Mier a Zelenskyj chce pravdepodobne udržať svoje „koryto“ plné. „Milujem Ukrajinu, ale Zelenskyj odviedol strašnú prácu, jeho krajina je rozvrátená a zbytočne zomreli MILIÓNY ľudí A tak to pokračuje aj naďalej …“

Podľa zmaniulovaného prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) Zelenského popularita za uplynulé roky upadla, ale percento Ukrajincov, ktorí mu dôverujú, od začiatku vojny nikdy nekleslo pod 50 percent.




infovojna

Príspevok Americký prezident Donald Trump označil Zelenského za „Diktátora bez Volieb“ a vyzval ho, aby pohol zadkom, inak mu nezostane žiadna krajina  je zobrazený ako prvý na .

Veľmi zlý nápad Spojených štátov amerických. Ekonom Jeffrey Sachs v rozhovore s novinárom Tuckerom Carlsonom odhaľuje tridsať rokov starý projekt amerického deep state o rozširovaní NATO na východ. Sachs zdôraznil, že americké snahy o rozšírenie NATO smerom na východ boli kľúčovým faktorom vedúcim k aktuálnemu konfliktu na Ukrajine. Pre Európu bol projekt neudržateľný už od samého začiatku, píšu Parlamentní listy.

„Vojna na Ukrajine bola výsledkom veľmi zlého nápadu Spojených štátov amerických z roku 1994. Tým bol projekt nekonečného a neobmedzeného rozširovania NATO: jednoducho pokračujte na východ,“ povedal Sachs novinárovi Tuckerovi Carlsonovi o projekte takzvaného amerického hlbokého štátu (deep state, pozn. redakcie), ktorý sa začal rozhodnutím prezidenta Billa Clintona.

Podľa Sachsa v nasledujúcich rokoch nezáležalo na tom, kto bol zvolený za ďalšieho amerického prezidenta – vždy po nástupe do funkcie bol informovaný o agende rozširovania Severoatlantickej aliancie smerom na východ. A to napriek tomu, že v roku 1990, pri rokovaniach o znovuzjednotení Nemecka, Spojené štáty uistili vtedajšieho ruského prezidenta Michaila Gorbačova, že sa NATO nerozšíri „ani o piaď na východ“.

Sachs však poznamenal, že hlboký štát v Amerike sa myšlienkou rozšírenia NATO na východ zaoberal už od rokov 1991 – 1992, po rozpade Sovietskeho zväzu, keď sa Spojené štáty cítili ako jediná superveľmoc a mysleli si, že môžu mať všetko pod kontrolou. Od tej doby bolo NATO postupne rozširované o nové členské štáty v niekoľkých vlnách, ktoré sa odohrali počas vlády rôznych amerických prezidentov.

Prvé významné rozšírenie sa uskutočnilo za prezidenta Billa Clintona v roku 1999, keď sa členmi NATO stali Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Ďalšia vlna rozšírenia prišla za prezidenta Georgea W. Busha. V roku 2004 bolo do NATO prijatých sedem krajín: Estónsko, Lotyšsko, Litva, Slovensko, Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko.

Jedno z prvých varovaní prišlo v roku 2007. Na 43. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii sa ruský prezident Vladimir Putin ostro postavil proti rozširovaniu NATO smerom na východ. Spojené štáty však aj napriek tomu začali v roku 2008 uvažovať o prijatí Ukrajiny a Gruzínska do aliancie. „Preto vznikla táto vojna,“ vyhlásil ekonom Sachs.

O dva roky neskôr, na konci Bushovej administratívy a začiatku vlády Baracka Obamu, vstúpili do NATO Albánsko a Chorvátsko. Počas Obamovej administratívy bola v roku 2017 do aliancie prijatá Čierna Hora.

Poslednou nádejou Ukrajiny bolo podľa Sachsa zvolenie prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2010, ktorý neusiloval o vstup do NATO, ale namiesto toho sa snažil o neutralitu Ukrajiny medzi dvoma veľmocami. Po protestoch v roku 2014 bol Janukovyč zosadený, pričom udalosti označil za štátny prevrat. Ekonom Sachs pripustil, že Spojené štáty zohrali v tomto násilnom prevrate na Ukrajine „nešťastnú úlohu“.

„Vtedy sa táto vojna začala. Uplynulo už 10 rokov a žiadny prezident o tom nepovedal pravdu,“ uviedol Sachs. Až do 12. februára 2025, kedy došlo k telefonátu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom a minister obrany USA Pete Hegseth oznámil, že Ukrajina do NATO nevstúpi. Túto pravdu nikto nepovedal celé tri desaťročia.

Až do príchodu súčasnej administratívy Donalda Trumpa hrali USA riskantnú hru s cieľom zostať svetovým hegemónom. Kľúčový nebol len telefonát Trumpa s Putinom a vyhlásenie Hegsetha, ale aj komentár ministra zahraničných vecí Marca Rubia, ktorý priznal, že Amerika určite neovláda celý svet a že v ňom musí spolunažívať s ďalšími mocnými krajinami.

„Tridsaťročný projekt nemusí nutne skrachovať na jednom telefonáte alebo na jednom vyhlásení ministra obrany. Ale je dosť podstatné, že to bolo povedané tak verejne a viditeľne. A Európa je, samozrejme, v šoku, pretože sa k americkému projektu prihlásila,“ povedal Sachs.

Dôsledkom je značná neistota a zmätok medzi európskymi politikmi, ktorí sa ocitli v komplikovanej situácii po tom, čo Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zmenili kurz a pôvodný plán sa ruší. Sachs priznal, že projekt bol pre Európu od začiatku neudržateľný a mnohých politikov varoval pred „pascou“, ktorú americký hlboký štát predstavoval.

„Pre Američanov je to hra, ale pre Rusov je to otázka života a smrti. Takže americká strana to nemôže vyhrať. Je to nemožné. Snažil som sa im to povedať. A nikto v Európe nemal ani jasno, ani odvahu to vidieť,“ uviedol Sachs.

Problémy amerického projektu podľa neho nevidel žiadny z európskych lídrov, okrem maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý mal podľa Sachsa „úplne jasno už od prvého dňa“. V súčasnosti už pravdu odhaľujú aj ďalší európski politici.

Doterajšie kroky Trumpa a ministra obrany Hegsetha podľa Sachsa naznačujú, že pre Spojené štáty členstvo Ukrajiny v NATO nič neznamená. „Nepotrebujeme tam byť. Pre nás to nič neznamená. A neznamená to ani, že sa Rusko teraz chystá napadnúť západnú Európu,“ dodal Sachs.

Otázkou tak zostáva, či Trump dokáže „udržať nohu na brzde“ a zastaviť tridsať rokov trvajúci projekt amerického hlbokého štátu. Ak sa mu to podarí, Sachs jeho administratíve predpovedá úspech.

hlavnydennik.sk

Príspevok Profesor Jeffrey Sachs: Tridsaťročný projekt USA v Európe. Nehovorili o ňom pravdu je zobrazený ako prvý na .

Prostredníctvom videokonferencie sa do rokovania zapojili hlavy štátov a vlád troch pobaltských štátov, ako aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Portugalska, Slovinska, Švédska, ako aj kanadský premiér Justin Trudeau. V Paríži boli stredu osobne prítomní iba dočasný rumunský prezident Ilie Bolojan, ktorého krajinou od zrušenia prezidentských volieb otriasla politická kríza, a luxemburský premiér Luc Frieden.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v Paríži pokračoval v konzultáciách s lídrami z 19 štátov vrátane Kanady s cieľom nájsť spoločnú pozíciu k Ukrajine a kolektívnej obrane, informoval spravodajský web France24.

Po rokovaní Macron v statuse na sieti X napísal, že „postoj Francúzska a jeho partnerov je jasný a jednotný. Prajeme si trvalý a pevný mier na Ukrajine“.

France24 doplnil, že táto videokonferencia sa uskutočnila v čase, keď prezidenti USA a Ruska – Donald Trump a Vladimir Putin – pripravujú svoj summit s cieľom normalizovať svoje vzťahy, píše TASR.

V Paríži boli stredu osobne prítomní iba dočasný rumunský prezident Ilie Bolojan, ktorého krajinou od zrušenia prezidentských volieb otriasla politická kríza, a luxemburský premiér Luc Frieden.

Prostredníctvom videokonferencie sa do rokovania zapojili hlavy štátov a vlád troch pobaltských štátov, ako aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Portugalska, Slovinska, Švédska, ako aj kanadský premiér Justin Trudeau.

Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky. Pondelkovú na najvyššej úrovni do Elyzejského paláca Macron zvolal po tom, čo americkí predstavitelia naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch.

Macron v rozhovore pre francúzsku tlač ozrejmil, že na nej vládol spoločný názor, že „Rusko predstavuje pre Európanov existenčnú hrozbu“.

Okrem tohto konsenzu prebieha v Európe aj diskusia medzi zástancami a odporcami vojenského nasadenia na Ukrajine s cieľom presadiť možné ukončenie bojov. Macron pritom ubezpečil, že Francúzsko sa nechystá vyslať na front na Ukrajinu svoje pozemné jednotky.

Tieto diskusie sa podľa agentúry DPA konajú v čase, keď Európa čelí zásadnej otázke: ako reagovať na dramatický posun Spojených štátov v ich politike voči Ukrajine. Washington sa totiž snaží dotlačiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam a chcú preniesť zodpovednosť za implementáciu mierovej dohody na Európu.

Agentúra DPA pripomenula, že na budúci pondelok uplynú tri roky od invázie ruskej armády na Ukrajinu, ktorá sa niekoľkonásobnej ruskej presile bráni aj za pomoci Západu.

Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa. Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini.

„Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci,“povedal Pellegrini.

Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.

V Paríži sa v stredu podľa slovenského premiéra Roberta Fica koná stretnutie priateľov vojny a podobné bolo aj v pondelok (17. 2.). Slovensko podľa jeho slov na takýchto „bojových stretnutiach“ nemá čo robiť. Telefonicky o tom informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu. Fico tak reagoval na neformálny európsky samit o Ukrajine a bezpečnosti Európy v Paríži.

„Neformálne stretnutia priateľov vojny v Paríži sú výsledkom úplne zbytočnej nervozity, do ktorej sa EÚ dostáva vlastným pričinením. Nervózni sme, keď nám americký viceprezident v Mníchove povie pravdu. Nervózni sme, keď nás USA a Rusko nevolajú za rokovací stôl o mieri na Ukrajine,“ uviedol premiér vo videu na sociálnej sieti.

Zvolať by sa podľa neho mal riadny samit všetkých členských krajín EÚ a „naliať si čisté víno“. „Svet vo februári 2025 je úplne iný, ako svet v decembri 2024. A buď to akceptujeme a zareagujeme na to, alebo sa opäť rozplačeme a budeme robiť všelijaké trucpodniky,“ skonštatoval predseda vlády.

Západ, ako podotkol, tri roky podporoval vojnu. „Teraz, keď nový americký prezident prináša nové mierové vetry, sa Európa snaží dostať do polohy mierotvorcu a pchá nohu do dverí, ktoré chcú aspoň nateraz predstavitelia USA a Ruska zatvoriť, aby mali pokoj na rokovanie,“ povedal Fico s tým, že Európa by mala zobrať zodpovednosť za ostatné tri roky a vytvoriť priestor USA a Rusku na rokovanie.

Súhlasí, že výsledkom rokovania medzi USA a Ruskom môže byť niečo, čo nebude zodpovedať spravodlivému mieru pre Ukrajinu. „Čo sa takmer s istotou stane. A to najmä vďaka prístupu Západu k vojne. Ale ak to bude mier a skončí sa zbytočné zabíjanie, k takejto dohode by mala EÚ pristúpiť konštruktívne, neatakovať ju, ale pokúsiť sa vylepšiť ju v prospech Ukrajiny. Za plnej účasti Ukrajiny,“ uviedol premiér. Ako podotkol, EÚ by mala začať rokovať o vlastnej zahraničnej politike a o novej kvalite vzťahov medzi USA a EÚ.

Medzi lídrami 19 krajín, ktorí sa zúčastnili na stredajšom neformálnom stretnutí v Paríži zvolanom prezidentom Emmanuelom Macronom, je jednomyseľná zhoda na tom, že riešenie vojny na Ukrajine bez Kyjeva a Európy je neprijateľné. Vyplýva to podľa agentúry Belga zo stanoviska belgickej vlády, píše TASR.

Väčšina účastníkov sa na stretnutí podľa Elyzejského paláca zúčastnila na diaľku. Okrem hláv štátov a vlád pozvaných európskych krajín sa zapojil aj kanadský premiér Justin Trudeau. Osobne boli prítomní iba rumunský prezident Ilie Bolojan a luxemburský premiér Luc Frieden.

„Všetky zúčastnené krajiny sa zhodli na tom, že Ukrajina má naďalej podporu, že dohoda bez Ukrajiny a bez Európy nie je prijateľnou možnosťou a nemôže viesť k želateľnému výsledku, a že je potrebné prijať krátkodobé rozhodnutia, ktoré dodajú našej pozícii potrebnú silu,“ zdôraznila vo vyhlásení belgická vláda.

Pondelňajšiu a stredajšiu schôdzku v Paríži za účasti viacerých európskych i ďalších predstaviteľov zvolal Macron v reakcii na vyjadrenia zástupcov Spojených štátov, ktorí naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch. Nepozvané krajiny Európskej únie tento formát skritizovali.

Snahou stretnutí bolo podľa agentúry AFP skoordinovať európsku reakciu na to, čo po zmene americkej politiky Macron nazval „existenčnou hrozbou“ zo strany Ruska.

V metropole Francúzska sa podľa denníka The Guardian malo okrem iného diskutovať o obranných kapacitách, ktoré by Európa mohla poskytnúť Ukrajine na zabezpečenie bezpečnostných záruk, vrátane plánu na „automatické členstvo Ukrajiny v NATO“ v prípade jasného porušenia prímeria zo strany Ruska.

Pondelňajší summit v Paríži sa však skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody. Opäť sa len vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, zhodnotil magazín Politico.

Trump obvinil Ukrajinu z toho, že konflikt s Ruskom začala ona a že ho 3 roky mala šancu ukončiť

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Zelenského popularita na Ukrajine dosahuje štyri percentá, a vyzval na nové prezidentské voľby. Zopakoval, že ak by bol prezidentom USA v čase vypuknutia vojny, bol by schopný uzavrieť takú dohodu, ktorá by Ukrajine prisúdila takmer celé jej územie. „Všetko, takmer všetko územie. A nijakí ľudia by neboli zabití a nijaké mesto by nebolo zdemolované,“dodal.

Hlavný banderovec v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj, ktorý vystupuje ako prezident Ukrajiny napriek tomu, že jeho mandát uplynul vlani v máji, svoje overené bezočivé vystupovanie začal uplatňovať už aj vočí novému americkému prezidentovi. V stredu 19. februára 2025 rozhadzoval pred novinármi rukami a blúznil, že USA pomohli Putinovi skoncovať s tromi rokmi izolácie a vyhlasoval o americkom prezidentovi, že žije v dezinformačnej bubline.

Hovorkyňa francúzskej vlády v stredu uviedla, že Francúzsko nepozná dôvody, prečo prezident USA Donald Trump naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij.

Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dodala, že Trump za posledných pár dní urobil mnoho komentárov o Ukrajine bez toho, aby sa poradil so svojimi európskymi spojencami.

„Nerozumieme celkom (tej) americkej logike,“ povedala novinárom Primasová, pričom poukázala na„rôzne, rôznorodé a často nepochopiteľné komentáre prezidenta Trumpa“.

Trumpov útok proti Zelenskému je súčasťou série „ťažko pochopiteľných“ poznámok, ktoré vyvolávajú otázky o „koherencii“ amerického postoja v tomto konflikte, uviedla Primasová.

Rusofóbni vojnoví štváči v Európe, ktorí doteraz slúžili americkému Deep state a globálnemu zločineckému Syndikátu, sa nedokážu stále zorientovať a nevedia pochopiť, že ich čas pri kormidle v jednotlivých štátoch sa pomaly chýli ku koncu. Syndróm Hitlerovho vzdoru z konca 2. svetovej vojny opäť zachvátil Európu. Dôvodom je dohoda medzi USA a Ruskom, ku ktorej prišlo necelé 4 mesiace pred 80. výročím víťazstva nad fašizmom, nacistami a banderovcami.

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Rothschildov agent – francúzsky prezident Macron po vojnovej debate s „priateľmi vojny“ z Kanady a Európy, ako ich nazval slovenský premiér Fico vyhlásil, že zúčastnení si želajú trvalý a pevný mier na Ukrajine je zobrazený ako prvý na .

Pohyb smerom k normalizácii vzťahov s USA sa začal.

Lavrov povedal, že normalizácia vzťahov medzi Ruskom a USA sa začala.

Výsledky rokovaní

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vystúpil v Štátnej dume. Hovoril o výsledkoch stretnutia s americkou delegáciou v Rijáde. Kľúčové vyhlásenia: 

O konflikte na Ukrajine

„Spolu s našimi kolegami v parlamente ukazujeme svetovému spoločenstvu, že neexistuje žiadna alternatíva k odstráneniu základných príčin ukrajinskej krízy. Prezident Putin osobitne zdôraznil tento najdôležitejší bod vo svojom telefonickom rozhovore s prezidentom Trumpom 12. februára. Včera sme venovali osobitnú pozornosť tejto téme počas stretnutia ministra s ministrom zahraničných vecí USA, za účasti asistentov pre otázky zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti.“

      – Moskva vyzvala Washington, aby eliminoval hrozby pre bezpečnosť Ruska, ktoré vznikali mnoho rokov 

        prijatím Kyjeva do NATO;

      – Americký prezident Donald Trump tomuto postoju rozumie;

      -Je potrebné zastaviť všetko, čo je na Ukrajine spojené s Ruskom, zastaviť prenasledovanie ruskej kultúry a 

       pravoslávnej cirkvi

     -Moskva je znepokojená nárastom neonacizmu na Ukrajine, v EÚ a Kanade.

O vzťahoch s Washingtonom

     -„Ako ukázali včerajšie rokovania, pohyb k normalizácii vzťahov vo všetkých smeroch sa začína. Je tu prinajmenšom pripravenosť, deklarovaná pripravenosť tento pohyb začať. A vyriešiť nielen ukrajinskú krízu, ale vytvoriť podmienky na obnovenie a rozšírenie partnerstva v obchodnej, ekonomickej a geopolitickej sfére medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi.“

     – Rusko a Spojené štáty sa po stretnutí začali sťahovať z okraja priepasti vo vzťahoch.

     -Je potrebné „vyčistiť dedičstvo Bidena“, aby sa vytvorili podmienky na budovanie partnerstiev v obchode a                  politike;

     -Moskva chce vytvoriť podmienky na obnovenie a rozšírenie partnerstva s Washingtonom;

     -Rusko dúfa, že sa vytvoria podmienky na rokovania o bezpečnosti a strategickej stabilite a že sa začne                      smerovanie k normalizácii.

     – USA  prejavili záujem o odstránenie prekážok potenciálnych a perspektívnych projektov v ekonomike;

     – Národné záujmy Moskvy a Washingtonu sa nikdy úplne nezhodujú, ale strany sa musia navzájom využívať;

     – Rozdiely v záujmoch by nemali viesť ku konfrontácii.

hlavnydennik.sk

Príspevok Normalizácia vzťahov Rusko-USA sa začala je zobrazený ako prvý na .

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by sa stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom mohlo uskutočniť už koncom februára. Peskov považuje utorňajšie stretnutie predstaviteľov USA a Ruska za dôležitý krok v súvislosti s riešením situácie na Ukrajine.

Zástupcovia Ruska a Spojených štátov počas utorkového stretnutia v saudskoarabskom Rijáde rokovali aj o možnosti organizácie prezidentských volieb na Ukrajine, tvrdí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Takéto rozhodnutie samozrejme nemôže byť prijaté v Moskve alebo Washingtone,“ uviedol Peskov.

Podľa agentúry DPA vykresľuje Moskva Zelenského ako nelegitímneho lídra a dlhodobo vyzýva na voľby, ktoré by viedli k jeho výmene.

Na Ukrajine je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 vyhlásený vojnový stav, v ktorom sa nemôžu voľby konať. Podľa DPA v je krajine zhoda na tom, že voľby by sa počas pretrvávajúcich bojov nemali konať, pretože by bolo ťažké zabezpečiť účasť vojakov a utečencov.

Rusko sa údajne snaží presvedčiť administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že by prezident Ukrajiny na mierové rokovania nemal byť pozvaný.

Trump súhlasí s niektorými postojmi Ruska k vojne na Ukrajine vrátane vylúčenia členstva Ukrajiny v NATO a vylúčenia možnosti návratu k hraniciam, ktoré na Ukrajine existovali pred rokom 2014.

Podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova by sa stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom mohlo uskutočniť už koncom februára. Nevylúčil však, že k nemu dôjde až o niečo neskôr.

Peskov sa tak vyjadril deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii, kde sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine.

Podľa Peskova sa ministri na rokovaní v utorok zaoberali najmä bilaterálnymi vzťahmi. „Včerajšie rozhovory boli zamerané na plán obnovenia rusko-amerických vzťahov s cieľom vytvoriť podmienky na ich oživenie,“ vyhlásil.

Problémov medzi USA a Ruskom je podľa neho veľa a nie je ich možné vyriešiť počas jedného dňa. Hovorca Kremľa napriek tomu považuje utorňajšie stretnutie za dôležitý krok v súvislosti s riešením situácie na Ukrajine. „Ide o veľmi, veľmi dôležitý krok k vytvoreniu podmienok na dosiahnutie mierového riešenia,“ povedal. „Na oboch stranách, mám na mysli ruskej a americkej, sa prejavila náležitá politická vôľa,“ ozrejmil Peskov.

Osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu Keith Kellogg medzitým v stredu ráno dorazil do Kyjeva.

Americkí predstavitelia uviedli, že jeho úlohou je najmä „počúvať“ a odovzdať svoje zistenia Bielemu domu. „Chápeme potrebu bezpečnostných záruk. Chápeme dôležitosť suverenity tejto krajiny,“ vyhlásil Kellogg podľa portálu Kyiv Independent. „Súčasťou mojej misie je sedieť a počúvať vaše obavy,“ dodal.

Kellogg na Ukrajinu dorazil deň po rokovaniach ministrov zahraničných vecí USA a Ruska v Saudskej Arábii. Tam sa Washington a Moskva dohodli na vytvorení tímov na vysokej úrovni, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia vojny na Ukrajine. Kellogg sa na týchto rokovaniach nezúčastnil.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu v Kyjeve odmietol akékoľvek návrhy na rozsiahle ústupky Rusku s tým, že Ukrajinci takúto myšlienku všeobecne odmietajú. Vyzval amerického vyslanca pre Rusko a Ukrajinu Keitha Kellogga, ktorý v stredu navštívil Kyjev, aby sa išiel porozprávať s obyčajnými Ukrajincami o Trumpových vyjadreniach.

Rokovanie v Rijáde, na ktorom sa okrem iného zúčastnili ministri zahraničia Ruska a USA, bolo ďalším krokom administratívy staronového prezidenta Donalda Trumpa k zmene politiky Spojených štátov, ktorá sa za vlády demokrata Joea Bidena snažila Rusko kvôli jeho agresii proti Ukrajine izolovať sankciami a podporiť Kyjev vojenskou.

V januári do prezidentského kresla v USA zasadol Trump, ktorý opakovane vyhlásil, že chce vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou čo najskôr ukončiť. S Putinom si minulý týždeň aj telefonoval, čo vyvolalo v Kyjeve a tiež v Európskej únii obavy, že sa Moskva a Washington o Ukrajine dohodnú bez ich účasti.

Zdroj: cas.sk / hnonline.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Rusko a USA sa na spoločných rokovaniach venovali aj možnosti organizácie nových prezidentských volieb na Ukrajine, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov je zobrazený ako prvý na .

Americko-ruské utorňajšie rokovania v Rijáde viedli Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Za ruskú stranu boli prítomní aj poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov či šéf Ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitriev. Ukrajinskí ani európski predstavitelia na rokovania pozvaní neboli. Ľady sa pohli. „Rozhovory medzi USA a Ruskom poukazujú na zmenenú geopolitickú realitu,“ uviedol medzitým vo svojom článku pre News front ruský politológ a člen expertného klubu „Digoria“ Kirill Kotov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok stručne informoval niektorých svojich európskych náprotivkov o rokovaniach s ruskou stranou v Saudskej Arábii, oznámilo francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Rubio hovoril so šéfmi diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Ďalšie podrobnosti o obsahu telefonátov zverejnené neboli, píše TASR podľa agentúry AFP.

Americko-ruské utorňajšie rokovania v Rijáde viedli Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Za ruskú stranu boli prítomní aj poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov či šéf Ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitriev. Ukrajinskí ani európski predstavitelia na rokovania pozvaní neboli.

„Delegácie oboch krajín čaká náročná práca. Sme na to pripravení, ale zatiaľ je ťažké hovoriť o konkrétnom dátume stretnutia oboch lídrov,“ povedal Ušakov. Spochybnil skoršie informácie zverejnené agentúrou Bloomberg o tom, že stretnutie prezidentov sa môže uskutočniť už budúci týždeň. „Je to nepravdepodobné,“ vyhlásil.

Spojené štáty a Rusko sa dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine, uviedol po utorňajšom stretnutí v Rijáde šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

„Rozhovor bol, myslím, veľmi užitočný. Nielenže sme sa počúvali, ale navzájom sme sa vypočuli a mám dôvod veriť, že americká strana lepšie pochopila našu pozíciu,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Rijáde vyhlásil, že Washington sa usiluje o spravodlivé a trvalé riešenie vojny na Ukrajine. Utorkové stretnutie označil za prvý krok dlhej a náročnej cesty. Ukončenie vojny si podľa neho bude vyžadovať ústupky zo všetkých strán.

Rubio zároveň potvrdil, že Európa bude súčasťou rozhovorov o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu. „Sú tam aj iné strany, ktoré majú sankcie (voči Rusku), Európska únia bude musieť byť v istom momente pri stole, pretože aj ona má sankcie,“ povedal americký minister. Vyjadril tiež presvedčenie, že Moskva je ochotná zapojiť sa do „seriózneho procesu“ na ukončenie vojny.

Podľa slov šéfa americkej diplomacie je potrebné pochopiť, že americký prezident Donald Trump je jediným lídrom, ktorý dokáže spojiť ľudí, aby začali hovoriť o ukončení vojny. Tiež tvrdí, že všetci zúčastnení musia súhlasiť s dohodou.

Cieľom je podľa Rubia ukončiť vojnu spôsobom, ktorý „bude spravodlivý, trvalý, udržateľný a prijateľný pre všetky zúčastnené strany“.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzičasom oznámil, že na stredu zvolal druhý mimoriadny summit, na ktorom sa bude diskutovať o Ukrajine a bezpečnosti Európy. Pozvaní boli aj zástupcovia európskych krajín, ktoré sa na pondelkových rokovaniach v Paríži nezúčastnili, okrem iných Kanada alebo Česko.

Európska únia medzitým podľa nového memoranda diplomatickej služby EÚ plánuje na tento rok novú dodávku zbraní, munície a granátov pre Ukrajinu.

Prvú schôdzku na najvyššej úrovni do Elyzejského paláca Macron zvolal po tom, čo americkí predstavitelia naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch.

Ako v tejto súvislosti poznamenal magazín Newsweek, niektorí pozorovatelia konfliktu sa obávajú, že americký prezident Donald Trump by mohol s ruským lídrom Vladimirom Putinom uzavrieť dohodu, ktorá by donútila Ukrajinu vzdať sa svojich ambícií vstúpiť do NATO a vzdala sa časti svojho územia, ktoré v súčasnosti kontroluje Rusko.

Pozvaní európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Paríži neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, zhodnotil summit magazín Politico.

Kallasová po rozhovore s Rubiom: Nedajme sa vlákať do pascí Ruska

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová po utorňajších americko-ruských rozhovoroch v Rijáde varovala Západ, respektíve spojencov Ukrajiny, aby sa nechytili do „pascí“ nastražených Ruskom. Vyjadrila sa tak na platforme X, píše TASR podľa stanice Sky News a agentúry AFP.

Rokovania v Rijáde viedli americký minister zahraničných vecí Marco Rubio a jeho ruský náprotivok Sergej Lavrov. Ukrajinskí ani európski predstavitelia pozvaní neboli. Rubio o priebehu rokovaní následne stručne informoval šéfov diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, a tiež Kallasovú, čo tá potvrdila aj v neskoršom príspevku na X.

„Rusko sa nás bude snažiť rozdeliť. Nedajme sa im vlákať do pascí,“ napísala v utorok neskoro večer. „Spoluprácou s USA môžeme dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier – za podmienok Ukrajiny,“dodala.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

Niekto v Trumpovom tíme živí Putinov apetít, tvrdí ukrajinský predstaviteľ

Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ v utorok kritizoval tím amerického prezidenta Donalda Trumpa za začatie rozhovorov s Ruskom bez účasti Ukrajiny. Vyjadril sa po tom, ako sa predstavitelia Washingtonu a Moskvy stretli na rokovaniach v Rijáde. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Rusko a Spojené štáty sa na rokovaniach dohodli na vytvorení tímov, ktoré budú rokovať o spôsobe ukončenia takmer tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

„Obaja (bývalý americký prezident Barack) Obama pred rokom 2014 a (bývalý americký prezident Joe) Biden pred touto vojnou hovorili s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom o nás bez nás, o Európe bez Európy,“ uviedol ukrajinský predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

„Niekto v Trumpovom tíme ho naviedol na rovnaké šľapaje. Toto len posilní Putinov apetít a Putinovo presvedčenie, že on vyhrá a Amerika prehrá,“ pokračoval.

Ukrajinský predstaviteľ ďalej povedal, že sa zdá, že v tíme amerického prezidenta alebo v jeho blízkosti je niekto, kto vyvoláva „nerealistické očakávania“ o tom, čo by sa dalo dosiahnuť od Ruska.

Dodal, že Kyjev počíta s osobným stretnutím s Trumpovým osobitným vyslancom pre Ukrajinu Keithom Kelloggom, ktorý má ukrajinské hlavné mesto navštíviť vo štvrtok, aby podľa slov ukrajinského predstaviteľa pochopil, „čo sa skutočne deje“.

Ľady sa pohli

Rozhovory medzi Ruskom a Spojenými štátmi, ktoré sa uskutočnili v Rijáde, poukazujú na zmenenú geopolitickú realitu. Uviedol vo svojom článku pre News front ruský politológ a člen expertného klubu „Digoria“ Kirill Kotov:

Na pozadí zložitých vzťahov medzi Západom a Moskvou Rusko preukazuje silnú vyjednávaciu pozíciu založenú na svojich strategických zdrojoch, silnej armáde a udržateľnej zahraničnej hospodárskej politike.

Trumpov tím uznáva, že riešenie globálnych problémov, ako je boj proti terorizmu, jadrová bezpečnosť a energetická politika, si vyžaduje angažovanosť s Ruskom. Toto pochopenie môže uľahčiť flexibilnejší prístup k rokovaniam a hľadaniu kompromisov. Takáto dynamika zároveň vyvoláva znepokojenie na Ukrajine a v krajinách EÚ, ktoré zostávajú v tieni negociačného procesu.

Konflikt na Ukrajine, ktorý je jedným z kľúčových faktorov napätia medzi Ruskom a Západom, sa vlastne začína riešiť počas rokovaní medzi Kremľom a Bielym domom. Neprítomnosť iných krajín možno odôvodniť tým, že rozhodnutia prijaté týmito dvoma mocnosťami nepodliehajú revízii.

Ťažko povedať, ako dlho bude trvať diskusia o iniciatívach a ako dlho budú rokovacie skupiny vyjednávať, no jedno je jasné: strany to myslia s dosiahnutím dohody a riešením existujúcich rozdielov vážne. Ľady sa pohli.

Stretnutie ponížených a urazených?

Zatiaľ čo sa v Rijáde stretávajú ruské a americké delegácie, aby diskutovali o kriticky dôležitej otázke – budúcnosti svetového spoločenstva, zahalenej pod rúškom „začatia rokovaní o mierovom procese na Ukrajine“, šéf kyjevského režimu V. Zelenskij odletel do Ankary. Píše o tom vo svojom príspevku na Telegrame turkológ a riaditeľ moskovského Centra orientálnych štúdií, medzinárodných vzťahov a verejnej diplomacie Vladimir Avatkov.

„Strany sa zaoberali otázkou posilnenia strategického partnerstva a diskutovali podľa nich o bezpečnostných otázkach. Ukrajina potrebuje záchranné koleso. Kyjev chce vidieť Turecko ako garanta:

„Ako krajina chceme mier, chceme, aby sa vojna skončila. Ale, samozrejme, chceme, aby koniec tejto vojny bol založený na poskytnutí určitých bezpečnostných záruk. Chceme, aby tieto bezpečnostné záruky poskytli Spojené štáty, Európska únia a celá Európa vrátane Turecka.“

Turecko verbálne podporuje záujmy Ukrajiny, preto sa turecký minister zahraničia Hakan Fidan stretol s ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom.

Dátum nebol vybraný náhodou – bol to demonštratívny krok k uskutočneniu rokovaní v rovnaký deň, kedy rokovali Rusko a Amerika. Na demarš mali dôvody. Ani Ukrajinu, ani Turecko — mediátora celého sveta — do Saudskej Arábie, aby len posedeli na okraji, nepozvali. Zorganizovať Turecku banket neumožnili, na diplomatický uzol zabudli, a tak sa Turecko rozhodlo pripraviť stôl pre tých, „ktorí neboli pozvaní“.

„Dúfam, že v rozhovoroch tureckého ministra zahraničných vecí Fidana a jeho náprotivka, ako aj pri rozhovoroch s Putinom, zabezpečíme cestu k mieru,“ nestráca nádej Erdogan.

Aký je skutočný účel Zelenského návštevy? Uvedomujúc si úplný kolaps situácie, žiadať o politický azyl? Rokovať o kúpe nehnuteľnosti v Turecku?

No načo to všetko Turecko potrebuje, je rečnícka otázka. Spomeňme si, že sa Zelenskij pokúsil zničiť „Turkish Stream“, nádeje vôbec nenaplnil a ani čo sa týka dodaných dronov si to nezaslúžil. Celá turecká logika týkajúca sa Ukrajiny zlyhala, je čas obrátiť sa na nový reálny svet.“

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / hnonline.sk / sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna

Príspevok Americký minister zahraničia Rubio informoval šéfov diplomacií Británie, Francúzska, Nemecka a Talianska o výsledkoch rokovaní medzi USA a Ruskom je zobrazený ako prvý na .

Detaily zmluvy medzi USA a Ukrajinou odhaľujú bezprecedentné požiadavky Washingtonu. Trump žiada od vojnou zničenej krajiny astronomických 500 miliárd dolárov a prakticky úplnú kontrolu nad jej ekonomikou. Podmienky sú dokonca tvrdšie než reparácie uvalené na porazené Nemecko po prvej svetovej vojne.

Britský denník The Telegraph zverejnil dokument označený ako „Privileged & Confidential“ z februára 2025, ktorý odhaľuje plány USA na faktickú ekonomickú kolonizáciu Ukrajiny. Zmluva by dala Washingtonu kontrolu nad všetkým od prístavov až po nerastné bohatstvo krajiny, s prioritným právom na všetky príjmy pred domácimi potrebami. Hoci Zelenskyj zatiaľ odmietol podpísať, Trump už verejne vyhlásil, že „chce tie peniaze späť“ a varoval Kyjev pred následkami prípadného odmietnutia.

Komentár Eduarda Chmelára

Prinášame vám komentár politického analytika a publicistu Eduarda Chmelára k týmto aktuálnym udalostiam okolo podmienok v zmluve medzi USA a Ukrajinou. Text uvádzame v plnom znení.

_________________________________________________________________________________________________

TAK DLHO BOJOVALA UKRAJINA PROTI RUSKÉMU KOLONIALIZMU, AŽ SA STALA AMERICKOU KOLÓNIOU

Podmienky zmluvy, ktorá minulý týždeň pristála na stole Volodymyra Zelenského, vyvolali v Kyjeve paniku. Donald Trump žiada od Ukrajiny vyšší podiel HDP ako boli vojnové reparácie porazeného Nemecka po prvej svetovej vojne: závratných 500 miliárd dolárov. Je to suma, ktorá ďaleko prevyšuje kontrolu nad nerastným bohatstvom krajiny. Návrh zmluvy zo 7. februára 2025 označenej ako „Privileged & Cinfidential“, ktorú získal britský denník The Telegraph, dáva Spojeným štátom k dispozícii všetko od prístavov a infraštruktúry až po ropu a plyn. V prospech USA má byť záložné právo na všetky príjmy. V praxi to znamená uplatňovanie pravidla „najprv zaplaťte nám, a potom nakŕmte svoje deti“. Washington by tým získal prakticky úplnú kontrolu nad väčšinou ukrajinskej komoditnej ekonomiky a nad ukrajinskými prírodnými zdrojmi. Inými slovami, podmienky zmluvy ustanovujú ekonomickú kolonizáciu Ukrajiny.

Hoci to bol sám prezident Zelenskyj, ktorý navrhol dať Spojeným štátom priamy podiel zo zisku z ukrajinských nerastných surovín, pravdepodobne nečakal, že Američania sa budú k Ukrajine správať horšie ako k agresorovi po prehratej vojne a určia im podmienky tvrdšie ako boli finančné pokuty porazených krajín fašistickej osi po roku 1945. Veď ešte aj to Nemecko a Japonsko boli napokon čistými príjemcami prostriedkov od víťazných veľmocí. Hoci v Mníchove Zelenskyj pod domácim tlakom predbežne odmietol zmluvu podpísať, Donald Trump pre televíziu Fox News povedal, že Ukrajina s podmienkami „v podstate súhlasila“. Varoval, že ak by Ukrajina odmietla tento diktát, „bude Putinovi odovzdaná na tanieri“, pričom pripomenul, čo všetko dali Spojené štáty Zelenského režimu a pevne dodal: „Chcem tie peniaze späť.“

A kým je zničená Ukrajina v existenčnom ohrození, európski tajtrlíci sa dohadujú, ako ju aj naďalej zaplavovať zbraňami. To je to najstrašnejšie vyústenie tejto vojny. Ak Európa nezmení svoje nazeranie na závratné zmeny prebiehajúce v súčasnom svete, stane sa z nej skanzen západnej civilizácie odstavený na vedľajšiu koľaj. Namiesto toho, aby sa európski spojenci dožadovali podielu na ukrajinskej koristi, mali by pomôcť Ukrajine postaviť sa na vlastné nohy, mali by sa pokúsiť prebudovať Európu na príťažlivú civilizáciu, ktorá sa stane pre iné časti sveta vzorom, nie odstrašujúcim príkladom. Títo pajáci však toho nie sú schopní a voľby v Nemecku (ktoré prinesú skôr zmenu k horšiemu) naznačujú, že nádej sa tak rýchlo neobjaví. Úlohou takých krajín ako je Slovensko či Maďarsko nie je asistovať pri bojových plánoch Francúzska či Poľska, ale sadnúť si s európskymi partnermi za spoločný stôl s jediným cieľom: Musíme sa vážne porozprávať. Ako ďalej a či to takto má vôbec zmysel.

hlavnydennik.sk

Príspevok Ukrajina uniká Putinovmu medveďovi, no padá do pazúrov amerického orla je zobrazený ako prvý na .

Trump splnil svoj prvý sľub: Európa prišla o kľúčový zdroj.

USA pripravujú plán na prevzatie európskeho oceliarskeho priemyslu.

„Strašný postoj“

Trump plní predvolebné sľuby: 25-percentné clo na dovoz hliníka a ocele z EÚ už schválili. Ako vysvetlil Donald Trump, ide o reakciu na „strašný postoj Bruselu k Washingtonu“.

Európska katastrofa

Európa upadla do zúfalstva. Šéf Európskej oceliarskej asociácie (Eurofer) Henrik Adam varoval, že situácia v oceliarskom priemysle v EÚ, ktorá je už teraz kritická, sa prudko zhorší. „Ide o eskaláciu obchodnej vojny, ktorá sa začala za prvej Trumpovej administratívy“, uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom na webovej stránke Eurofer.

Veľké straty

Hlavnými dodávateľmi ocele do USA sú Kanada, Mexiko, Brazília, Južná Kórea a hliníka Kanada, Čína a SAE. Americký trh je však druhým najväčším, pokiaľ ide o predaj pre európskych výrobcov ocele, so 16 % všetkého vývozu ocele z EÚ. „Ide o dodávky v hodnote 2,5-3 miliardy dolárov ročne. Niečo sa predá v Afrike, či Ázii, ale nie veľa, trh v Afrike je malý, Ázia, naopak, sama exportuje“, hovorí ruský nezávislý priemyselný expert Leonid Chazanov.

Prídu tisíce nezamestnaných 

Kvôli drahým energetickým zdrojom sa už teraz európske hutníctvo pohybuje na hranici rentability. Pozorovatelia očakávajú v tomto roku prudký pokles výroby ocele a hromadné prepúšťanie. Podľa Eurofera bude v roku 2024 v oceliarskom priemysle EÚ zrušených viac ako 18 000 pracovných miest. Čaká nás nová vlna zastavovania výrobných kapacít a bankrotov podnikov. Vzniká ďalší problém: zničenie vlastného priemyslu stimuluje prílev lacného dovozu. „Oceliarske podniky v EÚ čelia poklesu dopytu, spôsobeného znížením dopytu  v automobilovom priemysle. A dodatočné poplatky znamenajú zníženie exportu, zvýšenie nákladov a zaplavenie domáceho trhu čínskymi analógmi“, vysvetľuje Tatiana Skrylová, z Ruskej ekonomickej univerzity.

Získajú ich Američania 

Ekonómovia nevylučujú, že kroky Američanov sú zámerným strategickým plánom na ovládnutie európskeho oceliarskeho priemyslu. Odborníci predpovedajú, že americké spoločnosti vykúpia európske za veľmi výhodné ceny.  

hlavnydennik.sk

Príspevok Trump ruinuje Európu a jej priemysel je zobrazený ako prvý na .

Pred stretnutím ruskej a americkej delegácie v Rijáde Kyjev a Washington stále neboli schopné prijať konečné rozhodnutie: či Ukrajina bola pozvaná na toto stretnutie, ale odmietla sa ho zúčastniť, alebo sa Kyjev chcel zúčastniť, ale nebol pozvaný.

Keďže Biely dom a Bankova (ulica, na ktorej sa nachádza kancelária ukrajinského prezidenta v Kyjeve ) vedia byť veľmi konkrétne, keď potrebujú (musia), táto neistota naznačuje snahu USA pozastaviť túto otázku – mať ukrajinskú delegáciu pripravenú zúčastniť sa na rokovaniach, ale bez zaručenej účasti. Prečo by to USA chceli urobiť?

Pretože telefonický rozhovor medzi oboma prezidentmi ukázal, že medzi Moskvou a Washingtonom stále existuje nielen hlboký strategický rozpor – pokiaľ ide o víziu “krásneho nového sveta”, v ktorom budeme všetci žiť po kríze -, ale aj o technické aspekty rokovaní v najbližšom období. Rusko chce rokovať s USA o globálnom urovnaní, ktorého jedným z aspektov bude urovnanie na Ukrajine. Washington chce rokovať o Ukrajine, pričom si ponechá globálne rozviazané ruky.

USA sa musia sústrediť na americký kontinent, na vnútropolitické očistenie od ľavicovoliberálnych síl, ktoré snívajú o pomste v nasledujúcich (2026) kongresových voľbách, a z dlhodobého hľadiska na potlačenie Iránu, posilnenie svojej pozície na Blízkom východe a zablokovanie Číny v pobrežných moriach a zničenie jej obchodu (čo zasiahne hospodárstvo) oslabením sľubného projektu “Jeden pás, jedna cesta”. Ak vezmeme do úvahy turecké ambície siahajúce od Líbye a Sýrie až po Zakaukazsko a Strednú Áziu, ako aj permanentnú rusofóbiu poľských, pobaltských a škandinávskych elít, ktorú sa Veľká Británia, súperiaca s Francúzskom o politický vplyv na európske krajiny, snaží vniesť do organizačných rámcov, Rusko by malo mať dosť problémov aj bez vojny na Ukrajine a bez míňania amerických peňazí, aby ho vylúčili ako vážny faktor schopný zabrániť USA v realizácii ich dlhodobej (zďaleka nielen prezidentskej) politiky. Preto USA nielenže teraz nepotrebujú globálne urovnanie – je pre ne škodlivé, dokonca smrteľné pre americký geopolitický systém (Pax Americana), ktorý sa snaží zachovať za každú cenu.

Globálny mier je teraz nemožný bez toho, aby USA uznali vlastnú porážku a pristúpili na moskovsko-pekinský konsenzus – vytvorenie sveta vzájomne sa ovplyvňujúcich, ale autonómnych politických a hospodárskych regiónov pod vedením veľmocí. Rusko rieši problém nápravy tejto udalosti v medzinárodných právnych dokumentoch (právne) a v reštrukturalizácii celého systému medzinárodných organizácií (prakticky). Ruská diplomacia už deklarovala potrebu druhého z uvedených krokov, ako aj potrebu usporiadať reprezentatívnu medzinárodnú konferenciu, na ktorej by sa prerokovali otázky spravodlivej organizácie “krásneho nového sveta”. USA nie sú proti reprezentatívnej medzinárodnej konferencii, ale chcú, aby sa na nej rokovalo len o formáte urovnania ukrajinsko-ruského konfliktu.

Washington si zároveň uvedomuje, že Rusko nebude rokovať vo formáte Moskva/Kyjev, zatiaľ čo Washington je sprostredkovateľom. Preto sa Američania snažia začať proces rokovaní bez jasnej formulácie jeho cieľov. To umožňuje už v počiatočnej fáze po prerokovaní celého objemu rozporov konštatovať, že riešenie takýchto zložitých problémov si vyžaduje zdĺhavé konzultácie so spojencami v Európe, Ázii aj v Tichomorí (Rusko bude pravdepodobne musieť koordinovať svoj postoj aj s Čínou, keďže Moskva a Peking majú v niektorých otázkach značné rozdiely). Zatiaľ je najdôležitejšou úlohou zastaviť krviprelievanie, čo uľahčí riešenie ostatných problémov, takže začnime ukrajinskou otázkou, najmä preto, že v nej nemáme takmer žiadne rozdiely.

Len čo ruská delegácia pristúpi na tento zdanlivo logický návrh, Spojené štáty okamžite navrhnú, aby sme nestrácali čas a zároveň na rokovania pozvali aj ukrajinskú delegáciu. Preto musí byť plne pripravená a najlepšie niekde nablízku, aby ju bolo možné “náhodou” nájsť pripravenú zúčastniť sa na diskusii v priebehu niekoľkých hodín (zatiaľ čo my budeme obedovať). A potom sa rokovania zmenia na rusko-ukrajinské rokovania, čo je otázka techniky. Spojené štáty budú aj naďalej tvrdiť, že globálne urovnanie samozrejme čaká na svoj čas a čoskoro sa začne, ale treba dokončiť len ukrajinský proces. To vraj bude dobrý signál pre všetkých skeptikov, a potom reprezentatívna medzinárodná konferencia a všeobecný mier a čokoľvek iné, čo si duša želá. Ale potom.

Takto Trumpov tím vykresľuje svoj mierový plán, keď konkrétnosti náhodou prerazia múr protichodných vyhlásení. Zatiaľ jediné konkrétnosti, ktoré zazneli z americkej strany, sú, že Trump plánuje hovoriť najprv s Putinom (pracovné skupiny v Rijáde pripravujú stretnutie na tento účel) a potom so Zelenským, po ktorom bude nasledovať trojstranné stretnutie. Formátom aj fakticky ide o klasické sprostredkovanie ukrajinsko-ruského konfliktu, ale nič, čo by čo i len vzdialene pripomínalo globálne urovnanie sporu s USA. Kremeľ si to uvedomuje, a preto je nálada v tlači a medzi expertmi oveľa euforickejšia ako medzi úradníkmi. Vyhlásenia Kremľa a Smolenského námestia sa svojou abstraktnou formou a nekonkrétnym obsahom len málo líšia od vyhlásení Spojených štátov. Áno, sme za mier, áno, ani my nechceme, aby ľudia umierali, ale aby nastal trvalý mier (nie dočasné prímerie na prezbrojenie), je potrebné odstrániť zdroj súčasných problémov.

Niektorí v Rusku vidia zdroj problémov v kyjevskom režime, niektorí v Ukrajine (to je teplejšie), ale v skutočnosti sú zdrojom problémov rusko-americké (a americko-čínske, hoci pre nás sú druhoradé) rozpory. Zdroj problémov odstránime len vtedy, keď tieto rozpory odstránime, keď sa dohodneme na globálnom kompromise. Rusko súhlasilo so stretnutím v Rijáde a prípadnými následnými rozhovormi, pretože Kremeľ chápe, že Trump je mimoriadne časovo obmedzený a musí riešiť veľa problémov naraz. Nemôže stratiť tvár a prehrať aspoň jednu hru, ktorú začal. Potrebuje nájsť prijateľný formát urovnania na Ukrajine skôr, ako kyjevské orgány definitívne stratia kontrolu nad krajinou a udalosťami. Pred svojím brojením proti Putinovi mohol počkať, kým bude Ukrajina porazená, a obviniť z toho Bidena. V posledných týždňoch však povedal príliš veľa a dostal sa pod paľbu príliš veľkej európskej a domácej americkej ľavicovo-liberálnej kritiky, ktorá ho obviňuje nielen z kapitulácie Ukrajiny, ale aj zo snahy rozbiť NATO. Teraz bude ukrajinská katastrofa Trumpovou katastrofou – demokrati sa postarajú o to, aby sa tak vnímala aj v USA.

Návrat k politike konfrontácie s Ruskom nie je teraz dobrou voľbou ani pre Trumpa, pretože je po prvé zbytočný, pretože nezruší ukrajinskú katastrofu, a po druhé bude dôkazom “správnosti” Bidenovej zahraničnej politiky, pretože sa ukáže, že Trump sa vráti k tomu, čo počas volebnej kampane ostro kritizoval. Moskva sa preto oprávnene domnieva, že Trump, ktorého tlačí čas, bude v priebehu saudskoarabského diplomatického duelu a jeho pokračovania nútený urobiť výrazné ústupky. Zvyšok závisí od umenia diplomatov na oboch stranách.

Treba však pripomenúť, že Američania sú majstrami vo vyjednávaní o malých, zdanlivo bezvýznamných ústupkoch (na princípe: vám je to jedno, ale my musíme niečo priniesť domov, inak nás zlý Kongres nepodporí a celá naša dohoda zlyhá). Ako sa hromadia, tieto bezvýznamné ústupky jedného dňa sa zmenia na obrovský ústupok, ktorý vznikol akosi sám od seba. Preto každý krok smerom k “partnerom” musí byť zdupľovaný podobným krokom z ich strany. Veď aj Rusi majú “zlú Dumu”, ktorá môže niečo neratifikovať, a ruská verejnosť je oveľa politicky aktívnejšia ako americká. Aj my potrebujeme “priniesť niečo domov” – nejaký úspech, ktorý by sme všetkým ukázali.

Vo všeobecnosti sa diplomatický boj ešte len začína a úprimne povedané, nemyslím si, že v najbližších mesiacoch alebo dokonca v priebehu niekoľkých rokov sa podarí uzavrieť skutočnú komplexnú dohodu so Západom, prijateľnú a realizovateľnú pre obe strany. Konfliktný potenciál ešte nie je vyčerpaný nielen do konca, ale dokonca ani z dvoch tretín.

armadnymagazin.sk

Príspevok Boj začína. Analytik vysvetlil stretnutie v Saudskej Arábii medzi Rusmi a Američanmi je zobrazený ako prvý na .

Samotný Volodymyr Zelenskyj navrhol myšlienku poskytnúť USA priamy podiel „na ukrajinských prvkoch vzácnych kovov a základných mineráloch“, ale „nečakal, že sa stretne s podmienkami, ktoré sú zvyčajne kladené na agresorské štáty porazené vo vojne“, píše sa v článku britského denníka.

Kompenzačná dohoda, ktorú Washington ponúkol Kyjevu za americkú pomoc v ukrajinskom konflikte, predstavuje viac než len kontrolu kritických nerastných surovín v krajine — zahŕňa všetko od prístavov a infraštruktúry po ropu a plyn, ako aj väčšiu základňu zdrojov v štáte. Informuje o tom britský denník The Telegraph s odvolaním sa na návrh predbežnej dohody.

V publikácii sa uvádza, že Spojené štáty a Ukrajina by mali vytvoriť spoločný investičný fond, ktorý by zabezpečil, že „nepriateľské strany konfliktu nebudú mať prospech z obnovy Ukrajiny“.

USA požadujú 50% súčasných príjmov Ukrajiny z ťažby zdrojov a 50% finančnej hodnoty „všetkých nových licencií vydaných tretím stranám“ na budúce speňaženie zdrojov. Takýto príjem predstavuje „záruku“ v prospech Spojených štátov.

„Táto klauzula znamená „najprv nám zaplaťte a potom nakŕmte svoje deti“,“ povedal denníku zdroj blízky rokovaniam.

Samotný Volodymyr Zelenskyj navrhol myšlienku poskytnúť USA priamy podiel „na ukrajinských prvkoch vzácnych kovov a základných mineráloch“, ale „nečakal, že sa stretne s podmienkami, ktoré sú zvyčajne kladené na agresorské štáty porazené vo vojne“, píše sa v článku.

„Sú horšie ako finančné sankcie uvalené na Nemecko a Japonsko po ich porážke v roku 1945… Ak by bol tento projekt prijatý, Trumpove požiadavky by predstavovali väčší podiel na ukrajinskom HDP ako reparácie uvalené na Nemecko podľa Versailleskej zmluvy,“ dodávajú noviny.

CNN: Trumpova administratíva ukončila Putinovu medzinárodnú izoláciu

Administratíva Donalda Trumpa ukončila medzinárodnú izoláciu ruského prezidenta Vladimira Putina. Informuje o tom portále americkej spravodajskej televízie CNN, ktorá komentuje začiatok rokovaní medzi USA a Ruskom v Saudskej Arábii.

„(Trumpova administratíva) ukončila medzinárodnú izoláciu ruského prezidenta, zničila západnú jednotu v konflikte a spochybnila, ako ďaleko sú USA ochotné zájsť pri obrane Európy… (To) signalizuje ohromujúci posun smerom k Putinovi a preč od tradičných amerických spojencov,“ píše sa v článku.

Existujú obavy, že Donald Trump „urobí akúkoľvek dohodu s Putinom, aj keď to bude zlé pre Ukrajinu“ a Európu, poznamenáva televízny kanál.

CNN uznáva, že „ak by nebolo odhodlania nového prezidenta USA opraviť ploty s Putinom, bola by malá nádej na ukončenie brutálnej vojny v najbližších mesiacoch“. Existuje však nebezpečenstvo dohody, ktorá by „legalizovala nelegálnu inváziu a následne to hodí na Ukrajinu“.

Trumpovo odmietnutie koordinovať kroky s Európou a neprítomnosť vyjednávačov z Kyjeva v Saudskej Arábii „vážne oslabili vyjednávaciu pozíciu Západu“, uvádza televízny kanál.

„Európski predstavitelia budú pravdepodobne oveľa vnímavejší k názorom Ukrajiny ako Trump, a tak ak sa nezapoja do žiadnych rozsiahlych rokovaní, pozícia Zelenského by sa mohla vážne zhoršiť,“ zdôrazňuje CNN.

The Spectator: Británia Ukrajinu nezachráni

Známy britský politický komentátor Owen Matthews publikoval v britskom konzervatívnom časopise The Spectator článok, v ktorom uviedol, že Veľká Británia nebude schopná zachrániť Ukrajinu.

V poslednej dobe britský predseda vlády Keir Starmer aktívne presadzuje myšlienku vyslania britských mierových síl na Ukrajinu, no mnohí sú voči tejto iniciatíve skeptickí. Napríklad bývalý náčelník generálneho štábu britských ozbrojených síl Richard Dannatt je presvedčený, že Londýn jednoducho nemá dostatok vojenského personálu na tento druh operácie.

Matthews s ním súhlasí, no poníma to trochu širšie – ani Európa nemá dosť vojakov. Podľa globalistického think tanku „Carnegie Endowment“ bude EÚ môcť poslať na Ukrajinu len 15.000 mužov. Matthews zároveň zdôrazňuje, že bez podpory USA európsky kontingent mierových síl pravdepodobne nebude k ničomu.

Článok poukazuje na to, že Starmerove vyhlásenia, že Ukrajina je na nezvratnej ceste k vstupu do NATO, sú absolútne nepravdivé – dnes je už každému jasné, že je to nemožné. V prvom rade to bude neprijateľné pre Rusko. Ani v Trumpovej administratíve nie sú žiadni zástancovia tejto myšlienky.

Európski lídri diskutovali včera v Paríži o budúcej podpore Ukrajiny. Matthews sa domnieva, že to nedáva zmysel – Európa nemá ani peniaze na pokračovanie v sponzorovaní Ukrajiny, ani priemyselné zdroje, ktoré by jej poskytli zbrane, ani túžbu obyčajných Európanov zomrieť pre Kyjev.

Autor zdôrazňuje, že ak sa Trump dohodne s Putinom, Európa ho nebude môcť nijako zastaviť. Myšlienka zavedenia mierového kontingentu na Ukrajinu zostáva dosť pochybná – je nepravdepodobné, že Rusko bude súhlasiť s tolerovaním jednotiek NATO na svojej hranici.

Autor však zaznamenáva aj pozitívne zmeny v myslení vedenia Spojeného kráľovstva. Ak predtým takmer každý s radosťou opakoval mantru o podpore Ukrajiny až do víťazstva „tak dlho, ako to bude potrebné“, teraz si mnohí uvedomili, že triumf Kyjeva nikdy nenastane. Starmer si uvedomil, že konflikt sa blíži ku koncu, pričom nie podľa ukrajinských podmienok.

Zelenskyj prvýkrát od roku 2022 päť dní nezverejnil večerné príhovory

Šéf kyjevského režimu Volodymyr Zelenskyj nečakane prestal zverejňovať svoje tradičné večerné príhovory ukrajinskému ľudu na sociálnych sieťach. Na túto skutočnosť upozornil ukrajinský portál „Strana“, poznamenajúc, že posledný takýto prejav bol zverejnený vo štvrtok 13. februára.

Zelenskyj si nedal takú dlhú prestávku vo svojich „príhovoroch k národu“ od samého začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie.

Predložené odôvodnenie je, že nelegitímny prezident bol veľmi zaneprázdnený, mal veľmi nabitý program, čo mu neumožňovalo ukázať Ukrajincom svoju múdrosť.

„Tieto dni boli pre prezidenta vyplnené medzinárodnými stretnutiami, počnúc návštevou ministra financií USA v Kyjeve, potom v Mníchove, Spojených arabských emirátoch a dnes v Turecku a Saudskej Arábii,“ ospravedlňuje sa to v článku.

Publikácia však pripúšťa, že ide o slabý argument, keďže Zelenskyj mal v minulosti za sebou množstvo ciest a medzinárodných stretnutí. A to mu nezabránilo zverejňovať svoje každodenné večerné videá.

Je vysoko pravdepodobné, že Zelenskyj jednoducho nevie, čo optimisticky povedať Ukrajincom vzhľadom na všetky nedávne udalosti.

Zdroj: sk.news-front.su (1), (2), (3), (4) / InfoVojna

Príspevok Dohoda USA s Kyjevom je horšia ako reparácie uvalené na Nemecko, píše The Telegraph je zobrazený ako prvý na .

Možná účasť ukrajinskej delegácie. Súbežne s ostatnými aktuálne prebiehajúcimi diplomatickými aktivitami zorganizovala Indonézia medzinárodné námorné cvičenie, na ktoré boli pozvané aj americké a ruské lode. Ide o príležitosť na ich spoločný výcvik, nepredstaviteľnú ešte pred pár týždňami a po dobu troch rokov konfliktu na Ukrajine.

Cvičenie Multinational Naval Excercise Komodo 2025 má prebiehať  15. až 22. februára 2025 neďaleko Bali a nebude obsahovať nácvik bojovej činnosti. Bude výlučne zahrňovať nebojové operácie loďstiev pri zvládaní katastrof a humanitárnych kríz, podľa hesla “Maritime Partnership for Peace and Stability.” – Námorné partnerstvo pre mier a stabilitu. Na cvičení sa zúčastní až 39 štátov, treba ale dodať, že k 18 lodiam indonézskeho námorníctva sa pripojilo 34 zahraničných plavidiel. Priestor pre participáciu teda ostal aj pre štáty, ktoré nemajú vlastné kapacity v rámci námornej domény, ale napríklad len (funkčné) aerokozmické prostriedky. Tohtoročné cvičenie zahŕňa okrem vyššie spomenutých mierových operácií vo vzduchu, na vode aj pevnine aj fórum na výmenu dôstojníkov, bilaterálne stretnutia medzi námornými silami, medzinárodne sympóziom o námornej bezpečnosti, výstavu obrany a kultúrne prehliadky.

Zahŕňa to aj vystúpenia personálu indonézskeho námorníctva a miestnych umelcov, show však už pred začiatkom cvičenia ukradol turecký prezident Erdogan, ktorý na návšteve Indonézie zaspieval starý osmanský vojenský pochod Mehter Marşı.

Tento mierový formát námorného cvičenia, akokoľvek nedocenený v suchozemských štátoch prišiel extrémne vhod kvôli spoločnej účasti Ruska, USA, prípadne Číny aj Indie, Austrálie, Singapuru, Turecka a ďalších štátov.

Napríklad významný portál eurasiantimes.com zverejnil správu o námornom cvičení s účasťou Ruska a USA palcovými písmenami pod titulom BIG SHIFT! Vojnové lode amerického a ruského námorníctva cvičia spoločne; Čína a QUAD Nations sa tiež pripájajú k Komodu 2025 – VEĽKÁ ZMENA! Vojnové lode amerického a ruského námorníctva cvičia spolu; Čína, QUAD Nations sa tiež zúčastňujú Komodo 2025.

Okrem toho, portál si tiež všíma možnosť, že sa Komodo 2025 stane platformou pre rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou na určitej úrovni, vzhľadom na skutočnosť, že v prístave Benoa na Bali bola v čase plánovania cvičenia na palube indonézskej fregaty KRI I Gusti Ngurah Rai (332) vytiahnutá aj ukrajinská vlajka.
Portál ďalej cituje ruského admirála Sergeja Josifoviča Avakjanca, bývalého veliteľa ruskej tichomorskej flotily, ktorý poukázal na to, že kľúčovým aspektom sú zapojené krajiny a ich súhlas so spoluprácou na cvičení. Vníma to ako významnú zmenu spojenú s nedávnymi posunmi v zahraničnej politike a novým smerovaním Spojených štátov.

Rusko vyslalo na cvičenie dve korvety a tanker. Korveta Rezkij triedy Stereguščij je takmer úplne nová, do služby bola zaradená dňa 14.9.2023. Podľa dostupných ruských údajov má konkrétne táto loď s plným výtlakom 2200 ton, dĺžku 104,5 metra, šírku 13 metrov a ponor 7,95 metra. Poháňajú ju štyri dieselové motory 16D49 s výkonom 24 000 konských síl, maximálna rýchlosť je 27 uzlov, ekonomická 14 uzlov, pri ktorej je plavebný dosah 4000 míľ. Posádku tvorí 100 ľudí vrátane 14 dôstojníkov. Vo výzbroji má loď 100 mm kanón A-190 s 332 nábojmi, dva šesťhlavňové CIWS systémy AK-630M so zásobou 6000 nábojov, dve štvorité odpaľovacie zariadenia striel Ch-35 “Uran” a protilietadlový komplex Redut, pravdepodobne so strelami 9M96. Tiež prenosné protilietadlové strely kategórie MANPADS typu Igla a dva štvorité torpédomety Paket-NK kalibru 324 mm. Výzbroj dopĺňa vrtuľník Ka-27PL a dron Orlan-10.

Oniečo staršia je sesterská loď korvety Rezkij, korveta Hrdina Ruskej federácie Aldar Cydenžapov, ktorá je v službe od 25.12.2020 a patrí tiež k triede Sereguščij. Moderná ruská korveta Hrdina Ruskej federácie Aldar Cydenžapov, patrí spolu s so sesterskou loďou Rezkij k Tichooceánskej flotile VMF.

Ruské korvety sprevádza stredný morský tanker Pečenga triedy Dubna. Ide o pomocné zásobovacie plavidlo s plným výtlakom 12 891 ton a dĺžkou 130 metrov. Do registra bolo zapísané už 10,1,1979, je v zostave Tichooceánskej flotile VMF.

Tanker Pečenga počas dlhej plavby v roku 2013:

Z americkej strany sa cvičenia zúčastňuje moderný torpédoborec USS Dewey (DDG-105) triedy Arleigh Burke, pomenovaný podľa hrdinu americko-španielskej vojny, taktná pripomienka Monroeovej doktríny. Loď bola zaradená do služby 6.3.2010 má výtlak 9200 ton, dĺžka vyše 155 metrov a rýchlosť vyše 30 uzlov. Posádku tvorí 380 námorníkov a dôstojníkov. Loď je zaujímavá tým, že má okrem hlavňovej, raketovej,torpédovej výzbroje a vrtuľníkov aj bojový laser. Používa kanón Mk45 mod 4 kalibru 127 mm a jeden systém CIWS Phalanx kalibru 20 mm. Hlavňovú výzbroj doplňujú dva 25 mm kanóny Mk 38 a 4 guľomety kalibru 12,7×99 mm.

Raketová výzbroj je sústredená v sekciách vertikálneho vypúšťacieho zariadenia Mk 41 s 96 bunkami (32 vpredu a 64 vzadu). Môžu obsahovať protivzdušné a protiraketové strely ako RIM-66, RIM-156, RIM-174 štandard ERAM, RIM-161, RIM-162 ESSM (po štyri kusy v bunke), riadené strely s plochou dráhou letu BGM-109 alebo raketové protiponorkové torpéda RUM-139 ASROC. Na lodi sú aj dva trojité torpédomety Mark 32 pre ľahké torpéda kalibru 324 mm. Má hangár a palubu pre dva vrtuľníky MH-60R. Výzbroj dopĺňa laser ODIN (Optical Dazzling Interdictor, Navy).

Staršia správa o inštalácii bojového laseru ODIN na torpédoborci USS Dewey:

armadnymagazin.sk

Príspevok Americký raketový (laserový) torpédoborec Dewey a ruské korvety na spoločnom námornom cvičení je zobrazený ako prvý na .

Rokovanie vedú ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnia sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a na ruskej strane zase poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Rokovanie vedú ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnia sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a na ruskej strane zase poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Poprední ruskí a americkí predstavitelia sa v utorok stretli v Saudskej Arábii, aby začali rozhovory o zlepšení vzájomných vzťahov a rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. TASR sa odvoláva na agentúru AP a portál stanice BBC.

Prvé osobné rozhovory medzi oboma krajinami od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 sa koná necelý týždeň po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu po ňom oznámil začiatok rokovaní s Kremľom o skončení vojny.

Americká strana však zdôraznila, že cieľom utorkového stretnutia nie je začať oficiálne rokovania, ale zistiť, či Rusko „myslí vážne“ ukončenie vojny na Ukrajine. „Nemyslím si, že by to ľudia mali vnímať ako niečo, čo sa týka detailov alebo posunu vpred v rámci nejakého vyjednávania,“ povedala v pondelok hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Tammy Bruceová. Dodala, že Trump poveril predstaviteľov, aby v Rijáde „účinne nadviazali“ na jeho minulotýždňový telefonát s Putinom.

Rusko tvrdí, že prioritou stretnutia je začať normalizovať vzťahy s Washingtonom a pripraviť stretnutie Putina s Trumpom.

Napriek tomu však schôdzka podľa BBC vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že jeho krajina nebude akceptovať výsledok akýchkoľvek dohôd, ak sa Kyjev na rokovaniach nezúčastní.

Rokovanie vedú ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnia sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a na ruskej strane zase poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Nie je jasné, aká veľká časť tohto stretnutia sa bude odohrávať za zatvorenými dverami, píše BBC.

Príchod Lavrova a Ušakova v pondelok večer do Rijádu:

K spoločnému stretnutiu prichádza necelý týždeň po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa a šéfa Kremľa Vladimira Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

Prezident USA Donald Trump sa minulý týždeň dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na začatí mierových rokovaní o Ukrajine. Americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg následne v sobotu 15. februára 2025 povedal, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Trump v nedeľu vyhlásil, že s ruským prezidentom Putinom by sa mohol stretnúť už čoskoro. Dodal, že verí, že šéf Kremľa skutočne chce zastaviť boje na Ukrajine.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Príspevok Vysokí predstavitelia USA a Ruska začali v Saudskej Arábii rokovať o normalizácii vzájomných vzťahov, o ukončení vojny na Ukrajine, ale aj o jej ďalšom možnom osude je zobrazený ako prvý na .

Rokovania v Saudskej Arábii viedli ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a poradca ruského prezidenta Ušakov. Ukrajinskí predstavitelia na ne pozvaní neboli.

Rokovania ruských a amerických predstaviteľov v saudskoarabskom Rijáde sa popoludní skončili. Celkovo trvali 4 a pol hodiny. Podľa poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova zatiaľ nie je jasné, kedy sa stretnú prezidenti oboch krajín. Uviedol však, že kontakt čoskoro spolu nadviažu špeciálne tímy, ktoré budú rokovať o konflikte na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa agentúr TASS a AFP.

„Delegácie oboch krajín čaká náročná práca. Sme na to pripravení, ale zatiaľ je ťažké hovoriť o konkrétnom dátume stretnutia oboch lídrov,“ povedal Ušakov. Spochybnil skoršie informácie zverejnené agentúrou Bloomberg o tom, že stretnutie prezidentov sa môže uskutočniť už budúci týždeň.„Je to nepravdepodobné,“ vyhlásil.

V najbližšom čase by sa mali skontaktovať tímy vyjednávačov, ktoré sa budú zaoberať vojnou na Ukrajine.„Vyjadrili a prediskutovali sme naše principiálne postoje a dohodli sme sa, že špeciálne tímy vyjednávačov nadviažu kontakt v primeranom čase,“ vyhlásil Ušakov. Kto bude viesť rokovania za ruskú stranu neprezradil a uviedol, že toto rozhodnutie je na ruskom prezidentovi.

Počas rokovania sa podľa Ušakova otvorila aj otázka opätovného zbližovania medzi Ruskom a USA. Poradca ruského prezidenta však tvrdí, že zatiaľ je ťažké povedať, či k nemu skutočne dochádza. Ušakov ozrejmil, že„viedli vážne rozhovory ohľadom všetkých otázok“ a zhodli sa, že „budú zohľadňovať záujmy jeden druhého“.

Podľa hovorkyne amerického ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceovej sa obe delegácie zhodli, že „budú riešiť problémy vo vzájomných vzťahoch s cieľom podniknúť kroky potrebné na normalizáciu fungovania diplomatických misií.“

Šéf americkej diplomacie Marco Rubio ozrejmil, že v uplynulých rokoch došlo k výraznému obmedzeniu personálu na zastúpeniach v Moskve a Washingtone. „Budeme potrebovať fungujúce diplomatické misie, ktoré budú schopné normálne pracovať, aby sme mohli pokračovať v týchto aktivitách.“

Lavrov: USA po stretnutí v Rijáde lepšie chápu postoj Ruska

Spojené štáty a Rusko sa dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine, uviedol po utorňajšom stretnutí v Rijáde šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Rusko bude podľa neho čakať, kým USA potvrdia svojich vyjednávačov pre mierové rokovania, a následne recipročne vymenuje vlastných. Lavrov dodal, že USA po schôdzke „lepšie“ chápu postoj Ruska. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS a AFP.

„Rozhovor bol, myslím, veľmi užitočný. Nielenže sme sa počúvali, ale navzájom sme sa vypočuli a mám dôvod veriť, že americká strana lepšie pochopila našu pozíciu,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Ruský minister ďalej odmietol myšlienku členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Počas schôdzky s americkými predstaviteľmi bolo podľa Lavrova konštatované, že americký prezident Donald Trump je „prvý zo západných lídrov“ ktorý povedal, že „zatiahnutie Ukrajiny do NATO bolo jednou z najväčších chýb prezidenta (Joea) Bidena“.

Zopakoval postoj Moskvy, že ak by sa Ukrajina stala súčasťou Aliancie, pre Rusko a jeho záujmy by to predstavovalo „priamu hrozbu“. Ruská strana podľa Lavrova na rijádskom stretnutí tlmočila americkým predstaviteľom, že je proti tomu, aby ktorýkoľvek člen NATO vyslal svoje jednotky na Ukrajinu.

„Akékoľvek pôsobenie ozbrojených síl pod inou vlajkou na tom nič nemení. Je to samozrejme úplne neprijateľné,“ zdôraznil.

Ruská a americká delegácia sa podľa slov Lavrova „prakticky zhodli“ na tom, že čím skôr obnovia fungovanie svojich diplomatických misií a vymenujú svojich veľvyslancov vo Washingtone a Moskve. Dohodu o vyriešení tejto záležitosti Lavrov označil za „pravdepodobne najnaliehavejšiu a najťažšiu“.

Lavrov podotkol, že obe strany majú záujem obnoviť konzultácie o geopolitických otázkach a odstrániť „umelo vytvorené prekážky“ vzájomne výhodnej hospodárskej spolupráce. Podľa AFP tým naznačil, že USA sa vyslovili v prospech zrušenia sankcií uvalených na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu.

Lavrov sa dotkol aj otázky angažovanosti USA v EÚ v súvislosti s bezpečnostnými zárukami a možným nasadením kontingentu na Ukrajine.

„Vysvetlili sme našim partnerom, že prezident Putin opakovane zdôraznil, že rozširovanie NATO a začlenenie Ukrajiny do vojenského bloku predstavujú priamu hrozbu pre záujmy a suverenitu Ruska,“ zdôraznil.

Rusko dalo podľa Lavrova jasne najavo, že považuje akúkoľvek vojenskú prítomnosť spojenú s NATO – či už pod vlajkou EÚ alebo v rámci národných kontingentov – za absolútne neprijateľnú.

Ruský minister zahraničných vecí dodal, že obe strany sa „prakticky zhodli na tom, že otázka diplomatických misií sa musí vyriešiť raz a navždy“. Poznamenal, že to zahŕňa riešenie protiruských sankcií uvalených v posledných rokoch, vyhostenie diplomatov, zabavenie diplomatického majetku a ďalšie prekážky, ktoré komplikujú vzájomnú spoluprácu.

„Naši námestníci sa čoskoro stretnú, aby prediskutovali odstránenie týchto umelých prekážok a zabezpečili hladké fungovanie veľvyslanectiev a konzulátov v oboch krajinách,“ uviedol Lavrov.

Prvým priamym rozhovorom medzi oboma krajinami od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 pred necelým týždňom predchádzal telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. Šéf Bieleho domu po ňom oznámil začiatok rokovaní s Kremľom o skončení vojny.

Rokovania v Saudskej Arábii viedli ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a poradca ruského prezidenta Ušakov. Ukrajinskí predstavitelia na ne pozvaní neboli.

Správu aktualizujeme …

infovojna

Príspevok Rokovania medzi USA a Ruskom v Saudskej Arábii skončili. „Tímy vyjednávačov o Ukrajine nadviažu kontakt v dohľadnom čase,“ informoval poradca ruského prezidenta Ušakov je zobrazený ako prvý na .