Pokiaľ sa nepôjde týmto smerom, tak Slovensku tu nemusí v krátkom čase byť. Aby sme dosiahli suverenitu, Slovensko potrebuje ľudí, ktorí majú dôveryhodnosť u veľmocí, najmä u Ruskej federácii, ale aj USA. Veľmoci nám musia garantovať neutralitu,“ tvrdí Harabin. Nechce povedať či podporí priamo Pellegriniho pred druhým kolom. „Moji voliči vedia, čo majú robiť. Sú to národne orientovaní voliči,“ tvrdí.

Takže pán Harabin hovorí úplne niečo iné ako Pellegrini a Korčok, ktorí sú za zotrvanie v NATO aj EÚ aj keď sú porušované medzinárodné zmlúvy! A to je obrovský rozdiel.

Od roku 1960 pracoval ako projektant v Krajskom poľnohospodárskom projektovom ústave v Bratislave, v rokoch 1960 – 1962 bol asistentom v Slovenskej akadémii vied, v rokoch 1962 – 1970 pracoval vo Východoslovenských železiarniach v Košiciach ako referent, v rokoch 1964 až 1990 bol členom Komunistickej strany Slovenska, v rokoch 1971 – 1974 bol vedúcim sekretariátu a technickým asistentom podnikového riaditeľa vo Východoslovenských železiarniach.

V rokoch 1974 – 1979 pracoval na národnom výbore mesta Košice ako podpredseda pre služby, v rokoch 1979 – 1983 ako prvý podpredseda pre ekonomiku a v rokoch 1983 – 1986 sa stal prvý raz primátorom mesta Košice. V rokoch 1986 – 1989 bol predsedom Východoslovenského krajského národného výboru v Košiciach, od 30. novembra 1989 do 30. júna 1990 bol predsedom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1990 – 1992 pôsobil ako veľvyslanec ČSFR v Kanade a v rokoch 1993 – 1994 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Bratislave. V rokoch 1994 – 1999 pôsobil po druhý raz vo funkcii primátora mesta Košice.

Podľa niektorých názorov počas výkonu funkcie primátora Košíc zadĺžil mesto tak, že bolo nutné zaviesť tzv. ozdravný režim, ktorý skončil až v roku 2003. Istý čas sa uvažovalo o uvalení nútenej správy na mesto.

V rokoch 1998 – 1999 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (od októbra 1998), pôsobil tiež ako člen Výboru pre kultúru a médiá (6. november 1998–16. marec 1999), člen Výboru pre ľudské práva a národnosti (od 16. marca 1999 do 29. mája 1999) a člen Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby.

V priamych voľbách v dňoch 15. a 29. mája 1999 bol zvolený za prezidenta Slovenskej republiky, inaugurácia prebehla 15. júna 1999.

V prvom kole volieb v roku 2004 skončil štvrtý so ziskom 147 549 hlasov (7,43 %] a tak ho 15. júna 2004 nahradil Ivan Gašparovič.

Pročko obvinenia bagatelizuje ako nevinnú zábavu. Libreálne poslankyne, ktoré hovorili o znásilneniach, teraz mlčia.

Bol som použitý na rôzne realizácie závažného charakteru, ale nikdy sa nikto netešil zo smrti. Aj keď ste to robili pre štát. Nikdy,” hovorí o svojej práci bývalý vojak a policajt Ján Kaľavský, ktorý celý svoj profesný život strávil v službe štátu. Až do momentu, kým sa neodhodlal vypovedať proti vlastným kolegom. Zlom nastal, keď mu jeden z nich povedal, že pri zatýkaní kolegu policajta Kučerku môže zastreliť jeho deti.

“Vtedajší šéf NAKA Branislav Zurian si ma vypočul a povedal mi, aby som išiel vypovedať o tom všetkom na inšpekciu. Mal som obavy, že mi nikto nebude veriť a že sa mi pomstia. A nakoniec sa to aj takto stalo,” spomína si Ján Kaľavský na moment, ktorý zvrtol život jeho aj celej rodiny o 180 stupňov. Po výsluchu na inšpekcii u vyšetrovateľky Diany Santusovej sa z Kaľavského stal policajný agent, ktorý nahrával všetko, čo sa dialo v tíme takzvaných čurillovcov. Legálne odposluchy, ktoré schválil súd, odkryli hrozné veci. Kaľavský o detailoch informoval aj vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera. Na druhý deň mu komando vtrhlo do bytu a Kaľavského obvinili. O metódach, ktoré používali Čurillovci, o týraní ľudí vo väzbe, o úteku zo Slovenska aj o živote v Bosne Hercegovine hovoril v relácii TERAZ TAKTO bývalý policajt a snajper Ján Kaľavský.

To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

Ešte jedle rastú
na krivánskej strane.
Kto jak Slovák cíti,
nech sa šable chytí,
a medzi nás stane.

Už Slovensko vstáva,
putá si strháva.
Hej rodina milá
hodina odbila,
žije matka Sláva!

Prvostupňový súd, na ktorý sa v súvislosti s výrokmi Igora Matoviča doktor Bukovský obrátil so žalobou o poškodenie dobrého mena, už vyriekol rozsudok.

O vyšetrovaní pandemických udalostí, o tom, či sa budú dať nájsť vinníci zodpovední za úmrtia, ale aj o tom, kto si počas kovidu dokázal zachovať zdravý rozum hovoril v relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou lekár Igor Bukovský.

Na úvod voľne použijem citát, ktorý som si prečítala v konzervatívnom portáli Štandard. „Chlapci v mejkape a ženskom oblečení, ktorí pred publikom predvádzajú sexualizovanú šou. Divoko zmaľované dievčatá robia to isté. Volá sa to Drag workshop.“

Takto budú vystupovať a učiť sa mladí ľudia od 16-tich rokov. Teraz, na konci januára 2024. Chlapci a dievčatá z 11-tich krajín sa prídu učiť a predvádzať na 11 dní do Košíc na workshope sponzorovanom Európskou úniou. A... Slovenskou republikou. Má ísť vraj o umenie, ktoré sa najčastejšie predvádza v baroch a teda čo sa mladí v Košiciach naučia, sa im zíde.

Možno by som takúto akciu, ktorá mi je proti srsti, prešla bez povšimnutia. Lenže sa ukázalo, že na projekte sa zúčastňuje aj slovenská LGBTI mimovládka Saplinq, ktorá získala v minulom roku dotáciu z ministerstva kultúry 10-tisíc eur, z Fondu na podporu umenia najskôr 12-tisíc, potom 8-tisíc a 5-tisíc eur. Z ministerstva školstva - Národného inštitútu vzdelávania a mládeže dostali organizátori Drag workshopu dve finančné tranže - spolu vo výške 336-tisíc eur. A sú tam ešte ďalší štátni a verejní podporovatelia.

Zaujímalo by ma, čo na podporu tejto mimovládky hovoria samotní Košičania. Mesto Košice im poskytlo 5-tisíc eur, pritom už 1. decembra kvôli akútnemu nedostatku financií vstúpilo oficiálne do krízového režimu a ak nezdvihne dane, hrozí mu nútená správa.

A prečo na to upozorňujem? Z jednoduchého dôvodu. Verejné financie sú po matovičovsko - hegerovských vládach v kolapse, samosprávy bojujú o prežitie.

Konsoliduje a škrtá sa, kde sa dá. A preto chcem dopredu verejnosti oznámiť, že na takýto druh školenia mládeže na sexualizovanú šou LGBTI organizovanú mimovládkou už nebude rezort kultúry vynakladať peniaze daňových poplatníkov. Len aby sa dopredu vedelo.

Hovorím to skôr ako sa zdvihne vlna nenávisti a hrubosti v niektorých médiách a na sociálnych sieťach. Takže na produkciu Pride-ov, školenia mládeže a aktivistov v LGBTI témach po školách a baroch bude ministerstvo kultúry, tak ako v iných oblastiach, šetriť. Hádam tento druh v úvodzovkách umenia prežije aj bez štátnych dotácií.

Už viackrát som sa vyjadrila, že odmietam progresívnu normalizáciu a moja zásadná predstava o ďalšej činnosti rezortu je návrat k normálnosti. Ctím si rôzne názory, ale nech je každému dovolené, a teda aj mne, vyslovovať svoj postoj. Žiaľ, stále viac a viac sa ukazuje, že súčasní liberáli a progresívci sú väčšinou ľudia, ktorí chcú, aby všetci mysleli a konali ako oni. Dúhovo. A nedokážu si ani predstaviť, že by bola možná schéma života a vzťahov, v ktorých by liberáli žili tak, ako chcú žiť liberáli, ale nám ostatným by bolo dovolené žiť nejako inak. Povedzme tradične. Nevnucujte slovenskej spoločnosti váš pochmúrny štýl správania. A ak sa ľudia s iným názorom vzoprú, nesnažte sa ich zastrašiť, či prinútiť k vášmu videniu sveta a morálke.

Rozhovory s Mimi Šramovou

Prejav bol demokraticky vymazaný :)