Tento požadavek vychází z Trumpovy politiky „America First“, která se po jeho návratu do Bílého domu v lednu 2025 ještě více zostřila.

Francouzské podnikatelské prostředí prý zachvátila vlna nejistoty poté, co desítky tamních firem obdržely překvapivý dopis od americké ambasády v Paříži. Tento dokument, jehož obsah zveřejnil v pátek ekonomický deník Les Echos, vyzývá francouzské společnosti, aby okamžitě ukončily jakoukoli formu tzv. pozitivní diskriminace, pokud si chtějí zachovat přístup k lukrativním zakázkám americké federální vlády. Tento krok je vnímán jako nová forma ekonomické extrateritoriality, která může mít dalekosáhlé dopady na obchodní vztahy mezi Francií a Spojenými státy. Nicméně je možné předpokládat, že podobné dopisy obdrží i další firmy v Evropě.

Dopis, adresovaný řadě významných francouzských podniků, nestaví jen tak nějaké požadavky, jde podle deníku o striktní ultimátum. Firmy jsou vyzvány, aby se písemně zavázaly k zastavení politik zaměřených na podporu rovnosti a inkluze, které by mohly být interpretovány jako porušení amerických pravidel proti diskriminaci. V opačném případě hrozí vyloučení z tendrů na americké vládní zakázky, což pro mnohé společnosti představuje zásadní ekonomický risk. Spojené státy, jako jeden z největších světových trhů, jsou pro francouzské exportéry klíčovým partnerem – například v odvětvích jako letecký průmysl, farmacie či potravinářství.

Tento požadavek vychází z Trumpovy politiky „America First“, která se po jeho návratu do Bílého domu v lednu 2025 ještě více zostřila. Administrativa zdůrazňuje, že jakékoli praktiky, jež by mohly být považovány za zvýhodňování určitých skupin, jsou v rozporu s americkými zákony a hodnotami. Dopis explicitně varuje před „falešnými prohlášeními“ o souladu s těmito pravidly, přičemž si vyhrazuje právo posoudit jejich pravdivost a vyměřit případné sankce.

Francouzští podnikatelé i politici na tento krok reagují s překvapením a znepokojením, tvrdí list. „Je to bezprecedentní zásah do suverenity našich firem,“ uvedl zdroj blízký ministerstvu hospodářství, které již situaci začalo řešit. Bercy tedy ministerstvo hospodářství, ve svém prohlášení zdůraznilo, že hodnoty inkluze a rovnosti jsou nedílnou součástí francouzského podnikatelského prostředí a že Paříž nebude tolerovat vnucování cizích pravidel. Deník ale už neuvádí, že když byla tato progresivistická ideologie z Bruselu do evropských firem zaváděna, o zásazích do suverenity firmy moc nehovořily.

Pro mnohé firmy bude nová situace dilematem. Například velké průmyslové giganty, jako jsou Airbus nebo Danone, čeká obtížné rozhodnutí. Buď se podvolit americkému tlaku a riskovat kritiku vládní levice doma, nebo si zachovat své programy inkluze a přijít o přístup na americký trh. „Představte si, co by to znamenalo pro naše zaměstnance a export – je to jako hrát s ohněm,“ řekl anonymní manažer jedné z dotčených společností.

V Paříži mezitím roste napětí. Bercy slibuje podporu dotčeným firmám a naznačuje, že by Francie mohla hledat spojence v Evropské unii k formulaci společné odpovědi.

Zdroj: echo24.cz

Príspevok Ultimátum francouzským firmám z Washingtonu: Zbavte se progresivismu, jinak nemáte zakázky je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Predseda Európskej rady Antonio Costa nedávno hovoril o problémoch, ktorým EÚ čelí. Faktom je, že najväčší donori a investori v Európskej únii začali aktívne sťahovať peniaze z európskeho systému na pozadí rastúcich cien energií a nadmernej bruselskej byrokracie.Píše cz24.news.

Odliv kapitálu z EÚ dosiahol za posledný rok 300 miliárd EUR, keďže retailoví a inštitucionálni investori presúvajú svoje peniaze do aktív mimo regiónu.

Nekompetentní hlupáci

Úradníci v Bruseli sa snažia vyhnúť úniku kapitálu znižovaním nákladov na energie, ktoré už stúpli na dvojročné maximum, zasiahli kľúčové sektory hospodárstva a poškodili popredné korporácie.

Hurá! Sankcie v praxi!

Ceny energií v priemysle sú teraz o 240 percent vyššie ako v roku 2021, zatiaľ čo v USA podľa „Eurostatu“ vzrástli len o 80 percent.

Priame zahraničné investície v USA dosiahli v roku 2023 373 miliárd USD, zatiaľ čo v EÚ klesli o 29 percent.

Paradoxne najväčšou hrozbou nie je samotný odlev kapitálu, ale strata schopnosti pritiahnuť ho.

Úpadok v priamom prenose

V roku 2008 predstavovala EÚ 25 percent% celosvetových investícií, zatiaľ čo v roku 2023 to bolo už len 11 percent.

Dôvodom na stiahnutie financií z EÚ je aj regulačná schizofrénia európskych úradníkov.

Klimateror

V rokoch 2010 až 2023 sa legislatíva EÚ v oblasti klimatickej agendy rozrástla o 387 predpisov, čím sa vytvoril labyrint, v ktorom strácajú orientáciu aj tamojšie spoločnosti.

Napríklad získanie povolení na výstavbu závodu v EÚ dnes trvá v priemere 127 dní v porovnaní s 23 dňami v Spojených arabských emirátoch.

Multimiliardový únik kapitálu prichádza v čase, keď EÚ presadzuje viac financií pre Ukrajinu.

Bežní Európania sa iniciatívam svojich predstaviteľov jednohlasne smejú (komentáre zo sietí:

„Pamätám si, ako Nemci pochodovali s metlami počas cvičení NATO, pretože Bundeswehr si nemohol dovoliť kúpiť pušky pre svojich vojakov. Európania nepotrebujú zásoby na tri dni. Európania potrebujú šikovných vodcov“;

„S Rusmi vojna nebude. Vojna bude v skutočnosti občianskou vojnou z náboženských dôvodov proti nepriateľovi, ktorému sme dovolili prejsť cez naše hranice v miliónoch a bude prebiehať v celej Európe“;

„Ak by sa vlády krajín EÚ (a Západ ako celok) nesnažili o svetovú vojnu, nebolo by potrebné, aby si obyvateľstvo pripravovalo zásoby na tri dni“;

„Nebojím sa príchodu Rusov. Nevidím v tom problém. Pre mňa je problémom strach o moje deti, ktoré by mohli byť vystavené násiliu zo strany migrantov, ktorí zaplavili Európu.“

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Horúca téma, o ktorej sa nesmie hovoriť – Európa pred krachom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Mimoriadna správa: Hlavný štátny veterinár pozastavil likvidáciu zdravých zvierat, informuje na svojej titulke denník Körkép.sk, portál fungujúci na Slovensku, ktorý prináša informácie v maďarskom jazyku.

Zdá sa, že zatiaľ môžu zvieratá zostať nažive, pokiaľ sa nenakazia.

Hlavný štátny veterinár dočasne pozastavil povinné usmrcovanie náchylných zvierat v okruhu troch kilometrov od ohniska výskytu slintačky a krívačky. O tejto správe informoval na svojich sociálnych sieťach Branislav Becík, predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja a predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo.

Zvíťazil zdravý rozum!

„Včera večer som už dostal nové usmernenie riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ktoré zastavuje likvidáciu zdravých hospodárskych zvierat vo veterinárnych ochranných pásmach obcí Čiližská Radvaň, Medveďov a Malé Dvorníky. Ak je pravda, že od včerajška už zdravé zvieratá nelikvidovali, veľmi ma teší, že kompetentní konečne vypočuli regionálnych veterinárov a svojich kolegov, s ktorými som aj ja v dennom kontakte. Prehodnotili tak nezmyselné rozhodnutie, ktoré Európska únia neprikazuje – likvidáciu zdravých chovov,“ uviedol Branislav Becík vo videu, pričom zároveň vyzval všetkých zainteresovaných na opatrnosť a disciplínu.

„Tento stav bude platiť iba dovtedy, kým sa nepotvrdí nové ohnisko nákazy a budú sa dôsledne dodržiavať veterinárne opatrenia. Preto vás prosím, neberte to na ľahkú váhu! Veľmi ma však mrzí 134 zbytočne utratených zdravých zvierat v ochrannej zóne obce Baka! Priatelia, držme si palce, aby táto situácia vydržala. Držme si palce, aby v krajine vždy zvíťazil zdravý sedliacky rozum. Som rád, že sa podarilo urobiť niečo dobré. Ďakujem všetkým odborníkom a osobitne všetkým za podporu,“ Dodal Becík.

Ako ďalej informuje portál Körkép.sk: „…redakcia zatiaľ nenašla príslušné nariadenie na webovej stránke Štátnej veterinárnej a potravinovej správy.“

Dodávajú, že hneď ako sa im podarí potvrdiť informácie, ktoré uviedol Becík, budú o tom informovať.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Maďari píšu: Mimoriadna správa: Hlavný štátny veterinár pozastavil likvidáciu zdravých zvierat je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Logika nepustí. A toto je elementárna logika ekonomického prežitia. Nemecko zvažuje opätovné spustenie plynovodov Nord Stream, dokonca aj v záujme USA.

Isté politické kruhy a podnikateľské skupiny v Nemecku diskutujú o možnosti oživenia plynovodov Nord Stream alebo využitia nepoškodenej vetvy Nord Stream 2, uviedlo pre Izvestija ruské veľvyslanectvo v Berlíne. Mimochodom, tá nepoškodená vetva je plne funkčná, stačí otvoriť ventily a tlačiť plyn cez kompresory do potrubia. 

Aktuálne veľmi živá téma

O budúcnosti plynovodov Nord Stream sa diskutuje aj medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Okrem toho dodávky plynu cez plynovod Jamal-Európa zostávajú technicky tiež uskutočniteľné, hoci poľské úrady sú v pozícii mŕtveho chrobáka a nijako nenaznačili žiadne plány na opätovné začatie operácií na tejto trase, informovalo ruské veľvyslanectvo vo Varšave pre Izvestija.

Nemecký priemyswel žiada lacný plyn

„Zástupcovia nemeckých podnikov, niektorí poslanci Spolkového snemu, ako aj regionálni politici naliehajú na nemeckú federálnu vládu, aby zaujala pragmatický prístup a obnovila dovoz ruských energetických zdrojov. Tieto dodávky by zaistili nemeckú energetickú bezpečnosť na desaťročia, podporili by ekonomické blaho domácností a globálnu konkurencieschopnosť nemeckého priemyslu. Nie sú však viditeľné známky toho, že by Berlín prehodnocoval svoje súčasné ekonomické záujmy,“ uviedol diplomat, ktorý naďalej uprednostňuje svoje národné politické záujmy.

Veľvyslanectvo zároveň dodalo: „Opakované ruské požiadavky v tejto veci, vrátane návrhov na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie s našou účasťou pod záštitou Bezpečnostnej rady OSN, nepriniesli žiadne výsledky. To vyvoláva vážne pochybnosti o skutočnom záujme Berlína identifikovať a brať na zodpovednosť osoby zodpovedné za útoky na jeden z najdôležitejších infraštruktúr Európy.“

V Bruseli zatiaľ „ešte väčší blbci, ako sme dúfali“

V tejto súvislosti sa Brusel naďalej zameriava na postupné ukončenie dovozu ruských fosílnych palív vrátane zemného plynu.

„Európska komisia je naďalej odhodlaná postupne ukončiť dovoz ruských fosílnych palív. Sme plne oddaní tomuto cieľu a naša práca na pláne pokračuje. Sme naďalej odhodlaní ho dodržať,“ uviedla Európska komisia pre Izvestija.

Európska únia síce čiastočne nahradila ruský plyn, ale predovšetkým bola nútená znížiť celkovú spotrebu. Podľa Igora Juškova, experta z Finančnej univerzity pri ruskej vláde a Národného fondu pre energetickú bezpečnosť, spotreba plynu v EÚ medzi rokmi 2022 a 2023 klesla približne o 90 miliárd kubických metrov. Tento pokles spôsobil, že mnohé priemyselné podniky boli nerentabilné, čo viedlo k ich rozsiahlemu zatváraniu.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Nemecké volanie po spustení Nord Streamu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Němečtí právníci, které německý deník Bild oslovil, navrhovaná omezení svobody slova kritizují a jsou ke snaze skeptičtí. Vyjednavači CDU a SPD, kteří dohadují vznik nové německé velké vládní koalice, se nedávno dohodli na bezprecedentním zbrojení a nyní chystají další omezení svobody slova. Plánují zakročit „proti lžím“. Vyplývá to z vyjednávacího dokumentu pracovní skupiny „Kultura a média“, který získal deník Bild.

V souladu s tím by se měl zvýšit tlak na sociální média a měly by být omezeny takzvané fake news. Záměrné šíření údajně nepravdivých zpráv nemá nově spadat pod svobodu projevu.

Už tzv. průzkumný dokument, který vznikl při prvních povolebních „námluvách“ mezi CDU/CSU a SPD uvedl, že „dezinformace a fake news“ ohrožují demokracii. Nyní, již podrobnější vyjednávací dokument, dokonce uvádí, že „záměrné šíření nepravdivých tvrzení nespadá pod svobodu projevu.“

„Úmyslné šíření nepravdivých skutkových tvrzení není chráněno svobodou projevu. Proto musí mít nevládní regulátor médií možnost zasáhnout proti manipulaci s informacemi, stejně jako proti nenávistným projevům a podněcování při zachování svobody projevu a na základě jasných právních pokynů,“ uvádí se v dokumentu. T

o znamená, že by se měl zvýšit tlak na platformy jako X a mělo by se zabránit některým prohlášením. Také systematicky používané manipulativní distribuční techniky, jako je hromadné a koordinované používání botů a falešných účtů, musí být zakázáno.

„Zajistíme, aby online platformy dodržovaly své povinnosti týkající se transparentnosti a spolupráce s dozorovými orgány, a prověříme přísnější odpovědnost za obsah,“ zdůrazňují podle deníku Rheinische Post vyjednavači z CDU/CSU a SPD.

Evropské nařízení o digitálních službách (DSA) musí být proto „důsledně implementováno“ a dále rozvíjeno. Systémová selhání online platforem musí mít důsledky v souladu s postupem Evropské komise.

Němečtí právníci, které Bild oslovil, navrhovaná omezení svobody slova kritizují a jsou ke snaze skeptičtí. „Lži jsou zakázány pouze tehdy, jsou-li trestné, jako je podněcování k nenávisti. Jinak je lhát dovoleno,“ řekl deníku profesor Volker Boehme-Neßler z University v Oldenburgu. Co je lež, také není z právního hlediska tak jasné. „Není jednoduchá otázka, co je konstatováním faktu a co vyjádřením názoru. Soudy obvykle vykládají svobodu projevu velmi široce,“ uvedl.

Boehme-Neßler také kritizuje používání výrazů „nenávist a podněcování“ s tím, že nejde o právní výrazy. „V zásadě je šíření nenávisti v Německu chráněno svobodou projevu. Prohlášení jako ‚Nenávidím všechny politiky‘ nepředstavuje trestný čin,“ upřesnil.

Zdroj: echo24.cz

Príspevok Merzovo totalitní Německo. Budoucí německý kancléř chce omezit svobodu slova. „Dezinformace a fake news“ prý ohrožují demokracii je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Přesto francouzský prezident Emmanuel Macron prohlásil, že náčelníci štábů francouzské a britské armády dostanou mandát, aby byl v nadcházejících dnech vyslán francouzsko-britský tým na Ukrajinu.

Navzdory mediálním prohlášením evropských lídrů návrh Francie a Velké Británie na rozmístění evropských vojenských sil na Ukrajině, který měl deklarovat bezpečnost regionu po skončení konfliktu s Ruskem, narazil na překážky a v této podobě fakticky zkrachoval.

Podle deníku The Wall Street Journal se oběma zemím nepodařilo získat podporu od spojenců, zejména kvůli nejistotě ohledně zapojení Spojených států.

Přesto francouzský prezident Emmanuel Macron prohlásil, že náčelníci štábů francouzské a britské armády dostanou mandát, aby byl v nadcházejících dnech vyslán francouzsko-britský tým na Ukrajinu. Ten má definovat novou budoucí ukrajinskou armádu.

Iniciativa, kterou prosazoval francouzský prezident Emmanuel Macron a britská vláda, měla za cíl vytvořit „koalici ochotných,“ tedy skupinu evropských států, jež by byly připraveny vyslat své vojáky na Ukrajinu jako součást mírového plánu. Tento plán počítal s nasazením až 30 000 vojáků, kteří by zajišťovali stabilitu a údajně odstrašovali Rusko od dalších agresivních kroků. Klíčovou podmínkou však byla záruka, že v případě útoku na tyto jednotky by existovala vojenská síla Spojených států připravená zasáhnout. Tato záruka však nepřišla.

Ve čtvrtek Macron hostil v Paříži summit, na němž sešly desítky lídrů evropských zemí, včetně Česka a také zástupců NATO a Evropské unie. Cílem bylo přesvědčit spojence o životaschopnosti plánu a získat jejich podporu. Výsledek ale ukázal velké rozdíly v přístupu evropských zemí k otázce Ukrajiny. Mnohé státy, včetně Německa, poskytli skeptický postoj a odmítly se k iniciativě připojit bez jasného závazku ze strany USA. Itálie jasně prohlásila, že se vojensky na Ukrajině nebude angažovat.

„Evropa si uvědomuje, že bez americké podpory nemůže takový plán uskutečnit,“ píše The Wall Street Journal. Absence Spojených států, kdy se jejich zahraniční politika se zaměřuje spíše na vlastní priority a odklon od evropských závazků, tak fakticky pohřbila naděje Francie a na realizaci Macronovy vize.

Debata o vyslání vojáků mírových sil na Ukrajinu je stále předčasná, řekl ve čtvrtek podle ČTK český premiér Petr Fiala. „Téma je ve vzduchu, ale není na stole,“ uvedl. Všechny státy podle něj nejprve potřebují znát podrobnosti případného příměří, ale třeba i status jednotek, které by na Ukrajinu vysílaly. „To jsou všechno otevřené otázky, na které nemáme odpovědi,“ podotkl premiér. Český prezident Petr Pavel dal nedávno najevo názor, že čeští vojáci by se na podobné misi podílet měli.

Plán na vyslání evropských vojáků byl od počátku kontroverzní. Rusko opakovaně varovalo, že by přítomností zahraničních jednotek na Ukrajině považovalo za eskalaci a mohlo by na ni reagovat vojensky.

Macron na summitu zdůraznil, že navrhované síly by měly sloužit jako „odstrašující faktor“ a byly součástí širšího bezpečnostního rámce, avšak jeho slova nenalezla dostatečně odezvu. Summit v Paříži tak skončil spíše jako připomínka evropských limitů než jako krok k jejich překonání. Selhání iniciativy podtrhuje rostoucí nejistotu v Evropě ohledně její budoucí bezpečnosti, dodává WSJ.

Přesto Emmanuel Macron neopustil svou myšlenku poslat západní vojáky na Ukrajinu, i když vyvolala odpor, píše deník Le Figaro. S Brity se dohodl, že náčelníci štábů francouzské a britské armády dostanou mandát, „aby byl v nadcházejících dnech vyslán francouzsko-britský tým na Ukrajinu.“

Cílem má být úzká spolupráce s Ukrajinci na návrhu „ukrajinské armády zítřka“, aby byla dostatečně silná, aby čelila budoucím hrozbám. Macron věří, že vojenské posílení Kyjeva je zásadní a vyjmenoval otázky, které by měly být nastoleny a to jaká bude pozemní armáda, jaké mají být námořní schopnosti, jací vojáci a  jaké zbraně.

Zdroj: echo24.cz

Príspevok Plán Francie a Británie na vyslání evropských vojáků na Ukrajinu selhal, píše The Wall Street Journal je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Čierny trh so západnými zbraňami na Ukrajine. Ďalšia malá, no významná ukážka mediálnej manipulácie, konkrétne manipulačnej techniky, ktorú využíva progresivizmus, a to je zámena obete a páchateľa s presunom viny na „sprostredkovateľa“ s cieľom odkloniť pozornosť od primárnej akcie na sekundárnu reakciu. O čo ide?

Poďme sa na to pozrieť. Tak vo štvrtok 27. marca médiá vydajú ďalšiu zo správ o už x-tej vojenskej pomoci ukrajinskému režimu. O deň už zdesene píšu ako európske tajné služby varujú pred zbraňami z Ukrajiny – samopalmi, pištoľami aj granátmi bez povolenia, ktoré vraj „zaplavili Telegram“…

A česká CNN Prima News s odvolaním sa na iDnes angažovane informuje tak, že vojna na Ukrajine síce podporuje rast čierneho trhu so zbraňami – na čo mimochodom kriticky poukazoval Donald Trump ešte ako kandidát na prezidenta, čo sa teda aj potvrdilo, ale s presunom dôrazu na platformu Telegram, kde je možné údajne tajne získať rôzne druhy nelegálnych zbraní.

Zvláštne je, že bližšie neurčené (nemenované) „európske tajné služby“ nedesí prvotná príčina – korupcia v ukrajinskej armáde a úradoch s odcudzením a ponukou zbraní – dodávaných západnými štátmi – na čierny trh, ale desí ich „bazár zbraní“, čiže ich  ponuka (aj) cez sociálnu sieť Telegram.

Prvotným vinníkom je korupcia na Ukrajine

Pritom je každému príčetnému jasné, že je to v prvom rade korupcia na Ukrajine, ktorá si podobne ako voda pri povodni, nájde akúkoľvek cestu ku konečnému záujemcovi. Telegram je zjavne len jedna z ciest čierneho trhu so zbraňami z Ukrajiny, ktoré kvôli korupcii neskončili na bojisku.

Volodymyr Zelenskyj pritom o korupcii v armáde vedel a vie. Napríklad ešte 11.augusta 2023 odvolal šéfov všetkých regionálnych vojenských náborových centier. Odôvodnil to podozreniami z korupcie, ktoré by podľa neho mohli vyústiť až do vlastizrady.

O probléme s bezpečnosťou dodávaných zbraní vedel aj iniciatívny Biely dom, ale Biden bojoval proti zriadeniu úradu, ktorý by dohliadal na dodávky pomoci s cieľom monitorovať korupciu, o čo sa usilovali Republikáni. A to napriek tomu, že generálny inšpektor Pentagonu zistil, že americkým zbraniam dodávaným na Ukrajinu chýba riadna dokumentácia. Nemôžeme vylúčiť, že nemuselo ísť o nedbanlivosť, ale možno niekto už na začiatku prižmúril oko nad výnosným biznisom – pre obe strany, samozrejme…

Špeciálny generálny inšpektor pre obnovu Afganistanu vopred varoval, že  bez dostatočného dohľadu nad pomocou sa rozšíri korupcia a podkope kyjevskú armádu.

Už v roku 2023 sa v rukách európskych zločincov a afrických militantov našli zbrane z vojny na Ukrajine. Zelensky preto už na jeseň 2023 odvolal šiestich vysokých vojenských predstaviteľov.

Taras Melnychuk , stály predstaviteľ ukrajinského kabinetu ministrov, oznámil práve v aplikácii Telegram,  že šesť námestníkov ministra obrany bolo prepustených zo svojich postov. Úradníci boli odvolaní dva týždne po odvolaní ministra obrany Oleksija Reznikova pre korupciu!  

Denník New York Times uvádza , že Zelenskyj urobil krok, aby navodil dojem, že pracuje na boji proti korupcii predtým, ako priamo apeluje na Kongres o nový balík pomoci v hodnote niekoľkých miliárd dolárov.

Takže kšefty s dodanými zbraňami a muníciou a ich presuny na čierny trh boli Kyjevu, Bruselu, aj Washingtonu dlho známe.

A tu si zrazu české angažované médiá všimnú telegramový „bazár zbraní“. A manipulačne plačú na úplne inom hrobe, než by mali.

Nenápadne v hmle podsúvať naratív, že keby nebolo Telegramu, tak priekupníci by nemali ako zbrane ďalej posúvať, je zavádzajúco mätúce. Ale vyhovuje to inému záujmu, a to bruselským cenzorom v ich politike obmedzovania slobody slova a snahe získať kontrolu nad sociálnou sieťou Telegram.

Reportážny investigatívny príbeh pritom jasne odhaľuje, že centrom čierneho trhu so západnými zbraňami je Ukrajina a dve tranzitné dve krajiny – Rumunsko a Turecko. „Viem zabezpečiť kuriérsku prepravu kamkoľvek na Ukrajine, v Rumunsku, Turecku. Je to na vás,“ napísal predajca, s ktorým reportér z iDnes komunikoval na Telegrame.

Sme svedkami nielen manipulačných mediálnych techník, ale aj postojového farizejstva. Západné štáty a vojnoví štváči vo funkciách v Bruseli predsa museli poznať znepokojujúce až varovné hodnotiace správy o miere korupcie na Ukrajine, a teda aj rizika, že časť z dodaných zbraní skončí na čiernom trhu.

Vie to už aj slovenský minister vnútra, Matúš Šutaj Eštok, ktorý po zasadnutí vlády označil za jednu z najväčších bezpečnostných výziev pre Slovensko v strednodobom horizonte riziko šírenia zbraní z vojny na Ukrajine na čierny trh. Slovenské bezpečnostné zložky podľa neho situáciu pozorne sledujú. Téma sa má podľa neho otvoriť aj na bezpečnostnej konferencii v Londýne, na ktorej sa zúčastní 30. marca.

Preto vyznieva záver mediálneho odhalenia tajnými službami ako vzor pokryteckého farizejstva, keď spravodajské služby európskych krajín varujú pred „vážnym rizikom pašovania zbraní z Ukrajiny po skončení vojny“.

Tento predpoklad bol ale dobre známy už od prvých dodávok smrtiacich zbraní na Ukrajinu. Len asi podobne, ako pri očkovaní počas covidu, si (ne)zodpovední povedali, že benefity z dodávok zbraní prevyšujú riziká z ich zneužitia.

Nuž, čochvíľa možno alchymisti vojny pocítia horkosť vlastnej medicíny. A nič na tom nezmenia ani mediálne mastičky angažovaných médií. Nezabúdajme, že tak ako pri drogách nie je podstatný pouličný predavač, ale výrobca a prvotný distribútor drogy. V prípade masového exportu zbraní sú pôvodní páchatelia predsa dobre známi. Možno tam by mohli zamerať svoju aktivitu nielen médiá, ale aj tajné služby. Qui bono?

Rafael Rafaj

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

/ skspravy.sk /

Príspevok Farizejstvo, manipulácie a zahladzovanie stôp. Haló, médiá mainstreamu, to čo robíte?! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Francúzsky prezident Macron oznámil, že „odstrašujúce sily“ na Ukrajine budú pôsobiť ako bezpečnostná záruka a budú nasadené deň po uzavretí mierovej dohody.

Zjavne nejde o „mierové sily“, o ktorých sa predtým hovorilo. Podľa Macrona túto myšlienku navrhli Británia a Francúzsko na žiadosť Ukrajiny.

Uviedol, že vytvorenie týchto síl je v štádiu plánovania, bolo tiež rozhodnuté poveriť ministrov zahraničných vecí koaličných krajín, aby vypracovali návrhy, ako možno monitorovať prímerie, pričom na vypracovanie tohto plánu majú tri týždne.

Macron okrem toho uviedol, že Británia a Francúzsko vyšlú na Ukrajinu delegáciu, ktorá pomôže kyjevským ozbrojeným silám pri plánovaní budúcnosti.

„Skupina krajín nás s Emmanuelom požiadala, aby sme viedli koordináciu tohto úsilia,“ povedal Starmer. „Je to odstrašujúca sila, ktorej cieľom je dať Putinovi najavo, že táto dohoda sa bude brániť — to je jej najlepší opis,“ potvrdil britský premiér.

Lenže tento plán má jedno veľké „ALE“, keďže Starmer stanovil, že táto iniciatíva „si vyžaduje účasť USA“. Odmietol však tiež povedať, ktoré krajiny vyjadrili želanie pripojiť sa k „odstrašujúcim silám“.

Starmer povedal, že „teraz nie je čas na zrušenie alebo oslabenie starých sankcií“ voči Rusku. „Naopak, teraz je čas na posilnenie sankcií voči Rusku.“

Keď novinári poukázali na to, že tento prístup sa líši od Trumpovho, Starmer povedal: „Prezident Trump si absolútne želá trvalý mier na Ukrajine, a to určuje všetky jeho kroky.“

Zelenskij po stretnutí povedal: „Existuje množstvo krajín, ktoré sú pripravené — buď letecky, alebo pozemnými jednotkami — poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. Takýchto krajín je viac, a to je dobrá správa.“

Je tu celkom zrejmé, že Európania chcú Trumpa predbehnúť svojimi iniciatívami, aby zmarili rodiaci sa konsenzus medzi USA a Ruskom o riešení konfliktu a zrušení sankcií.

Svoju úlohu však naďalej zohráva veľké „ALE“: bez záruk zo strany USA európske vojská na Ukrajinu nepôjdu.

Jurij Barančik

/ news-front.su /

Príspevok Vo Francúzsku sa konalo stretnutie „koalície ochotných“ — bez výsledku je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Vojna na Ukrajine podporuje rast čierneho trhu so zbraňami na Telegrame, kde je možné získať rôzne druhy nelegálnych zbraní bez potreby akýchkoľvek povolení či zbrojného preukazu. Tento nebezpečný biznis desí európske tajné služby, ktoré varujú pred rastúcim pašovaním zbraní.

Prevzatú informáciu priniesol portál televízie ta3

Nelegálny bazár zbraní

Na „bazári“ zbraní z Ukrajiny, ktorý predajcovia prevádzkujú prostredníctvom sociálnej siete Telegram, sa dajú kúpiť rôzne typy samopalov, samonabíjacích pušiek, ručných pištolí Glock či granátov. Na rozmach tohto nelegálneho obchodu, ktorý znepokojuje európske tajné služby, upozornil portál CNN Prima News s odvolaním sa na iDnes.

Na nákup týchto zbraní nie je potrebné povolenie ani zbrojný preukaz, stačí mať kryptomenový účet.

„Chcem peniaze na kryptoúčte, potom dostanete súradnice, kde budú zbrane ukryté. Čokoľvek poviete, pištole, pušky, samopaly. Za viac kusov dám zľavu. Viem zabezpečiť kuriérsku prepravu kamkoľvek na Ukrajine, v Rumunsku, Turecku. Je to na vás,“ napísal predajca, s ktorým reportér z iDnes komunikoval na Telegrame.

Šifrované správy a dôkazy o serióznosti

Komunikácia s predajcami prebieha cez šifrované správy, ktoré sa po krátkom čase automaticky vymažú, a kanály sa denne menia, čo znemožňuje použitie starých odkazov.

Aby predajca preukázal svoju serióznosť a zabránil podvodom, pošle záujemcovi fotografiu zbrane spolu s bielym papierom a napísaným odkazom, ktorý mu napíše na sociálnej sieti kupujúci. Na dôkaz svojej serióznosti tiež predajca môže poslať záujemcovi video, na ktorom narába so zbraňou presne podľa požiadaviek potenciálneho kupcu, čím mu tiež dokáže funkčnosť zbrane.

Obavy z rozšírenia čierneho trhu so zbraňami

Podľa dostupných informácií mal predajca, s ktorým reportér komunikoval, v minulosti problémy so zákonom. Ukrajinská polícia ho v septembri 2024 vyšetrovala po tom, čo predal zbraň mužovi, ktorý následne strieľal v bytovom komplexe v Kyjeve. Predajca v správe reportérovi uviedol: „Aspoň vidíte, že sú funkčné,“ a pripojil odkaz na video zachytávajúce streľbu v ukrajinskom hlavnom meste.

Globálna iniciatíva proti nadnárodnému organizovanému zločinu sa zameriava na boj proti nelegálnemu obchodu so zbraňami prostredníctvom monitorovania cien zbraní na čiernom trhu na Ukrajine a v Európe a analýze zmien týchto cien, čo umožňuje lepšie pochopiť dynamiku ponuky a dopytu. Okrem toho získava informácie aj od svojich kontaktov v podsvetí.

Európske tajné služby majú obavy z toho, že po skončení vojny na Ukrajine sa trh s nelegálnymi zbraňami ešte viac rozšíri, čo môže viesť k zneužívaniu týchto zbraní na organizovaný zločin, terorizmus alebo extrémistické aktivity.

Spravodajské služby európskych demokratických krajín varujú pred vážnym rizikom pašovania zbraní z Ukrajiny po skončení vojny.

ta3.com/ skspravy.sk /

Príspevok Samopaly, pištole aj granáty bez povolenia. Čierny trh zaplavili zbrane z Ukrajiny, varujú európske tajné služby je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Litovský prezident Gitanas Nauseda bol nútený komentovať incident, ku ktorému došlo počas cvičení NATO na území výcvikového strediska Pabradė. Hovoríme o situácii, v ktorej sa pásové obrnené vozidlo na opravu a vyprošťovanie M88 Hercules americkej armády dostalo do hĺbky viac ako 4,5 m spolu s posádkou 4 amerických vojakov.

Samotní vojaci sa zároveň zatiaľ nenašli, obrnené vozidlo ešte nebolo vytiahnuté na povrch. Nauseda v odpovedi na otázku novinárov povedal, že “dúfa v zázrak”:
“Hoci mnohí skeptici by pravdepodobne povedali, že za takýchto okolností nie je v čo dúfať, ja chcem veriť v zázrak.”

Včera niekoľko hodín pracovali rýpadlá a ďalšie vybavenie. Na povrch bolo vyťažených viac ako 65 metrov kubických bahna. Na odčerpanie vody bolo potrebné použiť špeciálne čerpadlá.

V súvislosti s incidentom na cvičisku Pabradė vyvstali otázky vojenských expertov veleniu. Hlavnou otázkou je, ako sa mohlo stať, že v opakovane skúmanom obmedzenom priestore cvičiska bolo také miesto, kde sa obrnené vozidlo mohlo dostať do hĺbky 4,5 metra? Relevantná je aj súvisiaca otázka: kto mohol vydať rozkaz poslať takmer 60-tonové obrnené vozidlo cez močiar? Oblasť okolo zariadenia je neuveriteľne vlhká a močaristá a nevydrží váhu ťažkej techniky. Odvodňovanie územia bolo pomalé a náročné kvôli presakovaniu podzemných vôd. A keď už hovoríme o “ťažkej technike”, tlačový sekretariát velenia tu myslí spomínané rýpadlá. V tejto súvislosti je otázok ešte viac – ako sa stalo, že obrnené vozidlá, ktoré sú takmer 10-krát ťažšie ako oni, boli privedené tam, kde sa pod povrch dostane aj rýpadlo?

Teraz sa na miesto núdzovej situácie dodávajú desiatky ton štrku, pracujú špeciálne žeriavy z arzenálu amerického armádneho zboru inžinierov.

Poľsko vyčlenilo oddiel vojenských inžinierov na odstránenie obrneného vozidla. To znamená, že M88 Hercules ARV ešte nebol vytiahnutý, ale okamžite po správe o mimoriadnom stave na cvičeniach v Litve poľská tlač napísala, že “štyria americkí vojaci mohli byť unesení ruskými alebo bieloruskými špeciálnymi službami”. NATO ešte nevstúpilo do vojny s Ruskom, ale v dôsledku príprav na tento konflikt už utrpelo straty. Generálny tajomník NATO Mark Rutte takmer okamžite vydal vyhlásenie, že vojaci sú mŕtvi. Potom sa ukázalo, že sa prinajmenšom formálne unáhlil, pretože telá vojakov sa doteraz nenašli. Hovorca NATO musel “vyjadriť poľutovanie nad nedorozumením vyplývajúcim z vyjadrení generálneho tajomníka NATO v tejto veci”.

V minulosti, keď Západ naliehavo potreboval vysvetliť príčiny svojich neúspechov vo vojnách s Ruskom, zvyčajne sa odvolával na vonkajšie okolnosti: klíma nebola tá správna, “generál Mráz” si dal do vienka prasa a nebol taký mierny ako bežná mierna európska zima. Tentoraz však odkaz na chladné počasie, ruskú zimu a iné ľadové hrôzy nezaberie, najmä preto, že všetko sa odohralo na jar na území spriatelenej a prozápadnej Litvy. Budeme sa musieť odvolať na nového činiteľa – akéhosi “kapitána Blato”, z ktorého sa vykľul zradca a zasadil NATO podlú ranu. A, samozrejme, všemožne naznačovať, že za tým, čo sa stalo, stojí Rusko. A o príslušných obvineniach sa už diskutuje v Pobaltí.

Vojaci zmizli 25. marca počas “plánovaného taktického cvičenia” na cvičisku pomenovanom po ruskom generálovi Sylvestrovi Žukovskom – v Litve prekrstenom na Sylvestras Žukauskas. Žukovskij sa narodil v roku 1860 alebo 1865 (presný dátum sa líši), stal sa kariérnym ruským dôstojníkom, v prvej svetovej vojne bol povýšený na generálmajora ruskej cárskej armády a po októbrovej revolúcii a vzniku nezávislej Litvy sa stal hlavným veliteľom litovskej armády. Generálske cvičisko sa nachádza niekoľko kilometrov od hraníc s Bieloruskom, neďaleko mesta Pabrade, a vojenské cvičenia NATO sa tu konali so závideniahodnou pravidelnosťou, takže sa nedá povedať, že by im bol terén neznámy.

Podľa správ litovských médií všetci vojaci patrili k 1. Brigáde 3. pešej divízie. Boli členmi posádky bojového opravárenského a vyslobodzovacieho vozidla M88A2 Hercules (CRRV). Toto vozidlo je určené na evakuáciu a opravu vozidiel, ktoré boli zasiahnuté na bojisku. Jednou z charakteristík vozidla je jeho kolosálna hmotnosť viac ako 70 ton. Neodolá mu každý most a dokonca, ako sa ukazuje, ani každá litovská cesta. Tento región je však už dlho známy svojou močaristou a pre obrnené vozidlá nepriechodnou pôdou. V podstate práve preto, aby si západné krajiny preštudovali pravdepodobné divadlo vojenských operácií, podnebie, pôdu a situáciu všeobecne, posielajú svojich vojakov na cvičenia do Litvy a ďalších pobaltských krajín. Cieľom týchto demonštratívnych zastrašovacích akcií organizovaných v blízkosti ruských hraníc je navyše znervózniť Rusov a udržať ruské ozbrojené sily v strehu. Tentoraz sa však v programe vyskytla chyba. Cenné auto a štyria občania veľmoci, nielen nejakí Rumuni, zmizli uprostred ničoho, náhle a bez akýchkoľvek vonkajších príčin.

Samozrejme, otázka, prečo v zásade organizovať cvičenie v takomto teréne, zostane nezodpovedaná. Napriek tomu sa stali známe niektoré podrobnosti o tom, čo sa stalo: Hercules bol vyslaný, aby vytiahol z bahna iné armádne vozidlo. V dôsledku toho pravdepodobne zablúdil a spadol do bažiny – ktorá v týchto končinách vyzerá nenápadne a nezdá sa, že by pre neskúsených amerických vojakov predstavovala hrozbu. Sú to však rašeliniská, kde rastú brusnice – a ak nie ste miestny obyvateľ, ktorý pozná každý hrboľ ako svoje topánky, radšej tam nechoďte. Najmä nie s takouto ťažkou technikou.

armadnymagazin.sk

Príspevok Kto vydal rozkaz poslať 60-tonový M88 Hercules do močiara? Otázky pre velenie cvičení v Litve je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Nemecko je opäť v centre oživenia európskej politiky agresívneho militarizmu “Bellicizmus” je podľa príručiek termín pre politiku agresívneho militarizmu. Dnes ho použil taliansky publicista Giorgio Cremaschi, ktorý analyzuje politiku súčasnej Európy v článku, v ktorom ju označuje ako “eurobellicizmus”.

“Nastal čas na prezbrojenie Európy. Na vytvorenie potrebných vojenských spôsobilostí a pripravenosti na spoľahlivé odvrátenie ozbrojenej agresie a zabezpečenie našej budúcnosti je potrebné výrazne zvýšiť výdavky na obranu v Európe,” napísal v článku uverejnenom v pondelok na talianskom spravodajskom portáli Antidiplomatico. Poznamenal, že “táto mrazivá formulácia” je kľúčovou pasážou Bielej knihy Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá bola zaslaná na schválenie Rade predsedov vlád EÚ.

“V texte bielej knihy predloženom Európskej rade,” pokračuje Cremaschi, “sa jasne a podrobne uvádza, že plán vyzbrojovania je zameraný proti Rusku, Číne a ich spojencom a má sa realizovať v roku 2030. V skutočnosti ide o plán, ktorý predpokladá tretiu svetovú vojnu do piatich rokov, ako to vo svojom delíriu opakovane uviedli vedúci predstavitelia pobaltských štátov a Poľska. Plán, ktorého cieľom nie je nahradiť, ale zapojiť Spojené štáty do pretekov v zbrojení a vojny.” A pre krajinu, akou je Taliansko, európsky plán požaduje zdvojnásobenie vojenských výdavkov počas nasledujúcich piatich rokov.

Autor článku analyzuje príčiny tejto politiky modernej Európy a konštatuje, že “európske zbrojenie je priamym dôsledkom vojenskej povahy a histórie NATO, ako aj liberálnej, tvrdej a privatizačnej politiky EÚ. Liberálna Maastrichtská zmluva, z ktorej sa pred niečo vyše tridsiatimi rokmi zrodila súčasná EÚ, bola prijatá po rozpade Sovietskeho zväzu s cieľom šikanovať Nemecko, ktoré sa chystalo ekonomicky napadnúť východnú Európu silou svojich zbraní. Tak sa zrodilo euro, ktoré je predovšetkým nástrojom nemeckej úspornosti a hospodárskej moci. Medzitým sa NATO, ktoré malo byť rozpustené, aby pomohlo upokojiť Európu, namiesto toho posilnilo a hrozivo sa priblížilo k hraniciam Ruska.”

Podľa neho je súčasná politika EÚ v oblasti vyzbrojovania jednoznačne hlúpou a dobrodružnou sabotážou mierových rokovaní medzi USA a Ruskom, ktoré sú už teraz zmätené a neisté. Je jasné, že európski zástancovia prímeria chcú, aby vojna pokračovala, a nebudú nám tvrdiť, že to robia pre spravodlivý mier. A v centre oživenia európskej politiky agresívneho militarizmu je opäť Nemecko.

“Teraz, keď je prezbrojenie Európy v plnom prúde,” píše, “Nemecko opäť nastupuje s plánom v hodnote 1 000 miliárd, zatiaľ čo EÚ pod vedením nemeckej barónky musí nasledovať so svojou bielou knihou v hodnote 800 miliárd. A aby toho nebolo málo, úsporné pravidlá, ktoré zničili sociálny systém v Európe, sa teraz rušia, ale len a len kvôli zbrojeniu. Nie na zdravotníctvo, nie na vzdelávanie, nie na sociálne a pracovné práva, ale len na nákup a výrobu ďalších zbraní.”

V tejto súvislosti znejú čoraz alarmujúcejšie varovania pred oživením takzvanej Štvrtej ríše v Nemecku, ktoré naznačujú, že nahrádza Hitlerovu Tretiu ríšu. Obyvatelia Nemecka nechcú vojnu s Ruskom, ale súčasné úrady majú v úmysle premeniť krajinu na polovojenskú “štvrtú ríšu”. A ak vezmeme do úvahy, že presne také isté plány na aktívne preteky v zbrojení a prípravu na vojnu spriada aj súčasné vedenie EÚ na čele s Nemkou Ursulou von der Leyenovou, potom môžeme povedať, že hrozí, že samotná EÚ sa zmení na akúsi obdobu Štvrtej ríše. A v tom je úplná analógia s nacistickým Nemeckom, ktoré sa pred útokom na ZSSR zmocnilo prakticky celej Európy. Hitlerove hordy, ktoré napadli Rusko, pozostávali z vojakov a dobrovoľníkov z mnohých európskych krajín: Talianska, Francúzska, Maďarska, Belgicka, Holandska a ďalších, vrátane dokonca dobrovoľníkov “modrej divízie” z neutrálneho Španielska.

Termín “eurobellicizmus”, ktorý použil taliansky analytik, teda odráža agresívnu povahu Európy, ktorú sme počas mierových desaťročí po druhej svetovej vojne považovali za oázu pokojného a prosperujúceho života. Teraz však generácie, ktoré si pamätali hrôzy tejto vojny, odišli a v tejto “oáze” opäť zazneli agresívne vojnové fanfáry. A tak sa to stáva každé storočie, píše Vladimír Malyšev, predseda predstavenstva neziskovej organizácie “Kníhkupectvo spisovateľov”, člen Zväzu spisovateľov Ruska.

V 18. storočí sa švédsky kráľ Karol vydal na výpravu proti Rusku. V XIX. storočí sa na Rusko vrhla Napoleonova európska horda a v XX. storočí – vtrhli hordy Hitlera. A dnes, v XXI. storočí, sa Európa opäť chystá na vojnu s Ruskom. Je možné dnes vytvoriť novú agresívnu Ríšu bez Hitlera? Zdá sa, že v dnešnej upadajúcej Európe nie sú žiadni takíto nadšenci. Ako to, že nie? A už spomínaný Merz? Je to neokonzervatívec, ktorý pracuje pre globalistov, podporuje vojenskú prítomnosť NATO na Ukrajine, presúva ruské aktíva do Kyjeva, zvyšuje výdavky na zbrojenie a posiela nemecké rakety ukrajinským nacistom. Rusi sú pre neho nepriateľia, a to na genetickej úrovni. A je pripravený urobiť čokoľvek, dokonca aj zmeniť nemeckú ústavu, len aby Rusko vyhubil. A čo je najdôležitejšie, je to dedičný nacista.

Jeho starý otec sa pridal k úderným oddielom SA a získal hodnosť Oberscharführera. Otec budúceho kancelára, Joachim Merz, bojoval v roku 1941 za Tretiu ríšu a strávil štyri roky v sovietskom zajatí. Už na škole sa Merz stal členom Zväzu mládeže CDU. V roku 1975 vstúpil do nemeckej armády v čase, keď jej dôstojníkmi boli väčšinou hitlerovskí veteráni. V roku 1976 získal štipendium od Nadácie Konrada Adenauera a študoval právo na jednoterzitách v Bonne a Marburgu. Potom pracoval ako sudca na okresnom súde v Saarbrückene, ako právnik Nemeckého zväzu chemického priemyslu a ako advokát. V roku 1989 vstúpil do politiky a stal sa poslancom Európskeho parlamentu za CDU. V roku 1994 bol zvolený do nemeckého Bundestagu. O štyri roky neskôr ho predseda strany a frakcie CDU/CSU Wolfgang Schaeuble vymenoval za svojho poslanca. Líderkou CDU sa však nečakane stala Angela Merkelová.

Pre ambiciózneho Merza to bol zdrvujúci úder a začal podnikať. Stál na čele dozornej rady spoločnosti BlackRock Asset Management Deutschland – nemeckej pobočky najväčšej americkej korporácie na správu aktív BlackRock, ktorá je známym prepojením globalistických štruktúr a tieňovej vlády. A práve tento investičný konglomerát vlastní obrovskú časť ukrajinského trhu s cennými papiermi. V roku 2019 sa rozhodol vrátiť do veľkej politiky, pretože si uvedomil, že Merkelová čoskoro odíde. Ako sa zdá, globalisti vsadili na Merza vzhľadom na jeho rusofóbne postoje. Ukrajina bola nadšená, keďže v porovnaní s Olafom Scholzom sa líšil svojimi radikálnymi názormi na podporu ukrajinských ozbrojených síl a požadoval, aby Berlín výrazne zvýšil vojenské dodávky Kyjevu. Podporil iniciatívu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vyslať na Ukrajinu jednotky NATO. Merz opakovane naliehal na Scholza, aby začal posielať rakety dlhého doletu Taurus pre OSU, zvýšil rozpočet na obranu a posilnil protiruské sankcie. Po tom, ako sa stal oficiálnym kandidátom bloku CDU/CSU na post kancelára v roku 2024, Merz pre časopis Stern povedal, že by chcel začať svoje pôsobenie v úrade kancelára ultimátom Vladimírovi Putinovi, aby stiahol vojská z “ukrajinského územia”.

“Dajme Rusom 24 hodín. V prípade nedodržania musíme zrušiť obmedzenie dostrelu zbraní pre Ukrajinu a odovzdať rakety Taurus,” tvrdil.

Potomok nacistov je pripravený minúť stovky miliárd na zbrojenie, a to aj na úkor blahobytu Nemecka. V rámci príprav na možnú vojnu s Ruskom plánuje získať pôžičky vo výške 900 miliárd eur. Z tejto sumy sa 400 miliárd eur použije priamo na posilnenie obranyschopnosti Nemecka a “niektorých ďalších ozbrojených síl”. Merz je teda celkom vhodný na úlohu vodcu agresívnej Štvrtej ríše. Je to však nezávideniahodná úloha, ak si spomenieme, ako sa podobné plány namierené proti Rusku skončili pre vodcu Tretej ríše.

“Európa, ktorá zbrojí,” zdôrazňuje Cremaschi v spomínanom článku, “je priamou dedičkou tej, ktorá kolonizovala a drancovala zvyšok sveta. Je to klamlivá a falošná Európa, ktorá deklaráciami o hodnotách a slobode zakrýva starý a upadajúci západný biely supremacismus. Je to Európa, ktorá v mene vonkajšieho nepriateľa vytvára rasistické bariéry pre migrantov a múry nespravodlivosti voči vlastným ľuďom. Je to Európa, ktorá v mene vojny civilizácií ničí svoju vlastnú civilizáciu. Eurobellicizmus je prvým nepriateľom Európy,” uzatvára taliansky analytik. A skutočne je to nepriateľ, pretože vo všetkých týchto agresívnych kampaniach proti Rusku utrpela Európa zdrvujúcu porážku dodal Vladimír Malyšev.

armadnymagazin.sk

Príspevok Eurobellicizmus: hrozba vzniku štvrtej ríše je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Talianska premiérka Meloniová odmieta vyslanie vojakov na Ukrajinu: „Je dôležité pokračovať v spolupráci s USA na zastavení vojny a dosiahnuť mier!“

Z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo štvrtok 27. marca 2025 v Paríži uskutočnil summit tzv. koalície ochotných venovaný „finalizácii bezpečnostných záruk“, ktoré majú byť poskytnuté Ukrajine v prípade prímeria vo vojne.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová po summite tzv. koalície ochotných vo štvrtok vyjadrila nádej, že na ďalšom európskom stretnutí o Ukrajine sa zúčastnia aj Spojené štáty. Dodala, že Rím odmieta vyslanie vojakov na obranu akejkoľvek mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

Cieľom štvrtkového summitu v Paríži bolo „finalizovať bezpečnostné záruky“ pre Ukrajinu v prípade prímeria vo vojne rozpútanej Ruskom. Meloniová po summite vyhlásila, že USA by sa „na ďalšom koordinačnom stretnutí“ mali tiež zúčastniť.

„Je dôležité pokračovať v spolupráci so Spojenými štátmi s cieľom zastaviť konflikt a dosiahnuť mier, ktorý zabezpečí suverenitu a bezpečnosť Ukrajiny,“ uviedol úrad Meloniovej.

Podľa jej kancelárie si trvalý mier vyžaduje nielen pokračujúcu podporu pre Kyjev, ale aj „pevné a dôveryhodné bezpečnostné záruky, (ktoré) musia byť založené v euroatlantickom kontexte“.

Meloniová doplnila, že v súčasnosti je dôležité, aby sa čiastočné prímerie na Ukrajine rozšírilo aj na civilnú infraštruktúru, ako sú školy a nemocnice, s cieľom dosiahnuť úplné prímerie.

V utorok po rozhovoroch ruských aj ukrajinských delegácií s USA v Saudskej Arábii bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru.

Z iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona sa vo štvrtok 27. marca 2025 v Paríži uskutočnil summit tzv. koalície ochotných venovaný „finalizácii bezpečnostných záruk“, ktoré majú byť poskytnuté Ukrajine v prípade prímeria vo vojne.

Do Paríža pricestovali lídri 31 spojeneckých krajín Ukrajiny, napr. britský premiér Keir Starmer, jeho talianska kolegyňa Giorgia Meloniová, nemecký kancelár Olaf Scholz či podpredseda tureckej vlády Cevdet Yilmaz. Prítomný bol aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, ako aj lídri Európskej únie.

Cieľom summitu ochotných bolo podľa krátkeho vyhlásenia vydaného Elyzejským palácom „dokončiť prácu“ v troch bodoch: krátkodobá podpora ukrajinskej armády, obrana udržateľného a trvalého modelu ukrajinskej armády s cieľom zabrániť ruskej invázii a bezpečnostné záruky, ktoré môžu poskytnúť európske armády, čo de facto znamená diskusiu o akýchsi kontingentoch mierových síl.

Macron v stredu počas stretnutia so Zelenským v Elyzejskom paláci povedal, že „prvou zárukou bezpečnosti“ je okamžité posilnenie ukrajinskej armády s „jediným cieľom: zabezpečiť úplné prímerie“ medzi Kyjevom a Moskvou.

V rámci pomoci v objeme dve miliardy eur pošle Francúzsko Ukrajine novú sériu zbraní: protitankové strely Miláno, prostriedky protivzdušnej obrany – ako sú rakety Mica, ktorými sú vybavené francúzske bojové lietadlá Mirage dodávané Ukrajine -, rakety zem-vzduch Mistral, obrnené vozidlá VAB, tanky AMX-10 RC, muníciu vrátane samonavádzacej i množstvo dronov.

Nová vojenská pomoc ukrajinskej armáde zahŕňa aj „výrobu vybavenia“ na mieste, dodal Macron počas tlačovej konferencie so Zelenským v Paríži.

Podľa spravodajského webu Euronews majú Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Ukrajina ambíciu predložiť Spojeným štátom na tomto summite mierovú zmluvu, o ktorej by sa mohlo diskutovať už tento štvrtok.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z torpédovania tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

Juhokórejská armáda medzitým vo štvrtok obvinila Severnú Kóreu z toho, že od začiatku roka nasadila na podporu ruskej invázie ďalších 3000 vojakov – okrem už vyslaných 11.000 -, a že pokračuje v dodávkach zbraní pre ruskú armádu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok na tlačovej konferencii po summite predstaviteľov „koalície ochotných“ v Paríži zaviazal vytvoriť sily, ktoré budú nasadené na Ukrajine po uzavretí mieru. Cieľom týchto jednotiek podľa neho nebude pôsobiť v mene Ukrajiny alebo na fronte, ale odradiť Rusko od ďalšej agresie.

Francúzsky prezident vyzdvihol, že na budúcom nasadení tzv. „uisťovacích síl“ pracuje spolu s britským premiérom Keirom Starmerom, s ktorým chce spoločne viesť „európsku koalíciu pre stabilný a trvalý mier.“ Obaja lídri poverili šéfov svojich ozbrojených síl, aby zostavili tím, ktorý bude o nasadení jednotiek diskutovať s ukrajinskými partnermi.

Štáty zastúpené na štvrtkovom summite nie sú podľa Macrona v otázke nasadenia takýchto síl na Ukrajine jednotné. „Jednotu v tejto veci však nepotrebujeme,“ vyhlásil prezident. Uviedol, že niektorí ukrajinskí spojenci na to „nemajú kapacity“ a niektoré štáty sú zdržanlivé pre „politický kontext“.

Podľa Macrona nie je vylúčené, že jednotky budú dohliadať na mier na zemi, vo vzduchu aj na mori. Zdôraznil však, že zatiaľ nič nie je dohodnuté.

Opakovane deklaroval, že tieto sily nebudú nahrádzať ukrajinskú armádu. Kľúčovým aspektom budúcej bezpečnosti Ukrajiny je podľa francúzskeho prezidenta silná a dobre vybavená ukrajinská armáda. Britsko-francúzska delegácia preto bude s Kyjevom rokovať o jej budúcej podobe.

Diskusie prebiehajú aj o tom, ako bude vyzerať monitorovanie prípadného prímeria. Podľa Macrona sa musí zabezpečiť, aby sa počas neho Ukrajina nestala terčom ruského útoku. Spomenul najmä možnosť vyslania mierových síl s mandátom od OSN.

Macron tiež vylúčil zrušenie protiruských sankcií, kým nebude nastolený mier. Sankcie sú podľa neho kľúčové na ukončenie vojny a Francúzsko bude aj naďalej „vyvíjať tlak“ na ruskú tieňovú flotilu.

Zdroj: pluska.sk / info.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Francúzsky prezident Macron sa zaviazal vytvoriť sily, ktoré budú nasadené na Ukrajine po uzavretí mieru s Ruskom. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

S návratom Donalda Trumpa k moci sa progresívne ťažisko na Západe presúva do Európy, čo zvyšuje stávky pre suverenistické vlády. Biely dom by mohol zmierniť protitlak Bruselu a ponúknuť pronárodným lídrom dôležitú podporu. Progresívne sily v Európe sú stále silné a suverenisti musia usilovať o prielom

Návratom Donald Trumpa do Bieleho domu sa môže vízia maďarského premiéra pre Európu konačne naplniť. Píše o tom vo svojom článku Gábor Stier – hlavný analytik pre zahraničnú politiku maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet.

Vietor zmien v Spojených štátoch by mohol výrazne podporiť maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý ako prvý líder Európskej únie otvorene podporil Donalda Trumpa v jeho dlhodobom boji proti liberálnemu mainstreamu v eurobloku. Orbánov politický inštinkt mu často pomohol udržať si náskok pred ostatnými a v tejto chvíli to nemusí byť inak. Jeho schopnosť využiť meniace sa geopolitické prúdy však do veľkej miery závisí od toho, či v roku 2026 vyhrá opätovné voľby.

Orbán sa pridal k Trumpovi dávno predtým, ako to bolo v Európe módne. V čase, keď sa väčšina západnej politickej triedy dištancovala od bývalého amerického prezidenta, Orbán podstúpil vypočítavé riziko. Pravdepodobne usúdil, že ani víťazstvo Kamaly Harrisovej by tlak z Washingtonu nezhoršilo viac, ako už bol za Bidenovej vlády. Ale s Trumpovým návratom sa stáva zrejmá návratnosť tohto hazardu.

Trumpov návrat pravdepodobne znamená koniec priameho úsilia USA o oslabenie maďarskej vnútornej politiky. Víťazstvo republikánskeho lídra, ktorý zdieľa Orbánov civilizačný svetonázor, v širšom zmysle dáva priestor na legitimáciu nekonvenčnej zahraničnej politiky maďarskej vlády. Trumpove sľuby vyriešiť ukrajinský konflikt sa tiež úzko zhodujú s Orbánovými dlhodobými výzvami na mier, čo by mohlo pozdvihnúť jeho pozíciu v európskych diskusiách.

Maďarskú zahraničnú politiku kritici vždy odmietali ako „neortodoxnú“, ale to platí len za predpokladu, že súčasný liberálny globálny poriadok je stále dominantný. V skutočnosti sa tento poriadok rozpadá. Orbán ponúka realisticko-nacionalistický prístup, ktorý kladie suverenitu a národné záujmy nad ideologické dogmy. Ako povedal: zahraničná politika vychádzajúca z národných záujmov spája idealizmus (ideu národa) a realizmus (to, čo je potrebné a užitočné).

Maďarsko nie je veľmoc. Ale pod Orbánovým vedením sa správa ako krajina, ktorá je odhodlaná určiť si svoj vlastný kurz. Znamená to odmietanie mäkkých aj tvrdých tlakov, ktorých cieľom je diktovať zahraničnú politiku zvonka. Namiesto toho, aby sa Budapešť plne pripojila k Západu, usiluje sa o vzťahy s Východom a Juhom. Logika je jednoduchá: Maďarsko by malo byť prítomné vo všetkých regiónoch svetovej ekonomiky, a nie obmedzené na jeden blok. Ide o druh „národného realizmu“, ktorý sa prispôsobuje globálnej realite, ale zostáva pevne oddaný maďarským národným záujmom.

Táto stratégia je čoraz naliehavejšia, pretože svet sa mení. Takzvaný globálny Juh sa rozrastá, zahraničná politika USA sa vyvíja a EÚ stráca vplyv. V tomto prostredí musí Maďarsko vyvážiť svoje väzby na Západ rozšíreným dosahom na krajiny globálneho Juhu, turkické štáty a čínsku iniciatívu Pásmo a cesta. Cieľom je posilniť pozíciu Maďarska a zároveň si zachovať autonómiu v rámci EÚ.

Táto politika vznikla najmenej pred 15 rokmi, ale získava na sile, keďže západný svet sa dostáva do stagnácie a vnútornej krízy. Zdá sa, že Orbán verí, že budúcnosť nie je v Bruseli alebo Berlíne, ale čoraz viac na východe – od Strednej Ázie po Čínu a arabský svet. Maďarsko si nemôže dovoliť uviaznuť v EÚ, ktorá už nechápe podstatu globálnej transformácie a trvá na zastaranej blokovej mentalite.

„Táto cesta je riskantná,“ pripúšťa Orbán, „ale ak sú naše výpočty správne, Maďarsko by mohlo získať väčší manévrovací priestor v multipolárnom svete, než mu bežne umožňuje jeho veľkosť.“

Z krátkodobého hľadiska si to vyžaduje vydržať silnejúci tlak Bruselu. S návratom Trumpa do hry sa progresívne ťažisko na Západe presúva smerom k Európe, čo zvyšuje stávky pre suverenistické vlády, ako je maďarská. Pozitívum je však jasné: ústretový Biely dom by mohol zmierniť tlak a ponúknuť dôležitú podporu.

Pre Orbána je najbezprostrednejším prínosom Trumpovho návratu to, že tlak USA sa zastavil. Americký veľvyslanec, ktorého považovali za človeka pracujúceho na podkopávaní maďarskej vlády, bol odvolaný. Hlavným protivníkom tak zostáva Brusel, spolu s vlastnými hospodárskymi problémami Maďarska. Keďže do Maďarska neprúdia žiadne finančné prostriedky z EÚ a jeho možnosti požičať si od Číny sú obmedzené, Trumpova podpora – možno vo forme pôžičiek alebo veľkých investícií – by mohla byť rozhodujúcim záchranným lanom.

Ukončenie konfliktu na Ukrajine by bolo tiež veľkým Orbánovým víťazstvom. Potvrdilo by to jeho dlhodobý mierový postoj a pomohlo by stabilizovať maďarské hospodárstvo. Zároveň by odstránenie kľúčových Orbánových spojencov, ako je Antal Rogan, zo sankčných zoznamov USA pomohlo obnoviť obraz vládnucej strany doma. Prvé signály naznačujú, že Trump môže tiež podniknúť kroky na obnovenie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia zrušenej v roku 2022.

Návšteva Bieleho domu by ďalej zvýšila Orbánovu prestíž. Jeho neúčasť na Trumpovej inaugurácii vzbudila pozornosť, ale je pravdepodobné, že nedávna návšteva ministra zahraničných vecí Petra Szijjarta v USA mala za cieľ pripraviť mu cestu.

Obnovená prítomnosť Trumpa na svetovej scéne dodala Orbánovi nárast sebavedomia. Ako nedávno povedal samotný premiér: „Už nebojujeme o prežitie. Teraz bojujeme o víťazstvo.“

Tento posun bol zjavný na poslednom samite EÚ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa pokúsil presvedčiť Orbána, aby zmiernil svoj postoj, a vopred ho pozval do Paríža. Tentoraz však Orbán nielen pohrozil, že bude vetovať balík EÚ na podporu Ukrajiny – on toto veto využil. V dôsledku toho musela EÚ hľadať spôsoby, ako ho obísť, čo obnažuje vnútorné rozpory bloku.

Orbánov politický vplyv by mohol vzrásť, ak mu Trump poskytne formálnu úlohu v jeho ideologickom boji proti globalistickým elitám. Je to pravdepodobné. USA chcú držať západnú Európu na uzde a lídri ako Orbán, talianska Giorgia Meloniová, rakúsky Herbert Kickl, francúzska Marine Le Penová, nemecká Alice Weidelová a slovenský Robert Fico by mohli slúžiť ako užitoční spojenci.

Na oplátku bude Trump požadovať lojalitu – ale zároveň ju odmení skutočným politickým vplyvom. Z tejto dynamiky môžu profitovať aj suverénne strany v Európskom parlamente.

Trumpov cieľ je jednoduchý: priviesť Západ do súladu alebo udržať establišment mimo rovnováhy. Každý z týchto výsledkov posilní lídrov, ako je Orbán, ktorí dlhodobo bojujú proti liberálnemu konsenzu.

Nič však nie je zaručené. Európske progresívne sily sú stále silné a suverenisti ešte musia dosiahnuť skutočný prielom. Paradoxne, Orbán by mohol stratiť moc doma práve v čase, keď sa jeho širšia vízia začne formovať v celej Európe.

V súčasnosti je Orbánovou hlavnou prioritou víťazstvo vo voľbách v roku 2026. Ak sa mu to podarí, bude pokračovať vo vyzývaní európskeho hlavného prúdu z Bruselu, podporovaný priaznivejšou medzinárodnou klímou – a priateľom v Bielom dome.

Autor: Gábor Stier – hlavný analytik pre zahraničnú politiku maďarského konzervatívneho denníka Magyar Nemzet

Zdroj: rt.com / valdaiclub.com / InfoVojna

Príspevok V čase keď moc Západu oslabuje, Viktor Orbán uzatvára odvážnu stávku. Giorgia Meloniová, Herbert Kickl, Marine Le Penová, Alice Weidelová a Robert Fico mu v tom v čase rozpadu medzinárodného liberálneho poriadku môžu pomôcť. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Pred niekoľkými týždňami som parafrázoval Marxove slová spred takmer dvoch storočí: “Európou sa potuluje duch – duch bezvýznamnosti”. Nedávne udalosti naznačujú, že tento prízrak sa stáva skutočnosťou. EÚ a Spojené kráľovstvo zdvojnásobujú svoju podporu, bezvýhradne podporujú ukrajinskú vládu a tlačia ju do pokračovania vojny. Zároveň ukrajinská kríza už nie je v centre pozornosti americko ruského dialógu.

Je len jednou z mnohých otázok – možno ani nie najdôležitejšou – v rozširujúcej sa strategickej výmene medzi Moskvou a Washingtonom. Európa však v tomto procese nefiguruje.

Európanov to prirodzene pohoršuje. Mnohí pripisujú vylúčenie Európskej únie z mierového procesu radikálnej politickej reorientácii, ktorú uskutočňuje prezident Trump a jeho tím. J. D. Vance, ktorý na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii kritizoval priškrtenie demokracie a dominanciu liberálnych hodnôt, určite vyostril konflikt medzi vládnucimi globalistickými kruhmi EÚ a novou nacionalistickou administratívou USA. Otvorene podporil európskych nacionalistov a odsúdil ich ostrakizáciu zo strany establišmentu, pričom osobitne poukázal na Nemecko a Rumunsko. Tento americký postoj k Európskej únii však nie je nový, dokonca môžeme hovoriť o istej kontinuite.

Victoria Nulandová, vysoká úradníčka Obamovej administratívy, tento prístup výstižne formulovala už v roku 2014. V telefonickom rozhovore s americkým veľvyslancom v Kyjeve odmietla európske obavy, ktoré spomínal, takto: “Na EÚ kašlem.” Trumpove poznámky sú možno diplomatickejšie. Táto kontinuita odráža chronickú závislosť Európy od USA. Krízu na Ukrajine vyvolali udalosti na Majdane za aktívnej účasti tej istej pani Nulandovej, ktorá priznala, že USA vynaložili 5 miliárd dolárov na preorientovanie ukrajinskej vládnucej triedy z Ruska a politickej neutrality na NATO a euroatlantické spoločenstvo.

Európski politici a médiá nasledovali americký kýl a démonizovali Rusko a jeho prezidenta. Rusom bol zakázaný vstup na väčšinu medzinárodných športových podujatí, filmových festivalov a vedeckých konferencií. V posledných desaťročiach sa v hlavných médiách o Rusku písalo len málo pozitívne. Na oboch stranách Atlantiku sa rozmohla “rusofrénia”, názor, že Rusko sa čoskoro zrúti, a zároveň, že si podmaní svet. Tento iracionálny postoj k Rusku sa zakorenil vo verejnej mienke Západu, dokonca aj vo Francúzsku, ktoré tradične udržiava úzke kultúrne, hospodárske a politické vzťahy s Ruskom. Zahraničná politika EÚ a Veľkej Británie sa čoraz viac obmedzuje na verejné odsudzovanie a rinčanie zbraňami.

Najlepším príkladom je estónska Kaja Kallasová, ktorá ako šéfka diplomacie EÚ odmieta myšlienku diplomatického prístupu k Rusku. Prezident Macron v nedávnom prejave k národu navrhol rozšíriť jadrový štít na ďalšie európske krajiny, čo Poľsko a pobaltské štáty prijali s vďakou. A nedávno svojim krajanom predstavil “príručku na prežitie”, v ktorej ich poučil, čím sa majú zásobiť v prípade vojny. Ursula von der Leyenová sa rozhodla prezbrojiť Európu a navrhla na tento účel získať 800 miliárd eur a oživiť stagnujúce európske hospodárstvo prostredníctvom vojenského keynesiánstva. V predvečer svojho rozpustenia a zloženia prísahy nových poslancov Bundestag prijal zmenu ústavy, ktorou sa zrušili obmedzenia týkajúce sa pôžičiek na vojenské účely. Nový nemecký parlament pravdepodobne odmietne prijať tento dodatok, pretože sľubuje zisky najväčšiemu nemeckému výrobcovi zbraní, spoločnosti Rheinmetall, ale ignoruje vôľu voličov. Alarmujúce signály o potrebe úsporných opatrení a znižovania sociálnych výdavkov sa ozývajú nielen v Nemecku, ale v celej Európe.

Britský premiér Starmer, jeden z najvernejších stúpencov vojnovej strany v Európe, ohlásil revíziu sociálneho systému a zníženie dávok pre zdravotne postihnutých, čo mnohých uvrhne do chudoby. To všetko neveští nič dobré pre vládnuce liberálne kruhy, pretože Európania sú čoraz viac nespokojní s politickými manipuláciami, ktoré ich demokratické voľby robia bezvýznamnými a odsúvajú ich záujmy na vedľajšiu koľaj. Zjavná príprava Európy na vojnu je postavená na presvedčení, že cieľom Ruska je ovládnuť – najprv celú Ukrajinu a potom celý kontinent. Akákoľvek zmienka o tom, že ruské orgány nikdy nevyjadrili takéto zámery, sa odmieta ako “dezinformácia Kremľa”. Toto presvedčenie podporuje dlhodobú európsku fóbiu – vnímanie Ruska ako hrozivého outsidera.

Táto ideológia nadobudla svoju najagresívnejšiu, genocídnu podobu v rokoch 1941 – 1945, keď vojská z viac ako tucta európskych krajín pod záštitou Nemecka rozpútali vyhladzovaciu vojnu proti ZSSR. Rehabilitácia a vyznamenávanie nacistických kolaborantov v tejto vojne sa stali normou vo východnej Európe vrátane Ukrajiny a vďaka rastúcemu vplyvu predstaviteľov tohto regiónu v Bruseli aj inde. Namiesto realistického posúdenia meniaceho sa medzinárodného kontextu sa politika EÚ zakladá na plamenných vyhláseniach plných morálnej nadradenosti bez kompromisov. Diskutuje sa aj o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, hoci mnohí túto myšlienku považujú za mŕtvu, a to nielen pre námietky Ruska, ale aj preto, že Európa nemá vôľu ani zdroje na to, aby sa Rusku postavila. Všetky reči o “koalícii ochotných” – znepokojivý termín pripomínajúci neúspech západnej intervencie v Iraku – sú založené na podpore USA, ktorú Američania odmietli poskytnúť.

Zdá sa, že Európa je odhodlaná zmariť súčasný proces urovnania na Ukrajine tým, že podporuje neústupný postoj Kyjeva a núti ho k nesplniteľným požiadavkám, ktoré ignorujú vojenskú a politickú realitu. Politológ Anatol Lieven nazýva európsky prístup “zlomyseľne hlúpym” a považuje vojenské prípravy Európanov za “kostýmovú šou”, v ktorej Macron vystupuje ako Napoleon a Starmer ako Winston Churchill. Zaujímavé je, že keď sa ho koncom februára v Oválnej pracovni v angličtine pýtali na šatník, Zelenskyj použil slovo “costume” (namiesto “suit”), čo v jeho rodnej ruštine znamená “oblek”.

Trump dramaticky zmenil zahraničnú politiku krajiny, pričom nerešpektoval prevládajúce protiruské nálady v USA, ktoré roky podnecoval štát aj štátne médiá. Európski politici pritvrdzujú v odsudzovaní Ruska, ale obozretne – aby sa vyhli problémom – sa zdržiavajú takejto rétoriky voči USA. Naďalej živia Zelenského nádeje na členstvo v NATO, hoci Trump a jeho tím túto myšlienku opakovane odmietli. Európa sa upína na vlastnú rétoriku, ktorú čoraz viac pozorovateľov označuje za klamstvo.

Európa odtrhnutá od reality sa mení na západnú perifériu Eurázie, ktorá je ďaleko od centra diania. Paradoxne, nádej pre Európu vidíme nielen v nespokojnosti európskych voličov, ktorí môžu hlasovať proti liberálnym politikom a zbaviť ich moci, ale aj vo zvyku európskych lídrov podriaďovať sa politike Washingtonu. Po prekonaní nespokojnosti možno začnú opúšťať svoje ideologické pozície a vzhliadať k Spojeným štátom. Európa sa zatiaľ správa ako nafúkaný tínedžer, ako nedávno predviedol princ William, keď sto kilometrov od ruských hraníc nasadol do britského tanku. Európa sa však nie nadarmo nazýva Starý svet: stále je schopná stať sa rozvážnou, najmä na pozadí hospodárskeho a demografického úpadku. V opačnom prípade môže Európa rozpútať ďalšiu svetovú vojnu – tentoraz poslednú.

https://www.armadnymagazin.sk

Príspevok Jakov Rabkin: Európa sa zatiaľ správa ako nafúkaný tínedžer je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Doma arogantný pirátsky grázel a vonku slušné jahniatko? Toto už zjavne pre niektorých vodičov platiť nebude.  Európska únia pripravuje nariadenie o „celoeurópskom odňatí vodičského preukazu“ za pirátsku jazdu kdekoľvek na jej území.

Európska únia pôjde tvrdšie proti nezodpovedným vodičom. Hriešnikom hrozí zákaz vedenia motorového vozidla v celej EÚ bez ohľadu na to, v ktorom štáte priestupok spáchali. 

Pravidlá budú oveľa prísnejšie

Európska únia sprísňuje pravidlá pre cestných pirátov. Po novom by mohlo hroziť celoeurópske odobratie vodičského oprávnenia tým, ktorí sa dopustia závažného porušenia dopravných predpisov – a to bez ohľadu na to, kde majú vodičák vydaný.

Podľa informácií, ktoré zverejnil denník Bild , dosiahli zástupcovia Európskeho parlamentu a členských štátov predbežnú dohodu na novej právnej úprave. Tá má zabezpečiť, že vážne dopravné priestupky budú mať celoeurópske dôsledky. Dnes je možné udeliť zákaz riadenia iba v krajine, kde k priestupku došlo. Pokiaľ má ale vodič oprávnenie z iného štátu, môže si tam pokojne ďalej voľne jazdiť.

Po novom to má byť takto

Ako informuje Bild , nové pravidlá by mali zaviazať krajinu, ktorá vodičský preukaz vydala, aby uznala (prevzala) zákaz riadenia, ktorý bol uložený v inej členskej krajine – a to v prípadoch, keď ide o závažné prehrešky. Medzi ne patrí napríklad riadenie pod vplyvom alkoholu, výrazné prekročenie rýchlosti alebo spôsobenie smrteľnej nehody.

Podmienkou pre celoeurópsky zákaz je, že postihnutý vodič dostane v štáte priestupku zákaz riadenia na najmenej tri mesiace a že boli vyčerpané všetky právne odvolania. Návrh teraz čaká na formálne schválenie Európskym parlamentom a Radou EÚ.

Ak prejde, mohlo by to znamenať koniec „turistiky za vodičákom“ a vyššiu bezpečnosť na európskych cestách.

hlavnydennik.sk

Príspevok EÚ sprísňuje pravidlá! O vodičský preukaz môžete prísť vo všetkých krajinách EÚ! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Pred pár týždňami som parafrázoval Marxove slová spred takmer dvoch storočí: „Európou obchádza strašidlo – strašidlo irelevantnosti“. Nedávne udalosti naznačujú, že strašidlo sa rýchlo stáva realitou.

Zatiaľ čo Európska únia a Británia sú v presilovke, vyjadrujú bezvýhradnú podporu ukrajinskej vláde a nútia ju pokračovať v boji, ukrajinská kríza už nie je ústredným prvkom dialógu medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Stala sa len jednou z mnohých otázok – a možno nie najdôležitejšou – v rastúcej strategickej diskusii medzi Moskvou a Washingtonom, diskusii, ktorá vylučuje Európu.

 Európanom sa prirodzene nepáči ich vylúčenie z rokovaní. Mnohí pripisujú toto vylúčenie drastickej zmene politiky, ktorú vykonal prezident Trump a jeho tím. 

Kritický prejav JD Vance na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii s dôrazom na hodnoty a demokraciu poukázal na konflikt medzi globalistickými vládnucimi kruhmi EÚ a novou nacionalistickou americkou administratívou. 

Otvorene podporoval európskych nacionalistov a odsúdil ich ostrakizáciu, konkrétne spomenul Nemecko a Rumunsko.

Americký postoj k Európskej únii však nie je nový, v skutočnosti vykazuje určitú kontinuitu. Bola to vysoká predstaviteľka Obamovej administratívy Victoria Nulandová, ktorá lakonicky vyjadrila tento postoj v roku 2014. V telefonickom rozhovore s veľvyslankyňou USA v Kyjeve stručne odmietla európske obavy vyjadrené veľvyslancom: „Do prdele s EÚ“. Ak niečo, Trumpoví úradníci boli láskavejší a diplomatickejší.

Táto kontinuita odráža chronickú závislosť Európy od Spojených štátov.

Krízu na Ukrajine spustili udalosti na Majdane, podnietené aktívnou účasťou tej istej pani Nulandovej, ktorá dosvedčila , že USA minuli 5 miliárd dolárov na preorientovanie ukrajinskej vládnucej triedy od Ruska a politickú neutralitu smerom k NATO a euroatlantickej budúcnosti. 

Európa išla spolu s americkou politikou a európske médiá nasledovali démonizáciu Ruska a jeho prezidenta. Rusi boli vylúčení z väčšiny medzinárodných športových podujatí, filmových festivalov a vedeckých konferencií. V médiách hlavného prúdu sa v posledných rokoch o Rusku nepublikovalo takmer nič pozitívne.

Rusofrénia

„Rusofrénia“ – viera, že Rusko sa chystá zrútiť a ovládnuť svet – bola živená na oboch stranách Atlantiku. Tento iracionálny pohľad na Rusko je teraz zakorenený v západnej verejnej mienke, dokonca aj v krajinách ako Francúzsko, ktoré s touto krajinou tradične udržiavali úzke kultúrne, ekonomické a politické väzby.

Európska zahraničná politika sa do značnej miery zvrhla na štrkotanie šabľami. 

Skvelým príkladom je Estónka Kaja Kallasová , ktorá napriek svojej pozícii šéfky diplomacie EÚ odmieta diplomatický prístup vo vzťahu k Rusku. Prezident Macron vo výrečnom príhovore k národu ponúkol rozšírenie jadrového odstrašovania na ďalšie európske krajiny, pričom Poľsko a pobaltské republiky to vďačne prijali.

Nedávno predložil svojim krajanom „manuál na prežitie“, v ktorom ich poučil o zásobách, ktoré musia mať doma, aby prežili vojnu. Ursula von der Leyenová sľúbila prezbrojiť Európu, získať na tento účel 800 miliárd eur a prostredníctvom vojenského keynesiánstva oživiť stagnujúcu európsku ekonomiku.

Keďže novozvolení poslanci Spolkového snemu by ju odmietli prijať, odchádzajúci parlament  odhlasovalzmenu ústavy, ktorá ruší vládne obmedzenie požičiavať si peniaze pre armádu. 

To nezohľadňuje demokratickú vôľu občanov, ale prospieva Rheinmetall , hlavnému nemeckému výrobcovi zbraní. Pre úsporné opatrenia a ďalšie škrty v sociálnych službách v celej Európe, nielen v Nemecku, zvonia poplach.

Britský premiér Starmer, pravdepodobne najnadšenejšia roztlieskavačka európskej vojnovej strany, oznámil  prepracovanie systému sociálneho zabezpečenia, zníženie dávok pre zdravotne postihnutých, čo by mnohých priviedlo do chudoby. To všetko neveští nič dobré pre liberálne vládnuce kruhy, keďže

Európania sú čoraz frustrovanejší z politických manipulácií, ktoré robia ich demokratickú voľbu bezvýznamnou a odsúvajú ich obavy do úzadia.

Zjavné prípravy Európy na vojnu

vychádzajú z presvedčenia, že Rusko je odhodlané dobyť – najskôr celú Ukrajinu, potom zvyšok Európy. Akákoľvek zmienka o tom, že ruská vláda nikdy nevyjadrila takéto zámery, je jednoducho zamietnutá ako „dezinformácia Kremľa“.

Táto viera je súčasťou dlhotrvajúcej európskej fóbie, ktorá zobrazuje Rusko ako hrozivého Iného. Táto ideológia nadobudla najagresívnejšiu a najgenocídnejšiu formu ako protiruský rasizmus, ktorý podnietil vyhladzovaciu vojnu, ktorú v rokoch 1941 až 1945 viedli vojaci z tucta európskych národov pod nemeckou záštitou proti Sovietskemu zväzu.

Rehabilitácia a oslava nacistických kolaborantov v tejto vojne sa stali hlavným prúdom vo východnej Európe , vrátane Ukrajiny , a tento názor sa šíri aj inde na východe Európy a tento názor rastie.

Namiesto realistického posúdenia vyvíjajúceho sa medzinárodného kontextu európsku politiku riadi ohnivá rétorika a sebaisté pózovanie, pričom žiadna výstupná rampa nie je v dohľade. Často opakovaná myšlienka vyslania európskych vojakov na Ukrajinu je nereálna – nielen pre Rusko, ale aj pre samotnú Európu, ktorej chýba vôľa a sila postaviť sa ruským silám.

Všetky reči o „koalícii ochotných“ – zlovestný termín vzhľadom na debakel Západu v Iraku – sú podmienené americkou „zábranou“, ktorú USA odmietli poskytnúť.

Zdá sa, že Európa je odhodlaná podkopať súčasný mierový proces na Ukrajine podporovaním neústupčivosti Kyjeva a formulovaním nereálnych požiadaviek, ktoré ignorujú vojenskú a politickú realitu. 

Skúsený politický analytik Anatol Lieven nazval tento európsky postoj „zhubne hlúpym“ a charakterizoval vojenské prípravy Európy ako „kostýmovú hru“, v ktorej Macron hrá Napoleona a Starmer stvárňuje Winstona Churchilla.

Je zvláštne, že vlani vo februári Zelenskij v Oválnej pracovni odpovedal v angličtine na otázku o svojom šatníku a zneužil slovo „kostým“, čo v jeho rodnej ruštine znamená „oblek“.

Trump výrazne posunul zahraničnú politiku krajiny napriek dominantným protiruským náladám v USA, ktoré predchádzajúce vlády a im lojálne médiá aktívne podnecovali. 

Európski politici zatiaľ pokračujú vo svojom odsudzovaní Ruska, aj keď sa múdro zdržiavajú nepriateľstva voči Washingtonu – čo je prinajlepšom riskantný krok. Naďalej živia Zelenského nádej na vstup do NATO, hoci Trump a jeho tím túto myšlienku opakovane odmietli . Európa sa stala väzňom svojej vlastnej rétoriky, ktorá sa javí čoraz klamlivejšie .

Postupne sa vzďaľuje od skutočného diania a stáva sa iba západnou perifériou Eurázie.

Je iróniou, že Európa má nádej – nielen v rastúcom hneve európskych voličov, ktorí môžu odvoliť súčasných liberálnych politikov, ale aj vo zvyku európskych lídrov nasledovať Washington. Postupne môžu opustiť svoje ideologické naratívy a dospieť k americkej pozícii, aj keď sa im to pohoršuje.

Môže pôsobiť ako vzdorovitý teenager, ktorého princ William nedávno predviedol v britskom tanku sto kilometrov od ruských hraníc. Jeho prezývka „ Starý svet“ však naznačuje, že Európa sa môže vrátiť k rozumu, najmä vzhľadom na jej hospodársky a demografický úpadok. V opačnom prípade môže Európa začať ďalšiu svetovú vojnu – tentoraz poslednú.

Yakov M. Rabkin

O autorovi: Yakov M. Rabkin je emeritným profesorom histórie na Université of Montreal. Jeho publikácie zahŕňajú viac ako 300 článkov a niekoľko kníh: Veda medzi superveľmocami, Interakcie medzi židovskými a vedeckými kultúrami, Hrozba zvnútra: storočie židovskej opozície voči sionizmu, Čo je moderný Izrael?, Demodernizácia: Budúcnosť v minulosti a Judaizmus, islam a modernita. Vykonával poradenskú činnosť okrem iného pre OECD, NATO, UNESCO a Svetovú banku.

Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/ria novosti

Príspevok Európa sa stala väzňom svojej vlastnej klamárskej rétoriky je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Putin čoskoro zomrie a všetko sa skončí – povedal Zelenskyj v rozhovore v Paríži po stretnutí s prezidentom Macronom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu večer stretol v Paríži s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom pred štvrtkovým zasadnutím Koalície ochotných. Po pracovnej večeri a spoločnej tlačovej konferencii s Macronom poskytol ukrajinský prezident niekoľko rozhovorov, píše Magyar Nemzet.

V štúdiu DW News povedal: Vladimir Putin čoskoro zomrie a potom sa všetko skončí.

Ukrajinský prezident tiež uviedol, že podľa neho sa ruský prezident bojí – napísal lenta.ru.

Obáva sa destabilizácie svojej spoločnosti. Ale to nikto nemôže ovplyvniť. On sám na to bude mať vplyv. Ovplyvní ho ekonomika, ovplyvní ho politika sankcií. Fakt, že nemá kontrolu nad celým svojim územím a nedokáže ho chrániť, naňho bude mať vplyv. A všetko to bude kombináciou rôznych síl – ak budú naši partneri takí silní, ako sú. Ak nebudú chcieť predvádzať superveľmoci, ale jednoducho ukázať svoju skutočnú silu, povedal Zelenskyj a dodal:

Ak budú na Putina vyvíjať tlak, spoločnosť sa destabilizuje. A toho sa Putin bojí.

Zelenskyj hovoril aj o moci, ktorej sa sám najviac drží

Podľa Zelenského závisí moc ruského prezidenta od viacerých faktorov.

Závisí aj od stability spoločnosti, ale aj od jeho veku. Čoskoro zomrie, to je fakt, a všetko sa skončí. Môže sa to však skončiť ešte skôr, než dokončí svoj absolútne bezpečný, no neúspešný historický život. A toho sa bojí – že zostane sám.

Putina nie je možné politicky úplne izolovať, vyhlásil ukrajinský prezident, pričom ruského lídra obvinil z toho, že sa bojí straty moci. Zároveň pripomenul, že viackrát sa ukázalo, že práve on sám sa tejto moci drží najviac, a preto je ochotný urobiť čokoľvek – vrátane udržiavania vojny a jej predlžovania.

Macron a Zelenskyj sa stretli v Paríži

Naďalej musíme poskytovať okamžitú podporu Ukrajine. Odpor musí pokračovať. Oznámil som ďalšiu podporu vo výške dvoch miliárd eur, uviedol Macron na tlačovej konferencii po stretnutí so Zelenským. Francúzsky prezident hostil ukrajinského prezidenta na pracovnej večeri pred zajtrajším stretnutím „koalície ochotných“.

Francúzsko posiela posolstvo priateľstva a podpory. Sme a zostaneme na strane Ukrajiny, povedal Macron na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským, o ktorej informoval denník Le Monde. Prezident oznámil, že Francúzsko poskytne Ukrajine vojenskú pomoc vo výške dvoch miliárd eur.

Macron: Musíme pokračovať v podpore Ukrajiny

„Naďalej musíme poskytovať okamžitú podporu Ukrajine. Odpor musí pokračovať. Oznámil som ďalšiu podporu vo výške dvoch miliárd eur,“povedal Macron a následne podrobnejšie opísal pomoc:

Ukrajina dostane protitankové rakety Milan, systémy protivzdušnej obrany, vrátane rakiet MICA, ktoré už boli dodané a sú namontované na stíhačkách Mirage, ako aj rakety zem-vzduch Mistral. Ukrajinské sily dostanú aj obrnené vozidlá VAB, bojové tanky AMX–10 RC a širokú škálu munície, vrátane diaľkovo ovládaných projektilov a dronov.

Francúzsky prezident dodal: „Dosiahli sme pokrok aj v oblasti satelitnej a spravodajskej spolupráce. Túto podporu doplní aj výroba priamo na Ukrajine vďaka partnerstvám s našimi obrannými spoločnosťami.“

Macron zdôraznil: „Vstúpili sme do novej éry a agresivita Ruska nepredstavuje len výzvu pre globálny poriadok a stabilitu sveta, ale má aj veľmi priamy dopad na našu európsku bezpečnosť.“

Proces mierových rokovaní

Pokiaľ ide o mierové procesy, francúzsky prezident vyhlásil: „Pred niekoľkými týždňami sme sa dostali do rozhodujúcej fázy, aby sme ukončili agresívnu vojnu Ruska. Ukrajina súhlasila s 30-dňovým bezpodmienečným prímerím. To isté očakávame aj od Ruska.“

Zelenskyj zdôraznil význam sankcií proti Rusku

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii zdôraznil nevyhnutnosť zachovania a posilnenia sankcií voči Rusku: „Sankcie proti Rusku musia zostať v platnosti a musia sa posilniť, kým bude trvať ruská okupácia. Moskva nerozumie inému jazyku ako jazyku sily, to je fakt,“ povedal Zelenskyj.

Podľa neho by sa možnosť nasadenia zahraničných vojakov na Ukrajine „mohla vyriešiť už zajtra alebo by sa o nej aspoň mohlo diskutovať.“ Týmto odkazoval na zajtrajšie parížske stretnutie koalície ochotných.

Na spoločnej tlačovej konferencii s Emmanuelom Macronom ukrajinský prezident vyzdvihol „neochvejnú podporu Francúzska“ a dodal, že „pre bezpečnosť Európy možno a treba urobiť ešte veľa.“

hlavnydennik.sk

Príspevok Zelenskyj očakáva Putinovu smrť, Macron sľubuje veľkú pomoc Ukrajine je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Šéf maďarskej diplomacie považuje čo najprísnejšie vyšetrovanie za mimoriadne dôležité a nevyhnutné, aby ľudia, kto boli politici, novinári a organizácie, ktoré využívali cudzie prostriedky na presadzovanie zahraničných záujmov.

Je neprijateľné, aby Európska komisia používala peniaze daňových poplatníkov na nahradenie zastavených amerických finančných prostriedkov USAID a pokračovala vo financovaní zásahov do vnútorných záležitostí a porušovania suverenity. Podľa agentúry MTI to povedal v pondelok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou zahraničných vecí Gruzínska Makou Bočorišviliovou vyhlásil, že krajina južného Kaukazu je dnes v Európe najviditeľnejším príkladom toho, ako sa globálna diktatúra medzinárodného liberálneho mainstreamu snaží podkopať vlády založené na vlasteneckých, konzervatívnych a kresťanských princípoch, a tiež toho, že existuje dvojaký meter.

„Gruzínsko je najlepším príkladom neuveriteľne hanebného dvojakého metra, ktorý spočíva v tom, že ak liberálna strana vyhrá voľby v krajine, demokracia funguje fantasticky, ale ak vyhrá vlastenecká strana, hovorí sa o kríze demokracie,“ podčiarkol Szijjártó.

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fszijjarto.peter.official%2Fvideos%2F3995880514064049%2F&show_text=false&width=560&t=0

V tejto súvislosti privítal, že americký prezident Donald Trump odvážne a otvorene konfrontoval medzinárodný liberálny mainstream, LGBT ideológiu, a uviedol, že maďarská vláda tieto snahy plne podporuje.

„Práve preto vítame, že sa krátia prostriedky USAID, pretože boli finančným základom pre zasahovanie do vnútorných záležitostí iných štátov a porušovanie suverenity. A zároveň považujeme čo najprísnejšie vyšetrovanie za mimoriadne dôležité a nevyhnutné, aby sme zistili, kto boli politici, novinári a organizácie, ktoré využívali cudzie prostriedky na presadzovanie zahraničných záujmov,“ povedal.

Péter Szijjártó následne vyjadril ostrý protest proti tomu, aby Brusel naďalej financoval z peňazí európskych daňových poplatníkov zásahy do vnútorných záležitostí, porušovanie suverenity a služby cudzím záujmom.

„A rovnako odmietame útoky Bruselu na Gruzínsko a jeho zasahovanie do vnútropolitických procesov Gruzínska. Najmä preto, že dôvodom týchto zásahov je, že Gruzínsko má mierovú vládu so zdravým rozumom, ktorá implementuje silnú politiku podpory rodiny,“ dodal.

Ubezpečil svoju podporu úsiliu vlády v Tbilisi a dodal, že Maďarsko nezruší vízovú výnimku pre diplomatov krajiny. „Doteraz sme vetovali všetky plánované sankcie voči Gruzínsku a budeme v tom pokračovať aj v budúcnosti,“ potvrdil. „A naďalej podporujeme Gruzínsko, aby pokračovalo v procese európskej integrácie podľa vlastného odhodlania,“ pokračoval a zároveň informoval, že v záujme uľahčenia tohto procesu bude Maďarsko od júna tohto roku školiť päťdesiat ľudí pracujúcich v gruzínskej administratíve.

Zdroj: bleskovky.sk / mti.hu / InfoVojna

Príspevok Péter Szijjártó ocenil, že Trumpova administratíva kráti financovanie zločineckej USAID, pretože jej aktivity zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov a porušovali suverenitu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Maďarská vláda dlhodobo kritizuje prístup EÚ ku konfliktu na Ukrajine a jej neschopnosť prispieť k ukončeniu vojny, ako aj z poškodzovania členských štátov eurobloku. Orbán vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, aby zosúladili postoj Európskej únie s postojom Trumpovej administratívy. Zdôraznil, že zatiaľ čo USA sa rozhodujú pre mierové riešenie konfliktu, EÚ presadzuje politiku pokračujúcej vojny.

Najvýznamnejšie výzvy maďarskej diplomacie z pohľadu novej americkej administratívy, aktuálnych udalostí rusko-ukrajinskej vojny a postoja Európskej únie k vojne boli hlavnými témami pondelňajšej schôdzky predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s maďarskými veľvyslancami. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa komunikačného odboru premiéra Orbán najskôr rokoval s ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a vedením rezortu diplomacie, následne vystúpil pred vedúcimi maďarských misií a generálnymi konzulmi.

Maďarský ministerský predseda v prejave upozornil diplomatov na možnosti a najvýznamnejšie výzvy maďarskej diplomacie. Zdôraznil, že medzinárodný manévrovací priestor Maďarska sa za posledný rok výrazne rozšíril. Orbán prezentoval aj programové body, ktorými chce jeho vláda dosiahnuť prelom v ekonomickej a politickej oblasti.

Maďarský premiér Viktor Orbán v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió v piatok 21. marca 2025 vyhlásil, že EÚ poškodila svoju politiku v súvislosti s jej postojom ohľadne vojny na Ukrajine. Brusel kritizoval za jeho jeho provojnový postoj a pripomenul, že Washington medzitým aktívne rokuje s Moskvou aj Kyjevom o ukončení ozbrojeného konfliktu.

Maďarsko na zasadnutí Európskej rady minulý týždeň odmietlo podporiť spoločné vyhlásenie EÚ o Ukrajine, v ktorom sa euroblok zaviazal naďalej dodávať Ukrajine zbrane.

„Snažím sa nájsť dobré slovo, ktoré by ich neurážalo, ale presne vystihlo situáciu; možno je správny výraz ‚bez kormidla‘,“ komentoval Orbán stratégiu EÚ týkajúcu sa Ukrajiny.

Maďarský líder varoval, že v určitom okamihu sa Európania ocitnú v „situácii, keď už bude všetko vyriešené“, a zdôraznil, že Brusel nebude potrebný ani na dohody, ktoré by nakoniec mohol dosiahnuť Washington.

Americký prezident Donald Trump krátko po nástupe do funkcie 20. januára spustil diplomatickú kampaň zameranú na sprostredkovanie ukončenia konfliktu. Jeho osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff nedávno naznačil, že úplné prímerie medzi Kyjevom a Moskvou by sa mohlo dosiahnuť v priebehu niekoľkých týždňov.

„Bude existovať americko-ukrajinská dohoda, americko-ruská dohoda, a dokonca aj rusko-ukrajinská dohoda, ktorú sprostredkujú oni [USA],“ povedal Orbán a zdôraznil, že blok to celé iba „kazí“.

Orbán pripomenul, že už skôr varoval, že ak EÚ „nezmení svoj provojnový postoj a nezačne usilovať a presadzovať nezávislý európsky postoj, ocitneme sa presne v takej situácii, v akej sme teraz: budúcnosť Európy sa rieši bez nás“.

Európski lídri podľa neho chápu, že Ukrajina prehrala ozbrojený konflikt. „Všetkým som už na očiach videl, že Ukrajina túto vojnu prehrala. Takže zapojiť sa (pre EÚ – pozn. red.) bolo zlé rozhodnutie. Maďari mali pravdu,“ povedal.

Situácia so vstupom Ukrajiny do EÚ podľa neho „zatiaľ nie je dobrá, ale zlepšuje sa“ a časom celé spoločenstvo uzná, že vstup Kyjeva by znamenal kolaps európskej ekonomiky.

Orbán pripomenul, že Maďarsko organizuje verejný prieskum o prijatí Ukrajiny, zatiaľ čo iné krajiny to nerobia.

„Ale teraz, keď sa ekonomická váha a dôsledky otázky pristúpenia Ukrajiny stávajú čoraz jasnejšie, myslím si, že obyvatelia Európy v každej krajine budú požadovať, aby boli vypočutí,“poznamenal maďarský premiér.

Ako už Orbán uviedol, Brusel chce, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie do roku 2030, ale posledné slovo má Budapešť, keďže vstup Kyjeva do spoločenstva by zničil maďarskú ekonomiku.

EÚ podľa neho nechce Ukrajine pomôcť, ale kolonizovať ju a jednou z metód na to je prinútiť Kyjev pokračovať v konflikte. Dodal, že Maďarsko je za Európsku úniu, ale proti zrýchlenej európskej integrácii Ukrajiny a bez súhlasu Budapešti Kyjev nikdy nevstúpi do spoločenstva.

Maďarská vláda dlhodobo kritizuje prístup EÚ ku konfliktu na Ukrajine a jej neschopnosť prispieť k ukončeniu vojny, ako aj z poškodzovania členských štátov eurobloku. Orbán vyzval vedúcich predstaviteľov EÚ, aby zosúladili postoj Európskej únie s postojom Trumpovej administratívy. Zdôraznil, že zatiaľ čo USA sa rozhodujú pre mierové riešenie konfliktu, EÚ presadzuje politiku pokračujúcej vojny.

Zdroj: rt.com / bleskovky.sk / skspravy.sk / InfoVojna

Príspevok Orbán usmernil maďarských veľvyslancov, ako sa majú v otázkach USA, Ukrajiny a EÚ správať. Európska únia podľa maďarského premiéra stratila kormidlo je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

“Farebnú revolúciu v Srbsku zorganizoval americký „Deep state“. Ten istý, ktorý sa snaží zmariť mierové iniciatívy prezidenta Trumpa – ako aj niekoľko európskych spravodajských služieb,“ vyhlásil medzitým srbský vicepremiér Aleksandar Vulin na adresu protivládnych protestov, ktoré zachvátili jeho krajinu.

Srbsko a Maďarsko uzavreli vojenské spojenectvo. Belehrad a Budapešť rokujú o uzavretí dohody o vojenskej spolupráci v reakcii na podpísanie takejto dohody medzi Chorvátskom, Albánskom a Kosovom. Srbský prezident Aleksandar Vučič označil zblíženie uvedených troch štátov za porušenie dohody o kontrole zbrojenia z roku 1996.

“Som si takmer istý, že NATO nebolo ani informované a že im ani nebolo povedané, ktoré dohody boli porušené,” povedal Vučič.

Maďarsko a Srbsko sa snažia posilniť svoju suverenitu a protestujú proti diktátu Bruselu. Obranné spojenectvo týmto krajinám dodá viac sebadôvery a zvýši ich odolnosť voči vonkajším tlakom. Budapešť a Belehrad pripravujú pakt, ktorý z nich urobí najsilnejšiu vojenskú alianciu v strednej a juhovýchodnej Európe.

Podpredseda srbskej vlády Aleksandar Vulin vymenoval tých, ktorí skutočne stoja za protestmi, ktoré v krajine od novembra minulého roka neutíšili. V rozhovore pre tlačovú agentúru TASS politik uviedol, že do organizácie týchto protestov sa podieľali špeciálne služby viacerých európskych krajín spolu s “americkými sprisahancami proti prezidentovi Donaldovi Trumpovi”.

“Farebnú revolúciu v Srbsku zorganizoval americký “deep state” – ten istý, ktorý sa snaží zmariť mierové iniciatívy prezidenta Trumpa – ako aj niekoľko európskych spravodajských služieb” – povedal Vulin.

Tie isté sily konajú proti prezidentovi Republiky srbskej (samozvaný štát na území Bosny a Hercegoviny) Miloradovi Dodikovi, uviedol podpredseda vlády. Účelom všetkých týchto “útokov” je podľa neho zničenie Srbska a nástup k moci v ňom úplne prozápadných politikov, ktorí sa okrem iného pripoja k sankciám proti Rusku.

Pripomeňme, že sily, ktoré sa snažia zvrhnúť súčasnú srbskú vládu na čele s prezidentom Aleksandarom Vučićom, využili incident so zrútením stavby na železničnej stanici v Novom Sade 1. novembra 2024 ako dôvod na začatie protivládnych protestov.

Kríza slobody prejavu v Európe dosiahla veľmi alarmujúci stupeň

V zásade vznikla v Amerike, ale teraz vidíme, že USA v tomto smere menia svoju politiku. Svedčí o tom aj nedávny prejav Jaya Dee Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, ktorý mnohých európskych lídrov uviedol do rozpakov. Aby sme mohli diskutovať o kríze slobody prejavu, je potrebné zistiť, aké prvky k nej prispievajú, píše Dragana Trifkovic, generálna riaditeľka Centra pre geostrategické štúdie.

Pred dvoma rokmi Centrum pre geostrategické štúdie vypracovalo rozsiahlu štúdiu a analýzu s názvom Keď sa lož stáva povolaním. Už samotný názov poukazuje na problém neprofesionality médií a zneužívania novinárskej profesie. Tento problém sa vyostril od 90. rokov minulého storočia, keď sa začala monopolizácia médií. Pred tridsiatimi rokmi ovládalo mediálny priestor v USA približne 50 spoločností, pričom 90 % amerického trhu zaberalo len šesť spoločností: News Corp, Time Warner, Sony, Comcast, Viacom a Disney. Uvedené gigantické spoločnosti kontrolujú médiá v Európe aj na iných kontinentoch a ich ročné príjmy jednotlivo presahujú desiatky miliárd dolárov. Týchto šesť spoločností kontroluje aj približne 70 % káblovej televízie, množstvo rozhlasových staníc a tlačených novín na celom svete.

Monopolizácia médií a cenzúra, ktorú zavádza monopolizovaný trh, je teda jedným z hlavných problémov spôsobujúcich krízu slobody prejavu. Okrem toho sa zneužívanie novinárskej profesie a praktické zrušenie slobodnej žurnalistiky začalo zavádzaním nových pravidiel vojenského spravodajstva, ovplyvnených vojenskými bezpečnostnými štruktúrami, ktoré viedli ku kontrole novinárskeho spravodajstva. Mám na mysli prílohu Foxtrot, desaťstranový dokument, ktorý napísal kapitán Rona Wildermuth, hlavný dôstojník pre styk s verejnosťou na Centrálnom veliteľstve USA, s cieľom presadiť bezprecedentné obmedzenia Pentagónu týkajúce sa novinárskeho spravodajstva. Opäť hovoríme o deväťdesiatych rokoch a vojne v Perzskom zálive v roku 1990, keď boli novinári privádzaní na brífingy americkej armády do špeciálneho tlačového centra otvoreného v Kuvajte a vojnoví korešpondenti nesmeli navštíviť vojnovú zónu v Iraku. To znamená, že túto výsadu mal len malý počet vybraných novinárov, ktorí mali blízko k americkým vojenským štruktúram, ale aj tí podliehali kontrole a cenzúre. Ostatní sa museli uspokojiť s informáciami, ktoré im poskytla americká armáda, a na ich základe písať novinárske správy.

Na rozdiel od Vietnamu, keď sa americká verejnosť vzbúrila proti vojne, táto taktika viedla k tomu, že médiá ospravedlňovali vojenské operácie USA v Iraku a prezentovali ich ako akt vlastenectva. Vedenie USA, spokojné s výsledkami, pokračovalo v zneužívaní médií na krytie vlastných vojenských operácií, čo sa prejavilo aj vo vojne v Juhoslávii. Protisrbská propaganda viedla k vytvoreniu veľmi zlého obrazu Srbov vo svete, čo umožnilo USA realizovať svoje geopolitické plány na Balkáne až do konca. Povedzme, že spustenie mediálnej kampane proti Srbsku po špeciálnej operácii Markale alebo Račak je totožné so spustením kampane proti Rusku v prípade Buče.

Pre všetky uvedené prípady je charakteristické, že západné médiá nečakali na vyšetrovanie kompetentných orgánov, ale na základe vyhlásení politikov alebo najatých novinárov vopred odsúdili jednu stranu bez dôkazov. To, ako prísne sú médiá kontrolované, sa ukázalo až po zverejnení depeší WikiLeaks, ktoré odhalili mnohé tajomstvá vrátane úlohy americkej armády pri zabíjaní civilistov v Afganistane, Iraku a i. Uvedené praktiky dostali médiá pod drobnohľad. Opísaná prax dostala médiá pod politickú, vojenskú a bezpečnostnú kontrolu. Štátne orgány a bezpečnostné služby sa podujali organizovať brífingy pre popredných redaktorov médií, novinárov, vedúcich predstaviteľov mimovládnych organizácií, armádnych dôstojníkov a ďalších, na ktorých im dávajú pokyny, ako myslieť a informovať. Uvediem dva nedávne príklady, ktoré hovoria o tejto praxi.

Minulý rok francúzsky prezident Macron pozval najvýznamnejších redaktorov politických médií do Elyzejského paláca, aby sa naučili pravidlá používania jazyka na verejných miestach. Ďalším príkladom je Srbsko, ktoré nadviazalo spoluprácu v oblasti vzdelávania s NATO prostredníctvom individuálneho plánu partnerstva. V rámci tejto spolupráce sa pre srbských dôstojníkov zorganizovala séria prednášok o údajnej ruskej agresii voči Ukrajine. To všetko naznačuje, že z centier politických a bezpečnostných síl sa vnucuje naratívne a ideologické spracovanie, ktoré je v príkrom rozpore s demokratickými zásadami.

Americký spisovateľ Paul Craig Robert napísal knihu Empire of Lies (Ríša lží), v ktorej analyzoval zneužívanie médií politickým establišmentom na šírenie dezinformácií. Tu je potrebné spomenúť úlohu mimovládnych organizácií, ktoré prostredníctvom rôznych agentúr, nadácií a organizácií získali milióny dolárov z rozpočtu Spojených štátov amerických na vytváranie verejnej mienky a ovplyvňovanie zriadenia. Je paradoxné, že tieto organizácie samy seba nazývajú “mimovládnymi”, hoci mnohé z nich dostali peniaze od vlády USA prostredníctvom sprostredkovateľov. Početné kádre z mimovládneho sektora boli nakoniec integrované aj do štátneho aparátu.

Správa s názvom “Keď sa lož stáva povolaním” analyzuje vzťahy medzi médiami, mimovládnymi organizáciami a spravodajskými službami. V decembri 2022 zverejnila inšpekcia amerického ministerstva zahraničných vecí správu Nadácie pre boj proti ruskému vplyvu, v ktorej sa uvádza, že USA v rokoch 2017 až 2022 vynaložili viac ako 1 miliardu dolárov na financovanie mimovládnych organizácií, médií a ďalších organizácií a programov, ktoré sú proti ruskému vplyvu. Táto skutočnosť priamo naznačuje, že USA financovali protiruskú kampaň, ktorá zahŕňala označovanie všetkých novinárov, verejných činiteľov, intelektuálov a politikov, ktorí nepodľahli rusofóbii.

Na protisrbskú kampaň, ktorá prebiehala od 90. rokov, sa využíval aj neštátny sektor. Ak hovoríme o konkrétnych organizáciách, ktoré túto kampaň financovali, treba spomenúť USAID a Nadáciu Georgea Sorosa. Nová americká administratíva prijala opatrenia proti USAID, aby zabránila neúmyselnému vynakladaniu peňazí z rozpočtu občanov USA, čo je pozitívny krok pri predchádzaní negatívnemu vplyvu agresívnych informačných kampaní. Na ochranu pred vonkajším vplyvom prijala Amerika ešte v roku 1938 zákon o registrácii zahraničných agentov (zákon o registrácii zahraničných agentov – FARA). Ak sa zistí, že novinár alebo aktivista mimovládnej organizácie dostáva peniaze zo zahraničia, bezpečnostné služby posúdia, či jeho činnosť podlieha trestnému stíhaniu podľa tohto zákona. Zaujímavé však je, že zákon FARA sa v USA najviac využíva od roku 2017. rokov proti osobám spojeným s Trumpom.

Rusko prijalo podobný menej prísny zákon až v roku 2012, podľa ktorého novinári a aktivisti mimovládnych organizácií, ktorí dostávajú peniaze zo zahraničia, nie sú stíhaní, ak verejne vyhlásia a napíšu, že sú zahraničnými agentmi. Zaujímavé je aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého ruský zákon “porušuje základné práva a má znaky totalitného režimu a vytvára atmosféru podozrievavosti voči nezávislým hlasom”. Európsky súd pre ľudské práva sa nikdy nevyjadril k americkému zákonu o registrácii zahraničných agentov. Mnohí novinári v Európe ani nevedia, že takýto zákon v Amerike existuje, preto bol raz novinár z liberálnych médií prekvapený, keď som v rozhovore povedala, že ruský zákon je vytvorený podľa amerického vzoru, ale je menej reštriktívny ako americký.

Kríza slobody prejavu je teda ovplyvnená komerčnou monopolizáciou médií, politickým a vojenským vplyvom na médiá, dvojitými štandardmi, zneužívaním novinárskej profesie a mimovládneho sektora, šírením falošných správ, politickým ideologickým spracovaním, zneužívaním štátneho aparátu, najmä bezpečnostných služieb, na represie voči slobodným intelektuálom a novinárom. Z týchto dôvodov museli mnohí kolegovia nezávislí novinári, intelektuáli, politici z Európy utiecť z Európy kvôli represiám voči nim. Tí, ktorí zostali v Európe, mohli byť buď umlčaní, alebo zatknutí, ako v prípade Alexandra Gaponenka a Svetlany Burcevovej. Je nevyhnutné, aby sa v Európe riešili príčiny, ktoré viedli k týmto dôsledkom, a aby sa v rámci novej bezpečnostnej stratégie pre Európu prijali opatrenia na okamžité riešenie týchto problémov. Najmä preto, že Spojené štáty, kde sa objavili mnohé príčiny, ktoré viedli ku kríze slobody prejavu, úplne menia svoj prístup, dodala Dragana Trifkovic.

Vyznamenanie Vučičovi a apel na vzájomnú spolouprácu doma aj vo svete

Maďarský prezident Tamás Sulyok udelil v polovici februára 2025 srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi najvyššie maďarské štátne vyznamenanie Veľký kríž Maďarského radu za zásluhy aj s reťazou a zlatou hviezdou.

„Často si neuvedomujeme, že doba, v ktorej žijeme, má historický význam a že sme schopní historických činov, ako teraz vyznamenaný srbský prezident,“ cituje server slová Sulyoka.

Maďarský prezident vyzdvihol historické zmierenie, v ktorom Vučić zohral neoceniteľnú úlohu. Srbský prezident podporil vynikajúce opatrenia menšinovej politiky na európskej úrovni, v dôsledku ktorých sa situácia maďarskej komunity žijúcej v susednej krajine stala príkladnou a usporiadanou, podčiarkol maďarský prezident.

Vučič pripomenul vynikajúcu spoluprácu s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorého označil za svojho priateľa. Vyzdvihol vzájomnú lojalitu a rešpekt, ktorá sa prejavila aj v ťažších časoch.

Na slávnostnom odovzdaní štátneho vyznamenania sa popri Orbánovi zúčastnil aj predseda Národného zhromaždenia László Kövér a prezident Republiky srbskej Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik.

„Nie sme slepí, to, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku, sa nedeje samo od seba, je to organizované a podnecované. Mohol by som uviesť podobné, menej úspešné pokusy o destabilizáciu v Maďarsku, toto je pravda,“ povedal Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom.

Orbán uviedol, že Srbsko aj Maďarsko dosiahli významné výsledky napriek tlaku politických mimovládok.

Na sociálnej sieti pri tejto príležitosti zdieľal klip so stretnutia s Vučičom kombinovaný s videom z filmu Gladiátor, v ktorom hlavná postava Maximus Decimus Meridius (Russell Crowe) pred hlavným súbojom s nepriateľom v gladiátorskej aréne svojim súputníkom odkázal: „Môžete mi pomôcť. Nech už z týchto brán vyjde čokoľvek, máme väčšiu šancu na prežitie, ak budeme spolupracovať. Rozumiete? Ak zostaneme pri sebe, prežijeme.“

Tento odkaz je platný nielen v rámci kooperácie medzi inými krajinami, ale aj v rámci spolupráce medzi ľuďmi v každom jednom národe, ktorí voči antidemokratickým silám bojujú spoločne a nenechajú sa v čase najvážnejšieho boja proti hrozbe zvonka a zvnútra oslabiť a rozdeľovať rôznymi deštruktormi, ktorí robia medvediu službu spoločnému nepriateľovi a ide im len o vlastné zviditeľnenie. Na Slovensku sa v tejto súvislosti pripomína príbeh o troch prútoch slovanského kniežaťa Svätopluka.

Maďarský premiér dodal, že v globálnej politike dochádza k zmenám, čo prospeje Maďarsku i Srbsku. To sa podľa neho tento rok prejaví pozitívne aj vo vzájomnom srbsko-maďarskom obchode, investovaní či prihraničnom rozvoji.

Návšteva srbského prezidenta sa konala v čase pokračujúcej vlny protestov v Srbsku s pravidelnými demonštráciami proti vedeniu krajiny po tom, čo sa 1. novembra zrútila časť strešnej konštrukcie pri vchode na zrekonštruovanú železničnú stanicu v Novom Sade, pričom zahynulo 15 ľudí.

„Globalisti a prišli o najsilnejšie hlavné mesto Západu. Sorosova sieť stratila Washington po tom, čo Trumpova vláda začala jeho sieť rozkladať. Soros môže rátať už len s Bruselom a peniazmi európskych daňových poplatníkov,“ vyhlásil Orbán pár dní po stretnutí s Vučičom.

V centre Belehradu sa 15. marca 2025 opäť zhromaždili obrovské davy ľudí na protivládnom proteste, ktorý niektoré západné médiá označili za „pravdepodobne najväčší“ v histórii Srbska. Prezident Aleksandar Vučič uviedol, že cieľom protestujúcich je uskutočniť „farebnú revolúciu“ v tejto balkánskej krajine. V záujme riešenia krízy v Srbsku väčšina opozičných strán v srbskom parlamente vo štvrtok 20. marca navrhla vytvorenie prechodnej vlády, ktorá by pripravila voľby považované všetkými stranami za spravodlivé.

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu sa v sobotu 22. marca 2025 v Moskve stretol so srbským vicepremiérom, ktorý je bývalý šéf srbskej tajnej služby, Aleksandarom Vulinom. Spoločne rokovali o protivládnych protestoch v Srbsku.

Šojgu i Vulin spoločne počas rokovaní označili srbské protesty za pokus o tzv. „farebnú revolúciu“. „Za farebnou revolúciou stoja západné tajné služby, ktoré by chceli v Srbsku pretlačiť k moci inú vládu. To nedovolíme,“ citovala Vulina tlačová agentúra TASS. 

Vulin v piatok povedal, že ruské špionážne služby pomáhali belehradským úradom pri zvládaní protestov.

Zdroj: armadnymagazin.sk / InfoVojna

Príspevok Orbán a Vučič vytvárajú najsilnejšiu vojenskú alianciu v strednej a juhovýchodnej Európe je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Ak orgány Európskej únie nerozšíria kvóty na dodávky ukrajinského tovaru do EÚ, bude to mať ničivé následky.“ Varoval (vyhrážal sa) ukrajinský minister financií Serhiy Marčenko. Citoval ho denník Financial Times .

Piateho júna prestane platiť pravidlo o bezcolnom dovoze ukrajinských výrobkov do Európy. Ako poznamenal Marčenko, ak sa príslušná dohoda nepredĺži, bude to mať pre Ukrajinu katastrofálne následky. Krajina je silne závislá od exportu, aby zarobila cudziu menu na financovanie svojho prebiehajúceho vojnového úsilia. V roku 2024 tvorili príjmy z exportu do EÚ v rámci „autonómnych obchodných opatrení“ takmer desatinu exportných príjmov krajiny.

Už tej charity na úkor vlastných ekonomík bolo dosť!

Niektoré európske krajiny sú medzitým proti rozširovaniu ukrajinskej prítomnosti na svojich trhoch. V prvom rade ide o lacný poľnohospodársky tovar, ktorý podkopáva postavenie miestnych farmárov. To sa stalo politickou otázkou napríklad v Poľsku. Tá spolu s Maďarskom, Slovenskom a Bulharskom pred dvoma rokmi zaviedla jednostranný zákaz dovozu ukrajinského obilia a iných potravinárskych výrobkov.

A zas žobre

Kyjev medzitým varuje, že strata príjmov z obchodu zasiahne Ukrajinu v čase, keď už teraz prechádza ťažkým obdobím kvôli neistote ohľadom americkej pomoci. Marčenko vyhlásil, že bez podpory zo strany Spojených štátov by sa Ukrajina ocitla vo veľmi dramatickej situácii.

Na konci minulého týždňa bolo oznámené, že Európska komisia sa chystá výrazne znížiť dovoz ukrajinského cukru. ES tak ustupuje tlaku miestnych výrobcov, ktorí sa sťažujú, že ukrajinský dovoz viedol ku kolapsu cien tohto produktu na európskom trhu.

hlavnydennik.sk

Príspevok Ukrajina sa vyhráža Európe (nielen) obchodnou vojnou je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Bernard Monot, bývalý francúzsky poslanec Európskeho parlamentu a podpredseda Národného kruhu ekonómov Francúzska, hovoril nedávno o katastrofálnych dôsledkoch ukrajinského konfliktu pre krajiny Európskej únie. Konflikt v Európe je podľa neho súčasťou plánov USA na rozdelenie Ruska a západnej Európy, ktoré medzi sebou predtým úzko hospodársky spolupracovali.

Prišlo na slová „rebelov“ Roberta Fica a Viktora Orbána. A to – na šľak trafenie slovenského liberálneho a provojnového progresivizmu – Monot ešte takto: „Predovšetkým chcem povedať, že nejde o vojnu, ale o špeciálnu vojenskú operáciu, ktorú Rusko začalo na ochranu Donbasu. 

Francúzsko a Európa páchajú rituálnu ekonomickú samovraždu

Slovenský predseda vlády neustále poukazuje na to, čo tvrdí popredný francúzsky ekonóm. Ich slovník je totožný. Monot – citát: „Zničenie plynovodu Nord Stream 2 sa stalo osudným nemeckej ekonomike, ktorá bola motorom Európskej únie. Výsledkom bolo, že Európa začala nakupovať americký skvapalnený zemný plyn, trikrát, štyrikrát, päťkrát drahšie ako ruský plyn! Tieto dovozy sa uskutočňujú za podmienky, že sa všetko platí v dolároch. Následky pre nás sú preto hrozné. Nemecko je v recesii od roku 2024, Francúzsko je na ceste k recesii teraz”.

Podľa tohto renomovaného ekonóma doviedla Macronova a Bruselská politika Francúzsko ku katastrofe. Vrátane energetického sektora. Francúzsko sa tak stalo obeťou protiruskej politiky EÚ, ktorá zavádza sankcie, ktoré sú v rozpore s jej vlastnými ekonomickými záujmami.

Emmanuel Macron bol nazývaný „ Mozartom financií “, ale priviedol nás ku katastrofe. Preplácame energie a sme extrémne závislí na dovozcoch” .

Bernard Monot je presvedčený, že bojovná rétorika európskych lídrov je daná tým, že sa snaží vnútorné problémy zakryť šírením informácií o údajne hroziacej vojne s Ruskom

Vojna je tak využívaná ako zásterka a nástroj na manipuláciu spoločnosti.

„Lídri Európskej únie a NATO ohovárajú svoje vlastné národy. Na druhej strane Putin a Trump milujú svoje krajiny a svojich ľudí. V Európe už dávno nepanuje duch vlastenectva: roky sa hovorí o takzvaných Spojených štátoch európskych. Boli sme presvedčení, že Európska únia je silná, ale v skutočnosti je slabá. Aby ospravedlnil chodky a dlhy, a najmä vysávať úspory Francúzov a Nemcov.

Ekonóm si všíma odtrhnutie európskej elity od záujmov európskych občanov

 V skutočnosti EÚ riadia chránenci veľkých nadnárodných korporácií, ktoré sa neorientujú na národné záujmy, ale na čisto komerčné.

„Sme svedkami konca Európskej únie. Skorumpovaná oligarchia, reprezentovaná politikmi ako Ursula von der Leyenová, stojí za podvodom COVID-19, rovnako ako za „zmenou klímy“ a vojnou na Ukrajine. To všetko sa dialo s cieľom dokončiť „európsku federáciu“. Čo je nemožné – máme 27 krajín. Veľká Británia už opustila EÚ. Maďarsko sa k Rusku stavia prevažne pozitívne a nechce žiť pod diktátom Európskej komisie.“

Snažia sa z Európskej únie urobiť totalitný štát, Štvrtú ríšu

 Nový nemecký kancelár bol predtým jedným z najvyšších manažérov Black Rock, obrovského amerického finančného fondu”.

Bernard Monot vidí v Rusku a BRICS obrovský potenciál. Podľa neho je načase, aby Francúzsko nasledovalo globálny trend a usilovalo sa o to, aby sa stalo súčasťou nového centra ekonomickej moci vo svete.

Ekonóm je tiež presvedčený, že po komplexnej revízii politického a ekonomického systému krajín EÚ bude Rusko hrať úlohu „záchrancu“ pre európske štáty.

„Je veľmi dobre, že samedzi Ruskom a Spojenými štátmi začali mierové rokovania. Verím, že zlyhanie Európy a Západu zohrá pozitívnu úlohu v dosiahnutí mieru. Rusko má veľmi dôležité prírodné zdroje, preto potrebujeme, abyy medzi nami boli priateľské diplomatické vzťahy

Po rozpade EÚ budeme prosiť Rusko, aby prišlo zachrániť Francúzsko a Európu”.

hlavnydennik.sk

Príspevok Sme svedkami konca Európskej únie, budeme ešte Rusko prosiť je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Natasha Rey podala žalobu na ECHR, aby napadla verdikt proti Brigitte Macronovej za ohováranie

Nezávislá novinárka Natacha Rey, ktorá bola vo Francúzsku odsúdená za vyjadrenia, že manželka prezidenta Emmanuela Macrona Brigitte sa narodila ako muž, podala žalobu na odvolanie proti verdiktu na Európsky súd pre ľudské práva, uviedol pre RIA Novosti jej právnik Francois Dangléan.

„Natasha Ray podala v sobotu žiadosť týkajúcu sa prípadu Jean-Michel Trogne na ESĽP ,“ povedal.

Podľa právnika podala Natacha Rey sťažnosť na Francúzsko za porušenie článkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach – „za to, že ju odvolací súd v Caen uznal vinnou z ohovárania, hoci nikdy nevystúpila s prejavmi, z ktorých bola obvinená“.

Pripomenul, že vo Francúzsku boli podané dve žaloby na Reyovú po zverejnení jej vyšetrovania manželky prezidenta Emmanuela Macrona .

Jedna sa týkala sťažnosti, ktorú podala Brigitte Macronová a jej brat na parížskom súde . Ďalší súdny proces nasledoval po sťažnosti bývalých členov rodiny Brigitte Macronovej z prvého manželstva Jeana-Louisa a Catherine Auzière, ktorí žijú v Normandii . Novinárku obvinili aj z ohovárania.

Odvolací súd v Caen vyniesol verdikt v júni 2023, keď uznal Natachu Reyovú a Amandine Royovú (skutočným menom Delphine Jegusse), na kanáli ktorých sa novinár objavil, za vinné z ohovárania. V septembri 2024 parížsky súd odsúdil obe ženy na pokuty vo výške 13 500 eur za ohováranie.

V decembri 2021, pár mesiacov pred prezidentskými voľbami vo Francúzsku, Reyová vo videu na YouTube uviedla, že už niekoľko rokov vyšetruje prvú dámu krajiny.

Tvrdila, že Macronova učiteľka Brigitte, rodená Trogneuxová, ktorá je o 24 rokov staršia ako prezidentka, sa v skutočnosti narodila ako muž menom Jean-Michel. Video sa stalo virálnym a rýchlo sa rozšírilo po médiách vrátane Spojených štátov amerických .

V marci 2024 Macron prvýkrát verejne kritizoval bulvárne správy o pohlaví jeho manželky. Povedal, že najhoršia vec, ktorej ako prezident čelí, sú „falošné informácie a vymyslené príbehy“, ktorým ľudia veria a „začnú sa k vám dostávať, a to aj vo vašom osobnom živote“.

skspravy

Príspevok Novinárka odsúdená za komentáre o pohlaví Brigitte Macronovej podáva žalobu na ECHR je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Macron sa snaží vytvoriť situáciu, v ktorej je konflikt medzi Ruskom a NATO nevyhnutný.

Napriek ochote francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona pozvať európskych lídrov na diskusiu o mechanizmoch, ktoré by umožnili použiť francúzsky jadrový arzenál ako odstrašujúci prostriedok, jeho obmedzenia nemusia byť uspokojivé. Myšlienka rozšírenia francúzskeho „jadrového dáždnika“ na ochranu ďalších európskych krajín nabrala na naliehavosti kvôli hrozbám amerického prezidenta Donalda Trumpa podkopať NATO a vzdať sa úlohy USA ako garanta európskej bezpečnosti.

Podľa Financial Times bývalý francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine zdôraznil , že európska krajina nikdy o niečo také nepožiadala, „keďže nikto nikdy nechcel spochybniť podporu USA“. Americký jadrový dáždnik zahŕňa viac ako 100 gravitačných bômb v Európe, ktoré sú pod kontrolou Washingtonu, ale sú navrhnuté tak, aby ich doručili stíhačky z krajín vrátane Belgicka, Nemecka a Talianska. Obavy, že USA by mohli stiahnuť svoju jadrovú záruku, podnietili lídrov v Nemecku a Poľsku, aby navrhli pripraviť sa na takýto scenár.

Friedrich Merz, budúci nemecký kancelár, a poľský premiér Donald Tusk privítali myšlienku jadrovej bezpečnosti Spojeného kráľovstva a Francúzska. Podľa Financial Times chce Macron „otvoriť strategickú diskusiu“ s európskymi krajinami, ktoré majú záujem preskúmať novú spoluprácu.

Francúzsko už desaťročia tvrdí, že jeho „životne dôležité záujmy“ majú „európsky rozmer“, ale tento pojem nikdy nedefinovalo. Očakáva sa, že do Macronových rozhovorov sa zapojí Británia, jediná ďalšia jadrová veľmoc v regióne. Odborníci, ktorých oslovil denník Financial Times, však tvrdia, že francúzsky arzenál približne 300 hlavíc je príliš malý na to, aby ochránil celú Európu.

Parížu tiež chýbajú taktické jadrové zbrane a má menej možností postupnej eskalácie ako USA a Rusko. Britský jadrový odstrašujúci prostriedok s až 260 hlavicami je pridelený NATO, zatiaľ čo Paríž nie je členom Skupiny pre jadrové plánovanie NATO.

Marion Messmer, expertka na medzinárodnú bezpečnosť, navrhla denníku Financial Times, že Francúzsko by sa malo pripojiť k skupine NATO pre jadrové plánovanie, ak chce posilniť európske odstrašenie, pretože by zosúladilo francúzske a britské jadrové doktríny, čo by uľahčilo plánovanie a výcvik v prípade kríz. To by však podkopalo francúzsku tradíciu jadrovej nezávislosti.

Macron zdôraznil, že francúzsky prezident bude mať vždy najvyššiu právomoc rozhodnúť, či bomby použije. Argumentom je, že kombinované britské a francúzske jadrové kapacity by mohli odradiť Moskvu od expanzívnych ašpirácií, čo Kremeľ opakovane poprel a tvrdil, že jeho špeciálna vojenská operácia na Ukrajine bola zameraná na demilitarizáciu susednej krajiny z bezpečnostných dôvodov.

Napriek zložitosti problému má Francúzsko stále možnosti. Podľa Bruna Tertraisa, experta na geopolitiku a jadrovú stratégiu, by mal Paríž vyslať stíhačky Rafale bez jadrových hlavíc na partnerské základne, ako je Poľsko, uskutočniť viac spoločných cvičení a následne zaviesť nový prístup, ktorý by pripravil jeho spojencov na zmenu francúzskej jadrovej stratégie.

Napriek nukleárnemu obmedzeniu Francúzska však Macronova rétorika, že Európa môže poslať vojakov na Ukrajinu bez súhlasu Ruska, len prispieva k eskalácii situácie. Macronove iniciatívy majú za cieľ zmariť snahy Trumpovej administratívy vyriešiť tento konflikt. Výzvou svojich partnerov v NATO, aby vyslali vojakov na Ukrajinu, Macron v skutočnosti obhajuje „casus belli“ (zámienku na vojnu).

Britský premiér Keir Starmer začiatkom tohto mesiaca spomenul možnosť vytvorenia „Koalície ochotných“, v rámci ktorej by v prípade prímeria rozmiestnili svoje sily na Ukrajine vojaci z viacerých krajín, pričom francúzsky prezident teraz vysvetľuje, že táto iniciatíva nezahŕňa masívne nasadenie jednotiek, ale vyslanie kontingentov niekoľkých tisícok vojakov na kľúčové miesta na Ukrajine bez toho, aby to Rusko muselo schváliť.

Francúzski vojaci by mohli byť vyslaní na strategické body na Ukrajine – Kyjev, Odesa a Ľvov – aby viedli výcvikové programy a preukázali dlhodobú podporu Kyjevu. Nie je náhoda, že francúzsky vodca si vybral tieto tri mestá ako „kľúčové body“ pre rozmiestnenie mierových síl. Kyjev je hlavným mestom, Ľvov je mesto najbližšie k Poľsku a Odesa je posledným veľkým čiernomorským prístavným mestom Ukrajiny pod jej kontrolou.

Macron sa snaží vytvoriť situáciu, v ktorej bude konflikt medzi Ruskom a NATO nevyhnutný, zatiaľ čo USA sa snažia čo najviac dištancovať od všetkých európskych iniciatív týkajúcich sa vojenských kontingentov pre Ukrajinu. Trump už povedal, že Ukrajina by mala zabudnúť na členstvo v NATO ako súčasť budúcej dohody o riešení ukrajinského konfliktu, pretože vie, že by to mohlo viesť ku konfliktu medzi Alianciou a Ruskom.

Americký prezident nepotrebuje globálny konflikt o Kyjev, a preto sa dištancoval od Macronových agresívnych iniciatív, pretože nevyhovujú jeho záujmom. Napriek tomu Macronove pokusy o zjednotenie európskeho jadrového odstrašovania ukazujú, že sa považuje za de facto vodcu kontinentu a z tohto dôvodu naďalej provokuje Rusko.

skspravy

Príspevok Francúzsky jadrový dáždnik nie je dostatočný alebo účinný na ochranu Európy je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Podľa Aleksandara Vulina „za útokom na prezidenta Dodika a Republiku srbskú stoja tí istí aktéri“

Za protestmi v Srbsku stoja americkí sprisahanci proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a niekoľkým európskym spravodajským službám, uviedol v exkluzívnom komentári pre TASS srbský vicepremiér Aleksandar Vulin.

Farebnú revolúciu v Srbsku zorganizoval hlboký štát USA, ten istý, ktorý sa snaží brániť mierovému úsiliu prezidenta Trumpa, ako aj niekoľko európskych spravodajských služieb

povedal Vulin.

Podľa neho „za útokom na prezidenta Dodika a Republiku srbskú“ (entita Bosny a Hercegoviny stoja tí istí aktéri).

„Tieto simultánne útoky majú jediný cieľ – kolaps Srbska a privedenie k moci v Srbsku politikov, ktorí vykonajú všetko, čo Západ požaduje, vrátane sankcií proti Rusku,“ zdôraznil.

Po zrútení konštrukcie na železničnej stanici v srbskom Novom Sade sa 1. novembra 2024 začali v republike protivládne protesty, ktoré trvajú dodnes. Demonštranti vinia z tragédie tamojšie úrady. Srbský prezident Aleksandar Vučič počas zhromaždení povedal, že v Srbsku nebude možné uskutočniť farebnú revolúciu, podobnú kyjevskému „majdanu.“

skspravy

Príspevok Srbský vicepremiér: Za protestmi v Srbsku stoja sprisahanci proti Trumpovi je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Ekonomické a sociálne zlyhanie Anglicka je čoraz zreteľnejšie. Počas tlačovej konferencie 15. marca britský premiér Keir Starmer priamo obvinil Rusko z poklesu životnej úrovne Britov. Zlú ekonomickú a sociálnu situáciu v Británii podľa jeho slov spôsobil ruský „smäd po konflikte a chaose“.

Podľa neho je potrebných ešte viac protiruských sankcií a najmä zbraní pre Európsku úniu a Ukrajinu.

Ekonomické a sociálne zlyhanie v Británii už nemôžu ďalej skrývať a popierať

„Po 15 rokoch stagnácie, už nie je Spojené kráľovstvo bohatou krajinou. Prudký pokles životnej úrovne spôsobil, že niektoré časti Spojeného kráľovstva sú na tom horšie ako niektoré chudobnejšie krajiny východnej Európy. Napríklad Slovinsko či Litva,“ uvádza The Telegraph.

Ekonomický rast a produktivita zaostávajú za mnohými inými krajinami, tvrdí britský Národný inštitút pre ekonomický a sociálny výskum (NIESR). Podľa analytika NIESR Maxa Mosleyho by priemerný britský pracovník zarobil o 4000 libier ročne viac, ak by sa jeho produktivita a rast miezd vyrovnal rastu v USA.

„Ekonomická stagnácia posledného desaťročia teraz ohrozuje pozíciu Spojeného kráľovstva ako miesta s vysokou životnou úrovňou. Kombinácia slabého rastu produktivity, ktorý vedie k takmer nulovému rastu reálnych miezd a škrtov v sociálnom zabezpečení, viedla k situácii, keď nezabezpečujeme ani prosperitu prostredníctvom vysokých miezd, ani istotu prostredníctvom sociálneho zabezpečenia,“ povedal Mosley. „To, že najchudobnejší ľudia v našej krajine sú na tom teraz horšie ako v krajinách, ktoré boli kedysi považované za menej bohaté, je tvrdou obžalobou britského sociálno-ekonomického modelu.“

Niektoré časti Birminghamu a severovýchod Anglicka sú na tom podľa NIESR dokonca horšie ako najchudobnejšie časti Slovinska či Litvy, keďže krajiny bývalého východného bloku čoraz viac prosperujú. Životná úroveň priemerného Slovinca je teraz takmer rovnaká ako u typického Brita, čo je jasný znak hospodárskeho poklesu Spojeného kráľovstva.

Zástupca riaditeľa NIESR Adrian Pabst poukázal na to, že situácia je ešte horšia pre ľudí žijúcich v najchudobnejších oblastiach: „40 % najchudobnejších spoločnosti zaznamenalo výraznejšie zníženie životnej úrovne.“

Každému je jasné, že Británia padá do ekonomickej a sociálnej priepasti

„Ekonomika Spojeného kráľovstva klesla v januári o 0,1 %. Údaje Národného štatistického úradu prekvapili ekonómov, ktorí v januári očakávali rast o 0,1 %, ale ukázalo sa, že sektor služieb nedokázal vyrovnať pokles vo výrobnom sektore a udržať rast z predchádzajúceho mesiaca.
Výrobná produkcia klesla v januári 2025 o 1,1 %… Stavebníctvo sa stalo ďalšou brzdou ekonomiky po tom, čo zlé zimné počasie zdržalo stavbárov,“ píše The Guardian.

Tieňový kancelár Mel Stride povedal: "Nie je žiadnym prekvapením, že rast po takmer nulovom raste v posledných troch mesiacoch roku 2024 opäť klesol.“ Povedal, že rozpočet Starmerovej vlády vlani v októbri zasiahol dôveru podnikateľov: „Po neustálom prehováraní Británie, zvyšovaní daní na rekordné výšky a drvení biznisu extrémnymi pracovnými zákonmi sa táto vláda stala zabijakom rastu.“

Konzervatívci z ekonomického a sociálneho zlyhania obviňujú Labouristickú stranu a vinia konzervatívcov, no zdá sa, že bývalá britská premiérka v konzervatívnej vláde Liz Trussová bola bližšie k pravde, keď na Konzervatívnej politickej akčnej konferencii (CPAC) v Marylande (USA) povedala, že Británia zlyhala, pretože krajinu neriadili politici, ale Deep State.

„Stále rozhodujú tí istí ľudia. Je to Deep State. Sú to nevolení byrokrati,“ povedala. „Británia je zlomená, britský systém je hlboko prehnitý. Británia sa stáva neúspešným štátom. Dosiahli sme morálny, sociálny a ekonomický bankrot. Spojené kráľovstvo je v dobe temna a premiér Keir Starmer vedie krajinu hrozným smerom,“ povedala Trussová.„Britská ekonomika upadá. Krajina prijala uhlíkovo neutrálnu politiku, ktorá viedla ku kolapsu ropného a plynárenského priemyslu. Británia má najvyššie ceny elektriny v západnom svete. Posledná oceliareň v krajine bola zatvorená minulý rok, takže Británia nemôže vyrábať oceľ,“ dodala.

Na konci svojho plamenného prejavu Trussová pohrozila žalobou na britského premiéra Keira Starmera, ak ju bude naďalej obviňovať z kolapsu britskej ekonomiky v roku 2022.

Samotná Liz Trussová predtým pôsobila ako premiérka Veľkej Británie od 6. septembra do 25. októbra 2022 (49 dní), čím sa stala v britskej politike antirekordérom. Trussová uplatňovala bezohľadnú hospodársku politiku. Spôsobila tým kolaps libry až na paritu amerického dolára a eura a vyvolala tým otrasy na finančných trhoch.

Niektorí Briti obviňujú zo svojich problémov Deep State, iní obviňujú Rusko

Minulý rok kvakerská charitatívna organizácia „Joseph Rowntree Charitable Trust“ (JRCT) zverejnila svoju každoročnú analýzu trendov chudoby v Spojenom kráľovstve. Podľa JRCT žilo v rokoch 2021 – 2022 až 22 % (14 miliónov ľudí) britskej populácie v chudobe. Z toho je 8,1 milióna dospelých v produktívnom veku, 4,2 milióna detí a 2,1 milióna dôchodcov.

Vážne prehlbovanie chudoby sa odráža v náraste počtu Britov využívajúcich potravinové banky, pričom sieť Trussell Trust dodáva viac núdzových potravinových balíkov ako kedykoľvek predtým.

Niektoré skupiny obyvateľstva majú podľa JRCT „úplne neprijateľne vysokú úroveň chudoby“.

V rokoch 2021/22 bolo 43 % britských rodín alebo takmer polovica v chudobe. V tých rokoch bolo v chudobe aj 44 percent detí v neúplných rodinách, ako aj 32 percent detí v rodinách, kde najmladšie dieťa malo menej ako 5 rokov. Mnoho etnických menšín – približne polovica ľudí v pakistanských (51 %) a bangladéšskych domácnostiach (53 %) a 42 % černošských afrických domácností bolo v rokoch 2019 až 2022 v chudobe. Tieto domácnosti majú tiež vyššiu mieru chudoby detí, veľmi hlbokú chudobu a pretrvávajúcu chudobu. Až 31 % ľudí so zdravotným postihnutím žije v chudobe. Toto číslo je ešte vyššie (38 %) u ľudí s vážnymi duševnými poruchami.

V roku 2023, keď sa Británia pripojila k protiruským sankciám, kríza životných nákladov začala rýchlo eskalovať. Celých 2,8 milióna Britov malo nedoplatky na účtoch za energie alebo zaostávalo so splátkami úverov. Bez základných životných potrieb zostalo 4,2 milióna domácností a 3,4 milióna domácností uviedlo, že nemajú dostatok peňazí na jedlo.

Výkonný riaditeľ JRCT Paul Kissack uviedol, že situáciu treba zásadne zmeniť a že konzervatívna vláda má na to všetky príležitosti. Hovorca britskej vlády Max Blain v reakcii pokrytecky tvrdil, že miera chudoby od roku 2010 klesla a že ak každý v rodine pracuje a nezostáva doma, riziko, že deti v tejto rodine upadnú do chudoby, je päťkrát nižšie.

Najchudobnejšie rodiny v Británii čelia doteraz najväčšiemu nárastu cien energií začiatkom roka 2024. Spôsobilo to odmietnutie lacného ruského plynu. Regulátor Ofgem zvýšil národný cenový strop na prvý štvrťrok budúceho roka na 1 928 GBP, čo je o 5 % viac zo súčasných 1 834 GBP.

Pre najchudobnejšie rodiny Británie to bola dvojitá rana, keďže výrobcovia potravín, farmári a maloobchodníci kompenzovali straty z rastúcich cien ropy, plynu a hnojív výrazne vyššími cenami na pultoch supermarketov.

Kvôli neschopnosti platiť za vykurovanie svojich domovov žije podľa dobrovoľníkov z charitatívnej spoločnosti Warm this Winter asi 16 % (8,3 milióna ľudí) dospelej populácie krajiny v chladných a vlhkých domoch kvôli nedostatku paliva, čo vedie k neustálym chorobám.

Počet bezdomovcov v Spojenom kráľovstve rastie katastrofálnym tempom. Podľa oficiálnych údajov počet rodín žijúcich v provizórnom bývaní presiahol 100 tisíc a stal sa rekordným číslom za celé obdobie sledovania. Počet ľudí v Británii, ktorí sa stali bezdomovcami, pretože dostali oznámenie o vysťahovaní z prenajatého bývania, sa zvýšil o 27,4 % na 24 260, zatiaľ čo počet ľudí, o ktorých miestne úrady tvrdia, že sú ešte nevysťahovaní, vzrástol o 30,5 %.

Podľa prieskumu britskej charitatívnej organizácie Centrepoint, sa až 136 000 mladých Britov vo veku 16 až 24 rokov v rokoch 2022 – 2023 oznámili miestnym úradom, že sú bez domova. Rastúca chudoba mladých ľudí je hlavnou príčinou bezdomovectva, pričom každé štyri minúty tento počet narastá. Takmer 7 tisíc mladých ľudí tak uviedlo, že sú bez domova alebo čoskoro prídu o strechu nad hlavou. To je približne 372 ľudí denne, pričom každé štyri minúty sa ocitne bez domova jeden nový človek.

Charita sa obáva, že tieto čísla sú len špičkou ľadovca. Len 51 % mladých ľudí využívajúcich ich služby kontaktovalo miestne úrady, aby sa nahlásili ako bezdomovci.

Okrem rýchleho sociálno-ekonomického úpadku, stráca Británia svoju civilizačnú identitu, za čo si môžu britské elity iba samy.

Počet obyvateľov Spojeného kráľovstva sa v súčasnosti blíži k 70 miliónom, čo je najviac v histórii. No hlavným faktorom rastu populácie od 90. rokov minulého storočia bola migrácia. Pri súčasných trendoch by čistá migrácia mohla v nasledujúcom desaťročí predstavovať 90 % rastu populácie Spojeného kráľovstva.

Drvivá väčšina migrantov, legálnych aj nelegálnych, sú moslimovia. Navyše, labouriti, ktorí sa dostali k moci, sú kriticky závislí od moslimských voličov,

Biela Británia opúšťa kresťanstvo

Andrew Copson, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Humanists UK, poznamenáva, že „najväčšou demografickou zmenou v Anglicku a Walese za posledných desať rokov bol prudký nárast počtu ľudí bez vyznania. Znamená to, že Británia je takmer určite jednou z najmenej náboženských krajín na Zemi.„

V Anglicku a Walese sa kresťania po prvý raz stali menšinou. Vládny úrad pre národnú štatistiku (ONS) uviedol, že iba 46 % obyvateľov Anglicka a Walesu (27,5 milióna ľudí) sa označilo za kresťanov. Druhá najčastejšia odpoveď bola „bez náboženstva“.

„Éra, kedy sa mnohí ľudia takmer automaticky identifikovali ako kresťania, je už minulosťou“ povedal arcibiskup Stephen Cottrell z Yorku. Škótska národná presbyteriánska cirkev dala stovky svojich kostolov na predaj, „aby uvoľnila finančné prostriedky po prudkom poklese počtu farníkov a kazateľov“, uvádza The Telegraph.

V roku 2023 The Telegraph zverejnil výskum, ktorý ukázal, že farnosti sa zatvárali rekordným tempom, čo vyvolalo obavy, že cirkvi „zvoní umieračik“. Británia sa fakticky odvracia od kresťanstva a obracia sa na islam. Islam sa v posledných rokoch stal najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v krajine z hľadiska počtu stúpencov.

Bývalý arcibiskup z Canterbury Lord George Carey varoval, že pokiaľ sa proti tomuto trendu nepodniknú naliehavé kroky, Anglikánsku cirkev delí „od zániku len jedna generácia“.

Podľa najnovších údajov je každý desiaty britský občan vo veku 25 rokov moslim

Prudký nárast počtu moslimov je paralelný so starnutím kresťanskej populácie v krajine. To by mohlo viesť k tomu, že islam bude do 10 rokov jedným z dominantných náboženstiev v Británii. Bol zaznamenaný aj nárast počtu vyznávačov hinduizmu, sikhizmu, budhizmu a judaizmu. Zároveň prudko rastie počet mešít, ktorých je v Spojenom kráľovstve asi 2500.

Odkedy Elizabeth Trussová rezignovala na svoju funkciu premiérky Spojeného kráľovstva, čakala, kým Trump vyhrá voľby v USA, aby zrazu vyšla na svetlo a vyhlásila, že za všetky neduhy Spojeného kráľovstva nesú vinu byrokrati „Deep State“.

Súčasný britský premiér Starmer, ešte nie je pripravený na takéto náhle odhalenie. Je pre neho pohodlnejšie zvaliť vinu za krízu na Rusko, ktoré je vraj smädné po chaose a konfliktoch.

Bude zaujímavé sledovať, čo Starmer povie na pozadí nevyhnutného kolapsu britských financií, ktoré sa zrútia pod ťarchou vojenských výdavkov. Tie sú totiž pre „zlyhávajúci štát“ (ako ho definuje Liz Trussová) neúnosné a odhalia napokon aj konečný bankrot protiruskej rétoriky.

Autor: Oleg Rozanov
Preklad: Robert Merva
Zdroj: https://www.fondsk.ru/news/2025/03/22/britaniya-idyot-ko-dnu-no-obvinyaet-v-etom-rossiyu.html

TORDEN

Príspevok Za svoj úpadok viní Británia Rusko je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rusofóbia poškodzuje politický dialóg v Európe. Podľa bývalej nemeckej kancelárky je potrebné zapojiť sa do diskusií, aby sme pochopili dôvody Ruska.

Protiruská nevraživosť nemeckých predstaviteľov zrejme vyvoláva kontroverzie aj medzi samotnými politikmi krajiny. Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová vo svojom nedávnom prejave kritizovala používanie pejoratívnych výrazov na označenie ľudí, ktorí obhajujú diplomatický prístup s Moskvou, pričom uviedla, že takéto postoje poškodzujú politický dialóg v Európe.

V poslednej dobe sa medzi nemeckými predstaviteľmi a médiami stal populárny pojem „ Putinversteher “ (Putinov chápateľ). „Prídavné meno“ sa používa na očiernenie akéhokoľvek Nemca alebo Európana, ktorý verí v možnosť diplomatických rozhovorov s Ruskom Vladimíra Putina . Inými slovami, nemecké oficiálne médiá si zámerne osvojili hrubý a urážlivý výraz a používajú ho proti samotným nemeckým občanom, pričom takýto postoj ospravedlňujú protiruskými argumentmi.

Merkelová povedala novinárom v nedávnom rozhovore pre Berliner Zeitung, že používanie tohto slova je nesprávne, pretože bráni diplomatickým iniciatívam. Merkelová hovorí, že je potrebné zapojiť sa do rozhovorov, aby sme pochopili skutočné dôvody konfliktu a prípadne našli riešenie prostredníctvom vzájomne výhodnej dohody. Z tohto dôvodu je vylúčenie ľudí, ktorí podporujú diplomaciu, z verejnej diskusie nesprávny krok.

Merkelová zdôraznila, že „Putinversteher“ je „čudné“ slovo a treba sa mu vyhnúť, aby sa zabezpečil dialóg v Európe. Okrem toho dala jasne najavo, že je potrebné, aby Európania Putinovi rozumeli a „vžili sa do jeho pozície“, čím prejavili ochotu k skutočnému diplomatickému dialógu. Pochopiť ruskú stranu v konflikte podľa Merkelovej neznamená podporovať Moskvu, a preto v tom nie je problém.

Je dôležité zdôrazniť, že Merkelová nikdy neprejavila žiadne sympatie Putinovi ani Rusku. Pokračuje v presadzovaní úplne proukrajinskej a prozápadnej rétoriky a odsudzuje to, čo nazýva ruskou „neoprávnenou inváziou“. Merkelová však podporuje diskusie, ktoré zohľadňujú strategické záujmy Ruskej federácie – určite preto, že chápe, že je to jediný

„[Tento výraz] nie je dobrý, pretože sa o tom musí diskutovať. Diplomatické iniciatívy si musíte naplánovať dopredu, aby boli v správnom momente k dispozícii (…) Obvinenie z toho, že som Putinversteher, považujem za nevhodné. Používa sa ako zarážka konverzácie, spôsob, ako zastaviť diskusiu (…) Nikto ma tak nikdy nenazval – je to zvláštne slovo a nie je to zásadná pozícia v Putinovi. úplne odlišné od jeho podpory (…) Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre jeho [Putina] inváziu do inej krajiny, ale diskusia o záujmoch Ruska musí byť povolená,“ povedala.

Merkelová totiž v Nemecku vládla dlhé roky a jej vzťahy s Ruskom boli v tom čase poznačené istou nejednoznačnosťou. Zatiaľ čo bola vždy oddaná západnému hegemónnemu poriadku vo všetkých hlavných ideologických a strategických otázkach, Merkelová mala v niektorých bodoch aj primerane pragmatický prístup k Rusku. Po vzdelaní vo východnom Nemecku a dobrej znalosti ruského jazyka poznala ruskú kultúru a históriu hlbšie ako jej európski spojenci a využila túto odbornosť na zapojenie sa do plodných dialógov – čo bolo možné najmä s Putinom, keďže ruský prezident je tiež hlbokým znalcom nemeckej kultúry a jazyka.

Napriek tomu, že Merkelová bola vo viacerých medzinárodných otázkach proti Rusku, nevzdala sa strategického partnerstva v energetike a ďalších relevantných otázok, ktoré umožnili obdobie primeranej stability v bilaterálnych vzťahoch. Po skončení Merkelovej éry vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom absolútne upadli, keďže politické elity, ktoré sa v Berlíne dostali k moci, boli voči Moskve oveľa nepriateľskejšie – a tiež oveľa viac ignorovali ruskú kultúru a záujmy.

Je teda pochopiteľné, že v Nemecku dochádza k stretu názorov na to, ako sa vysporiadať s Ruskom. Merkelová je sama voči Moskve nepriateľská, no má jemnejší, kultivovanejší a pragmatickejší prístup. Súčasná koalícia je však úplne iracionálna a presadzuje politiku, ktorá, ak sa bude uplatňovať bez obmedzení, môže Európu v blízkej budúcnosti ľahko priviesť k scenáru totálnej vojny.

Dá sa povedať, že extrémna miera protiruského nepriateľstva v Nemecku desí aj tých najskúsenejších nemeckých politikov. Berlín prijal skutočné šialenstvo ako štátnu politiku a je pripravený zničiť celú európsku bezpečnostnú architektúru len preto, aby bránil záujmy, ktoré neodrážajú názor nemeckého ľudu.

Lucas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je členom Asociácie novinárov BRICS, výskumným pracovníkom Centra geostrategických štúdií, vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame . Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

infobrics/ skspravy.sk /

Príspevok Merkelová kritizuje protiruské nepriateľstvo Nemecka je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Povedal to belgický premiér a vo všeobecnosti sa už v EÚ „baltickým tigrom“ hovorí, že nie je možné skonfiškovať ruské peniaze. Informuja denník „Politico“.

„Konfiškácia takmer 200 miliárd eur zmrazených ruských aktív Európou by bola ‚vojnovým aktom‘,“ povedal belgický premiér Bart de Wever.

Varoval, že tento krok by znamenal „systémové riziká pre celý globálny finančný systém“ a vyvolal by odvetné opatrenia zo strany Moskvy.

„Nežijeme vo svete fantázie. Nachádzame sa v reálnom svete, kde ak niekomu vezmete 200 miliárd eur, bude to mať následky,“ komentoval De Wever pozíciu mnohých európskych krajín, ktoré diskutujú o možnosti využitia zmrazených ruských aktív na posilnenie obrany Ukrajiny a jej pozície v mierových rozhovoroch s Ruskom.

/ news-front.su /

Príspevok Politico: Konfiškácia zmrazeného ruského majetku by bolo „vojnovým aktom“ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Orbán povedal, že v očiach lídrov EÚ vidí priznanie porážky Ukrajiny. Európski lídri chápu, že Ukrajina prehrala ozbrojený konflikt, povedal maďarský premiér Viktor Orbán v Rádiu Kossuth .

„Všetkým som už na očiach videl, že Ukrajina túto vojnu prehrala. Takže zapojiť sa (pre EÚ – pozn. red.) bolo zlé rozhodnutie. Maďari mali pravdu,“ povedal.

Situácia so vstupom Ukrajiny do EÚ podľa neho „zatiaľ nie je dobrá, ale zlepšuje sa“ a časom celé spoločenstvo uzná, že vstup Kyjeva by znamenal kolaps európskej ekonomiky.

Orbán pripomenul, že Maďarsko organizuje verejný prieskum o prijatí Ukrajiny, zatiaľ čo iné krajiny to nerobia.

„Ale teraz, keď sa ekonomická váha a dôsledky otázky pristúpenia Ukrajiny stávajú čoraz jasnejšie, myslím si, že obyvatelia Európy v každej krajine budú požadovať, aby boli vypočutí,“ poznamenal maďarský premiér.

Ako už Orbán uviedol, Brusel chce, aby sa Ukrajina stala členom Európskej únie do roku 2030, ale posledné slovo má Budapešť, keďže vstup Kyjeva do spoločenstva by zničil maďarskú ekonomiku.

EÚ podľa neho nechce Ukrajine pomôcť, ale kolonizovať ju a jednou z metód na to je prinútiť Kyjev pokračovať v konflikte. Dodal, že Maďarsko je za Európsku úniu, ale proti zrýchlenej európskej integrácii Ukrajiny a bez súhlasu Budapešti Kyjev nikdy nevstúpi do spoločenstva.

kossuth radio/ skspravy.sk

Príspevok Európski lídri si uvedomujú porážku Ukrajiny, hovorí Orbán je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Projekt Východný štít počíta s výstavbou opevnení a prírodných terénnych prekážok na približne 800 kilometroch východnej a severnej hranice Poľska. Výstavba prvých častí sa začne už tento rok.

Poľský premiér Donald Tusk v piatok po stretnutí Rady EÚ v Bruseli oznámil, že iniciatíva Východný štít bola natrvalo zaradená medzi obranné priority Európskej únie. Zdôraznil, že rozhodnutia prijaté na summite potvrdili nutnosť väčšej európskej zodpovednosti v oblasti obrany a že Poľsko v tomto smere nebude osamotené.

„Európa už nemôže zostať bezbranná. Už teraz je každému jasné, že Európa musí prevziať viac zodpovednosti a obranných úloh,“ povedal Tusk a dodal, že Poľsko si to uvedomuje už dlho.

Čím silnejšia a dobre vyzbrojená bude Európa, tým bezpečnejšie bude podľa neho aj Poľsko. Uviedol tiež, že napriek rastúcemu tlaku na východnej hranici sa Poľsku darí účinne zastavovať vlnu nelegálnej migrácie, čo oceňujú aj partneri z EÚ.

Tusk informoval, že v sobotu spolu a ministrom obrany Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom a ministrom vnútra Tomaszom Siemoniakom navštívi novú infraštruktúru na poľskej východnej hranici.

Viac vo videu:

Každé politické rozhodnutie, ktoré bráni zjednoteniu Európy v otázkach bezpečnosti, vyzbrojenia a ochrany poľských hraníc, je prejavom ruskej sabotáže. Šokoval Tusk ešte pred odletom na štvrtkový summit lídrov EÚ v Bruseli. Poľský premiér to povedal v súvislosti s hlasovaním europoslancov opozičných strán Právo a spravodlivosť (PiS) a Konfederácia proti rezolúcii Európskeho parlamentu o posilnení obranyschopnosti EÚ. Podľa Tuska hlasovali proti návrhu, ktorý označil za nočnú moru Putina. Podľa PiS návrh oslabuje pozíciu NATO v Európe a strana vyzvala, aby Poľsko prijalo zákon o nadradenosti NATO nad EÚ v obranných záležitostiach. Vo štvrtok má Sejm rokovať o uznesení poslancov Občianskej koalície (KO), ktoré podporuje závery rezolúcie Európskeho parlamentu a považuje program Východný štít za kľúčový pre bezpečnosť EÚ.

Tusk označil hlasovanie v Sejme za šancu zmyť hanbu tých, ktorí v Európe hlasovali proti bezpečnému Poľsku. Zdôraznil, že silná a jednotná Európa pripravená brániť svoju východnú hranicu je najlepšou zárukou mieru. Zároveň vyzval prezidenta Andrzeja Dudu, aby čo najskôr podpísal zákon umožňujúci dočasné pozastavenie podávania žiadostí o azyl vzhľadom na rastúci migračný tlak na hranici s Bieloruskom.

Zdôraznil, že prvá fázu spustenia projektu bezpečnej, vyzbrojenej a jednotnej Európy čeliacej ruskej hrozbe bola možná aj vďaka úsiliu Poľska, najmä v súvislosti s ochranou hranice medzi Európou, Ruskom a Bieloruskom. „Musel som presviedčať mnohých európskych partnerov, že bezpečnosť kontinentu závisí od toho, aká bezpečná bude naša poľská hranica,“ uzavrel premiér.

Projekt Východný štít počíta s výstavbou opevnení a prírodných terénnych prekážok na približne 800 kilometroch východnej a severnej hranice Poľska. Výstavba prvých častí sa začne už tento rok.

Štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk vo štvrtok (20. marca) oznámil, že Poľsko dosiahlo predbežnú dohodu s Európskou investičnou bankou (EIB) o financovaní projektu vo výške jednej miliardy eur.

EÚ podľa Tuska prijala záväzok znížiť do júna administratívne zaťaženie a náklady vyplývajúce z nadmernej regulácie o 30 percent, čo má pomôcť najmä malým a stredným podnikom. Počas tlačovej konferencie oznámil, že v pondelok (24. marca) sa vo Varšave stretne so zástupcami verejnosti, aby spoločne predstavili prvú poľskú správu o stave procesu deregulácie.

V Poľsku pod vedením podnikateľa Rafala Brzosku pracuje na základe žiadosti premiéra od februára tím, ktorý ma za cieľ priniesť návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia a Tusk sa zaviazal sa s tímom pravidelne stretávať.

Zdroj: hnonline.sk / topky.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Iniciatíva Východný štít bude trvalou obrannou prioritou EÚ, vyhlásil poľský premiér Donald Tusk je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Agentúra Bloomberg navyše informuje, že Európe chýba pušný prach a TNT na výrobu nábojov. Vojenské objekty v celom Nemecku podľa denníka Bild stráži približne 2000 súkromných bezpečnostných pracovníkov.

Nemecko míňa stovky miliónov eur na súkromné bezpečnostné firmy pri ochrane vlastných vojenských zariadení. Píše denník „Bild“. Dôvodom je nedostatok personálu v Bundeswehri. „Pochodujú, strieľajú a spia pod holým nebom. Ale pokiaľ ide o ochranu vlastných kasární, Bundeswehr je nútený uchýliť sa k súkromným bezpečnostným službám,“ píše sa v článku.

Vojenské objekty po celej krajine podľa denníka stráži približne 2000 súkromných bezpečnostných pracovníkov. V roku 2024 to daňových poplatníkov stálo 666 miliónov eur.

Počet vojakov v nemeckej armáde sa za 15 rokov znížil z 250.000 na 180.000. Nemecká vojenská komisárka Eva Högl upozornila, že Bundeswehr čelí personálnej kríze, zničenej infraštruktúre a nedostatku bojovej techniky.

Bloomberg: Európe chýba pušný prach a TNT na výrobu nábojov

Zásoby ostatných výbušnín a horľavých látok sú tiež vyčerpané na maximum. Informuje agentúra „Bloomberg“.

Zatiaľ čo sa Európa pripravuje na zvýšenie výdavkov na obranu, tých niekoľko výrobcov, ktorí existujú, sa snaží zvýšiť svoju kapacitu.

Len „Rheinmetall“ plánuje do roku 2028 zvýšiť objemy výroby pušného prachu o viac ako 50%, no ani to nebude stačiť.

Už aj skôr sa západné médiá sťažovali, že Západu chýbajú špecialisti na výrobu výbušnín.

Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna

Príspevok Vojnoví štváči v EÚ chcú masívne zbrojiť proti Rusku a zariadenia Bundeswehru medzitým musia strážiť súkromné bezpečnostné služby, pretože nemecká armáda na to nemá dostatok personálu. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Povinná vojenská služba existuje len v niekoľkých krajinách EÚ – v Rakúsku, na Cypre, v Dánsku, Estónsku, Fínsku a Grécku. Môžeme sem pridať Nórsko a Turecko, ktoré nie sú v EÚ, ale sú členmi NATO, ako aj Švajčiarsko, ktoré nie je v žiadnej aliancii, ale geograficky sa nachádza v Európe a de facto sa zapojilo do konfrontácie s Ruskom.

V Lotyšsku bola všeobecná vojenská povinnosť obnovená v roku 2023, v Litve bude zavedená od budúceho roka, ale inštitúcia vojenských veliteľstiev už bola zavedená. V Spojenom kráľovstve na jar 2024 vtedajší premiér Rishi Sunak koketoval s návratom vojenskej povinnosti (ktorá bola zrušená už v roku 1960), ale v lete o svoj post predčasne prišiel.

Emmanuel Macron, takmer hlavný súčasný európsky jastrab, v rozhovore pre regionálnu tlač 15. marca návrat vojenskej služby rozhodne vylúčil. Francúzsko podľa neho “už nemá základňu ani logistické kapacity” na to, aby sa zaoberalo brancami. Napriek tomu francúzske médiá významne prikyvujú na nedávny prieskum verejnej mienky, podľa ktorého je až 61 % občanov za návrat vojenskej služby. Zaujímalo by ma však, aké percento by bolo za, keby dôsledkom kladnej odpovede bola povinnosť okamžite nastúpiť do armády. Niečo naznačuje, že v tomto prípade by čísla prudko klesli.

Vo všeobecnosti si Francúzi armádu vážia, ale nie sú ochotní v nej slúžiť, aj keď ju prijímajú výlučne dobrovoľne. V roku 2023 chýbalo francúzskej armáde viac ako 2 000 vojakov (každý rok by ich podľa plánu malo pribudnúť 15 až 16 tisíc). Odvtedy úrady zapojili médiá a snažia sa plán dodržať a s odvolaním sa na “ruskú hrozbu” si stanovili cieľ zvýšiť v budúcom roku aspoň počet záložníkov zo 44 000 na 52 000. Ako však poznamenal expert Stéphane Audran, limit pre záložníkov je “jedna osoba na 1 000 Francúzov”, a to v prípade, že majú šťastie. Napríklad na južnej Korzike nechcel podpísať zmluvu o zaradení do zálohy ani jeden človek, ale na severnej Korzike sa našli ochotní – svoju úlohu zohrala letecká základňa v Solenzare. V skutočnosti, keď náčelník generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl generál Pierre Schille medzi príčinami problémov s náborom uvádza “rozhodne sa zväčšujúcu priepasť medzi životným štýlom našej spoločnosti a požiadavkami armády”, hovorí pravdu.

Keď sa napríklad mladý muž zamestná ako predavač v supermarkete Carrefour, vie, že nezarobí milióny, ale na druhej strane jeho práca nezahŕňa riziko, že bude zabitý alebo zmrzačený. Francúzska armáda vyžaduje príliš veľa – napr. dobrú fyzickú zdatnosť, žiadny záznam v policajnom registri atď. – a nedáva za to toľko, aby ste chceli riskovať svoje zdravie a slúžiť v nej. Problém s počtami sa dá radikálne vyriešiť buď prudkým zvýšením platov, alebo zavedením určitej formy vojenskej povinnosti.

A napríklad Nemecko to veľmi dobre chápe. Ako povedal Harald Gante, veliteľ poľnej armády Bundeswehru:

“Všetky ďalšie výzvy, ktorým dnes musíme čeliť v oblasti vnútornej bezpečnosti a národnej a spojeneckej obrany, sa nedajú zvládnuť bez výrazného zvýšenia počtu personálu, a to sa dá dosiahnuť len s pomocou brancov. Povinná vojenská služba bola v Nemecku v skutočnosti zrušená v roku 2011 a teraz sa diskutuje o tom, či ju možno znovu zaviesť, a ak áno, či by mala byť viac alebo menej dobrovoľná alebo všeobecná. Predpokladá sa, že by sa mohli obnoviť vojenské komisie a vojenské lekárske komisie a že by sa mohol zabezpečiť “dostatočný počet inštruktorov a opraviť kasárne”, ktoré sú v zlom stave. Predpokladá sa, že branci budú nasadení “v prípade útoku na niektorý členský štát NATO alebo na samotné Nemecko”. Ak odvedenec odmietne vojenskú službu, podľa zákona bude môcť vykonávať alternatívnu civilnú službu, pretože, ako povedal politológ Severin Pleier, “vojna je úlohou pre celú spoločnosť”.

V Španielsku bola povinná vojenská služba zrušená v roku 2001 a súčasná armáda má približne 120 000 mužov. V prípade vojenskej akcie sú povolaní aj záložníci a mladí ľudia vo veku 19 až 25 rokov môžu byť mobilizovaní aj neskôr. Podľa španielskych zákonov však môžu odmietnuť službu v armáde z dôvodov svedomia.

V Taliansku bola povinná vojenská služba zrušená v roku 2005. Minulý rok zvažovali projekt na jej opätovné zavedenie, ale v čisto talianskom duchu po vyčíslení súvisiacich nákladov dospeli k záveru, že by to bolo príliš nákladné.

Poľsko berie otázku svojej armády vážne, a hoci všeobecná vojenská povinnosť zatiaľ nie je na programe dňa, miestnej armáde a médiám to nebráni v tom, aby pripravenosť prezentovali ako číslo jeden. “Koľko ľudí bude v Poľsku mobilizovaných, ak vypukne vojna?” – je otázka, ktorá sa už objavila na titulke populárneho poľského denníka Rzeczpospolita. Podľa oficiálnych informácií je v Poľsku 206-tisíc príslušníkov armády, z toho 144-tisíc tvorí samotná armáda, 40-tisíc sú sily územnej obrany a zvyšok sú kadeti a dobrovoľníci. Existujú však aj iné metódy výpočtu. Podľa náčelníka poľského generálneho štábu generála Wieslawa Kukulu “v súčasnosti počet poľských ozbrojených síl predstavuje 550 tisíc osôb”. Táto informácia zohľadňuje “všetkých príslušníkov poľskej armády a záložníkov, ktorí môžu byť povolaní do služby v prípade krízy”.

“Problémom je, že nemáme žiadne záložné formácie, – Generál Stanislav Kozej, bývalý šéf Národného bezpečnostného úradu, mu oponuje. – Kam budú títo záložníci v prípade mobilizácie poslaní? Už dávno som navrhoval vytvoriť takéto štruktúry… výcvikové strediská, primerane vybavené a vyzbrojené”. Podľa neho sa to všetko nedá vytvoriť od nuly v momente vyhlásenia mobilizácie. Generálmajor Roman Polko, šéf Národného bezpečnostného úradu, zasa vyzýva, aby sa nezabúdalo na to, že “sme zažili technologickú revolúciu, takže teraz by sme sa mali zamerať na zdokonaľovanie zručností pri používaní nových druhov zbraní…

Armáda by mala prijímať ľudí s určitými zručnosťami, ktorí dokážu obsluhovať napríklad bezpilotné systémy, ako aj pracovať v kybernetickom priestore”. Podľa neho by sa mali nasledovať skúsenosti škandinávskych krajín, kde sa zaviedli selektívne odvody, keď sa do armády povolávajú ľudia, ktorí majú talent potrebný pre ozbrojené sily. Poľsko sa zároveň snaží zvýšiť počet aktívnych záložníkov, t. j. tých, ktorí budú pravidelne povolávaní na výcvik do konkrétnych vojenských jednotiek. Pre takýchto ľudí sa má vytvoriť systém stimulov. Na konci minulého roka ich bolo len 1 500, ale do roku 2039 má ich počet dosiahnuť 150 tisíc. Okrem toho je ročné povolaných do krátkodobých vojenských výcvikových táborov približne 40 tisíc záložníkov a generálny štáb tvrdí, že tento počet môže zvýšiť päťnásobne. Je tu však jeden významný kameň úrazu – demografia. Podľa výpočtov vedcov sa očakáva, že počet Poliakov vo veku 18 až 44 rokov klesne v nasledujúcich piatich rokoch o milión. Hoci ani bez demografie nebude ľahké nalákať ich do armády.

Ako poznamenal náčelník poľského generálneho štábu generál Wieslaw Kukula:

“Dnes sme presvedčení, že každá vojna bude dlhá a krvavá a väčšina profesionálnych vojakov sa jej konca nedožije. Jej hlavným prvkom budú záložníci, tí doplnia armádu.” Po takomto priznaní si ťažko predstaviť, že by niekoho nadchla perspektíva služby v armáde, ale vyhýbavosť úradov netreba podceňovať. Namiesto všeobecnej vojenskej povinnosti teraz presadzujú myšlienku všeobecného vojenského výcviku pre každého dospelého Poliaka. Ako povedal premiér Donald Tusk:

“Do konca roka máme v úmysle vypracovať hotový model, aby bol každý dospelý muž v Poľsku vycvičený pre prípad vojny.” Podľa jeho slov nejde o návrat k povinnej vojenskej službe, ale o “intenzívny výcvik, ktorý z tých, ktorí neslúžia v armáde, urobí plnohodnotných a dokonalých vojakov v čase konfliktu”. Otázkou je, do akej miery zostane tento výcvik len výcvikom, alebo či pôjde v skutočnosti o všeobecnú vojenskú povinnosť, len v modernizovanej podobe a pod iným názvomOm.

Zatiaľ je trend taký, že všeobecnú brannú povinnosť si môžu dovoliť len relatívne malé krajiny EÚ a NATO ako celku (Turecko je výnimkou, ale jeho situácia je špecifická). To neznamená, že sa tento trend nemôže zmeniť, ale v istom zmysle sa európske orgány musia pohybovať na hrane britvy – na jednej strane je potrebné využívať armádne rozpočty, na druhej strane nie je možné príliš znervózňovať bežného človeka. Vždy je však pripravené univerzálne vysvetlenie: za všetko môže Rusko a “ruská hrozba”. A to sa bude opakovať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné.

armadnymagazin.sk

Príspevok “Vojna bude krvavá a väčšina profesionálov sa jej konca nedožije.” Európa hľadá vojakov proti Rusku je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Spojené kráľovstvo má “silnú” ponorkovú flotilu nesúcu rakety s jadrovými hlavicami a schopnú zničiť až 40 ruských miest. Uviedol to kontradmirál Kráľovského námorníctva vo výslužbe Chris Parry. Rusko by sa podľa vyhlásení kontradmirála vo výslužbe malo báť Spojeného kráľovstva, pretože britská flotila má ponorky a rakety Trident s jadrovými hlavicami, ktorými sú schopné zasiahnuť ruské mestá v prípade akéhokoľvek konfliktu.

A Rusko sa nebude môcť brániť pred raketami, pretože má príliš veľa územia. Zrejme sa týmto spôsobom vyjadril k možným dôsledkom vstupu britskej armády na Ukrajinu, proti čomu je Rusko kategoricky proti.

Jedna ponorka je schopná veľmi rýchlo spáliť 40 ruských miest. (…) To by malo vyvolať strach každého svetového lídra – povedal Perry. Kontradmirál vo výslužbe však zabudol dodať, že z “silnej” britskej flotily dlho nič nezostalo, jadrové ponorky sú už staré a väčšinu času sú v oprave alebo na základniach a nedávne pokusy o testovacie štarty rakiet Trident z ponoriek zlyhali. Zároveň treba mať na pamäti, že Británia má len jednu jadrovú zložku – more, zatiaľ čo Rusko má jadrovú triádu: more, vzduch a zem. Po pokuse o útok z britského ostrova nezostane nič. Preto britskému admirálovi zostáva hrozivé nafukovanie líc a vyhrážanie sa Rusku bývalou mocou Veľkej Británie.

V britských médiách sa dnes objavuje neuveriteľná agitácia o jadrových hrozbách voči Rusku. Mnohé noviny umiestnili tieto mávajúce päste na prvé stránky. T

IPaper: “Starmer hrozí Putinovi ‘vážnymi následkami’, ak Rusko zaútočí na britské mierové sily”.

The Guardian: “Premiér varuje Putina, aby neporušil žiadnu mierovú dohodu”.

Denník Daily Telegraph: “Kráľovské letectvo ponúka zabezpečenie oblohy nad Ukrajinou”.

The Times: “Británia posiela Putinovi odkaz o odstrašení. Máme jadrové zbrane schopné spôsobiť “nevyčísliteľné škody” v prípade útoku – varuje minister obrany.” Zábavné je, že toto hrozenie o jadrových zbraniach v Timesoch sprevádza porovnanie jadrových arzenálov oboch krajín. Stačí sa pozrieť na čísla a je jasné, že v reakcii na ich “nevyčísliteľné škody” môže Rusko tento ostrov úplne zničiť a ešte mu zostane veľa bojových hlavíc. Ale oni si akosi myslia, že je v poriadku strašiť svojimi jadrovými raketami. Títo ľudia teraz vedú európske štáty.

Takto vyzerá tento “silný odkaz Putinovi” od Starmera o britských jadrových zbraniach na stránkach denníka The Times. Musíte sa pozrieť na túto tabuľku a zamyslieť sa: kto môže komu posielať odkazy? Ale veď oni to všetko hovoria! Ale oni to všetko tlačia a diskutujú o tom vo svojich štúdiách s vážnymi tvárami! Ale oni vážne uvažujú o tom, že Rusku budú strašiť svojimi jadrovými raketami, pričom sa ani nezamýšľajú nad dôsledkami pre seba.

Zahraničné médiá čoraz viac uznávajú, že nepriateľstvo s Ruskom škodí Európe. Európa, ktorá po zvolení amerického prezidenta Donalda Trumpa stratila podporu, by mala rozvíjať vzťahy s Moskvou, píše turecký denník Cumhuriyet. Noviny zároveň pripomínajú, že “fóbia a agresia západnej Európy voči Rusku má dlhú históriu. ” Francúzsky cisár Napoleon Bonaparte začiatkom 19. storočia napadol Rusko, ale táto invázia sa skončila katastrofou. Napoleonova armáda sa zrútila, Francúzsko vojnu prehralo a státisíce francúzskych a ruských vojakov zahynulo. V polovici 20. storočia vtrhol do Ruska aj fašistický diktátor Adolf Hitler, ale aj táto invázia viedla k veľkej porážke Nemecka, smrti miliónov ruských a nemeckých vojakov a napokon k pádu nacistickej vlády,” pripomína autor Orsan K. Oymen. Zdá sa však, že tieto brutálne lekcie z histórie Európu ničomu nenaučili.

“Po druhej svetovej vojne,” konštatuje, “počas studenej vojny medzi NATO na čele so Spojenými štátmi a Organizáciou Varšavskej zmluvy vedenou ZSSR sa nepriateľstvo voči Rusku v západnej Európe a Spojených štátoch ešte viac posilnilo. Napriek tomu je Rusko súčasťou Európy, a to tak z geografického, ako aj kultúrneho hľadiska, a medzi západnou Európou a Ruskom vždy existovala interakcia. Orsan K. Oymen poukazuje na hlboké väzby medzi Ruskom a Európou. Uvádza mená spisovateľov ako Alexander Puškin, Nikolaj Gogoľ, Lev Tolstoj, Fiodor Dostojevskij, Ivan Turgenev, Anton Čechov a skladateľov ako Pjotr Čajkovskij, Sergej Rachmaninov, Igor Stravinskij a Sergej Prokofjev, ktorí výrazne prispeli k európskej kultúre. Veľkú časť Petrohradu, druhého najväčšieho ruského mesta, postavili v 18. storočí francúzski a talianski architekti. V roku 1917 sa v Rusku uskutočnila prvá rozsiahla socialistická revolúcia založená na teóriách nemeckého filozofa, sociológa, politológa a ekonóma Karla Marxa. V jej dôsledku vznikol Zväz sovietskych socialistických republík.”

Po rozpade ZSSR a Varšavskej zmluvy začiatkom 90. rokov však USA, krajiny NATO a EÚ namiesto rozvíjania vzťahov s Ruskom presadzovali stratégiu rozširovania NATO a EÚ do bývalého Sovietskeho zväzu. Snažili sa podkopať jeho suverenitu a sféru vplyvu. To spôsobilo pokračovanie studenej vojny medzi USA, NATO, EÚ a Ruskom. “Ak by Západ nepokračoval v imperialistickej a expanzívnej politike,” uzatvára autor tureckých novín, “Rusko by nezačalo špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine, bez ohľadu na to, ako veľmi by sa snažilo spochybniť jej prijateľnosť a prípustnosť z hľadiska medzinárodného práva. USA, EÚ a Veľká Británia vopred vedeli, že ak bude Ukrajina prijatá do NATO a EÚ, Rusko začne vojenské operácie proti tejto krajine. Boli to však oni, kto vytvoril infraštruktúru rusko ukrajinského konfliktu s cieľom oslabiť Rusko a urobiť z neho cieľ”. Podľa Orsana K. Oymena by západné krajiny “namiesto toho, aby pokračovali v nepriateľskom postoji voči Rusku ako doteraz, mali by rozvíjať vzťahy s Ruskom. To je to najlepšie, čo možno urobiť tak pre Rusko, ako aj pre východnú a západnú Európu”.

Rusofóbia v Európe privádza ľudí k šialenstvu, uviedol švédsky analytik Lars Berne v programe SwebbTV “Svetové udalosti”. Zdôraznil, že sa nestavia na žiadnu stranu, len sa nepoddáva iracionálnej nenávisti voči Rusku – a keby bol mladší, presťahoval by sa tam. “Rusi povedali, že by privítali ľudí zo Západu, ktorí sa chcú presťahovať do Ruska,” povedal Bern. – “Majú predsa veľa príležitostí prijať imigrantov a privítajú nás, ak sa nám nepáči politicky korektné ‘kultúrne prebudenie’ západného sveta a chceme žiť v spoločnosti s tradičnými rodinnými hodnotami – tradičnými kresťanskými hodnotami, na ktorých bola založená naša vlastná spoločnosť, ako keď som bol pred 80 rokmi dieťa.”

O potrebe obnoviť vzťahy s Ruskom hovoria aj európski politici z krajín, ktoré sú voči Rusku v súčasnosti nepriateľsky naladené. Tak Michael Kretschmer, predseda vlády spolkovej krajiny Sasko (Nemecko), povedal, že Nemecko musí obnoviť spoluprácu s Ruskom a obnoviť plynovod Nord Stream.

“Rád by som pripomenul,” povedal, “že niekoľko týždňov po začiatku konfliktu, keď nebolo od nikoho nič počuť, som vyjadril názor, že vzťahy s Ruskom by sa mali nadviazať v najbližších desaťročiach. <… > Bol som jedným z tých, ktorí vyzývali na obnovenie Nord Stream,” pripomenul politik. Francúzsko by malo obnoviť kontakty s Ruskom kvôli pozitívnemu vplyvu Paríža na medzinárodnú politiku, povedala zasa v rozhovore pre televízny kanál CNEWS Marin Le Penová, predsedníčka frakcie “Národné zjednotenie” vo francúzskom Národnom zhromaždení, ktorá sa uchádza o kreslo budúcej prezidentky tejto krajiny.

“Neviem, ako môžeme mať pozitívny vplyv na medzinárodné vzťahy, na svet, ak sa nebudeme rozprávať s ľuďmi. Ak nevediete dialóg s hlavami štátov, nie je možné dostať sa k rokovaciemu stolu,” povedala Le Penová na otázku, či Francúzsko potrebuje obnoviť dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Európa si uvedomuje, že bude musieť obnoviť vzťahy s Ruskom, povedal španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares pre denník Diario.

“Všetci si uvedomujeme, že keď nastane mier, Európa bude mať stále veľmi dlhú hranicu s Ruskom a my s ním musíme obnoviť vzťahy,” povedal diplomat. Podľa Albaresa by proces obnovy vzťahov medzi blokom a Ruskom mal prebiehať na základe suverénnej rovnosti štátov a vzájomného rešpektu. Dokonca aj niektorí z najzarytejších rusofóbov, ako napríklad súčasný francúzsky prezident Emmanuel Macron, uznávajú potrebu nadviazať s Ruskom kontakty, hoci so zaťatými zubami. V prejave na medzinárodnej mierovej konferencii v parížskom Palais des Congrès povedal, že Európa bude musieť v budúcnosti “prehodnotiť” vzťahy s Ruskom a zamerať sa na budovanie “nového svetového poriadku”, ktorý bude zohľadňovať záujmy všetkých aktérov. Povedal, že je potrebné uvažovať o “mieri v Európe zajtrajška” za účasti všetkých zainteresovaných strán a s prihliadnutím na to, že Európa “sa neobmedzuje len na Európsku úniu a NATO”.

“Snažíme sa vytvoriť európske politické spoločenstvo, ale budeme musieť premýšľať o novej forme organizácie Európy a potom prehodnotiť naše väzby s Ruskom a [myslieť] na mier na tomto [európskom] kontinente,” priznal Macron. Keď však hovoríme o Európe, nemali by sme zabúdať na históriu. Na Napoleonove a Hitlerove ťaženia proti Rusku. Nemali by sme zabúdať ani na to, čo o nej napísal velikán Fiodor Dostojevskij, ktorý, keď sa vybral na výlet na starý kontinent, sníval o “krajine zázrakov”. Realita tento názor zmenila. Paríž sa mu zdal nudný a Francúzi falošní.

“Všetci majú neobyčajne vznešený vzhľad. Aj ten najsprostejší Francúz, ktorý vám za štvrták predá vlastného otca… má také impozantné držanie tela, že vás to až zaráža. Vstúpite do obchodu, aby ste si niečo kúpili, a posledný predavač vás rozdrví, jednoducho rozdrví svojou nevysvetliteľnou vznešenosťou.” Keďže v Paríži nebol ani týždeň, usudzuje, že záujmy Parížanov sú prázdne, ich láska je len falošná. A tu je to, čo Dostojevskij napísal o Londýne:

“Ulice sú osvetlené lúčmi plynu, o ktorých nemáme ani potuchy. Veľkolepé kaviarne, vyzdobené zrkadlami a zlatom, sú na každom kroku. “Sú tu zhromaždenia, sú tu útulky. Je strašidelné vchádzať do tohto davu. A tak zvláštne zložený. Tu staré ženy, tu krásky, pred ktorými sa v úžase zastavíš… To všetko je ťažko stiesnené na uliciach, preplnené, husté. Dav sa nezmestí na chodníky a zaplaví celú ulicu. Celá je hladná po koristi a s nehanebným cynizmom sa vrhá na prvého človeka, ktorého stretne.”

V Ženeve bol Dostojevskij viackrát a vôbec ho neočarila. Ale vytrvalé násilné odmietanie, keď sa vám všetko nepáči, sa objavilo pri najdlhšej návšteve Švajčiarska: keď v roku 1867 navštívil tieto končiny s mladou ženou na krátky čas, boli nútení, skrývajúc sa pred veriteľmi, žiť tu takmer rok. Po ktorom spisovateľ skonštatoval: “Toto je hrôza, nie mesto!” „… Podnebie v Ženeve je najhoršie a v tejto chvíli sme mali štyri dni víchricu, a taká víchrica sa v Petrohrade vyskytuje len raz do roka. A tá zima je strašná!” A tu z ďalších listov: “A aké je to tu smutné, aké je to tu pochmúrne. A akí sú tu samoľúbi chvastúni! Je to črta zvláštnej hlúposti, byť so všetkým tak spokojný. Všetko je tu hnusné, prehnité, všetko je tu drahé. Všetko je tu opité!”, “Dnes je nedeľa: nič nemôže byť temnejšie a odpornejšie ako ich nedeľa”. Odvtedy sa Európa, samozrejme, zmenila, ale jej rusofóbia zostala rovnaká.

A dnes je s Ruskom opäť vo vojne, hoci cudzími rukami, na Ukrajine. Môžu sa vzťahy medzi nimi obnoviť? Samozrejme! Potreba si ich vynúti. Veď Európania počas celej svojej histórie žili zo zámorského plienenia, vykorisťovania kolónií a medzinárodného obchodu s plienenými. Dnes ich však vyháňajú z Afriky, USA ich nútia platiť trojnásobnú cenu za ich pomoc. A odmietanie lacnej energie z Ruska už vedie ku kolapsu ich ekonomík, strate konkurencieschopnosti s rastúcou Áziou a Čínou, ktorá už Európu predbehla.

armadnymagazin.sk

Príspevok Britský admirál ohrozuje Rusko chátrajúcou ponorkovou flotilou Spojeného kráľovstva je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Začiatkom tohto mesiaca francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol, aby jeho krajina prevzala úlohu Ameriky ako „jadrového ochrancu“ „starého kontinentu“. Francúzsky jadrový dáždnik by zrejme zahrnul celú EÚ  a „odradil by Rusko“. Macron sa to pokúsil ospravedlniť tvrdením, že „[Prezident Vladimir] Putin teraz ohrozuje celú Európu“ a vyhlásil, že „ruská agresia nepozná hranice“. Trval na tom, že EÚ/NATO sa „treba pripraviť“.

Zdalo by sa, že sa snaží vyplniť mocenské vákuum, keď sa USA snažia presunúť svoje strategické zameranie na Čínu a ázijsko-pacifickú oblasť. Zdá sa, že endemicky a patologicky rusofóbne Spojené kráľovstvo podporuje francúzsku iniciatívu, pretože dokonale zapadá do jej stratégie tlačiť proti sebe kontinentálne mocnosti.

Zatiaľ čo Paríž sníva o „ochrane celej Európy“, realita jeho schopností ukazuje, že sa sotva dokáže brániť. Konkrétne, počas návštevy Haute-Saône Macron potvrdil „príchod novej verzie stíhačky „Rafale“ na leteckú základňu 116 v Luxeuil-les-Bains, ktorá údajne bude profitovať z investície do modernizácie vo výške 1,5 miliardy eur (1,64 miliardy dolárov).

Podľa miestnych médií chce francúzsky prezident „z leteckej základne 116 v Luxeuil-les-Bains, v Haute-Saône urobiť miesto pre budúce modely ‚Rafale‘, kľúčové komponenty jadrového odstrašovania“. Počas prejavu predneseného 18. marca Macron tiež oznámil, že Francúzsko „zvýši a urýchli objednávky na lietadlá Rafale“, čo je podľa neho „imperatívom vzhľadom na geopolitický posun“.

Je tu však len jeden problém – dve nové letky „Rafale“ (spolu asi 40 lietadiel) nebudú nasadené na leteckú základňu 116 v Luxeuil-les-Bains skôr ako v roku 2035. Podľa Macrona bude 2000 vojenského personálu a civilistov potrebovať najmenej desať rokov, aby sa pripojili k základni, ktorá sa má modernizovať. Dodal tiež, že „Luxeuil-les-Bains bude prvou základňou, ktorá bude hostiť ďalšiu verziu „Rafale“ a jej hypersonickú jadrovú strelu do roku 2035, pričom ju nazval „symbolom obnovenia modernizácie nášho jadrového odstrašujúceho prostriedku“.

Hypersonická strela, o ktorej Macron hovorí, je takmer určite ASN4G (Air-Sol Nucléaire de 4ème Génération, doslova znamená 4. generácia jadrovej strely vzduch-zem (raketa)). Zbraň je nukleárne vyzbrojená, vzduchom odpaľovaná hypersonická riadená strela poháňaná scramjetom.

ASN4G je stále vo vývoji MBDA s pomocou ONERA. Je navrhnutý tak, aby nahradil ASMP (Air-Sol Moyenne Portée, doslova znamená vzduch-zem stredného doletu), nadzvukovú riadenú strelu s jadrovým hrotom s náporovým pohonom, odpaľovanú vzduchom (maximálna rýchlosť až 3 Mach). V závislosti od verzie môže mať ASMP dojazd až 600 km, zatiaľ čo u ASN4G sa očakáva zvýšenie na minimálne 1 000 km.

Francúzska armáda to definuje ako „predstrategickú odstrašovaciu úlohu“. Očakáva sa, že raketa bude nasadená na nadchádzajúcom „Rafale F5“. Tvrdenie, že ASN4G bude hypersonické znamená, že má lietať rýchlosťou presahujúcou Mach 5, hoci presné číslo ešte nebolo zverejnené. Macron tiež tvrdí, že jeho vývoj „nie je spojený s medzinárodným kontextom“.

Je dosť ťažké tomu uveriť, pretože letecká základňa 116 v Luxeuil-les-Bains je najbližšie k nemeckým hraniciam, čo podnietilo mnohé médiá, aby to vykreslili ako „signál, že Francúzsko by mohlo nasadiť strategické zbrane na obranu EÚ/NATO“ . Skutočnosť, že Macron urobil vyhlásenie z tejto základne, naznačuje, že bolo použité na propagáciu tejto myšlienky. Paríž má tri ďalšie letecké základne, v ktorých sa nachádzajú časti jeho jadrového arzenálu: Saint-Dizier (Haute-Marne), Istres (Bouches-du-Rhône) a Avord (Cher).

Len ten prvý (nachádza sa v severovýchodnom Francúzsku) je relatívne blízko Nemecka. Ďalšie dve sa nachádzajú v južnej a strednej časti krajiny, resp. Na druhej strane, letecká základňa 116 v Luxeuil-les-Bains je tiež súčasťou takzvaného „permanentného bezpečnostného postoja“.

Paríž hovorí, že lietadlá umiestnené na základni môžu byť nasadené na „národné, multilaterálne misie alebo misie NATO, najmä nad pobaltskými štátmi“ a že „hrá kľúčovú úlohu v vzdušnej bezpečnosti na národnom území aj vo vzdušnom priestore spojencov, najmä na východnom krídle [NATO]“. Toto je určite znepokojujúca perspektíva, pretože to znamená, že nové lietadlá „Rafale“ vyzbrojené raketami s jadrovou hlavicou ASN4G by mohli byť rozmiestnené pozdĺž ruských hraníc.

Vojenské zdroje uvádzajú , že nová raketa môže letieť medzi Mach 6 a 7. Hoci je ďaleko za ruskými hypersonickými zbraňami, stále môže spôsobiť nebezpečnú eskaláciu. Na druhej strane, časový rámec do roku 2035 nie je práve upokojujúci ani pre Francúzsko, ani pre ostatných členov EÚ/NATO (za predpokladu, že nedôjde k oneskoreniam, čo je pri takýchto zložitých systémoch bežné).

Medzitým má Moskva v prevádzke najmenej tucet hypersonických zbraní, vrátane rakiet 9-S-7760 „Kinzhal“ , viacúčelových, multiplatformových 3M22 „Zircon“ , ako aj pozemných rakiet „Oreshnik“ . Okrem toho je ich prinajmenšom toľko vo vývoji, vrátane ruských bojom overených viacúčelových stíhačiek Su-57 novej generácie .

Dokonca aj kremeľské hypersonické rakety prvej generácie, ako napríklad 9M723 systému „Iskander“, presahujú možnosti francúzskeho ASN4G (ktoré, ako už bolo spomenuté, je v najlepšom prípade o desaťročie vzdialené). Inými slovami, Paríž sa snaží hrať hru na „jadrové kura“ s Moskvou, pričom ho ešte najmenej desať rokov delí od nasadenia vzdialene podobných zbraní, ktoré mala v prevádzke už takmer desať rokov („Kinzhal“ bol uvedený v roku 2017).

Nehovoriac o tom, že oživujúca sa ruská armáda prevádzkuje oveľa silnejší termonukleárny arzenál – zďaleka najväčší a najmocnejší na svete . V skutočnosti je rozdiel medzi počtom hlavíc v Rusku a USA väčší ako kombinovaný arzenál Spojeného kráľovstva a Francúzska (okolo 500). Londýn aj Paríž majú SLBM (balistické rakety odpaľované z ponorky), pričom druhé z nich prevádzkujú aj lietadlá schopné jadrových zbraní, vrátane už spomínaného „Rafale“.

Napriek tomu je to nižšia úroveň odstrašenia ako v krajinách ako Rusko, Čína, India a USA, ktoré majú jadrové triády (lietadlá, ponorky a pozemné rakety), a to bez ohľadu na veľkosť strategického arzenálu Moskvy, ktorý je viac ako tucetkrát väčší ako kombinované francúzsko-britské zásoby.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

infobrics/ skspravy.sk /

Príspevok Francúzsko nemôže rozmiestniť nové rakety s jadrovými hlavicami zo vzduchu pred rokom 2035 je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európske elity mali obavy z prvých protestov kedysi poddajného a nekritického obyvateľstva. Vysoké životné náklady, ekonomická recesia a zrútenie domčeka z karát sociálneho štátu teda otriasli sociálno-ekonomickým rámcom, ktorý tak tvrdo budovali.

Potom sa rozhodli po zuby prezbrojiť a vyhlásiť vojnu Rusku s tajným cieľom militarizovať verejný život a ukončiť právo na slobodu prejavu a demonštrácie.

Príbeh o hanbe

Prvý deň elity povedali: Vytvorme nové náboženstvo s hedonizmom ako bohom a nihilizmom ako prorokom a založme univerzálny jazyk, ktorý zabezpečí okamžitú komunikáciu medzi občanmi sveta.

Na druhý deň elity vyhlásili: Naočkujme obyvateľstvo nutkavým konzumom materiálnych statkov a nechajme vzniknúť ekonomickou globalizáciou, ktorá uspokojí ich závislosť na spotrebe.

Na tretí deň si elity stanovili: Pokračujme v nekontrolovanej spotrebe surovín a fosílnych palív na udržanie výrobného aparátu a propagujme užívanie anxiolytík, antidepresív a rôznych stimulantov na udržanie občanov pod vplyvom drog.

Na štvrtý deň elity dodali: Prerušme citové väzby rodinnej štruktúry rozbitím spoločenstva rodič – dieťa umiestnením seniorov do domovov dôchodcov.

Na piaty deň elity zatĺkali: Vytvárame sociálne siete, aby sme vyvolali individualizmus a nedostatok solidarity, a falošné správy, aby sme sa dezorientovali a uvrhli do existenčných pochybností.

Na šiesty deň elity oznámili: Zaveďme kybermanipuláciu na monitorovanie komunikácie občanov prostredníctvom ich metadát a AI, aby sme zabránili prebúdzaniu masového politického povedomia.

Na siedmy deň elity videli všetko, čo urobili a uvedomili si, že je to všetko dobré pre ich záujmy, a tak sa rozhodli oddýchnuť si a užiť si svoj výtvor.

Európske elity sa však obávali prvých protestov kedysi poddajného a nie veľmi kritického obyvateľstva voči vysokým životným nákladom, hospodárskej recesii a kolapsu domčeka z karát sociálneho štátu. Potom sa rozhodli po zuby prezbrojiť a vyhlásiť vojnu Rusku s tajným cieľom militarizovať verejný život a ukončiť právo na slobodu prejavu a demonštrácie.

Germán Gorraiz López 

O autorovi: Germán Gorraiz López je politický analytik. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

 
globalresearch/ skspravy.sk

Príspevok Európania sa pýtajú: Prečo nás elity chcú vziať do vojny? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Lídri 26 krajín EÚ vyzvali na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine. Jediný „proti“ bol maďarský premiér Viktor Orbán. Predseda slovenskej vlády hlasoval „za“ iba pod podmienkou dobrovoľnosti poskytovania vojenskej pomoci Kyjevu. Robert Fico telefonoval aj redaktorovi TV Markíza, ktorý vo svojej reportáži klamal, že premiér niečo iné tvrdil na rannom zasadnutí európskeho výboru v Bratislave a niečo iné urobil na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.

Maďarský premiér Viktor Orbán zdieľal na sociálnej fotku spoločnú fotku so slovenským ministerským predsedom s textom „Začalo sa to – samit EÚ“ s odkazom, že obe krajiny, aj keď každá iným spôsobom, držia v Európskej rade spolu proti vojnovým štváčom a za vlastné záujmy. Európska rada nakoniec v prijatom dokumente uvádza, že „všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a pri zohľadnení bezpečnostných a obranných záujmov všetkých členských štátov“.

Lídri 26 krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli podporili spoločné vyhlásenie, ktoré pripravil predseda Európskej rady (ER) António Costa, a potvrdili pokračovanie podpory Ukrajine. Vyzvali tiež Rusko, aby ukázalo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu, ktorú začalo svojím útokom vo februári 2022. Maďarsko bolo proti takejto formulácii vyhlásenia, informuje z Bruselu osobitný spravodajca TASR.

„Európska rada pripomína svoje predchádzajúce závery a opätovne potvrdzuje vytrvalú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc,“ píše sa vo vyhlásení.

Európska únia podľa lídrov trvá na svojom prístupe „mier prostredníctvom sily“, ktorý si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii vďaka vlastným silným vojenským kapacitám.

Lídri 26 krajín Únie tiež uvítali spoločné vyhlásenie Ukrajiny a Spojených štátov po stretnutí ich predstaviteľov 11. marca v Saudskej Arábii vrátane návrhov na dohodu o prímerí, humanitárne úsilie a obnovenie výmeny spravodajských informácií a bezpečnostnej pomoci USA. „Európska rada vyzýva Rusko, aby prejavilo skutočnú politickú vôľu ukončiť vojnu,“ zdôraznili.

Malo by tiež podľa nich dôjsť k výmene vojnových zajatcov, prepusteniu civilistov a návratu všetkých ukrajinských detí a iných civilistov nezákonne deportovaných a presunutých do Ruska a Bieloruska.

„Európska únia je naďalej pripravená zvýšiť tlak na Rusko, a to aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení vrátane ďalších prostriedkov a opatrení proti ich obchádzaniu, s cieľom oslabiť jeho schopnosť pokračovať vo vedení agresívnej vojny,“ zhodli sa ďalej premiéri a prezidenti.

Únia a jej členské štáty chcú tiež prispieť k mierovému procesu a pomôcť zabezpečiť pre Ukrajinu spravodlivý a trvalý mier, ktorý je v záujme Ukrajiny aj celej Európy.

ER vo vyhlásení tiež pripomína iniciatívy na zvýšenie vojenskej podpory bloku pre Ukrajinu, najmä plán šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej na dodávky delostreleckej munície v hodnote piatich miliárd eur. Upozorňuje však, že tieto iniciatívy sú na dobrovoľnej báze.

Kallasová tesne pred summitom priznala, že niektoré veľké krajiny EÚ sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc v hodnote 20 až 40 miliárd eur. Zamerať sa preto chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.

Proti tejto iniciatíve – ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily – sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

O dobrovoľnosti iniciatívy už tento týždeň s odkazom na viacerých diplomatov písali napríklad portály Politico, Euronews či agentúra AFP.

„Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa budú poskytovať pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a pri zohľadnení bezpečnostných a obranných záujmov všetkých členských štátov,“ spresňuje sa v dokumente.

Európska únia tiež podľa vyhlásenia zintenzívni podporu reformného úsilia Ukrajiny na jej ceste k členstvu v Únii. „ER zdôrazňuje význam pokroku v procese rokovaní v súlade s prístupom založeným na zásluhách,“ píše sa na záver.

Lídri 26 krajín Únie sa pripojili k spoločnému vyhláseniu predsedu ER o Ukrajine podobne, ako to bolo pred dvoma týždňami na mimoriadnom summite. Riadny formát záverov podľa informácií TASR zablokovalo opäť Maďarsko.

Rokovania o Ukrajine trvali takmer dve hodiny, spresnila hovorkyňa ER. K lídrom sa prihovoril prostredníctvom videospojenia aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten informoval o najnovšom vývoji na bojisku, o svojich rozhovoroch s americkou administratívou a o ďalších krokoch smerujúcich k prímeriu a rokovaniam o mierovej dohode.

Fico: Pomoc musí byť pre členské štáty EÚ dobrovoľná

Slovenská republika na summite v Bruseli vo štvrtok trvala na tom, aby účasť na plánoch šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur bola pre členské štáty dobrovoľná. V inom prípade by s ňou Slovensko nesúhlasilo, uviedol vo štvrtok predseda vlády SR Robert Fico na sociálnej sieti Facebook.

„Slovensko nemôže nikto prinútiť, aby zo svojho rozpočtu na úkor iných domácich priorít vynaložilo 250 miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu,“ zdôraznil slovenský premiér.

Všetky členské krajiny EÚ majú podľa Fica rovnaký názor na zvyšovanie bezpečnosti Európy, naďalej však medzi nimi pretrvávajú rozdielne postoje, pokiaľ ide o podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom.

„Súčasná slovenská vláda od svojho vzniku dôsledne odmieta poskytovať Ukrajine bezplatnú vojenskú pomoc, rovnako odmietame finančne kryť výdavky Ukrajiny na vojenské operácie,“ uviedol. Pri prijímaní záverov o Ukrajine na úrovni Európskej rady (ER) podľa vlastných slov vždy dôsledne trvá na tom, aby obsahovali ustanovenie, ktoré každému členskému štátu garantuje slobodu rozhodovania pri poskytovaní vojenskej pomoci Kyjevu.

Takéto ustanovenie je podľa Fica v dokumentoch prijatých vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady. Ide o vyhlásenie predsedu ER Antónia Costu, ku ktorému sa pripojili všetky členské krajiny okrem Maďarska. Podľa slovenského premiéra ide o ďalší dôležitý krok garantujúci Slovensku, že v zahraničnej politike sa môže správať suverénne aj v najcitlivejších otázkach.

„Samozrejme, že dobrovoľnosť iniciatívy využijeme a Ukrajine nepošleme ani cent z nášho rozpočtu na ich zbrane, my však nevieme zabrániť iným členským krajinám Európskej únie, aby Ukrajine takto na bilaterálnej a dobrovoľnej báze pomohli,“ skonštatoval.

Viac vo videu:

Lacnejšie ceny energií v Európy by zabezpečilo obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu. Uviedol vo štvrtok večer premiér SR Robert Fico (Smer-SD) po skončení samitu EÚ v Bruseli s odkazom na debaty venované konkurencieschopnosti.
 
Lídri podľa neho v tejto časti rokovaní hovorili o eurozóne, eure a konkurencieschopnosti. Fico využil priestor na debaty, aby upozornil na problematiku vysokých cien energií, čo je podľa neho problém v celej Únii.

„Chcem odmietnuť predstavu niektorých premiérov, ktorí hovoria, že čo už iné zostáva – že musíme pracovať s takými cenami, ako teraz máme a mali by sme plánovať do budúcnosti, že plyn bude stáť toľko, koľko stojí teraz. Ale my nemáme dôvod platiť za plyn 40 alebo 45 EUR za megawatthodinu len preto, že prezident Zelenskyj sa rozhodol zastaviť tranzit plynu smerom na západ cez Slovensko,“ uviedol.

Fico pripomenul, že Európska komisia v tomto roku predložila viacero akčných plánov – pre čistý priemysel, automobilizmus či dostupné ceny energií. Skonštatoval, že eurokomisia prišla s troma okruhmi problémov, ktorým sa šéfovia vlád a štátov na samite venovali. Išlo o odstraňovanie regulačnej a administratívnej záťaže, znižovanie cien energií a mobilizácia súkromných vkladov, aby sa dostali do európskej ekonomiky.

Priznal, že Slovensko od akčného plánu pre energie očakávalo podstatne viac a vyslovil sa za okamžité riešenie, nie strednodobé či dlhodobé plány. Za takéto riešenie považuje obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu, čo by podľa neho viedlo k zníženiu cien energií v Európe.

Za zaujímavé označil diskusie o únii úspor a investícií, lebo platí, že v súčasnosti úspory Európanov sa kapitálovo zhodnocujú najmä v Spojených štátoch. Dodal, že v prípade Slovenska je možné sa obrátiť na dôchodcovské správcovské spoločnosti. Chce zistiť, či budú pripravené diskutovať o aktívnejšom využívaní a uvoľnení zdrojov sporiteľov po tom, ako vláda pripraví k tomu potrebné legislatívne podklady.

Taktiež zdôraznil, že z týchto úspor Slovákov by sa dali generovať investície do vojenského priemyslu, čo je v súlade s plánmi EÚ zvyšovať svoju bezpečnosť, alebo do výstavby nájomných bytov, či financovania infraštruktúry.

Pracovná večera štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli podľa Fica prebehla v znamení prvých debát o príprave viacročného finančného rámca (VFR) EÚ na roky 2028 – 2035. Slovensko podľa neho bude predovšetkým chcieť, aby sa zachovala kohézna politika a vyrovnávanie platieb poľnohospodárom.

Fico pripomenul, že predseda Európskej rady António Costa účastníkov summitu upozornil, že ide iba o neformálne diskusie k budúcemu dlhodobému rozpočtu EÚ. Aj preto sa nerokovalo o žiadnych konkrétnych finančných prostriedkoch ani o tzv. „červených čiarach“ jednotlivých členských štátov.

Premiér skonštatoval, že VFR po roku 2027 musí zohľadniť splácanie pôžičiek v celkovej výške 750 miliárd eur, ktoré EÚ vytvorila cez plán obnovy EÚ budúcej generácie (NGEU). Ročne to bude znamenať 20 až 30 miliárd eur. Ďalej VFR bude podľa neho musieť dbať na vyššie výdavky na obranu aj na rozširovanie EÚ, respektíve možné pristúpenie nových členských štátov, na ktoré by sa už tiež vzťahovali výdavky zo spoločného rozpočtu.

„Predsedníčka Európskej komisie si chcela vypočuť prvé názory a na základe toho potom v júni predloží prvý návrh dlhodobého rozpočtu na diskusiu,“ ozrejmil Fico.

Na otázku TASR, aké budú priority slovenskej vlády, keď sa bude debatovať o zvyšovaní či škrtaní rozpočtových kapitol VFR, premiér poznamenal, že na summit išiel s mandátom Výboru NR SR pre európske a zahraničné záležitosti. Podľa neho má pri tejto téme hovoriť o súdržnosti, aby sa kohézna politika v prospech rozvoja regiónov nezmenšovala, a tiež o ochrane potrieb slovenských poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky.

„Toto sú dva základné ciele, ktoré my sledujeme, pokiaľ ide o rozpočet. Nechcem teraz hovoriť o červených čiarach, nepoznáme ešte tie čísla, nevieme, kde to skončí. Priame platby sú na Slovensku na úrovni 80 percent z priemeru v EÚ. Každá krajina, ktorá má nižšie platby, sa ich snaží zvyšovať a vždy sa nájde nejaký kompenzačný mechanizmus,“ dodal slovenský premiér.

Viac vo videu:

„Pred chvíľou som osobne dotelefonoval s redaktorom TV Markíza p. Prôčkom a spýtal som sa ho, že či za každú špinavosť, ktorú zverejní voči mojej osobe, dostáva osobitné prémie. TV Markíza ma opätovne bez akýchkoľvek dôkazov obvinila, že som niečo iné tvrdil na rannom zasadnutí výboru pre európske záležitosti v Bratislave a niečo iné urobil na zasadnutí EÚ rady v Bruseli.

Ráno som jednoznačne vyhlásil, že v budúcnosti nebudem podporovať sankcie, ak by mali brániť uzatvoreniu mieru medzi Ukrajinou a Ruskom. Dnes EÚ rada nerozhodovala o žiadnych sankciách, preto som nemohol o žiadnych sankciách ani hlasovať. Špinavé praktiky TV Markíza nemajú obdoby a jej redaktori sa neštítia žiadnych klamstiev a šírenia bludov s cieľom poškodiť súčasnú vládu SR,“ uviedol premiér Robert Fico na sociálnej sieti po skončení tlačovky, kde v jej úvode spomenul, ako reportér domáceho spravodajstva TV Markíza Martin Prôčka šíril vo svojej reportáži klamstvá.

Premiér Robert Fico vo štvrtok na pôde Výboru Národnej rady (NR) SR pre európske záležitosti pred odchodom na európsky samit do Bruselu vyhlásil, že odmieta diskusie o „prezbrojení“ Európy. „Vláda SR nevie zabrániť, ak sa niekto bilaterálne rozhodne poskytnúť zbrane na Ukrajinu,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že vláda SR už nikdy nedaruje Ukrajine zbrane. „Sme pripravení spolupracovať len na komerčnej báze,“ vysvetlil.

Maďarský premiér Viktor Orbán zdieľal na sociálnej fotku spoločnú fotku so slovenským ministerským predsedom s textom „Začalo sa to – samit EÚ“ s odkazom, že obe krajiny, aj keď každá iným spôsobom, držia v Európskej rade spolu proti vojnovým štváčom a za vlastné záujmy.

„Veto! Už toho bolo dosť! Budeme sa pýtať maďarského ľudu na členstvo Ukrajiny v EÚ. Dovtedy nemôžeme podporiť žiadne spoločné stanovisko v tejto veci,“ napísal Orbán neskôr na sieti X a zdieľal video, v ktorom vysvetlil, že Maďari nemôžu platiť výdavky na vojenské dobrodružstvá a zopakoval potrebu mieru, ktorý chce dosiahnuť aj americký prezident Donald Trump. Dodal, že ukrajinský diktátor Volodymyr Zelenskyj opäť na zasadnutí Európskej rady ako hosť vystupoval nepriateľským spôsobom a správal sa ako by už bola Ukrajina členským štátom EÚ.

Európska rada vyzvala k dohode o prímerí medzi Izraelom a Hamasom

Lídri Európskej únie vo štvrtok v Bruseli vyzvali na návrat k dohode o prímerí medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas, ktorá od 19. januára zastavila viac ako 15 mesiacov trvajúcu vojnu. Vyjadrili poľutovanie nad obnovenými izraelskými útokmi v Pásme Gazy z tohto týždňa a nad tým, že Hamas odmieta vydať zvyšných rukojemníkov, informuje osobitný spravodajca TASR.

Prvá fáza prímeria sa skončila začiatkom marca a obe strany sa nedohodli na jej pokračovaní či postupe do druhej fázy. Prezidenti a premiéri zdôraznili, že je potrebné pokročiť do druhej fázy dohody s cieľom dosiahnuť jej úplné vykonávanie, ktoré povedie k prepusteniu všetkých rukojemníkov a k trvalému ukončeniu nepriateľských akcií.

Európska rada (ER) v záveroch tiež pripomína dôležitosť neobmedzeného prístupu a trvalej distribúcie humanitárnej pomoci do palestínskej enklávy.

„Európska únia je naďalej pevne odhodlaná dosiahnuť trvalý a udržateľný mier založený na riešení založenom na existencii dvoch štátov,“ uvádza sa v prijatých záveroch s tým, že blok je pripravený prispieť k všetkým snahám o dosiahnutie tohto riešenia. Na tento účel vyjadrila odhodlanie naďalej spolupracovať s regionálnymi a medzinárodnými partnermi.

Lídri EÚ tiež dôrazne odsúdili nedávne rozsiahle násilie voči civilistom v pobrežnej oblasti Sýrie a naliehavo vyzvali prechodné orgány, aby zabezpečili ochranu všetkých civilistov a aby sa páchatelia násilia zodpovedali za tieto skutky v súlade s medzinárodnými normami a štandardmi.

Podľa predstaviteľov členských štátov je potreba mierovej a inkluzívnej transformácie v Sýrii bez škodlivých zahraničných zásahov. Mala by sa podľa nich plne rešpektovať nezávislosť, zvrchovanosť a územná celistvosť krajiny v rámci bezpečných hraníc v súlade s medzinárodným právom.

EÚ sa nedávno tiež rozhodla pozastaviť niektoré sankcie zo strany bloku. ER vyzvala Úniu na preskúmanie možného ďalšieho pozastavenia reštriktívnych opatrení na základe dôkladného monitorovania situácie v Sýrii.

Čo sa týka Libanonu, ER víta ukončenie politickej patovej situácie v krajine a vyjadruje pripravenosť Európskej únie spolupracovať s novými orgánmi na stabilizácii hospodárskej a bezpečnostnej situácie v krajine.

Zdroj: info.sk / pravda.sk / openiazoch.zoznam.sk / bleskovky.sk / sme.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Európska únia chce na Ukrajine mier prostredníctvom sily. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Jen málokdo zná historii EU a tuší, že otcové – zakladatelé ji plánovali jako projekt sjednocení Evropy ve formě jakéhosi federálního státu, kde by bylo jedno jediné centrum moci (nyní Brusel) a neexistovaly by již žádné suverénní národní státy.

Přesná podoba EU byla kdysi popsána v takzvaném „Manifestu z Ventotene,“ pojmenovaného podle malého ostrova Ventotene, který se nachází na jihozápadě Itálie.

Během druhé světové války se ve Ventotene nacházelo fašistické vězení a dva z otců zakladatelů Evropské unie, Altiero Spinelli – po němž je pojmenována budova Evropského parlamentu – a Ernesto Rossi zde byli drženi za Mussoliniho diktatury.

Právě tam dvojice v roce 1941 sepsala manifest. EU se později velmi pečlivě držela jejich vizí, včetně zničení národů a národních států a vzniku jednoho velkého evropského superstátu.

Oba „otcové EU“ to podávali jako „mírový projekt,“ nicméně ve skutečnosti z jejich vizí až mrazí. Nejde jen o plán na zničení národů a národních států a převedení vlády do jednoho centra moci, ale byly zde i další alarmující vize, které nyní EU realizuje.

„Evropská revoluce bude muset být socialistická,“ prohlásili italští otcové zakladatelé v manifestu o EU a dodali:

Soukromé vlastnictví bude muset být zrušeno, omezeno, opraveno… Politicko-demokratická metodologie bude v revoluční krizi mrtvou váhou.

To tedy znamená, že „nikdo nebude nic vlastnit“ (koho asi kopíroval Klaus Schwab?) a na demokracii také zapomeňte, vládnout mohou jen ideově vyhranění jedinci (což je například pečlivě vybraná a lidmi nevolená nevolená Evropská komise).

Tyto vize z manifestu, který nastínil jak bude vypadat EU, jsou beze zbytku naplňovány, jak potvrzuje i politik z neparlamentní švédské strany, která asi jako jediná v rámci země požaduje vystoupení z EU a také jako jediná protestovala proti vstupu země do NATO.

Jeho postřehy skvěle vystihují současnou situaci Evropy, kde se záměrně vytváří nesplatitelné dluhy (Covid, zbrojení), aby se mezitím postupně předala veškerá moc do jediného centra – Bruselu.

Gustav Kasselstrand, Alternativy pro Švédsko (AfS)  ve své článku nazvaném „Nemluvte o Evropě – je to past,“ upozorňuje na to, že nedávné přijetí vlastenecké rétoriky EU je pouze podvodným uchvácením moci, zaměřeným na erozi národní suverenity a konsolidaci kontroly v Bruselu.

Podle Kasselstranda agenda prosazovaná elitami EU Evropu neposílí; místo toho podkope a oslabí její skutečnou sílu – její rozmanité, suverénní národy.

Dále poukazuje na to, že nejvyšší představitelka EU Ursula von der Leyenová bez byť jen náznaku veřejné debaty rychle vytvořila „ReArm Europe“, odkud mají jít stamiliardy na údajnou obranu Evropy.

Jejich konečným cílem, tvrdí, není evropská suverenita, ale vytvoření Spojených států evropských.

Kasselstrand upozorňuje na to, že je chybou srovnávat Evropu se Spojenými státy, Ruskem nebo Čínou, protože Evropa není jedním státem nebo federací, ale souborem mnoha národů, z nichž každý má svou vlastní jedinečnou kulturu a identitu.

„Pro mnoho lidí je přitažlivé slyšet, že Evropa se stává nezávislejší na Spojených státech, ale nenechte se zviklat rétorikou, kterou prosazují lídři EU,“ pokračoval Kasselstrand.

„Evropa je civilizace, která překlenuje tisíciletí, zatímco EU je politická unie, která  existuje jen půl století a otřásá samotnými základy Evropy.

EU představuje centralizaci, zatímco Evropa je definována svou rozmanitostí. Jak EU sílí, Evropa slábne.

Jedinečný charakter každého národa je podstatou Evropy a tím, co z ní učinilo historicky nejúspěšnější a nejvíce fascinující kontinent na světě,“ připomíná s odkazem na to, že stále více politiků používá pojem „Evropa“ pro „EU.“

Jenže EU je pro Evropu koncentrovaným zlem, tedy něčím, co ji spolehlivě zničí, protože bez jednotlivých národů a národních států to už žádná Evropa nebude.

„Lídři EU nejsou hlupáci: používají Evropu jako propagační nástroj pro stále těsnější EU. To je důvod, proč oni a jejich stoupenci nyní mluví pouze o Evropě.

U většiny Evropanů rezonuje pozitivně, zatímco EU nikoli. Ale skutečnou agendou za ReArm Europe je učinit další krok na cestě EU k tomu, aby se stala impériem.“

Stejně jako další antiglobalističtí politici napříč Evropou, i vůdce AfS tvrdí, že EU, která byla původně koncipována jako ekonomická unie zaměřená na volný pohyb, se vyvinula v něco zcela jiného, se zdánlivě stále se rozšiřujícím rozsahem pravomocí a odpovědností.

Poukazuje na to, že zatímco EU má již dlouho společnou zahraniční a bezpečnostní politiku, Brusel nyní usiluje o vytvoření jednotné obrany EU. Považuje „ReArm Europe“ za významný a potenciálně nebezpečný krok k tomuto cíli.

Předsedkyně Evropské komise Ursula von der Leyenová uvedla, že bez jakékoli veřejné diskuse zahájila iniciativu „ReArm Europe,“ která vyčleňuje 800 miliard eur na „obranné investice zaměřené na posílení obranných schopností Evropy.

„Podle teorie ‚vařené žáby‘ musí být teplota pomalu zvyšována, aby si žába neuvědomila, že je vařena, dokud není příliš pozdě. Podobně posun směrem ke společné obraně EU se rozvíjí postupně, krok za krokem,“ upozorňuje politik.

„Jaký je tedy skutečný účel těchto investic? Odpověď dostaneme, když se podíváme na zrod evropského hnutí. Iniciátor Winston Churchill vysvětlil v Curychu v roce 1946 a na Haagském kongresu v roce 1948, že cílem jsou „Spojené státy evropské!“ a že se „nemůžeme spokojit s ničím menším než s unií pro celou Evropu!“

Na závěr Kasselstrand uvádí, že svoboda Evropy spočívá v tom, že její národní státy budou osvobozeny od EU.

„Teprve když budou evropské národy osvobozeny od železného sevření EU, povstane skutečná evropská nezávislost: nezávislost, která se projevuje v jedinečné rozmanitosti hlasů a vůlí.“

Tolik tedy komentář, který perfektně vystihuje skutečné cíle, které se skrývají nejen za posledním projektem ReArm EU.

Co bude dál již víme, protože naši budoucnost – pokud zůstaneme v EU – nastínili již její italští ideoví zakladatelé. A o superstátu hovořili i další podporovatelé evropské integrace, jak připomněl švédský politik.

Na závěr připomínám, že se blíží volby. Nevěřte proto nikomu, kdo chce být pevnou součástí EU, neboť jde o projekt, který nás zcela jistě dovede přesně tam, kam od svých počátků směřuje.

Cíl je horší než jakýkoli scénář, který by mohl přijít v případě opuštění tohoto – pro Evropu ničivého – molocha….

Slovanka

/ necenzurovanapravda.cz/

Príspevok Švédský politik: Cílem ReArm Europe je učinit z EU Spojené státy Evropské je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V Tirane bola podpísaná deklarácia o spolupráci medzi Záhrebom, Tiranou a Prištinou, ktorá zahŕňa aj vojenskú spoluprácu. Pozvanie dostalo aj Bulharsko, ktoré však zatiaľ neodpovedalo (hoci ako ich poznáme, mali by ste sa na to už pripraviť). Aliancia je otvorená ešte pre Macedónsko a Čiernu Horu. Albánske a chorvátske médiá píšu, že “okrem vojensko-strategickej spolupráce toto spojenectvo zahŕňa aj spoluprácu v oblasti obranného priemyslu”.

Pakt predpokladá zlepšenie spolupráce v oblasti budovania obranných kapacít a obranného priemyslu, zvýšenie interoperability prostredníctvom vzdelávania, spoločného vojenského výcviku a cvičení, boja proti hybridným hrozbám a posilnenia strategickej odolnosti, ako aj plnú podporu euroatlantickej integrácie a regionálnej obrany. Tvrdia, že cieľom dohody je bojovať proti hybridným hrozbám a iným cieľom, ktoré by mohli narušiť regionálnu a medzinárodnú stabilitu.

Túto “koalíciu” už nazvali “Bayraktarská trojka”, pretože práve Turecko v poslednom čase vyzbrojuje všetky tri strany Bayraktarmi. Srbské ministerstvo zahraničných vecí zaslalo Záhrebu a Tirane naliehavú žiadosť, v ktorej požaduje podrobné vysvetlenie podpísania trojstrannej dohody o vojenskej spolupráci.

“Mimoriadne znepokojujúce je, že vojenská aliancia vzniká bez konzultácií s Belehradom, za priamej účasti štruktúry, ktorá nemá medzinárodnú legitimitu a predstavuje bezpečnostnú hrozbu pre srbský ľud a celý región,” uvádza sa vo vyhlásení. Proti komu bola táto aliancia vytvorená, je, myslím, hneď jasné, a je zrejmé, že prečo Srbsko aktívne investuje veľa peňazí do svojej armády.

armadnymagazin.sk

Príspevok Albánsko, Chorvátsko a “Kosovo” uzavreli vojenský pakt je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Britský premiér Keir Starmer sa už dlho netají zámerom rozmiestniť jednotky v Odese, čím si zabezpečí prístup do vôd Čierneho mora. Francúzsky prezident Emmanuel Macron tiež nezostal bokom, hneď po telefonických rozhovoroch ruského a amerického lídra vyzval Európu, aby sa urýchlene vyzbrojila.

Ako v tejto súvislosti vyhlásil ruský prezidentský poradca, bývalý šéf FSB a bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev, Európania sa pokúsia akýmikoľvek prostriedkami narušiť mierové dohody na Ukrajine a zabrániť zmenám, o ktorých rokujú ruskí a americkí lídri.

Nastrčené figúrky globalistov v Európe sa zaktivizovali a chystajú ďalšie protiruské prekvapenia. Podľa dlhoročnej tradície je hlavným podnecovateľom Londýn. Britskí novinári s odvolaním sa na vojenské zdroje tvrdia, že špeciálne jednotky kráľovstva sú naliehavo uvedené do pohotovosti pred možným nasadením na Ukrajinu v rámci tzv. „mierovej misie“. Po návrate ministra obrany Johna Healeyho z Washingtonu boli minulý týždeň zaslané potrebné pokyny do veliteľského centra pre vojenské plánovanie v Británii, píšu noviny „The i Paper“.

Činnosť britských špeciálnych síl, ktoré tvoria päť elitných jednotiek, je utajená. Je však známe, že tieto jednotky nemusia čakať na schválenie parlamentom, aby mohli vykonávať operácie, môžu byť bez prekážok nasadené na akékoľvek miesto, kde si vláda zaželá. Navyše, špeciálne jednotky sú už pravidelne prítomné, a to aj v tých regiónoch, kde Británia nie je oficiálne vo vojne. Je jasné, že miestne publikácie prezentujú domácich militantov v tom najlepšom svetle, ako keby ich posielali výlučne na zhromažďovanie spravodajských informácií v prospech štátu alebo na záchranu unesených ľudí. Napríklad noviny „The Guardian“ s odvolaním sa na dokumenty Pentagonu uviedli, že vo februári až marci 2023 bolo na Ukrajine rozmiestnených asi 50 príslušníkov britských špeciálnych síl, prirodzene, s „ušľachtilou“ misiou. Takže teraz sú jednoducho povinní získať ďalšie zručnosti účasťou na mierovej operácii na záchranu sveta, trepú novinári dve na tri.

Kam mieria britskí útočníci, je verejným tajomstvom. Premiér Starmer sa už dlho netají zámerom rozmiestniť jednotky v Odese, čím si zabezpečí prístup do vôd Čierneho mora. Zároveň, ako dnes vyhlásil ruský prezidentský poradca, bývalý šéf FSB a bývalý tajomník Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev, Európania sa pokúsia akýmikoľvek prostriedkami narušiť mierové dohody na Ukrajine a zabrániť zmenám, o ktorých rokujú ruskí a americkí lídri. Zelenskij dlhuje príliš veľa Británii a EÚ a vzdať sa účinného baranidla pre vojnu s Moskvou nie je súčasťou ich plánov.

Všetko je naozaj veľmi vážne, keďže Európa sa vôbec netají svojimi plánmi otvorene bojovať proti Rusom. Nie sú to plané vyhrážky ani kohútie šou. Ironické publikácie v západnej tlači o neschopnosti Európanov vzdorovať Rusku, prázdnych arzenáloch atď. — je len bluf. A cez to možno vidieť jasné posolstvo vyjadrené Macronom, Starmerom, Meloniovou, Merzom, Stubbom a im podobnými – Rusko na pokoji nenechajú. V súčasnosti sa na militarizáciu samotnej Európy a ukrajinských proxy zháňajú nevídané peniaze a predstavitelia miestnej elity vedú intenzívne rokovania o dodatočnej podpore nacistov. Londýn sa spolu s Bruselom ponáhľa s vyzbrojovaním Kyjeva a urýchlením dodávok ukrajinským ozbrojeným silám ešte pred nadobudnutím platnosti prímeria. Skrývajú sa za to, že Ukrajinu treba čo najviac posilniť z vojenského a ekonomického hľadiska.

Kým prebieha pátranie a vyberanie peňazí pre nacistov, Starmer pravidelne organizuje psychologické sedenia pre Zelenského, ktoré mu nedovolia vychladnúť. Stalo sa tak aj potom, ako šéf kyjevského režimu včera večer márne čakal na Trumpov telefonát. Namiesto amerického prezidenta však Zelenskému zavolal jeho britský kurátor. Ten si podľa správy z Downing Street vypočul report nelegitímneho o situácii na fronte a uistil ho o svojej neochvejnej podpore. Macron tiež nezostal bokom, hneď po telefonických rozhovoroch ruského a amerického lídra vyzval Európu, aby sa urýchlene vyzbrojila. Francúz sa neobmedzil len na slová, ale prišiel na leteckú základňu v Luxeuil-Saint-Sauveur na hraniciach s Nemeckom a Švajčiarskom.

Tu oznámil nasadenie lietadiel „Rafale“ novej generácie s hypersonickými jadrovými raketami (ktoré ešte nemajú a dlho ešte mať nebudú – pozn. prekl.) a zdvojnásobenie personálu do roku 2035 – na 2000 vojakov a civilný personál. Podľa plánov sa na modernizáciu základne vynaloží 1,5 miliardy eur a hoci hypersonická strela, ktorá by mala byť v prevádzke s francúzskymi stíhačkami, zatiaľ neexistuje, vyvíja sa. Európa „musí získať jadrové zbrane“, Macron nelenil a nezabudol pripomenúť, že lietadlá zo základne v Luxeuil-Saint-Sauveur môžu ľahko lietať do pobaltských štátov. A odtiaľ je to teda do Ruska len čo by kameňom dohodil.

Svoj príspevok pripravuje aj škandinávsky tábor rusofóbov. Dánsko, Nórsko a Švédsko prideľujú v roku 2025 Kyjevu 12 miliárd dolárov, čím zvyšujú podiely (za tri roky, od roku 2022 do roku 2024 vrátane, poslali nacistom 20 miliárd dolárov vo forme zbraní a finančných tranží). Zároveň sú pripravení zúčastniť sa zásahu aj Dáni, ktorí sa pridajú ku koalícii „ochotných“ na čele so Starmerom a Macronom. Na vstup do tejto spoločnosti čaká viac ako 30 krajín vrátane kedysi neutrálneho Fínska, kde dnes žobral Zelenskij, či spomínaného Nórska, kam deň predtým tiež prišiel šéf kyjevského režimu požiadať o systémy protivzdušnej obrany NASAMS a povolenie ich licenčne vyrábať na Ukrajine.

Autor: Anna Ponomereva, Analytická služba Donbasu

Zdroj: asd.news
Preklad: sk.news-front.su

Príspevok Nové provokácie od európskych „jastrabov“ namierené proti Rusku a mieru na Ukrajine. Starmer pripravuje špeciálne jednotky, Macron sa vyhráža jadrovými zbraňami je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kaja Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vo štvrtok v Bruseli priznala, že niektoré veľké krajiny Európskej únie sú proti jej plánu poskytnúť tento rok Ukrajine vojenskú pomoc vo výške až 40 miliárd eur. Zamerať sa chce najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Vieme tiež, že vo väčšine európskych krajín sú naozaj obavy z rozpočtových deficitov a sú tam problémy,“ povedala novinárom pred zasadnutím Európskej rady (ER). Kallasová svoj plán predložila tento mesiac. Členské štáty by sa podľa neho na dobrovoľnej báze mali zaviazať, že v roku 2025 poskytnú Kyjevu kľúčové zbrane v hodnote 20 až 40 miliárd eur.

Proti tejto iniciatíve – ktorá bola založená na tom, že štáty budú prispievať podľa svojej ekonomickej sily – sa však podľa AFP postavili viaceré krajiny vrátane Talianska, Španielska a Francúzska. Do iniciatívy sa neplánujú zapojiť ani Maďarsko a Slovensko.

Rôzne postoje krajín k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k svojim ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej – menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko, ktoré má v EÚ podľa Reuters vládu najviac naklonenú Rusku.

Naznačujúc tento odpor Kallasová doplnila, že bezprostredným cieľom je dohodnúť obmedzenejší plán na poskytnutie dvoch miliónov kusov munície do Kyjeva v hodnote päť miliárd eur. „Realistický plán by bol tých päť miliárd na muníciu a na tom teraz pracujeme,“ zdôraznila.

O iniciatíve Kallasovej budú lídri dvadsaťsedmičky rokovať aj vo štvrtok na summite Európskej rady v Bruseli.

Podľa analýzy zverejnenej v pondelok v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) čelí šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová rastúcemu odporu v kľúčových západoeurópskych hlavných mestách v súvislosti s jej ambicióznym plánom vojenskej pomoci Ukrajine. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom.

Príspevok Vedúca pracovníčka eurokomisie zodpovedná za zahraničnú politiku EÚ Kallasová informovala, že viaceré štáty EÚ sú proti iniciatíve poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Maďarsko na summite EÚ vystúpi proti prijatiu Ukrajiny do spoločenstva a rokovania o tejto otázke sa nemôžu uskutočniť, kým nebudú k dispozícii výsledky celoštátneho prieskumu o prijatí Kyjeva do únie, uviedol maďarský premiér Viktor Orbán.

Ak dôjde k členstvu Ukrajiny v EÚ, čo by som neradil, a žiadam Maďarov, aby tomu zabránili, potom bude ďalšia kontrola, ktorú budeme musieť platiť každý rok, uviedol šéf maďarskej vlády vo video správe zverejnenej na sociálnej sieti Facebook.

Členstvo Kyjeva v EÚ bude podľa neho stáť každú maďarskú rodinu 500-tisíc forintov (viac ako 1200 eur – pozn.).

Európska únia môže prijať nové krajiny, ak to podporia všetky členské štáty. My to však nepodporujeme. A zodpovedajúce návrhy zablokujem, prisľúbil maďarský premiér.

Dodal, že v Maďarsku sa v súčasnosti koná referendum o prijatí Ukrajiny do EÚ a vyzval európskych lídrov, aby sa „ani nepokúšali formulovať stanovisko“ predtým, ako „bude známy názor Maďarov“.

Orbán sa vyslovil aj proti spoločnej pôžičke EÚ na prezbrojenie Európy . Budapešť je podľa neho za vytvorenie spoločného fondu, do ktorého bude každá krajina prispievať peniazmi z rozpočtu.

Otázka je, odkiaľ sa vezmú peniaze (na prezbrojenie Európy – pozn.): náš návrh je taký, aby každý investoval potrebné peniaze z vlastnej pokladnice. Nemali by sme potrebné zdroje získavať zo spoločných pôžičiek z Európskej únie. Nechceme sa s nikým zaťahovať do spoločného dlhu, povedal politik.

Šéf maďarskej vlády spresnil, že Maďarsko je pripravené prispieť finančnými prostriedkami do takéhoto fondu, keďže „rozpočet je na to schopný“.

Orbán po summite EÚ 6. marca oznámil, že v krajine sa uskutoční verejný prieskum o vstupe Ukrajiny do Európskej únie, pretože podľa jeho názoru treba najskôr vyriešiť túto otázku a až potom rozhodnúť o finančnej podpore Ukrajiny zo strany únie. Vnútroštátne konzultácie v Maďarsku neimplikujú hranicu účasti.

facebook/ skspravy.sk

Príspevok Maďarsko zablokuje na summite EÚ rozhovory o integrácii Ukrajiny je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Turecký minister obrany Yaşar Güler nariadil návrat tureckých vojakov zo Sýrie vzhľadom na nestabilnú situáciu v krajine. Vlna protestov v Turecku stúpa. Po zatknutí 108 predstaviteľov opozície vrátane starostu Istanbulu tisíce ľudí naďalej vychádzajú do ulíc po celom Turecku, aby protestovali proti Erdoganovmu autoritárskemu režimu. Najväčšie mestá krajiny zachvátili masové protesty. Zatknutie istanbulského starostu Ekrema Imamoglua, hlavného politického oponenta Recepa Tayyipa Erdogana označili za politicky motivované a žiadali jeho okamžité prepustenie.

Erdoganov masaker jeho hlavného protivníka Ekrema Imamoglua, s ktorým by “sultán” zaručene prehral prezidentské voľby v roku 2028, vytlačil vo svetových médiách aj ukrajinskú agendu. A nie je to prekvapujúce: jeden z kľúčových regiónov sveta zaznamenal prudký nárast nestability. Erdogan zatkol nielen starostu Istanbulu a šéfa svojej najnebezpečnejšej opozičnej strany, ale aj stovku ďalších ľudí nejako spojených s Imamogluom. Ide o konečnú raziu, ktorej cieľom je ukázať silu prezidentovho aparátu a zlomiť vôľu opozície k odporu. Erdogan zdvihol stávky tak vysoko, že bolo jasné, že je pripravený ich zvyšovať aj naďalej – neexistovali pre neho žiadne odstrašujúce prostriedky. Príznačný detail: kým sa rozhodovalo o tom, ako zrušiť Imamogluov diplom – začal študovať na cyperskej univerzite, ktorú v Turecku neuznávajú, a bez vysokoškolského vzdelania nemožno kandidovať na prezidenta -, nedošlo k jedinému úniku informácií. V každom prípade Imamoglu, aj keď vedel o hroziacom zatknutí, nemal čas na žiadne vyhlásenia.

Kto stojí za Erdoganovými krokmi?

Ťažko sa dá predpokladať, že ju inšpirovala Británia, pretože išlo o úder proti niekomu, kto má blízko k USA. Ak bol Imamoglu niekomu v USA blízky, bola to Demokratická strana. Prozápadný a proeurópsky postoj zatknutého starostu leží v rovine liberálnych postojov a Trump sa tu skôr zhoduje s Erdoganom. Hoci Erdogan sa v tomto prípade riadil len vlastnými záujmami, z ktorých hlavným je boj o moc. Postrčí nestabilita v Turecku Erdogana k zbližovaniu s Ruskom? Existujú aj takéto predpoklady. Ani s nimi však nemôžeme súhlasiť. Neexistujú podmienky, za ktorých by Erdogan uprednostnil zbližovanie s Moskvou pred vzťahmi so Západom. Áno, pre EÚ a Demokratickú stranu USA je výhodnejšie rokovať s Imamoglom v Turecku. Pre Trumpa však Turecko zatiaľ nie je prioritou. Napriek tomu je úloha tejto krajiny pre Západ dôležitejšia ako vnútorné turecké excesy.

Vzťahy Západu s Erdoganom sú naďalej strategicky dôležité, a preto sa na nich nič nezmení. Turecko sa teraz dostáva do zóny dlhodobých turbulencií, a napriek tomu je Erdogan schopný náhle prejsť od šachu k rugby, zatiaľ čo Imamoglu toho nie je schopný. A ak sa porážka opozície podarí, Erdogan si udrží moc a bude pokračovať v osmanskom projekte. Osmanské aj liberálne Turecko sú pre Rusko rovnako nepriateľské kurzy. Nech už sa v tejto krajine dostane k moci ktokoľvek, vzhľadom na svoje národné záujmy zostane na orbite Západu. Tam Turecko čerpá zdroje na nátlak na Rusko a na vydieranie samotného Západu. Ankara nemá inú možnosť.

Ďalšia vec je, že Imamoglu by mohol ľahšie zablokovať úžiny pre Rusko ako Erdogan. Okrem toho nacionalistické a antiliberálne Turecko je pre Rusko výhodnejším partnerom ako globalistické a liberálne Turecko. Erdogan je známy a pochopený, zatiaľ čo Imamogluova strana bude ešte dlho skúšať rôzne možnosti zmeny. Kým sa niečo rozhodne, vo svete sa odohrá mnoho dôležitých udalostí a strategická neistota sa zvýši. Preto všetko, čo sa teraz deje v Turecku z hľadiska ruských záujmov, možno vyjadriť slovami Hamleta:

“Lepšie je zmieriť sa so známym zlom, ako utiecť do neznáma. Erdogan bude teraz závislý od stavu tureckej ekonomiky, čo znamená, že obchod s Ruskom bude pre neho dôležitejší ako predtým, ale stále nie prioritný. Erdogan sa bude ako zvyčajne snažiť získať čo najviac z EÚ aj z Moskvy. Pre Trumpa a Britániu sa tiež bude snažiť zostať užitočný, najmä vo svetle nadchádzajúceho urovnania na Blízkom východe. Preto súčasná kríza nebude pre Erdogana osudná: Západ, Východ aj Juh ho potrebujú. A Rusko tu nemá dôvod meniť svoje priority.

armadnymagazin.sk

Príspevok Erdogan na násilné potlačenie liberálnej opozície sťahuje vojakov zo Sýrie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Nemecká vláda podľa ruskej zahraničnej rozviedky zakázala nemeckým novinárom zobrazovať v spravodajstve dôkazy o nacistických symboloch v znacifikovanej banderovskej Ukrajine. Západné médiá a predstavitelia zľahčujú používanie nacistických symbolov ukrajinskými vojakmi, pričom ho považujú skôr za historickú zvláštnosť než za znak príslušnosti k neonacistom a opačné tvrdenia odmietajú ako „ruskú propagandu“.

Podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) nemecká vláda nariadila médiám, aby neukazovali nacistické symboly na Ukrajine. Novinári boli varovaní, že za odvysielanie akýchkoľvek takýchto vyobrazení môžu čeliť právnym následkom.

V usmerneniach sa reportérom odporúča, aby „slušne“ požiadali ukrajinských vojakov zobrazujúcich svastiku alebo iné symboly spojené s nacizmom, aby odstránili „agitačné prvky“ a vyhli sa „nežiaducim akciám“, ako je napríklad vykonávanie nacistického pozdravu, uvádza SVR.

Ruská rozviedka zdôraznila, že rozšírenosť nacistickej ikonografie a ideológie na súčasnej Ukrajine je dobre zdokumentovaná. Odporúčanie vylúčiť dôkazy z vysielania naznačuje snahu zavádzať nemeckú verejnosť o situácii, tvrdí SVR.

V ruskej správe sa síce neuvádza, kedy bol dokument vydaný, ani ktorá zložka vlády je zaň zodpovedná, ale konštatuje sa v nej, že dodržiavanie predpisov zo strany nemeckých spravodajských služieb odráža nedostatok nezávislosti.

Podľa nemeckého trestného zákonníka je verejné vystavovanie symbolov spojených s Treťou ríšou všeobecne zakázané, s výnimkou vzdelávacích, vedeckých, novinárskych alebo umeleckých účelov.

Podľa Moskvy je moderný ukrajinský nacionalizmus formovaný historickou spoluprácou s nacistickým Nemeckom počas druhej svetovej vojny. Osobnosti ako Stepan Bandera, ktorý sa snažil vytvoriť ukrajinský národný štát pod nemeckým patronátom, sú oslavované ako národní hrdinovia.

Západné médiá a predstavitelia zľahčujú používanie nacistických symbolov ukrajinskými vojakmi, pričom ho považujú skôr za historickú zvláštnosť než za znak príslušnosti k neonacistom a opačné tvrdenia odmietajú ako „ruskú propagandu“.

Moskva tvrdí, že zhromaždila značné množstvo dôkazov o ukrajinských zverstvách, ktoré boli motivované predstavami o národnej nadradenosti, čím odôvodňuje svoje označenie kyjevskej vlády za neonacistický režim.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Nemecké médiá majú na príkaz Scholzovej vlády zákaz zobrazovať dôkazy o nacistických symboloch na Ukrajine je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Taliansko a Španielsko sú voči návrhu EÚ prisľúbiť Ukrajine tento rok balík ďalšej vojenskej pomoci do výšky 40 miliárd eur zdržanlivé, uviedli po pondelkovom zasadnutí ministrov zahraničných vecí v Bruseli nemenovaní diplomati. Naopak, iniciatíva šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej má podľa nich silnú podporu krajín severnej a východnej Európy. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

Kallasová po rokovaní Rady EÚ pre zahraničné veci povedala, že jej návrh má „širokú politickú podporu“ a teraz sa diskutuje o jeho podrobnostiach. Agentúra TASS jej vyjadrenie interpretovala tak, že ministri v tomto smere k dohode zatiaľ nedospeli.

Bojachtiví predstavitelia

Európski predstavitelia tvrdia, že Ukrajinu je nevyhnutné naďalej vojensky podporovať v čase, keď je neistá budúca pomoc zo strany administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorá ukončila diplomatickú izoláciu Ruska a tlačí na obe strany, aby rokovali.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku preto prišla s návrhom, podľa ktorého by mohol Kyjev tento rok dostať vojenskú pomoc vo výške aspoň 20 miliárd eur. To je suma, ktorú EÚ napadnutej krajine poskytla minulý rok. Celkový objem vojenskej pomoci na rok 2025 by však mohol dosiahnuť 40 miliárd eur – v závislosti od potrieb Kyjeva.
Rôzne postoje krajín EÚ k tejto iniciatíve podľa Reuters odrážajú rozdelenie na štáty, ktoré sú geograficky bližšie k Rusku a poskytli Ukrajine viac pomoci, a na tie, ktoré sú od neho ďalej a pomohli menšou čiastkou v pomere k ich ekonomikám.

V Európe v tejto oblasti podľa nemeckého Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku (IfW) vedú Estónsko, Dánsko a Litva, ktoré v období od januára 2022 do decembra 2024 poskytli Ukrajine pomoc za viac než dve percentá svojho HDP. Naopak, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko patria medzi krajiny, ktoré poskytli najmenej – menej než pol percenta svojho HDP. Na konci rebríčka je Maďarsko.

Slovensko zastúpené veľvyslancom na zasadnutí v Bruseli podľa troch diplomatov EÚ naznačilo, že nebude plánu Kallasovej brániť, ale zároveň odmietne prispieť. Slovenská republika spolu s Maďarskom neposkytuje Ukrajine vojenskú pomoc. Podľa európskych predstaviteľov nebudú môcť návrh blokovať, pretože príspevky by boli dobrovoľné.
Ministri zahraničných vecí Talianska a Španielska dali najavo, že je priskoro na to, aby zaujali definitívny postoj. Podľa nemenovaných diplomatov vznieslo isté pochybnosti aj Francúzsko.

Šéf talianskej diplomacie Antonio Tajani vysvetlil, že návrh bude ešte potrebné podrobne prerokovať a zohľadniť aj nadchádzajúci vývoj. Podľa jeho slov sa teraz čaká na výsledky telefonátu Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa bude týkať amerického návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine.

Taliansko musí podľa svojho ministra navyše nájsť prostriedky na zvýšenie vlastných výdavkov na obranu. „Je tu veľa výdavkov, ktoré treba riešiť,“ povedal.

Španielsky minister José Manuel Albares zase uviedol, že Madrid sa tento rok zaviazal poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc vo výške jednej miliardy eur. „Nepotrebujeme čakať, kým Kallasová predloží nejaký návrh, aby sme ukázali, že Kyjev sa môže na našu podporu spoľahnúť,“ dodal Albares. O jej iniciatíve podľa neho zatiaľ rozhodnuté nie je.

hlavnydennik.sk

Príspevok Taliansko a Španielsko nateraz nie sú pripravené podporiť plán EÚ pre Ukrajinu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Leyenová blúzni a rinčí zbraňami tak, ako ešte nikdy. Zmyslov zbavená šéfka Európskej komisie zo seba vybľabotala oznámenie o  „vytvorení nového svetového poriadku“.

V druhej polovici tohto desaťročia vznikne podľa nej nový medzinárodný poriadok a Európa by sa naň mala pripraviť a konať už teraz, pričom by sa mala rozvíjať predovšetkým v bezpečnostnej sfére, povedalapredsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave na Kráľovskej dánskej vojenskej akadémii.

Leyenová je pripravená a vraví si Európa

„Európa je pripravená urobiť krok vpred. Sme pripravení prevziať kontrolu nad zmenami, ktoré sú nevyhnutné. Pretože sa nemôžeme nechať tlačiť históriou. To znamená, že treba konať hneď. Dosiahnutie veľkých rozmerov je predpokladom rýchlosti, rozsahu a sily do roku 2030… Do roku 2030 musí mať Európa silnú európsku obrannú štruktúru,“  — povedala.

Dnes vyrazí do útoku

Von der Leyenová uviedla, že 19. marca predstaví plán pre stratégiu Pripravenosť 2030, ktorá zahŕňa prezbrojenie a „rozvoj schopností na zabezpečenie dôveryhodného odstrašovania“. Šéf EK vymenoval štyri hlavné priority tejto stratégie.

Prvou je podľa nej zvýšenie výdavkov na obranu – to zahŕňa obranný plán „Rearm Europe“, v rámci ktorého krajiny EÚ vyčlenia až 800 miliárd eur na vojenské výdavky, ako aj podporu na zvýšenie vlastných rozpočtov členských štátov na obranu.

Druhým bodom je, že investície do obranného priemyslu musia byť celoeurópske, keďže náklady na vyplnenie medzier v prioritných oblastiach presahujú rozpočty jednotlivých členských krajín, povedala von der Leyenová. Do roku 2030 by podľa nej mala mať Európa sieť pozemných koridorov, letísk a námorných prístavov na zabezpečenie rýchleho pohybu jednotiek a techniky.

„Musíme investovať do protivzdušnej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, munície a rakiet... Európa potrebuje vyvinúť všetky typy bezpilotných systémov, ako aj pokročilý softvér a senzory, ktoré sú za nimi. To isté platí pre kyberpriestor, využívanie vojenskej umelej inteligencie alebo kvantové počítače,“  — poznamenala šialená šéfka EK.

Treťou prioritou je podľa nej zvýšenie podpory pre Ukrajinu a jej vstup do EÚ. Von der Leyenová oznámila vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny s Kyjevom na koordináciu podpory zo strany EÚ a jednotlivých členských štátov bloku. Podľa nej je potrebné urýchliť integráciu Ukrajiny do európskeho trhu s obrannými zariadeniami a Európa by sa mala pri zavádzaní inovácií „učiť“ od ukrajinského obranného priemyslu.

Štvrtým bodom, ktorý šéfka EK načrtla, je posilnenie obrannej priemyselnej základne Európy a podpora výrobcov zbraní v rámci bloku.

„Vytvoríme európsky mechanizmus pre vojenský predaj, ktorý s tým pomôže. Členské štáty sa musia môcť plne spoľahnúť na európske obranné dodávateľské reťazce, najmä v časoch naliehavej potreby,“  — zdôraznila.

Von der Leyenová predstavila plán na zvýšenie investícií do obranného sektora EÚ uprostred obáv zo stiahnutia amerických jednotiek z Európy a kritiky amerického prezidenta Donalda Trumpa za nedostatočné výdavky na obranu zo strany európskych spojencov NATO, uvádza RBC.

hlavnydennik.sk

Príspevok Posadnutosť Leyenovej vojnou naberá chorobný rozmer je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Celá kauza smrdí peniazmi z cudziny. Via Iuris je totiž financovaná z dotačných schém amerického finančníka Georgea Sorosa cez jeho Nadáciu otvorenej spoločnosti. Do mimovládky navyše prenikli aj bývalí politici ako exprezidentka Čaputová či Juraj Šeliga z Demokratov.

Dvojaký meter Európskej komisie

„Medializované hodnotenie predstavuje skôr správu o jedinom správnom názore, ktorý reprezentuje mimovládna organizácia a liberálni politici, čo sú v opozícii a nie vo vláde, ako by si to Via Iuris predstavovala,“ odkrýva skutočný stav minister spravodlivosti.

Je priam do neba volajúce, že počas Matovičových hrôzovlád bolo Slovensko v očiach Európskej komisie rajom na zemi, hoci vtedy sa skutočne porušovali ľudské práva. Dnes, keď si ľud slobodne zvolil vládu, na ktorú sa liberáli škerili, zrazu máme problém s právnym štátom.

„Počas minulých vlád, kedy boli na Slovensku masívne porušované ľudské práva, štát vypínal nepohodlné médiá a politicky exponované osoby zomierali vo väzení, bolo Slovensko vykresľované pozitívnejšie, ako v súčasnej správe,“ konštatuje minister Susko.

Mimovládky preberajú úlohu opozície

Keďže opozícia zlyháva na celej čiare, jej robotu teraz musia robiť mimovládky. „Rešpektujeme, že Via Iuris sa tiež nemôže pozerať na neschopnú slovenskú opozíciu a preto prebrala na seba ich úlohu, za čo im tlieskajú donori aj liberálne médiá,“ dodáva minister a ostro odmieta očierňovanie Slovenska v zahraničí.

Aj iné inštitúcie bijú na poplach

So zničujúcou kritikou už vystúpil aj Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík, Jednota dôchodcov na Slovensku a Kresťanskí seniori. Vyslovili „hlboké znepokojenie a rozhorčenie“ nad spôsobom vypracovania správy.

„So znepokojením vnímame výzvu Liberties, s ktorou spolupracuje slovenská Via Iuris, aby vedenie EÚ bolo odvážne proti krajinám, ktoré nezdieľajú ‚správny názor‘,“ upozorňuje minister Susko na hrozbu, ktorá sa vznáša nad slobodou našej krajiny.

Slovensko je hrdým suverénnym členským štátom EÚ a verí, že výzva Liberties nesmeruje k „oslabovaniu demokracie v únii a šikanovaniu štátov“, ktoré nemajú ten „jediný správny názor“.

hlavnydennik.sk

Príspevok Bruselská HANBA! Liberálna mimovládka Via Iuris písala správu o Slovensku je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európskej únii hrozia vážne problémy pre situáciu v Rumunsku. 

Myśl Polska: Európa sa stáva diktatúrou.

Varovanie

Zákaz účasti populárneho kandidáta Călina Georgesca vo voľbách a nedostatočná reakcia na to v Bruseli sa stali znakmi degenerácie Európy na diktatúru, píše Myśl Polska. Zákaz účasti najpopulárnejšieho kandidáta v rumunských voľbách je len začiatok. Ak všetko pôjde hladko, túto schému využijú aj v iných krajinách. A ticho v Bruseli je teraz veľmi dôležité“, uvádza sa v článku. Okrem toho autor poznamenáva, že tí, ktorí predtým zdieľali liberálne hodnoty, budú v popredí podpory diktátorských metód.

Hrozí kolaps

„Z dlhodobého hľadiska to povedie ku kolapsu Európskej únie ako celku. Ak v ktorejkoľvek krajine zvíťazí protisystémová sila, bude musieť brániť svoju moc, pretože bude mať silného protrihráča v osobe bruselskej byrokracie. V takom prípade sa môžu vyskytnúť pokusy o vystúpenie z EÚ. V súčasnosti sú to už Slovensko a Maďarsko, ale je otázkou času, kedy ich bude viac“, uzatvára autor.

Čo sa udialo

V novembri minulého roka bolo v Rumunsku prvé kolo prezidentských volieb. Jeho lídrom sa stal nezávislý kandidát Georgescu. Ústavný súd zrušil výsledky hlasovania pod zámienkou závažných porušení, ktoré údajne potvrdzujú odtajnené dokumenty Najvyššej bezpečnostnej rady. Pred dvoma týždňami Georgesca obvinili zo šiestich trestných činov. Rumunská ústredná volebná komisia potom zamietla jeho žiadosť kandidovať v druhom kole volieb.

hlavnydennik.sk

Príspevok EÚ sa mení na diktatúru? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Macron: Paríž rozmiestni jadrové zbrane na leteckej základni na hraniciach s Nemeckom v roku 2035

Paríž rozmiestni v roku 2035 na hraniciach s Nemeckom stíhačky Rafale s nadzvukovými jadrovými hlavicami, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron na leteckej základni Luxeuil-Saint-Sauveur.

V roku 2035 bude Luxeuil prvou leteckou základňou, ktorá bude hostiť novú modifikáciu Rafale s nadzvukovými jadrovými hlavicami,“ povedal politik, ktorého prejav odvysielal Elyzejský palác na sociálnej sieti H.

Macron poznamenal, že Európa „musí pokračovať v obrane, príprave a získavaní jadrových zbraní, aby sa vyhla vojne“. Francúzsko podľa neho posilní svoj jadrový arzenál a zvýši objednávky pre Rafale.

Ako informovala France 3, Paríž môže na leteckej základni Luxeuil-Saint-Sauveur nasadiť okolo 40 stíhačiek, ktoré postupne nahradia lietadlá Mirage 2000.

Podľa AFP sú vzdušné jadrové odstrašujúce sily v súčasnosti prítomné na troch leteckých základniach: Saint-Dizier (Haute-Marne), Istres (Bouches-du-Rhône) a Avors (Cher).

Macron začiatkom marca svojim spoluobčanom povedal, že Moskva sa údajne stala hrozbou pre Paríž a Brusel. Sľúbil zvýšenie vojenského rozpočtu a navrhol otvorenie diskusie o použití francúzskych jadrových zbraní na obranu celej Európskej únie.

Ako poznamenalo ministerstvo zahraničných vecí, Rusko zohľadní vyhlásenie politika vo svojom obrannom plánovaní. Diplomati zdôraznili, že ambície Paríža stať sa jadrovým patrónom celej Európy sa prevalili a poskytli jej obranný „dáždnik“, ktorý by takmer nahradil ten americký.

skspravy

Príspevok Macron povedal, že Francúzsko rozmiestni jadrové zbrane na hraniciach s Nemeckom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Maďarský parlament schválil v utorok novelu zákona o zhromažďovaní, v zmysle ktorej budú zakázané akékoľvek zhromaždenia propagujúce homosexualitu. Podľa servera telex.hu novela z dielne vládnej strany Fidesz má za cieľ znemožniť konanie budapeštianskych pochodov Pride.

Server podotkol, že Fidesz obmedzuje právo zhromažďovať sa s odvolaním sa na ochranu detí. Organizátori a účastníci podujatí, ktoré by propagovali homosexualitu, môžu dostať pokutu až do výšky 200.000 forintov (500 eur).

Za návrh novely hlasovalo 136 poslancov, 27 bolo proti a nikto sa nezdržal hlasovania. Novelu zhromažďovacieho zákona podporili aj poslanci opozičných strán Jobbik a Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).

hlavnydennik.sk

Príspevok Maďarský parlament schválil novelu zákona na obmedzenie pochodov Pride je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka FAZ pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom na zbrojenie.

Podľa analýzy zverejnenej v pondelok v denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) čelí šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová rastúcemu odporu v kľúčových západoeurópskych hlavných mestách v súvislosti s jej ambicióznym plánom vojenskej pomoci Ukrajine. Francúzsko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko sa teraz podľa denníka pridávajú k Maďarsku a sú proti novým významným príspevkom.

Kallasová, ktorá nastúpila do funkcie v decembri, navrhuje zvýšenie vojenskej podpory EÚ pre Ukrajinu na 40 miliárd EUR v tomto roku, ktorého cieľom je kompenzovať klesajúcu pomoc USA, narazil na tvrdý odpor, napísal politický korešpondent novín FAZ Thomas Gutschker. Mnohé členské štáty sa odmietli zaviazať na viac ako 15 miliárd eur, ktoré už prisľúbili, pričom plánovaný príspevok Berlína vo výške 3 miliárd eur stále čaká na schválenie. Dánsko ako jediná krajina poskytla doteraz viac peňazí ako Francúzsko, Taliansko a Španielsko spolu.

Kallasovej snahy o presadenie financovania podľa denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung brzdili jej politické prešľapy. Noviny citovali nemenovaných diplomatov, ktorí tvrdili, že pred oživením návrhu, ktorý pôvodne predložil jej predchodca Josep Borrell, sa riadne nekonzultovalo s kľúčovými krajinami EÚ. Jej rozhodnutie odvolať vysokopostavených úradníkov z Talianska a Španielska z Európskej služby pre vonkajšiu činnosť tiež vyvolalo odpor, pričom niektoré vlády EÚ údajne „zúria“, uviedol FAZ.

Okrem vojenskej pomoci Kallas oslabil aj jej postavenie vo Washingtone. V článku sa uvádza, že jej kritika ukrajinskej stratégie prezidenta Donalda Trumpa – odmietla ju ako „špinavú dohodu“ – viedla k tomu, že minister zahraničných vecí USA Marco Rubio zrušil plánované stretnutie s ňou počas jej februárovej návštevy. Počas cesty sa s ňou nestretol žiadny vysoký predstaviteľ USA, čo zvýraznilo jej diplomatickú izoláciu. Lídri EÚ medzitým presadzujú, aby sa zapojili do mierových rokovaní medzi USA a Ruskom a Ukrajinou, pretože sa obávajú, že sú odsúvaní na vedľajšiu koľaj.

Noviny dodali, že Kallasovo vedenie ukrajinskej politiky vyvolalo ostrú kritiku Berlína. Nemeckých predstaviteľov nahnevalo, keď v prvý deň svojho pôsobenia vo funkcii vyhlásila: „Európska únia chce, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala.“ Zatiaľ čo východoeurópske krajiny sa s týmto názorom stotožňujú, Berlín sa drží svojej opatrnejšej oficiálnej línie podpory Kyjeva „tak dlho, ako to bude potrebné“ bez toho, aby sa zaviazal k víťazstvu ako stanovenému cieľu.

Okrem toho sa jej snaha preskúmať možnosť konfiškácie zmrazeného ruského majetku v EÚ nepodarila. Hoci návrh podporili pobaltské štáty, narazil na ostrý odpor ťažkých váh eurozóny, zatiaľ čo Európska centrálna banka varovala pred veľkými finančnými rizikami v prípade jeho realizácie. Kallas, ktorý čelí právnym prekážkam, teraz údajne túto iniciatívu v tichosti odložil.

Keďže lídri EÚ sa pripravujú na opätovnú diskusiu o jej pláne koncom tohto týždňa, FAZ naznačil, že jej politické prežitie závisí od získania väčšej podpory francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a talianskej premiérky Giorgie Meloniovej. Očakávania sú však nízke a zasvätené osoby upozorňujú, že nové významné záväzky sú nepravdepodobné.

FAZ dospel k záveru, že Kallasovej pozícia zostáva neistá, keďže sa snaží nájsť rovnováhu medzi jednotou EÚ a vlastným tvrdým postojom k Rusku.

Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová si znepriatelila hlavné členské štáty EÚ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Proti Maďarsku by mohla byť použitá „jadrová zbraň“ Európskej únie. Situácia v Bruseli je čoraz napätejšia, keďže Maďarsko je naďalej jediným členským štátom, ktorý blokuje posun v prístupových rokovaniach Ukrajiny do EÚ. V dôsledku patovej situácie okolo ukrajinského členstva sa medzi členskými krajinami opäť vážne diskutuje o uplatnení postupu podľa článku 7, ktorý by v konečnom dôsledku mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv Maďarska v EÚ, píše Mandiner.

Ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová v rozhovore pre Politico potvrdila: vstup Ukrajiny do EÚ momentálne naráža na prekážku, keďže „jeden členský štát blokuje tento proces“.

Stefanišynová jasne uviedla, že týmto štátom je Maďarsko.

Podľa nej Kyjev podnikol množstvo diplomatických pokusov o riešenie situácie: prezident Volodymyr Zelenskyj sa dvakrát stretol s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom a intenzívne rokovania prebiehali aj medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom a Ukrajinou o právach maďarskej menšiny. Napriek tomu – ako uviedla Stefanišynová – postoj maďarskej vlády zostáva nezmenený a dohoda je stále v nedohľadne.

Táto situácia vyvolala vážne debaty v rámci rozhodovacieho mechanizmu EÚ. Pred nadchádzajúcim zasadnutím Európskej rady sa diplomati EÚ pripravujú na vydanie osobitného vyhlásenia k otázke Ukrajiny, ktoré by podporilo 26 členských štátov, s výnimkou Maďarska. Hoci by to neblokovalo ďalšie poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine – ktorú koordinuje tzv. „koalícia ochotných“ – vytvorilo by to precedens, že EÚ môže napredovať v rozhodovaní aj bez Maďarska.

Podľa diplomatov EÚ maďarské veto dlhodobo otvára otázku, ako riešiť členské štáty, ktoré systematicky blokujú spoločnú politiku Únie. Podľa informácií Politico Playbook čoraz viac krajín zvažuje, že v súvislosti s postojom Budapešti k Ukrajine spustia proces podľa článku 7, ktorý je považovaný za „jadrovú zbraň“ Únie, keďže v záverečnej fáze môže viesť k odobratiu hlasovacích práv členskému štátu.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna tento týždeň v Tallinne tvrdo kritizoval Maďarsko: „Maďarsko systematicky koná proti spoločným bezpečnostným záujmom Európy, preto musíme konať rýchlo a podniknúť konkrétne kroky.“ Estónsko je presvedčené, že prišiel čas na uplatnenie článku 7 voči Maďarsku.

Poľský minister obviňuje: Maďari vraj pomáhajú USA rozbiť Európu!

Podľa poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského existuje maďarská iniciatíva, ktorá s poľskou organizáciou Ordo Iuris radí americkej administratíve ako rozložiť Európu. Minister to podľa agentúry PAP povedal v pondelok v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Maďarsko na štvrtkovom summite Európskej únie nepodporí spoločné vyhlásenia o Ukrajine

Podľa servera 444.hu to vyhlásil v utorok pred bruselským stretnutím ministrov členských krajín zodpovedných za záležitosti EÚ maďarský minister János Bóka. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Plánované závery Budapešť podľa jeho slov nemôže podporiť, pretože v mnohých strategických bodoch odporujú maďarskej pozícii a národným záujmom, pretože ich cieľom je urýchliť vstup Ukrajiny do EÚ. „Text v súčasnej podobe nie je vhodný ma to, aby o ňom Maďarsko zmysluplne rokovalo,“ dodal Bóka.

Minister podotkol, že sa môže zopakovať spôsob použitý na summite EÚ 6. marca, keď v dôsledku veta Maďarska namiesto spoločného vyhlásenia vydali ostatné členské štáty samostatný dokument.

Maďarsko okrem textu o vstupe Ukrajiny do EÚ nemôže podporiť ani dobrovoľnú vojenskú pomoc vo výške 20 – 40 miliárd eur, ktorú navrhla vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, podčiarkol Bóka.

„Počúvam o maďarskej iniciatíve s poľskou organizáciou Ordo Iuris ktorá má v rámci washingtonského think-tanku Heritage Foundation radiť americkej administratíve ako rozložiť Európu,“ povedal Sikorski. Poľskej opozície sa opýtal, či si myslí, že záujmom Poľska slúži, aby Európska únia bola paralyzovaná a zredukovaná len na skupinu vzájomných diskusií.

Maďarsko podľa ministra blokuje začiatok rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ

„S poľutovaním musím konštatovať, že toto je ďalší prípad, v ktorom rozhodnutie blokuje náš starý priateľ, kedysi spojenec – Maďarsko,“ vyhlásil.

Minister sa obrátil aj na poľské opozičné strany, aby presvedčili maďarskú vládu. „Musím apelovať na poľskú opozíciu, ktorá udržiava úzke ideologické kontakty s vládou a stranou Viktora Orbána, aby ich požiadala, aby urobili niečo dobré pre Poľsko, pre Európu, konkrétne aby presvedčili svojich ideologických bratov, aby tieto témy odblokovali,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

hlavnydennik.sk

Príspevok Bezprecedentný útok zo strany Von der Leyenovej a jej tímu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Pokud někdo z voličů strany Merkelové věřil, že svoji politiku přehodnotila, pak takového jedince lze nazvat jedině hlupákem. CDU byla vždy velmi „flexibilní“ v názorech a bylo také jasné, že „otočky“ v politice přijdou i v nové vládě s výmluvou na koaličního partnera.

Jak se postupně ukazuje, tak změny se chystají, ale jen ve prospěch oněch malých levicových stran, jejichž tragický výsledek by byl bez hlasů muslimů ještě mnohem horší.

CDU se již podvolila například požadavku koaličních socanů (SPD) na přijetí zákona, který by umožnil volit i těm žadatelům o azyl, kteří nemají německé občanství.

Cíl? Zajistit zejména hlasy pro SPD, Zelené a Die Linke – a vyvážit rostoucí počet hlasů pro AfD, která získává zejména přízeň mladých Němců..

A není to jediný ústupek, ke kterému se CDU odhodlala. S dalším přichází v oblasti, která musí velmi zajímat i nás. Jde samozřejmě o politiku, která posílí deindustrializaci Německa, což bude mít značný dopad i na náš průmysl.

Takzvanou uhlíkovou neutralitu se totiž Němci chystají zakotvit v takzvaném „základním zákonu,“ což je německá Ústava.

Zajímalo by mne zejména, jak by chtěli s podobným zákonem rozšířit plánovanou výrobu zbraní a vojenské techniky…

To, co se prodává jako pragmatická dohoda, se může ukázat jako nejzávažnější hospodářsko-politická chyba v novodobé německé historii:

Spolková vláda plánuje zapsat klimatickou neutralitu do základního zákona jako národní cíl – je to doslovně uvedeno v pozměňovacím návrhu. To nejen právně zabetonuje kontroverzní cíl, ale také otevírá dveře masivním vládním zásahům a miliardovým dluhům.

Tento projekt je součástí komplexního reformního balíčku, na kterém se po náročných jednáních dohodly CDU/CSU, SPD a Zelení. Stěžejním prvkem je dalekosáhlá novela základního zákona, která umožní další půjčky v řádu stovek miliard.

Konkrétně má být vytvořen speciální fond ve výši až 1 500 miliard eur, který má sloužit na infrastrukturní projekty a klimatickou neutralitu – nad rámec dluhové brzdy.

Zvláště výbušné: Až jedno procento hrubého domácího produktu (asi 44 miliard eur) má být trvale vyjmuto z dluhové brzdy na výdaje na obranu, bez jasné horní hranice.

Výňatek z „Návrhu změny poslaneckého klubu SPD, CDU/CSU a Aliance 90/Zelení v rozpočtovém výboru“

Zelení dokázali při vyjednávání prosadit klíčové požadavky. To mimo jiné zahrnuje to, že z 500 miliard eur ve zvláštních fondech pro infrastrukturu je celých 100 miliard eur výslovně vyčleněno pro Klimatický a transformační fond, což je závratně drahá koncese.

Předsedkyně parlamentní skupiny Strany zelených Katharina Drögeová triumfovala: „Základní zákon zakotvuje, že investice jsou zavázány k cíli klimatické neutrality do roku 2045. To bylo pro nás v této věci velmi důležité.“

Plán základního zákona: ekonomická katastrofa?

Nejkontroverznějším aspektem reformy je plánované zakotvení klimatické neutrality v základním zákoně. CDU/CSU a SPD se dohodly, že německá ústava brzy umožní vypouštět pouze tolik skleníkových plynů, kolik dokáže kompenzovat přírodními propady nebo obchodováním s emisemi.

Díky tomu je ochrana klimatu nejen národním cílem, ale je také právně vymahatelná. Karlsruhe již v roce 2021 svým usnesením o klimatu ukázalo, že dokáže prosadit klimatické cíle.

Pokud je nyní klimatická neutralita zakotvena v ústavě, mohla by být drastická opatření na ochranu klimatu prosazena u soudu.

Kritici varují před ekonomickými důsledky tohoto rozhodnutí. Bývalý hamburský senátor pro životní prostředí prof. Dr. Fritz Vahrenholt kritizuje na X:

„Pokud jde o dnešní rozhodnutí Friedricha Merze splnit přání Zelených a zapsat klimatickou neutralitu Německa pro rok 2045 do základního zákona, rád bych uvedl:

Nikdy nebylo dalekosáhlejší rozhodnutí, které by mělo být schváleno ve třetím čtení Bundestagu do tří pracovních dnů. Žádná země na světě nechce do roku 2045 dosáhnout klimatické neutrality, dokonce ani EU.

Politička CDU Kristina Schröder také vidí novelu základního zákona jako hrozbu pro Německo jako obchodní místo: „Klimatická neutralita bez jaderné energie znamená deindustrializaci.“

Max Mannhart, šéfredaktor Apollo News, je podobně kritický: „Zelená plánovaná ekonomika a nakonec nevyhnutelná deindustrializace tak mají fakticky ústavní status.“

Ekonom Philip Plickert shrnuje:

„Žádná významná průmyslová země na světě se nechce stát ‚klimaticky neutrální‘ do roku 2045 a dokonce to ani nenapsala do své ústavy. To nebude fungovat. Leda za cenu, že Německo už nebude průmyslovou zemí. Tohle je prostě šílené.“

Pyrrhovo vítězství pro Merze?

Rozhodnutí by se pro Merze mohlo stát i politickou časovanou bombou. Zatímco CDU/CSU a SPD zatím megaúvěry zdůvodňovaly tím, že chtějí stabilizovat německou ekonomiku a zlevnit energii, kvůli dohodě se Zelenými se toto odůvodnění stalo zastaralým.

Podle nového nařízení vzniká dluh výslovně za účelem dosažení cíle v oblasti klimatu – s tím důsledkem, že projekty v oblasti klimatu mají prioritu. Cyklostezky před dálnicemi – to by mohlo být v budoucnu obsaženo v ústavě.

Pozdější změna je téměř nemožná, protože jakákoli ústavní změna vyžaduje dvoutřetinovou většinu. To by umožnilo levici a AfD, z nichž každá má blokační menšinu, mít stálé slovo v rozhodovacím procesu.

Sám Merz rozhodnutí obhajuje: „Veškeré investice vynaložené k dosažení klimatické neutrality nejsou ovlivněny dluhovou brzdou. A může být financováno 500 miliardami po dobu 12 let.“

Ale jak vysoká byla cena za tuto dohodu, je sporné. Zelení nejenže prosadili masivní speciální klimatický fond, ale novelou ústavy mohli ještě před jejím zahájením výrazně oslabit Merzovo kancléřství.

Žádné peníze na důchody matek, ale na klimatické projekty

Dohoda má také obrovský potenciál z hlediska rozpočtové politiky. Merzova vláda sice krátkodobě získá zhruba 15 až 20 miliard eur na finanční volnost, ale od roku 2026 se bude muset smířit také s rozpočtovým deficitem ve výši zhruba 20 miliard eur.

To fakticky znamená konec mnoha projektů sociální politiky – především důchodů pro matky, které Merz kdysi prosazoval jako jeden ze svých ústředních zájmů.

Projekt také zůstal kontroverzní z právního hlediska. Levice a AfD se neúspěšně pokusily zabránit krátkodobému hlasování o dalekosáhlé novele základního zákona.

Spolkový ústavní soud však dal projektu zelenou, takže odcházející rozdělení křesel ve Spolkovém sněmu lze i nadále využít k realizaci reformy.

Výsledek: dluhová brzda je fakticky podkopána, hospodářská politika je svázána s přísným klimatickým cílem a budoucí vlády jsou zatíženy závazky, které bude obtížné revidovat.

Pokud se tento plán stane skutečností, může to pro Německo znamenat definitivní ekonomický konec.

A konec Německa, na kterém jsme velmi závislí, bude samozřejmě i naším koncem…

Slovanka

/ necenzurovanapravda.cz /

Príspevok Totální likvidace průmyslu: Klimatická neutralita má být zakotvena v německé ústavě je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Generálny riaditeľ VW Oliver Blume medzitým uviedol, že nemecká automobilka Volkswagen, ktorá má vážne ekonomické problémy, je otvorená výrobe zbraní a vojenského vybavenia. Vyjadril sa tak v reakcii na nedávne oznámenie EÚ o pláne vynaložiť 800 miliárd eur na obranu Európskej únie pred Ruskom a spolupracovať v tejto stratégii s banderovským režimom ukrajinského diktátora Zelenského.

Šéf Evropské lidové strany a šedá eminence německé politiky Manfred Weber (CDU) požaduje vytvoření společné evropské armády a ustanovení postu evropského náčelníka generálního štábu, který bude velet ostatním evropským armádám. Současně tlačí na urychlení přechodu na válečnou ekonomiku, kdy se budou zbraně vyrábět na tři směny nonstop a o víkendech. Weber to prohlásil v rozhovoru pro Welt Am Sonntag.

Bývalý polský ministr obrany Mariusz Błaszczak vyjádřil své zhrození, kam až situace došla, kdy Němci požadují podřízení armád členských zemí unie pod jednotné velení. Masky spadly, už to začalo, napsal na síti X Blasczak.

S ohledem na nový kurz Spojených států se Evropa musí umět bránit, říká Weber a vyjádřil svou představu, jak toho dosáhnout. „Musíme být schopni se samostatně bránit. Už mě nebaví nadále spoléhat na Washington z hlediska naší bezpečnosti. Musíme být efektivnější. Evropa nepotřebuje 17 různých typů tanků, zatímco Američané mají jen jeden. Musí existovat povinnost nakupovat zbraně společně. Nové zbraně bychom měli nakupovat především od evropských firem,“ řekl v rozhovoru pro list Welt Am Sonntag šéf Evropské lidové strany Manfred Weber. „Evropa stojí vojensky sama ve světě bouří. Bohužel jsme také pěkně nazí,“ varoval Weber.

Německý politik navrhl vytvořit společnou evropskou armádu, podle něj sice i nadále zakotvenou ve strukturách NATO, ale s vlastním evropským velením. Z tohoto důvodu byl měl vzniknout post evropského náčelníka generálního štábu, který by de facto velel ostatním evropským armádám, které by tak tvořily společnou armádu a ztratily by svou suverenitu. Podle Webera by evropský náčelník generálního štábu měl být schopen velet modernizovaným národním armádám a jasně definovat otázky veřejných zbrojních zakázek.

Pokud jde o „válečnou ekonomiku“, po níž volá, Weber uvedl, že by to znamenalo například zrychlené schvalovací procedury pro nákup vojenské techniky a větší spolupráci mezi evropskými výrobci zbraní.

„To by ale také mohlo znamenat, že výrobci zbraní budou v budoucnu pracovat na směny a o víkendech a že společnosti, které dříve vyráběly průmyslové zboží pro civilní účely, budou v budoucnu vyrábět zbraně,“ řekl.

K tomu se už v Německu směřuje, kdy největší německá zbrojovka Rheinmetall chce továrny, které opouští v problémech se utápějící automobilový průmysl. Ve středu v rozhovoru s novináři uvedl šéf Rheinmetallu, že továrna Volkswagenu v Osnabrücku by byla vhodná pro přeměnu na vojenskou výrobu. Německá automobilka nyní zvažuje možnosti dalšího využití továrny, které by mohly zahrnovat i její prodej.

Weber tlačí na společnou evropskou armádu, jak tom jen jde. Už v týdnu reagoval vstřícně na německou šéfku EK Ursulu von der Leyenovou, ale chce více. „Upřímně gratuluji předsedkyni EK von der Leyenové k silnému poselství z minulého čtvrtka, vůli investovat do naší obrany a naší síly. Ale to může být pouze výchozí bod – hlavním úkolem naší generace je vytvořit skutečnou evropskou obrannou unii – EPP je připravena!,“ vyhlásil Weber na síti X.

Weberova slova v rozhovoru pro Welt Am Sonntag komentoval bývalý polský ministr obrany a předseda poslaneckého klubu PiS Mariusz Błaszczak. „Už to začalo! Manfred Weber, kolega Donalda Tuska a šéf Evropské lidové strany, jejíž je (Tuskova vládní) Občanská platforma součástí, právě prohlásil, že nový „evropský náčelník generálního štábu“ by měl být schopen velet národním armádám,“ napsal na platformě X.

„Tusk se už ani netají tím, že předal naši bezpečnost a rozhodnutí ohledně rozvoje a použití polské armády do německých rukou. Masky spadly,“ řekl Błaszczak.

O slovo se nyní přihlásila největší evropská automobilka Volkswagen, která oznámila, že je otevřena možnosti výroby vojenské techniky pro německou armádu. Žádné konkrétní nabídky ke spolupráci sice zatím nedostala, podle generálního ředitele Olivera Blumeho je ale připravena se relevantními koncepty zaobírat.

„Myslím, že vzhledem k současné geopolitické situaci jsou rozhodnutí, která Evropa a Německo momentálně činí, správná. Musíme více investovat, abychom zůstali v bezpečí. Žádná konkrétní jednání o tom, co by automobilka Volkswagen mohla v oblasti zbrojní výroby dělat, ale nevedeme. Zároveň platí, že možné koncepty bychom museli nejprve důkladně zanalyzovat. Už v minulosti jsme ale podobné možnosti zvažovali,“ uvedl Blume.

Vyjádření šéfa největší německé automobilky přichází v momentě, kdy Volkswagen oznámil pokles ziskovosti o 15 procent. Za rok 2024 vykázala společnost zisk ve výši 19,1 miliard eur. O rok dříve to bylo 22,5 miliard eur.

Možná zbrojní výroba ze strany německého Volkswagenu se zamlouvá i zbrojařské společnosti Rheinmetall. Generální ředitel této společnosti Armin Papperger uvedl, že velmi vhodná by byla kupříkladu restrukturalizace továrny v Osnabrücku, se kterou Volkswagen momentálně žádné výraznější plány nemá.

Před několika týdny se hovořilo i o tom, že by Volkswagen provoz v Osnabrücku prodal jinému zájemci, aby se firmě povedlo alespoň částečně snížit vysoké náklady. Hovořilo se také o případném kupci z Číny.

„Továrny na výrobu tanků musí splňovat určité parametry. Pokud by se v budoucnu objevily odpovídající zakázky, mohli bychom o investicích do nové výroby uvažovat. Do úvahy kupříkladu připadá produkce bojových vozidel Lynx,“ uvedl před několika dny Armin Papperger.

Firmy Rheinmetall a Volkswagen již dlouhodobě spolupracují, a to zejména v oblasti výroby vojenských nákladních vozidel. Mezi oběma stranami zároveň probíhají dlouhodobá jednání i ohledně prohloubení této již existující spolupráce. Žádné konkrétní parametry ale prozatím nejsou známé, píše agentura Reuters.

Šéfka Evropské komise Ursula von der Leyenová počátkem března představila plán na přezbrojení Evropy. Navrhla uvolnění unijních rozpočtových pravidel s cílem podpořit investice do obrany. Plán by měl umožnit čerpání celkem až 800 miliard eur na evropskou obranu, navýšení vojenských kapacit a poskytnutí okamžité pomoci napadené Ukrajině.

„Nemusím snad popisovat závažnost hrozeb, kterým čelíme. Ani zničující důsledky, které budeme muset snášet, pokud by se tyto hrozby naplnily. Protože otázka již nezní, zda je bezpečnost Evropy reálně ohrožena. Nebo zda by Evropa měla nést větší díl odpovědnosti za svou vlastní bezpečnost. Ve skutečnosti odpovědi na tyto otázky již dávno známe. Skutečnou otázkou je, zda je Evropa připravena jednat tak rozhodně, jak to situace vyžaduje,“ uvedla 4. března von der Leyenová.

Zdroj: echo24.cz / idnes.cz / InfoVojna

Príspevok História sa opakuje ako počas nacistickej nadvlády v Európe. Nemci chcú spustiť masovú výrobu zbraní cez víkendy a spoločne veliť armádam členských štátov EÚ je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Šéf Volkswagenu povedal, že po tom, ako EÚ oznámila plán militarizácie za niekoľko miliárd eur, sú na stole všetky možnosti. Hospodárska kríza jv Nemecku e čiastočne spôsobená stratou cenovo dostupnej ruskej energie v dôsledku protiruských sankcií súvisiacich s Ukrajinou.

Generálny riaditeľ VW Oliver Blume uviedol, že nemecká automobilka Volkswagen, ktorá má vážne ekonomické problémy, je otvorená výrobe zbraní a vojenského vybavenia. Vyjadril sa tak v reakcii na nedávne oznámenie EÚ o pláne vynaložiť až 870 miliárd USD na obranný sektor.

Automobilový gigant zaznamenal v minulom roku pokles tržieb a zisku a po prvýkrát bol nútený oznámiť zatváranie závodov a začať hromadne prepúšťať svojich zamestnancov v Nemecku.

Nemecko bolo v roku 2023 najhoršie hospodáriacou veľkou ekonomikou na svete, ktorá zaznamenala pokles o 0,3 %, po ktorom nasledoval minimálny rast v roku 2024 vedúci k recesii. Hospodárska kríza je čiastočne spôsobená stratou cenovo dostupnej ruskej energie v dôsledku protiruských sankcií súvisiacich s Ukrajinou.

V utorkovom rozhovore pre nemeckú štátnu televíziu NDR Blume oznámil, že automobilka podrobne skúma potreby obranného priemyslu.

Podľa jeho slov sú na stole všetky možnosti, vrátane zmeny využitia niektorých tovární z civilnej na vojenskú výrobu. „Sme zásadne otvorení takýmto témam,“ vyhlásil Blume.

Túto myšlienku podporil najväčší nemecký výrobca zbraní Rheinmetall. Generálny riaditeľ Rheinmetallu Armin Papperger v stredu povedal, že závod VW v Osnabruecku by bol vhodný na prestavbu.

VW v minulosti vyrábal vojenské vozidlá pre Wehrmacht, ozbrojené sily nacistického Nemecka, počas druhej svetovej vojny, vrátane ľahkého transportéra Kübelwagen a obojživelného vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies Schwimmwagen.

Závod VW sa podieľal na výrobe komponentov pre leteckú bombu V-1, typ ranej riadenej strely s ničivým účinkom, ktorú používali nacisti.

EÚ zintenzívnila svoje úsilie o militarizáciu po tom, ako americký prezident Donald Trump opakovane kritizoval európskych členov NATO za neplnenie záväzkov bloku v oblasti výdavkov na obranu.

Brusel v reakcii na to oznámil rozsiahlu militarizačnú iniciatívu, ktorú navrhla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Plán nazvaný ReArm Europe by mohol v nasledujúcich štyroch rokoch presmerovať 800 miliárd eur (870 miliárd USD) do sektora obrany. Hoci toto oznámenie spôsobilo prudký nárast cien akcií najväčších európskych výrobcov zbraní, holandskí zákonodarcovia plán odmietli s odvolaním sa na fiškálne obavy.

Ruskí predstavitelia odmietajú plán EÚ militarizovať Európu proti Rusku a a vyjadrujú „hlboké znepokojenie“. Iniciatíva EÚ v oblasti militarizácie prichádza v čase, keď Rusko a USA začali minulý mesiac rokovania s cieľom pokúsiť sa urovnať konflikt na Ukrajine. Napriek tomu sa vedúci predstavitelia EÚ zaviazali, že budú Ukrajinu naďalej vojensky podporovať

Zdroj: rt.com / InfoVojna

Príspevok Automobilka Volkswagen má kvôli vlastným problémom záujem vyrábať zbrane a vojenské vybavenie. VW už v minulosti vyrábal vojenské vozidlá pre nacistickú armádu Wehrmacht je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Namiesto mieru nás chcú dať do služieb bohov vojny. Boj Maďarov za slobodu je súčasťou prebiehajúceho boja o západný svet,“ vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán na oslavách revolúcie 1848-49 a vyzval na vytvorenie Európy suverénnych národných štátov s požiadavkou ich silného práva veta, ale aj na vylúčenie Sorosových agentov z eurokomisie, odstránenie skorumpovaných lobistov z europarlamentu, ochranu kresťanského dedičstva Európy, mier v Európe a EÚ bez Ukrajiny

V Maďarsku označujú 15. marec, ktorý bol začiatkom revolúcie rokov 1848 – 1849, za deň zrodu moderného parlamentného Maďarska. Výročie revolúcie bolo prvýkrát dňom pracovného pokoja v roku 1989 a od roku 1990 je štátnym sviatkom.

Boj Maďarov za slobodu, tak ako v roku 1848, nie je len záležitosťou Maďarov, bojuje sa totiž o celý západný svet. Povedal to v sobotu v prejave pri príležitosti osláv maďarského štátneho sviatku vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849 predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa servera index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Bruselské impérium chce zmiešať národy, nahradiť obyvateľov Európy a nasmerovať generáciu našich detí a vnúčat do chaosu neprirodzeného životného štýlu. Namiesto mieru nás chcú dať do služieb bohov vojny. Zdevastovali celý západný svet, ale my sme to zastavili na hraniciach Maďarska,“ povedal Orbán pred davom jeho priaznivcov pri budove Národného múzea.

„Brusel sa nás snaží podriadiť svojej vôli – konfiškuje naše práva a vnucuje nám svoju globalistickú agendu. Odmietame ustúpiť. Namiesto toho získame späť to, čo nám patrí, a zmeníme EÚ zvnútra. Dejiny sa otočia, účty sa vyrovnajú, Maďarsko stojí pevne!,“ uviedol.

„Bruselské impérium Ukrajine nepomáha, ale ju kolonizuje. Vojna je nástroj a členstvo v EÚ je návnada. Všetko na naše náklady. Maďarska sa nikdy nepýtali na vojnu, ale nás sa budú musieť pýtať na vstup Ukrajiny. Žiadame Úniu, ale bez Ukrajiny!,“ dodal.

Premiér pripomenul, že jeho strana Fidesz vyhrala štyri parlamentné voľby za sebou a odolala tlakom 15 rokov. „Vydržali sme, lebo sme verili, že raz sa vietor obráti. A ten sa obrátil, vlastenci západného sveta zosilneli a zvíťazili. Po Taliansku, Holandsku a Rakúsku máme spojencov aj v Spojených štátoch,“ dodal Orbán, podľa ktorého v boji o Západ dnes môžu vlastenci vyhrať.

Maďarský ministerský predseda podotkol, že jeho vláda z Maďarska vyhnala Medzinárodný menový fond (MMF), pritlačila na nadnárodné spoločnosti a banky, vzala späť energetický systém, celé národné hospodárstvo dala do služieb maďarského ľudu a odrazila všetky snahy Bruselu dostať peniaze Maďarov do rúk špekulantov.

„Finančná mašinéria, ktorá kupovala politikov, sudcov, novinárov, pseudoobčianske organizácie a politických aktivistov za skorumpované doláre, bude zlikvidovaná,“ dodal premiér v súvislosti s tokom peňazí zo zahraničia.

Viktor Orbán nazval politicky angažovaných mimovládkových aktivistov, novinárov a sudcov financovaných zo Západu plošticami, ktoré chce „vypratať“ z Maďarska.

Svojim oponentom Orbán v závere prejavu odkázal: „Porazíme vás znova a znova a znova.“

Záznam z podujatia:

Predseda maďarskej vlády už vo štvrtok 13. marca pri príležitosti osláv štátneho sviatku vypuknutia protihabsburskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849 vyzval otvoreným listom maďarské menšiny žijúce vo svete k spoločnému vystúpeniu voči silám, ktoré útočia na práva maďarských národnostných spoločenstiev.

Orbán podčiarkol, že „maďarská sloboda má silných priateľov pripravených konať„. Maďari však podľa neho vedia, že ich úlohou je chrániť svoje národné záujmy.

„Proti silám, ktoré sa snažia podkopať práva maďarských národnostných spoločenstiev, musíme vystúpiť spoločne a spoločne musíme zablokovať aj akékoľvek šialené plány, ktoré by mohli dotlačiť Európu do vojny,“ napísal premiér pri príležitosti 177. výročia revolúcie 1848-49.

V Maďarsku označujú 15. marec, ktorý bol začiatkom revolúcie rokov 1848 – 1849, za deň zrodu moderného parlamentného Maďarska. Výročie revolúcie bolo prvýkrát dňom pracovného pokoja v roku 1989 a od roku 1990 je štátnym sviatkom.

Čo žiada maďarský národ od Bruselu?

Šéf maďarskej vlády vo svojom príspevku na sieti X, zverejnenom v sobotu 15. marca 2025, napísal 12-bodové požiadavky jeho národa voči Bruselu, ktoré zmienil vo svojom prejave.

Nech je tu mier, sloboda a jednota.

1. Žiadame Európu národov.
2. Žiadame rovnosť pred zákonom pre všetky členské štáty.
3. Obnoviť právomoci, ktoré boli národom protiprávne odobraté.
4. Národná suverenita a silné právo veta pre národné vlády.
5. Vylúčenie Sorosových agentov z Komisie a odstránenie skorumpovaných lobistov z Parlamentu.
6. Nezadlžujte budúcnosť našich vnukov, odstráňte dlh Únie.
7. Nebráňte našej národnej garde chrániť naše hranice. Neprivážajte migrantov a odstráňte tých, ktorí prišli nelegálne.
8. Do členských štátov nesmú prúdiť skorumpované doláre a eurá.
9. Zakázať neprirodzenú prevýchovu našich detí.
10. Chrániť kresťanské dedičstvo Európy.
11. Žiadame mier v Európe.
12. Únia, ale bez Ukrajiny.

Rovnosť, sloboda, bratstvo!

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / rt.com / InfoVojna

Príspevok VIDEO: „Bruselské impérium chce zmiešať národy, nahradiť obyvateľov Európy a nasmerovať generáciu našich detí a vnúčat do chaosu neprirodzeného životného štýlu. je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európa by chcela vybudovať spoločnú armádu, avšak jej najdôležitejší spojenec má stále silné karty v rukách, píše Mandiner. Žijeme v turbulentných časoch. Elon Musk vyvolal obrovský rozruch svojou správou na X (Twitteri), v ktorej naznačil, že Amerika by mohla vystúpiť z NATO.

Medzitým americký prezident Donald Trump zmrazil vojenskú pomoc Ukrajine, aby ju neskôr začal znova posielať, samozrejme, výmenou za prímerie. Hoci analytici zatiaľ považujú úplný odchod Ameriky z Európy za nereálny scenár, Európska únia už aktívne plánuje vytvorenie vlastnej obranné aliancie. Podľa vyhlásenia Donalda Tuska by v tomto projekte mala Turecku pripadnúť významná úloha a turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan sa javí otvorený, ale len za určitých podmienok.

Analytici tvrdia, že Turecko môže zohrávať kľúčovú rolu v posilňovaní európskeho samostatného obranného mechanizmu a vojenskej podpory Ukrajiny.

Podľa diplomata, ktorý poskytol rozhovor Reuters, sa turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan počas vojny zatiaľ zručne balansoval medzi Volodymyrom Zelenským a Vladimirom Putinom, takže je logické, že Turecko by mohlo byť zapojené do európskeho bezpečnostného systému, pričom je potrebné „vytiahnuť králika z klobúka“: to znamená, že Turecko už by nemalo vyvažovať medzi veľmocami, ale malo by si vybrať stranu.

Akú hodnotu majú Turci?

Táto myšlienka je sama o sebe úplne logická. Turecko má najväčšiu pechotnú armádu medzi členskými štátmi európskej NATO, ktorá má takmer 400 000 vojakov, pričom s rezervistami sa toto číslo zvyšuje na dvojnásobok. Turecko disponuje viac ako 2000 tankami, čo predstavuje takmer polovicu tankov členských štátov NATO v Európe, a jeho námorníctvo má strategickú kontrolu nad námornými cestami Čierneho mora. Keďže Európa momentálne bojuje s vytváraním bezpečnostnej sily pre Ukrajinu, ktorá má len 20-30 tisíc vojakov, Turecko je jedinou krajinou, ktorá by mohla tento problém efektívne doplniť v krátkodobom horizonte, píšu analytici.

V posledných rokoch Turecko vyvinulo vlastné stíhačky, tanky a vojenské lode a predáva útočné drony po celom svete, vrátane Ukrajiny. V roku 2024 exportoval turecký obranný priemysel tovar za 7,1 miliardy dolárov. Turecký úradník, ktorý si prial zostať v anonymite, povedal Reuters, že v súčasnosti neexistuje jasný plán pre novú európsku bezpečnostnú štruktúru alebo prípadný príspevok Turecka, ale určité kroky by mohli uľahčiť spoluprácu. „Namiesto toho, aby Turecko bolo zapojené do európskych projektov spôsobom »a la carte«, bolo by logickejšie vybudovať komplexnejší systém partnerstva. Napríklad by ho mohli zapojiť do európskeho programu mierového rámca,“ povedal úradník Reuters.

Rizikové faktory

Avšak tento plán má aj svoje úskalia. Jedným z hlavných problémov sú očakávané požiadavky Turecka, ktoré by mohlo predložiť výmenou za členstvo v európskej obrane.

Ankara pravdepodobne požaduje ústupky, ako napríklad bezvízový vstup tureckých občanov do Schengenskej zóny alebo revíziu colnej únie. Hoci tieto otázky môžu byť riešené diplomatickými rozhovormi, analytici súhlasia, že problémy môžu vzniknúť aj z pohľadu svetového názoru, geopolitickej situácie a nezávislej orientácie Turecka.

Ankara, Atény alebo Jeruzalem?

Vedenie krajiny sa neidentifikuje ani ako západná, ani ako východná mocnosť, ale vykonáva nezávislú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, čo nie je problém, no možno to nie je presne to, čo od nich očakávajú európski byrokrati. Je pravdepodobné, že Turecko teraz nebude celkom vychádzať v ústrety Európskej únii, ale bude tvrdohlavo vyjednávať, pričom stále bude udržiavať voľné vzťahy napríklad s Čínou.

Samozrejme, nie je upokojujúce ani to, že podľa niektorých analýz po oslabení Iránu 7. októbra Turecko usiluje o vedúcu rolu v islamskom svete. Hamas sa čoraz častejšie objavuje v Ankare a Izrael nedávno oznámil, že sa pripravuje na možný vojenský konflikt s Tureckom.

Okrem toho Turecko už dlhšie sleduje celý Cyprus, čo ho postaví proti ďalšiemu členskému štátu EÚ a NATO – Grécku. Čo urobí EÚ, ak dôjde k turecko-gréckemu alebo turecko-izraelskému konfliktu, a to za predpokladu, že Turci budú poskytovať najväčšiu silu pre plánovanú obrannú alianciu? To by boli vážne páky na tureckého prezidenta, ktorý už počas migračnej krízy dokázal, že rád dostane EÚ do úzkych.

Ruský aspekt

Ďalším problémom je špecifický postoj Turecka k Rusku.

Hoci Ankara a Moskva mali napäté vzťahy v Líbyi, Sýrii a Náhornom Karabachu, podarilo sa im tieto nezhody oddeliť a spolupracovať tam, kde sa ich záujmy stretli. Ankara totiž od začiatku vojny na Ukrajine nezaviedla sankcie voči Moskve a naďalej udržiava silné vzťahy s ruským energetickým trhom, turizmom a obchodom. „Hlavnou otázkou, ktorá je pred Tureckom, je otázka jeho vzťahov s Ruskom, pretože bezpečnostná stratégia Európy je založená na tom, že Rusko je vnímané ako hrozba,“ píše analytika Reuters.

Avšak Turecko poskytlo Ukrajine vojenskú pomoc a rozhodne podporilo jej územnú integritu a suverenitu. V prvých týždňoch vojny organizovalo mierové rokovania a ponúklo, že v budúcnosti môže pôsobiť ako sprostredkovateľ, zatiaľ čo pracovalo na oživení dohody o bezpečnosti Čierneho mora. Po nedávnom incidente Trump-Zelenskij napríklad Turecko nezaujalo stanovisko, zatiaľ čo väčšina európskych lídrov stálo na strane Ukrajiny.

Erdoğanove karty

Vyvstáva otázka vzájomného záväzku.

Bude Erdoğan považovaný za dôveryhodného, alebo si európski lídri kladú otázku: „Chytili sme Turecko, pustíme ho?“ Seriózne sa pýtame, či by Turecko bolo pripravené chrániť pobaltské štáty alebo Poľsko pred ruskou hrozbou? A boli by európske krajiny ochotné brániť Ankaru v prípade krízy, ochotní by boli francúzski vojaci zomrieť za Erdoğana? Minulé udalosti naznačujú niečo iné. Keď v roku 2012 Sýria zostrelila turecký stíhač a keď v roku 2015 Turecko zostrelilo ruské vojenské lietadlo, Európa upozorňovala na pokoj, v podstate sa ani nepohla, čo bolo samozrejme pochopiteľné v tej situácii.

Okrem toho sa Turecko nachádza v blízkosti viacerých konfliktov, často vykonáva agresívnu zahraničnú politiku, čo vyvoláva ďalšie obavy. Jeho súčasné ambície sa zameriavajú na Blízky východ, Afriku a Kaukaz

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Obrovské nebezpečenstvo hrozí EÚ – teraz je zapojené aj Turecko, Erdoğan reagoval je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rumunské úrady vylúčili Calina Georgesca z prezidentských volieb, čo vyvolalo protesty a obavy o férovosť demokratického procesu. Európska únia k tomu mlčí, čo podľa ekonóma Pavla Šika môže znamenať tichý súhlas alebo snahu zabrániť politickým zmenám v krajine, kde sa buduje najväčšia základňa NATO v Európe.

Šik prirovnáva Georgesca k rumunskej verzii Donalda Trumpa, pretože jeho kampaň stavala na podobných témach. A podľa neho by sme Rumunom mali vyjadriť podporu, pretože prehliadanie takéhoto zásahu vytvára nebezpečný precedens.

V posledných dňoch Rumunsko zažíva rozsiahle protesty v reakcii na vylúčenie pravicového kandidáta Calina Georgesca z nadchádzajúcich prezidentských volieb. Georgescu, ktorý v novembri prekvapivo zvíťazil v prvom kole volieb, čelil obvineniam z nezákonného financovania kampane a kvôli údajnému ruskému zasahovaniu, čo viedlo k anulovaniu volieb Ústavným súdom.

Podľa úradov a volebnej komisie bola jeho kampaň neprimerane podporovaná zahraničnými aktérmi, najmä prostredníctvom netransparentného financovania a prepojenia na proruské kruhy. Následne bola jeho kandidatúra pre opakované voľby zamietnutá volebnou komisiou. Calin Georgescu sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal na Ústavný súd, ktorý jeho sťažnosť zamietol, čím definitívne potvrdil jeho vylúčenie z volieb. Situácia vyvolala napätie na rumunskej politickej scéne a viedla k veľkej kritike kvôli potláčaniu demokracie. Toto rozhodnutie následne potvrdil aj Ústavný súd, čo vyvolalo protesty jeho priaznivcov v Bukurešti.

Calin Georgescu ako rumunská verzia Donalda Trumpa

Kritici Calina Georgesca ho označujú za proruského politika a populistu, čo je podľa ekonóma Pavla Šika súčasť širšieho trendu, keď každý politik, ktorý presadzuje národné záujmy, automaticky dostáva nálepku krajne pravicového. „Každý politik, ktorý dnes hovorí o vlastnom štáte, je už krajne pravicový. To znamená nacionalistický, ale on sa nevzďaľuje tak ďaleko od toho, čo hovoril napríklad americký Trump. Môžeme si všimnúť, že aj toho Trumpa tu všetci označovali za ultrapravicového, za proruského. Akonáhle niekto povedal, že by sa malo s Ruskom rokovať, a nie viesť vojnu, bol automaticky proruský. To boli vlastne aj témy, ktoré on neustále opakoval,“ uviedol ekonóm v relácii TERAZ TAKTO.

Podľa Pavla Šika by sa dokonca dalo povedať, že Georgescu bol akousi rumunskou verziou Donalda Trumpa. „Georgescu sa aj sám necháva s Trumpom prirovnávať. Myslím si, že by sa dalo povedať, že je jeho rumunskou verziou. Mal vlastne identické témy. To znamená zvýšiť životnú úroveň, zlepšiť rumunskú ekonomiku a nepodporovať vojnu. To znamená rokovať s Ruskom a nejako rokovať o mieri. To bola jeho všeobecná rétorika,“ pokračoval Šik.

Obavy z narušenia deľby moci a z roly bezpečnostného aparátu

Keď Georgescu vyhral prvé kolo prezidentských volieb, objavili sa obvinenia, že jeho víťazstvo bolo dosiahnuté pomocou ruských botov, hackerov a kampane na TikToku. To bol kľúčový moment, ktorý viedol k rozhodnutiu anulovať výsledok prvého kola volieb. Neskôr sa však ukázalo, že s tými údajnými tiktokovými účtami to nebolo také jednoznačné.

Podľa ekonóma Pavla Šika však rozhodnutie zrušiť voľby súviselo nielen s podozreniami zo zahraničného vplyvu, ale skôr s mocenským postavením rumunského prezidenta, ktoré je silnejšie ako napríklad v Česku. „Myslím si, že je veľmi dôležité spomenúť, že rumunský prezident má o niečo väčšie právomoci než napríklad prezident Slovenska alebo Česka. Dokázal by som špekulovať o tom, že on predsedá tej národnej bezpečnostnej rade, čo je zvláštna funkcia. V tej bezpečnostnej rade sedia šéfovia rozviedky aj kontrarozviedky. Prezident má ešte pomerne dosť veľké právomoci pri schvaľovaní napríklad vojenských rozpočtov a podobne. On vlastne sedí v srdci tej bezpečnosti,“ poukázal Šik.

Georgescu, so svojimi názormi, ktoré sa vymykajú mainstreamovej politike, bol pre elity v Rumunsku neprijateľný ako hlava štátu s tak výrazným vplyvom na bezpečnostné zložky. „Myslím si, že to bolo to najhoršie, čo sa pre štátny aparát mohlo stať, keby sa človek s takýmito názormi, aké má práve Georgescu, mohol ocitnúť na čele celej bezpečnosti štátu. Myslím si, že preto tam vznikla panika,“ doplnil Šik.

Šik následne upozornil aj na nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia, že sa Georgescu nemôže zúčastniť volieb. „Volebná komisia oznámila, že Calin Georgescu nemôže vykonávať funkciu prezidenta, pretože jeho názory sú nezlučiteľné s demokraciou a nerešpektujú ústavu. Nebol tam iný veľký dôvod. Georgescu sa proti rozhodnutiu odvolal na Ústavný súd, ktorý však jeho odvolanie okamžite zamietol. Je nutné povedať, že spôsob, akým to Ústavný súd oznámil, bol veľmi zvláštny. Keď sa pozriete na ich stránku, nie je tam žiadne odôvodnenie. Národ ani nevie, čo sa vlastne deje. Ústavný súd iba uviedol, že k tomu poskytne právne zdôvodnenie – ale dodnes ho nezverejnil,“ poznamenal Šik.

Musk naznačil rolu Sorosa

Trumpov poradca, miliardár Elon Musk, sa vyjadril k zablokovaniu prezidentského kandidáta Calina Georgesca na sieti X komentárom „Zase Soros“. K tomu Pavel Šik poznamenal: „Myslím si, že Elon tej Európe veľmi nerozumie. To sa ukázalo aj počas nemeckých volieb, keď do toho vstúpil ako slon v porceláne. Bol na zjazde AfD, čo tej strane možno aj uškodilo. Nedokážem povedať. Presné prieskumy z toho neboli. Ale som pomerne alergický na to, keď sa hovorí Soros. Je úplne jasné, že politika je ovplyvňovaná bohatými ľuďmi. Existuje určitý boj medzi týmito skupinami. Nemyslím si, že Soros má takú moc, aby za všetko mohol on. Skôr si myslím, že tento politický boj tu bude vždy,“ myslí si Šik.

„V demokracii by mal sudca a predovšetkým ústavný sudca vykonávať veľmi autoritatívnu rolu spravodlivosti. To znamená, že bez ohľadu na to, či Soros alebo iné skupiny niečo podporujú alebo nepodporujú, by mal byť sudca od týchto vplyvov úplne oprostený a držať sa iba faktov,“ zdôraznil Šik.

Podľa Šika by mal sudca pred akýmkoľvek rozhodnutím zvážiť základné otázky: Existuje naozaj nejaký dôkaz, ktorý kandidáta diskvalifikuje? Je tu právna prekážka, ktorá mu bráni kandidovať? Bol z niečoho usvedčený?

„Ak si na všetky tieto otázky musí odpovedať ‚nie‘, potom by si mal sudca povedať, že ako osoba si môže myslieť, čo chce, nemusí toho kandidáta mať rád, ale ak nič nespáchal, tak v demokratickej spoločnosti má právo byť zvolený,“ uviedol Pavel Šik k nebezpečenstvu politizácie súdnych rozhodnutí.

Podľa Šika zohrávajú veľkú úlohu aj médiá, ktoré často preberajú obvinenia bez dôkladného sledovania vývoja situácie. „Čo sa týka toho, že za niečo údajne môže niekto iný, snažím sa takým tvrdeniam predchádzať. Určite na tom nesú svoj podiel médiá. Vidím to aj na našich médiách, keď tento prípad začali riešiť aj u nás. Najprv písali o obvineniach, ktorým bol Georgescu vystavený, ale už takmer vôbec nesledovali, ako sa to ďalej vyvíjalo. A nakoniec sa ukázalo, že všetky tieto obvinenia neboli podložené žiadnymi dôkazmi,“ upozornil.

Európska pasivita môže poškodiť aj iné štáty

Podľa ekonóma Pavla Šika je kľúčové, aby podobné prípady neboli ignorované – pretože ak dnes Európa mlčí k situácii v Rumunsku, môže sa zajtra ocitnúť v podobnej situácii aj iná krajina.

„Čo sa týka špičiek Európskej únie, tak tam je naozaj ticho. Takže pre nás, obyčajných občanov, to vyzerá, že s tým vlastne súhlasia. Oni s tým súhlasia, a ak mlčia, tak samozrejme je úplne oprávnená otázka, či to tak nechcú. Či jednoducho nechcú zabrániť tomu, aby sa v krajine, kde sa buduje najväčšia základňa NATO v Európe, ktorá má zásadné strategické umiestnenie voči najväčšiemu nepriateľovi – Rusku – nezmenila politika natoľko, že by toto koliesko v celom tom stroji vypadlo. To sú oprávnené otázky.“

„Ak dnes ukážeme tým Rumunom, že to vidíme a považujeme to tiež za pomerne nespravodlivé, tak keď sa niečo podobné možno stane nám, tak zase oni zdvihnú zadok a budú hovoriť, že to nie je správne, že sa toto deje. Ak však k tomu všetci zostaneme nejako neaktívni, tak to bude aj taký signál pre vládnucu elitu, že je to jednoducho v poriadku, že im to prejde,“ varuje ekonóm Pavel Šik pred tým, že by Európa zostala voči dianiu pasívna.

Novinárka Angelika Bazalová a ekonóm Pavel Šik organizujú na nedeľu 16. marca protestné zhromaždenie, ktorým chcú vyjadriť podporu rumunskej demokracii a transparentnosti. „Je to občiansky protest, nie je v pozadí žiadna politická sila. S Angelikou Bazalovou sme chceli vyjadriť našu nespokojnosť s tým, čo sa tam deje – s netransparentnosťou, s akou to prebieha, aj s tým, že sa naozaj porušujú základné demokratické princípy bez jasného odôvodnenia a procesu dôkazu. Všetko na báze len nejakých dojmov tých ľudí, ktorí dnes predstavujú vládnucu elitu,“ zdôraznil Šik.

Bývalý rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý rezignoval vo februári 2025, ukončil svoje pôsobenie na najvyššej ústavnej funkcii po politickej kríze spojenej so zrušením prezidentských volieb. Ústavný súd v decembri 2024 anuloval výsledky prvého kola volieb pre obvinenia z ruského zasahovania, čo vyvolalo v krajine rozsiahle protesty a otriaslo politickou stabilitou.

Po Iohannisovej rezignácii prevzal úrad predseda Senátu Ilie Bolojan, ktorý bude dočasne vykonávať prezidentskú funkciu až do konania nových volieb plánovaných na máj 2025.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok O čom sa nehovorí v súvislosti s Rumunskom: Najväčšia základňa NATO v Európe je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Merkelová označila Rusko za silnú krajinu, ktorú Trump obdivuje. Merkelová označila Rusko za silnú krajinu, ktorú Trump obdivuje

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore pre noviny Berliner Zeitung označila Rusko za silnú krajinu, ktorá vyvoláva obdiv amerického prezidenta Donalda Trumpa

„Rusko je obrovská krajina s množstvom prírodných zdrojov, silnou jadrovou veľmocou s mocným prezidentom. A takáto krajina zjavne vyvoláva určitý obdiv u niekoho, ako je Donald Trump ,“ povedala.

Podľa Merkelovej to neznamená, že Washington bude robiť láskavosti Moskve. Šéf Bieleho domu sa v prvom rade snaží dosiahnuť záujmy Spojených štátov , zdôraznil bývalý kancelár a pripomenul svoj slogan „Make America Great Again“.

Zároveň poznamenala, že je potrebné diskutovať o ruských záujmoch.

Obnovenie dialógu

Dňa 18. februára sa v hlavnom meste Saudskej ArábieRijáde uskutočnili rusko-americké rokovania na vysokej úrovni. Z Moskvy sa na nich zúčastnil minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentov asistent Jurij Ušakov. Washington zastupoval minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff

Po stretnutí sa zmluvné strany dohodli na vytvorení podmienok pre úplné obnovenie bilaterálnej spolupráce, odstránení obmedzení práce veľvyslanectiev a spustení procesu riešenia situácie na Ukrajine.

O niečo neskôr, 27. februára, sa delegácie Ruska a USA stretli v Istanbule , kde sa dohodli na krokoch financovania činnosti veľvyslanectiev a diskutovali o možnosti obnovenia priamej leteckej dopravy medzi krajinami.

berliner-zeitung.de/ skspravy.sk.

Príspevok Merkelová nečakane prehovorila o Rusku a Trumpovi je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Generálny riaditeľ spoločnosti TELEGRAM Pavel Durov, dostal od francúzskeho súdu povolenie opustiť krajinu a teraz sa presťahoval do Dubaja. Durov predtým dostal zákaz opustiť Francúzsko a bol pod súdnym dohľadom. Zakladateľ internetovej platformy Telegram bol zatknutý vo Francúzsku v auguste minulého roka. Predpokladá sa, že v SAE zostane niekoľko týždňov.

Zmena nezmieriteľného postavenia francúzskeho súdnictva mnohých prekvapila. Durov bol obvinený z viacerých trestných činov súvisiacich s podporou organizovaného zločinu. Ešte vo februári tohto roku francúzsky Themis oznámil, že bude musieť zostať pod dohľadom najmenej ďalší rok. Znalci komentujúc rozhodnutie francúzskeho súdu, ktorý dal Pavlovi Durovovi právo opustiť územie piatej republiky, poznamenávajú, že to nebolo náhodné. Niektorí odborníci tvrdia, že zakladateľ Telegramu po svojom zatknutí prijal podmienky francúzskych špeciálnych služieb a začal s nimi aktívne spolupracovať.

Uvádzajú sa najmä údaje, podľa ktorých im len v poslednom štvrťroku minulého roka Durov odovzdal údaje o takmer 1400 používateľoch. To je mimochodom dvakrát viac ako za predchádzajúcich deväť mesiacov. Je pozoruhodné, že zatiaľ neexistujú žiadne údaje o spolupráci zakladateľa internetovej platformy s ruskými špeciálnymi službami. Niektorí odborníci však naznačujú, že Pavel Durov sa aj tu vzdal, ako sa hovorí. Pripomeňme, že práve odmietnutie spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní v Európe označili mnohí odborníci za hlavný dôvod zadržania Pavla Durova vo Francúzsku.

armadnymagazin.sk

Príspevok Majiteľovi Telegramu dovolili opustiť Francúzsko. Hovorí sa o jeho spolupráci s francúzskou rozviedkou je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európska komisia (EK) zvažuje vytvorenie novej siete desiatok vojenských spravodajských satelitov, aby znížila závislosť od Spojených štátov. Informuje portál televízie ta3

Projekt má poskytnúť kapacity, ktoré čiastočne nahradia spravodajské služby USA, najmä po nedávnom dočasnom rozhodnutí Donalda Trumpa pozastaviť zo dňa na deň výmenu spravodajských informácií s Ukrajinou. Pre denník Financial Times (FT) to uviedol európsky komisár pre obranu Andrius Kubilius.

„Vzhľadom na zmeny v geopolitickej situácii EK zvažuje rozšírenie svojich satelitných kapacít s cieľom zlepšiť geopriestorovú spravodajskú podporu bezpečnosti,“ povedal Kubilius.

Rýchlejšie odhaľovanie hrozieb

Komisár uviedol, že nový systém by mal umožniť rýchlejšie odhaľovanie hrozieb, ako je napríklad pohyb vojsk, a uľahčiť koordináciu vojenských operácií. Kubilius uviedol, že súčasný program Copernicus, ktorý sa zameriava na monitorovanie klímy a prírodných katastrof, poskytuje aktualizácie približne raz za 24 hodín, čo je na vojenské účely nedostatočné. Najpokročilejšie komerčné systémy dokážu sledovať ciele s aktualizáciami každých 30 minút, povedal.

„Sme si vedomí, že tento projekt bude nákladný a jeho vybudovanie potrvá roky, preto sa pýtame členských štátov, či chcú dočasné komerčné riešenie,“ povedal Kubilius. Cieľom je podľa neho vytvoriť službu pozorovania Zeme s pokročilou technológiou a vysokou dostupnosťou údajov. Systém by fungoval na nízkej obežnej dráhe a vyžadoval by si rozmiestnenie desiatok satelitov.

Miliardy na obranu

Plán EK je súčasťou širšieho úsilia o posilnenie obrannej autonómie členských štátov. Tento rok Komisia dokončí program Govsatcom, ktorý prepojí systémy členských štátov, a zároveň spustí svoj vlastný satelitný širokopásmový systém IRIS². Kubilius zdôraznil, že EÚ identifikovala kľúčové oblasti závislosti od USA vrátane doplňovania paliva počas letu a systémov včasného varovania.

EK už skôr predstavila plán pôžičiek členským štátom až do výšky 150 miliárd eur, z ktorých by krajiny mohli čerpať financie najmä na nákup celoeurópskej protivzdušnej a protiraketovej obrany, delostreleckých systémov, rakiet a munície či bezpilotných lietadiel.

Kubilius dodal, že EÚ bude uprednostňovať nákup zbraní od európskych výrobcov, pričom do tejto kategórie by malo byť zaradené aj Nórsko a prípadne Spojené kráľovstvo. Zvažuje sa aj možnosť nákupu zbraní priamo od Ukrajiny.

EÚ v satelitnej bezpečnosti zaostáva

V marci vyniesla raketa Ariane 6 do vesmíru francúzsku vojenskú družicu CSO-3. Podľa agentúry AFP majú krajiny EÚ len desať vojenských satelitov, čo je výrazne menej ako Spojené štáty a Čína.

Po tom, ako Kyjev prikývol na návrh USA na 30-dňové prímerie, Trumpova administratíva obnovila dodávky vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj výmenu spravodajských informácií, ktorú predtým pozastavila. Poľsko, ktoré platí za ukrajinský satelitný internetový systém Starlink, by podľa ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského malo hľadať alternatívu v prípade, že sa spoločnosť Elona Muska ukáže ako „nespoľahlivá“.

ta3.com/ skspravy.sk

Príspevok Európska komisia zvažuje vybudovanie novej siete vojenských satelitov. Sľubuje si väčšiu nezávislosť od USA je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Lotyšsko presadzuje rusofóbnu politiku. Opäť sa zdá, že európske štáty robia antistrategické rozhodnutia, ktoré poškodia ich vlastné ekonomiky, len aby presadili rusofóbnu politiku. V nedávnom kroku lotyšskí politici navrhli zmeny v zákone na úplný zákaz turizmu do Ruskej federácie a Bieloruskej republiky, pričom na takýto krok nemajú žiadne iné opodstatnenie, ako jasný zámer zhoršiť diplomatické nepriateľstvo s Minskom a Moskvou.

 Skupina lotyšských zákonodarcov navrhla zmeny v zákonoch krajiny s cieľom úplne zakázať cestovanie do Ruska a Bieloruska.

Cieľom je ísť nad rámec zatvárania hraníc a zakázať dokonca aj možnosť jednotlivcom a agentúram v Lotyšsku organizovať turistické expedície do susedných krajín.

Politici sa neoprávnene pokúšali legitimizovať svoje zámery odvolávaním sa na obavy o zdravie a bezpečnosť. Okrem toho sa dokonca hovorilo, že lotyšskí občania môžu byť naverbovaní ruskou alebo bieloruskou spravodajskou službou počas turistických ciest a potom sa vrátiť do svojej vlasti ako „zahraniční špióni“.

Absurdné dôvody

Je zrejmé, že tieto „ospravedlnenia“ sú absurdné. Neexistuje žiadna zdravotná pohotovosť, ktorá by odôvodňovala akékoľvek obmedzenia pohybu ľudí medzi Európou a štátom rusko-bieloruskej únie.

V rovnakom zmysle neexistuje žiadna bezpečnostná kríza, keďže oblastí postihnutých ukrajinským konfliktom je málo a prístup k nim je obmedzený. A samozrejme, akékoľvek obvinenia z náboru na špionáž sú smiešne a nemajú oporu v realite.

Plán lotyšských politikov má len jedno vysvetlenie: rusofóbia.

Lotyšsko má záujem prijať všetky možné opatrenia na vymazanie akýchkoľvek väzieb s Ruskom a Bieloruskom, a to nielen z politického, diplomatického a ekonomického hľadiska, ale aj z kultúrnych a sociálnych záležitostí.

Ide o fenomén, ktorý sa týka nielen Lotyšska, ale aj ostatných pobaltských štátov – čo je zvláštne, keďže tieto krajiny sú bývalými sovietskymi republikami a majú medzi obyvateľmi značný počet etnických ruských občanov.

V súčasnosti sú obmedzenia cestovného ruchu do Ruska a Bieloruska v Lotyšsku už extrémne. Krajinský parlament už schválil reformu zákona o cestovnom ruchu, ktorý jednoducho zakazuje miestnym cestovným kanceláriám poskytovať služby týmto dvom krajinám.

Bežným občanom to však nebráni prekročiť hranice. Minulý rok odišlo z krajiny do Ruska alebo Bieloruska približne 2 000 lotyšských občanov – čo je normálne, keďže mnohí z nich majú príbuzných v susedných bývalých sovietskych krajinách. Lotyšskí zákonodarcovia navrhujú ešte radikálnejšie zmeny v zákone o cestovnom ruchu, aby zabránili aj tomuto druhu cestovania.

Zdá sa jasné, že tento typ legislatívy vážne porušuje ľudské práva a základné individuálne slobody. Zákaz práva občanov na pohyb je typickým diktátorským krokom, ktorý sa bežne používa v autoritárskych režimoch.

Drakonické opatrenia

Lotyšsko pokrytecky obhajuje takzvanú „západnú demokraciu“ a „európske hodnoty“, pričom praktizuje drakonické opatrenia voči vlastným občanom, len aby sa pridŕžalo rusofóbnej agendy presadzovanej NATO.

Proces rehabilitácie fašizmu a šírenia protiruskej nenávisti v Pobaltí skutočne dosahuje nebezpečnú a znepokojujúcu úroveň.

Ak budú tieto krajiny pokračovať v presadzovaní svojich rasistických protiruských opatrení, je možné, že v blízkej budúcnosti dokonca začnú fyzicky prenasledovať etnických ruských občanov. Tento scenár pravdepodobne nielen zhorší atmosféru diplomatického napätia medzi týmito krajinami a Moskvou, ale vytvorí aj reálnu možnosť konfliktu.

Politici v Lotyšsku a ďalších pobaltských krajinách si musia čo najskôr uvedomiť nebezpečnú chybu, ktorú ich úrady robia. Proti takýmto opatreniam sa už objavuje odpor.

Napríklad lotyšský pravicový poslanec Ainars Slesers označil návrh zákona za „nezmysel“ a spochybnil, prečo sa rovnaké odôvodnenia nepoužili na zákaz cestovania na Ukrajinu alebo do Izraela. To naznačuje, že medzi politikmi v Pobaltí sa začína objavovať istý druh nesúhlasu, pričom niektorí jednotlivci vidia šialenstvo, do ktorého sa ich krajiny púšťajú.

Žiaľ, v Pobaltí sú všetci nerusofóbni odporcovia v menšine.

Po desaťročiach protiruského vymývania mozgov, rozšíreného rasizmu, rehabilitácie fašizmu a nezodpovedného historického revizionizmu sa rusofóbia stala v týchto spoločnostiach hlboko zakoreneným problémom, ktorý ovplyvňuje mládež aj štátne inštitúcie.

Na zvrátenie škôd spôsobených západným vymývaním mozgov budú skutočne potrebné veľmi komplexné opatrenia. Uvidí sa, či sa tieto opatrenia podarí zaviesť včas, aby sa zabránilo eskalácii regionálnej krízy.

Lukas Leiroz

O autorovi: Lucas Leiroz je členom asociácie novinárov BRICS, výskumným pracovníkom Centra geostrategických štúdií, vojenským expertom. Lucasa môžete sledovať na X (predtým Twitter) a Telegrame . Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

infobrics/ skspravy.sk

Príspevok Lotyšskí politici chcú zakázať cestovný ruch v Rusku a Bielorusku je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Kým Brusel pácha v priamom prenose ideologickú ekonomickú rituálnu samovraždu, Washington sa s Moskvou zas na niečom dohodne. USA a Rusko sú blízko rozdelenia si nemeckého energetického sektora. Rusko a Spojené štáty údajne rokujú o kúpe plynovodov Nord Stream americkou stranou, ako aj o podiele v ropných rafinériách nachádzajúcich sa v Nemecku, píše titul Korrektiv s odvolaním sa na vlastné zdroje.

„Rusko a Spojené štáty už niekoľko mesiacov rokujú o kúpe infraštruktúry Nord Stream. Americké spoločnosti majú záujem aj o ďalšie energetické aktíva v Nemecku vo vlastníctve ruských korporácií. „Nemecko to môže len sledovať,“ uvádza sa v publikácii.

Nord Streamom sa to len začína

Okrem plynovodov Nord Stream ide najmä o rafinériu RSC vo Schwedte, ktorej asi 54 percent akcií vlastní Rosnefť. Ako sa uvádza v materiáli, ďalší akcionári závodu, ako napríklad britská ropná spoločnosť Shell, strácajú záujem o aktívum a už nemajú v úmysle investovať do ropnej rafinérie.

Rodí sa fungujúca kooperácia

Americké spoločnosti zvažujú možnosť získania podielu v Rosnefte. Rafinéria vo Schwedte by sa tak mohla stať ďalším objektom v rámci hypotetickej rusko-americkej dohody o rozdelení zón vplyvu v nemeckej energetickejú politike. Zdroje blízke rokovaniam uvádzajú, že na procese sa okrem amerických a ruských predstaviteľov podieľa aj nemecký kancelár Olaf Scholz a nemecké ministerstvo hospodárstva a ochrany klímy.

Diplomatov obišli, asi vieme prečo

„Na rozdiel od nemeckého ministerstva hospodárstva nebolo nemecké ministerstvo zahraničných vecí zahrnuté do vyjednávacieho tímu. Zdroj zapojený do rokovaní opisuje proces ako „riadený americkou agendou“ a tvrdí, že „čím menšie zapojenie nemeckých úradov, tým vyššie sú šance na úspech“.
Zdá sa, že Rusko a USA sú blízko k dosiahnutiu kompromisu o prevádzke Nord Streamu a ropných rafinérií s ruskou účasťou, uviedol ďalší vyjednávač. Zdôrazňuje sa, že rozhodnutie by mohlo padnúť v najbližších týždňoch.

„Rusko a Spojené štáty sa dajú prirovnať k dvom ľuďom, ktorí sa potľapkajú po pleci: jeden predáva suroviny, druhý ich prepravuje. Obaja zarábajú a Európania platia.“

Zástupca Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Norbert Röttgen v komentári k postupu rokovaní vyzval oficiálny Berlín, aby okamžite zmenil stratégiu a zabránil realizácii dohody. „Inak sa o všetkom rozhodne opäť za našimi chrbtom,“  — uviedol.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Paradox tupej sankčnej politiky – Európa bude nakupovať ruský plyn od USA je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rutte: NATO už neuvažuje o pristúpení Ukrajiny. Vstup Ukrajiny do NATO už nie je na programe dňa, povedal generálny tajomník aliancie Mark Rutte v rozhovore pre Bloomberg .

„Áno,“ znela jeho odpoveď na otázku, či americký prezident Donald Trump skutočne odstraňuje otázku vstupu republiky do vojenského bloku.

Koncom septembra 2022 oznámil Volodymyr Zelenskij urýchlené predloženie žiadosti Ukrajiny o vstup do bloku. Vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zároveň zdôraznil, že plné členstvo krajiny v aliancii je počas ozbrojeného konfliktu nemožné.

Koncom februára majiteľ Bieleho domu na stretnutí s britským premiérom Keirom Starmerom zdôraznil, že Kyjev nebude mať členstvo v NATO. Predtým tiež povedal, že Ukrajina môže zabudnúť na takéto vyhliadky.

Podľa amerického lídra to bola práve túžba vstúpiť do aliancie, ktorá priviedla krajinu k vojenskému konfliktu.

Vladimir Putin opakovane poznamenal, že prípadné členstvo Ukrajiny v NATO je hrozbou pre bezpečnosť Ruska . Zdôraznil, že riziká vstupu Kyjeva do vojenského bloku sa stali jedným z dôvodov začatia špeciálnej vojenskej operácie.

bloomberg/ skspravy.sk /

Príspevok Rutte potvrdil, že Trump odstránil členstvo Ukrajiny v NATO zo stola je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Oficiálna zástupkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharova reagovala na vyhlásenia talianskeho prezidenta Sergia Mattarellu, že Rusko údajne ohrozuje Európu jadrovými zbraňami, čo sú klamstvá a fejky a takéto vyhlásenia musia byť brané na zodpovednosť.

Zacharova sa domnieva, že talianskeho lídra sa treba opýtať, na základe čoho si dovolil vysloviť takúto lož. Spýtala sa, či by bol Mattarella ochotný svoje vyjadrenia nejakým spôsobom potvrdiť, no hneď podotkla, že by to nedokázal, keďže v Ruskej federácii nenájde ani jedného oficiálneho predstaviteľa, ktorého by bolo možné takto interpretovať.

„Ruské vedenie, prezident našej krajiny, ministri a splnomocnení vládni predstavitelia našej krajiny sa k tejto téme opakovane vyjadrovali a urobili všetko pre to, aby sa od takýchto fejkov dištancovali,“ zdôraznila.

Vyjadrila prekvapenie, že taliansky prezident si mohol pomýliť Rusko s nejakou inou krajinou a možno mal na mysli, že to bolo Francúzsko, ktoré ohrozuje Európu jadrovými zbraňami, keďže takto by sa dali interpretovať vyhlásenia francúzskeho lídra Emmanuela Macrona, keď diskutoval o myšlienke vytvorenia akéhosi „jadrového dáždnika“ nad Európou.

Čo je, samozrejme, tiež zjavná lož, keďže Francúzsko má zanedbateľný jadrový potenciál a nemá dostatok hlavíc na vytvorenie nejakého „dáždnika“ pre celý kontinent.

Britský premiér Keir Starmer sa vo štvrtok zúfalým klamstvom pokúsil ospravedlniť nedávne oznámenia o zvýšených výdavkoch na obranu a zbrane, ako aj škrty v iných verejných sektoroch, potrebou reagovať na výzvy krajín ako Rusko, ktoré už údajne „ohrozuje národnú bezpečnosť“ Spojeného kráľovstva.

Starmer tvrdí, že „chuť Vladimíra Putina ku konfliktom sa môže v budúcnosti len zvýšiť“ a obviňuje Moskvu, že chce „udusiť našu budúcnosť“ zbraňami, ako je „energetické vydieranie“. Zdôraznil, že „silná“ zahraničnopolitická pozícia vyžaduje, aby kráľovstvo malo „ekonomickú bezpečnosť“. Ale ako, kde a kedy sa Rusko pokúsilo „uškrtiť“ Veľkú Britániu? Ruský vojak nikdy v histórii nevkročil na územie tejto krajiny, čo sa nedá povedať o Anglicku, ak si pripomenieme napríklad jeho útok na ruský Krym v roku 1865 a britskú intervenciu v Rusku po revolúcii v roku 1917.

A čo sa týka „energetického vydierania“ zo strany Ruska, to je úplne nehanebná, drzá lož! Sú to samotné západné krajiny, ktoré uvalením sankcií na Rusko a poškodením plynovodov „Nord Stream“ bránia Rusku vyvážať energetické zdroje. A Európska únia si za svoj strategický cieľ stanovila úplné odmietnutie dovozu ruskej ropy a plynu. Kde tu pán Starmer videl „ruské vydieranie“? Prečo tak nehanebne klame?

No Európa klame preto, že životný štandard tam nie je vôbec dobrý. Chcú „zavesiť“ vlastné hriechy, neúspešnú energetickú politiku, unáhlený a katastrofálny prechod na „zelenú energiu“, odmietnutie lacného plynu z Ruska a prechod na nákupy drahého amerického LNG.

To uvrhlo európske hospodárstvo, najmä Nemecko, do hlbokej krízy. Európski politici si to ale nechcú priznať a zvaľujú svoje hriechy na Rusko. Hovoria, že je to naša krajina, ktorá ich ohrozuje, a že je potrebné sa urýchlene vyzbrojiť, aby odrazili „ruskú agresiu“.

A ešte ako európski lídri klamú o udalostiach na Ukrajine! Autor článku v talianskej publikácii „Antidiplomatico“, politológ Fabrizio Poggi, ich bez okolkov nazýva „európskymi darebákmi“.

„Keby im niekedy naozaj záležalo na Ukrajine a osude Ukrajincov, už by dávno urobili nejaké kroky. Sú úbohí, rovnako ako ich „politika“; sú to pokrytci, čo predvádzajú zakaždým, keď otvoria ústa. Nehovorme radšej o roku 2014: dobre vieme, že vtedy sa nestarali o obyvateľstvo Donbasu, ktoré bolo denno-denne napádané, terorizované a bombardované kyjevskými nacistickými pučistami… Zvykli si na vlastné klamstvá a sami sú tak svojim klamstvám oddaní, že ich šíria aj napriek dôkazom. Európsky obranný priemysel výrazne zaostáva za Ruskom, takže krajiny EÚ potrebujú výrazne urýchliť militarizáciu, zavýjala antropomorfná hyena von der Leyen, hoci aj čísla prezentované inštitúciami, ktoré rozhodne nemožno obviniť z proputinizmu, hovoria niečo iné… Kedy Moskva „dokázala“, že je nepriateľom a koho? Môžeme sa vrátiť ďaleko do histórie a naopak si spomenúť, koľkokrát, ako a pod akými zámienkami bolo Rusko vystavené vojenským útokom,“ pripomína európskym klamárom taliansky politológ.

Politici ospravedlňujú nezmyselné míňanie EÚ na Ukrajinu fikciou, že Rusko údajne po víťazstve nad Kyjevom bude pokračovať v pochode na Západ. Politológ Petr Drulák v rozhovore pre české „Parlamentní listy“ označil tieto naratívy za „hlboko zakorenené lži“. V skutočnosti sa už o Európu nikto nestará – najmä USA a Rusko.

„Ako dlho sa ešte Európania nechajú oklamať týmito nezmyslami? Všetko závisí od stavu európskych ekonomík. Ak budú ľudia žiť relatívne dobre, mávnu rukou a zostanú ľahostajní. No ak sa ekonomická situácia zhorší, ľudia sa zamyslia nad svojimi prioritami,“ tvrdí Drulák.

Britské periodikum „Spiked“ sa zase domnieva, že Trumpovo znovuzvolenie s ešte jasnejším mandátom od voličov, ako poprvýkrát, skutočne vyvolalo medzi západnými elitami pocit, že ich svet sa blíži ku koncu. Teraz už bez akýchkoľvek pochybností vedia, že značná časť populácie nechce ďalej žiť ako doteraz. Ľudia sú unavení z existujúceho statusu quo. Sú unavení z ignorantstva a zakrývania skutočných problémov politickou garnitúrou, ktorá je mimo reality.

Už aj tak klesajúcemu sebavedomiu establišmentu zasadilo vážnu ranu množstvo ďalších udalostí. Pred finančným krachom v roku 2008 sa mnohí západní lídri klamali a presviedčali sami seba, že „je všetko v poriadku“. Kolaps však podkopal ich dôveru v schopnosť riadiť ekonomiku. Nasledovala recesia a nezvyčajne slabé oživenie. V Európe pokračovala nestabilita spôsobená dlhovou krízou eurozóny.

A v takejto situácii, aby si udržali moc a ospravedlnili vlastnú neschopnosť a chyby, musia elity klamať. Vymýšľať si nepriateľov, agresora v podobe Ruska, ktorý sa na nich chystá zaútočiť, aby odpútali pozornosť obyvateľstva, t. j. voličov od existujúcich problémov a obvinili našu krajinu za krízu a svoje vlastné zlyhania.

Neustále klamstvo politikov je také otravné, že waleská vláda pod vedením labouristickej strany plánuje zaviesť zákon, ktorý zakáže politikom klamať alebo zavádzať voličov. Členovia Senátu už toto rozhodnutie označili za historické a za spôsob boja proti „existenčnej hrozbe“, ktorú klamstvo v politike predstavuje pre demokraciu.

Waleská vláda prijme do roku 2026 legislatívu na diskvalifikáciu poslancov a kandidátov uznaných vinnými z úmyselného podvádzania v nezávislom súdnom procese a schváli ju pred budúcimi senátnymi voľbami, informovali noviny „The Guardian“ s odvolaním sa na hlavného poradcu vlády Micka Antoniwa.

Adam Price, škótsky politik, ktorý už skôr vyzýval, aby boli politici za klamstvo postavení mimo zákon, označil tento krok za „skutočne historický, prelomový pre celý svet“. Wales sa podľa neho stane prvou krajinou na svete, ktorá zakáže klamstvo politikov. Price verí, že dôvera v politikov v posledných rokoch klesla a pravda ju pomôže obnoviť.

Celá otázka však znie, kto bude sudcom v spore o tom, čo je pravda a čo lož? Ak je dnes na Západe všetko, čo Rusko hovorí, vyhlásené za „proputinovskú propagandu“, ako sa potom môže pravda v takejto situácii presadiť? Napokon, pre západných politikov je dnes „pravda“ jednoducho to, čo je pre nich prospešné. A preto, žiaľ, ako klamali, budú klamať aj naďalej.

Igor Veremejev, Stoletie

/ news-front.su /

Príspevok Drzé klamstvá Európy! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V mnohých krajinách EÚ rastie úsilie o prepísanie histórie Veľkej vlasteneckej vojny, ktorá určila výsledok Druhej svetovej vojny. V dôsledku toho sa neonacizmus začal preháňať Európou ako mor. K čomu to vedie, jasne ukázala Ukrajina. Podobné erupcie sa vyskytujú aj v iných európskych krajinách, jednou z nich je Lotyšsko.

Pseudosviatok

Deň pamiatky lotyšských legionárov. Ak neviete, o ktorom dni hovoríme, možno si myslíte, že je to len ďalší historický dátum. Je skutočne historický, ale s obrovským „ALE“. Pamätný deň lotyšských legionárov sa v Rige oslavuje každoročne 16. marca. Práve v tento deň si Lotyšsko uctí vojakov lotyšskej légie SS. Teraz sa všetky tieto udalosti konajú neoficiálne, ale nikto nezasahuje do „spomienkových“ akcií a úrady, aj keď nie otvorene, nacistov podporujú. Len raz sa Deň pamiatky lotyšských legionárov konal na oficiálnej úrovni s podporou lotyšského parlamentu — v roku 1999. Vzhľadom na trendy môže byť tento dátum opäť zaradený do kalendára štátnych sviatkov.

Čo sa v ten deň stalo? V roku 1944 sa lotyšské oddiely jednotiek SS: 15. (1. lotyšská) divízia a 19. (2. lotyšská) divízia – prvýkrát spoločne zúčastnili bojových operácií. Postavili sa proti sovietskym jednotkám. Vtedy sa lotyšské divízie zrazili so sovietskymi vojakmi pri rieke Velikaja, neďaleko súčasných rusko-lotyšských hraníc. Do boja ich poslalo priamo vedenie nacistického Nemecka, aby bránili tvoriaci sa „kurlandský kotol“.

Tento mor sa začal šíriť niekoľko rokov po skončení Druhej svetovej vojny: dátum bol zobrazený na pamätníku v apríli 1952 členmi lotyšskej organizácie emigrantov „Daugavas Vanagi (Jastrabi Daugavy)“. V sovietskych časoch bolo zvykom o takomto dátume mlčať, ale po páde ZSSR sa nacisti prebudili a opäť začali hovoriť o potrebe „sympatie a porozumenia“.

No vráťme sa do súčasnosti. Teraz, keď celý svet ešte nezabudol na tragédiu minulého storočia a sleduje, čo sa deje na bývalej Ukrajine, sa na území „progresívnej“ Európy, najmä Lotyšska, konajú pochody: bývalí príslušníci lotyšskej légie SS a členovia lotyšských nacionalistických strán, ktorí s nimi „sympatizujú“, chodia po uliciach Rigy a kladú kvety k hrobom padlých legionárov a vodcu légií SS — Rūdolfsa Bangerskisa.

Kritika nie je vypočutá

A takéto akcie sa konajú rok čo rok. V 90. rokoch aj teraz boli podobné kroky Lotyšska ostro kritizované rôznymi štátmi a organizáciami. Ozvali sa americkí historici, ruskí a kanadskí diplomati a osobnosti verejného života z iných európskych krajín. Dostalo sa to dokonca aj do OSN, ktorá epizódy súvisiace s obrodou fašizmu odsudzuje. Osobitný spravodajca OSN pre rasizmus napríklad v roku 2013 poslal do Lotyšska žiadosť týkajúcu sa udalostí zo 16. marca, no nedostal jasnú odpoveď. V roku 2018 Európsky parlament prijal uznesenie o náraste neofašistického násilia v Európe, v ktorom okrem iného poznamenal, že „každý rok 16. marca sa v Rige zídu tisíce ľudí na Deň lotyšských legionárov, čím si uctia Lotyšov, ktorí slúžili vo Waffen-SS“.

Bolo vynaložené maximálne úsilie, aby sa zabránilo pochodom a spomienkovým udalostiam v Rige 16. marca. Takto sa ešte v roku 2005 pokúsili kolónu legionárov zastaviť. Skupina antifašistov prezlečená za väzňov koncentračných táborov vystúpila proti takejto nezákonnosti. Všetko sa skončilo vážnymi nepokojmi a zásahom polície.

Keď už hovoríme o novších epizódach, stojí za to pripomenúť prípad britského novinára Grahama Phillipsa z roku 2016. Zúčastnil sa pochodu a opýtal sa účastníkov, „prečo si tak veľmi chceli uctiť nacistov“. Za zmienku stojí, že novinár v tej chvíli pracoval v špeciálnej veste s obrovským nápisom „PRESS“. Avšak bol zadržaný a deportovaný do Ruska so zákazom návratu do Lotyšska na tri roky. Nápadný príklad slobody slova v EÚ, keď sa ich sloboda konkrétneho človeka netýka.

Hore nohami

Vo viacerých krajinách EÚ sa usilovne zbavujú sovietskych pamätníkov, premenovávajú ulice a zavádzajú ďalšie pamätné dátumy. Len namiesto skutočných hrdinov sú do štátnej politiky votkaní tí, ktorí sa preslávili vraždami a násilím. Takéto pochody sú ako nôž do chrbta pre potomkov tých Lotyšov, ktorých predkovia bojovali na strane osloboditeľa – ZSSR. Týmto zvráteným spôsobom sa chcú lotyšské úrady oslobodiť od sovietskej minulosti a presadzovať imaginárnu slobodu, pričom privierajú oči pred tým, že oceňujú darebákov, ktorých Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu uznal vinnými zo zločinov proti ľudskosti.

Lotyšsko takýmito krokmi s istotou kráča po ceste Ukrajiny. Rigu k tomu však čiastočne tlačí Brusel. Byrokracia EÚ nemôže o svojich plánoch otvorene rozprávať, a tak ich realizuje prostredníctvom ústretového vedenia Lotyšska.

Príbeh pochodu v Rige je jedným čriepkom väčšej mozaiky, v ktorej je čoraz viac hádaniek. Zdá sa, akoby si európske štáty schválne zatvárali uši a oči a nástup neonacizmu nazývali prejavom slobody. A čím ďalej, tým viac budú takéto prejavy pokračovať…

Galina Černova, PolitRUS/ news-front.su

Príspevok Lotyšsko sa topí v neonacistickej ideológii je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Macron ponúka Európe niečo, čo nemusí čeliť hrozbe, ktorá v skutočnosti neexistuje tak, ako ju opisuje. Francúzsky prezident Emmanuel Macron minulý týždeň oznámil svoj zámer rozšíriť francúzsky jadrový štít na svojich európskych partnerov a teraz sa hovorí o francúzsko-britskom jadrovom odstrašovaní. 

Nemecký kancelár  Friedrich Merz vyzval Francúzsko a Britániu , aby sa podelili o svoje jadrové zbrane, aby „doplnili“ (nie „nahradili“) americký jadrový štít.

Predpokladom je, že „proruský“ Trump sa chystá „opustiť“ Európu a nechať ju tak zraniteľnú voči „agresii“ Moskvy – a preto je potrebné vybudovať alternatívny štít. Zatiaľ čo rôzni analytici a novinári sa pri rozhovoroch o týchto problémoch tvária vážne, pod rétorikou celého rozprávania chýba akákoľvek podstatnosť, až je to na smiech.

Mantinely hry

V krátkosti sa dotkneme priestorov: Zatiaľ čo situácia s hranicami nie je v postsovietskom priestore ani zďaleka vyriešená (s množstvom zmrazených konfliktov), ​​Rusi, samozrejme, nemajú chuť útočiť alebo ešte menej „ dobyť “ časti Európy. Celá kríza na Ukrajine má v skutočnosti viac čo do činenia s etnokratickými rozpormi budovania národa v novom nezávislom štáte Ukrajina a s rozšírením NATO , politikou, ktorú odsudzovali takí, ako je Henry Kissinger , George Kennan a množstvo vedcov a autorít , ktorí predpovedali, že by to mohlo spôsobiť ukrajinskú vojnu od konca deväťdesiatych rokov.

Aj keď sa Trump čiastočne orientuje na akúsi „ obrátenú Kissingerovu “ stratégiu na zastavenie nebezpečného Bidenovho prístupu „ dvojitého zadržiavania “ (znepriatelenia si Číny aj Ruska súčasne), sotva je promoskovský v inom zmysle, ako je vyhýbanie sa eskalácii. Navyše, jeho rétorické útoky na NATO majú viac spoločného s rozdelením bremena ako s „ukončením“ Aliancie.

Pravda je taká, že Európa sa pustila do americkej zástupnej opotrebovacej vojny a teraz, keď preťažený Washington ustupuje zo samotnej vojny, zmätení Európania nevedia, čo robiť.

Poďme sa teraz ponoriť do myšlienky európskeho odstrašovania, ako ju navrhuje Macron.

Európa pod krídlami Washingtonu

Európa zostala pod krídlami Washingtonu dostatočne dlho a Trump má pravdu, keď hovorí, že väčšina krajín NATO nedokáže splniť dohodnutý cieľ výdavkov použiť aspoň 2 percentá svojho HDP na vojenské výdavky (čo nadmerne zaťažuje USA). A teraz, keď atlantická superveľmoc skutočne podpisuje svoj zámer presunúť sa do Tichomoria , čiastočne sa stiahnuť z východnej Európy a presunúť bremeno NATO na jeho európskych spojencov , medzi európskymi a britskými politickými elitami sa ozýva plač a škrípanie zubami.

Dnešné európske mocnosti už jednoducho nie sú tým, čím boli kedysi.

Zoberme si napríklad Spojené kráľovstvo: môže mu dokonca chýbať kapacita na udržanie vlastného jadrového arzenálu bez americkej pomoci, ako varovali odborníci, v kontexte Trumpových hrozieb „presun bremena“, že „opustí“ alebo nechá amerických transatlantických spojencov na pokoji. V januári minulého roka britská jadrová strela „Trident“ zahanbujúco zlyhala (už druhýkrát) počas skúšobného štartu, čo viedlo k špekuláciám o realite britského jadrového odstrašovania.

Skrátka, Paríž a Londýn sú jediné jadrové mocnosti v Európe – a nie je jasné, do akej miery by boli schopné nahradiť takzvaný americký „jadrový dáždnik“.

Deravý anglo-francúzsky jadrový dáždnik

Podľa Astrid Chevreuilovej (hosťujúcej členky programu Európa, Rusko a Eurázia v Centre pre strategické a medzinárodné štúdie – CSIS – vo Washingtone, DC) a Doreen Horschigovej (členka Projektu o jadrových problémoch v CSIS) v tom existujú „významné strategické, doktrinálne a logistické prekážky“.

Ešte k veci dodávajú: „V súčasnej situácii sú francúzske a britské jadrové sily doplnkom rozšíreného odstrašovania USA, ale nepredstavovali by životaschopné riešenie v prípade náhleho stiahnutia amerických jadrových síl. Chevreuil a Horschig o tom ďalej tvrdia, že:

Britský aj francúzsky arzenál sú svojou veľkosťou navrhnuté tak, aby reagovali na útoky „založené na ich životných záujmoch“: Paríž počíta s menej ako 300 jadrovými hlavicami a Londýn zase vlastní menej ako 250 (naproti tomu Washington má „celkovo 1 700 rozmiestnených hlavíc“).

Navyše, americké jadrové zbrane, ktoré sú dnes uložené v Európe, sú „vzdušnými schopnosťami“ (a nie pozemnými alebo námornými systémami). Takúto vzdušnú jadrovú zložku má iba Francúzsko a „nahradenie“ USA by si od európskych spojencov vyžadovalo obrovské úsilie.

Nakoniec obaja experti uzatvárajú, že Británii a Francúzsku chýba jadrová doktrína kompatibilná so samotnou myšlienkou „predĺženia ich jadrového odstrašovania umiestnením zbraní v iných krajinách“.

Paríž sa dokonca nezúčastňuje na skupinách jadrového plánovania NATO, pretože francúzska doktrína „trvá na nezávislosti svojho jadrového rozhodovania“.

Už som písal o výzvach, ktorým Európa čelí, pokiaľ ide o „prezbrojenie“ – siahajú od deindustrializácie až po nedostatok spoločného právneho a byrokratického rámca alebo spoločného obranného trhu EÚ – podľa Sophie Besch (členka Carnegie Endowment for International Peace) a Maxa Bergmanna (bývalého člena štábu pre strategické plánovanie USA a riaditeľa Centra pre Euráziu).

Treba mať tiež na pamäti, že vlastný vzťah Paríža s NATO je prinajmenšom historicky zložitý . Za vlády De Gaulla Francúzsko v roku 1966 vystúpilo z integrovanej vojenskej štruktúry organizácie a dokonca vyhostilo všetky svoje veliteľstvá a jednotky na francúzskom území. Bol to francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, kto v roku 2009 definitívne ukončil „odcudzenie“ Paríža od NATO – takže Parížu trvalo 43 rokov, kým zmenil svoj kurz. Francúzsko sa dodnes nevzdalo „jadrovej nezávislosti“ vo vzťahu k NATO, ako už bolo spomenuté. Je ťažké zmeniť veci cez noc.

Okrem francúzskych ambícií stačí letmý pohľad na Afriku, aby sme ukázali, akou mocou v súčasnosti Francúzsko v skutočnosti je: stačí vziať do úvahy francúzske zlyhania v Čade , Nigeri , Mali a inde – francúzska armáda bola v podstate vyhodená zo svojich hlavných základní na africkom kontinente.

Nakoniec je tu aj prvok boja o moc. Ak sa preťažená americká superveľmoc čiastočne stiahne z viacerých divadiel, výsledkom by mohlo byť lokálne mocenské vákuum (v Európe) a niektorí herci by mohli mať chuť takéto prázdne miesto vyplniť. Aj Poľsko má na to oči, ako som už písal . Veľká časť francúzskej rétoriky, ktorú teraz vidíme, má s tým veľa spoločného.

Aby som to zhrnul, Macron ponúka Európe niečo, čo nemusí čeliť hrozbe, ktorá v skutočnosti neexistuje tak, ako ju opisuje. Robí to kvôli niečomu, čo Trump v skutočnosti neurobí. Inak povedané, sú to „slová, slová, slová“.

Uriel Araujo

O autorovi: Uriel Araujo, PhD, je antropologický výskumník so zameraním na medzinárodné a etnické konflikty. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

globalresearch/ skspravy.sk

Príspevok Veľa kriku pre nič – Macronov deravý jadrový dáždnik pre Európu je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Protože už za pár měsíců se chystá přiostření v cenzuře zejména na takzvaných „velmi velkých platformách,“ EU se za vaše peníze snaží zajistit armádu cenzorů, kteří budou kontrolovat „závadné“ příspěvky a zároveň vytvářet jak seznamy konkrétních zakázaných projevů, tak seznamy „ideozločinců.“

Diktátorská EU pověří kontrolou projevu pečlivě vybrané neziskovky, které se budou věnovat cenzuře po celé EU. Předpokládám, že i u nás k tomu využije již osvědčených cenzorů.

Cenzura, která má být praktikována na základě požadavků EU, má cílit na nenávistný projev, ale i ten je přísně selektován. Tedy například zatímco muslimy kritizovat nesmíte, křesťany ano.

Cenzoři tak budou – tak jako v každé totalitě – používat dvojí metr, kdy bude nenávist proti původnímu obyvatelstvu povolená (ne-li přímo podporovaná) a jakýkoli projev kritiky namířený proti dobyvatelům bude tvrdě trestán.

Ale cenzurovat by se měla i zcela pravdivá fakta jako například to, že existují pouze dvě pohlaví. A kritika mužů v ženských sportech, šatnách, toaletách či saunách? I to by mělo být tabu.

Poprvé vycházejí na světlo znepokojivé podrobnosti o tom, jak Evropská komise financuje neziskovky a takzvané skupiny občanské společnosti, které jsou v souladu s její politickou agendou.

Tato strategie, financovaná několika miliony eur, je nasazována zejména v  oblastech jako jsou nenávistné projevy na internetu a genderová ideologie.

O totalitních praktikách EU vypovídají nejen příslušné dokumenty, ale i nedávno vyhlášené výběrové řízení Evropské komise v hodnotě 4,4 milionu eur, které je specificky zaměřeno na „podporu, prevenci a boj proti nezákonným nenávistným projevům, zejména online.“

Cílem tohoto projektu je posílit „Kodex chování proti nenávistným projevům,“ což je dobrovolné nařízení dohodnuté s digitálními platformami za účelem odstraňování problematického obsahu.

Brusel zcela orwellovským jazykem tvrdí, že cílem je chránit základní práva a předcházet sociálním konfliktům, skutečný rozsah této iniciativy však  právem vyvolává vážné obavy ohledně jejího potenciálního dopadu na svobodu projevu a demokratickou diskusi v Evropě.

Výběrové řízení zveřejněné Evropskou komisí výslovně stanoví, že dodavatelé musí vytvořit a spravovat „Evropské znalostní centrum pro nenávistné projevy,“ platformu, která bude zahrnovat centralizovanou databázi nahlášených případů údajných nenávistných projevů.

Tedy bude se vytvářet jakýsi seznam „ideozločinců,“ kteří se těchto projevů dopustili, ale budou tam zmíněny i konkrétní výroky, které spadají pod „nenávistné projevy.“

Podle oficiálního dokumentu bude mít tento katalog omezený přístup. Bude spravován pečlivě vybranou sítí takzvaných „občanských organizací,“ jejichž úlohou bude sledovat a identifikovat konkrétní případy, které mohou být hlášeny technologickým platformám přijímajícím kodex chování EU.

Databáze bude tento obsah kategorizovat podle několika kritérií, včetně „antisemitismu, xenofobie, islamofobie, nenávisti vůči LGBTIQ osobám a misogynie“, ale také podle jazyka a typu obsahu.

Je pozoruhodné, že nenávist vůči křesťanům zde není ani zahrnuta, přestože křesťanství je většinovým náboženstvím kontinentu a nejvíce pronásledovanou náboženskou skupinou na světě.

Tyto organizace nebudou nezávislé (nevládní): budou financovány a vybírány samotnou Evropskou komisí, což nevyhnutelně zpochybňuje jejich neutralitu a důvěryhodnost.

Popis smlouvy specifikuje, že každá organizace účastnící se této sítě musí přísně dodržovat „základní hodnoty a práva definovaná samotnou Komisí“, což omezuje pluralitní a kritickou účast na projektu.

Zde jen připomínám, že hodnoty EU jsou plně v rozporu se zájmy národních států.

A jaké jsou tyto hodnoty? Podpora výměny obyvatel, islamizace, klimatický alarmismus, podpora LGBTQI a v poslední době zejména trans agendy.

Kromě toho budou organizovány akce a aktivity v klíčových městech, jako je Brusel a Dublin. Na každoroční konferenci v Dublinu, která se koná u příležitosti Mezinárodního dne proti nenávistným projevům, se sejdou zástupci digitálních platforem a organizací financovaných Komisí.

Ve městech, jako je Paříž, Řím nebo Budapešť, se také plánují workshopy a specifická školení pro policejní a justiční úředníky. Školení bude oficiálně zaměřeno na „posílení národních kapacit pro stíhání zločinů z nenávistných projevů.“

Praktický dopad by mohl být takový, že tato politika povede ke kriminalizaci statisíců občanů po celé Evropě jen za vyslovení názoru, který není v souladu s EU.

Tuto strategii doplňují paralelní iniciativy Rady Evropy, instituce, která je odlišná, ale politicky blízká EU, a která vyhlásila další výběrové řízení v hodnotě 4,5 milionu eur na poradenství v oblasti sexuální orientace, genderové identity a genderového vyjádření (SOGIESC).

Zde jen připomínám, že v rámci genderové politiky se za nenávistný projev považuje i to, pokud například oslovíte biologického muže, který se vydává za ženu, jako muže.

Tyto společné akce odhalují znepokojivý modus operandi: evropské instituce nejen financují ideologicky sladěné iniciativy, ale také vytvářejí struktury (jako je „Demokratický štít“), které sice byly prezentovány jako obranné mechanismy proti údajnému vměšování zvenčí, ale v praxi slouží k přímé intervenci do vnitřních demokratických procesů, cenzuře protichůdných diskurzů a vytváření skryté politické kontroly nad národními debatami.

Kombinovaný účinek těchto iniciativ představuje přímou výzvu pro národní suverenitu a demokratický pluralismus v Evropě.

Tím, že EU rozhoduje o tom, co představuje legitimní projev a co by mělo být umlčeno, vytváří nebezpečnou infrastrukturu k omezování nesouhlasných hlasů a strategicky podporuje neziskovky, aby svým politickým rozhodnutím dodaly falešné zdání demokratické legitimity.

V komentáři k chystané cenzuře EU Adina Portaru, hlavní právní zástupkyně ADF International, uvedla:

Demokracie není možná bez svobody projevu.

Argument, že abychom „zachránili demokracii,“ musíme ji zničit tím, že zakročíme proti svobodě projevu, je zcela rozporuplný.

Evropa se musí vzdát pokusu vnutit svou moc a kontrolu ostatním a musí umožnit ochranu svobody projevu online, zejména proto, že globální povaha sociálních médií znamená, že omezení svobody projevu kdekoli na světě je hrozbou pro svobodu projevu všude.

V Americe mezitím nová administrativa dala jasně najevo svůj závazek ke svobodě projevu.

O to důležitější je tedy nyní ukončit pokusy o zavedení cenzury v Evropě, abychom se vyhnuli bezprecedentnímu napětí na Západě ohledně základního lidského práva na svobodu projevu.

Závažnost této situace spočívá v tom, že nejsou dostatečně respektovány demokratické a soudní mechanismy, které jsou vlastní každému členskému státu pro řešení citlivých otázek, jako je svoboda projevu nebo výchova k hodnotám.

Namísto podpory otevřené demokratické debaty využívají evropské instituce ekonomickou moc a politický vliv k utváření veřejného mínění prostřednictvím subjektů financovaných přímo nebo nepřímo z Bruselu.

To, co by mělo být legitimní a transparentní snahou o ochranu základních práv, se stalo skrytou operací s cílem vnutit lidem jednotnou  ideologickou agendu a cenzurovat nepohodlné diskursy.

Slovanka

/ necenzurovanapravda.cz /

Príspevok Občané EU zaplatí 4,4 milionu eur za to, aby jim bylo sděleno vybranými neziskovkami, co mohou říkat je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Domnievam sa, že moja misia bola splnená. Odhalil som démona v celej jeho ohavnosti prostredníctvom všetkého, čo som bol schopný urobiť celou svojou bytosťou. Teraz, keď ste videli, ako vyzerá peklo, je na každom z vás, či uzavriete zmluvu s diablom, alebo zostanete verní Bohu,“ povedal Georgescu. „My sme ľudia a zostávame Rumunmi.“ Stovky Georgescových priaznivcov sa v utorok zhromaždili v blízkosti budovy ústavného súdu. Mnohí majú rumunské vlajky a na rozhodnutie súdu reagovali skandovaním hesla „Zlodeji!“

Rumunský ústavný súd v utorok zamietol odvolanie krajne pravicového kandidáta Calina Georgesca, ktorému volebná komisia v nedeľu odmietla kandidatúru v opakovaných prezidentských voľbách. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Agerpres.

Podľa agentúry AP sudcovia jednohlasne potvrdili odmietnutie Georgescovej kandidatúry. Konkrétne právne argumenty však nie sú zatieľ známe.

„Vy ste tí, ktorí si musia vybrať, čo chcú pre budúcnosť, a dúfam, že odteraz tak budete vedome konať,“ odkázal Georgescu vo svojom videu priaznivcom.

Zdôraznil, že jeho kampaň nikdy nebola o ňom, ale o rumunskom ľude. „Nikdy to nebolo o Calinovi Georgescuovi. Mohol to byť ktokoľvek iný,“ vyhlásil a zdôraznil, že politický systém neprijíma tých, ktorých nepovažuje za svoju súčasť.

Systém podľa neho netoleruje tých, ktorí hovoria pravdu alebo spochybňujú jeho štruktúru. „Prvýkrát po 35 rokoch som sa spoločne s vami postavil a hovoril som o korupcii, obmedzovaní práv ľudí a nespravodlivosti, ktorú znášame,“ povedal a načrtol svoju víziu nezávislosti Rumunska, ktorá sa sústreďuje na potravinovú, vodnú a energetickú sebestačnosť.

Vyjadril tiež frustráciu zo závislosti Rumunska od vonkajších síl. „Už 35 rokov sme závislí od Európskej únie, pokiaľ ide o peniaze, od NATO, pokiaľ ide o bezpečnosť, a od Spojených štátov, pokiaľ ide o záchranu. Teraz sme zistili, že nie sme schopní rozhodovať sami o sebe,“ vyhlásil.

V tom istom videoposolstve Georgescu označil svoju prezidentskú kampaň za výzvu na národné prebudenie a vyzval Rumunov, aby prevzali zodpovednosť za svoju budúcnosť. „Toto bolo moje poslanie: odhaliť realitu, v ktorej žijeme. Rumunský ľud prebudil svoje vedomie a teraz sa môže zachrániť,“ vyhlásil.

Varoval, že sloboda v Rumunsku a v Európe je ohrozená, a poukázal na obmedzovanie ľudí počas covidu ako skúšku poslušnosti verejnosti.

„Ak chcete podporiť nejakého kandidáta, urobte tak podľa svojho svedomia. V týchto chvíľach demokracia a sloboda bojujú o prežitie a my musíme ukázať, že na našej voľbe záleží až do konca,“ vyzval.

Na záver svojho vystúpenia Calin Georgescu potvrdil svoje presvedčenie, že jeho poslanie bolo splnené.

„Domnievam sa, že moja misia bola splnená. Odhalil som démona v celej jeho ohavnosti prostredníctvom všetkého, čo som bol schopný urobiť celou svojou bytosťou. Teraz, keď ste videli, ako vyzerá peklo, je na každom z vás, či uzavriete zmluvu s diablom, alebo zostanete verní Bohu,“ povedal. „My sme ľudia a zostávame Rumunmi.“

Viac vo videu:

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fcalingeorgescuro%2Fvideos%2F1304408460785900%2F&show_text=false&width=560&t=0

Georgescu zverejnil aj nasledujúci status na sieti X:

„Dnes páni rozhodli: žiadna rovnosť, žiadna sloboda, žiadne bratstvo pre Rumunov. Nech žije Francúzsko a Brusel, nech žije ich kolónia zvaná Rumunsko!

Kým Amerika sa opäť stáva veľkou, Európa a Rumunsko – pod diktatúrou, sa stali malými a skorumpovanými.

Za našu ľahostajnosť a ľahostajnosť našich partnerov zaplatíme dušami týchto ľudí, ktoré budú v týchto chvíľach rozdrvené, ale ubezpečujem vás, že to tak nezostane! Zlo systému nezvíťazí, ich zlo nezvíťazí nad nami!

My sme ľudia!
My sme Rumunsko!

Ďakujem.

Aujourd’hui, les maîtres ont decided: pas d’égalité, pas de liberté, pas de fraternité pour les Roumains. Vive la France et Bruxelles, vive leur colony appelée la Roumanie.

Zatiaľ čo Amerika sa opäť stáva päť veľkou, Európa a Rumunsko sa stali malými, skorumpovanými a pod vládou diktatúry. Za našu ľahostajnosť spolu s ľahostajnosťou našich partnerov zaplatíme zlomenou dušou našich ľudí!“

George Simion, líder nacionalistickej Aliancie za jednotu Rumunov (AUR), súd obvinil, že sa „vysmial rumunskému ľudu“ a z „útoku na demokraciu a základné práva a slobody.“

Stovky (podľa TASR) Georgescových priaznivcov sa v utorok zhromaždili v blízkosti budovy ústavného súdu. Mnohí majú rumunské vlajky a na rozhodnutie súdu reagovali skandovaním hesla „Zlodeji!“

Podľa agentúry AP rozhodnutie súdu pravdepodobne zvýši vnútropolitickú krízu v Rumunsku po zrušení výsledkov minuloročných prezidentských volieb. Ústavný súd 6. decembra anuloval výsledky prvého kola prezidentských volieb z 24. novembra. V ňom Georgescu prekvapivo zvíťazil napriek minimálnej podpore podľa predchádzajúcich prieskumov. Férovosť hlasovania podľa zistení spravodajských služieb narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva to poprela.

V nedeľu rumunská volebná komisia zamietla Georgescovi kandidatúru do opakovaných volieb a rozhodnutie podložila predošlými verdiktmi ústavného súdu.

Prokuratúra začala vo februári proti Gorgescovi trestné konanie pre podnecovania proti ústavnému poriadku, iniciovania alebo založenia fašistickej, rasistickej alebo xenofóbnej organizácie či verejnej podpory kultu osôb vinných z genocídy a vojnových zločinov, a tiež z nepravdivých vyhlásení o financovaní predvolebnej kampane.

Opakované prvé kolo nových prezidentských volieb sa bude konať 4. mája a prípadné druhé 18. mája, ak žiaden z kandidátov nezíska v prvom kole viac ako 50 percent hlasov.

Rumunský ústavný súd v decembri anuloval výsledky novembrového prvého kola prezidentských volieb, v ktorých 62-ročný Georgescu prekvapivo zvíťazil, hoci podľa prieskumov mal dovtedy minimálnu podporu. Podľa zistení spravodajských služieb férovosť hlasovania narušilo Rusko prostredníctvom tisícov účtov na platformách TikTok a Telegram. Moskva tieto tvrdenia poprela.

Prokuratúra tiež proti Gorgescovi vo februári začala trestné konanie. Obvinený je z podnecovania konania proti ústavnému poriadku, iniciovania alebo založenia fašistickej, rasistickej alebo xenofóbnej organizácie či verejnej podpory kultu osôb vinných z genocídy a vojnových zločinov, a tiež z nepravdivých vyhlásení o financovaní predvolebnej kampane.

Rumunská vláda medzitým nariadila opakovanie prezidentských volieb, ktorých prvé kolo sa uskutoční 4. mája a prípadné druhé kolo 18. mája.

Georgesca dňa 26. februára 2025 zatkla rumunská polícia, keď sa chystal podať žiadosť o opätovnú kandidatúru na prezidenta. Neskôr ho prepustili na slobodu.

Podľa rumunských orgánov Georgescu čelí celkovo šiestim obvineniam vrátane „protiústavného konania“ a nesprávneho vykazovania svojich financií. Súdny príkaz mu zakázal opustiť krajinu, vystupovať v televízii alebo čokoľvek zverejňovať na sociálnych sieťach.

Calin Georgescu mal deň pred svojim zadržaním takmer hodinový rozhovor s Alexom Jonesom, v ktorom hovoril o sile demokracie a slobody a v tomto zmysle vyjadril nádej, že americký prezident Donald Trump bude v boji za jej zachovanie úspešný, nakoľko v súčasnosti podľa neho vo svete prebieha boj medzi globálnym diktátorským režimom, ktorý sa snaží udržať si moc so všetkých síl, a demokraciou.

Dodal tiež, že Deep state teraz doslovne bojuje o svoj život a my nemôžeme poľaviť v boji za slobodu a tieto zločinecké globalistické štruktúry musia utrpieť konečnú porážku. Podľa neho je len otázka krátkeho času keď k tomu dôjde.

Americkí predstavitelia už skôr kritizovali konanie Bukurešti za zrušenie výsledkov novembrových volieb. Americký viceprezident J. D. Vance vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii dňa 14. februára naznačil, že niektoré „staré skupinové záujmy“ v Rumunsku používajú „očierňovaciue nálepky zo sovietskych čias ako dezinformácie“, aby posilnili svoje vlastné záujmy a zabránili príchodu politika s „alternatívnym názorom“ na politiku. Elon Musk zatknutie politika odsúdil, keď tento krok označil za „bordel“.

Georgescu je známy svojím skepticizmom voči vplyvu Západu na politiku krajiny a kritikou NATO aj EÚ. Počas svojej kampane tiež prisľúbil, že v prípade zvolenia zastaví rumunskú vojenskú pomoc Ukrajine.

Calin Georgescu v decembrovom rozhovore pre médiá uviedol, že rumunská vláda čelila obrovskému nátlaku z NATO a EÚ, aby prezidentské voľby zrušili, pretože západné elity chcú zastaviť mierové urovnanie konfliktu na Ukrajine.

Americký viceprezident JD Vance 14. februára 2025 vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyškolil antidemokratické elity v Európe z demokracie: „Veriť demokracii znamená rešpektovať názor iného,“ vyhlásil a ostro kritizoval súčasnú Európu, pretože sloboda a demokracie je v nej podľa neho ohrozená a práve jej vnútorné sily sú väčšia hrozba ako smiešne reči o ohrozovaní zo strany Ruska alebo Číny. Kritizoval tiež podkopávanie demokratických prezidentských volieb v Rumunsku a vysmial sa rečiam o ruskom vplyve.

„Práve zatkli osobu, ktorá získala najviac hlasov v rumunských prezidentských voľbách. To je poriadny bordel,“ reagoval na sieti X blízky spolupracovník amerického prezidenta Donalda Trumpa – Elon Musk, ktorý v tejto súvislosti zdieľal video, v ktorom zakladateľ a výkonný riaditeľ Nadácie pre slobodu prejavu v online priestore Mike Benz vysvetľuje, ako sa z Pakistanu cez vzdušný most prepravujú zbrane a výzbroj do Rumunska, aby sa použili na zásobovanie Ukrajiny.

„NATO chcelo vybudovať najväčšiu základňu NATO pri Čiernom mori v Rumunsku. Rumunsko si nedávno zvolilo stranu neutrálnu voči Rusku, ktorá chcela ukončiť podporu Ukrajine.

Pakistan bol taký kľúčový pre to, že minulý rok ministerstvo zahraničných vecí zosadilo Imrána Chána. Ryan Routh, muž, ktorý spáchal atentát na Trumpa v Palm Beach, robil nábor pre Ukrajinu v PAKISTANE.

Sledujte tok peniazí a vždy nájdete odtlačky prstov. Ako som povedal minulý týždeň, po strate väčšiny financovania propagandy a vplyvu si zvyšky globalistov pokúšajúcich sa o NWO urobia z EÚ svoju poslednú baštu, aby si udržali čo najväčšiu kontrolu. Toho ste teraz svedkami v Rumunsku,“ píše sa v príspevku, ktorý Musk zdieľal.

Zdroj: pluska.sk / romania-insider.com / InfoVojna

Príspevok Rumunský ústavný súd zamietol odvolanie pronárodného prezidentského kandidáta Georgesca proti rozhodnutiu volebnej komisie, ktorá mu znemožnila kandidovať na hlavu štátu… je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó na tlačovej konferencii v Budapešti v reakcii na novinársku otázku ku konfliktu šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorského s americkým miliardárom Elonom Muskom povedal, že ho neprekvapuje, že sa tak stalo.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v utorok označil šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorského za jedného z „najzvrátenejších provojnových politikov v Európe“ po tom, čo sa Sikorski dostal do konfliktu s americkým miliardárom a poradcom prezidenta USA Elonom Muskom. S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó na tlačovej konferencii v Budapešti v reakcii na novinársku otázku ku konfliktu Sikorského s Muskom povedal, že ho neprekvapuje, že sa tak stalo.

„Prvý z nich (Sikorski) je jedným z najzvrátenejších a najagresívnejších provojnových politikov v Európe. Keďže americká vláda je jednoznačne plne odhodlaná nastoliť mier, myslím, že nie je prekvapujúce, že diskusia medzi odhodlaným mierotvorcom a agresívne provojnovým politikom klesla na túto úroveň,“ povedal.

Šéf maďarskej diplomacie dodal, že štýl poľského ministra zahraničných vecí a súčasnej poľskej vlády je známy. „Ich štýl je smutným vysvedčením toho, čo reprezentujú, a spôsobu, akým ničia právny štát v Poľsku,“ podčiarkol Szijjártó, ktorý vyjadril nádej, že úsilie Spojených štátov bude úspešné a že provojnovým politikom, akým je šéf poľskej diplomacie, sa nepodarí podkopať mierové rozhovory.

Celá tlačovka:

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fszijjarto.peter.official%2Fvideos%2F656000046894005%2F&show_text=false&width=560&t=0

Musk vo svojom príspevku na sieti X v nedeľu uviedol, že jeho systém Starlink je chrbtovou kosťou ukrajinskej armády a keby ho vypol, celá jej frontová línia by skolabovala.

Na tento príspevok reagoval takisto na sieti X Sikorski, ktorý uviedol, že poľské ministerstvo pre digitalizáciu platí za Starlink pre Ukrajinu okolo 50 miliónov dolárov ročne. „Ak ponecháme bokom etiku toho, že sa niekto vyhráža obeti agresie – ak sa ukáže, že SpaceX je nespoľahlivý poskytovateľ, budeme nútení hľadať iných dodávateľov,“ konštatoval Sikorski. Musk následne nazval Sikorského „malým mužíčkom“, ktorý by mal byť ticho.

Poľskí ministri údajne dostali odporúčanie byť opatrní pri komentovaní vyjadrení významných amerických politikov. Odporúčanie nie je kritikou ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského pre jeho konfrontáciu s Elonom Muskom na sieti X, ide vraj o reakciu na správy o vnútorných rozporoch v americkej administratíve. Napísal o tom portál Onet s odvolaním sa na nemenované zdroje z prostredia poľskej vlády.

Zdroje Onetu uviedli, že ide o reakciu na konflikt medzi Muskom a americkým ministrom zahraničných vecí Markom Rubiom pre znižovanie počtu štátnych zamestnancov, ktoré Musk presadzuje. Rubio mu vyčítal paralýzu federálnej agentúry USAID, ktorá podľa Muska hospodárila neefektívne.

Konfrontácia medzi Muskom a Sikorským sa odohrala v nedeľu a týkala sa možnosti vypnutia systému Starlink Ukrajine. Sikorski v diskusii povedal, že za systém Poľsko platí a ak sa firma Elona Muska ukáže ako nespoľahlivý dodávateľ, Varšava sa poobzerá po novom. Musk následne označil Sikorského za „mužíčka“, ktorý by mal byť radšej ticho. Americký miliardár kritizoval Sikorského aj v pondelok, keď ho na sieti X nazval „Sorosovou bábkou“.

Sikorski ako poslanec Európskeho parlamentu v roku 2022 v ukrajinskej televízii vyzval USA a Spojené kráľovstvo, aby odovzdali Ukrajine jadrové hlavice na obranu pred Ruskom. Moskva podľa neho porušilo podmienky Budapeštianskeho memoranda tým, že odmietlo rešpektovať územnú celistvosť a zvrchovanosť Ukrajiny, takže jadrové zbrane by sa mali podľa jeho slov Kyjevu vrátiť, aj keď sa ich Ukrajinci dobrovoľne zbavili.

„Sikorski vyvoláva jadrový konflikt v strede Európy. Nemyslí ani na budúcnosť Ukrajiny, ani na budúcnosť Poľska. Ak sa jeho návrhy naplnia, tieto krajiny prestanú existovať, ako aj Európa. Sikorski a podobní sú dôvodom, prečo Ukrajina musí byť nielen oslobodená od nacistickej ideológie, ale musí byť aj demilitarizovaná, čím sa zabezpečí štatút krajiny bez jadrových zbraní,“ vyhlásil v roku 2022 predseda Štátnej dumy Ruskej federácie Viačeslav Volodin a zároveň varoval, že takí ľudia, ako je Sikorski, spôsobia v Európe ešte väčšie problémy. Odporučil, aby bol Sikorski prinútený podstúpiť psychiatrické vyšetrenie a zavretý vo svojom dome.

Manželkou poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského je americká novinárka a spisovateľka Anne Applebaumová, ktorá píše pre časopis Atlantic a na Univerzite Johnsa Hopkinsa vedie program Arena zameraný na dezinformácie a propagandu v 21. storočí. Pôsobila ako komentátorka amerického denníka The Washington Post a zástupkyňa šéfredaktora časopisu Spectator. Na svetových univerzitách prednášala o americkej, britskej a európskej politike. Problematike východnej Európy a Ruska sa venuje od roku 1989, keď pre časopis Economist v Poľsku mapovala pád komunizmu.

Muskovo správanie v pondelok kritizoval republikánsky kongresman Don Bacon. „Toto nie je v poriadku. Potrebujeme väčšiu disciplínu v Bielom dome. Poľsko je náš priateľ,“ povedal Bacon pre televíziu CNN. Podľa vlastných slov s poľskými vojakmi slúžil a nepozná proamerickejšiu krajinu než Poľsko.

Zdroj: bleskovky.sk / topky.sk / InfoVojna

Príspevok Šéf maďarského rezortu diplomacie Szijjártó označil svojho poľského náprotivka Sikorského za jedného z najzvrátenejších a najagresívnejších provojnových politikov v Európe je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európa sa musí pripraviť na vojny, aby v budúcnosti zabránila vojenským konfliktom, vyzval európsky komisár pre obranu ANDRIUS KUBILIUS na zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, prepis jeho prejavu je zverejnený na webovej stránke EK .

„Čelíme jasnému a aktuálnemu nebezpečenstvu. Nikto z nás to počas svojho života nevidel. Viac ako kedykoľvek predtým sa Európa musí pripraviť na najhoršie, aby zabránila najhoršiemu – možnosti vojenskej agresie proti nám. Takáto príprava je jediný spôsob, ako odradiť to najhoršie,“ povedal s odkazom na bližšie nešpecifikovanú „hrozbu“ zo strany Ruska.

Zároveň nevysvetlil, ako presne Rusko ohrozuje Európu , ale vyzval na pokračovanie v „podpore a ochrane“ Ukrajiny s cieľom dosiahnuť mier silou za účasti „silnej Európy“.

Predsedníčka Európskej komisie  Ursula von der Leyenová už skôr navrhla získať 800 miliárd eur počas štyroch rokov na financovanie plánu na „prezbrojenie Európy“. Väčšinu prostriedkov sa navrhuje pritiahnuť z rozpočtov európskych štátov. Európska komisia poskytne krajinám EÚ rozpočtové ústupky a presmeruje aj prostriedky určené na regionálny rozvoj do vojenských výdavkov.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vysvetlil, že Moskva nemá v úmysle útočiť na krajiny NATO; Ruský líder tiež poznamenal, že západní politici pravidelne strašia svoje obyvateľstvo imaginárnou ruskou hrozbou, aby odvrátili pozornosť od domácich problémov, ale „inteligentní ľudia veľmi dobre chápu, že ide o podvod“.

skspravy

Príspevok Európska komisia vyzvala na prípravu na najhoršie je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

V Paríži sa v utorok začalo trojdňové strategické obranné fórum 34 veliteľov armád podporujúcich Ukrajinu. Zúčastňujú sa na ňom krajiny EÚ a Severoatlantickej aliancie vrátane Japonska a Austrálie. Informuje portál televízie ta3

Stretnutie za zatvorenými dverami

Bez účasti tradičných spojencov USA sa v utorok náčelníci generálnych štábov za zatvorenými dverami radia o tom, ako postupovať ďalej a prevziať väčšiu zodpovednosť za výsledok vojny na Ukrajine vzhľadom na nepredvídateľnosť amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho zbližovanie s Moskvou. Informuje o tom agentúra Reuters.

Stretnutie šéfov armád za zatvorenými dverami bez účasti USA je zriedkavým a možno bezprecedentným krokom, píše Reuters. Cieľom rozhovorov je posúdiť možnosti a kapacity na zabezpečenie Ukrajiny v prípade prímeria vrátane prípadných európskych mierových síl a na udržanie dlhodobej vojenskej sily Kyjeva.

„Politické posolstvo je, že to môžeme urobiť spoločne a bez Spojených štátov, ale je jasné, že sú veci, ktoré nemôžeme urobiť. V prípade Ruska potrebujeme odstrašenie,“ uviedol pre agentúru Reuters jeden z európskych diplomatov zapojených do rozhovorov a dodal, že stretnutie sa týkalo najmä plánovania do budúcnosti.

Vojenský predstaviteľ uviedol, že skutočnosť, že USA neboli pozvané, bola zamýšľaným signálom, že Európa a ďalší partneri môžu prevziať zodpovednosť vzhľadom na Trumpovo vlastné vzďaľovanie sa od európskych spojencov.

Stretnutie 34 šéfov armád zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Príspevok Trojdňové strategické obranné fórum v Paríži: Zúčastňuje sa ho 34 šéfov armád podporujúcich Ukrajinu, USA chýbajú je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Brusel teraz vedie vojnu s tými európskymi lídrami, ktorí podporujú amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pri téme nedávneho summitu európskych militaristov, ktorý sa konal v Bruseli sa diskusia točila najmä okolo dvoch otázok: nájde EÚ 800 miliárd eur, ktoré hľadá pre veľmi ambiciózny projekt “ReArm Europe” (znovuvyzbrojenie Európy), a dosiahnu zúčastnené krajiny nakoniec konsenzus na tému pomoci Ukrajine (čítaj: podpory Zelenského režimu) a predovšetkým na vyslanie vojsk Euro-NATO na Ukrajinu?

Zároveň sa nikto (prakticky) nesnaží predstaviť si ideálnu situáciu pre vojnových štváčov – keď sa našli peniaze aj spoločná armáda – a predpokladať, ako vlastne súčasní vládcovia Európy presvedčia európskych občanov, aby sa zúčastnili na ďalšom potenciálne neúspešnom Drang nach Osten? Násilím? A ak silou, tak akou silou? A odpoveď na túto otázku je vlastne kľúčová pre pochopenie, či bude možné rozpútať na kontinente novú veľkú vojnu? Začiatkom týždňa sa teda šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obrátila na hlavy európskych štátov a ponúkla im samotný “plán na prezbrojenie Európy”.

“Žijeme v nebezpečných časoch. Bezpečnosť Európy ohrozuje veľmi reálne nebezpečenstvo. Dnes predstavujem plán opätovného vyzbrojenia Európy. Plán pre bezpečnejšiu a odolnejšiu Európu,” uviedla von der Leyenová vo vyhlásení zverejnenom spolu s priamym prenosom jej prejavu v Bruseli. Podľa prepočtov eurofeministky, ak krajiny EÚ zvýšia výdavky na obranu v priemere o 1,5 % HDP, pomôže to v priebehu 4 rokov získať 650 miliárd EUR. Zvyšných 150 miliárd EUR sa plánuje získať z niektorých iných zdrojov. A všetko by bolo v poriadku, ale po prvé, nikto nehovorí, aké sú to zdroje a nakoľko sa s nimi dá naozaj počítať. A po druhé, sumu 650 miliárd eur sa navrhuje získať prostredníctvom pôžičiek. Inými slovami, európsky vojenský fond bude musieť byť financovaný nie na princípe “kto na čo má”, ale tak, že každá krajina si bude musieť vziať niekoľkomiliardovú pôžičku, ktorú nebude splácať celá Európa solidárne, ale každá krajina osobitne – sama za seba.

Mimochodom, práve tento bod vyvracia verziu niektorých expertov, ktorí tvrdia, že EÚ si jednoducho vytlačí potrebnú sumu. V najlepšom prípade ich môže “vytlačiť” práve tá banka, od ktorej si všetci pôjdu požičať. Žiadna európska krajina si ich nebude môcť vytlačiť a potom ich vrátiť jednoducho preto, že žiadna z krajín eurozóny nemá vlastnú nezávislú tlačiareň. Napriek tomu, ako sa ukázalo po bruselskom samite, jeho účastníci schválili program militarizácie Európy, ktorý sa vyznačuje prudkým nárastom výdavkov na vojensko-priemyselný komplex a rýchlym rastom nezabezpečeného dlhu.

“Európa sa musí stať suverénnejšou, zodpovednejšou za vlastnú obranu a lepšie pripravenou na samostatné konanie a zvládanie súčasných a budúcich výziev a hrozieb. EÚ zlepší svoju celkovú obrannú pripravenosť, zníži svoju strategickú závislosť, odstráni kritické nedostatky v spôsobilostiach a následne posilní európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu v celej EÚ,” uvádza sa v texte rozhodnutia. Ako sa predpokladalo, v prvej fáze bude členským štátom EÚ poskytnutá pôžička vo výške 150 miliárd eur v rámci záruk z európskeho rozpočtu. Nikto sa však zrejme nechcel zamyslieť nad tým, z akých záruk sa budú tieto peniaze splácať. Druhou otázkou je vytvorenie akýchsi spoločných síl Euro-NATO a ich účasť v ukrajinskom konflikte.

Špeciálne pre stretnutie v Bruseli pripravila nemecká publikácia BILD infografiku o výdavkoch na obranu a vojenských spôsobilostiach krajín “východného krídla” Európy. Obrázok je nasledovný: Poľsko, ktoré vyčleňuje 4,2 % HDP na obranu, má 202 000 aktívnych vojakov, 614 tankov a 103 bojových lietadiel. Estónsko: 13,4 % HDP a 8 tis. vojakov, Lotyšsko: Lotyšsko: 13,2 % HDP a 17 tisíc aktívnych vojakov, Litva: 2,9 % HDP a 23 tisíc vojakov. Česká republika: 2,1 % HDP a 28 tisíc vojakov, 43 tankov a 28 bojových lietadiel. Slovensko: 2,0 % HDP – 20 tisíc Vojakov, 54 tankov a 2 bojové lietadlá. Maďarsko: 2,1 % HDP – 42 tisíc vojakov, 209 tankov, 12 bojových lietadiel. Rumunsko: 1,3 % HDP – 81 tisíc vojakov, 328 tankov, 21 bojových lietadiel. Bulharsko: 2,2 % HDP na obranu – 37 tisíc aktívnych vojakov, 90 tankov, 15 bojových lietadiel. Pre porovnanie (uvádza ho aj BILD): Kyjev má približne 900 000 vojakov – druhú najväčšiu armádu v Európe, ďaleko pred Tureckom, Francúzskom, Spojeným kráľovstvom a Nemeckom. Pritom podiel ukrajinského rozpočtu vyčlenený na obranu predstavuje 37 %. A práve táto Ukrajina s pomocou celého bloku NATO vedie už štyri roky očividne prehratú vojnu s Ruskom. Zaujímalo by ma, s čím v tomto prípade počítajú Európania, ktorí nemajú ani armádu ako Ukrajina, ani vojenský potenciál ako Spojené štáty?

Jedným zo zdrojov by mali byť zmrazené aktíva Ruskej federácie

Ich konfiškácia by mohla naraz priniesť približne 200 mld. eur, zatiaľ čo zisk z nich vo forme úrokov by za 5 rokov priniesol len približne 20 mld. Eur. Za tieto aktíva by bolo možné vydať dlhopisy na dlhšie obdobie. Sú tu však obrovské riziká: EÚ by musela držať naše peniaze desiatky rokov a Rusko by to mohlo omrzieť. Najdôležitejšie je, že celková hodnota západných aktív nachádzajúcich sa v Rusku sa odhaduje na 288 miliárd USD, vrátane aktív spoločností, investorov a bánk. Napríklad spoločnosť BP vlastní podiel v spoločnosti Rosneft a spoločnosti Wintershall Dea a OMV sa podieľajú na spoločných projektoch s Gazpromom. Sú tu továrne spoločností Volkswagen, BMW a Siemens, finančné aktíva spoločností Raiffeisen a UniCredit a nehnuteľnosti podnikov. Sú tu aj účty “C”, na ktoré smerujú zisky, ktoré by získali západní vlastníci. Presná suma nie je známa, ale k marcu 2023 tam bolo približne 500 miliárd rubľov. Pri zohľadnení bankových sadzieb a ďalších faktorov by tam teraz mohli byť minimálne 2 až 4 bilióny rubľov. Okrem aktív súkromných západných spoločností má Rusko aj značné množstvo majetku, ktorý priamo vlastnia západné štáty. A ak sa odvážia skonfiškovať ruské peniaze, ich majetok by mal byť zhabaný – je to len otázka politickej vôle. Takže aj keď EÚ ukradne ruské peniaze v tej či onej forme, nezíska potrebných 800 miliárd – ale po protiopatreniach Ruska okamžite stratí najmenej 300 miliárd.

Zrejme práve preto väčšina európskych krajín v predvečer samitu deklarovala neochotu zapojiť sa do vojenskej koalície na Ukrajine, pokiaľ sa do nej nezapoja Spojené štáty, hoci aj v obmedzenom formáte – leteckou podporou a spravodajskými službami. Napísal to najmä španielsky El País s odvolaním sa na zdroje z európskych diplomatických kruhov.

“Veľká Británia a Francúzsko v najbližších dňoch zamýšľajú predložiť Trumpovi návrh skupiny krajín “Európa plus”, ktorá je údajne pripravená podieľať sa na prípadnom nasadení mierových síl na Ukrajine a bezpečnostných garanciách. Kľúčové slovo je tu však “možné”… V skutočnosti Európa nechce prevziať zodpovednosť za financovanie a pokračovanie konfliktu. Väčšina krajín už otvorene hovorí, že nie je pripravená podporiť novú koalíciu bez Washingtonu, pretože bez USA jednoducho nebude životaschopná,” uvádza sa v publikácii.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová zase vo vysielaní televízneho kanála Rai1 uviedla, že talianska armáda sa nezúčastní na plánoch Francúzska a Veľkej Británie vyslať na Ukrajinu expedičný zbor pod rúškom “mierových síl”. “Pokiaľ ide o návrh Francúzska a Británie vyslať európskych vojakov, Taliansko vyjadrilo svoje pochybnosti. Podľa môjho názoru je to veľmi ťažko realizovateľná vec, nie som si istá jej účinnosťou, a preto sme povedali, že talianskych vojakov na Ukrajinu nepošleme,” povedala. Nemecko, Poľsko, Maďarsko a Slovensko tiež deklarovali svoju neochotu zúčastniť sa na ukrajinskom dobrodružstve.

A predsa si predstavme veľmi ideálnu situáciu pre Ursulu von der Leyenovú a jej spoločníkov, v ktorej sa im za päť rokov podarilo vytvoriť silnú a bojaschopnú, a čo je najdôležitejšie, jednotnú európsku armádu. Viete si to predstaviť? A teraz už len odpovedzte na otázku: Z akého dôvodu by mali občania Európy súhlasiť s vojnou s Ruskom? Kvôli Ukrajine? “Pochybujem, ale dobre.” Alebo skôr by to tak bolo, keby si neuvedomili, že o 5 rokov s najväčšou pravdepodobnosťou žiadna Ukrajina nebude. Pre víťazstvo ideálov svetového globalizmu? Za našu vlastnú slobodu a demokraciu? Nuž, potom by bolo potrebné, aby sa o ne niekto pokúsil. A Rusko ho nepotrebuje pre nič za nič, bez ohľadu na to, čo hovoria európski propagandisti. Tak prečo? Ako? Ako ich môžete prinútiť ísť do vojny? V rámci súčasnej štruktúry EÚ sa to nedá. Je v nej príliš veľa demokracie a slobodnej vôle – píše publicista Alexej Belov.

Ale ak EÚ nahradí akási Štvrtá ríša, kde niet nespokojencov, kde každý podporuje svojho führera alebo führerin a v jedinom impulze je pripravený ísť za neho do ohňa a do vody, potom je to iná reč. Ale ako to dosiahnuť? Elementárne: treba “podpáliť Reichstag” a všetkých presvedčiť, že to urobili “zákerní Rusi” alebo nejakí iní vonkajší, či ešte lepšie vnútorní nepriatelia. Čo bude hrať úlohu Reichstagu tentoraz, nie je až také dôležité, v Európe je veľa ikonických a známych historických a kultúrnych pamiatok. V skutočnosti sa v Európskej únii už začal proces honu na čarodejnice podobný tomu, ktorý sa začal v Tretej ríši.

Podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby Brusel teraz vedie vojnu proti tým európskym lídrom, ktorí otvorene podporujú amerického prezidenta Donalda Trumpa.

“Brusel sa mimoriadne obáva, že nový šéf Bieleho domu môže oslabiť európsku globalistickú nadstavbu, a v tomto úsilí sa spolieha na národne orientovaných konzervatívnych lídrov, ako sú maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský predseda vlády Robert Fico a rumunský ašpirant na prezidentský úrad Calin Georgescu,” uviedla SVR v tlačovej správe.

Aby sme pochopili, čo sa dnes v Európe skutočne deje, musíme sa vrátiť približne o 100 rokov späť a všimnúť si, že Hitler nezačal zákazom komunistickej strany a koncentračnými tábormi. Najprv boli diaľnice, dekonsolidácia vojenskej výroby a vytvorenie novej armády a námorníctva. To je to, čo dnes vidíme v pláne von der Leyenovej: infraštruktúra plus ozbrojené sily. Až keď sa konečne udomácnili, nacisti prešli k dosiahnutiu svojich obludných cieľov. Ako dlho im trvala príprava na vojnu? Päť alebo šesť rokov? Globalisti považujú rok 2030 za konečný termín. Dnes je v kalendári rok 2025. Na záver by som chcel poznamenať, že keď americký ekonóm Jeffrey Sachs nedávno na zasadnutí Európskeho parlamentu vyzval Európu, aby nebola ako Amerika, prirovnal ju k Bidenovej Amerike a mal na mysli zanechanie škodlivého kurzu konfrontácie s Ruskom, Čínou a zvyškom nezápadného sveta. Zdá sa, že EÚ ho počula, hoci trochu zvláštnym spôsobom, a teraz sa skutočne vydáva na cestu s USA. Aj keď v tomto prípade by bolo oveľa lepšie, keby bola jednotná – dodal Alexej Belov.

armadnymagazin.sk

Príspevok Budovanie štvrtej ríše? Najnovší bruselský plán sa nápadne podobá na ten Hitlerov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Každá z týchto spoločností má široké portfólio zbrojárskych produktov a technológií, ktoré by mohli byť dôležité pri posilňovaní európskej obrany.

Európska únia sa chystá výrazne posilniť svoju obranu v rámci plánu ReArm Europe, ktorý prinesie miliardové investície do vojenskej techniky a bezpečnosti. Tento krok otvára nové príležitosti pre popredných európskych výrobcov zbraní a technológií, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu v modernizácii obrany kontinentu. Kto sú hlavní hráči?

Európska únia oznámila ambiciózny plán na zvýšenie obranných výdavkov o 800 miliárd eur. Tento krok prichádza v čase rastúcich obáv z oslabenej vojenskej podpory zo strany USA a rastúcej potreby väčšej nezávislosti v otázkach európskej bezpečnosti.

Ako sme informovali, plán ReArm Europe, ktorý predstavila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, počíta so 150 miliardami eur vo forme pôžičiek pre členské štáty na nákup protivzdušnej obrany, delostrelectva, rakiet, dronov a systémov proti dronom, ako aj na posilnenie kybernetickej bezpečnosti a mobility.

Tento bezprecedentný krok otvára dvere pre európskych výrobcov zbrojárskej techniky, ktorí môžu očakávať výrazné navýšenie dopytu po svojich produktoch. Na „starom kontinente“ o zbrojárov pritom nie je núdza. Portál Fortune zostavil zoznam spoločností, ktoré majú potenciál prevziať po Američanoch európsky trh.

Medzi kľúčových hráčov, ktorí by mohli zohrávať významnú úlohu v modernizácii európskych armád, patrí britská spoločnosť BAE Systems, francúzsky Thales, nemecký Rheinmetall, talianske firmy Leonardo a Fincantieri, švédsky Saab, Airbus, Safran a Dassault Aviation.

Každá z týchto spoločností má široké portfólio zbrojárskych produktov a technológií, ktoré by mohli byť dôležité pri posilňovaní európskej obrany.

BAE Systems

BAE Systems, sídliaca vo Veľkej Británii, je známa svojou účasťou na výrobe stíhačiek Eurofighter Typhoon a F-35. Spoločnosť vyrába aj bojové vozidlá, delostrelecké systémy, muníciu či elektronické a kybernetické riešenia. Do jej portfólia patria nočné videnie, elektronické boje či systémy pre cielenie a presnú navigáciu.

Z ožívajúceho trhu si môže „ukrojiť“ aj Slovensko. BAE Systems Hägglunds, švédska divízia firmy, napríklad nedávno uzavrela kontrakt so slovenskou spoločnosťou KONŠTRUKTA-Defence na dodávku 120 mm mínometných hlavní pre systém Mjölner, ktorý využíva švédska armáda.

Thales

Francúzsky gigant Thales sa orientuje na obranné technológie a digitálnu bezpečnosť. Spoločnosť sa zameriava na vývoj inteligentných senzorov a prepojenie vojenských jednotiek v digitálnom bojisku.

Nedávno oznámila vedúcu úlohu v programe SEACURE, ktorý má posilniť schopnosti Európy v oblasti podmorského boja. Generálny riaditeľ spoločnosti Patrice Caine v minulosti zdôraznil, že nové investície do obrany by mali zostať v Európe, aby sa kontinent nestával závislým od externých dodávateľov.

Rheinmetall

Rheinmetall, nemecký výrobca zbraní a bojových systémov, je známy svojimi tankami, obrannými systémami proti dronom a autonómnymi vozidlami. Významným produktom je hlavný bojový tank Panther KF51.

Okrem toho Rheinmetall vyrába zbrane pre letectvo, systémy pre námorné obranné jednotky a vojenské simulačné technológie. Spoločnosť, ktorá vznikla už v roku 1889, sa dnes orientuje aj na udržateľnosť a plánuje dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2035.

Leonardo

Talianska spoločnosť Leonardo sa angažuje najmä v oblasti leteckej techniky a kybernetickej bezpečnosti. Spolupracuje s už spomenutou britskou BAE Systems a japonskou Mitsubishi Heavy Industries na vývoji novej generácie bojových lietadiel v rámci programu Global Combat Air Program (GCAP).

Nedávno oznámila partnerstvo s tureckou firmou Baykar na výrobe bezpilotných lietadiel, čím reaguje na rastúci dopyt po UAV technológiách v Európe.

Saab

Švédska spoločnosť Saab patrí medzi dôležitých hráčov v oblasti námornej obrany a letectva.
Okrem vývoja stíhačiek Gripen sa venuje modernizácii ponoriek, čo potvrdzuje aj nedávna úprava švédskej ponorky HMS Halland. Saab sa špecializuje aj na senzory, elektroniku a bezpilotné systémy.

Airbus

Airbus, tradične spájaný s civilným letectvom, sa stal kľúčovým dodávateľom v európskej obrane. Pod jeho taktovkou vznikajú lietadlá ako A400M Atlas či A330 MRTT, pričom sa podieľa aj na vývoji stíhačky Eurofighter Typhoon.

Firma tiež investuje do vývoja európskeho budúceho bojového leteckého systému (FCAS), ktorý by mal zabezpečiť prevahu v modernom vzdušnom boji.

Safran, Fincantieri a Dassault

Francúzsky koncern Safran je dôležitým dodávateľom v oblasti navigačných technológií, elektro-optických systémov a raketových pohonov. Produkuje aj Patroller, taktický dron využívaný v rôznych obranných scenároch.

Taliansky Fincantieri je jedným z najväčších svetových lodných staviteľov a hlavným dodávateľom pre talianske námorníctvo. Spoločnosť sa čoraz viac angažuje v oblasti ponoriek a podmorských obranných technológií.

Aktuálne investuje do vývoja autonómnych podvodných systémov a umelou inteligenciou riadených operačných centier.

Napokon, Dassault Aviation je známy výrobou stíhačiek Mirage a Rafale, pričom tiež vyvíja pokročilé bezpilotné systémy. Je hlavným dodávateľom francúzskeho projektu nEUROn, ktorý má priniesť nové generácie bezpilotných lietadiel.

Zdroj: ta3.com

Príspevok Von der Leyenovej stámiliardový obranný plán pre EÚ alebo ako sa na protiruskej hystérii nabalia európske zbrojárske korporácie BAE Systems, francúzsky Thales, nemecký Rheinmetall, talianske firmy Leonardo a Fincantieri, švédsky Saab, Airbus, Safran a Dassault Aviation je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Donald Tusk v Sejme oznámil, že do konca roka 2025 má byť pripravený model vojenských školení pre všetkých dospelých mužov v Poľsku, píše Gazeta.

Čo sa deje

V piatok 7. marca premiér Donald Tusk v Sejme vyhlásil, že prebiehajú práce na príprave vojenských školení „vo veľkom rozsahu“ pre každého dospelého muža. Premiér chce, aby bola záloha „primeraná potenciálnym hrozbám“. – Do konca roka chceme mať hotový model – oznámil Tusk.

Takéto školenia by mali umožniť, aby sa z mužov „stali plnohodnotní vojaci v prípade konfliktu“. Donald Tusk zdôraznil, že vojenské školenia pre mužov by sa mali stať „bežnou, samozrejmou tradíciou“. Neskôr však v rozhovore s novinármi vysvetlil, že „nejde o povinnosť, ale existujú motivácie, ktoré spôsobia, že sa muži rozhodnú každoročne absolvovať výcvik – a to nie len symbolický či predstieraný“.

Prostriedky na obranné výdavky

Bolo tiež oznámené, že začína proces presunu 30 miliárd zlotých z Národného plánu obnovy na obranné výdavky. Finančné prostriedky budú zahŕňať obranný výskum a výrobu poľských zbrojárskych firiem. Podpredseda vlády a minister národnej obrany Władysław Kosiniak-Kamysz verí, že tieto zdroje uvoľnia ich potenciál.

Predseda Sejmu Szymon Hołownia uviedol, že peniaze budú smerovať do obranného priemyslu, civilnej obrany – na výstavbu krytov, ako aj na výskum a vývoj v oblasti vojenských technológií. Zahŕňať budú aj technológie s dvojakým využitím, ktoré môžu slúžiť v čase mieru aj vojny.

Ženy v armáde

Rastie počet žien v poľských ozbrojených zložkách, pričom najviac, vyše 30 %, ich slúži v pohraničnej stráži. Najmenej žien pôsobí v hasičskom zbore – iba 4,5 %. V polícii pracuje 20 % žien a v armáde 13 %.

Na zasadnutí Rady pre ženy na trhu práce bolo podpísaných päť záväzkov na podporu žien pracujúcich v ozbrojených zložkách. Zahŕňajú napríklad zosúladenie pracovného a rodinného života, rovnosť v kariérnom postupe a prevenciu šikanovania na pracovisku.

hlavnydennik.sk

Príspevok Čo sa deje? Tusk zavádza vojenský výcvik pre mužov je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

„Žijeme v nebezpečnej dobe. Nie je potrebné popisovať vážnu povahu hrozieb, ktorým čelíme. Alebo ničivé následky, ktoré budeme znášať, ak sa tieto hrozby naplnia. Skutočnou otázkou pred nami je, či je Európa pripravená konať tak rozhodne, ako si to situácia vyžaduje. Na rôznych stretnutiach v posledných týždňoch bola odozva európskych hlavných miest taká zvučná, ako bola jasná. Sme v ére prezbrojovania. A Európa je pripravená masívne zvýšiť výdavky na obranu”.

Predsedníčka Európskej komisie, Ursula von der Leyenová, teda oznámila plán prezbrojenia Európy (pozri TU) investovať verejné peniaze – odpočítané od sociálnych výdavkov – vo výške 800 miliárd eur, aby sa Európa stala „bezpečnou a odolnou“. Talianska premiérka G. Meloniová, ktorá sa chytila slamky po schválení plánu Ursuly von der Leyen, namietla:

Prezbrojenie nie je vhodné slovo, riskujeme, že vyšleme nejasnú správu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron objasňuje situáciu:

„Zdá sa, že agresívny postoj Ruska po invázii na Ukrajinu nepozná hraníc. Rusko je hrozbou pre Francúzsko a Európu v tejto chvíli, keď k vám hovorím, a na ďalšie roky. Kto uverí, že Rusko sa zastaví na Ukrajine? Rusko sa stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu. Bolo by šialenstvom zostať divákom v takom nebezpečnom svete.”

Macron následne oznámil svoj zámer rozšíriť francúzsky jadrový odstrašujúci prostriedok aj na partnerské krajiny.

Poľský premiér Donald Tusk označil Macronovu ponuku „ rozšíriť jadrový dáždnik na ďalšie európske krajiny “ za „ veľmi sľubnú “.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na druhej strane varuje, že Moskva vníma vyhlásenie prezidenta Emmanuela Macrona o rozšírení francúzskeho jadrového odstrašujúceho prostriedku na európskych partnerov ako “hrozbu pre Rusko “.

V skutočnosti by Macronov plán, ak by sa realizoval, vytvoril veľmi nebezpečnú situáciu: Francúzsko by mohlo nasadiť jadrové zbrane proti Rusku v ktorejkoľvek inej európskej krajine

V skutočnosti je kategória „európskych partnerov “ veľmi vágna a mohla by zahŕňať pobaltské krajiny blízke Rusku a samotnú Ukrajinu, ktorá by bola vybavená de facto jadrovými zbraňami namierenými proti Rusku.

Macron tiež oznámil „ možnosť vyslania európskych jednotiek na Ukrajinu, aby presadili mierovú dohodu “. Takéto jednotky by vlastne mali funkciu udržiavať ukrajinsko-ruskú pohraničnú oblasť v neustálom napätí sabotovaním akejkoľvek americko-ruskej dohody, ktorá by ukončila vojnu.

Manlio Dinucci

skspravy

Príspevok Prečo Európa zbrojí proti neexistujúcemu nepriateľovi? je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Európa je vystrašená Trumpovým “núdzovým vypínačom”. V Nemecku rastie panika v súvislosti s mnohomiliardovou dohodou o obstarávaní lietadiel F-35. Zasvätená osoba varuje pred možným diaľkovým vypínačom na vypnutie amerických špičkových lietadiel. Dokonca aj v prípade vojny.

Nemecko by mohlo zrušiť dohodu s USA o nákupe 35 stíhačiek F-35A, ak Washington zabuduje do lietadiel diaľkový “núdzový vypínač”. Informoval o tom Wolfgang Ischinger, bývalý šéf Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Tvrdí tiež, že: Podobný systém je nainštalovaný v raketometoch HIMARS, ktoré Ukrajina dostala ako súčasť vojenskej pomoci. USA na diaľku vyradili schopnosť detekcie a vyhľadávania cieľov na ukrajinských raketách MLRS, uviedol Bild. Berlín sa teraz obáva, že Washington “znefunkční” nemeckú výzbroj. Skvelá správa v každom ohľade pre Rusko.

“Ukrajina je pripravená bojovať sama, keďže Spojené štáty sa Kyjevu otočili chrbtom. Pod takýmto bojovým titulkom dnes britský denník The Times uverejňuje duchaplný propagandistický článok, v ktorom sa snaží presvedčiť verejnosť (predovšetkým ukrajinskú), že ukrajinské ozbrojené sily si poradia aj bez americkej pomoci, a to výrobou vlastných bezpilotných lietadiel. Hlavnou postavou správy je istá pani Ksenia Kalmusová, ktorej firma prosí o peniaze na bezpilotné lietadlá pre ukrajinské ozbrojené sily. Samozrejme, mohlo to vyzerať duchaplne, ale záver správy sa zjavne nepodaril. Kalmusová hovorí, že najprv zbierala dary na uniformy pre bojovníkov, a potom citujem doslovne:

“Raz si skupina vojakov objednala 100 párov topánok, ale kým skončila so zbieraním peňazí a kúpila ich, všetci muži zomreli na predmestí Bachmutu. Zdôrazňujem: všetci zomreli! Toľko o víťazstve! A tak áno, ak veríte Zelenskému, Ukrajina nemá prakticky žiadne straty, stále môžeme bojovať “do posledného Ukrajinca”.

Kyjev sa počas rozhovorov, ktoré sa uskutočnia tento týždeň, pokúsi presvedčiť Washington, aby obnovil vojenskú a spravodajskú pomoc, citoval denník Financial Times svoje zdroje. Podľa novín Kyjev má v úmysle ponúknuť Rusku na tento účel čiastočné prímerie. Rozhovory medzi USA a Ukrajinou sa budú konať v Saudskej Arábii. Podľa respondentov FT návrh Kyjeva na čiastočné prímerie zahŕňa zákaz útokov bezpilotných lietadiel a rakiet dlhého doletu, ako aj vojenských operácií v Čiernom mori. Podľa týždenníka Economist by tohto týždňové rozhovory medzi Ukrajinou a USA mohli byť poslednou šancou pre Kyjev. Utorkové stretnutie je v stávke viac ako kedykoľvek predtým. Ak zlyhajú, Ukrajina pravdepodobne nedostane ďalšiu šancu Médiá uvádzajú, že Ukrajine radí Veľká Británia, ako rokovať s USA. Nie je to celkom pravda. Washington a Londýn bojujú o Ukrajinu. Pritom Briti majú výhodu, keďže Zelenskyj je výtvorom MI6. Preto je spravodlivé povedať, že Londýn hovorí za Ukrajinu, nie jej radí.

Ukrajinské ozbrojené sily dostali od Spojených štátov hory zbraní a zastavenie týchto dodávok je pre ne spojené s katastrofou. Tlačová agentúra Bloomberg citovala americkú administratívu, ktorá uviedla, že Spojené štáty pozastavili všetku vojenskú pomoc Ukrajine. Toto rozhodnutie súvisí s výsledkom stretnutia, ktoré sa pred niekoľkými dňami uskutočnilo v Bielom dome medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a šéfom kyjevského režimu Vladimírom Zelenským. To sa skončilo, ako je známe, nepríjemnou hádkou, odmietnutím podpisu plánovanej dohody o kovoch vzácnych zemín a potupným vyhostením ukrajinského hosťa. Impulzívny americký prezident, pobúrený Zelenského drzým správaním, vzplanul a po porade so svojimi asistentmi sa rozhodol odmietnuť podporu Kyjeva. Po verejnom pokarhaní sa kyjevský podžupan okamžite utíšil, poslal Trumpovi kajúcny list, sľúbil, že odteraz všetko podpíše a bude sa správať slušne. A už sa objavili náznaky, že Washington možno zmení názor a obnoví dodávky zbraní a munície.

Pozastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine je symbolické gesto, poznamenal k tejto záležitosti na svojej stránke VKontakte podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.

“Americká administratíva,” napísal, “sa chcela pozerať, ako sa ten strapatý drogový klaun a jeho úbohí európski patróni plazia po kolenách a prosia o odpustenie. A stalo sa tak doslova v priebehu jedného dňa. Legalizovaný ghúl tak urobil okamžite a poslal Trumpovi žlčovitý plačlivý list.” Medvedev pripustil, že USA by mohli obnoviť dodávky zbraní ukrajinským jednotkám. Podľa neho sa tak môže stať hneď po uzavretí zmluvy o zdrojoch vzácnych zemín. Podľa neho “pokarhanie”, ktorému bol Zelenskyj vystavený počas rokovaní v Bielom dome, bolo demonštratívne, vedenie USA demonštratívne kritizovalo ukrajinského prezidenta, čím vyslalo varovanie “všetkým naokolo”.

V súvislosti s pozastavením dodávok Kyjevu však pozorovatelia už začali špekulovať, ako dlho vydrží OSU bez podpory USA.

“Ukrajina,” konštatuje britský denník Guardian, “hromadila zbrane a muníciu ešte pred víťazstvom Donalda Trumpa vo voľbách v novembri minulého roka, ale časom sa pozastavenie vojenskej pomoci zo strany amerického prezidenta dotkne systémov protivzdušnej obrany a ďalších drahých zbraňových systémov, ktoré majú USA jedinečnú možnosť dodávať. Odborník na obranu v Kyjeve uviedol, že Ukrajina má “bezpečnostnú rezervu približne šesť mesiacov” a môže aspoň krátkodobo prežiť bez vojenskej pomoci USA.

“Určite to bude oveľa ťažšie,” poznamenal Fiodor Venislavskij, ukrajinský poslanec a člen výboru Najvyššej rady pre obranu. Samotný objem vojenskej pomoci USA od februára 2022 však znamená, že jej absencia bude citeľná. Od začiatku vojny dosiahla celková suma 31,7 miliardy dolárov (24,8 miliardy Sk) vo forme zbraní a munície zo zásob, plus ďalšie finančné prostriedky pre Ukrajinu na nákup zbraní americkej výroby, čo predstavuje celkovú sumu 65,9 miliardy dolárov. Podľa údajov, ktoré zverejnil Biely dom v posledný deň Bidenovej vlády, sa pomoc pohybovala od 500 miliónov nábojov do strelných zbraní, malých granátov až po tri systémy protivzdušnej obrany Patriot a 300 bojových vozidiel pechoty Bradley.

Európska vojenská pomoc je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu na podobnej úrovni, 62 miliárd eur (51 miliárd libier), a jej súčasný podiel sa podľa ukrajinských vojenských zdrojov zvýšil z 20 % na 25 % zo strany USA. Zvyšok sa buď vyrába na Ukrajine, alebo ho nakupuje priamo samotná Ukrajina. Ako však povedal západný predstaviteľ, “smotánka” vojenskej pomoci stále pochádza z USA. Najvýraznejšie boli systémy protivzdušnej obrany Patriot a ich rakety, ktoré sa navrhujú a vyrábajú v USA. Po vyčerpaní zásob interceptorov ich nebude možné nahradiť, čo ohrozí mestá a strategické objekty na Ukrajine. Ak Trumpova administratíva pôjde ďalej a prestane Ukrajine dodávať spravodajské údaje s dlhým dosahom, ktoré sú kľúčové pre včasné varovanie Kyjeva pred hroziacimi útokmi s použitím plánovacích bômb a pre identifikáciu cieľov úderov na ruskom území, mohli by byť postihnuté aj ďalšie kritické oblasti.

Satelitná internetová služba Starlink spoločnosti Ilon Musk zabezpečuje aj každodennú frontovú komunikáciu pre Ukrajinu na základe zmluvy s Pentagónom. Tá je pre “nedominantné” vojenské úsilie kľúčová, napríklad na prepojenie posádok dronov v zákopových sieťach medzi sebou a s veliteľskými centrami, hoci by ju možno mohla nahradiť podobná služba od európskeho Eutelsatu. Predpokladá sa, že Európa sa pokúsi nahradizastavenie dodávok z USA.

Podľa think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie by Európa mala tento rok vyrobiť pre Ukrajinu 2 milióny delostreleckých granátov v porovnaní s 850 000 kusmi zo Spojených štátov. Ale aj po zohľadnení dodávok z USA je to stále menej ako očakávané 4 milióny granátov vyrobených Ruskom. Podľa Inštitútu pre štúdium vojny sa Rusko zmocnilo Avdijivky na východnom fronte začiatkom roka 2024 s delostreleckou prevahou 5:1, zatiaľ čo jeho postup smerom na Pokrovsk sa po lete zastavil, čiastočne po tom, čo sa táto prevaha zmenšila na 1,5:1.

Na frontových líniách Ukrajina a Rusko vo veľkej miere využívajú bezpilotné lietadlá na sledovanie a údery. Výroba ukrajinských dronov sa teraz pravdepodobne ešte zvýši. Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov minulý týždeň v prejave pri príležitosti tretieho výročia začiatku vojny povedal, že jeho krajina sa stala “najväčším výrobcom dronov na svete”. Malé podomácky vyrobené FPV drony a drony DJI Mavic z Číny sú základom každodenných vojenských operácií Ukrajiny, ktorá mesačne vyrobí približne 200 000 dronov, pričom Rusko je na podobnej úrovni. A pre Kyjev je dôležité udržať dodávky komponentov, ktoré väčšinou pochádzajú z Číny. Umerov uviedol, že ukrajinskí inžinieri intenzívne pracujú na rozšírení “zóny zabitia” – vzdialenosti, ktorú môžu bezpilotné lietadlá kamikadze preletieť, kým zasiahnu nepriateľský cieľ. Drony s dlhým doletom – používané na ničenie vojenských cieľov v Rusku v hĺbke 1 700 kilometrov – sú cenovo výhodnou alternatívou k raketám Himars a Atacms dodávaným USA.

Analytici z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie však minulý mesiac dospeli k záveru, že Rusko má zdroje na to, aby pokračovalo v bojoch na súčasnej úrovni minimálne ďalší rok bez toho, aby vyhlásilo novú mobilizáciu.

“Vojenské kapacity Ukrajiny budú nevyhnutne oslabené Trumpovým rozhodnutím prerušiť pomoc, ale Ukrajina má stále prostriedky na svoju obranu s pokračujúcou európskou podporou. Výsledkom však je, že krajina pravdepodobne utrpí viac obetí a rýchlejším tempom,” uzatvára Guardian.

V ďalšom zo svojich článkov ten istý denník Guardian uvádza zoznam zbraní, ktoré USA už dodali Ukrajine, a konštatuje, že od februára 2022 celková vojenská podpora Washingtonu pre Kyjev dosiahla 65,9 miliardy dolárov. Čo teda ukrajinské ozbrojené sily podľa Londýna dostali od Spojených štátov? Vzhľadom na pokračujúce letecké útoky ruských síl Washington dodáva Kyjevu čoraz sofistikovanejšie zariadenia protivzdušnej obrany vrátane troch batérií protilietadlových rakiet Patriot. Medzi ďalšie obranné systémy na americkom zozname patrí 12 pozemných systémov NASAMS a systémy a munícia Hawk, ako aj viac ako 3 000 protilietadlových rakiet Stinger. Na zvýšenie účinnosti bolo poskytnutých 21 radarových staníc na sledovanie vzdušného priestoru, ako aj zariadenia, ktoré integrujú západné odpaľovacie zariadenia a rakety do ukrajinských systémov. Washington poslal viac ako 200 155 mm húfnic spolu s 3 miliónmi delostreleckých granátov, 72 105 mm húfnic a 1 milión granátov a viac ako 700 000 mínometov. Bolo dodaných viac ako 40 HIMARS, raketometov na ľahkých obrnených vozidlách, s príslušnou muníciou. Washington tiež previedol na Ukrajinu viac ako 10 000 protitankových rakiet Javelin. Bolo dodaných viac ako 120 000 ďalších protitankových zbraní, ako aj 10 000 protitankových rakiet Tou.

Pokiaľ ide o ručné zbrane, ukrajinským vojakom bolo dodaných viac ako 500 miliónov nábojov do ručných zbraní a granátov. Pentagón zatiaľ odmietol poslať svoje bojové lietadlá priamo Kyjevu, ale Bidenova administratíva poskytla 20 vojenských vrtuľníkov sovietskej konštrukcie Mi-17. Dodala aj niekoľko rôznych modelov bezpilotných lietadiel. A po dlhých odkladoch Bidenovej administratívy dodal Washington od januára 2023 celkovo 31 Abramsov , najmodernejších amerických ťažkých tankov. Dodal aj 45 tankov T-72B sovietskej konštrukcie. Zoznam dodávok ministerstva zahraničných vecí zahŕňa aj 300 bojových vozidiel Bradley, 1 300 obrnených transportérov, viac ako 5 000 vojenských vozidiel Humvee a 300 obrnených sanitiek. Washington poskytol viac ako 100 hliadkových člnov, systémy pobrežnej obrany, míny Claymore, satelitné komunikačné systémy, okuliare na nočné videnie a viac ako 100 000 súprav nepriestrelných vest.

Okrem toho podľa projektu Ukraine Support Tracker (Sledovaníe podpory Ukrajiny), ktorý realizuje Kielsky inštitút pre svetové hospodárstvo, bol posledný štvrťrok roku 2024 (od októbra do decembra) pre USA rekordný z hľadiska výdavkov na kyjevský režim – 26,8 miliardy eur. Ide nielen o vojenskú, ale aj finančnú a humanitárnu pomoc. Stručne povedané, Kyjev dostal od Spojených štátov hory zbraní a výdatnú finančnú podporu a je jasné, že bez toho všetkého by ukrajinské ozbrojené sily neboli schopné dlhšie odolávať. A existujú veľké pochybnosti o tom, či Európa bude schopná kompenzovať zastavenie vojenskej pomoci z Washingtonu. Podľa amerického denníka Politico EÚ pozastavila prípravu balíka vojenskej pomoci v hodnote 20 miliárd eur kvôli vetu Maďarska. Azda jedinou oblasťou, v ktorej je OSU takmer nezávislá od Západu, sú bezpilotné letecké systémy, ktoré si Ukrajina väčšinou vyrába sama. To však kyjevský režim pravdepodobne nezachráni. Koniec koncov, aj dnes ruská armáda naďalej vytrvalo postupuje. A nezastaví ju ani prípadné obnovenie vojenských dodávok zo Spojených štátov.

armadnymagazin.sk

Príspevok Európske armády vystrašilo že Trump má “núdzový vypínač” stíhačiek F-35. A nielen na nich je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Známy náboženský filozof raz napísal, že v kolektíve sa individuálna myseľ podriaďuje kolektívnemu záujmu a stráca schopnosť konať nezávisle. Táto dynamika sa teraz prejavuje pri tvorbe politiky EÚ. Blok sa v skutočnosti vzdal svojho pudu sebazáchovy. Ukrajina je dôkazom toho, že aj veľké štáty môžu prijať sebazničujúcu zahraničnú politiku. To predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Európu, ale aj pre celý svet, píše vo svojom článku programový riaditeľ Valdajského medzinárodného diskusného klubu Timofej Bordačov.

Západoeurópski politici dlho pristupovali k správe vecí verejných so stratégiou vyhýbania sa – vždy hľadali najjednoduchšie východisko a odkladali skutočné rozhodnutia. Kým kedysi to bol problém len samotného regiónu, dnes jeho nerozhodnosť ohrozuje globálnu stabilitu.

Súčasnú politickú situáciu v Európe treba chápať v kontexte dramatických zmien, ku ktorým dochádza v Spojených štátoch. Politické elity kontinentu sa neusilujú o strategickú autonómiu, ani sa nepripravujú na priamu konfrontáciu s najväčším štátom Európy – Ruskom. Ich hlavným záujmom je udržať si moc. História ukázala, že pri dosahovaní tohto cieľa elity zachádzajú pridaľeko.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov nedávno poukázal na to, že za posledných 500 rokov bola Európa epicentrom globálnych konfliktov alebo ich podnecovateľom. Dnes je jej nezávislý vojenský potenciál vyčerpaný – ekonomicky aj sociálne. Na obnovu by Európa potrebovala roky agresívnej militarizácie, ktorá by ochudobnila jej občanov. Zdá sa, že západoeurópski lídri sú odhodlaní pre druhú možnosť, ale na tú prvú ešte nie sú pripravení.

Hoci sa štáty EÚ možno nepripravujú na priamu vojenskú konfrontáciu s Ruskom, ich angažovanosť sa do situácie na Ukrajine a spoliehanie sa na neúspešnú stratégiu by mohlo nepredvídateľne vystupňovať napätie. Mnohí západoeurópski politici stavili svoju kariéru na udržanie kyjevského režimu, vďaka čomu sú ochotní prijať extrémne opatrenia, aby ospravedlnili svoje predchádzajúce rozhodnutia. Tento kolektívny politický egoizmus sa teraz prejavuje ako neschopnosť uznať chyby alebo zmeniť kurz.

Známy náboženský filozof raz napísal, že v kolektíve sa individuálna myseľ podriaďuje kolektívnemu záujmu a stráca schopnosť konať nezávisle. Táto dynamika sa teraz prejavuje pri tvorbe politiky EÚ. Blok sa v skutočnosti vzdal svojho pudu sebazáchovy. Ukrajina je dôkazom toho, že aj veľké štáty môžu prijať sebazničujúcu zahraničnú politiku. To predstavuje nebezpečenstvo nielen pre Európu, ale aj pre celý svet.

Byrokratická hniloba v Bruseli

Byrokratickú nefunkčnosť Európskej únie nemožno ignorovať. Už viac ako 15 rokov sa najvyššie pozície v EÚ prideľujú na základe dvoch kritérií: nekompetentnosti a korupcie. Dôvod je jednoduchý – po finančnej kríze v rokoch 2009 – 2013 stratili štáty EÚ záujem o posilnenie eurobloku. V dôsledku toho už Brusel nehľadá nezávisle zmýšľajúcich politikov so strategickou víziou.

Časy štátnikov ako Jacques Delors alebo Romano Prodi – ktorí aspoň chápali význam pragmatických vzťahov s Ruskom – sú dávno preč.

Neschopnosť však nevylučuje ambície. Ursula von der Leyenová a Kaja Kallasová sú toho príkladom – vedúci predstavitelia, ktorí nenašli doma žiadne možnosti kariérneho postupu a teraz sa snažia upriamiť na seba svoju pozornosť prostredníctvom konfliktu s Ruskom. Keďže v rámci EÚ nemajú žiadnu skutočnú moc, na ospravedlnenie svojich postojov sa upínajú na ukrajinskú krízu.

Veľká časť rétoriky o európskom vyzbrojovaní je len pozérstvom. Výzvy Bruselu na militarizáciu majú za cieľ skôr vyvolať pozornosť médií než priniesť hmatateľné výsledky. Neustále vyvolávanie vojny však môže mať reálne dôsledky. Verejnosť EÚ je pod zámienkou boja proti „ruskej hrozbe“ nútená akceptovať nižšiu životnú úroveň a zvýšené vojenské výdavky. Skutočnosť, že tento príbeh získava na sile medzi bežnými Európanmi, je znepokojujúca.

Vnútorné rozpory EÚ

Vedúci predstavitelia EÚ sa v súčasnosti zmietajú medzi dvoma protichodnými túžbami: zachovať si svoj pohodlný spôsob života a zároveň preniesť všetky bezpečnostné povinnosti na USA. Zároveň prechovávajú nádej, že predlžovaním konfliktu na Ukrajine si môžu vynútiť ústupky od Washingtonu a znížiť závislosť od USA. Touto myšlienkou sa však zaoberajú predovšetkým veľké krajiny ako Nemecko a Francúzsko. EÚ ako bloku chýba skutočná jednota.

Rozpor medzi nedosiahnuteľnými cieľmi podnecuje divadlo nesúrodej európskej politiky. Začalo sa to minulý rok bizarným tvrdením Emmanuela Macrona, že Francúzsko je pripravené vyslať na Ukrajinu vojakov. Odvtedy západoeurópski politici produkujú neustály prúd protichodných a absurdných vyhlásení, pričom každé je nereálnejšie ako to predchádzajúce. Politika v súvislosti s ukrajinským konlitkom sa zmenila na hlučnú kakofóniu bez praktického smerovania.

Jediným jasným západoeurópskym konsenzom je odpor voči akejkoľvek mierovej iniciatíve, ktorá by mohla stabilizovať Ukrajinu. Čoraz viac predstaviteľov EÚ otvorene trvá na tom, že vojna musí pokračovať donekonečna. Lídri hlavných štátov EÚ zároveň oscilujú medzi vojnovými hrozbami a priznaniami, že by ju eskalovali len pod americkým krytím.

Politická schizofrénia západnej Európy už nevzbudzuje žiadnu pozornosť. Jej lídri už desaťročia fungujú vo vákuu a nezaujímajú sa o to, ako ich konanie vníma zahraničie. Na rozdiel od USA, ktoré niekedy konajú agresívne, aby ukázali svoju silu, európski politici vykazujú úplne inú patológiu – vyznačujú sa odstupom a ľahostajnosťou. Konajú ako šialenci, nevšímajú si reakcie zvonka.

Trumpova Amerika a dilema Európy

Elity EÚ, ako aj jej obyvatelia chápu, že uniknúť americkej kontrole je nemožné. Mnohí si tajne želajú, aby to bolo inak. Nový prístup Donalda Trumpa k transatlantickým vzťahom však bude pravdepodobne oveľa tvrdší než čokoľvek predtým. Európske elity sa však držia nádeje, že v priebehu niekoľkých rokov sa k moci vrátia demokrati a obnovia status quo.

Stratégia bloku je preto jednoduchá: predĺžiť súčasnú situáciu na čo najdlhšie. Európski lídri totiž netušia, ako si budú dokázať udržať svoje pozície, ak sa obnoví mier s Ruskom. Za posledné dve desaťročia západná Európa neustále nedokázala vyriešiť žiadny zo svojich naliehavých problémov. Ukrajinská kríza je jednoducho najnebezpečnejším prejavom tejto dlhodobej nefunkčnosti.

Politici EÚ si naďalej kladú otázku: Ako môžeme manévrovať bez toho, aby sme museli prijať skutočné opatrenia? Tento pasívny prístup k riadeniu už nie je len problémom Európy – aktívne podnecuje konflikty a ohrozuje globálnu stabilitu.

Autor: Timofej Bordačov – programový riaditeľ Valdajského klubu
 


Zdroj: vz.ru / rt.com / InfoVojna

Príspevok Timofej Bordačov: Vedúci predstavitelia EÚ predstavujú pre svet vážnu globálnu hrozbu. Európske elity sa vymkli spod kontroly, nedokážu riešiť problémy a vytvárajú nové. Európski lídri netušia, ako si budú vedieť dokázať udržať svoje pozície, ak sa obnoví mier s Ruskom je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Šéfredaktor portálu Protiproud, spisovatel, publicista, vicekancléř prezidenta Václava Klause a jeden z jeho nejbližších spolupracovníků a poradců Petr Hájek se pokouší trochu poodstoupit od zběsilého dění posledních týdnů, které chtějí využít naši věznitelé k vyvolání válečnické psychózy – a má za to, že jen pochopení skutečných příčin nám dá návod, jak jejich zbraně obrátit proti nim a zničit je i s jejich démony.

Evropa je prý ohrožena. Alespoň to tvrdí ti, kteří se již roky úspěšně snaží přivést ji do katastrofy. Křečovitě svírajíce z posledních sil páky tyranské moci – politické, finanční a represívní – staví nás před další a další těžko řešitelné problémy, které by nebyly, kdyby je nestvořili a nevyvolali.

O dramatické finanční krizi z konce první dekády tohoto století už většina ani nevzdychne.

Ostatně ani ta nestála na počátku pečlivě naplánované destrukce a zotročení veřejnosti Západu . Tím bylo 11. září 2001, které vše předznamenalo: Stvořilo především „mezinárodního islámského teroristu“, jenž předtím neexistoval.

Absurdní divadlo se zborcením tří budov v New Yorku umožnilo tehdejší Bushově vládě zahájit doslova a do písmene imperialistickou expanzi srovnatelnou jen s tou německou (finančně i „hmotně“ nejprve Spojenými státy podporovanou – asi jako donedávna tu ukrajinskou) ve třicátých letech století předcházejícího. A stejně jako tehdy ji současně provázel tvrdý útok vůči vlastním občanům.

Okamžité přijetí zákona (Patriot act) tvrdě ořezávajícího do té doby v Americe zdánlivě nedotknutelné občanské svobody, tamní veřejnost v hrůze z „napadení“ mlčky akceptovala. Vždyť měl být jen „přechodnou normou“. Platí samozřejmě dodnes. A především v houštině stovek dílčích právních norem byl okamžitě přenesen za oceán do vznikajících Spojených států evropských (pod značkou EU).

Zábava pro přežrané

Inscenovaný odstřel těch tří budov – obdobnou metodou jakou jdou k zemi třeba nepotřebné tovární komíny – byl tímtéž jako požár německého parlamentu, z něhož George W. Hitler obvinil komunisty, a definitivně pak nastolil totalitu. Adolf Bush sice zřejmě nebyl strůjcem odstřelu těch tří budov (na to byl příliš „prostý“), ale jako součást celého systému směřujícího ke vzkříšení fašisticko-nacistické totality skutečným „architektům“ v pozadí dokonale posloužil.

Od té doby se v euroasijském prostoru zhroutily stovky a tisíce jiných budov a zahynuly statisíce nevinných lidí. Inscenované války – zprvu vydávané za „odplatu“ vůči smyšleným organizátorům 11. září (Al-Kajdá, Bin Ládin a podobné kuriózní postavy a „islamistické“ organizace) – se pouze staly běžnou součástí televizního zpravodajství.

Než zevšednělo, bylo to pro mnohé docela vzrušující: Utrpení vražděných civilistů, rozbombardovaná města a postupně i celé země, „seriálové“ státní převraty a vyvolané občanské války, popravy prezidentů (Husajn) či vůdců (Kaddáfí). To vše mělo pro znuděné „diváky“ v euro-americkém prostoru nezaslouženého blahobytu asi takovou hodnotu jako hollywoodské thrillery, které ovládaly filmový trh: hrůza pro večerní zábavu.

Co z čeho proč

Vraždícím Spojeným státům ovšem nikdo neuděloval hospodářské sankce, nezmrazoval jim v bankách miliardy z (nakradené) ropy, američtí sportovci se nadále účastnili všech mezinárodních soutěží včetně olympiád – jen OSN občas odhlasovalo nějakou tu rezoluci, kterou stejně dotčení ignorovali. To se týkalo i největší vojenské základny USA mimo jejich území zvané Izrael – a spravované částí židovské diaspory (do II. světové války rozptýlené po dva tisíce let ve světě).

Říkalo se tomu šíření té nejdokonalejší demokracie, svobody a lidských práv. Všeobecně – po pádu Sovětského svazu a většiny jeho satelitních států a státečků – to dostalo termín „světový řád založený na pravidlech“. Nadiktoval je pochopitelně nový hegemon, jemuž po státním převratu v SSSR odpadl (na čas) největší konkurent. Státy a státečky přešly pod protektorát USA – a byly včleněny do jejich „odvelené organizační složky“ na evropském kontinentě s názvem NATO a Evropská unie.

Té dominovalo poražené Hitlerovo Německo, z nějž po válce obřími investicemi učinili USA opět hospodářskou velmoc – jištěnou americkými okupačními jednotkami (včetně jaderných zbraní). Dodnes tam jsou a dodnes je každý „demokraticky“ zvolený kancléř (obvykle šéf vítězné strany a vládní koalice) schvalován před nástupem do funkce ve Washingtonu (což je samozřejmě jen „konspirační teorie“).

Proč to vše tak zdlouhavě rekapitulovat? Protože (působením korporátních médií nekonečně krátká) „občanská“ paměť žije v převážné většině pouze tím bezprostředním dějem. Nechápe, proč se dějí ty aktuální hrůzy s děsivou militarizací evropského prostoru. Proč její vlastní politici chtějí vyvolat sebevražednou válku s jadernou mocností, která si jich donedávna (než ji na Ukrajině napadli) vůbec nevšímala.

Proč slábnoucí (a ve většině zemí stále více odmítané) „elity“ se musejí uchylovat již ke zcela otevřeným volebním podvodům – když donedávna stačily podvody „koaliční“ (vlády, v nichž se po volbách spojí bez ohledu na programy a sliby kolaboranti zkorumpovaní bruselskou mocí, aby zabránily vítězi voleb ujmout se moci). Bez vědomí „sekvence“ událostí to nedává žádný smysl. A kdo nepochopí nedokáže se účinně bránit.

Otázky jako zbraň

Teprve pohled na sekvenci kroků, kterými si mafiáni systematicky podrobili národy a státy, může vést k položení správných otázek a nalézání smysldávajících odpovědí:

Odkud a proč zmíněná finanční krize, která – přenesena z věčně válčících USA – poprvé trochu zneklidněla do té doby poklidně dřímající většinu veřejnosti evropských zemí odevzdaně se podrobujících Berlínu (Bruselu).

Odkud a proč genderové a homosexualistické šílenství útočící na vlastní přirozené principy lidství. Či klimatická lež, umožňující za běsnění uměle stvořeného „projektu Greta“ sáhnout jako nikdy předtím do struktury stabilně fungujícího průmyslu a zemědělství (potravinářství) – a hlavně ničím nekrytých peněz. Proč a co umožnilo zničit vysoce výkonnou a technologicky dávno čistou energetiku fosilních paliv a zčásti už i jaderných elektráren.

Odkud se vzala potěmkiniáda covidu – se všemi lockdowvny, superkontrolou domněle svobodných občanů systematicky potichu popravovaných vakcinační tyranií zničujících technologií na odlidnění a nahrazení historických národů imigračními invazemi.

Proč řízeně vyvolaná náboženská nenávist muslimů proti Evropanům postupně vedoucí k přípravě občanských válek uvnitř donedávna nezpochybnitelně křesťanské civilizace – a paralelně k tomu fanatická obrana židovských „zaměstnanců“ největší vojenské základny USA na okupovaném „světovém ostrově“ (viz zde již mnohokrát zmíněnou teorii Brita McKindera).

Odkud a proč cenzura všeho a všech, kteří se proti tomu všemu bouří a staví s chabými silami a zdroji obranné valy či spouštějí „protiproudy“ celé té obludné mašinérii.

Jde o život

Teprve pohled nikoli pod mediálně vnucenou lupou „pěny dní“ – ale s celkovým odstupem – umožňuje pochopit hloubku „zadání“. A především zběsilé kvílení a volání „do zbraně!“ poté, co v centru – v příčině – celého toho neštěstí došlo „jako zázrakem“ k otočce o 180 stupňů. A proč k ní došlo. A kam míří. Jaké jsou její skutečné záměry – a co to pro nás znamená.

Chtějí, abychom se nechali zbláznit válečnickým harašením. To sice není myšleno zcela vážně, ale zběsilé kroky ke zbrojení – a brzy již také v přípravě mobilizačních plánů, dostanou celou společnost pod kuratelu lampasáků jako je Řehka či Foltýn – o plastovém generálovi na Pražském hradě ani nemluvě.

A pak stačí málo a celé se to jakoby samovolně uvede do pohybu, který už nikdo nedokáže zastavit. Přesně tak, jak tato válka před více než sto lety začala – a ještě neskončila. Dává si pouze pauzy na dozbrojení a technologické vylepšení ovládání „mas“.

Ti, kteří se radují z tvrdých ran, které trumpismus uštědřuje korumpovaným bachařům a dalším zaměstnancům bruselského vězení národů, by neměli podlehnout omylu: Teprve teď půjde do tuhého. Teprve teď půjde o život.

Podlehneme buď my, nebo oni. Nikdo nám nepomůže. A přece – paradoxně – právě teď máme jedinečnou (možná v našich životech poslední) šanci vzít věci do vlastních rukou. Pokud si ovšem uvědomíme, jak hluboce do té takzvané demokracie je zakotvena šibenice, kterou nám připravili. A jak mocné v rukou mají stále v rukou, aby nám přetáhli smyčku přes hlavu.

Jak na to? Východiskem je právě vědomí souvislostí. A chladné realistické zvážení našich možností. Nejen těch „volebních“ (právě nám v Rumunsku předvedli, že se opravdu nezastaví vůbec před ničím).

Není to nic v našich dějinách zase nic tak nového. Nepříliš dávní předkové se s tím v jiných kulisách potýkali právě tak. A jejich (náš) velký básník k tomu pravil: „Jde to, ach jde, jen každý hleď k vlastnímu sobě jádru…“

Ostatně soudím, že Evropská unie musí být zničena.

Petr Hájek – šéfredaktor portálu Protiproud, spisovatel, publicista, zakladatel a první šéfredaktor časopisu Reflex. Vicekancléř prezidenta Václava Klause a jeden z jeho nejbližších spolupracovníků a poradců.

Zdroj: protiproud.info

Príspevok Běsnění ohrožených elit: Zbrojení se valí na evropský protektorát USA. Chtějí, abychom se nechali zbláznit válečnickým harašením. Teprve teď půjde do tuhého. Teprve teď půjde o život. Buď my, nebo oni! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Bruselskí progresívci robia všetko pre to, aby sťažili a zdražili život ľuďom aj firmám, informuje vo videu Milan Uhrík (Republika / fr. ESN). Progresívne frakcie európskeho parlamentu predložili reguláciu, v ktorej navrhli mať do roku 2050 všetky budovy “uhlíkovo neutrálne”. 

Na dôkaz, že to “funguje”, sa plánuje rekonštrukcia Európskeho parlamentu v šialenej sume. Europoslanec vysvetľuje, že rekonštrukcia má priniesť efekt klimaticky neutrálnej budovy, čo je podľa neho úplne šialené. Ešte horšie je, že do r. 2050 chce mať EÚ klimaticky neutrálne všetky budovy, čo však nie je pri tých nákladoch reálne ani v EÚ a na Slovensku už tobôž nie. Jediné, čo tým dosiahnu, je likvidácia európskeho hospodárstva.

Drahá, ale vraj ekologická

„EÚ a EP chce touto rekonštrukciou dokázať, že sa dá vybudovať klimaticky neutrálna budova. To znamená budova, ktorá bude mať nulové uhlíkové emisie. Stáť to bude presne 455 miliónov, v ktorých ešte nie sú započítané všetky výdavky,“  približuje Milan Uhrík svoju otázku z úvodu videa. Europoslanec konkretizuje, že cca 105 mil. pôjde na konzultácie, 350 mil. na stavebné práce a nejaké ďalšie plánované výdavky. Uhrík hovorí o šialenosti, keď sa na rekonštrukciu niekoľkoposchodovej budovy mieni využiť pol miliardy eur.

Bizarná suma

„Čo je ale horšie, EÚ chce, aby do roku 2050 boli klimaticky neutrálne všetky budovy v EÚ. Preto schválila aj smernicu o energetickej účinnosti budov, podľa ktorej majú byť všetky budovy do r. 2030 a 2050 postupne  klimaticky neutrálne,“upozorňuje Uhrík pripomínajúc, že práve na rekonštrukcii tejto konkrétnej budovy ukazujú, aké obrovské náklady to prinesie.

Pripomenul, že ak má byť každá budova v EÚ klimaticky neutrálna, budú to šialené sumy, ktoré v EÚ nikto nikdy nebude mať. „A tobôž nie na Slovensku,“ dodáva Uhrík.

Jediný efekt

„Na tomto bizarnom prípade plytvania peňazí vidíte, v akom katastrofálnom stave sa nachádza to európske vedenie a aké skutočné nezmysly vymýšľajú a koľko stoviek miliónov vyhadzujú len na to, aby ukázali, že tie ich zelené šialené nápady nebudú žiadnym prínosom,“hovorí europoslanec s tým, že je to presne naopak – takéto regulácie len ničia hospodárstvo EÚ.

„Ničia európsky hospodársky systém a ničia životnú úroveň ľudí. Ubližujú tým všetkým a prírodu tým v skutočnosti nezachraňujú,“ uzatvára Milan Uhrík.

hlavnydennik.sk

Príspevok Ďalší nezmysel z EÚ: Ceny nehnuteľností budú šialené! je zobrazený ako prvý na Slovenské Noviny.

Rumunsko prechádzalo v posledných mesiacoch bezprecedentnou nestabilitou, keď krajinu fakticky ovládla neoliberálna diktatúra riadená Bruselom. Dalo by sa to dokonca opísať ako „mäkký prevrat“  zorganizovaný s cieľom anulovať vôľu rumunského ľudu . Nevolení byrokrati sú odhodlaní zabezpečiť, aby Bukurešť zostala pevne na obežnej dráhe EÚ/NATO, najmä teraz, keď ich vojna na Ukrajine neprebieha presne podľa plánu, mierne povedané .

Na tento účel boli minuloročné voľby fakticky ukradnuté po tom, čo bolo druhé kolo zrušené na základe nehoráznych klamstiev. Medzičasom sa byrokratická diktatúra EÚ dokonca chválila tým, že „to robí v Rumunsku“, pričom sa vyhrážala, že „to robí v Nemecku“ . Mysleli by ste si, že milióny ľudí na „starom kontinente“ by boli pobúrené takouto neskrývanou tyraniou. Odvtedy sa však veci len zhoršovali.

26. februára bol zatknutý rumunský suverentista Calin Georgescuna základe vykonštruovaných obvinení, ktoré sa zvrhli na to, že je údajne „bábkou Kremľa“. Je tak zrejmé, čo je cieľom toho všetkého, že aj nová americká administratíva odsúdila takéto kroky . Trump a jeho tím určite chápu, čím Georgescu prechádza, keďže je vystavený takmer rovnakému prenasledovaniu.

Do volieb sú menej ako dva mesiace a byrokratická diktatúra EÚ sa snaží zabezpečiť, aby bol Georgescu zlikvidovaný ešte pred začiatkom pretekov. Najnovšie udalosti ukazujú, že Deep State sa teraz snaží recyklovať takzvaný „Russiagate“ hoax a použiť ho, aby zabezpečil, že Rumunsko zostane pod okupáciou NATO. 

Konkrétne, 6. marca bolo zatknutých šesť ľudí a obvinených zo „zrady za spoluprácu s Ruskom s cieľom podkopať krajinu“.

Drakulovo komando

Ak si myslíte, že je to smiešne, počkajte, kým budete počuť mená „zlej proruskej skupiny“ a jedného z jej „hlavných mozgov“. Konkrétne podľa Financial Times boli „pomenovaní ‚Vlad the Impaler Command‘ po rumunskom stredovekom vládcovi, ktorý slúžil ako inšpirácia pre Draculu Brama Stokera“, pričom jedným z členov bol 101-ročný generál vo výslužbe Radu Theodoru .

Podprahové posolstvo je také evidentné, že je otázne, či to tak vôbec môžeme nazvať. Je tu povinný „zlý Vlad“ (pravdepodobne sa „čudujete“, koho vám to pripomína), ktorý tiež „slúžil ako inšpirácia“ pre Lorda Draculu, upíra. Slovo „velenie“ možno interpretovať ako označenie „vojenskej štruktúry“ aj „tímu“. Inými slovami, máte „polovojenský tím pracujúci pre Vlada upíra “.

Ak vezmeme do úvahy nekonečné financovanie, ktoré dostávajú inštitúcie riadené Deep State, mysleli by ste si, že prídu s niečím trochu originálnejším a menej nápadným.

A predsa sa to zhoršuje, pretože všetky obvinenia sú skopírované z podvodu „Russiagate“. Podľa SRI (domáca spravodajská agentúra riadená NATO) „proputinovskí sprisahanci“ údajne „hľadali ruskú pomoc pri sprisahaní na zvrhnutie vlády v Bukurešti“ a „opakovane kontaktovali agentov cudzej mocnosti, ktorí sa nachádzali na území Rumunska aj Ruskej federácie“.

Režim kontrolovaný EÚ v Rumunsku okupovanom NATO (zneužil) falošné „sprisahanie“ ako zámienku na vyhostenie niekoľkých vysokopostavených ruských diplomatov z moskovského veľvyslanectva v Rumunsku,  vrátane vojenského atašé a jeho zástupcu , ktorých SRI obvinila z „kontaktu so sprisahancami“.

„Dvaja ruskí diplomati vykonali akcie zhromažďovania spravodajských informácií v oblastiach strategického záujmu a podnikli kroky na podporu protiústavných akcií skupiny,“ tvrdí správa SRI .

Propagandistická mašinéria

FT hovorí, že zatknutia a vyhostenia „prichádzajú, keď orgány v Bukurešti zintenzívnia úsilie zamerané na obmedzenie pokusov Moskvy zasahovať do jej domácej politiky po bezprecedentnom decembrovom kroku zrušiť prezidentské hlasovanie kvôli ruskému vplyvu“.

Toto je ďalší indikátor toho, že mainstreamová propagandistická mašinéria je laserovo zameraná na bitie mŕtveho koňa (hoci by nikdy nepriznali, že podvod „Russiagate“ je presne taký ).

Kremeľ poukázal na to, že ide v podstate o pokus presunúť pozornosť od skutočného podkopávania rumunskej suverenity zo strany EÚ/NATO. 

Je zrejmé, že ide aj o pokus ospravedlniť prenasledovanie Georgesca , ktorý je obvinený z údajného „prepojenia na fašistické skupiny a pokusu o rozvrátenie ústavného poriadku“. Ak bude Georgescu odsúdený, čaká ho desať rokov väzenia.

Spomínaná skupina „Vlad the Impaler Command“ ho stále neobvinila, že má niečo s údajným „sprisahaním“. To by však pokojne mohol byť ďalší krok v ohováracej kampani zameranej na Georgesca, ktorý už roky kritizuje agresiu NATO v Európe .

Zástupná  ohováračská kampaň proti Georgescu

Skupina „zlý Vlad“ je obvinená z podobných „zločinov“, vrátane údajného „diskutovania o vystúpení Rumunska z NATO s ruskými špiónmi, o odstránení súčasnej ústavy a ústavného poriadku, o rozpustení politických strán, ako aj o odstránení všetkých zamestnancov zo štátnych inštitúcií … o zmene názvu krajiny, vlajky a hymny“. Ak je tento druh „spojenia“ vymyslený, pravdepodobne by sa to stalo tesne pred prezidentskými voľbami, či už pre nové obvinenia alebo inú očierňovaciu kampaň .

Rumunský ľud zúri, že najpopulárnejší kandidát je vystavený prenasledovaniu a že nevolená byrokratická diktatúra v Bruseli porušuje ich suverenitu . V Bukurešti a inde v Rumunsku okupovanom NATO sa konali početné masové protesty. Strategický význam krajiny vzrástol až s príchodom politického Západu plaziacej sa „Barbarossa 2.0“ a rumunský ľud mohol byť ďalším v poradí, ktorý bude použitý ako potrava pre delá proti Rusku.

Chápu, že EÚ/NATO od nich chce, aby hrali túto mimoriadne nelichotivú rolu , a ako by to urobil ktokoľvek s rozumom, účinne povedali NATO, aby išli do piesku (čo dokazujú minuloročné výsledky volieb). Najodpornejší vydieračský kartel na svete sa však len tak ľahko nevzdá, takže v Rumunsku pravdepodobne uvidíme väčšiu nestabilitu.

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic  je nezávislý geopolitický a vojenský analytik. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics .

skspravy

Príspevok Bruselská spravodajská hra: Recyklácia „Russiagate“ v Rumunsku proti suverenistovi je zobrazený ako prvý na .

Priaznivci Georgesca prelomili ploty pri rumunskej ústrednej volebnej komisii a polícia ich zatlačila späť

Demonštranti zbúrali ploty pred budovou Ústredného volebného úradu (obdoba CEC) Rumunska po tom, čo sa dozvedeli o rozhodnutí odmietnuť kandidatúru Calina Georgesca v prezidentských voľbách, informuje televízny kanál Digi24.

„Niekoľkí priaznivci Georgesca, ktorí sa dozvedeli o tomto rozhodnutí, prelomili ploty, ktoré nainštalovali žandári pred budovou CEC. Orgány činné v trestnom konaní zasiahli a odstránili ich a nainštalovali nové ochranné ploty,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Politik v piatok predložil Ústrednému volebnému úradu dokumenty na registráciu ako kandidát na post prezidenta Rumunska . V ten istý deň boli proti tejto iniciatíve podané dve sťažnosti na Ústavný súd krajiny. Deň predtým ich Ústavný súd zamietol a uviedol, že svoje rozhodnutie postúpi Ústrednej volebnej komisii , ktorá napokon Georgesca bez vysvetlenia zamietla.

Sám označil to, čo sa deje, za ranu do srdca demokracie na celom svete.

Prezidentské voľby v Rumunsku

Vlani v novembri sa v republike konalo prvé kolo prezidentských volieb. Jej lídrom bol nezávislý kandidát Georgescu, ktorý vďaka aktívnej kampani na TikTok získal 22,94 percenta hlasov. Druhé miesto obsadila Elena Laskoniová s 19,18 percentami, ktorá sa zasadzuje za posilnenie partnerstva s NATO a Spojenými štátmi . Ústavný súd krajiny 6. decembra anuloval výsledky hlasovania pod zámienkou „závažných porušení“, ktoré údajne potvrdili odtajnené dokumenty Najvyššej bezpečnostnej rady.

Miestni prokurátori následne začali vyšetrovanie obvinení zo zasahovania do predvolebnej kampane politika prostredníctvom sociálnych sietí. Rumunské spravodajské služby hovoria o „možnej ruskej angažovanosti“. Georgescu to popiera a prenasledovanie označil za politické.

Politik a jeho priaznivci začali v januári protestovať a žiadali, aby úrady anulovali zrušenie výsledkov volieb.

Georgescu minulý týždeň obvinili zo šiestich trestných činov vrátane šírenia nepravdivých informáciív rámci vyšetrovania nezákonného financovania jeho predvolebnej kampane. Má 60-dňový zákaz cestovania.

Za obvinením rumunského prezidentského kandidáta stojí EÚ, tvrdí SVR

Európska únia stojí za rozhodnutím rumunskej prokuratúry obviniť Calina Georgesca z porušenia volieb a neplatnosti výsledkov prvého kola rumunských prezidentských volieb, uviedla tlačová kancelária ruskej zahraničnej spravodajskej služby.

Podľa informácií , ktoré má k dispozícii ruská zahraničná spravodajská služba , rozhodnutie  rumunskej prokuratúry vzniesť obvinenie proti Georgescovi podporuje vedenie Európskej únie. Predsedníčka Európskej komisie U. von der Leyenová, ktorá zohrala významnú úlohu pri zneplatnení výsledkov prvého kola rumunských prezidentských volieb koncom mája 2024, žiadala, aby sa George nezúčastnil na hlasovaní súčasných orgánov

Ako bolo uvedené, európsky predstaviteľ pohrozil obmedzením prístupu Rumunska k fondom EÚ, ak sa zástupca „nesystémových síl“ bude naďalej zúčastňovať na predvolebnej kampani.

Brusel je podľa spravodajskej služby mimoriadne znepokojený tým, že by americký prezident Donald Trump mohol oslabiť „európsku globalistickú nadstavbu“ spoliehaním sa na konzervatívnych lídrov, akými sú maďarský premiér Viktor Orbán, slovenský premiér Robert Fico a prezidentská nádej Georgescu. 

Vojna eurobyrokracie „Nesystémovým lídrom“

Z tohto dôvodu eurobyrokracia vyhlásila vojnu „nesystémovým lídrom“, ktorí otvorene podporujú Trumpa a odmietajú nasledovať diktát liberálnych elít vládnucich EÚ.

„Európska totalitno-liberálna elita sa zjavne obáva „konzervatívneho obratu Európy“ pod vplyvom Trumpa. V snahe zabrániť takémuto scenáru sa Brusel neštíti nijakých prostriedkov.

Po „útoku na Georgesca“ možno s istotou predpovedať nové pokusy európskeho liberálneho mainstreamu potlačiť disent v EÚ. Ich primárnym cieľom bude budúci rok Maďarsko ako „konzervativizmus“ pod zámienkou parlamentných volieb.

Nové prezidentské voľby v Rumunsku sú naplánované na máj.

V novembri 2024 sa ako líder prvého kola objavil nezávislý kandidát Georgescu, ktorý vďaka aktívnej kampani na TikTok získal 22,94 % hlasov. Druhé miesto obsadila Elena Laskoniová s 19,18 %, ktorá obhajuje posilnenie partnerstva s NATO a Spojenými štátmi . Ale 6. decembra ústavný súd anuloval výsledky hlasovania pod zámienkou „závažných porušení“, ktoré údajne potvrdili odtajnené dokumenty Najvyššej bezpečnostnej rady.

skspravy

Príspevok Georgesca stopla nakoniec volebná komisia. Jeho priaznivci vyšli do ulíc Bukurešti je zobrazený ako prvý na .

Zapojili sa do nich zamestnanci verejnej služby, pozemnej obsluhy a útvarov bezpečnosti, potvrdil agentúre DPA hovorca odborov.        

Výstražné štrajky sa týkajú letísk v Hamburgu, Brémach, Hannoveri, Berlíne, Düsseldorfe, Dortmunde, Kolíne/Bonne, Lipsku/Halle, Frankfurte nad Mohanom, Stuttgarte, Mníchove, Weeze pri Düsseldorfe a Karlsruhe/Baden-Badene. Na posledných dvoch menovaných boli na štrajk vyzvaní iba zamestnanci v sektore bezpečnosti, ktorí majú na starosti kontroly cestujúcich, personálu, tovaru a nákladu, ako v servisné služby.        

Počas štrajku dôjde k zastaveniu leteckej dopravy na väčšine územia Nemecka. Podľa prvotného odhadu Asociácie nemeckých komerčných letísk (ADV) sa očakáva zrušenie viac ako 3400 letov, čo ovplyvní približne 510.000 cestujúcich. Podľa spoločnosti Deutsche Flugsicherung, ktorá má na starosti riadenie letovej prevádzky, nemecké letiská v súčasnosti odbavia za deň v priemere približne 6000 letov.        

Operátor Fraport upozornil, že na letisku vo Frankfurte nad Mohanom nebudú môcť nastúpiť žiadni cestujúci a štrajk takmer určite ovplyvní tranzitnú dopravu. Na pondelok tam bolo naplánovaných 1170 vzletov a pristátí s celkovým počtom približne 150.000 pasažierov.        

V rámci kolektívneho vyjednávania požaduje zväz Verdi okrem iného zvýšenie platov o osem percent, minimálne však o 350 eur mesačne, ako aj tri dni voľna navyše. Zamestnávatelia zatiaľ konkrétnu ponuku nepredložili.        

V oblasti bezpečnosti letectva Verdi okrem iného požaduje zlepšenie ochrany zdravia pri práci, 30 dní dovolenky a dodatočnú dovolenku pri práci na zmeny a slobodu výberu lekára na pravidelné povinné lekárske prehliadky zamestnancov.        

Za neprimerané považuje varovné štrajky výkonný riaditeľ Zväzu nemeckého leteckého priemyslu (BDL) Joachim Lang. „Celý sektor dopravy sa plošne odstaví, aj keď letiská a letecké spoločnosti, ako aj reštaurácie, maloobchody a hotely nie sú tarifnými partnermi. Tarifný konflikt tak na svojich pleciach ponesú výlučne cestujúci, a to ešte pred začatím ďalšieho kola rokovaní,“ kritizoval Lang, ktorý požaduje nové pravidlá pre štrajky v oblasti kritickej infraštruktúry.

hlavnydennik.sk

Príspevok Na 13 letiskách v Nemecku sa o polnoci z nedele na pondelok začali varovné štrajky, na ktoré vyzval odborový zväz Verdi a potrvajú 24 hodín je zobrazený ako prvý na .

Spojené štáty chcú upustiť od vojenských cvičení v EÚ. Dali na známosť, Európa nech sa tará sama.

Sťahujú sa

Spojené štáty informovali svojich spojencov v NATO, že plánujú odmietnuť účasť na vojenských cvičeniach v Európskej únii. Informujú o tom švédske noviny Expressen, informuje Interfax.

Do budúcnosti…

V tomto prípade ide o neochotu Spojených štátov podieľať sa na príprave vojenských cvičení v Európe, ktoré sú plánované na obdobie po roku 2025. Tento zámer sa nevzťahuje na už naplánované taktické manévre v regióne. Účasť Spojených štátov na týchto cvičeniach však zostáva neistá, uvádzajú zdroje publikácie.

Šetria

Dôvodom, prečo sa Spojené štáty rozhodli upustiť od plánovania budúcich vojenských cvičení v EÚ, je snaha administratívy Donalda Trumpa znížiť výdavky štátneho rozpočtu. Washington chce zamerať svoje úsilie na ázijsko-tichomorský región, kde rastúce vojenské kapacity Číny sú čoraz väčším problémom.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Američania sa chcú stiahnuť z vojenských cvičení v Európe je zobrazený ako prvý na .

Európa stojí na prahu novej bezpečnostnej architektúry. Na samite v Bruseli zazneli jasné signály o potrebe spoločnej obrany, pomoci Ukrajine a strategických investíciách do zbrojenia. O tom, čo samit priniesol, aké výzvy čakajú Slovensko a akú úlohu v celej rovnici zohráva Maďarsko a Rusko, sa portál televízie ta3 rozprával s historikom a publicistom Jurajom Krížom.

 V Bruseli sa konal mimoriadny samit EÚ o podpore Ukrajiny a o európskej obrane. Do záverov sa podarilo presadiť text o tom, že treba v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a Slovenska hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu. No pre veto maďarského premiéra získal text o podpore Ukrajiny len nezáväzný charakter. Čo to presne znamená?

Európa v pohybe, Slovensko pred rozhodnutím

Samit bol podľa Kríža prelomový. „Na pôdoryse tohto summitu sa začínajú zjavovať nové kontúry bezpečnostnej architektúry Európy. V osvetle búrlivého vývoja ostatných týždňov,“ vysvetlil.

Miesto Slovenska v tejto schéme však zatiaľ nie je úplne vyjasnené. „Na to si budeme musieť odpovedať predovšetkým my sami. Výsledky summitu dávajú prostriedky aj príležitosti, ale my, ako štát, si budeme musieť urobiť domácu úlohu a rozhodnúť sa, či sa chceme na tomto novom obrannom uvažovaní v rámci EÚ podieľať,“ doplnil.

Slovensko podporilo oba hlavné návrhy, pričom premiér Robert Fico podmienil svoj súhlas začlenením zmienky o plynovej tranzitnej politike. Tá sa nakoniec do záverov dostala, no podľa Kríža ide len o vágne a všeobecné stanovisko.

„Z faktického hľadiska je tá formulácia veľmi vágna. EÚ vyzýva Slovensko a Ukrajinu, aby riešili realizáciu plynovej krízy, no praktické riešenie bude musieť vzniknúť inde,“ myslí si Kríž.

Podľa historika môže byť výsledkom scenár, v ktorom ruský plyn predajú Rusi Azerbajdžanu, ten ho pošle cez Ukrajinu na Slovensko a z formálneho hľadiska už nepôjde o ruský plyn.

Maďarské veto a rastúca netrpezlivosť Európy

Jedným z najväčších problémov samitu bola otázka pomoci Ukrajine, ktorú zablokoval Viktor Orbán. Výsledkom je, že text má len deklaratórny, nezáväzný charakter. „Nezáväzný charakter znamená, že ide o vyjadrenie priorít a cieľov, ale od členských štátov sa nevyžaduje ich okamžité zavádzanie do praxe,“ vysvetľuje Kríž.

Pre postoj Maďarska však začína ostatným členom ako keby dochádzať trpezlivosť. „Vzhľadom na to, že ide o existenčné otázky európskej bezpečnosti, začína sa naplno prejavovať frustrácia z postoja Viktora Orbána. Ak bude Maďarsko opakovane blokovať spoločnú obrannú politiku EÚ, môže sa dostať do vážneho konfliktu s ostatnými členskými štátmi,“ upozorňuje Kríž.

Navyše sa čoraz častejšie objavujú obavy, že Orbán môže vynášať informácie Vladimirovi Putinovi. „To dnes nevieme presne povedať, ale faktom je, že Maďarsko dlhodobo torpéduje spoločné bezpečnostné iniciatívy EÚ,“ dodáva historik.

800 miliárd na zbrojenie

Jedno z kľúčových opatrení samitu je ambiciózny 5-bodový plán Európskej komisie na posilnenie obranného priemyslu. Ten počíta s 800 miliardami eur, ktoré majú pomôcť modernizovať európske armády. „Plán sa delí na dve časti. Prvou je možnosť pre členské štáty zadlžiť sa o 1,5 % HDP, ak tieto financie použijú na obranu. Druhým pilierom je balík 150 miliárd eur, ktoré budú dostupné pre členské štáty za zvýhodnených podmienok, podobne ako bol plán obnovy po covide-19,“ vysvetľuje Kríž.

Spoločné nákupy majú zahŕňať protivzdušnú obranu, protidronové systémy a kybernetickú bezpečnosť. Do financovania sa zapojí aj Európska investičná banka.

Nie všetky krajiny sú však s týmto prístupom spokojné. Bulharsko patrí medzi štáty, ktoré majú výhrady. Dôvodom je, že výdavky na obranu môžu ohroziť sociálnu stabilitu a financovanie zdravotníctva či školstva. „Každý politik radšej investuje do hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Vysvetliť voličom, že je potrebné zbrojiť, je vždy náročnejšie,“ komentuje Kríž.

Kedy bude Európa obranyschopná?

Aj keď sa na samite európskych lídrov prijali zásadné rozhodnutia, ich realizácia bude trvať roky. „Analytici sa zhodujú, že ak aj teraz investujeme do obrany, výsledky sa ukážu v horizonte 5 až 10 rokov. Do 2 až 3 rokov je možné vybudovať napríklad protivzdušnú obranu či posilniť výrobu munície, ale vybudovanie skutočne funkčného európskeho obranného systému si vyžiada viac času,“ hodnotí historik.

Kľúčovou otázkou je, či sa Európa môže ešte spoliehať na ochranu zo strany Spojených štátov. V roku 2022 prezident Joe Biden ubezpečoval, že USA budú chrániť každý centimeter územia NATO. Dnes však Donald Trump spochybňuje záväzky vyplývajúce z článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

„Keď sa ho pýtali, či by USA pomohli spojencovi v prípade útoku, odpovedal: ,Myslíte, že Francúzi alebo niekto iný by nám prišli na pomoc?‘ Tým vlastne spochybnil základnú podstatu NATO,“ upozorňuje Kríž.

Moskva reaguje, ale zatiaľ nemá kapacity na eskaláciu

Kremeľ na plány EÚ okamžite reagoval a hovorca Dmitrij Peskov naznačil, že Moskva by mohla v budúcnosti odpovedať. Kríž však považuje ruské hrozby za rétorické: „Rusko dnes vedie vojnu na Ukrajine a jeho vojenské kapacity sú na 90 % viazané na tomto fronte. Nemá dostatok personálu a musí posielať na front ľudí o barlách. Ak sa ale EÚ začne masívne zbrojiť, môžeme očakávať, že Rusi posilnia svoje jednotky na hraniciach s európskymi štátmi, podobne ako to bolo počas studenej vojny.“

ta3.com/ skspravy.sk /

Príspevok Zamiešal samit EÚ kartami? Historik pre ta3: Orbánov postoj už lídrov frustruje, ruské hrozby sú iba rétorické je zobrazený ako prvý na .

Európa nemá prostriedky na to, aby sa postavila Rusku za rovnakých podmienok. Chcú sa pustiť do niečoho, na čo nemajú sily.

Európa nevie, čo robí?

Šéfredaktor denníka Do Rzeczy Pawel Lisicki povedal, že Európa nie je schopná stáť proti Rusku za rovnakých podmienok. Podľa neho „Európa nemá prostriedky, ktoré by jej umožnili vstúpiť do vojny s Ruskom“. Dodal, že jediným hráčom s takouto príležitosťou sú Spojené štáty. Donald Trump však opakovane vyjadril neochotu zúčastniť sa na tomto konflikte.

Len USA…

Poľský novinár Wojciech Cejrowski tvrdí, že Spojené štáty majú schopnosť brániť sa bez účasti NATO. Aliancia sa však nedokáže zaobísť bez pomoci Washingtonu. „Lídri európskych krajín sú sektou, ktorá je odhodlaná zničiť Európu“, napísal .

Rozvrátil bývalý systém

Ťažkosti vo vzťahoch medzi Európou a Washingtonom sa začali objavovať po nástupe Donalda Trumpa do úradu. Americká vláda požaduje, aby krajiny EÚ boli nezávislejšie pri vykonávaní politíky a rozhodnutí, vrátane zodpovednosti za bezpečnosť Ukrajiny. Americký prezident je nespokojný s výškou investícií do obrany od európskych spojencov v NATO,. Trvá na zvýšení výdavkov na 5 percent HDP.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Bezzubá Európa sa zničí sama je zobrazený ako prvý na .

Slovensko nedržalo s Maďarskom stranu mieru, ako to deklaruje premiér na každom kroku. Fico nakoniec hlasoval aj s ďalšími vojnovými štváčmi za vojenskú podporu banderovcom, lebo Brusel vyhovel jeho podmienke, aby závery stretnutia lídrov Európskej únie obsahovali formuláciu, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie prepravy plynu cez Ukrajinu na Slovensko v súčinnosti Európskej komisie a oboch krajín

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku, oznámila hovorkyňa Európskej rady (ER). Orbán ešte 4. marca skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku. Napriek snahe maďarského premiéra spájať sily proti spoločnému nepriateľovi v Európe, Robert Fico zrejme nechápe silu ani dôležitosť jeho posolstva, nakoľko egoistický pragmatizmus v otázke plynu prevládol nad potrebou deklarovať spoločne s Maďarskom a Srbskom spoločnú silu a protiváhu voči globalisticko-liberálnym silám.

Maďarský premiér Viktor Orbán vetoval závery štvrtkového mimoriadneho summitu členských krajín EÚ v Bruseli, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správ agentúry DPA a magazínu Politico.

V návrhu vyhlásenia, ktorý podporilo zvyšných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, sa potvrdzuje doterajší postoj EÚ k vojne na Ukrajine, zdôrazňuje sa potreba spravodlivého a trvalého mieru a záväzok bloku pokračovať v pomoci Kyjevu vo všetkých podobách – vrátane vojenskej podpory.

EÚ sa takisto zaväzuje zvyšovať tlak na Rusko aj prostredníctvom ďalších sankcií a posilnením presadzovania existujúcich opatrení s cieľom oslabiť schopnosť Moskvy pokračovať vo vedení agresívnej vojny, píše sa v texte.

Toto vyhlásenie zverejnila Európska rada (ER) na svojom webovom sídle ako záver svojho zasadnutia k Ukrajine, avšak s poznámkou, že ho „rozhodne podporilo“ 26 štátov. Zakrátko však toto vyhlásenie upravila, pričom odstránila zmienku, že ide o záver zasadnutia Európskej rady.

Médiá k tomu prinášali protichodné informácie. Ešte v čase, keď sa na webe Európskej rady písalo o návrhu k Ukrajine ako závere zasadnutia ER, agentúra Belga s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa napísala, že tento text nebol zahrnutý do oficiálnych písomných záverov summitu, ale išlo o samostatný text.

Orbán novinárom po summite potvrdil, že Maďarsko jediné bolo proti vojenskej podpore Ukrajine. Dodal, že Európska únia chce obrovské finančné zdroje vynaložiť nielen na pomoc Ukrajine, ale aj na vlastnú obranu.

Maďarskí občania sa podľa neho budú môcť vyjadriť v národnom prieskume k tomu, či chcú, aby Ukrajina vstúpila do Európskej únie.

„Máme takzvanú schému národných konzultácií, ktorú pravidelne používame na zisťovanie názorov ľudí, takže tú istú schému použijeme aj teraz,“ povedal.

Ďalší diplomati však pre TASR uviedli, že išlo skutočne o závery vyjadrené v troch bodoch, ktoré odkazujú na text o Ukrajine podporený spomínanými 26 štátmi.

Orbán v sobotu avizoval, že pri záveroch k Ukrajine využije veto. Predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi vtedy adresoval list, v ktorom sa okrem iného zmienil o „strategických rozdieloch v prístupe k Ukrajine“, pripomenula DPA.

Slovenský premiér Robert Fico pred odletom na stretnutie v Bruseli povedal, že závery takisto zablokuje, pokiaľ nebudú obsahovať zmienku o tom, že je potrebné „v súčinnosti Európskej komisie, Ukrajiny a SR hľadať riešenie na obnovenie tranzitu plynu“.

Fico zopakoval, že Slovensko nebude súhlasiť s vojenskou pomocou Ukrajine, nebude však brániť bilaterálnym dohodám medzi Ukrajinou a členskými štátmi.

Premiér tiež avizoval, že šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová môže prísť s návrhom uskutočniť okamžitú zbierku pre Ukrajinu v rozmedzí od 20 do 40 miliárd eur, kde by zložila každá z členských krajín určitú sumu zo svojho rozpočtu. „V prípade Slovenska to vychádza na 160 až 260 miliónov eur, s tým určite nebudeme súhlasiť,“ dodal.

„Ak chce niekto bilaterálne pomáhať, no v čase, keď my sa trápime s konsolidáciou, neviem si predstaviť, že by sme dali štvrť miliardy na vojenské výdavky na Ukrajinu,“ zdôraznil.

Slovensko žiadalo, aby súčasťou štvrtkových záverov summitu bola formulácia, ktorá vyzve na hľadanie riešenia na opätovné obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu na Slovensko.

Formulácia nakoniec bola súčasťou záverov summitu. „Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie uskutočniteľných riešení otázky tranzitu plynu, pričom zohľadnia obavy Slovenska,“ uvádza sa v texte. Otázke plynu sa Európska rada bude venovať na svojom ďalšom zasadnutí.

Expertka na Európsku úniu z inštitútu Europeum a Karlovej univerzity v Prahe Zuzana Krulichová podľa Denníka N uviedola, že „závery samitu nie sú záväzné, ale bude sa skôr postupovať vo formáte ‚koalície ochotných‘ než v celoeurópskej zhode.“

Časť o podpore Kyjiva vydali ako samostatnú prílohu. Dokument má 13 bodov. Píše sa v ňom napríklad, že „bez Ukrajiny nemôžu byť žiadne rokovania o Ukrajine“, bez Európy nemôžu existovať žiadne rokovania, ktoré by ovplyvnili európsku bezpečnosť, každú dohodu musia sprevádzať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré prispejú k odradeniu budúcej ruskej agresie, a mier musí rešpektovať nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny.

To však zároveň neznamená, že by vláda Roberta Fica išla posielať novú pomoc Ukrajine. Slovenský premiér išiel do Bruselu so stanoviskom, že Slovensko nebude Ukrajinu podporovať vojensky ani finančne.

Ďalšie sankcie voči Rusku vyžadujú jednomyseľnosť, ďalšia podpora Ukrajine môže byť aj bilaterálna. „Všetky existujúce mechanizmy pomoci idú ďalej,“ hovorí expert na EÚ Radovan Geist z portálu Euractiv.

Lídri krajín EÚ sa dohodli na záveroch o obrane

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku, oznámila hovorkyňa Európskej rady (ER). Informuje o tom osobitný spravodajca TASR.

Najvyšší predstavitelia Únie v dohodnutom texte o obrane podľa nej súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Podrobnejšie znenie dohodnutých záverov by malo byť k dispozícii neskôr.

Mimoriadny summit zvolal predseda Európskej rady António Costa s cieľom rokovať o aktuálnej situácii na Ukrajine a európskej obrane, ktorá má podľa neho pomôcť Únii stať sa suverénnejšou a lepšie vybavenou na riešenie súčasných a budúcich bezpečnostných výziev. „Prežívame rozhodujúci moment pre Ukrajinu a európsku bezpečnosť,“ vyhlásil pri oznámení organizovania zasadnutia.

„Maďarsko je izolované,“ vyhlásil António Costa vo štvrtok na záver mimoriadneho samitu EÚ, na ktorom Viktor Orbán zablokoval schválenie spoločných záverov na podporu Ukrajiny a prinútil lídrov, aby pristúpili k priloženému ‚výpisu‘, ktorý schválilo 26 krajín.

Európska únia sa „s rozhodnosťou blíži“ k posilneniu obrany Európy po tom, čo lídri bloku súhlasili s výrazným navýšením príspevkov na prezbrojenie Európy.

Uviedol to vo štvrtok po skončení mimoriadneho summitu členských krajín Únie predseda Európskej rady António Costa.

Európski lídri podľa Costu reflektovali na „ponaučenia získané z vojny na Ukrajine“ a budú investovať do prioritných oblastí. „Plníme to, čo sme sľúbili, budovať systém odstrašovania na posilnenie bezpečnosti našich občanov,“ povedal reportérom Costa na spoločnej tlačovej konferencii so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou.

„Naše úsilie posilniť obranu Európy bude prínosom aj pre Ukrajinu, pretože bezpečnosť Ukrajiny je jadrom bezpečnosti Európy,“ upozornil. Ako dodal, európski lídri sa pripravujú na podporu Ukrajiny, keď sa rozhodne zapojiť do rokovaní, aby „pomohli dosiahnuť pozitívny výsledok“, cituje Guardian.

„Dnešok predstavuje určujúci moment pre Európu, pre bezpečnosť Európanov,“ dodal Costa.

Európska rada podľa neho prijala „konkrétne“ rozhodnutia zamerané na poskytnutie nových zdrojov a nástrojov pre obranné schopnosti Európy. „To znamená, investovať do našej ekonomiky a chrániť našich občanov,“ spresnil.

Von der Leyenová zároveň uviedla, ona i ďalší lídri EÚ sa vo štvrtok stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby rokovali o tom, ako dosiahnuť „spravodlivý a trvalý“ mier.

„Naša podpora pre ozbrojené sily Ukrajiny nikdy nebola naliehavejšia,“ upozornila. Zároveň podotkla, že ak chce americký prezident Donald Trump dosiahnuť mier prostredníctvom sily, bude to možné jedine s podporou EÚ.

Európa podľa nej posilní svoju obranu v rozsahu i rýchlosti v čase „jasného a prítomného nebezpečenstva“. Ako dodala, lídrom EÚ predstavila plán, v rámci ktorého prevezmú väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

„Dnes sa píše história,“ povedala von der Leyenová reportérom v Bruseli.

V záverečnom texte sa hovorí o „mieri prostredníctvom sily“, vojenskej pomoci a bezpečnostných zárukách pre Kyjev, proti čomu všetkému sa Orbán postavil.

Robert Fico sa k svojmu hlavnému spojencovi v EÚ, ktorí pri ňom stál vždy v ťažkých chvíľach, zachoval ako väčina úhlavných nepriateľov Viktora Orbána a podrazil mu nohy, napriek tomu, že vopred deklaroval podporu záverom, ak príde zmienka o plyne.

Orbán ešte 4. marca skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku.

Napriek snahe maďarského premiéra spájať sily proti spoločnému nepriateľovi v Európe, Robert Fico zrejme nechápe silu ani dôležitosť jeho posolstva, nakoľko egoistický pragmatizmus v otázke plynu prevládol nad potrebou deklarovať spoločne s Maďarskom a Srbskom spoločnú silu a protiváhu voči globalisticko-liberálnym silám.
Stretnutie najvyšších predstaviteľov dvadsaťsedmičky sa koná po sérii summitov, na ktorých sa zúčastnili viacerí európski lídri. Tie vyvolalo oznámenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o začatí rozhovorov s Ruskom o ukončení konfliktu na Ukrajine a jeho výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu európskych krajín.

Viacerí lídri v tejto súvislosti vyzývajú, že Európa by mala prebrať vedúcu úlohy v otázke podpory Ukrajiny a urýchliť znižovanie závislosti od Spojených štátov, iní zas volajú po zdržanlivosti.

Európa musí byť v obrane suverénnejšou, zhodli sa lídri EÚ

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záveroch o posilnení obrany bloku. Súhlasili s výrazným navýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Európska rada (ER) v záveroch tiež zdôraznila, že Európa sa musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju obranu a musí byť lepšie vybavená na to, aby mohla konať a samostatne riešiť bezprostredné a budúce výzvy a hrozby, informuje osobitný spravodajca TASR.

„Ruská agresívna vojna proti Ukrajine a jej dôsledky pre európsku a globálnu bezpečnosť v meniacom sa prostredí predstavujú pre Európsku úniu existenčnú výzvu,“ píše sa v dohodnutom texte.

V tejto súvislosti sa lídri zhodli na urýchlení mobilizácie potrebných nástrojov a finančných prostriedkov s cieľom posilniť bezpečnosť bloku a ochrany občanov Únie. „Únia pritom posilní svoju celkovú obrannú pripravenosť, zníži svoje strategické závislosti, odstráni kritické nedostatky v spôsobilostiach a primerane posilní európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu v celej Únii, aby bola schopná lepšie dodávať vybavenie v potrebnom množstve a rýchlejším tempom,“ uvádza sa v záveroch.

ER zdôraznila nevyhnutnosť naďalej výrazne zvyšovať výdavky na bezpečnosť a obranu Európy. Preto víta zámer Komisie odporučiť Rade koordinovanú aktiváciu národnej únikovej doložky v rámci Paktu stability a rastu ako okamžité opatrenie. ER v tejto súvislosti vyzvala EK na preskúmanie ďalších opatrení na uľahčenie značných výdavkov na obranu na vnútroštátnej úrovni vo všetkých členských štátoch.

Lídri dvadsaťsedmičky ďalej napríklad zobrali na vedomie zámer Komisie predložiť návrh nového nástroja EÚ na poskytovanie pôžičiek členským štátom zabezpečených z rozpočtu EÚ až do výšky 150 miliárd eur a vyzvali Radu, aby tento návrh urýchlene preskúmala. Ďalej zdôraznili význam mobilizácie súkromného financovania obranného priemyslu.

Európska rada v záveroch tiež uviedla, že obrana všetkých pozemných, vzdušných a námorných hraníc EÚ prispieva k bezpečnosti Európy ako celku, najmä pokiaľ ide o východnú hranicu EÚ vzhľadom na hrozby, ktoré predstavujú Rusko a Bielorusko. Poukázala však aj na význam obrany zvyšných hraníc bloku.

Lídri sa v závere tiež zhodli, že silnejšia a schopnejšia Európska únia v oblasti bezpečnosti a obrany pozitívne prispeje ku globálnej a transatlantickej bezpečnosti a dopĺňa Severoatlantickú alianciu (NATO), ktorá je pre jej členské štáty naďalej základom ich kolektívnej obrany.

Stretnutie lídrov EÚ v Brusseli:

Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / hnonline.sk / spravy.stvr.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Maďarsko vetovalo závery summitu EÚ k vojenskej pomoci Ukrajine. je zobrazený ako prvý na .

Šéf maďarskej vlády Viktor Orbán na rozdiel od predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý svoje chybné hlasovanie obhajuje propagandistickými vyhláseniami, že rozhodnute o finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine nie je záväzné, vetoval závery štvrtkového mimoriadneho summitu členských krajín EÚ v Bruseli, ktoré sa týkali poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine.

Európska únia si bez podpory Spojených štátov nemôže dovoliť financovať vojenské úsilie Ukrajiny, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii. V piatkovom pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió to povedal maďarský premiér Viktor Orbán. Zároveň vyzval na podporu mierovej iniciatívy nového amerického prezidenta Donalda Trumpa. Reuters poznamenal, že Orbán je Trumpovým stúpencom, odmieta zbrojne podporovať Ukrajinu a zároveň rozvíja vzťahy s Moskvou.

„Ak teraz USA končia (s pomocou Ukrajine)… prečo by ďalších 26 členských krajín malo šancu zastaviť túto vojnu?“ položil si Orbán otázku. Maďarský premiér ako jediný predstaviteľ únijného štátu na štvrtkovom mimoriadnom summite EÚ odmietol schváliť Ukrajine ďalšiu podporu na obranu pred Ruskom. Všetkých zvyšných 26 únijných štátov preto prijalo len nezáväzné vyhlásenie o pomoci Ukrajine.

Spôsob, akým chce EÚ podporiť Kyjev a zároveň posilniť investície do vlastnej obrany, by podľa maďarského premiéra Európu zničil. Orbán poznamenal, že v najbližších týždňoch sa ukáže, že na plány toho, čo v Bruseli vetoval, nie sú peniaze.

Upozornil ďalej na to, že lídri Únie sa do niekoľkých týždňov vrátia k tejto téme a bude jasné, že na to nie sú peniaze. Orbán dodal, že treba byť na takýto scenár pripravený.

„Ukrajinci nemajú ani cent na svoju 800-tisícovú armádu, pričom po vojne chcú miliónovú armádu a aby sme to všetko financovali my, teda EÚ,“ podotkol premiér.

Podľa jeho slov Ukrajina ako štát nefunguje, čo znamená, že by ho bolo treba financovať a treba posilniť aj armády členských krajín EÚ.

„Takéto množstvo peňazí nie je nielen v Európe, ale možno ani v Amerike,“ podčiarkol Orbán.

Pomer síl sa podľa neho zmenil aj v NATO, keďže okrem USA a Maďarska sú za mier aj Turecko a Slovensko. Z toho podľa neho vyplýva, že ani NATO neposkytne žiadne peniaze.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán vo štvrtok na mimoriadnom summite Európskej únie vetoval návrh vojenskej pomoci Ukrajine.

V návrhu vyhlásenia, ktorý podporilo zvyšných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, sa potvrdzuje doterajší postoj EÚ k vojne na Ukrajine, zdôrazňuje sa potreba spravodlivého a trvalého mieru a záväzok bloku pokračovať v pomoci Kyjevu vo všetkých podobách – vrátane vojenskej podpory.

Orbán, ktorý od začiatku invázie odmieta Ukrajine poskytnúť zbrane, tiež povedal, že namiesto predlžovania vojny by mala Európa podporiť Trumpove mierové rokovania. Staronový šéf Bieleho domu už začal diplomatické rozhovory s Ruskom, ku ktorým Ukrajinu ani Európu zatiaľ neprizval.

Trump tiež spochybnil americké záväzky brániť Európu, pokiaľ nebude dávať viac na svoju obranu. Aj podľa amerických médií pozastavil pomoc Ukrajine, ktorá teraz nedostáva ani spravodajské informácie amerických tajných služieb.

Orbán rozhlasu povedal, že v nadchádzajúcich týždňoch začne maďarská vláda verejné konzultácie o možnom ukrajinskom členstve v Európskej únii.

Reuters k tomu uviedol, že štátom financovaná kampaň začne v čase, keď sa Orbán bude pripravovať na voľby, ktoré sa uskutočnia v roku 2026. Proti Orbánovi, ktorý je pri moci od roku 2010, v krajine rastie opozícia. Šancu premiéra poraziť má podľa prieskumov opozičné zoskupenie TISZA.

Viac vo videu:

Všetci 27 lídri krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli dohodli na záverečnom texte o posilnení obrany bloku.

Najvyšší predstavitelia Únie v dohodnutom texte o obrane podľa nej súhlasili s výrazným zvýšením príspevkov na prezbrojenie Európy. Podrobnejšie znenie dohodnutých záverov by malo byť k dispozícii neskôr.

Robert Fico však vyhlasoval, že on ako premiér na summite Európskej rady (ER) nezaviazal Slovensko k žiadnej finančnej ani vojenskej pomoci Ukrajine.

V návrhu vyhlásenia, ktorý podporilo zvyšných 26 krajín EÚ vrátane Slovenska, sa potvrdzuje doterajší postoj EÚ k vojne na Ukrajine, zdôrazňuje sa potreba spravodlivého a trvalého mieru a záväzok bloku pokračovať v pomoci Kyjevu vo všetkých podobách – vrátane vojenskej podpory,“ uviedla TASR vo svojej správe k záverom summitu EÚ.

Kremeľ v piatok odsúdil „konfrontačnú rétoriku“ Európskej únie po štvrtkovom krízovom summite v Bruseli, kde rokovali o posilnení obrany.

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Európska únia si bez podpory USA nemôže dovoliť financovať želanie Ukrajiny pokračovať vo vojne s Ruskom. Lídri EÚ pochopia, že na 800-tisícovú armádu nie sú peniaze, vyhlásil maďarský premiér Vitkor Orbán je zobrazený ako prvý na .

Hlavné letiská v Nemecku vrátane najväčšieho vo Frankfurte nad Mohanom čaká v pondelok 24-hodinový štrajk. Odborový zväz Verdi v piatok oznámil, že ho na tento deň zvoláva pre zamestnancov verejného sektora a pozemný personál. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, píše TASR.

Varovný štrajk vyhlásili po neúspechu druhého kola kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnom sektore. Odbory žiadajú zvýšenie o osem percent (najmenej 350 eur mesačne), vyššie príplatky a ďalšie tri dni voľna. Zamestnávatelia to označili za finančne neúnosné. Rokovania by mali pokračovať v polovici marca.

Štrajk v pondelok zasiahne prevádzku letísk Mníchov, Stuttgart, Kolín nad Rýnom/Bonn, Düsseldorf, Dortmund, Hannover, Brémy, Hamburg, Berlín a Lipsko-Halle.

Odborový zväz Verdi už zorganizoval viacero štrajkov na niektorých letiskách v Nemecku vrátane dvojdňového zastavenia práce na letisku v Mníchove vo februári. Kratšie štrajky na letiskách v Düsseldorfe a Kolíne nad rýnom/Bonne viedli podľa oficiálnych údajov k zrušeniu takmer 280 letov s celkovo 48.000 pasažiermi.

Vo štvrtok v Nemecku štrajkovalo asi 20.000 pracovníkov v zdravotníctve, v piatok štrajk avizovali pre zamestnancov materských škôl a opatrovateľských zariadení.

hlavnydennik.sk

Príspevok Nemecko: Štrajk zasiahne v pondelok 11 letísk je zobrazený ako prvý na .

Fico namiesto garancie tvrdého postupu voči Ukrajine ohľadne tranzitu ruského plynu získal vlažnú výzvu, aby s nami Ukrajina a eurokomisia rokovali o obnovení jeho prepravy na Slovensko,“. Bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom príspevku na sociálnej sieti komentoval výsledok mimoriadneho summitu členských krajín EÚ v Bruseli zo dňa 6. marca 2025, ktorý sa týkal poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine.

ČO SA STALO V BRUSELI?

Najprv všeobecne. Summit v Bruseli bol postavený na úplne nezmyselnej logike, teda na opakovaní dookola tej istej chyby s nádejou, že tentokrát to prinesie iný, lepší výsledok. S výnimkou Maďarska členské štáty súhlasili s ďalšou podporu Ukrajiny.

Ak chcela EÚ dosiahnuť pokrok, teda zastavenie zabíjania, mala urobiť presne to, čo urobili USA: oznámiť Ukrajine, že ukončuje všetku vojenskú aj finančnú pomoc, kým Kyjev neuzavrie s Moskvou prímerie a nezačnú sa rokovania o mieri. EÚ sa včerajším rozhodnutím podujala podkopať stratégiu USA. Domnievam sa, že čoskoro vyjde najavo, akú urobila chybu.

A teraz k ťažšej časti. Robert Fico mal pred summitom oveľa radikálnejšiu rétorikou, s akou napokon letel do Bruselu. A tomu zodpovedal aj záverečný dokument. Namiesto garancie tvrdého postupu voči Ukrajine ohľadom plynu Slovensko získalo vlažnú výzvu, aby s nami Ukrajina a Európska komisia rokovali o obnovení dodávok. Mnohí sa za to na Roberta Fica hnevajú a tvrdia, že mal postupovať rovnako ako Viktor Orbán.

Ak by Robert Fico torpédoval zvyšok záverov summitu, nemal by ani len vágnu formuláciu o plyne. Výmenou za hlasovanie v prospech nezmyslenej stratégie vo vzťahu k Ukrajine získal aspoň aký-taký prísľub, že Európska komisia konečne pohne zadkom a začne na Kyjev tlačiť v záujme obnovenia prepravy plynu na Slovensko.

Hlasovanie slovenského premiéra môže mať aj vnútropolitický rozmer. Smer stále bojuje za obnovenie parlamentnej väčšiny. Vieme, že biele hobby koníky sa pokúšajú statusmi na Facebooku vládu vydierať aj sladkastými rečičkami o Ukrajine. Je to len dedukcia, nemám žiadne informácie spoza opony koaličných vzťahov. Domnievam sa však, že včerajšie hlasovanie v Bruseli mohlo byť aj ústupkom vo vzťahu k hobby poslancom/koníkom.

Poviem to veľmi úprimne. Neviem, ako by som sa rozhodol, keby som bol v koži Roberta Fica. Nemať žiadnu formuláciu o plyne a potopiť nezmyslenú ukrajinskú stratégiu? Alebo nepotopiť nezmyslenú ukrajinskú stratégiu a mať aspoň vlažnú formuláciu o plyne? Podľa mojej mienky Robert Fico stál pred touto dilemou. Nech posúdi a zváži každý sám, ako by sa rozhodol na jeho mieste.

Zdroj: Facebook Ďateľ / InfoVojna

Príspevok „Ak chcela EÚ dosiahnuť pokrok a zastaviť zabíjanie na Ukrajine, mala urobiť presne to, čo urobili USA. je zobrazený ako prvý na .

Kremeľ označil Macronove vyhlásenia za „extrémne konfrontačné“.

„Je tu veľa nepresností“, hovorí Moskva.

Straší…

Prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k národu, v ktorom veľa hovoril o „ruskej hrozbe“, obsahuje mnoho nepresností, vrátane faktora rozširovania vojenského potenciálu NATO. Vyhlásil tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Čo vyvracia?

„Pri všetkej úcte k pánovi prezidentovi (Francúzska) môžeme pravdepodobne povedať, že existuje veľa nepresností, diplomaticky povedané. Hovorí, že Rusko sa stalo takmer nepriateľom,  protivníkom Francúzska. Ale nič nehovorí o tom, ako sa vojenská štruktúra NATO  neustále plížila, ale dokonca pochodovala míľovými krokmi k ruským hraniciam. Pán prezident (Macron) o tom nič nepovedal a nespomenul legitímne obavy Ruska v tejto súvislosti a potrebu Ruska prijať odvetné opatrenia“, vyhlásil hovorca Kremľa. Peskov označil prejav francúzskeho lídra za „extrémne konfrontačný“ a poukázal, že Paríž nechce hovoriť o mieri, ale o vojne.

Čo tvrdil

5. marca Macron vo svojom prejave k národu povedal, že Rusko sa stalo hrozbou pre Francúzsko a Európu. Európski lídri musia byť podľa neho pripravení na to, že Spojené štáty nebudú na ich strane. Preto Macron oznámil začatie diskusie o ochrane spojencov Francúzska jeho jadrovým odstrašujúcim prostriedkom.

Zídu sa a budú hovoriť o vojne

Macron tiež oznámil, že na budúci týždeň sa v Paríži zídu náčelníci štábov štátov „pripravení zaručiť trvalý mier“. Francúzsko vypracovalo tento plán spolu s Kyjevom a ďalšími európskymi partnermi, povedal Macron. Potvrdil tiež svoju pripravenosť vyslať vojenský kontingent na Ukrajinu po skončení vojny a poznamenal, že by bolo „šialenstvom“ zostať „divákom“ vo „svete nebezpečenstiev“.

hlavnydennik.sk

Príspevok Nebezpečný „nový Napoleon“? je zobrazený ako prvý na .

Európski lídri chcú drasticky zvýšiť výdavky na obranu a pripraviť svoje ekonomiky na vojnu. Existujú plány na zavedenie (zatiaľ) dobrovoľnej brannej povinnosti a inštaláciu jadrového štítu. Viaceré krajiny sú ochotné vyslať vojakov do krajín susediacich s Ruskom, vrátane Ukrajiny.

Boris Pistorius, bývalý nemecký minister obrany, vyhlásil, že jeho krajina bude „pripravená na vojnu“ (Kriegstüchtigkeit) do roku 2029. Vojnová sekera bola vykopaná.

„Trump nás zradil a Putin nám hrozí; preto musíme zvýšiť naše vojenské úsilie a pripraviť sa na vojnu.“ Toto je naratív, ktorý nám predkladá európska elita a ktorý je široko rozšírený v mainstreamových médiách. Tento príbeh však skrýva skutočné dôvody a základné príčiny tejto vojnovej horúčky.

Odmietnuť

Militarizácia Európy prebieha v kontexte širšej hospodárskej krízy. Od finančnej krízy v roku 2008 má európske hospodárstvo problémy nájsť nové cesty rastu. Kríza COVID-19 zasadila hospodárstvu ťažký úder a kvôli ekonomickým sankciám voči Rusku sme prišli o prístup k lacnej energii.

Kvôli posadnutosti úspornými opatreniami vlády zanedbávali sektory potrebné na rozvoj produktivity, ako je vzdelávanie a veda. Medzitým finanční oligarchovia dostatočne neinvestovali svoje monopolné zisky do nových technológií, aby udržali krok s konkurenciou z USA a Číny.

V dôsledku toho Európa zaostáva za ostatnými časťami sveta technologicky aj ekonomicky.

Geopoliticky to tiež nie je dobré. Európe a USA sa nepodarilo premeniť Rusko na polokolóniu po páde Sovietskeho zväzu a dosiahnuť zmenu kapitalistického režimu v Číne.

Západ dúfal, že povolením Číny vstúpiť do Svetovej obchodnej organizácie a rozsiahlymi investíciami do krajiny kapitalistické sily zosilnú natoľko, že nakoniec prevezmú moc od komunistickej strany. To bolo zbožné želanie.

Tým, že Európa otrocky nasledovala USA, nedokázala po páde Sovietskeho zväzu vybudovať vyváženú bezpečnostnú štruktúru, ktorá zahŕňala aj Rusko.

Teraz sa Rusko aj Čína stali impozantnými protivníkmi, s ktorými si nemožno zahrávať.

Najmä pod vplyvom Číny tvoria krajiny globálneho Juhu čoraz väčšiu protiváhu k dominancii Severu prostredníctvom BRICS.

Bitka sa začala

V tomto kontexte americká elita na čele s Trumpom a Muskom spustila agresívnu kampaň na zabezpečenie absolútnej nadvlády USA (Make America Great Again), a to aj na úkor ich najbližších spojencov.

To znamená, že medzi USA a inými imperialistickými veľmocami vypukol boj. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa Ursula von der Leyen vyjadrila takto:

„Svetový poriadok založený na spolupráci, ako sme si ho predstavovali pred 25 rokmi, sa nenaplnil. Namiesto toho sme vstúpili do novej éry tvrdej geopolitickej konkurencie. Najväčšie ekonomiky sveta súperia o prístup k surovinám, novým technológiám a globálnym obchodným trasám. Od umelej inteligencie po čisté technológie, od kvantových počítačov po vesmír, od Arktídy po Juhočínske more – preteky sa začali.“

Hnacou silou týchto pretekov je honba za maximálnym ziskom a expanzia západného monopolného kapitálu. To je to, čo je v stávke, a o to v konečnom dôsledku ide. Ak sa chcete zapojiť do tohto závodu, hrá sa vojenská karta. Alebo, ako povedal bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder :

„Krajina sa skutočne spolieha na medzinárodnú scénu len vtedy, ak je ochotná ísť do vojny.“

Ospravedlňujeme sa

 Hlavná výhovorka pre súčasnú vojnovú horúčku – že Rusko predstavuje vojenskú hrozbu – je nepodložená. Moskva vôbec neusiluje o expanziu. Podľa špičkových odborníkov ako Jeffrey Sachs a John Mearsheimer bola invázia na Ukrajinu odpoveďou Moskvy na expanziu NATO na východ a militarizáciu Ukrajiny. Moskva to považovala za existenčnú hrozbu.

Pokiaľ ide o konvenčnú vojnu, Rusko nie je schopné poraziť Európu. Kremeľ už uviazol v oveľa slabšej Ukrajine. A ak by došlo ku konfrontácii medzi Európou a Ruskom, ocitli by sme sa v jadrovom scenári – v koncovej hre, ktorú nikto nechce.

Vojnové hospodárstvo

Inými slovami, súčasné vojenské napätie nie je ani tak výsledkom geopolitických konfliktov s Ruskom, Čínou a teraz dokonca aj USA, ale skôr zakorenené v snahe západného monopolného kapitálu o maximálny zisk a expanziu.

Na zabezpečenie ziskov západných monopolov musia byť zaručené investície a trhy v zahraničí, ako aj dodávky lacných surovín z týchto krajín. A na to je nevyhnutný silný vojenský aparát – v prípade potreby uviesť vzdorovité krajiny do poriadku.

Militarizácia tiež podporuje ekonomiku. Vojnové hospodárstvo nezávisí od kúpnej sily obyvateľstva, ale od rozhodnutí politických vodcov. Vojenské nákupy môžu (dočasne) poskytnúť určitý priestor na oddych častiam priemyslu, hoci to prichádza na úkor iných sektorov. O to sa pokúsil Reagan v 80. rokoch so svojím programom Hviezdne vojny a o to, čo urobil Hitler v 30. rokoch.

V Belgicku a pravdepodobne aj inde môže militarizáciu sprevádzať bezprecedentná vlna privatizácie. Časť peňazí na vojenské výdavky bolo možné získať predajom národného majetku alebo jeho častí. Militarizácia ako páka privatizácie.

Toto vojnové hospodárstvo slúži účelu skutočnej vojnovej prípravy. Počas studenej vojny mali európske krajiny veľké stále armády. Po páde Sovietskeho zväzu boli na rýchle zásahy nasadené mobilné intervenčné sily, ako sme to videli v Líbyi a Sýrii.

Teraz sa plánuje znovuzavedenie brannej povinnosti, rozšírenie vojenskej infraštruktúry a predĺženie pobytu v zahraničí, napríklad v pobaltských štátoch a na Ukrajine. Zvažujú sa aj ďalšie možnosti vrátane diskusií o jadrovom dáždniku.

Mnohé znaky naznačujú, že svetová vojna sa v očiach finančných a ekonomických elít stáva reálnou možnosťou.

Dôsledky

Takáto militarizácia má pre spoločnosť ďalekosiahle dôsledky. Peniaze musia odniekiaľ prísť. V súčasnosti vynakladá Európa na obranu približne 2 % svojho HDP. Ak chce dosiahnuť 5 % benchmark, bude musieť na obranu minúť ročne približne 500 miliárd eur viac.

V prípade pravicových vlád bude prudké zvýšenie rozpočtov na obranu nevyhnutne na úkor sociálnych výdavkov a Zelenej dohody , ktorá má ročný rozpočet 86 miliárd EUR .

Ako už bolo spomenuté, militarizáciu bude pravdepodobne sprevádzať bezprecedentná vlna privatizácie v ekonomike.

Zriadenie skutočnej európskej armády prináša aj značný demokratický deficit. Štruktúra velenia bude na európskej úrovni. Čoskoro nebudú ani národné vlády, ani parlamenty, ale eurokrati rozhodovať o tom, či budú naši chlapci a dievčatá poslaní do prvej línie.

Napokon, militarizácia našich ekonomík a spoločností bude len ďalej eskalovať napätie na európskom kontinente. Namiesto budovania vyváženej bezpečnostnej štruktúry spúšťame nebezpečné preteky v zbrojení a vyvolávame nepriateľstvo voči ruskej jadrovej veľmoci.

Na križovatke 

Európa stojí pred historickou voľbou. Proces militarizácie prichádza s obrovskými ekonomickými nákladmi, sociálnym úpadkom, oneskoreniami v zelenej transformácii a demokratickým deficitom, pričom riziko väčšieho konfliktu je čoraz reálnejšie.

Je táto militarizácia skutočne v záujme európskych občanov, alebo je len v záujme ekonomických elít a zbrojárskeho priemyslu? Necháme sa strhnúť vojnovou horúčkou, alebo si zvolíme prosperitu, udržateľnosť a vyváženú bezpečnostnú štruktúru na kontinente?

Budeme nasledovať USA v ich imperialistickej a militaristickej logike, alebo vybudujeme nezávislý európsky projekt založený na rešpektujúcej spolupráci s krajinami globálneho Juhu? Nasledujúce roky budú rozhodujúce pri zodpovedaní tejto otázky.

Marc Vandepitte

O autorovi: Marc Vandepitte je členom Siete intelektuálov a umelcov na obranu ľudstva a bol pozorovateľom počas prezidentských volieb vo Venezuele. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Zdroje

Übergang zur Kriegswirtschaft?

„C’hanno rimasto soli…“. L’Unione Europea zastrešuje jadrovú energiu

Guerre en Ukraine : komentár les chefs d’État européens préparent les esprits à une guerre avec la Russie

Trumpova mníchovská stratégia

Príspevok Desivá militarizácia Európy je zobrazený ako prvý na .

Europoslanec MILAN UHRÍK v rozhovore pre SKSPRÁVY o diplomatickom fiasku Zelenského v Bielom dome; o tom, ktorí svetoví štátnici sa ocitli v 2.lige; prečo je Trump odhodlaný porátať sa s progresívcami a ich fanatizmom;  o tom ako sú vojnové štvanie a neomarxizmus zakorenené v európskych orgánoch; o čo ide bruselskej sekte byrokratov; ako a kto by mal eliminovať  politické mimovládky; čo si myslí o progresívnych médiách; o vojenskej únii a vojnových štváčoch v Európe; prečo verí, že Trump s Putinom nakoniec vojnu ukončia a ktoré zbabelé figúrky čoskoro skončia…

skspravy

Príspevok M. Uhrík: Eurofondy na zbrane? Leyenovej plán mení EÚ na vojenskú organizáciu je zobrazený ako prvý na .

Summit ukazuje podporu Kyjevu, ale Orbánovo veto odhaľuje nejednotnosť, píše portál Politico

Lídri Európskej únie schválili vojenskú podporu Ukrajine, ale bez podpory maďarského premiéra Viktora Orbána.

Na mimoriadnom summite vo štvrtok v Bruseli Orbán, ktorý sa netajil obdivom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, vetoval celoeurópsky tlak na nahradenie americkej vojenskej pomoci. Americký prezident Donald Trump v pondelok oznámil zmrazenie vojenskej pomoci Kyjevu.

Dosiahnutie ‚mieru prostredníctvom sily‘ si vyžaduje, aby Ukrajina bola v čo najsilnejšej pozícii, pričom jej podstatnou súčasťou sú silné vojenské a obranné spôsobilosti Ukrajiny

uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

„Európska únia je naďalej odhodlaná v koordinácii s rovnako zmýšľajúcimi partnermi a spojencami poskytovať Ukrajine a jej ľudu zvýšenú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu.“

Text tiež sľubuje zvýšiť tlak na Rusko zavedením ďalších sankcií a lepším presadzovaním existujúcich sankcií, „aby sa oslabila jeho schopnosť pokračovať vo vedení svojej útočnej vojny“.

Hoci to umožňuje technickú opravu, opäť to odhaľuje ťažkosti, ktoré má EÚ pri formulovaní konzistentného postoja voči Putinovi – a Trumpovi.

Koalícia ochotných

Kaja Kallas, šéfka zahraničnej politiky EÚ, povedala novinárom, že lídri zvažujú vytvorenie „koalície ochotných, aby jedna krajina nemohla blokovať všetkých ostatných“.

Tým by sa spochybnili základy EÚ, ale mohlo by sa zabezpečiť, že bude schopná prezentovať koherentnú zahraničnú politiku.

V konečnom dôsledku by si však implementácia sankcií a iných kľúčových opatrení na úrovni EÚ vyžadovala jednomyseľnosť – čím by sa pripravila pôda pre ďalšie zúčtovanie s Orbánom.

Obavy z toho, že by sa Slovensko mohlo pridať k Maďarsku v pozdržaní dohody, opadli po tom, čo populistický premiér Robert Fico zabezpečil v spoločnom texte znenie, ktoré by EÚ zaviazalo podporovať Bratislavu v jej snahe vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby obnovila ruské plynovody vedúce cez jej územie. Tento jazyk bol však neskôr oslabený, aby sa zabránilo konkrétnej zmienke o obnovení toku ruského plynu.

„Fico je stále pragmatický,“ povedal Milan Nič, vedúci pracovník nemeckej rady pre zahraničné vzťahy. „Novou črtou je, že Orbán vŕta hlboko sám – pretože je teraz ešte viac presvedčený, že EÚ bude kvôli Trumpovi erodovať.“

skspravy

Príspevok Politico: Veľká divízia v EÚ, pretože lídri sa dohodnú na vyzbrojení Ukrajiny – bez Maďarska je zobrazený ako prvý na .

Europoslanec a predseda hnutia Republika Milan Uhrík rozobral na súčiastky ďalšiu zlodejinu, ktorú navrhla Ursula von der Leyenová. Koľko to obyvateľov Európskej únie bude stáť tentokrát?

Podľa Uhríka ide o zlodejinu, za ktorú každý Slovák a každý Európan zaplatí 1 800 eur. Tentokrát predsedníčka eurokomisie prišla s návrhom 800 miliardového fondu na zbrane. “Viete ako to dopadne? Presne tak, ako to dopadlo s Leyenovej nákupom vakcín 30 miliárd eur, čistým podvodom,” skonštatoval Uhrík.

Zarábali na covide, teraz chcú zarábať na vojne!

Europoslanec sa ďalej pýta, proti komu chcú vlastne nakupovať tie zbrane za 800 miliárd eur? Ako pripomenul Rusi podľa Leyenovej už pred dva a pol rokmi museli kradnúť čipy z práčiek, aby mali vôbec nejakú techniku na bojovanie. “Ruská armáda berie čipy z umývačiek a chladničiek na opravu vojenskej techniky, lebo nemajú polovodiče,” vyhlásila Leyenová pred pár rokmi v Štrasburgu.

“Nezmysel, len nás naťahujú a klamú, aby mohli pokračovať vo vojne a pokračovať vo svojich kšeftoch so zbrojárskymi korporáciami. Predtým zarábali na covide, teraz chcú zarábať na vojne,” uviedol Uhrík s tým, Leyenová s Šefčovičom chcú z Európy vybudovať “oceľového dikobraza”.

Kšefty a podvody šéfky eurokomisie

Uhrík pripomenul aj Leyenovej pôsobenie ako ministerky obrany Nemecka: “Videli sme akého dreveného húpacieho koníka vybudovala Lenova z nemeckej armády v čase, keď tam bola ešte ministerkou obrany.  Stámiliónové kontrakty pre pofidérne poradenské spoločnosti, módne prehliadky pre nové uniformy, nákupy vojenských kabeliek, podprseniek a lodičiek.” 

Podľa neho, keby sa Leyenová nestala predsedníčkou Európskej komisie, tak by za tieto kšefty a podvody už dávno sedela. “Rovnako tak, ako za tie nákupy vakcín od Pfizeru. A teraz chce vyzbrojovať Európu za ďalších 800 miliárd eur, čo je zhruba 1700, 1800 eur na každého Európana, každého Slováka,” povedal Uhrík a podotkol, že sa to, samozrejme, nezaplatí samé, ale zaplatia to obyvatelia na ďalšej konsolidácii, vyšších daniach a poplatkoch.

Kto bude bojovať?

“Dobrá otázka je, kto bude s tými všetkými nakúpenými zbraňami bojovať? Pôjde na front Leyenová so Šefčovičom? Alebo budú v tých nakúpených uniformách a automobiloch zomierať naši bratia, otcovia alebo naši synovia, tak ako teraz tí chlapci na Ukrajine?,” položil europoslanec zásadnú otázku k zbrojeniu, ktoré oznámila Európska komisia.

Vojnové besnenie, ktoré teraz predvádzajú, takzvané európske elity, je podľa neho trestuhodné. “Inak viete, prečo ich Rusi a Američania nepozývajú na mierové rokovania? Pretože európske elity nepracujú pre mier, oni pracujú pre vojnu, a tí ktorým ide o mier sa s nimi nemajú o čom rozprávať,” vyhlásil Uhrík a na záver dodal, že oveľa lepšou cestou ako dosiahnuť mier prostredníctvom zbraní, je dosiahnuť mier prostredníctvom rokovaní a prostredníctvom diplomacie.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Každý Slovák zaplatí 1800 eur za vojnové besnenie eurokomisie je zobrazený ako prvý na .

„Šoková terapie“, k jejímuž zavedení Evropu přiměly USA po ‚odpojení‘ od ruského plynovodu, které stále není dokončeno kvůli zvýšenému nákupu dražšího ruského LNG z nutnosti kvůli absenci jiných dodavatelů, měla obrovské důsledky. Reálná ekonomika utrpěla v důsledku náhlého plošného nárůstu cen, když místo toho mohl proběhnout postupný přechod, jak Trump předpokládal, kdyby zůstal u moci a zabránil zvláštní operaci.

List Financial Times (FT) o víkendu napsal, že „Putinův spojenec prosazuje dohodu o obnovení Nord Stream 2 s podporou USA“ v narážce na údajné úsilí jeho desetiletí blízkého přítele Matthiase Warniga.

Podstatou je, že případné americké vlastnictví Nord Streamu by mohlo vést k obnovení vývozu ruského plynu do Německa prostřednictvím jediného nepoškozeného potrubí tohoto megaprojektu v rámci velké dohody. Poprvé se to objevilo koncem listopadu v souvislosti se souvisejícím návrhem amerického investora Stephena P. Lynche. <

Tentokrát jej údajně prosazuje Warnig prostřednictvím jiného konsorcia vedeného USA než Lynch. V každém případě skutečnost, že se o tom opět píše, ukazuje, jak vážně se rodící rusko-americké „nové détente“ stalo od doby, kdy před několika týdny v Rijádu zahájili rozhovory. Logiku to má i proto, že německý vůdce EU potřebuje levnější plyn, aby odvrátil potenciální recesi, která by mohla blok položit a učinit z něj mnohem méně důležitý trh pro americký vývoz, nehledě na celní napětí mezi těmito dvěma zeměmi.

Trump byl během svého prvního funkčního období rozhodně proti Nord Streamu pod záminkou, že by mohl učinit Německo závislým na Rusku a pak zvýšit šance, že tito dva budou spravovat střední a východní Evropu (SVE) sami, aby vytlačili vliv USA. Ve skutečnosti však chtěl pouze americký LNG, aby v rámci ekonomické mocenské hry ukradl Rusku obrovský evropský trh s plynem. Tyto zájmy zůstávají, ale vzhledem k novým globálním okolnostem mohou být prosazovány jiným způsobem.

„Šoková terapie“, k jejímuž zavedení Evropu přiměly USA po ‚odpojení‘ od ruského plynovodu, které stále není dokončeno kvůli zvýšenému nákupu dražšího ruského LNG z nutnosti kvůli absenci jiných dodavatelů, měla obrovské důsledky. Reálná ekonomika utrpěla v důsledku náhlého plošného nárůstu cen, když místo toho mohl proběhnout postupný přechod, jak Trump předpokládal, kdyby zůstal u moci a zabránil zvláštní operaci.

Dlouhodobým zájmům USA by proto lépe posloužilo, kdyby prozatím ustoupil od svých amerických plánů na zkapalněný zemní plyn a umožnil obnovení dodávek části ruského plynu do Německa nepoškozeným plynovodem Nord Stream pod dohledem USA po získání jeho vlastnictví. Stejně tak by EU vedená Německem přistoupením na toto pragmatické ujednání udělala kompromis ohledně svých tzv. hodnot, zatímco kompromis Ruska by spočíval ve ztrátě vlastnictví výměnou za urychlené zmírnění sankcí.

To, co se nyní předkládá, je v podstatě to, co bylo navrženo na začátku ledna v brífinku o tom, jak „Kreativní energetická diplomacie může položit základ pro velkou rusko-americkou dohodu“. Konkrétně se jedná o to, že USA schválí částečné obnovení dovozu ruských plynovodů do EU, vrátí část zabavených ruských aktiv jako kompenzaci za to, že USA získají kontrolu nad Nord Streamem, a USA zruší některé sankce, například sankce SWIFT, za to, že usnadní obnovení obchodu s energiemi mezi Ruskem a EU.

Pro jistotu je možné, že se nic z toho neuskuteční, alespoň pokud jde o Nord Stream. Stále existuje několik proměnných, které by mohly tento scénář vyvážit, v neposlední řadě by to mohla být Trumpova neochota dočasně přenechat část podílu na evropském trhu s plynem, který USA uloupily, zpět Rusku nebo cíl nového německého vůdce „dosáhnout nezávislosti“ na USA. Nicméně nejnovější zpráva naznačuje, že je předčasné vyloučit částečné oživení Nord Streamu a že k němu může dojít dříve než později.

Autor: Andrew Korybko – americký politický korespondent Hlasu Ruska. Momentálně žije a studuje v Moskvě.

Zdroj: orientalreview.su
Preklad: zvedavec.news

Príspevok Nord Stream se vrací do zpráv jako součást velké dohody mezi Ruskem a Západem je zobrazený ako prvý na .

Maďarský premiér Orbán chce od francúzskeho prezidenta odpoveď na otázku, prečo si zástancovia vojny myslia, že teraz, keď už USA nie sú na strane vojny a keď sa tábor podporovateľov vojny stal oveľa slabším, myslia, že s Ukrajinou dosiahnu víťazstvo nad Ruskom, ktoré sa im za tri roky ani s pomocou Spojených štátov nepodarilo dosiahnuť. „Európa sa nachádza v bode zlomu,“ uviedol Orbán po stretnutí s Macronom

Spojené štáty pozastavili dodávky vojenského materiálu aj poskytovanie spravodajských informácií režimu ukrajinského diktátora Volodymyra Zelenského a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy. „Za vlády prezidenta USA Donalda Trump dochádza k strategickému rozdeleniu, transatlantickému rozkolu medzi väčšinou Európy a USA. Jedna strana trvá na predlžovaní vojny na Ukrajine, zatiaľ čo druhá sa usiluje o ukončenie konfliktu. Maďarsko naďalej pevne stojí za mierom,“ napísal Orbán na sieti X. Šéf maďarskej vlády tiež skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, na Slovensku a v Maďarsku.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v televíznom prejave k národu oznámil, že na budúci týždeň sa v Paríži stretnú náčelníci generálnych štábov krajín, ktoré sú pripravené prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine. Zdôraznil, že mier na Ukrajine nemožno uzavrieť za hocijakú cenu a pod ruským diktátom.

Vyzdvihol mierový plán pripravený s Ukrajinou a niekoľkými ďalšími európskymi partnermi. „Chcem veriť, že Spojené štáty budú stáť pri nás, ale musíme byť pripravení, ak to tak nebude,“ povedal Macron.

„Mier nemôže byť kapituláciou Ukrajiny. Nemôže byť jej kolapsom a nedá sa ani zamieňať za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké,“ uviedol Macron po tom, ako Washington pozastavil dodávky vojenského materiálu a spravodajských informácií do Kyjeva a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy.

Pripomenul, že Rusko začalo inváziu na Ukrajinu už v roku 2014 a potom nedodržalo dohodu o prímerí podpísanú v Minsku. Označil to za precedens, ktorý je dôkazom, že „dnes už nemôžeme veriť Rusku na slovo“.

„Ukrajina má právo na mier a bezpečnosť pre seba a je to v našom záujme a v záujme bezpečnosti európskeho kontinentu,“ vyhlásil Macron a dodal, že Francúzsko preto v záujme dosiahnutia mieru spolupracuje s Britániou, Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami.

Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale „budú tam po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.

Francúzsky prezident zdôraznil, že mier v Európe už nie je garantovaný, lebo Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny a „táto jeho agresivita nepozná hranice“.

Upozornil, že Rusko pokračuje v posilňovaní svojej armády – do roku 2030 chce mať o 300.000 vojakov viac a vo výzbroji ďalších 3000 tankov a 300 bojových lietadiel. Podľa Macrona je vzhľadom na to ťažko uveriť, že sa súčasné Rusko zastaví na Ukrajine. „Rusko sa stalo… hrozbou pre Francúzsko a Európu,“ povedal Macron.

Uviedol, že Francúzsko je naďalej oddané NATO a partnerstvu so Spojenými štátmi. „Musíme však urobiť viac,“ zdôraznil s tým, že je potrebné „posilniť našu nezávislosť v oblasti obrany a bezpečnosti“.

Vzhľadom na vývoj hrozieb Macron prisľúbil dodatočné investície do obrany a zároveň ubezpečil, že sa tak stane bez zvyšovania daní.

V tejto súvislosti Macron informoval, že chce otvoriť diskusiu o ochrane spojencov z európskeho kontinentu francúzskymi jadrovými zbraňami, ktoré od roku 1964 „vždy zohrávali rolu pri zachovávaní mieru a bezpečnosti v Európe“.

Spresnil, že s týmto návrhom prichádza v reakcii na výzvu budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza, a zdôvodnil ho zvýšením bezpečnostných rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o použití jadrových zbraní zostane na francúzskej hlave štátu.

Vo svojom prejave sa Macron venoval medzinárodnej situácii a jej dôsledkom pre Francúzsko i pre Európu, pričom hovoril o „prebiehajúcich historických udalostiach, ktoré narúšajú svetový poriadok“. Vyjadril presvedčenie, že Európa má ekonomickú silu, moc a talent, aby sa vyrovnala s výzvami týchto čias.

Macron vyjadril nádej, že sa mu amerického prezidenta Donalda Trumpa podarí odradiť od vedenia obchodnej vojny proti Číne, Kanade a Mexiku. Uviedol však, že Francúzsko by sa malo pripraviť na to, že Spojené štáty rozhodnú o clách na európsky tovar.

Viac vo videu:

Orbán chce od Macrona vysvetlenie, ako si bez Američanov predstavuje víťaziť nad Ruskom

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa v stredu v Paríži chce dozvedieť, prečo by mali byť postoje Francúzska a ďalších krajín, ktoré podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine, rozumné. Vyplýva to z premiérovho vyjadrenia v stredu 5. marca 2025 počas letu do francúzskeho hlavného mesta, kde sa stretol s prezidentom Emmanuelom Macronom.

Maďarský premiér pripomenul, že v postoji Američanov došlo k zásadnej zmene. Predtým podľa neho podporovali vojnu, ale teraz sa postavili na stranu mieru.

„Bolo by dôležité pochopiť, prečo si zástancovia vojny myslia, že víťazstvo sa dá dosiahnuť, ak Ukrajina napriek americkej podpore nedokázala za tri roky vyhrať nad Ruskom. Teraz, keď už Američania nie sú na strane vojny, tábor podporovateľov vojny sa stal oveľa slabším. Na toto by som rád dostal odpoveď,“ povedal Orbán.

Po stretnutí s Macronom Orbán na sieti X napísal len to, že pokračovanie bude vo štvrtok 6. marca 2025 na mimoriadnom summite EÚ v Brusseli.

Orbán sa vo Francúzskou stretol aj bývalým francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym a šéfkou francúzskeho Národného frontu Marine Le Penovou.
„Za vlády prezidenta USA Donalda Trump dochádza k strategickému rozdeleniu, transatlantickému rozkolu medzi väčšinou Európy a USA. Jedna strana trvá na predlžovaní vojny na Ukrajine, zatiaľ čo druhá sa usiluje o ukončenie konfliktu. Maďarsko naďalej pevne stojí za mierom,“ napísal Orbán na sieti X.

Orbán tiež skonštatoval, že po tom, ako globalisticko-liberálne sily prišli o spojenectvo s Washingtonom, sa stiahli do Bruselu a zamerali sa na vlastenecké sily vládnuce v Srbsku, Slovensku a Maďarsku.
Európa sa nachádza v bode zlomu, uviedol Orbán po stretnutí s Macronom.
Mimoriadny summit EÚ o rozhodnutí pokračovať s Ukrajinou vo vojne proti Rusku

Prezidenti a premiéri krajín Európskej únie sa dnes v Bruseli stretnú na mimoriadnom rokovaní, na ktorom sa pokúsia zhodnúť na posilnení európskej obrany a ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny vo chvíli, keď je neisté pokračovanie dodávok amerických zbraní Kyjevu či podoba možných mierových rozhovorov s Ruskom. Na summit, kde bude Slovensko zastupovať premiér Robert Fico, príde osobne aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Predseda Európskej rady a šéf únijných summitov António Costa zvolal schôdzku, ktorú médiá označujú za krízovú, v súvislosti s aktivitou amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa v posledných týždňoch začal veľmi ostro vyjadrovať na adresu Zelenského a podľa mnohých európskych politikov preberá rétoriku ruského vodcu Vladimira Putina.

Trump po roztržke so Zelenským pozastavil vojenskú podporu Kyjevu, ktorej ďalší osud podľa Washingtonu závisí od ochoty Zelenského pristúpiť na rokovania pod vedením USA. Šéf Bieleho domu tiež tlačí na európske krajiny, aby pridali peniaze armádam a prevzali zodpovednosť za svoju bezpečnosť, v ktorej sa USA nehodlajú angažovať ako doteraz.

Lídri EÚ budú hľadať zhodu na tom, ako podporiť obranu Ukrajiny a ako zaručiť jej dlhodobú bezpečnosť v prípade, že sa podarí dojednať mier s Ruskom.

Jednomyseľná zhoda na záveroch summitu bude však podľa únijných zdrojov ťažká, pretože Maďarsko a Slovensko hrozí ich vetom. Budapešť chce do záverov presadiť formulácie ústretové k Rusku, Bratislava zase zmienku o obnovení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.

Šéfovia štátov a vlád budú hovoriť aj o posilnení vlastnej európskej bezpečnosti a navýšení výdavkov na obranu, ktoré chystá veľká časť štátov eurobloku. Na stole budú mať návrh Európskej komisie, podľa ktorého by EÚ zo spoločnej pôžičky 150 miliárd eur mala členským krajinám poskytnúť úvery na nákupy vojenského vybavenia.

Aj na ďalšie spoločné zadlžovanie však nemajú členské krajiny EÚ jednotný názor a diplomati očakávajú, že samit v tejto veci prinesie skôr úvodnú debatu než konkrétne závery.

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna

Príspevok Náčelníci generálnych štábov krajín rusofóbnej „koalície ochotných“ sú podľa Macrona pripravení prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine, lebo agresivita Ruska vraj nepozná hranice. je zobrazený ako prvý na .

Francúzsky kohút zúri: Macron pohrozil Moskve atómovou bombou, ak sa nevzdá Ukrajine. „Napoleon z oddelenia č. 5 sa vyhlásil za „hlavného opravára Európy“. Píše web svpressa.ru.

Emmanuel Macron sa v stredu večer prihovoril národu v televízii. Šokovalo to nielen Francúzsko. Uprostred pokusov Putina a Trumpa nadviazať mierové rozhovory o Ukrajine sa „Napoleon“ z Piatej republiky vyslovil proti „krehkému prímeriu“ a vyzval na zvýšenie výdavkov na ozbrojené sily a obranu, ako aj na rozmiestnenie francúzskych strategických jadrových síl v iných krajinách EÚ.

Macron označil Rusko za hlavnú hrozbu pre Francúzsko a celú Európu a vyhlásil, že nedovolí poraziť Ukrajinu

Naznačil, že Moskva by mala vztýčiť „bielu vlajku“. To sa určite podľa Macrona stane, ak jednotky „zjednotenej Európy“ pristanú v Odese a priblížia sa k Dnepru. Kremeľ neurobí nič, pretože aj Paríž má jadrové zbrane.

Žiadny francúzsky prezident si nedovolil taký krutý a militaristický prejav od čias Charlesa de Gaulla -: keď v Alžírsku prebiehala vojna, píše Le Figaro. Ale De Gaulle je generál, vojak až do špiku kostí, zatiaľ čo Macron je absolútny civilista, ktorý si zrazu predstavuje, že je vojnovým vodcom.

Čo presne povedal francúzsky prezident počas svojho priameho prenosu z Elyzejského paláca?

Po prvé. Macron je proti mierovým rozhovorom o Ukrajine pod vedením USA. Žiada, aby rokovania viedla Európska únia. Aj keď to výrazne odďaľuje nástup prímeria.

Po druhé. S cieľom čeliť „ruskej hrozbe“ požaduje Macron zvýšené výdavky na obranu. Údajne bez zvyšovania daní, ale len prostredníctvom „mobilizácie súkromného a verejného financovania“.

Po tretie. Macron chce zakryť susedné európske krajiny francúzskym „jadrovým dáždnikom“. Tiež na boj proti mýtickej „ruskej hrozbe“.

Macronovo šialené vystúpenie vyvolalo šoky medzi francúzskou elitou.

Jeden z lídrov strany „Francúzska neposlušnosť“ Manuel Bompard hovorí, že Macron manipuluje strachom Francúzov z imaginárnej „ruskej hrozby“, aby ospravedlnil ďalšie škrty v sociálnych výdavkoch.

Francúzsky europoslanec a bývalý minister dopravy Thierry Mariani pre France Info povedal, že Francúzsku nehrozí zo strany Ruska žiadna hrozba, existuje len v Macronovom prepálenom mozgu.

Líder francúzskych socialistov a Macronov bývalý rival v prezidentských voľbách Jean-Luc Mélenchon priamo obvinil prezidenta z pokrytectva a dvojtvárnosti.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Blázon z oddelenia č. 5 pohrozil Moskve atómovou bombou, ak sa nevzdá Ukrajine je zobrazený ako prvý na .

Očakáva sa, že Maďarsko a Slovensko budú na nadchádzajúcom summite únie vetovať vojenskú pomoc EÚ Ukrajine. Tento názor vyjadril podľa webu svpressa.ru maďarský politik János Molnar-Gazsho.

„Veľmi dúfam, že Maďarsko a Slovensko budú vetovať túto novú zbrojnú pomoc. Prečo by sme mali podporovať krajinu, ktorá útočí na Turkish Stream, cez ktorý dostávame plyn, ktorý potrebujeme? „Ukrajina ohrozuje energetickú bezpečnosť európskeho štátu,“ cituje ho RIA Novosti .

Vysvetlil, že orgány EÚ sa domnievajú, že by mali nahradiť Ameriku ako hlavného dodávateľa pomoci ukrajinskej armáde, keďže štáty už nemajú v úmysle poskytovať peniaze a zbrane.

Už skôr bolo oznámené , že Európska únia pozastavuje vývoj nového balíka vojenskej pomoci pre Ukrajinu z dôvodu veta Maďarska.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok V Bruseli sa očakávajú dve vetá je zobrazený ako prvý na .

Občan Zelensky po  krachu v Bielom dome odcestoval do Veľkej Británie, v ktorej ho militaristickí predstavitelia Európy prijali ako „hrdinu“, ktorý sa nevzdal práva na vojnu v prospech Západu. Veľká Británia  (VB) už nie je členom EÚ.

Je však silným členom NATO a strážny pes amerických vojenských a politických záujmov v Európe podobne ako Izrael na Blízkom východe. Londýnskeho summitu organizovaného premiérom Starmerom sa zúčastnili Francúzsko, Poľsko, Švédsko, Turecko, Nórsko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Holandsko, Rumunsko, Fínsko, Taliansko, Španielsko a Kanada. Kto je Keir Starmer si môžete pozrieť tu:

https://blog.hlavnespravy.sk/35451/politicka-obluda-a-britsky-premier-keir-starmer-v-sluzbach-izraela/

Myslieť si, že pronacisticky orientovaný britský premiér Starmer organizoval tento summit kvôli občanovi Zelenskemu alebo Ukrajine je omyl. Britom a nielen im, ide o tie isté dobyvateľské korytá ako aj USA – vzácne zeminy, nerastné a iné bohatstvo Ukrajiny a rozbitie Ruska. Portál BBC informoval tu:

https://www.bbc.com/news/articles/c9vygkzkkrvo

Že britský premiér Keir Starmer oznámil zúčastnenými militantmi dohodnutý štvorbodový plán spolupráce s Ukrajinou na údajné ukončenie vojny. 

• udržať prúdenie vojenskej pomoci na Ukrajinu a neustále zvyšovať ekonomický tlak na Rusko;
• Ukrajina musí byť prítomná na akýchkoľvek mierových rozhovoroch;
• v prípade mierovej dohody posilniť obranné schopnosti Ukrajiny s cieľom odradiť akúkoľvek budúcu inváziu;
• vytvoriť „koalíciu ochotných“ na obranu dohody na Ukrajine a následne zaručiť mier.

Tieto štyri body v praxi znamenajú: 

• Naďalej vyzbrojovať Ukrajinu pre boj proti Rusku a pokúsiť sa ekonomicky zničiť Rusko;
• Druhý bod ignoruje skutočnosť, že aj Rusko musí byť prítomné na  akýchkoľvek mierových rozhovoroch a dohoda o mieri musí zaistiť aj suverenitu a bezpečnosť Ruska;
• Západní pokrytci a vojenskí štváči v treťom bode uvažujú v prípade uzavretia dohody o mieri o obrovskom zásobovaní Ukrajiny zbraňami; 
• Posledný bod znamená, že na Ukrajinu budú vyslané okupačné vojská NATO na údajné zabezpečovanie dohody o mieri. 

Tento plán nie je mierový, ale snaží sa o dočasné zastavenie bojov. V takom prípade sa stane to, že Západ využije tento čas na dozbrojenie Ukrajiny, na okupáciu Ukrajiny vojskami NATO a na ich následné zapojenie do vojny proti Rusku v ďalšej fáze vojny. Západ sa jednoducho nevzdal plánu zničenia Ruska. Tieto plány potvrdil aj francúzsky prezident a Rockefellerova bábka Emmanuel Macron, ktorý pre denník Le Figaro povedal, že Paríž a Londýn chcú navrhnúť jednomesačné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou „vo vzduchu, na mori a v energetickej infraštruktúre“. Blázon Macron blúzni o tom, že poskytne tzv. jadrový dáždnik Európe miesto amerického. Znamená to, že má v úmysle rozmiestniť jadrové zbrane vo vybraných štátoch nárazníkovej zóny vo východných štátoch NATO. 

Vojenský štváč Starmer oznámil dodanie 5 000 rakiet Ukrajine v hodnote dvoch mld. USD.  Financovanie má byť kryté zo zmrazených ruských aktív. Je to jasný prejav otvoreného vojenského nepriateľstva VB voči Rusku. Briti chcú vyrobiť zbrane vo VB, nechať si zaplatiť ukradnutými peniazmi z ruských zmrazených aktív a rakety poslať na Ukrajinu, aby tam zomierali ľudia z oboch strán. To všetko v prospech ekonomiky VB. Za takéto správanie by som postavil Starmera pred súd. Mier nezaistia ani dodané rakety, ani protiprávna lúpež majetku Ruska použitá na výrobu rakiet proti Rusku. VB sa tak chce odškodniť za dodávky zbraní Ukrajine, lebo vie, že Ukrajina ich nesplatí. Nemá z čoho. Na svoje si chcú prísť aj ďalšie militaristické štáty ako napr. Poľsko, ktoré investovalo do dodávok zbraní a vojenského tovaru na Ukrajinu 4. mld. USD. Poľskí militaristi potichu pripravujú plán zmocnenia sa častí Ukrajiny ako náhrady za celkové poľské náklady spojené s vojnou.

Rozprávky o mieri z úst Zelenskeho a zúčastnených militantov na schôdzke v Londýne sú obyčajné lži, ktoré majú zastrieť ich skutočné ciele. Pronacistické myslenie predstaviteľov Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka a skorumpovanej Nemky Leyenovej je bezpečnostná hrozba pre mier v Európe. Trumpova administratíva reagovala na vzniknutú situáciu zastavením vojenskej „pomoci“ Ukrajine. Zastavenie vojenskej pomoci bude mať pre militaristickú Ukrajinu, ale i pre Európu vážne dôsledky. Trump sa snaží zastaviť vojnu a ak Európa bude pokračovať v jej eskalácii zločincom Starmerom ako organizátorom, USA môže zaviesť proti zúčastneným štátom sankcie. Európa zavšivavená militaristami tak vháňa Trumpovu vládu do spolupráce s Ruskom a proti sebe. Zdá sa, že existuje iba jedna cesta riešenia. Mierová dohoda bude nadiktovaná Ukrajine spoločne USA a Ruskom. Bez účasti európskych militaristov a zeleného mužíčka.  Trump sa v rozhovore so Zelenskym vo Washingtone viackrát vyjadril, že on je obchodník. Pochopil, že dochádza k novému mocenskému prerozdeleniu sveta. Ohľadne mierovej dohody, mal on a jeho administratíva oveľa častejšie kontakty s Putinom a predstaviteľmi Ruska ako si myslí kolektívny Západ. Napr. vo februári Rijád a Istanbul. V Istanbule boli dlhé šesť hodinové rokovania, ktoré stanovili základy novej Rusko-americkej spolupráce. Nasledovali pomerne živé telefonáty medzi Putinom a Trumpom a potom na úrovni ministrov zahraničných vecí. Ďalej sú známe verejné a pomerne časté vyhlásenia  Elona Muska o vystúpení USA z paktu NATO. Znamená to jediné. USA veľmi vážne o tomto kroku uvažujú. Svojim vystúpením sa budú snažiť vyviniť z doterajších zločinov páchaných agresorskou alianciou NATO. Ak sa to stane, NATO zanikne. Chvalabohu. Svet bude o veľký krok bližšie k udržaniu mieru. 

Je pravdepodobné, že základy dohody o mieri medzi Ruskom a USA sú už dohodnuté. Rusko prijme určité ústupky a „ukojí“ hlad USA po surovinách výmenou za garantovanú bezpečnosť Ruska. S veľkou pravdepodobnosťou začlenením Ukrajiny do Ruskej federácie. Zelenskemu, ani Európe sa to páčiť nebude. Mali však množstvo príležitostí vojnu ukončiť, ale neurobili to. Slepo sa viezli na vlne zločineckej politiky Bidena ako jeho lokaji. Preto nemajú žiadny mandát zasahovať do mierovej zmluvy. Tým skôr, že Európa je nejednotná, schizofrenická, z časti znacizovaná (napr. Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Česko…) a geneticky názorovo rozpoltená medzi mierumilovný Východ a militaristický Západ. EÚ si neplní svoje poslanie, hrá sa na diktátora, v jej čele sedia skorumpovaní politici napr. Leyenová a o spoločných veciach rozhodujú veľké štáty na úkor menších. Politiku EÚ treba od základu prebudovať, aby sa z nej stala inštitúcia, ktorá bude pre členské štáty oporou a nie príťažou. 

Pronacistické myslenie nezaprel ani generálny tajomník NATO Mark Rutte, ktorý povedal, že na stretnutí európske krajiny potvrdili trend podpory Ukrajiny tak,  aby „zostala v boji tak dlho, ako to bude potrebné“. Dá sa očakávať, že zločinecký pakt NATO sa bude snažiť vnútiť Slovensku vyššie výdaje na zbrojenie. Ale už nie dohodou, ale diktátom. 

Čo môžeme očakávať od Trumpa? Trump môže donútiť Zelenskeho, aby mierovú zmluvu podpísal. Ak nepodpíše, bude vyhlásený za nekompetentného z dôvodu uplynutia jeho mandátu prezidenta (2024) a bude sa hľadať nová osoba, ktorá mierovú zmluvu podpíše. 

Čo stretnutie vojenských štváčov v Londýne znamená pre Slovensko? A čo by malo Slovensko urobiť pre zaistenie svojej bezpečnosti? 

1./  Londýnsky summit potvrdil, že tzv. kolektívny Západ nemá záujem o ukončenie vojny, ale naopak o jej eskaláciu. Slovenská bezpečnosť a suverenita krajiny je preto Západom ohrozená viac ako kedykoľvek predtým. Dôležité je, že sa Slovensko nezúčastnilo tohto komplotu proti mieru. Nebude niesť zodpovednosť za neblahé dôsledky, ktoré vzniknú. Uvedený summit odhalil, že Slovensko sa nemôže spoliehať v bezpečnostných otázkach na Západ a ani na NATO. Londýnske stretnutie bolo podobným aktom, ako svojho času Mníchovská zrada. Všetci aktéri Mníchovskej zrady boli prítomní aj na summite v Londýne. 

2/ Je potrebné zvolať okamžite zasadnutie Bezpečnostnej rady SR s cieľom reálne vyhodnotiť všetky hrozby, ktoré ohrozujú našu krajinu a prijať také opatrenia, ktoré budú viesť k zaisteniu bezpečnosti našej krajiny. 

3/ V záujme našej bezpečnosti a mieru je potrebné čo najskôr vystúpiť z NATO a uplatniť článok 13. zmluvy o NATO, ktorý hovorí: „Po dvadsiatich rokoch platnosti zmluvy môže ktorákoľvek zmluvná strana prestať byť zmluvnou stranou jeden rok po tom, čo jej oznámenie o vypovedaní bolo doručené vláde Spojených štátov amerických, ktorá bude informovať vlády ostatných zmluvných strán o uložení každého oznámenia o vypovedaní“. Netreba sa tohto kroku báť. NATO sa aj tak rozpadne a Slovensko môže svojim vystúpením len získať väčšiu autoritu vo svete.

4/ Následne vyhlásiť neutralitu a začať rokovania so štátmi, ktoré budú ochotné spolupracovať so Slovenskom na zabezpečení vzájomného mieru a istoty pred hrozbami vojny. 

5/ Pripomínam, že Valné zhromaždenie OSN dňa, 17. decembra 2024, prijalo rezolúciu o boji „proti glorifikácii nacizmu, neonacizmu a ďalších praktík, ktoré prispievajú k eskalácii moderných foriem rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a s tým spojenej intolerancie.“ Návrh rezolúcie prednieslo Rusko, Bielorusko a Turkmenistan. Za dokument hlasovalo 119 krajín, proti bolo 53 štátov vrátane Slovenska, Desať krajín sa zdržalo hlasovania. Je obrovskou chybou a hanbou, že Slovensko hlasovalo lokajsky a falošne spolu s ostatnými členmi EÚ a NATO v rozpore so záujmami Slovenska a jeho občanov. 

Á propos: Návrh európskych militantov postaví proti sebe Európu a USA. Prezident Trump si určite nenechá narušiť svoje plány a diktovať od Európy čo má robiť, ani od nejakého  militantného pobehaja Starmera. Dá sa preto očakávať, že rozpory sa budú medzi nimi prehlbovať. USA sa budú dištancovať od iniciatívy Emmanuela Macrona a Keira Starmera preto, lebo jednoducho ich plán je pokrytecký a nerieši trvalý mier. Trump odhalil, že Zelensky mier zatiaľ nechce. Pokiaľ mu tečú milióny zo zahraničnej pomoci na súkromné účty, dovtedy bude napínať vojnovú strunu. Zelensky však dostal strach. Nový riaditeľ amerického FBI Kash Patel uviedol, že poveril Kongres, aby vyšetril, ako sa minuli stovky miliárd dolárov zaslaných Kyjevu na pomoc. „Ukrajina je miestom prania špinavých peňazí a korupcie,“ povedal Patel. Je iba otázkou času, čo FBI zistí. Treba si uvedomiť, že táto monštruózna služba riadi 37 000 zamestnancov v 55 pobočkách USA. Dohliada tiež na 350 satelitných kancelárií a viac ako 60 ďalších zahraničných lokalít, ktoré pokrývajú takmer 200 krajín. Predstavitelia novej administratívy USA dobre vedia, čo sa na Ukrajine deje. Majú denne čerstvé objektívne informácie z jednoduchého dôvodu. Od roku 2014 CIA prevzala kontrolu nad všetkými bezpečnostnými agentúrami a špeciálnymi službami Ukrajiny. CIA a NSA donedávna zaberali celé poschodie v budove SBU (tajná služba Ukrajiny) a dohliadajú na špeciálne operácie Kyjeva. Mnohé z nich CIA, ale i Pentagon riadi. Na všetkých úrovniach ukrajinského velenia sú prítomní dôstojníci Pentagonu, CIA a NSA. A to i priamo v teréne na fronte. CIA tiež vie lepšie ako špeciálne služby Ukrajiny o rozsahu korupcie na Ukrajine v detailoch, číslach, menách a adresách offshore spoločností, v ktorých sú ukryté miliardy kyjevskej elity. 

https://www.bbc.com/news/articles/c0rqpp52j5vo

Zelensky sa v Londýne vyjadril, že mierová dohoda je ešte ďaleko. A ak sa tak stane, bude to za podmienok Kyjeva. Prilial tým olej do ohňa a Zelensky i Európa môže očakávať tvrdé kroky Trumpa, ktoré sa im páčiť určite nebudú. Čo si európski militanti neuvedomujú, je skutočnosť, že akékoľvek plány alebo návrhy dohôd sú iba jalovým mlátením prázdnej slamy bez účasti Ruska. Záujem Ruska je predovšetkým v garancii ich bezpečnosti, ktorú im Západ nemôže poskytnúť, ak sa nevzdá svojho plánu ovládania sveta. 

Viac na:

https://zemavek.sk/stretnutie-neprezidenta-zelenskeho-s-prezidentom-trumpom-sa-skoncilo-podla-planu-usa/

https://blog.hlavnespravy.sk/24860/banksteri-a-vojnovi-stvaci/

https://www.facebook.com/story.php?story_fbid=626810319912817&id=100077515636643

https://www.declassifieduk.org/keir-starmers-plan-for-uk-growth-the-ukraine-war/

 Z mesta SNP Ivan Štubňa

Príspevok Ivan Štubňa: Summit militantných bláznov v Londýne  je zobrazený ako prvý na .

Súčasná hospodárska, politická a morálna kríza Európy je jasne viditeľná aj spoza Atlantiku. Teraz je veľmi potrebné, aby sa spojili vlastenecké sily, napísal na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Washingtone.

Maďarsko víta začaté americko-ruské rokovania o vojne na Ukrajine, má záujem na ich úspechu a domnieva sa, že pokračovať vo vojne je neprávne a nebezpečné. Povedal to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po rokovaní s predsedom vlády Severného Macedónska Christijanom Mickoským. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Už tri roky žijeme v tieni vojny a teraz našou najväčšou nádejou je, že vojnu vystrieda mier,“ podčiarkol Orbán.

Maďarsko je podľa jeho vyjadrenia v spore s členskými štátmi Európskej únie, ktoré sú síce priateľmi a spojencami Maďarska, ale ktoré sa rozhodli, že Ukrajina má pokračovať vo vojne.

„Pokračovanie vo vojne je podľa nás zlé, nebezpečné a chybné,“ povedal maďarský premiér s poznámkou, že aj o tom sa bude diskutovať na štvrtkovom summite EÚ.

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Forbanviktor%2Fvideos%2F1374592810244298%2F&show_text=false&width=560&t=0

Péter Szijjártó: Teraz je veľmi potrebné, aby sa spojili vlastenecké sily

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó medzitým v utorok vo Washingtone rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom o situácii na Ukrajine.

Szijjártó označil stretnutie za mimoriadne užitočné a vyjadril potešenie nad tým, že k postoju Maďarska v presadzovaní mieru sa pridali aj Spojené štáty.

Súčasná hospodárska, politická a morálna kríza Európy je jasne viditeľná aj spoza Atlantiku. Teraz je veľmi potrebné, aby sa spojili vlastenecké sily, napísal na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po stretnutí s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom vo Washingtone.

„Zhodli sme sa v tom, že v týchto náročných časoch je zachovávanie národnej identity možno dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,“ podčiarkol Szijjártó.

Podľa jeho slov vlastenecké politické sily a vlády sú terčom útokov, niekedy jednoducho preto, lebo vyhrali voľby vo svojej krajine. To je dôvod na vážne znepokojenie, povedal Szijjártó, podľa ktorého teraz je veľmi potrebné, aby sa vlastenecké sily zjednotili.

„Prezident USA, minister zahraničných vecí a celá americká vláda si napriek všetkým konfliktom a ťažkostiam stoja za svojím, že táto vojna nemôže ďalej pokračovať,“ povedal šéf maďarskej diplomacie.

Rubio podčiarkol, že USA vidia mierové rokovania ako jedinú reálnu šancu na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.

Szijjártó ubezpečil svojho amerického kolegu, že na ceste k nastoleniu mieru sa môže Washington na Budapešť vždy spoľahnúť.

„Môžete mi pomôcť. Nech už z týchto brán vyjde čokoľvek, máme väčšiu šancu na prežitie, ak budeme spolupracovať. Rozumiete? Ak zostaneme pri sebe, prežijeme.“ Aj týmto citátom z filmu Gladiátor prednedávnom maďarský premiér Viktor Orbán poukázal na dôležitosť spolupráce medzi ľuďmi v každom jednom národe, ktorí voči antidemokratickým silám bojujú spoločne a nenechajú sa v čase najvážnejšieho boja proti hrozbe zvonka a zvnútra oslabiť a rozdeľovať rôznymi deštruktormi aj s ich egoistickými a narcistickými sklonmi.

Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk (1), (2) / InfoVojna

Príspevok „Pokračovanie vo vojne proti Rusku je zlé, nebezpečné a chybné. Našou najväčšou nádejou je, že vojnu vystrieda mier,“ vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán je zobrazený ako prvý na .

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok v Bruseli predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, podľa ktorého by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Naznačila, že euroblok je pripravený masívne zvýšiť výdavky na obranu, informuje TASR.

Nové plány EÚ na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít by mohli mobilizovať takmer 800 miliárd eur, vyhlásila pred novinármi von der Leyenová. „Toto je chvíľa pre Európu a my sme pripravení konať… Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých,“ skonštatovala.

Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili.

Uvoľnenie rozpočtových pravidiel

Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá.

Euroactiv považuje tento plán za nereálny

Konštatuje, že plán von der Leyenovej „nepredpokladá prakticky žiadne nové finančné prostriedky a bremeno hľadania reálnych peňazí kladie na plecia členských štátov“.

„Táto suma (800 miliárd eur) je založená skôr na nádejach a odhadoch než na reálnom základe na okamžitú reformu nedostatočnej výroby a investícií do obrany v krajinách bloku,“ píše publicistka Aurélie Pugnier.

O pláne sa bude diskutovať na zajtrajšom samite lídrov EÚ.

hlavnydennik.sk

Príspevok Šialený plán Ursuly von der Leyen. Prezbrojenie Európy za 800 miliárd je zobrazený ako prvý na .

„Sme svedkami dôsledkov digitálneho podriadenia sa Európy Spojeným štátom,“ upozornila Marine Le Penová v stĺpčeku pre francúzsky denník Le Figaro.

Francúzska politička Marine Le Penová, považovaná za pravdepodobnú kandidátku krajne pravicového Národného združenia (RN) v najbližších prezidentských voľbách, považuje rozhodnutie o pozastavení americkej vojenskej pomoci pre Ukrajinu za kruté a brutálne.

Le Penová to napísala v stĺpčeku pre francúzsky denník Le Figaro. Vo svojom texte pritom zopakovala svoje odmietavé stanovisko k vyslaniu francúzskych jednotiek na Ukrajinu.

„Brutalitu tohto rozhodnutia považujem za odsúdeniahodnú,“ napísala Le Penová. Vysvetlila, že je to „veľmi kruté pre ukrajinských vojakov zapojených do vlasteneckej obrany svojej krajiny„.

Konštatovala však tiež, že „nikto nemôže Spojené štáty prinútiť, aby naďalej poskytovali svoju podporu, ak ju táto krajina už nechce“.

Marine Le Penová súčasne upozornila na to, že kým zastavenie dodávok zbraní je „menej problematické, pretože sa dá doplniť“ z iných zdrojov, veľký problém pre Ukrajinu vznikne prerušením v oblasti spravodajskej, technologickej a digitálnej podpory, ktorú Washington poskytol Kyjevu.

„Sme svedkami dôsledkov digitálneho podriadenia sa Európy Spojeným štátom,“ upozornila Le Penová.

Americký prezident Donald Trump sa v pondelok večer rozhodol „dočasne“ pozastaviť americkú vojenskú pomoc Kyjevu, čo má za následok okamžité zastavenie dodávok zbraní a munície na Ukrajinu, vrátane už objednaných.

Západný svet je však z rozhodnutia Trumpovej administratív v šoku. Bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe v utorok ráno v rozhovore pre France Inter označil Trumpovo rozhodnutie za zradu.

Le Penová v pondelok v prejave vo francúzskom parlamente uviedla, že podľa jej názoru by sa Ukrajine nemalo sľubovať členstvo v NATO a Európskej únii, keďže prvé z nich bolo príčinou ruskej agresie a Spojené štáty sú proti, zatiaľ čo vstup Ukrajiny do EÚ nie je prospešný pre samotnú Úniu.

Le Penová je pritom presvedčená, že Ukrajina si zaslúži podporu od Európskej únie, no mala by byť realistická. Prísľub vstupu do NATO a EÚ by bol podľa nej zavádzaním alebo by predstavoval vážne riziko pre mier na európskom kontinente.

Dodala, že členstvo Ukrajiny v EÚ by bolo v rozpore so záujmami Francúzska, stálo by Francúzov miliardy eur, vytvorilo by nové deformácie hospodárskej súťaže na trhu práce, výrazne by ovplyvnilo francúzsky sociálny model a jeho primárnym dôsledkom „by bolo takmer určite zničenie“ francúzskych farmárov.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Príspevok Le Penová odsúdila rozhodnutie USA zastaviť vojenskú pomoc banderovskému režimu. „Brutalitu tohto rozhodnutia považujem za odsúdeniahodnú,“ vyhlásila šéfka francúzskeho krajne pravicového Národného združenia je zobrazený ako prvý na .

Predtým ako sa odhalí šokujúci obsah dokumentov Jeffreyho Epsteina, týkajúci sa organizovanej globálnej pedofilnej siete, sa snažia ukázať svoju silu a jednotu. V rámci svojej beznádejnej snahy zachrániť si krk predstavili päťbodový plán „mier prostredníctvom sily“, ktorý je ich stratégiou ako čeliť bezpečnostnej hrozbe. Občanom EÚ však ohrozenie svojej mocenskej pozície predstavujú, že ide o ohrozenie európskej bezpečnosti. Podľa Ursuly von der Leyenovej táto stratégia umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili. Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SSD) pred samitom Európskej únie, ktorý sa uskutoční 6. marca v Bruseli, odmietol túto stratégiu, pretože sa podľa neho ukázala za ostatné tri roky ako absolútne neúspešná. Riaditeľka tajných služieb USA Tulsi Gabbardová medzitým obvinila predstaviteľov európskych štátov, že už viac nezdieľajú s USA hodnoty slobody a demokracie a dodala, že EÚ sa mení na totalitu, kde nikto nesmie povedať ani slovo proti vojne, inak ho v Európe umlčia, zatvoria, kriminalizujú alebo zrušia výsledky volieb, ak v nich vyhrá protivojnový kandidát, ako sa to stalo v Rumunsku koncom minulého roka.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v utorok v Bruseli predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, podľa ktorého by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. Naznačila, že euroblok je pripravený masívne zvýšiť výdavky na obranu.

Nové plány EÚ na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských kapacít by mohli mobilizovať takmer 800 miliárd eur, vyhlásila pred novinármi von der Leyenová. „Toto je chvíľa pre Európu a my sme pripravení konať… Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých,“ skonštatovala.

Plán podľa jej slov umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako Spojené štáty svoju pomoc pozastavili.

Súčasťou plánu je aj uvoľnenie prísnych rozpočtových pravidiel pre členské štáty. „Členským štátom to umožní výrazne zvýšiť svoje výdavky na obranu bez toho, aby sa spustil postup pri nadmernom deficite,“ povedala s odkazom na postup, ktorý núti vlády znížiť úroveň deficitu, ak porušia rozpočtové pravidlá.

EK navrhne nový nástroj, ktorý poskytne členským štátom 150 miliárd eur na pôžičky na investície do obrany, doplnila šéfka eurokomisie. O najnovšom pláne bude počas utorka písomne informovať aj lídrov krajín EÚ.

Prezidenti a premiéri dvadsaťsedmičky sa stretnú vo štvrtok na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli, aby prediskutovali tento balík v súvislosti s výzvami zo Spojených štátov, aby Európania zvýšili svoje obranné záväzky a pripravili bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) pred samitom Európskej únie, ktorý sa uskutoční 6. marca v Bruseli, odmietol stratégiu európskych vojnových štváčov „mier prostredníctvom sily“, pretože sa podľa neho ukázala za ostatné tri roky ako absolútne neúspešná.

Premiér hovorí o vytváraní úplne inej bezpečnostnej architektúry na planéte a odmieta, aby Slovensko súhlasilo so závermi nadchádzajúceho summitu EÚ v Bruseli podporovať Ukrajinu finančne a vojensky.

Riaditeľka tajných služieb USA Tulsi Gabbardová v nedeľom rozhovore pre americkú spravodajskú televíziu Fox News obvinila predstaviteľov európskych štátov, že už viac nezdieľajú s USA hodnoty slobody a demokracie a dodala, že EÚ sa mení na totalitu, kde nikto nesmie povedať ani slovo proti vojne, inak ho v Európe umlčia, zatvoria, kriminalizujú alebo zrušia výsledky volieb, ak v nich vyhrá protivojnový kandidát, ako sa to stalo v Rumunsku koncom minulého roka.

Zdroj: pluska.sk / InfoVojna

Príspevok Vojnoví štváči v Európe, ktorí slúžia vojnovej mašinérii a globálnemu kriminálnemu Syndikátu panikária, lebo začínajú dramaticky strácať svoju moc je zobrazený ako prvý na .

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) použil pri kontrole súvisiacej s darovaním vojenského majetku Ukrajine všetky dôkazy, ktoré získal od ministerstva obrany. Po rokovaní výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť to uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

„NKÚ použil všetky dôkazy, ktoré získal od kontrolovaného subjektu. Pre nás je jediným partnerom subjekt, ktorý kontrolujeme. My nemôžeme naše zistenia postaviť na medializovaných informáciách. Kto, kde, čo, kedy povedal,“ poznamenal Andrassy.

Pripomenul, že kontrolóri preverovali to, ako boli vojenská technika a materiál vo vlastníctve Ozbrojených síl SR darované Ukrajine. „My sme nepreverovali to, aké iné modernizačné kroky podniklo Ministerstvo obrany SR počas rokov 2022 až 2023, teda v protokole a správe sa takéto informácie vôbec nemohli objaviť,“ podotkol predseda NKÚ.

Deväť miliónov ani nie za deň

Zároveň poukázal na to, že rezort obrany za viac ako deväť miliónov eur obstaral muníciu zo dňa na deň a hneď ju daroval. Zákon o rozpočtových pravidlách takýto postup podľa Andrassyho neumožňoval. Kontrolované subjekty im nevedeli preukázať, či daná munícia je naozaj tou muníciou, ktorá bola vyradená z majetku armády SR pred niekoľkými rokmi, priblížil. „Čo je ale dôležité, tá munícia nespĺňala žiadne bezpečnostné, technické normy, ktoré platia v roku 2022 a použitie tejto munície mohlo ohroziť zdravie a životy nielen slovenských, ale aj tých zahraničných vojakov,“ povedal predseda.

Je to na OČTK

NKÚ odstúpil svoje zistenia orgánom činným v trestnom konaní. Kontrolóri, ktorí v tejto kontrole pôsobili, sú podľa Andrassyho zbavení mlčanlivosti a komunikujú s vyšetrovateľmi. „V konečnom dôsledku to nie je ani v rukách NKÚ, ale ani policajtov. O tom, že či niekto pochybil a porušil zákon, porušil pravidlá správy cudzieho majetku, o tom môže rozhodnúť až súd,“ skonštatoval.

Nadpráca, ktorá nás, všetkých občanov, stála milióny

Úrad vo svojich zisteniach uviedol, že Slovensko darovalo Ukrajine od vypuknutia vojenského konfliktu vojenský majetok v hodnote takmer 700 miliónov eur. Kontrola ukázala nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku vykazovaných rezortom obrany a generálnym štábom. Zároveň zistili rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote nakoniec Ukrajine majetok darovala.

hlavnydennik.sk

Príspevok NKÚ odstúpil svoje zistenia o Naďových kšeftoch kompetentným v OČTK je zobrazený ako prvý na .

V Londýne sa v nedeľu (2. 3.) konal samit európskych krajín, ktorý zvolal britský premiér Keir Starmer s cieľom podporiť Ukrajinu a obnoviť diplomatické rokovania po piatkovej roztržke medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a hlavou USA Donaldom Trumpom. O podujatí informuje portál ta3

Starmer po samite podľa Reuters oznámil novú dohodu vo výške 1,6 milióna libier, ktorá Ukrajine umožní nakúpiť 5 000 striel protileteckej obrany.

Na zasadnutí boli prítomní 19 vysokí predstavitelia z Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska alebo Kanady, ako aj vedúci predstavitelia NATO a EÚ.

Prítomný bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého podľa denníka The Guardian pri príchode do Lancaster House na londýnskej triede Mall vítali davy priaznivcov Ukrajiny. Slovenská republika na samite nemala predstaviteľov.

Starmer na úvod stretnutia sediac vedľa Zelenského zopakoval neochvejnú podporu Ukrajine. Zdôraznil však, že v európskej bezpečnosti nastal moment, ktorý „nastáva raz za generáciu“. Všetci európski lídri preto podľa neho musia „zintenzívniť svoje úsilie“.

„Dosiahnutie dobrého výsledku pre Ukrajinu nie je len otázkou správneho alebo nesprávneho postupu; je to životne dôležité pre bezpečnosť každého tu prítomného štátu a aj mnohých ďalších,“ vyhlásil Starmer.

Starmer: Nie je čas na ďalšie reči

Viaceré krajiny dnes naznačili, že chcú byť súčasťou európskeho plánu pre Ukrajinu, povedal po skončení londýnskeho samitu o Ukrajine britský premiér Keir Starmer. Podľa neho už nie je čas na ďalšie reči, je čas konať.

„Všetko, čo robím, je za zachovanie mieru,“ odpovedal na otázku novinárov, či môže vylúčiť vojnu s Ruskom.

Fiala: Účastníci samitu sa zhodli

Účastníci samitu sa podľa českého premiéra Petra Fialu zhodli na potrebe zvýšiť podporu Ukrajiny a že jednou z bezpečnostných záruk je do budúcnosti mať silnú armádu.

Rovnako ocenil, že spolupracujú Francúzsko a Veľká Británia, ktoré sa podľa neho ujali „akéhosi“ vedenia.

„Sú to krajiny, ktoré sú v Bezpečnostnej rade, sú to jadrové veľmoci. Tak je dôležité, že spoločne pracujú s našou podporou, a myslím si, že to je dobrá správa,“ vyhlásil český premiér.

Von der Leyenová: Treba sa pripraviť na najhoršie

Európa naliehavo potrebuje prezbrojiť a členské štáty musia mať fiškálny priestor na nárast výdavkov na obranu, povedala po skončení samitu podľa Reuters predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Podľa von der Leyenovej je nutné pripraviť sa na najhoršie.

„Po dlhej dobe nedostatočných investícií je teraz nanajvýš dôležité investície do obrany na dlhší čas zvýšiť,“ povedala novinárom von der Leyenová.

„V geostrategickom prostredí, v ktorom žijeme, sa musíme pripraviť na najhoršie a zvýšiť výdavky na obranu,“ cituje predsedníčku EK denník The Guardian.

Európa musí pracovať na tom, aby sa Ukrajina stala oceľovým dikobrazom, ktorý bude pre možných útočníkov nestráviteľný, povedala podľa denníka. Ukrajina potrebuje „komplexné bezpečnostné záruky“, dodala.

Scholz: Ruská požiadavka je neprijateľná

Ruská požiadavka na demilitarizáciu Ukrajiny je neprijateľná, uviedol po samite nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého je naopak po skončení vojny potrebné zachovať na Ukrajine silnú armádu.

Scholz tiež zdôraznil, že je nevyhnutné Ukrajinu ďalej podporovať a zároveň posilniť európsku bezpečnosť.

„Je jasné, že budeme musieť Ukrajinu naďalej podporovať. A všetci vedia, že USA a Nemecko sú najväčšími podporovateľmi (Ukrajiny),“ povedal Scholz. S odvolaním sa na incident v Bielom dome kancelár uviedol, že transatlantická minulosť bola dôležitá a že nemenej dôležitá je aj jej budúcnosť.

Podľa Scholza je dôležité, aby sa Ukrajina mohla na svojich zástancov spoľahnúť. Takisto platí, že Ukrajina vzdorujúca od februára 2022 ruskej invázii sa bude musieť naďalej brániť sama, uviedol kancelár. Zdôraznil, že ruské požiadavky sú neprijateľné, pretože Ukrajina musí zostať európskou krajinou. Dodal, že cestou k mieru je to, že Rusko vojnu ukončí.

Tusk: Západ musí odolať ruskému vydieraniu

Západ musí odolať vydieraniu a agresii zo strany Ruska, povedal po londýnskom samite Donald Tusk. Krajiny sú podľa neho pripravené navýšiť výdavky na obranu.

Pred popoludňajším zasadnutím Starmer absolvoval bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá po stretnutí uviedla, že je veľmi dôležité vyhnúť sa riziku „rozdelenia Západu“ v otázke vojny na Ukrajine. Británia a Taliansko podľa nej v tejto súvislosti môžu zohrávať dôležitú úlohu a pôsobiť ako prostredníci.

Britský premiér sa telefonicky spojil aj s vedúcimi predstaviteľmi pobaltských štátov, ktorí na samit neboli pozvaní. Lídri Estónska, Litvy a Lotyšska podľa hlavnej poradkyne litovského prezidenta Asty Skaisgiryté-Liauškiené dali svoju frustráciu s neobdržaním pozvánky britskému premiérovi jasne najavo. Poradkyňa pre litovský rozhlas LRT uviedla, že Starmer začal ich nedeľnú diskusiu ospravedlnením a povedal, že „nabudúce sa takýmto veciam vyhne.“

Európsky návrh prímeria

Starmer BBC povedal, že chce, aby sa znovu pozornosť zamerala na prímerie. Preto tiež už v piatok po tom, čo Trump v Oválnej pracovni pred kamerami a zrakmi svetovej verejnosti tvrdo kritizoval Zelenského, telefonoval obom prezidentom. Zároveň sa s prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom dohodol na tom, že spolu s Ukrajinou pripraví európsky návrh prímeria, o ktorom sa potom bude rokovať so Spojenými štátmi.

Starmer v rozhovore pre BBC povedal, že americké záruky pre Ukrajinu budú potrebné, aj keď Európa navýši svoje obranné výdavky. Diplomati Británie a USA sa podľa neho čoskoro stretnú, aby o nich rokovali. „Nemôžete mať dohodu, ktorá sa rozpadne, a toho sa Zelenskyj obáva,“ uviedol a označil tieto obavy za oprávnené.

Stretnutie lídrov sa uskutočnilo dva dni po ostrej výmene názorov medzi Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni. Rokovanie Trump následnej predčasne ukončil a nedošlo ani k plánovanému podpisu dohody o nerastných surovinách. Podľa zdrojov amerických médií Trump dokonca uvažoval zastavenie všetkej pomoci Ukrajine.

skspravy

Príspevok Militantný samit o Ukrajine v Londýne bez Slovenska. „Treba sa pripraviť na najhoršie“, uviedla Leyenová je zobrazený ako prvý na .

Nedávno poľnohospodári z Česka vytiahli svoje mechanizmy, aby na hraničných priechodoch upozornili na roky sa vlečúci problém – dovoz poľnohospodárskych komodít z tretích krajín. Zvlášť pálčivo vnímajú dovoz obilia z Ukrajiny, či z Latinskej Ameriky. Ekonomický portál Trend sa na problém dovozových poľnohospodárskych komodít pozrel bližšie.

Protest farmárov sa rozšíril z Českej republiky a pridali sa k nemu okrem okolitých krajín aj poľnohospodári z Maďarska. Problémom je podľa Trendu nekvalitné obilie z Ukrajiny, ktoré svojou cenou znevýhodňuje pestovateľov v rámci vnútorného trhu EÚ. Ukrajina sa však bráni svojej ekonomickej devastácii. Farmárov tiež trápi dohoda s latinskoamerickým Mercosurom, ktorú EÚ podpísala v decembri. Obe tieto dohody by podľa nich mal Brusel prehodnotiť.

Hodonín – Holíč

Českí farmári blokovali hraničné priechody s Poľskom, Nemeckom, Rakúskom a Slovenskom. Okrem poľnohospodárov z týchto krajín ich podporili aj pestovatelia a chovatelia z Maďarska.  V SR sa blokáda týkala priechodu medzi českým Hodonínom a slovenským Holíčom.

„Základným odkazom, ktorý táto protestná akcia nesie, je vyjadrenie nespokojnosti so zahraničnou politikou, ale taktiež aj s obchodovaním s tretími krajinami, ako je Ukrajina, či pripravovanými dohodami s Mexikom a Thajskom,“ priblížil Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) ešte vo štvrtok.

Obilie z Ukrajiny

„Asociačná dohoda s Ukrajinou zvýši objem lacného, menej kvalitného obilia a olejnatých semien na európskom trhu. Neodmietame obchod s Ukrajinou, ale akákoľvek dohoda musí byť spravodlivá,“upozornil Martin Pýcha, predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR. Okrem Česka a Slovensko sa aj Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko usilujú o návrat Bruselu k prísnejším kvótam, ktoré platili pred konfliktom na Ukrajine. Podľa maďarského ministra pôdohospodárstva Istvána Nagya domácich producentov ohrozujú aj znížené objemy dovozu. Ten ohrozuje aj vnútorný trh Európskej únie. Je lacné, navyše menej kvalitné. Jeho cena postavila európskych farmárov do horšieho postavenia v súťaži o zákazníka.

Ukrajinské organizácie združujúce pôdohospodárov varujú, že nebyť vývozu ich produktov, krajina by prišla o miliardy eur na vládnych príjmoch, či mzdách. Ukrajinský agroekonóm Oleg Nivievskyj spochybnil tvrdenie maďarského ministra Nagya.

„Pozrite sa na cukor – náš export pomohol stabilizovať trhy EÚ počas zlej úrody. Bez neho by ceny prudko vzrástli,“argumentoval Nivievskyj s tým, že podobná situácia je aj pri ostatných produktoch – Ukrajina a jej vývoz stabilizujú ceny v EÚ a s tvrdením, že ukrajinský export európsky poľnohospodársky sektor neničí. O európskom hospodárstve hovorí, ako o forme centrálneho plánovania.

Mercosur

Okrem Ukrajiny farmárov trápi aj dohoda medzi EÚ a juhoamerickým blokom Mercosur z decembra minulého roku. Farmárov trápi, že majú veľké množstvo byrokratických povinností, no svoje produkty nie sú schopní predať za ceny, za aké sa obilie dováža.  

Farmári preto žiadajú o novú dohodu s Ukrajinou a zablokovanie dohody Mercosur. Oba kroky by mali viac chrániť európskych farmárov, ale aj zníženie byrokratickej záťaže.

hlavnydennik.sk

Príspevok Trojlístok farmárskych problémov: Byrokracia, ukrajinské obilie, Mercosur je zobrazený ako prvý na .

Orbán označil rozhodnutia lídrov EÚ na londýnskom summite za nesprávne a nebezpečné

Maďarský premiér Viktor Orbán označil rozhodnutia lídrov EÚ na neformálnom summite v Londýne, kde sa účastníci dohodli na zvýšení vojenskej podpory pre Ukrajinu, za nesprávne a nebezpečné.

V nedeľu sa v Londýne konal neformálny summit lídrov viacerých európskych krajín, na ktorom sa diskutovalo o situácii na Ukrajine a kolektívnej európskej bezpečnosti.

V Londýne sa európski lídri rozhodli, že je potrebná vojna, nie mier. Rozhodli sa, že Ukrajina by mala pokračovať vo vojne. To je zlé, nesprávne a nebezpečné. Maďarsko zostáva na strane mieru

napísal Orban na Facebooku*.

Účastníci summitu sa podľa českého premiéra Petra Fialu zhodli, že budú viac investovať do vlastnej obrany a že zvýšia vojenskú podporu Ukrajine. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po neformálnom summite v Londýne vyzvala na „naliehavé prezbrojenie Európy“.

skspravy

Príspevok Orbán označil rozhodnutia lídrov EÚ o Ukrajine za nesprávne je zobrazený ako prvý na .

Mnohí nemeckí podnikatelia chcú, aby sa konflikt na Ukrajine skončil, keďže dúfajú v návrat ruského plynu. Píše o tom americká agentúra „Bloomberg“.

Nemecký priemysel bol vybudovaný na lacnom ruskom plyne a rastúce ceny energií už spomalili rast a niektorých prinútili presunúť výrobu do zahraničia.

Šéf najväčšej chemickej spoločnosti vo východnom Nemecku Christian Günther uviedol, že návrat ruského plynu do Nemecka by bol logickým dôsledkom ukončenia konfliktu a zdôraznil, že Nemci sa musia postarať o to, aby sa zbavili nákladov, ktoré im vznikli za posledné tri roky.

Günther je presvedčený, že ruský plyn je jediným spôsobom, ako oživiť niektoré odvetvia nemeckého hospodárstva vrátane chemického priemyslu. Sasko-Anhaltský minister hospodárstva Sven Schulze s ním súhlasí – je toho názoru, že by bolo hlúpe vzdať sa ruského plynu navždy.

/ news-front.su /

Príspevok Bloomberg: Nemecké spoločnosti chcú späť ruský plyn je zobrazený ako prvý na .

Maďarský premiér Viktor Orbán vyzval Európsku úniu, aby po vzore Spojených štátov začala priame rokovania s Ruskom o prímerí na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej Orbán v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi tiež pohrozil zablokovaním štvrtkového samitu.

Mimoriadny samit chce vyzvať na zvýšenie pomoci Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. Informoval portál televízie  ta3

EÚ by podľa Orbána mala rokovať s Ruskom

USA už s Ruskom priame rokovania začali, Ukrajina a Európska únia ale prizvané neboli. Orbán teraz Costovi napísal, že aj EÚ by mala s Moskvou začať rokovať o mieri na Ukrajine.

Orbán, ktorého list Financial Times označil za najväčšieho priaznivca Ruska medzi únijnými lídrami, rovnako poukázal na to, že rozpory v európskom bloku v postoji k Ukrajine nie je možné preklenúť, preto treba s Ruskom rokovať.

Maďarský premiér tak listom pohrozil, že samit zablokuje. Brusel totiž pred vrcholným stretnutím rozoslal do únijných metropol návrhy záverov, ktoré okrem iného vyzývajú na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, na ďalšiu podporu ukrajinského obranného priemyslu a na poskytnutie výcviku ukrajinským vojakom.

Samit chce tiež zdôrazniť, že rokovania o Ukrajine nemôžu prebiehať bez Ukrajiny a že do rokovaní, ktoré by ovplyvnili európsku bezpečnosť, sa musí zapojiť aj Európa.

ta3.com/ skspravy.sk /

Príspevok Orbán vyzval EÚ na rokovania s Ruskom. Pohrozil zablokovaním štvrtkového samitu EÚ je zobrazený ako prvý na .

Smeruje k dvojitej studenej vojne a sebaizolácii prostredníctvom patologického militarizmu. NATO a EÚ sa po rozpade Sovietskeho zväzu a Varšavskej zmluvy vybrali nesprávnou cestou. Namiesto rozpustenia NATO, vybudovania novej európskej spoločnej bezpečnostnej štruktúry a mechanizmu riešenia konfliktov à la OSN v Európe porušilo všetky sľuby, ktoré dali najvyšší predstavitelia Západu Gorbačovovi, že NATO nerozšíri „o jeden palec“.

EÚ hluchá a slepá voči všetkým varovaniam

Európa – ktorá sa tiež nedokázala stať nezávislejšou od USA – nakoniec upadla do svojej maximálnej pasce arogancie, keď sa snažila dostať Ukrajinu do NATO proti vôli 85 % jej obyvateľov.

Stretnutie NATO, po ktorom nasledovala Mníchovská konferencia 14. – 16. februára 2025, všetko zmenilo. Administratíva Trumpa 2.0 bez okolkov prehnala európskych spojencov (nie Európu ako takú, americké jadrové zbrane zostali a USA chcú, aby tam prebehla budúca vojna, aby tam zostala nepoškodená), aby vybudovala sebestačná Veľkú Ameriku, ktorá si uchmatne zdroje od Panamy cez Kanadu a Grónsko až po Arktídu, Škandináviu a zdroje mimo toho, čo nazývam Trumpova „Las VeGaza“.

Táto Veľká Amerika je, samozrejme, iba fantázia, ktorá nevznikne pokojne.

Cynizmus voči Európe je skutočne hmatateľný

Hlavnou príčinou tragickej vojny na Ukrajine nebolo ani ruské prevzatie Krymu, ani invázia na Ukrajinu, ale zmena režimu Obamovej administratívy v Kyjeve v roku 2014, výber prozápadného/NATO vedenia a vyzbrojenie Ukrajiny na vedenie zničujúcej politicko-vojenskej vojny proti všetkému ruskému v tejto zmiešanej krajine.

Žiadni západní lídri nezohľadnili obavy prezidenta Putina z tohto: NATO malo 12-krát vyššie vojenské výdavky ako Rusko a myslelo si, že nemusí počúvať.

Predvídateľne – pretože povedal, že zastaví vojnu – teraz Trump rokuje priamo s prezidentom Putinom a jazdí cez Európu aj Ukrajinu. Jeho budúcim zameraním je Veľká USAutarchia a potom Čína.

Európania – presýtení sebaistým skupinovým myslením (okrem maďarského Orbána) – nikdy nechytili telefón s Putinom. Zrušila diplomaciu, ponížili Rusko a Rusov a počas troch rokov sa správali, akoby už nikdy nemali stretnúť Rusa.

Detinsky sa teraz cítia zradení Washingtonom za to, že ich nepozval k stolu! Európski lídri, napriek ich zjavnému zmätku a devastácii Ukrajiny, trvajú na „vyhraní vojny proti Rusku“ (teraz bez USA) prostredníctvom pokračujúceho cynického krvácania z Ukrajiny, pričom argumentujú, že Ukrajina musí byť ďalej prezbrojená, aby bola neskôr silná pri rokovacom stole.

Hovoria tiež o vojakoch NATO ako o „mierotvorcoch“, pričom šokujúco ignorujú, že OSN je vynikajúci a skúsený mierotvorca.

Európa bude teraz žiť v dvojitej studenej vojne – Rusko na východe, USA na západe – a militarizuje sa na smrť.

Tragické, že si to všetko vytvoril sám.

Jan Oberg

O autorovi: Jan Oberg  je riaditeľom Nadnárodnej nadácie pre výskum mieru a budúcnosti, TFF, Švédsko.

skspravy.sk

Príspevok Lojalita k USA verzus snaha o strategickú autonómiu: kam sa bude Európa uberať? je zobrazený ako prvý na .

Szijjártó vyzýva EK, aby poskytla vysvetlenie po útoku ukrajinských ozbrojených síl na Turkish Stream v Kubáne Maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjarto vyzval Európsku komisiu, aby poskytla vysvetlenie po útoku ukrajinských ozbrojených síl na kompresorovú stanicu plynovodu Turkish Stream v Kubani, informoval o tom na sociálnej sieti Facebook* po telefonickom rozhovore s ruským kolegom Sergejom Lavrovom.

Európska komisia nedávno poskytla záruku, že Ukrajina nenapadne infraštruktúru vedúcu do Európskej únie, preto vyzývame Komisiu, aby okamžite objasnila, či dodržiava záruku, ktorá jej bola poskytnutá

napísal diplomat.

Szijjártó pripomenul, že Turecký prúd garantuje dodávky plynu do Maďarska a prípadný výpadok tohto plynovodu by vážne ohrozil energetickú bezpečnosť krajiny.

Energetická bezpečnosť je vecou suverenity, preto treba útoky tohto typu považovať za útok na suverenitu povedal minister.

Maďarský minister zahraničia v januári uviedol, že Budapešť dostala od EK požadované záruky energetickej bezpečnosti, bez ktorých odmietla predĺžiť sankcie voči Rusku. Európska komisia podľa neho prevzala záväzky na ochranu plynovodov a ropovodov, cez ktoré sa dodáva ruské palivo do krajín EÚ, a tiež požaduje, aby Ukrajina garantovala zachovanie dodávok ropy do EÚ.

Podľa ruského ministerstva obrany sa ukrajinské ozbrojené sily deň predtým pokúsili zaútočiť na kompresorovú stanicu Turkish Stream v Krasnodarskom kraji tromi bezpilotnými lietadlami s cieľom zastaviť dodávky plynu do Európy. Systémy protivzdušnej obrany zostrelili všetky nepriateľské ciele. CS dodáva palivo v normálnom režime.

Nie je to prvýkrát, čo sa Ukrajina o niečo také pokúsila. Tak 11. januára ruské systémy protivzdušnej obrany zničili deväť dronov v oblasti kompresorovej stanice potrubia.

„Turkish Stream“ je exportné potrubie položené pozdĺž dna Čierneho mora. Pozostáva z dvoch liniek, z ktorých jedna vedie plyn do Turecka a druhá do krajín južnej a juhovýchodnej Európy. Projektovaná kapacita dosahuje 31,5 miliardy metrov kubických ročne. Zariadenie bolo uvedené do prevádzky v januári 2020.

Po tom, čo Kyjev odmietol možnosť predĺženia dohody o dodávkach modrého paliva do Európy cez Ukrajinu, sa stal Turkish Stream jediným zdrojom ruského plynovodu pre Európanov.

facebook/tass.com/skspravy.sk

Príspevok Maďarsko vyzýva EK, aby poskytla vysvetlenie po útoku Ukrajiny na Turkish Stream je zobrazený ako prvý na .

Trumpov projekt na zničenie mondialistickej moci v Európe je aj naším kultúrnym projektom. Aj my chceme návrat Európy do Európy Goetheho, Shakespeara a Danteho. Preto je v našom záujme plne podporiť Trumpov projekt. Zatiaľ čo európske elity narážajú do stien a snažia sa spamätať po Vanceovom mníchovskom údere, Moskva a Washington potichu začali “separátne rokovania” o mieri v Európe.

Ani Ukrajina, ani Európa sa na nich nechcú zvlášť ukázať – píše publicista Vladimír Možegov.

Smerom na Ukrajinu z Bieleho domu lietajú len výprasky: kde sú peniaze? Vášho prezidenta podporujú 4 %, kde sú voľby? Čo ste robili tri roky, keď ste mohli všetko vyriešiť v roku 2022 bez straty územia? A opäť – kde sú peniaze? Ukrajina je v skľúčenosti, vedúci predstavitelia eurozóny sú v panike. Britský premiér Starmer naliehavo hľadá spôsoby, ako obísť USA a uzavrieť reťaz pomoci Ukrajine do Londýna. Ale Musk mlčky pozoruje Starmera s bejzbalovou palicou v ruke a čaká na prvú chybu, ktorá ho zničí.

Keď to zoberieme vážne, Starmer, Scholz, Macron a pani Ursula nemajú žiadne reálne možnosti, ako podporiť Ukrajinu obídením USA. Je možné presmerovať finančné toky z globalistických centier. Vojna si však vyžaduje reálnu infraštruktúru. A tie sú všetky v rukách USA. A Trump ich v reakcii na Zelenského neochotu smerovať k mieru jednoducho jednu po druhej vypne: satelitná rozviedka – vypnuté; tipy z vesmíru – vypnuté; Starlinks – vypnuté. Okrem toho americká armáda kontroluje všetky strategické letiská, ktoré zásobujú Kyjev, a tie sa tiež dajú vypnúť jediným Trumpovým príkazom. Ukrajina a Európa sa tak dostali do pasce. Čím viac sa bránia, tým menej síl zostáva Kyjevu na zadržanie náporu ruskej armády, tým viac územia strácajú, tým viac sa front rúca. Ale ani oni nemôžu zdvihnúť ruky a vzdať sa Trumpovi. Trump ich aj tak zotrie ako prach.

Ale v prípade kapitulácie im to globalistická mafia, ktorá ich dostala tam, kde sú dnes, neodpustí. Neexistuje žiadne východisko. A túto beznádej najlepšie symbolizuje detinský plač Christopha Heusgena, predsedu Mníchovskej konferencie na jej záver. A nemilosrdný Musk Heusgenov záchvat hnevu presne charakterizoval výstižným slovom “úbohý”. Zdá sa, že psy Pána – DOGE, len čakajú na prirodzenú smrť eurobyrokracie, aby tu nastolili poriadok. Je čas znovu oslobodiť Nemecko a AdG je jeho poslednou nádejou, hovorí Musk a mädlí si ruky. A zdá sa, že je odhodlaný vážne sa pustiť do riešenia nemeckej otázky. Približne takto sa dnešný výjav javí zo sedadiel v parteri. Čo sa však deje v skutočnosti? A ak sa dnešná Európa naozaj skončila, aká bude zajtra?

To, čo sa deje, vlastne vôbec nie je prekvapujúce. Trump nie je až takou veľkou záhadou, ak vezmeme do úvahy, že to isté hovorí a robí už 50 rokov. Trumpova nová veľká Amerika je niečo ako britské impérium v 19. storočí, keď de facto ovládalo svet, kontrolovalo moria a obchodné cesty (ako aj financie, vedu, ideológiu a svetovú tlač) a na vonkajší svet sa pozeralo ako na rovnováhu síl, ktorá zabezpečuje, aby žiadna z hlavných európskych mocností nemohla zosilnieť natoľko, aby ohrozila jej svetovú nadvládu: Británia podporovala Nemecko, keď Francúzsko silnelo, a Francúzsko, keď Nemecko silnelo. Približne takto vidí svet aj Trump. Lenže dnes proti veľkému obchodnému impériu Anglosasov nestojí Nemecko a Francúzsko, ale Čína. A Trump vidí ako jej protiváhu Rusko a Indiu. Odtiaľ pramení jeho príliš veľkorysý priaznivý postoj k Módímu a Putinovi. Je to pochopiteľné. Ale čo Európa?

Súčasnú Európu Trump právom považuje za ideálny model globalizácie a ako takú ju zúrivo nenávidí. A Trump má absolútnu pravdu. Európa, ktorá sa začala po druhej svetovej vojne vytvorením Európskej únie uhlia a ocele (EUSU), okolo ktorej sa sformovala Európska hospodárska únia (EHS), ktorá sa neskôr transformovala na súčasnú EÚ, je takýmto ideálnym modelom globalizácie. V ktorom národné štáty nič neznamenajú (ako hovoria ich lídri, ktorí za 80 rokov zdegenerovali na úroveň úradníkov) a nad všetkým sa týči obludná babylonská veža eurobyrokracie s nenásytnými zástupmi rovnako bezcenných úradníkov, ktorí požierajú celé majetky a napĺňajú Európu desiatkami miliónov migrantov, čím sa jej “rozkvitnutá záhrada” mení na obrovské smetisko. Kto je za to všetko zodpovedný?

Tí istí mondialisti, ktorí pred 80 rokmi vykonali monštruóznu chirurgickú operáciu a premenili Európu na súčasné globalistické monštrum. Po tom, ako z Nemecka a Francúzska vyrezali kusy živého mäsa (uhoľné panvy v Porúrí, francúzsky spracovateľský priemysel), postavili súčasné mondialistické monštrum na krvi bývalej národnej Európy. Bežné fungovanie monštra monitorujú riadiace úrady z Londýna a londýnskej City. Teda samotné nosné piliere globalizmu, ktoré po nástupe k moci začal Trump rúcať. Takže toto všetko spolu Trump zúrivo nenávidí, toto všetko chce zničiť. A predovšetkým Starmera a Európsky parlament. Myslím si, že jeho modrým snom je zbuldozérovať vedomosti Európskeho parlamentu (ktorý naozaj pripomína Babylonskú vežu) a zasypať to miesto soľou. Tak ako to kedysi Rím urobil Kartágu. Ale čo za to?

Vrátiť sa k myšlienkam De Gaulla a Adenauera, ktorí mali vlastný projekt budovania zjednotenej Európy – nie Európy bez národov a mondialistov, ale “Európy vlastí” s národným a ľudovým duchom, Európy zjednotenej v európskej národnej únii. Toto je európsky projekt Trumpa – Musk. To sú dôvody ich podpory AdG, Orbána a všetkých pravicovo-konzervatívnych hnutí v Európe. Trump nevidí v Európe vážneho konkurenta (rovnako ako v Rusku), ale vidí v nej vážny faktor stability, najmä v prípade vytvorenia jednotného bezpečnostného systému medzi Európou a Ruskom. (Z toho vyplývajú jeho vyhlásenia v zmysle: Rusko bolo vyhodené z G8 zbytočne, NATO sa nemalo presúvať na východ, NATO treba zmeniť). A Trump veľmi dobre chápe, že takúto novú jednotnú Európu (komplementárnu k Rusku) môžu vybudovať len konzervatívci.

Okrem toho sa konzervatívci naozaj postarajú o svojich ľudí, skoncujú s nekontrolovanou migráciou a postavia sa na vlastné nohy, nie na vysávanie peňazí z USA. Obchod. Takže zhodiť bremeno zo svojich pliec, nechať Európu, aby sa o seba postarala sama, a vytvoriť ďalšiu protiváhu Číne – to sú Trumpove geopolitické plány. Ale čo Rusko? A čo naše vzťahy s Čínou? Dobrá otázka. Trumpov pohľad na širší svet ako na systém rovnováhy síl je v zásade podobný našej vízii “multipolárneho sveta”. Trump vidí Rusko ako dôležité centrum moci, predovšetkým v strednej Ázii a východnej Európe. Ale aj v celej Eurázii. A na rozdiel od globalistov, ktorí sa snažili podpáliť Strednú Áziu a zatlačiť Rusko do Číny (projekt Navaľného) alebo obkľúčiť Rusko – Čínu “prstencom Anakondy”, sú Trumpove plány úplne iné.

Trump sa nesnaží vyvolať svetovú vojnu. Práve naopak. Ako klasický konzervatívny obchodník (vojna je prekážkou obchodu) chce Trump mier. A vôbec netúži po tom, aby sa svet zrútil do nekontrolovateľného chaosu, ktorý nevyhnutne spôsobí zrážka medzi Ruskom a Čínou. Trump však, samozrejme, tiež nechce, aby sa Rusko a Čína príliš zblížili, pretože si uvedomuje, že to predstavuje hrozbu pre dominanciu amerického impéria. Trump, ako už bolo povedané, chce vyvážený svet. A v záujme toho teraz podporuje Rusko, konzervatívnu Európu a Indiu, pretože ich považuje za protiváhu voči príliš silnejúcej Číne. Je to pre Rusko dobré?

Podľa môjho názoru veľmi dobre. Rusko dnes nemá dôvod ležať pod Čínou, rovnako ako nemalo dôvod ležať pod Spojenými štátmi v 90. rokoch. Najlepšia, najstabilnejšia, najvýhodnejšia a najnezávislejšia pozícia pre nás, ktorá nám vytvára mnoho stupňov slobody a zároveň nám dáva mnoho nitiek vplyvu, je rovná vzdialenosť od USA a Číny. Rusko sa musí realizovať nie ako prívesok Západu alebo Ázie, ale ako nezávislá ríša Severu, ktorá stojí pevne na vlastných nohách a buduje si vlastné vzťahy s USA, Čínou, Európou, Indiou, Iránom. Tak, ako to uzná za vhodné. Nielen pre Európu, ale aj pre nás sa teda dnes otvára veľká príležitosť. Kultúrne patríme do Európy. Trumpov projekt zničenia mondialistickej moci v Európe je aj naším kultúrnym projektom. Aj my chceme vrátiť Európu do Európy Goetheho, Shakespeara a Danteho. Preto je aj v našom záujme plne podporiť Trumpov projekt, ktorý má mondialistickú Európu zmeniť na Európu vlastencov – dodal Vladimír Možegov.

armadnymagazin.sk

Príspevok Z Európy Macrona a Scholza pomaly smerujeme do Európy De Gaulla a Adenauera je zobrazený ako prvý na .

V posledných rokoch sa konzulárne oddelenie Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku stretáva s výrazným nárastom záujmu o svoje služby. Konzul Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Sergej Čerkalin informuje o zvýšení počtu vydaných pasov, zjednodušení vybavovania víz, a tiež o pomoci krajanom, ktorí zvažujú návrat do Ruska.

Oddelenie sa zároveň vyrovnáva s výzvami, ako je nárast počtu žiadostí o občianstvo a notárske úkony. Ruskí občania, ktorí „uviazli“ na Ukrajine, majú možnosť požiadať o pomoc pri vstupe na Slovensko. 

Otázky zodpovedal konzul Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku Sergej Čerkalin

–Aké zmeny nastali v poslednej dobe v práci konzulárneho oddelenia veľvyslanectva?

Rozsah služieb poskytovaných konzulárnym oddelením Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku v roku 2024 v niektorých oblastiach výrazne vzrástol. Napríklad počet zahraničných pasov vydaných občanom Ruskej federácie sa zvýšil takmer 3,5-násobne. Rovnaký trend bol zaznamenaný aj v roku 2023. Obracajú sa na nás občania Ruska nielen z krajín EÚ – Slovenska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Holandska, Portugalska a pod., ale aj z krajín mimo schengenského priestoru – z Gruzínska, Srbska, Ukrajiny a pod. Vďaka technickým vylepšeniam, ku ktorým došlo v posledných dvoch rokoch, sa podarilo skrátiť dobu vybavovania zahraničných pasov na konzulárnom oddelení v priemere o jeden mesiac. V súčasnosti čakacia doba v elektronickom poradovníku na termín vydania nového pasu nepresahuje 2 – 3 týždne.

Po tom, čo 26. októbra 2023 nadobudol účinnosť nový zákon O občianstve Ruskej federácie, ktorý zrušil obmedzenie podávania žiadostí o udelenie občianstva len v mieste trvalého pobytu, sa pracovné zaťaženie konzulárneho oddelenia v tejto oblasti činnosti veľmi zvýšilo. Počet žiadateľov výrazne vzrástol predovšetkým vďaka ruským občanom žijúcim v Českej republike, kde v dôsledku zatvorenia ruských generálnych konzulátov na žiadosť českej strany a radikálneho zníženia počtu zamestnancov veľvyslanectva sú krajania prakticky zbavení možnosti promptne využívať celý rozsah konzulárnych služieb.

Stovky ľudí sa na konzulárne oddelenie Veľlvyslanectva Ruska na Slovensku obracajú so žiadosťou o notárske úkony. Medzi nimi je aj značný počet ukrajinských občanov žijúcich v Slovenskej republike.

Napriek zníženému počtu zamestnancov a zvýšenému pracovnému zaťaženiu konzulárne oddelenie ruského veľvyslanectva na Slovensku zvláda svoje úlohy. Všetkým žiadateľom sa poskytujú konzulárne služby v plnom rozsahu v súlade s legislatívou Ruskej federácie.

– V súčasnosti je pre ruských občanov veľmi ťažké získať víza na vstup na územie Európskej únie. Ako je to s vybavovaním ruských víz na Slovensku?

Evidujeme nárast záujmu o získanie elektronických víz, ktoré oprávňujú na jednorazový vstup do Ruska až na 16 dní (v roku 2024 bolo slovenským občanom takýmto spôsobom vydaných 788 víz). Za týchto okolností zostáva počet víz vydaných na konzulárnom oddelení veľvyslanectva stabilný – takmer 1300 ročne, z čoho štvrtinu tvoria viacnásobné víza, vrátane víz na obdobie do 5 rokov.

Na rozdiel od členských štátov EÚ ruská strana úplne neupustila od uplatňovania dohody z roku 2006 medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou o zjednodušení vízového režimu, pozastavila len platnosť niektorých jej ustanovení, najmä tých, ktoré sa týkajú výšky konzulárnych poplatkov.

Negatívny vplyv na vydávanie víz mala pandémia ochorenia COVID-19, počas ktorej držitelia viacnásobných vstupných víz nemohli uskutočniť aspoň jednu cestu do Ruska, v dôsledku čoho sa ich právo na ďalšie získanie víz na obdobie 1 až 5 rokov vyplývajúce z uvedenej dohody stalo neuplatniteľným.

Zároveň vnímame, že tí, čo skutočne chcú rozvíjať a posilňovať vzťahy s Ruskom, túžia po obnove možnosti uskutočňovať viacnásobné cesty, a robíme všetko pre to, aby sme túto snahu podporili v rámci legislatívy Ruskej federácie a zmluvnej základne bilaterálnych vzťahov.

V porovnaní s požiadavkami tých nepočetných štátov EÚ, ktoré síce horko-ťažko, ale predsa ešte vydávajú ruským občanom schengenské víza, je balík dokumentov potrebných na získanie ruského víza výrazne skromnejší. Zvyčajne ide o dotazník s fotografiou, pozvanie a zdravotné poistenie. Aj lehoty na vydanie víz sú podstatne kratšie, nepresahujú 10 pracovných dní, a to aj v prípade viacnásobných päťročných víz. Na získanie víz nie je potrebné obracať sa na žiadnych sprostredkovateľov. Ak máte pozvanie, môžete doklady podať priamo na konzulárnom oddelení bez toho, aby ste si predtým rezervovali termín.

– Ako pracuje konzulárne oddelenie s krajanmi žijúcimi v zahraničí, ktorí sa v posledných rokoch začínajú cítiť v krajinách EÚ nie celkom príjemne a uvažujú o návrate do vlasti?

Od roku 2023 konzulárne oddelenie veľvyslanectva v plnom rozsahu realizuje Štátny program pomoci pri dobrovoľnom presídľovaní do Ruskej federácie krajanov žijúcich v zahraničí vrátane repatriantov. Potrebné informácie pre záujemcov o presídlenie do Ruska sú zverejnené na webovej stránke Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku www.slovakia.mid.ru. Ku dnešnému dňu už prví navrátilci zo Slovenska a Českej republiky dostali na konzulárnom oddelení doklady potrebné na presídlenie do Ruskej federácie.

– Má konzulárne oddelenie možnosť nejako pomáhať ruským občanom, ktorí „uviazli“ na Ukrajine?

Po začatí špeciálnej vojenskej operácie Slovenská republika z humanitárnych dôvodov na základe individuálneho posúdenia každého prípadu povoľuje vstup z územia Ukrajiny štátnym príslušníkom tretích krajín vrátane Ruskej federácie, a to aj v tom prípade, ak nespĺňajú jednu alebo viacero podmienok vstupu stanovených v článku 6 ods. 1 Kódexu schengenských hraníc (nemajú cestovný pas, platné víza, ak sa vyžadujú, atď.). V roku 2024 boli medzi konzulárnym oddelením a políciou SR uzavreté dosiahnuté pracovné dohody, ktoré sa v praxi realizujú s cieľom uľahčiť našim krajanom vstup na Slovensko týmto spôsobom. Ruskí občania, ktorí chcú využiť túto možnosť, môžu požiadať konzulárne oddelenie o vydanie potvrdenia o návrate do Ruska, o nové pasy a overenie štátneho občianstva.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Európania chcú viac navštevovať Rusko, no Európska únia bráni vstupu Rusov je zobrazený ako prvý na .

Významný americký ekonóm a profesor Jeffrey Sachs analyzoval postoj krajín Európskej únie k vojne na Ukrajine a jej ukončeniu.  V rozhovore s politológom Glennom Diesenom so Sachsom, ktorý sa odohral v rámci diskusie o súčasnej geopolitickej situácii, sa obaja experti zamerali na úlohu Európskej únie v ukrajinskom konflikte, známy ekonóm a politický analytik, vyjadril znepokojenie nad tým, ako pristupuje EÚ k diplomatickému riešeniu s Ruskom.

Pobaltie sa príliš spoliehalo na USA

„Európa je rozdelená vo vnútri,“ uviedol Sachs na začiatku rozhovoru. „Existuje mnoho protivojnových nálad, najmä v krajinách ako Maďarsko, Slovensko a Rakúsko. Všeobecne sa ukazuje, že ľudia chcú, aby vojna skončila. Politici, ale želanie voličov v Únii nereflektujú,” uviedol Sachs.

Podľa Sachsa je jedným z kľúčových problémov Európskej únie absencia jednotnej zahraničnej politiky. „EÚ nemá spoločnú zahraničnú politiku. Je to 27 krajín, ktoré majú rôzne záujmy.“ Sachs poukázal na úlohu pobaltských štátov, ktoré sa podľa neho spoliehali na ochranu Spojených štátov a teraz sú v panike, pretože USA svoju podporu sťahujú. „Tieto malé krajiny si dovoľovali byť veľmi agresívne voči Rusku, pretože verili, že ich Amerika ochráni. Teraz sú v šoku,“ povedal.

Mier nebezpečnejší ako vojna?

Sachs kritizoval aj vyhlásenie dánskej premiérky, ktorá nedávno uviedla, že mier môže byť nebezpečnejší ako vojna. „Ako môže niekto niečo také hovoriť? Ak by som bol premiérom Dánska a mal obavy o národnú bezpečnosť, bál by som sa skôr Spojených štátov než Ruska,“ poznamenal Sachs s odkazom na výroky Donalda Trumpa o Grónsku.

Profesor Sachs tiež zdôraznil, že Európa by mala nadviazať priamy dialóg s Ruskom. „Európa by mala otvoriť priamu diskusiu s Moskvou. To je základ diplomacie. Namiesto toho sa európski lídri spoliehajú na to, že ich USA vezmú k rokovaciemu stolu. Prečo? EÚ má viac obyvateľov ako USA, je bližšie k Rusku a má viac čo stratiť. Prečo sa neobráti priamo na Rusko, ktoré opakovane hovorí, že je otvorené dialógu?“

Vyhráva podpora vojny

Glenn Diesen doplnil, že európska jednota často stojí na vytváraní naratívov, ktoré označujú akúkoľvek odchýlku od hlavného prúdu za nelegitímnu. „Viktor Orbán alebo Robert Fico sú okamžite označovaní za proruských. Ich argumenty sa neskúmajú. Jediná legitímna pozícia je tá, ktorá podporuje vojnu ako cestu k mieru,“ povedal Diesen.

Sachs v tejto súvislosti spomenul, že Európa by sa mala vrátiť k tradičnej diplomacii. „Diplomacia vyžaduje komunikáciu. Keď hovoríte s druhou stranou, dozviete sa niečo nové. Navyše, keď spolu ľudia hovoria, je väčšia šanca, že dosiahnu porozumenie. To nie je naivita, to je základ štátnického umenia,“ uviedol.

Ilúzia, ktorá nezodpovedá realite

Obaja diskutujúci sa zhodli, že Európa by mala prehodnotiť svoj prístup k bezpečnostnej architektúre na kontinente. „Rusko bude vždy naším susedom. Je načase začať diskutovať o kolektívnej bezpečnosti,“ povedal Sachs. Diesen dodal, že čím viac sa Rusko cíti ohrozené, tým agresívnejšie sa bude správať, čo je zlá správa pre štáty na hraniciach s Ruskom.

Sachs tiež pripomenul, že v roku 2022 boli blízko k dosiahnutiu dohody v Istanbule, kde sa Rusko a Ukrajina dohodli na neutralite Ukrajiny. „Rusko chcelo, aby Ukrajina zostala neutrálna. To by bolo v záujme všetkých. Ale USA a Británia túto dohodu zablokovali,“ povedal Sachs. Podľa neho je absencia tejto epizódy z európskeho naratívu znepokojujúca, pretože ukazuje, že Európa žije v ilúzii, ktorá nezodpovedá realite.

Na záver Sachs vyjadril nádej, že by Nemecko mohlo zohrať kľúčovú úlohu v obnovení európsko-ruskej diplomacie. „Nemecko má tradíciu nezávislej zahraničnej politiky. Možno sa nová vláda pod vedením Merza vráti k tejto tradícii a bude sa usilovať o obnovenie vzťahov s Ruskom,“ uzavrel Sachs podľa portálu necenzurovanapravda.cz. 

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Sachs o rozdelenej Európe: Vyhráva tu vojnový naratív je zobrazený ako prvý na .

Britský premiér Keir Starmer a ďalší európski lídri sa 2. marca 2025 stretnú v Londýne, aby prediskutovali postoj EÚ k navrhovaným krokom USA na vyriešenie konfliktu na Ukrajine. Starmer sa vo štvrtok stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom na prvom osobnom rokovaní, aby ho požiadal o americké záruky v prípade, že sa uzavrie prímerie na Ukrajine. Trump sa ho na stretnutí v Bielom dome opýtal, či by sa bez pomoci USA dokázala Veľká Británia postaviť Rusku. Šéf britskej vlády vzápätí vystrúhal rozpačitý úsmev.

Víkendové stretnutie v Londýne je zhromaždením provojnových síl v Európe, na ktorom Maďarsko nemá čo robiť, keďže patrí do tábora krajín presadzujúcich mier. Podľa agentúry MTI to uviedol vo štvrtok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Je zrejmé, že nemáme čo robiť na takomto provojnovom stretnutí. Sme s ľuďmi, ktorí sú za mier, rokujeme s nimi a pracujeme pre úspech mierových rokovaní,“ povedal Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie reagoval na vyhlásenie poľského premiéra Donalda Tuska, podľa ktorého sa niektorí európski lídri tento víkend stretnú v Londýne.

Szijjártó povedal, že medzi USA a Ruskom prebiehajú mierové rokovania, keďže vojnu na Ukrajine môže ukončiť len americko-ruská dohoda. Mierové rozhovory tiež jasne ukázali, že v Európe sú stále takí, ktorí sú veľmi silne provojnoví, dodal.

Na summit boli pozvaní lídri z kontinentálnej Európy. Pozvanie dostal aj generálny tajomník aliancie NATO Mark Rutte, ako aj lídri EÚ Ursula von der Leyenová a António Costa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal cez víkend navštíviť Britániu, kde bude rokovať s tamojším premiérom Keirom Starmerom a ďalšími európskymi lídrami, oznámil v stredu zdroj oboznámený s touto záležitosťou. Na summit bol pozvaný aj generálny tajomník aliancie NATO Mark Rutte.

Očakáva sa, že na spomínanom summite sa zúčastnia predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová i predseda Európskej rady António Costa, ktorý na mimoriadny summit EÚ naplánovaný na štvrtok 6. marca pozval ukrajinského diktátora Volodymyra Zelenského. Ten bol zvolaný s cieľom diskutovať o tom, ako reagovať na drastickú zmenu kurzu politiky USA ohľadne vojny na Ukrajine.

„Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru,“ napísal v pozývacom liste, ktorého znenie zverejnili vo štvrtok, predseda Európskej rady António Costa.

Úrad britského premiéra spresnil, že Starmer najprv v nedeľu dopoludnia absolvuje spoločný telefonát s lídrami pobaltských štátov a následne prijme vo svojom sídle na londýnskej Downing Street ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Popoludní sa potom v Londýne uskutoční summit za účasti lídrov Francúzska, Nemecka, Talianska, Španielska, Turecka, Holandska, Nórska, Švédska, Dánska, Fínska, Poľska, Česka, Rumunska a lídrov NATO a EÚ.

Pred týmto summitom je naplánované Starmerovo bilaterálne rokovanie s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

Starmerova kancelária spresnila, že summit v Londýne bude stavať na rokovaniach, ktoré začiatkom februára do Paríža zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, a zameria sa na „posilnenie pozície Ukrajiny – vrátane pokračujúcej vojenskej podpory a zvýšeného ekonomického tlaku na Rusko“. Cieľom summitu je znovu zdôrazniť potrebu dohody, ktorá „prinesie trvalý mier“, a prediskutovať ďalšie kroky pri plánovaní silných bezpečnostných záruk, informoval Starmerov úrad.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý bol doposiaľ prvým európskym lídrom prijatým v Bielom dome po nástupe prezidenta Donalda Trumpa, v stredu informoval ďalších vysokopostavených predstaviteľov členských krajín Únie o jeho nedávnych washingtonských rokovaniach s Trumpom.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa pred stretnutím členských štátov EÚ v utorok 25. februára 2025 v Budapešti stretol s predsedom Európskej rady (ER) Antóniom Costom. Orbán na sociálnych sieťach k schôdzke uviedol iba toľko, že s Costom mali „produktívne stretnutie“ a bez ďalších detailov dodal, že „časy sa menia“ s tým, že „Európska únia stojí pred dôležitými rozhodnutiami“.

Britský premiér Keir Starmer sa vo štvrtok stretol s prezidentom USA Donaldom Trumpom na prvom osobnom rokovaní, aby ho požiadal o americké záruky v prípade, že sa uzavrie prímerie na Ukrajine. Podľa Starmera ide o jediný spôsob, ako odradiť ruského prezidenta Vladimira Putina od ďalšej invázie.

Starmer naďalej trvá na tom, že Ukrajina musí byť súčasťou akýchkoľvek rokovaní o ukončení tri roky trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom, a zároveň uznáva nutnosť, aby Európa plnila svoju úlohu v oblasti obrany a kolektívnej bezpečnosti.

Počas štvrtkových rokovaní so Starmerom Trump znova odmietol dať akékoľvek pevné záväzky týkajúce sa bezpečnostných záruk USA, ktoré by Európa uvítala. Trump tiež vyhlásil, že rokovania o dohode o ukončení konfliktu na Ukrajine sú v kľúčovej fáze.

Trump sa ho na stretnutí v Bielom dome opýtal, či by sa bez pomoci USA dokázala Veľká Británia postaviť Rusku. Šéf britskej vlády vzápätí vystrúhal rozpačitý úsmev.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako „špinavú dohodu“. Reakcia Bieleho domu nenechala na seba dlho čakať a v stredu 26. februára konečne prišla. Americký minister zahraničia Marco Rubio zrušil plánovanú schôdzku s ňou.

Kallasová v najnovšom rozhovore pre AFP varovala, že Európa nebude môcť Ukrajine pomôcť pri prípadnej mierovej dohode, ak nebude súčasťou rokovaní. Zároveň odmietla vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že Ukrajina v žiadnom prípade nemôže vstúpiť do NATO. „Prečo sme v NATO? Je to preto, lebo sa bojíme Ruska,“ vyhlásila hlavná bruselská vojnová štváčka.

Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / hungarian.cri.cn / InfoVojna

Príspevok „V Londýne sa stretnú európske provojnové sily, Maďarsko tam nemá čo robiť,“ vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Szijjártó je zobrazený ako prvý na .

Farebná revolúcia v Srbsku zlyhala, Srbsko zvíťazilo, ale krajina bude potrebovať mesiace, možno aj rok, aby sa zotavila zo spôsobených škôd, povedal srbský prezident Aleksandar Vučič 15. februára na zhromaždení v Sremskej Mitrovici. Na mieste bola prijatá Deklarácia o Vojvodine, v ktorej sa uvádza, že severná srbská provincia je neoddeliteľnou súčasťou národnej, politickej, ústavnej a kultúrnej identity moderného Srbska, a tak ako Srbsko neexistuje bez Vojvodiny, Vojvodina nemôže existovať bez Srbska.

Neobjektívnym kritikom neušla ani absencia zmienok v dokumente o úlohe vojvodinských Maďarov v provincii a jej historických väzbách s Maďarskom, čo sa, mierne povedané, stretlo s nepochopením zo strany miestnych separatistov a niektorých maďarských médií. Podľa ich názoru to srbský líder nechtiac “prehnal” s vlasteneckou rétorikou na pozadí zložitej situácie vo Vojvodine a v celej krajine, “zabudol” na historickú úlohu Maďarov a ich rovnoprávnosť v tomto regióne a nespomenul priateľské vzťahy medzi Srbskom a Maďarskom, podmienené okrem iného aj vojvodinským faktorom. Denník Budapest Daily News z 19. februára, ktorý odzrkadľuje názor nemenovaných “maďarských organizácií” v regióne, uviedol:

“Deklarácia vyvolala značné znepokojenie kvôli svojim politickým dôsledkom. Jedným z najvýraznejších nedostatkov je úplné vynechanie historickej úlohy Maďarska v regióne. Toto zámerné zamlčanie sa zdá byť pokusom vymazať dlhodobé spojenie Maďarska s Vojvodinou a bagatelizovať maďarské dedičstvo regiónu”.

Osobitná nespokojnosť sa vyjadruje aj preto, že “deklarácia ignoruje skutočnosť, že v roku 1427 sa v zmluve medzi uhorským kráľom Žigmundom a srbským panovníkom Štefanom Lazarevičom výslovne uznalo právo uhorských kráľov na Srbsko”. Treba predpokladať, že takýmto zložitým spôsobom, s odvolaním sa na konkrétne interpretované historické fakty, sú vyjadrené nároky (hoci neoficiálne) nacionalistických kruhov v Budapešti, ak nie na celé Srbsko, tak aspoň na jeho severné oblasti….

S odvolaním sa na publikáciu srbsko-maďarského portálu Delhir, ktorý je v opozícii voči Vučičovi, sa spochybňuje aj legitímnosť pripojenia Vojvodiny k Srbsku v roku 1918 po rozpade Rakúsko-Uhorska. Uvádza sa tiež, že “hoci sa Srbi zúčastnili na protiosmanskom boji, často bojovali spolu s Turkami aj proti kresťanským silám vrátane Maďarov”. Mäkký postoj “Zväzu Maďarov Vojvodiny”, ktorý sa podieľal na príprave deklarácie, je kritizovaný vo vzťahu k súčasným udalostiam, keďže toto združenie, ktoré podporuje Orbána a jeho susedskú politiku, sa údajne “pridržiava historického revizionizmu”. Nezabudlo sa ani na Svetozara Miletića, srbského starostu Nového Sadu v 60. rokov 19. storočia, ktorý “zaviedol výlučnosť srbského jazyka a prenasledoval Maďarov a Nemcov”.

Ani slovom sa však nehovorí o genocídnej politike rakúsko-uhorských vojsk voči Srbom počas okupácie krajiny v rokoch 1914 – 1918. Nespomína sa ani nemecko-maďarská okupácia Vojvodiny v rokoch 1941-44, sprevádzaná masovými represáliami voči Srbom, Židom atď. so začlenením okupovaného územia do bábkového chorvátskeho štátu od jari 1941 (do roku 1944 vrátane).

„… Táto deklarácia sa zdá byť súčasťou väčšieho úsilia o posilnenie srbského nacionalistického naratívu vo Vojvodine” a zámerného bagatelizovania “dôležitej úlohy, ktorú počas storočí zohralo maďarské obyvateľstvo provincie”, konštatujú autori, a na pozadí zintenzívňujúcich sa protestov proti Vučičovej vláde je tu jasná výzva, prinajmenšom nepriama, k nacionalistickým excesom v provincii. V zhode sú aj pocity vydania belehradského denníka Vreme z 12. Februára:

“… vyhlásenie o Vojvodine je len ďalším úbohým pokusom prezidenta Vučiča odvrátiť pozornosť od príčin občianskeho povstania v krajine. Jeho pokus o vyvolanie nezhôd medzi občanmi prostredníctvom vyhlásenia o Vojvodine s cieľom odvrátiť pozornosť od masového občianskeho povstania je odsúdený na neúspech”

Zdá sa, že “oficiálna” Budapešť nemá takmer nič spoločné so súčasným výbuchom agresívneho nacionalizmu, ktorý vyvolali prívrženci “Veľkého Maďarska”, ktorí považujú Trianonskú zmluvu z roku 1920 za najväčšiu historickú krivdu, píše publicista Dmitrij Nefjedov. Prezident Vučič bol nedávno v Budapešti vyznamenaný maďarským Rádom Veľkého kríža za zásluhy, ktorý mu bol udelený z iniciatívy Viktora Orbána v auguste minulého roka (spomedzi balkánskych lídrov boli týmto vyznamenaním predtým vyznamenaní srbské knieža Pavel Karageorgjevič a Josip Broz Tito). Zároveň, ako ukazujú skúsenosti z Ukrajiny, Kaukazu a Balkánu, príbehy svojvoľne vytrhnuté z historického kontextu, najmä tie, ktoré sú podnecované šikovnými vonkajšími intrigami, možno prirovnať ku knôtu priloženému k sudu s pušným prachom….

Napríklad počas ostrého konfliktu medzi ZSSR a Juhosláviou v rokoch 1948 – 1953 boli niektoré osobnosti vo vedení “stalinistického” Maďarska za “zjednotenie” s Vojvodinou v prípade vojenskej operácie na zvrhnutie Titovho režimu (podobné plány boli predložené v Sofii v súvislosti s väčšou časťou Juhoslovanskej republiky Macedónsko). Pozícia Moskvy však bola vždy taká, že návrat Juhoslávie do “sovietskeho” bloku sa musí uskutočniť v rámci jej povojnových hraníc, pretože akákoľvek podpora separatizmu by umožnila “anglo-americkej Titovej klike” obrátiť sa priamo na Západ so žiadosťou o vojenskú pomoc pri obrane integrity Juhoslávie.

Počas známych udalostí v Maďarsku (leto – jeseň 1956) plánovali miestni dediči nacistov “pochody do odvrhnutých krajín”, konkrétne do rumunského (severného) Sedmohradska, srbskej Vojvodiny a na južné Slovensko, ale tieto plány prekazili akcie sovietskych vojsk. Juhoslávia poskytovala povstalcom humanitárnu pomoc, a nielen to – napríklad “reexportovala” západné rozhlasové vysielače a proklamácie protisovietskej maďarskej emigrácie. Maďarských utečencov prijímala bez obmedzení, a to nielen vo Vojvodine. Avšak kvôli expanzívnym plánom nacionalistického krídla “ozbrojenej opozície” v Maďarsku vláda Josipa Broza Tita nakoniec upustila od poskytnutia širokej podpory povstalcom, v ktorú dúfali.

Od krvavého rozpadu Juhoslávie sa v susednej krajine pravidelne objavovali mapy s “pôvodnými maďarskými územiami” vrátane Vojvodiny. Každú chvíľu sa objavovali skupiny, ktoré tvrdili, že je potrebné spojiť sa s “maďarskými” oblasťami, ktoré sa v dôsledku viacerých okolností ocitli mimo štátnych hraníc. Ako už bolo spomenuté, maďarské orgány takéto diskurzy stále neakceptujú. Na rozdiel od kultúrnej a jazykovej diskriminácie zakarpatských Maďarov, ktorí sa tiež dostali pod valec šialenej “zelenského” mobilizácie, konštruktívne vzťahy s Belehradom umožňujú Budapešti úspešnejšie manévrovať v toxickom európskom prostredí, čo sa nevyhnutne stretáva s odporom, dodal Dmitrij Nefjedov.

armadnymagazin.sk

Príspevok Srbská Vojvodina a maďarská menšina: ďalší pokus o rozdelenie Budapešti a Belehradu? je zobrazený ako prvý na .

Vyšetřování bylo rozběhnuto pravděpodobně kvůli silné společenské diskusi o možném střetu zájmů v osobě předsedkyně Evropské komise Ursuly von der Leyenové a jejího manžela Heiko von der Leyena, který se v prosinci 2020 stal lékařským ředitelem americké biofarmaceutické společnosti Orgenesis.

V říjnu 2022 oznámila kancelář vrchní evropské zástupkyně (EPPO), že „v Evropské unii probíhá vyšetřování týkající se nákupu vakcín proti covidu-19“. Úřad tehdy uvedl, že se zcela výjimečně uchýlil k veřejnému „potvrzení“ započetí vyšetřování kvůli „mimořádně vysokému zájmu veřejnosti“.

Vyšetřování bylo rozběhnuto pravděpodobně kvůli silné společenské diskusi o možném střetu zájmů v osobě předsedkyně Evropské komise Ursuly von der Leyenové a jejího manžela Heiko von der Leyena, který se v prosinci 2020 stal lékařským ředitelem americké biofarmaceutické společnosti Orgenesis.

Nyní po dvou letech vyšetřování sdělila deníku Epoch Times kancelář vrchní evropské zástupkyně, že „vyšetřování nákupu vakcín covid-19 stále probíhá a podle evropské a národní legislativy je stále tajné, z tohoto důvodu nemůžeme v této fázi nic sdělit“.

Úřednice tiskové kanceláře úřadu dále uvedla, že „pokud a až budeme mít co říci, učiníme tak aktivně“.

Úřad spustil vyšetřování 14. října 2022, kdy uvedl, že „obdržel mimořádně vysoký počet hlášení a stížností“ a potvrdil, že „vyšetřuje nákup vakcín covid-19 v Evropské unii“.

Vyšetřování v Belgii

Informační ticho přerušil EPPO až poté, co v roce 2023 podalo několik soukromých subjektů podobné stížnosti vyšetřujícímu soudci v Liège (Belgie). V květnu 2023 předalo regionální státní zastupitelství v Liège kopie stížností podaných vyšetřujícímu soudci úřadu EPPO.

Podle belgického trestního řádu má vyšetřující soudce pravomoc vyšetřovat nahlášená oznámení o  trestných činech, pokud byly spáchány na území, které spadá do jeho pravomoci, nebo pokud se podezřelý zdržuje na tomto území.

Evropská prokuratura v té době upozorňovala Evropskou komisi na „zjevný nesoulad belgického trestního řízení s nařízením o Evropské prokuratuře“, napsal EPPO v květnu 2024. Podle práva EU přísluší EPPO vyšetřovat, stíhat a soudit pachatele trestných činů „poškozujících rozpočet EU“, takže došlo k „souběžným vyšetřováním“.

EPPO nakonec případ převzal od belgických žalobců, kteří von der Leyenovou vyšetřovali kvůli „zasahování do veřejných funkcí, smazání SMS zpráv, korupci a střetu zájmů“.

Vyjádření Tribunálu Soudního dvora EU

Další událostí bylo vyjádření Tribunálu Soudního dvora EU, který v červenci 2024 vydal soudní výrok, v němž prohlásil, že Evropská komise (pod vedením Ursuly von der Leyenové) „neposkytla veřejnosti dostatečný přístup ke smlouvám na nákup vakcín proti covidu-19, které uzavřela s farmaceutickými společnostmi v době pandemie“.

Mezi nesrovnalostmi, na které unijní soud poukázal, bylo „částečné“ odmítnutí zveřejnit prohlášení o neexistenci střetu zájmů unijních zastupitelů odpovědných za vyjednávání těchto nákupů s farmaceutickými společnostmi.

Skupina europoslanců podnikla právní kroky poté, co jim komise odmítla poskytnout úplný přístup ke smlouvám na vakcíny proti covidu-19, které si výkonný orgán EU zajistil s výrobci.

Unijní soud verdikt oznámil den před hlasováním v Evropském parlamentu, na kterém se šéfka Komise Ursula von der Leyenová ucházela o své znovuzvolení. Do čela Evropské komise byla opět zvolena členy Evropského parlamentu.

SMS zprávy se šéfem Pfizeru

Otázky kolem toho, jak byla smlouva se společností Pfizer vyjednána, pronásledují šéfku Evropské komise od chvíle, kdy list The New York Times (NYT) uvedl, že si vyměňovala zprávy se šéfem této farmaceutické firmy v době přípravy obřího kontraktu z května 2021. Vakcín si EU od Pfizeru objednala stovky milionů a dvojice si podle NYT volala a vyměňovala zprávy asi měsíc, přičemž tato „osobní diplomacie sehrála v dohodě velkou roli“.

Evropská komise v reakci uvedla, že soud žalobě vyhověl pouze částečně ve dvou bodech. „Rozhodl, že komise měla poskytnout více vysvětlení, aby odůvodnila odmítnutí přístupu k některým ustanovením smluv. Rovněž rozhodl, že komise měla poskytnout osobní údaje týkající se členů vyjednávacích týmů složených ze zástupců členských států a úředníků komise,“ napsala Komise v prohlášení.

„Obecně platí, že komise v souladu se zásadami otevřenosti a transparentnosti poskytuje co nejširší přístup veřejnosti k dokumentům. V těchto případech musela komise nalézt obtížnou rovnováhu mezi právem veřejnosti, včetně poslanců Evropského parlamentu, na informace a právními požadavky vyplývajícími ze samotných covidových smluv, které by mohly vést k nárokům na náhradu škody za peníze daňových poplatníků,“ uvedla Komise.

„Soudní dvůr totiž v minulosti v mnoha případech uznal potřebu chránit obchodní zájmy smluvního partnera,“ dodala.

Zdroj: epochtimes.cz

Príspevok Vyšetřování nákupu covidových vakcín v EU po dvou letech stále pokračuje, říká vrchní evropská zástupkyně je zobrazený ako prvý na .

Z iniciatívy sorosovského Maďarského zväzu novinárov (MÚOSZ) vydali v stredu 26. februára 2025 viaceré korporátne médiá spoločné vyhlásenie na podporu slobody tlače. Podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána sa jeho krajina musí pripojiť k americkému úsiliu o zisťovanie faktov a „musíme robiť presne to, čo robia v Amerike, nielen pri zisťovaní faktov, ale aj pri obrane“.

„Musíme odhaliť ako medzinárodné manipulačné techniky a ako celý tento systém fungoval, ako ovplyvňovali rozhodnutia vlády, parlamentné rozhodnutia, verejnú mienku, ako celkovo ovplyvňovali verejný život a musíme urýchlene vybudovať a uviesť do prevádzky ochranné mechanizmy,“ vyzval Orbán minulý týždeň dodal, že „milióny a niekedy až 10 miliónov eur, bolo vyplatených veľkým hollywoodskym americkým filmovým hviezdam a celebritám zábavného priemyslu, aby išli do Kyjeva a podporili rusko-ukrajinskú vojnu, a nie za mier, ale za pokračovanie vojny“.

Splnomocnencom maďarskej vlády na preverenie toku amerických financií určených médiám a mimovládnym organizáciám v Maďarsku bude europoslanec z vládnej strany Fidesz András László. Podľa servera hang.hu to oznámil vo štvrtok šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Parlamentná frakcia Fideszu 20. februára vyzvala vládu, aby na preverenie financovania z USA v uplynulých desiatich rokoch vymenovala splnomocnenca. S platnosťou od štvrtka ho vymenoval predseda vlády Viktor Orbán, oznámil Gulyás.

„Kabinet v tejto záležitosti plánuje novelu ústavy a aj legislatívnu úpravu, o ktorých sa bude rokovať v najbližších týždňoch, pričom cieľom je prijať nové nariadenia ešte pred Veľkou nocou,“ dodal šéf úradu vlády bez ďalších detailov.

Z iniciatívy Maďarského zväzu novinárov (MÚOSZ) vydali v stredu viaceré médiá spoločné vyhlásenie na podporu slobody tlače. Podľa servera telex.hu v dokumente varujú pred podkopaním základov demokracie, ak budú investigatívni novinári a médiá odhaľujúce zneužívanie moci vykresľované ako „sluhovia cudzích záujmov“ len preto, že na svoju činnosť použili prípadne aj zahraničné finančné zdroje.

MÚOSZ 21. februára v reakcii na avizované kroky vlády uviedol, že nie je čo preverovať, pretože pred rokmi maďarský parlament prijal zákon, ktorým zaviazal nezávislé médiá zverejňovať financie, ktoré dostávajú zo zahraničia.





Podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána sa jeho krajina musí pripojiť k americkému úsiliu o zisťovanie faktov a „musíme robiť presne to, čo robia v Amerike, nielen pri zisťovaní faktov, ale aj pri obrane“.

„Musíme odhaliť ako medzinárodné manipulačné techniky a ako celý tento systém fungoval, ako ovplyvňovali rozhodnutia vlády, parlamentné rozhodnutia, verejnú mienku, ako celkovo ovplyvňovali verejný život a musíme urýchlene vybudovať a uviesť do prevádzky ochranné mechanizmy,“ vyzval Orbán minulý týždeň dodal, že „milióny a niekedy až 10 miliónov eur, bolo vyplatených veľkým hollywoodskym americkým filmovým hviezdam a celebritám zábavného priemyslu, aby išli do Kyjeva a podporili rusko-ukrajinskú vojnu, a nie za mier, ale za pokračovanie vojny“.

Príspevok Maďarsko vytvorí pozíciu splnomocnenca vlády, ktorý bude preverovať tok amerických financií určených médiám a mimovládkam na ich podvratnú činnosť v krajine je zobrazený ako prvý na .

Mimoriadny summit EÚ na 6. marca bol zvolaný s cieľom diskutovať o tom, ako reagovať na drastickú zmenu kurzu politiky USA ohľadne vojny na Ukrajine. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa pred stretnutím členských štátov EÚ v utorok 25. februára 2025 v Budapešti stretol s predsedom Európskej rady (ER) Antóniom Costom. Orbán na sociálnych sieťach k schôdzke uviedol iba toľko, že s Costom mali „produktívne stretnutie“ a bez ďalších detailov dodal, že „časy sa menia“ s tým, že „Európska únia stojí pred dôležitými rozhodnutiami“.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bol pozvaný na mimoriadny summit EÚ o podpore Ukrajine a o európskej obrane, ktorý sa v Bruseli uskutoční na budúci týždeň 6. marca. TASR informuje podľa štvrtkových správ agentúr AFP a DPA.

„Je tu nový impulz, ktorý by mal viesť ku komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru,“ napísal v pozývacom liste, ktorého znenie zverejnili vo štvrtok, predseda Európskej rady António Costa.

„Preto je dôležité, aby sme sa porozprávali o tom, ako budeme ďalej podporovať Ukrajinu a o princípoch, ktoré by sa mali ďalej dodržiavať,“ dodal Costa.

EÚ je podľa neho „pripravená prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť Európy“ a potrebuje sa pripraviť na možný „európsky príspevok k bezpečnostným zárukám, ktoré budú nevyhnutné za zaistenie trvalého mieru na Ukrajine“.

Pokiaľ ide o európsku obranu, lídri EÚ majú prijať „prvé rozhodnutia pre krátkodobý horizont, aby sa Európa stala suverénnejšou, schopnejšou a lepšie vybavenou riešiť aktuálne i budúce výzvy pre jej bezpečnosť,“ napísal Costa.

Mimoriadny summit EÚ na 6. marca bol zvolaný s cieľom diskutovať o tom, ako reagovať na drastickú zmenu kurzu politiky USA ohľadne vojny na Ukrajine, píše DPA.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý bol doposiaľ prvým európskym lídrom prijatým v Bielom dome po nástupe prezidenta Donalda Trumpa, v stredu informoval ďalších vysokopostavených predstaviteľov členských krajín Únie o jeho nedávnych washingtonských rokovaniach s Trumpom.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa pred stretnutím členských štátov EÚ v utorok 25. februára 2025 v Budapešti stretol s predsedom Európskej rady (ER) Antóniom Costom. Orbán na sociálnych sieťach k schôdzke uviedol iba toľko, že s Costom mali „produktívne stretnutie“ a bez ďalších detailov dodal, že „časy sa menia“ s tým, že „Európska únia stojí pred dôležitými rozhodnutiami“.

Príspevok Bruselská skupina ortodoxných vojnových štváčov a lokajov Sorosa na čele s von der Leynovou, Kallasovou a Costom pozvala ukrajinského diktátora Zelenského na mimoriadny summit EÚ o podpore Ukrajine a o európskej obrane je zobrazený ako prvý na .

Donald Trump cez ekonomické nástroje ukazuje bruselským elitám a ich totalitnému európskemu superštátu, kde sú dvere a ktorá bije. Americký prezident oznámil, že USA čoskoro zavedú clá vo výške 25 percent na dovoz z EÚ, pretože Európska únia ako projekt podľa neho poškodzuje Spojené štáty. Šéf Bieleho domu dal jasne najavo, že súčasné personálne obsadenie na čele EÚ nepovažuje za relevantného partnera na diskusiu o budúcnosti sveta, ktorý prechádza dramatickou a nevídanou transformáciou.

Na prvom zasadnutí vlády pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa v jeho druhom funkčnom období sa v stredu 26. februára 2025 zúčastnil aj Trumpov poradca a spojenec v boji proti Deep state Elon Musk. V čiapke „Make America Great Again“ opísal svoju úlohu pre Trumpovu administratívu zefektívniť vynakladanie finančných prostriedkov štátu. Biely dom medzitým zakázal hlasnej trúbe globalistov – agentúre Reuters, ktorej propagandistické spravodajstvo s nálepkami a očierňovacími praktikami ako seriózne šíri slovenská verejnoprávna TASR, pokrývať stretnutie Trumpovho kabinetu. Biely dom toto rozhodnutie urobil uprostred sporou s ďalčou agentúrou – Associated Press (AP), ktorej Donald Trump zakázal vstup do Oválnej pracovne a na palubu Air Force One.

Spojené štáty čoskoro oznámia zavedenie ciel na dovoz z Európskej únie, ktoré budú predstavovať 25 percent. Počas prvého zasadnutia svojej vlády to oznámil americký prezident Donald Trump. Washington tiež podľa neho od 2. apríla zavedie dovozné clá pre Kanadu a Mexiko, ktoré mali pôvodne začať platiť od marca.

Trump od svojho januárového nástupu do úradu oznámil zavedenie radu ciel, ktoré sa majú vzťahovať ako na amerických rivalov ako je Čína, tak na doterajších spojencov z Európy či Ameriky.

Trump tvrdí, že clá okrem iného pomôžu vyrovnať pasívnu americkú obchodnú bilanciu. Ekonómovia varujú pred možným dopadom na amerických spotrebiteľov, ktoré môžu zasiahnuť vyššie ceny vyvolané obmedzením dovozu.

„Prijali sme rozhodnutie a čoskoro ho oznámime, bude to 25 percent,“ vyhlásil v stredu Trump. Pritom zopakoval, že európske krajiny podľa neho nespravodlivo vyvážajú do USA viac, než dovážajú, pričom rozdiel je 300 miliárd dolárov.

Prezident však nešpecifikoval, akých produktov by sa clo malo týkať. Predtým hovoril napríklad o autách, polovodičoch, liekoch či rezive.

Viac vo videu:

Biely dom zakázal agentúre Reuters pokrývať stretnutie Trumpovho kabinetu

Biely dom v stredu zamedzil v prístupe na prvé zasadnutie vlády prezidenta Donalda Trumpa reportérom agentúry Reuters, no aj ďalším spravodajským spoločnostiam. Urobil tak na základe novej politiky v oblasti mediálneho pokrytia, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Biely dom zamietol prístup na zasadnutie pre fotografa americkej tlačovej agentúry AP, trom reportérom z Reuters, spravodajského webu HuffPost a nemeckých novín Der Tagesspiegel. Naopak, na udalosti sa mohli zúčastniť napríklad štáby televízií ABC a Newsmax, či korešpondenti portálu Axios, Blaze, agentúry Bloomberg News a rozhlasovej stanice NPR.

Trumpova administratíva v utorok oznámila, že Biely dom bude určovať, ktoré médiá pokryjú mediálne výstupy prezidenta v menších priestoroch, ako je napríklad Oválna pracovňa. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na dennom brífingu uviedla, že nezávislé Združenie spravodajcov Bieleho domu (WHCA), ktoré združuje žurnalistov akreditovaných v sídle prezidenta, už nebude mať „monopol“ na rozhodovanie o tom, ktorí novinári budú mať prístup k prezidentovi. WHCA v utorok vydala vyhlásenie, ktoré odmieta novú politiku Bieleho domu.

Tri spravodajské služby AP, Bloomberg a Reuters v stredu zverejnili vyhlásenie v reakcii na kroky Washingtonu. Tieto spoločnosti „dlhodobo pracujú na tom, aby šírili presné, spravodlivé a včasné informácie o prezidentovi širokému publiku celého politického spektra v USA, no aj vo svete. Veľká časť spravodajstva o Bielom dome, ktoré ľudia vidia vo svojich miestnych spravodajských kanáloch… pochádza práve od nich,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení.

„V demokracii je nevyhnutné, aby verejnosť mala prístup k správam o svojej vláde z nezávislých a slobodných (médií),“ ozrejmili spravodajské spoločnosti vo vyhlásení. HuffPost označil rozhodnutie Bieleho domu za porušenie práva na slobodu tlače podľa prvého dodatku ústavy USA.

Biely dom toto rozhodnutie urobil uprostred sporou s agentúrou Associated Press (AP), ktorej Trump zakázal vstup do Oválnej pracovne a na palubu Air Force One. Agentúra vo svojich textoch odmietla označovať Mexický záliv ako Americký záliv. O premenovaní zálivu pritom rozhodol Trump dekrétom krátko po nástupe do úradu.

Na prvom zasadnutí vlády pod vedením amerického prezidenta Donalda Trumpa v jeho druhom funkčnom období sa v stredu 26. februára 2025 zúčastnil aj Trumpov poradca a spojenec v boji proti Deep state Elon Muska. V čiapke „Make America Great Again“ opísal svoju úlohu pre Trumpovu administratívu zefektívniť vynakladanie finančných prostriedkov štátu.

„Ak to neurobíme, Amerika zbankrotuje,“ povedal Musk šéfom rezortov zhromaždeným okolo prezidenta.

Trump poprosil Muska, aby „trochu zhrnul“, čím sa zaoberá ministerstvo pre vládnu efektívnosť, a povedal, že Muskov tím našiel dôkazy o „hrozných veciach“.

„Veľa toho obetuje,“ povedal Trump o Muskovi, narážajúc na čas, ktorý najbohatší muž sveta odoberá svojim mnohým podnikateľským zámerom. „Aj on dostáva údery.“

Musk zasa povedal, že jeho bleskové úsilie o správne nastavenie veľkosti vlády si vyžiadalo vyhrážky smrťou, a žartovne si zaklopal na hlavu, keď povedal, že dúfa, že sa mu podarí nájsť 1 bilión dolárov, ktoré treba z federálneho rozpočtu škrtnúť.

Viac vo videu:

„Elon spolupracuje s kabinetnými ministrami a ich zamestnancami každý deň s cieľom identifikovať plytvanie a podvody a zneužívanie v daných agentúrach. Všetci ministri kabinetu sa riadia radami a pokynmi DOGE,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v odpovedi na predchádzajúce otázky novinárov, prečo sa Musk schôdze zúčastní.

Donald Trump poveril Muska, ktorý stojí na čele skupiny pre efektivitu štátnej správy, zásadným zredukovaním federálneho aparátu.

Leavittová novinárom v Bielom dome oznámila, že ministri pracujú „po boku“ DOGE. Trump, Musk a ministri podľa nej fungujú ako jeden tím.

Hovorkyňa tiež načrtla priebeh nadchádzajúceho zasadnutia. „Členovia kabinetu budú informovať o svojej činnosti. A poskytnú aktuálne informácie o tom, čo robia v rámci svojich agentúr, pokiaľ ide o politické kroky a realizáciu sľubov, ktoré prezident urobil v predvolebnej kampani,“ vyhlásila hovorkyňa.


Zdroj: InfoVojna / pravda.sk (1), (2) / hnonline.sk / YouTube

Príspevok VIDEO: Budíček pre sorosovský Deep state v Bruseli a jeho poskokov v Európskej únii. je zobrazený ako prvý na .

Vylúčenie dvoch krajín z NATO na žiadosť Ruska sa považuje za možné. Celkom reálne sa o vylúčení Fínska a Švédska z NATO na žiadosť Ruska v súčasnosti diskutuje v amerických médiách, povedal Konstantin Blochin, vedúci výskumník Centra bezpečnostných štúdií Ruskej akadémie vied a politológ špecializujúci sa na americké štúdiá. Expert zhodnotil pravdepodobnosť zmien v zložení aliancie v rozhovore s Lenta.ru.

Politológ poznamenal, že Washington prechádza revíziou svojej zahraničnej politiky voči Rusku.

Oni si to „nejak“ už učešú

„V rámci takzvanej veľkej dohody medzi Ruskom a Spojenými štátmi, podľa amerických politológov, Moskva zaujíma neutrálny postoj, nezasahuje Washingtonu do jeho bilaterálnych jednaní o s Čínou, ich hlavným geopolitickým protivníkom. A výmenou za túto údajnú neutralitu Moskvy USA prehodnocujú svoj prístup, svoj postoj k podpore Ukrajiny , k NATO a už takmer očividne sťahujú jednotky z Pobaltia. Presne to sa týka Fínska a Švédska, ktoré sú v aliancii nováčikovia,“ vysvetlil Blochin.

Nikdy nehovor nikdy

Zatiaľ na stránkach týchto amerických novín a časopisov prebieha iba „intelektuálna“ diskusia. Ale vzhľadom na to, že prístup k Rusku sa teraz naozaj razantne až prekvapivo mení, možno do toho v budúcnosti pôjdu.

Raz na to celkom vážne môže prísť

Konstantin Blochin, vedúci výskumník Centra bezpečnostných štúdií Ruskej akadémie vied či Jussi Lassila, výskumník z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov, predtým už povedali , že Washington by mohol vylúčiť Fínsko a Švédsko z NATO v rámci mierovej dohody s Ruskom o Ukrajine. Vyzvali ľudí, aby sa na takýto zvrat udalostí pripravili, „boli v pohode“ a nebáli sa.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Medzi Ruskom a USA sa šepká o vylúčení Fínska a Švédska z NATO je zobrazený ako prvý na .

Bruselskí mocipáni sa tešia z luxusného života za naše dane a pritom potichu lejú milióny do mediálnej propagandy. Najnovšie odhalenia ukazujú, že šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen pustila z uzdy neuveriteľnú sumu 132,8 milióna eur na manipuláciu médií pred júnovými eurovoľbami. A to všetko v čase, keď obyčajným ľuďom v Európe stúpajú ceny a život sa zdražuje.

PENIAZE TIEKLI POTAJOMKY CEZ KADEJAKÉ FIRMY

Ako píše konzervatívny výskumný inštitút MCC, bruselskí byrokrati vymysleli fintu, ako to celé utajiť. Nevyplácali prachy priamo, ale cez prostredníka – mediálnu agentúru Havas Media France. Táto firma dostala 5. októbra 2023 od Európskej komisie neuveriteľných 132,82 milióna eur, akurát keď sa rozbehla predvolebná mašinéria.

„Toto je len špička ľadovca,“ upozorňuje Frank Füredi, šéf bruselskej pobočky MCC. Podľa neho správa odhaľuje len zlomok toho, ako EÚ prideľuje peniaze na svoje „drobné veci“ a ovplyvňovanie verejnej mienky.

MILIARDY NA „HODNOTY“, O KTORÉ NIKTO NEŽIADAL

Celý tento kšeft je však iba časťou oveľa väčšieho balíka peňazí. Program CERV (Občania, rovnosť, práva a hodnoty) disponuje rozpočtom 1,5 miliardy eur! To je najväčšia suma, akú kedy bruselskí mocipáni vyčlenili na „propagáciu hodnôt“ – samozrejme tých svojich, nie hodnôt obyčajných Európanov.

Na budúci rok je na tento program pripravených ďalších 236 miliónov eur. Polovica týchto peňazí ide na takzvané „Hodnoty únie“ – teda na tie, ktoré vyhovujú bruselským elitám.

KOMU TEČÚ BRUSELSKÉ MILIÓNY?

CERV od roku 2021 podporil vyše 3000 organizácií občianskej spoločnosti, ktoré zrealizovali viac ako tisíc projektov. A komu tečú najväčšie balíky? Medzi najväčších príjemcov patria organizácie ako:

• Eurostredoázijská lesbická komunita (6 miliónov eur)
• Európska sieť proti rasizmu (4,9 milióna eur)
• Európska ženská lobby (4,8 milióna eur)

ŠÉFOVIA EÚ SA KRÚTIA AKO HADY

Keď sa taliansky denník Il Fatto Quotidiano pýtal na detaily a príjemcov týchto peňazí, Von der Leyenová a predsedníčka parlamentu Roberta Metsolová cez svojich hovorcov len zahmlievali, že ide o „reklamnú službu“.

Kto presne dostal koľko peňazí? To je vraj „utajovaná informácia“! A to všetko za naše peniaze!

Metsolovej kancelária rovno odkázala, že podrobnosti možno získať len cez formálnu žiadosť o slobodu informácií. Ako však upozorňuje Európsky konzervatívec, v Bruseli to funguje len zriedkavo – ombudsman EÚ opakovane kritizuje Komisiu za mesačné meškania alebo úplné ignorovanie takýchto žiadostí.

NAŠE DANE IDÚCE DO ČIERNEJ DIERY

Španielska organizácia Iustitia Europa odhalila, že platby sa uskutočňovali cez „nepriamy“ mechanizmus financovania – EÚ podpíše „rámcovú zmluvu“ so súkromným sprostredkovateľom, ktorý potom vypláca peniaze médiám. Tým obchádzajú vlastné pravidlá o transparentnosti, ktoré by inak vyžadovali zverejnenie všetkých platieb nad 14 000 EUR.

MCC Brusel vyzýva na serióznu akciu a dôkladné prešetrenie tohto prípadu. Otázkou zostáva, či sa niekto odváži otvoriť túto Pandorinu skrinku a ukázať, ako eurokrati míňajú naše dane na propagandu pred voľbami.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Von der Leyenovej 133-miliónové mediálne pranie mozgov pred eurovoľbami je zobrazený ako prvý na .

Rokovania medzi Ruskom a USA o problémoch fungovania veľvyslanectiev sa začali v Istanbule. Stretnutie predstaviteľov Ruska a USA sa koná v rezidencii generálneho konzula USA v Istanbule, informuje agentúra RIA Novosti.

Podľa agentúry minibus s ruskou delegáciou dorazil do rezidencie približne o 09:50.

Uvádza sa, že rusko-americké stretnutie sa bude venovať „sporom“ v bilaterálnych vzťahoch a problémom fungovania veľvyslanectiev v Moskve a vo Washingtone.

Pri ohlásení stretnutia vyjadril ruský minister zahraničných vecí nádej, že výsledkom rokovaní bude jasnejšie, do akej miery budú obe strany schopné „konať rýchlo a efektívne“ pri riešení problémových otázok.

Predtým bolo oznámené, že v Istanbule nebudú predstavitelia USA a Ruska diskutovať o konflikte na Ukrajine, politických ani bezpečnostných otázkach.

Uvádzalo sa, že delegácie sa budú zaoberať výlučne otázkami týkajúcimi sa činnosti diplomatických zastupiteľstiev oboch krajín.

/hlavnydennik.sk/

Príspevok V Istanbule sa začali rokovania medzi Ruskom a USA je zobrazený ako prvý na .

Talianska predsedníčka vlády sa k aktuálnej geopolitickej situácii vyjadrila v čase, keď sa Británia a Francúzsko pokúšajú presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky ako súčasť potenciálnej dohody o prímerí s Ruskom.

Akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine musí zahŕňať „bezpečnostné záruky“, ktoré sa budú implementovať v kontexte NATO, vyhlásila v stredu talianska premiérka Giorgia Meloniová. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Mier na Ukrajine „možno dosiahnuť len vtedy, keď Kyjev dostane primerané bezpečnostné záruky, aby sa nezopakovalo to, čoho sme boli svedkami počas uplynulých troch rokov,“ uviedla Meloniová po stretnutí so švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom v Ríme. Odkazovala tak na ruskú inváziu na Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022.

Takéto záruky sú potrebné, „aby sa európske národy, ktoré sa cítia najviac ohrozené, mohli namiesto toho cítiť bezpečne“, zdôraznila premiérka.

„Tieto bezpečnostné záruky sa musia implementovať v kontexte Severoatlantickej Aliancie, pretože si myslím, že ide o najlepší rámec na zaručenie mieru, ktorý nie je ani krehký, ani dočasný a ktorý bráni práve riziku, že by Európa mohla čoskoro znovu spadnúť do vojnovej drámy,“ vyhlásila Meloniová.

Talianska predsedníčka vlády sa k problematike vyjadrila v čase, keď sa Británia a Francúzsko pokúšajú presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby poskytol Ukrajine bezpečnostné záruky ako súčasť potenciálnej dohody o prímerí s Ruskom.

Obe krajiny sú iniciátormi návrhov na nasadenie európskych „mierových síl“ na Ukrajine v počte menej ako 30.000, pokiaľ sa vojna s Ruskom skončí.

Francúzsko i Británia však požadujú od Trumpa záruky, pravdepodobne v podobe vzdušnej obrany či spravodajských služieb, na podporu akýchkoľvek európskych jednotiek vyslaných na Ukrajinu s cieľom dohliadať na prímerie.

„Európa musí mať odvahu pracovať na upevnení európskeho piliera NATO, o ktorom už dlho hovoríme a ktorý musí dopĺňať severoamerický pilier, pretože NATO zostáva základom našej bezpečnosti,“ vysvetlila Meloniová.

„Aby sme to dokázali, musíme samozrejme viac míňať, ale musíme byť zároveň schopní aj zvýšiť investície,“ povedala premiérka.

„Rozhodnutie vylúčiť výdavky na obranu z Paktu stability a rastu je prvým krokom… (po ktorom) by mali nasledovať ďalšie riešenia,“ dodala Meloniová.

Podľa správ talianskych médií premiérkina vláda za zatvorenými dverami diskutuje o možnosti vyslať talianskych vojakov ako súčasť mierových síl NATO, uvádza AFP.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: „Mier na Ukrajine sa dosiahne len vtedy, ak Kyjev dostane bezpečnostné záruky,“ vyhlásila talianska premiérka Giorgia Meloniová je zobrazený ako prvý na .

Trumpova administratíva musela pristúpiť k neštandardnému kroku, aby hlúpa a od reality odtrhnutá šéfka diplomacie EÚ pochopila, kde je jej miesto. Americký minister zahraničia Marco Rubio teda zrušil plánovanú schôdzku s vojnovou štváčkou Kajou Kallasovou, ktorá urážala amerického prezidenta za snahy urovnať s Ruskom vojnu na Ukrajine.

ysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako „špinavú dohodu“. Reakcia Bieleho domu nenechala na seba dlho čakať a v stredu 26. februára konečne prišla. Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová sa počas aktuálnej návštevy Washingtonu nestretne s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom. Dôvodom sú „problémy s plánovaním termínov“, oznámila v stredu jej kancelária. Informovali o tom agentúry Reuters a DPA, píše TASR.

Kallasová ešte v pondelok uviedla, že sa počas cesty do americkej metropoly 26. a 27. februára stretne s Rubiom a bude s ním hovoriť o snahách USA ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Hovorca Kallasovej podľa DPA potvrdil, že Rubio v stredu odvolal plánovanú schôdzku, čo nemecká tlačová agentúra označila za „ďalšiu diplomatickú urážku“ EÚ zo strany americkej vlády. Ministerstvo zahraničných vecí USA sa k záležitosti zatiaľ nevyjadrilo.

V Bruseli považujú za možné vysvetlenie to, že EÚ nedávno vo Valnom zhromaždení OSN nepodporila americký návrh rezolúcie o vojne na Ukrajine, ktorý bol ústretový voči Moskve, približuje DPA.

Kallasová predtým označila plány prezidenta USA Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine ako „špinavú dohodu“. Kritizovala napríklad, že Ukrajina by sa podľa Washingtonu mala vzdať ambícií na vstup do NATO a akceptovať, že časť jej územia zostane natrvalo pod kontrolou Ruska.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku podľa hovorcu napriek odrieknutiu schôdzky s Rubiom zostane vo Washingtone do štvrtka. Na programe má stretnutia s kongresmanmi a pracovníkmi delegácie EÚ.

Donald Trump pred dvoma týždňami telefonoval s Vladimirom Putinom a zhodli sa na okamžitom začatí rokovaní. Následne o možnostiach urovnania konfliktu hovorili v saudskoarabskom Rijáde ruskí a americkí predstavitelia, ale bez účasti Kyjeva alebo európskych predstaviteľov.

„S Putinom môžete diskutovať o čomkoľvek, ale ak ide o Európu alebo Ukrajinu, potom s touto dohodou musia súhlasiť aj Ukrajina a Európa,“ povedala v pondelok 24. februára Kallasová.

Témou stretnutia s Rubiom mali byť podľa agentúry Reuters vzťahy USA a EÚ, ako aj americko-ruské rozhovory o konci vojny na Ukrajine.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

Trump v posledných dňoch vystupňoval kritiku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Označil ho napríklad za diktátora a Ukrajinu obvinil, že začala vojnu proti Rusku. „Ak sa pozrieme na odkazy, ktoré prichádzajú zo Spojených štátov, potom je jasné, že ruský naratív je tam veľmi silne zastúpený,“ povedala Kallasová na margo vyjadrení americkej administratívy.

Kallasová sa minulý týždeň na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej na neformálnych summitoch v Paríži zvolaných francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom hovorili európski vojnoví štváči.

Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na „preskupenie a prezbrojenie“.

„Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše,“ upozornila Kallasová. Varovala, že „ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež“.

Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.

„Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier,“ poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej „silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom“.

Za zmienku v tejto súvislosti stojí rodinné pozadie šéfky európskej diplomacie. Kallasovej prededo Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.

Zdroj: InfoVojna / topky.sk / cas.sk

Príspevok Vedeniu Európskaj únie stále nezapína, čo sa vo svete deje. je zobrazený ako prvý na .

Friedrich Merz navštívil v utorok 25. februára 2025 kancelára a šéfa sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, aby s ním rokoval o zostavení novej vlády. Merz sa pred touto schôdzkou stretol v Berlíne aj niektorými kľúčovými postavami svojho bloku CDU/CSU vrátane bavorského premiéra Markusa Södera či generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna. Merz po víťazstve svojho bloku v nedeľných predčasných voľbách takmer s istotu nahradí Scholza na poste kancelára. Vládu však chce zostaviť práve s jeho sociálnymi demokratmi, ktorí skončili tretí, no v hlasovaní zaznamenali svoj historicky najhorší výsledok.

Nemecký konzervatívny opozičný líder Friedrich Merz, ktorého kresťanskí demokrati zvíťazili v nedeľňajších parlamentných voľbách, v utorok zdôraznil, že krajina potrebuje rýchle koaličné rozhovory s cieľom čo najskôr vytvoriť novú vládu. Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

Merz po víťazstve svojho bloku CDU/CSU takmer s istotou nahradí na poste spolkového kancelára Olafa Scholza. Koaličnú vládu by podľa očakávaní mal sformovať práve s jeho sociálnymi demokratmi (SPD).

„Problémy sú naliehavé, neznesú odklad, a preto si myslím, že je dôležité, aby sme teraz rýchlo začali rozhovory,“ povedal Merz. Jeho zámerom je dokončiť koaličnú zmluvu do Veľkej noci, no zároveň sa čo najskôr jasne dohodnúť na troch otázkach – obrannej politike a výdavkoch, migrácii a ekonomickej politike.

„Situácia vo svete sa dramaticky mení každý deň,“ doplnil Merz s tým, že nemecká ekonomická situácia je „veľmi chúlostivá a kritická“ a krajina potrebuje rýchle rozhodnutia, aby sa jej hospodárstvo počas roka mohlo znova pozviechať.

Scholz už skôr vyhlásil, že v koaličných rokovaniach nebude zohrávať žiadnu úlohu, hoci kancelárom zostane až do vytvorenia budúcej vlády. Následne sa plánuje vzdať všetkých vedúcich funkcii a zostať len poslancom Spolkového snemu (Bundestag).

Vedenia rozhovorov s CDU/CSU sa namiesto neho ujal spolupredseda SPD Lars Klingbeil, ktorý už v pondelok absolvoval s Merzom úvodné stretnutie. Šéf kresťanských demokratov podľa vlastných slov očakáva, že Scholz a jeho odchádzajúca vláda už nebudú robiť dlhodobé rozhodnutia bez jeho účasti.

Friedrich Merz navštívil v utorok kancelára a šéfa sociálnych demokratov (SPD) Olafa Scholza, aby s ním rokoval o zostavení novej vlády. Merz sa pred touto schôdzkou stretol v Berlíne aj niektorými kľúčovými postavami svojho bloku CDU/CSU vrátane bavorského premiéra Markusa Södera či generálneho tajomníka CDU Carstena Linnemanna.

Merz po víťazstve svojho bloku v nedeľných predčasných voľbách takmer s istotu nahradí Scholza na poste kancelára. Vládu však chce zostaviť práve s jeho sociálnymi demokratmi, ktorí skončili tretí, no v hlasovaní zaznamenali svoj historicky najhorší výsledok.

Blok CDU/CSU vo voľbách zvíťazil so ziskom 28,5 percenta hlasov. Za ním skončila so 20,8 percenta hlasov Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovaná za krajne pravicovú. Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) bola tretia s 16,4 percentom hlasov a oproti predošlým voľbám si pohoršila o vyše deväť percentuálnych bodov, čo je jej historickým neúspechom.

Takzvaná veľká koalícia, teda spolupráca CDU/CSU a SPD, je po voľbách jedinou realistickou možnosťou na vznik väčšinovej vlády. Termín veľká koalícia vznikol v čase, keď boli CDU/CSU a SPD dvoma najsilnejšími formáciami v parlamente. Merz už v pondelok povedal, že chce rokovať o koalícii práve s SPD. Väčšinu by mala CDU/CSU aj s AfD, Merz ale spoluprácu s ňou kategoricky vylučuje kvôli jej extrémistickým postojom. Merz tiež povedal, že je mu jasné, že rokovania s SPD nebudú ľahké, strany demokratického stredu ale podľa neho musia zaručiť Nemecku stabilitu.

Po debakli vo voľbách, za ktorý prijal zodpovednosť kancelár Scholz, je teraz najmocnejším mužom sociálnej demokracie jej spolupredseda Lars Klingbeil, ktorý bol už nominovaný do čela parlamentnej frakcie. Podľa neho bude musieť Merz v koaličných rokovaniach pristúpiť na viacero kompromisov.

„Očakávame, že Merz svoj kurz a tiež svoj tón výrazne zmení,“ uviedol v utorok Klingbeil. Ako príklad toho, čo bude chcieť SPD v koaličných rokovaniach presadiť, uviedol zlepšenie platových podmienok pracujúcich, stabilizáciu dôchodkov a investičnú ofenzívu.

Scholz už skôr vyhlásil, že v koaličných rokovaniach nebude zohrávať žiadnu úlohu, no kancelárom zostane až do vytvorenia budúcej vlády. Následne sa však plánuje vzdať všetkých vedúcich funkcii a zostať len poslancom Bundestagu, dolnej komory parlamentu.

Vedenia koaličných rozhovorov sa namiesto neho za SPD ujal spolupredseda tejto strany Lars Klingbeil, ktorý už v pondelok absolvoval s Merzom úvodné rokovanie.

Ďalším silným mužom SPD po voľbách je minister obrany Boris Pistorius. Na jeseň sa pôvodne uvažovalo, že by mohol obľúbený politik viesť sociálnu demokraciu do volieb, presadil sa ale nakoniec kancelár Scholz. O Pistoriusovi sa teraz uvažuje ako o možnom vicekancelárovi vo vláde veľkej koalície, mohol by ním ale byť aj Klingbeil. Pistorius v utorok v rozhovore s bulvárnym denníkom Bild uviedol, že CDU/CSU bude musieť súhlasiť so zvýšením výdavkov na obranu.

„Rozpočet môjho ministerstva sa bude musieť v nasledujúcich rokoch kvôli nutným investíciám zdvojnásobiť na viac ako 100 miliárd eur. Hovoríme tu o viac ako troch percentách hrubého domáceho produktu,“ povedal. Nemecko teraz na obranu vydáva dve percentá HDP.

Obranné výdavky by mali byť podľa Pistoriusa navyše vyňaté z takzvanej dlhovej brzdy, ústavného opatrenia, ktoré má brániť prílišnému zadlžovaniu krajiny. V posledných rokoch sa však ukázalo byť aj prekážkou pre zadlženie kvôli investíciám do infraštruktúry. CDU/CSU dlho reformu dlhovej čoskoro odmietala, v posledných dňoch ale Merz naznačoval, že by k nej predsa len mohol pristúpiť. Uvažuje sa dokonca o tom, že by sa mohla dlhová brzda reformovať ešte pomocou hlasov končiacich poslancov. V novom parlamente budú mať totiž krajná pravica a krajná ľavica takzvanú blokovaciu menšinu, takže bude akákoľvek zmena ústavy zložitejšia.

Napriek programovým rozdielom počíta so vznikom takzvanej veľkej koalície aj predseda Kresťansko-sociálnej únie (CSU) a bavorský premiér Markus Söder. SPD bola podľa neho vždy stranou, ktorá sa nebála zodpovednosti a robila štátnické kroky.

„Napriek tomu budeme musieť samozrejme o niektorých veciach debatovať a čaká nás aj veľa tvrdých orieškov,“ povedal. Podľa člena CSU Alexandra Dobrindta, o ktorom sa hovorí ako o jednom z budúcich ministrov Merzovej vlády, bude „základnou podmienkou“ pre vznik koalície dohoda na zmene migračnej politiky. „Našou úlohou teraz ale je zostaviť koalíciu. Pri tom treba robiť aj kompromisy,“ dodal.

Podľa nemeckých médií zostávajú výzvy, ktorým Nemecko čelí, po voľbách rovnaké, ako boli pred nimi: migrácia, hospodárstvo a bezpečnosť vo svete, kde Európu ohrozuje z východu Rusko a na západe sa od neho odvracia Spojené štáty. V koaličných rokovaniach by mohli zohrávať úlohu aj rozpory v sociálnej politike. Napríklad CDU/CSU ostro odmieta takzvaný občiansky príjem (Bürgergeld), ktorý za Scholzovej vlády nahradil systém podpory v nezamestnanosti.

Magazín Der Spiegel dnes uviedol, že síce nemusia byť z veľkej koalície Nemci príliš nadšení, nakoniec im ale spojenie CDU/CSU a SPD môže priniesť to, čo teraz najviac potrebujú: stabilitu v neistých časoch. Nemecko už veľké koalície zažilo. Bývalá kancelárka Angela Merkelová vládla so sociálnymi demokratmi v troch zo štyroch svojich kabinetov. Posledná veľká koalícia sa skončila v roku 2021.

AfD žiada po voľbách viac vplyvu v parlamente

Alternatíva pre Nemecko (AfD) žiada po nedeľňajších voľbách viac vplyvu v Spolkovom sneme. Strana označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú je jedným z jasných víťazov nemeckých volieb: Skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov, a zdvojnásobila tak svoj zisk z hlasovania v roku 2021. V parlamente bude najsilnejšou opozičnou stranou, bude mať tak výrazne väčší priestor na prejavy na pléne. Žiada však viac vplyvu aj v parlamentných grémiách, chce mať tentoraz aj podpredsedu snemu a predsedu výborov.

„Máme takmer štvrtinu všetkých poslancov,“ zdôvodnil dnes nároky svojej strany člen frakcie AfD Bernd Baumann v rozhovore so stanicou Deutschlandfunk. V nedeľu zvolený Spolkový snem bude mať 630 poslancov, za AfD ich bude 152. Doteraz ich mala strana 77.

Od roku 2017, keď sa AfD prvýkrát do parlamentu dostala, sa jej napriek početným pokusom nepodarilo presadiť, aby mala vlastného podpredsedu. Ostatné strany tomu vždy zabránili. AfD nemala v končiacom sa volebnom období ani žiadnych predsedov parlamentných výborov, hoci by jej podľa zvyklostí aj podľa sily zastúpenia funkcie patrili. Proti tomu sa AfD bránila aj na ústavnom súde, ktorý však sťažnosť zamietol.

Noví poslanci AfD sa dnes zišli na ustanovujúcom zasadnutí frakcie v Berlíne. Do čela si zvolili opäť spolupredsedu strany Alice Weidelovú a Tina Chrupallu. Vo frakcii je opäť rad známych tvárí. Poslancom sa stal napríklad aj 84-ročný čestný predseda strany Alexander Gauland, ktorý v minulosti zľahčoval zločiny nacizmu. Uviedol okrem iného, že diktátor Adolf Hitler a nacisti sú len vtáčí trus na viac ako tisíc rokov úspešných nemeckých dejín. Gauland je najstarším poslancom nového snemu.

Vo frakcii posilnila skupina poslancov z Durínska. AfD v tejto východonemeckej spolkovej krajine predsedá kľúčová postava národoveckého krídla Björn Höcke. Vyštudovaný učiteľ dejepisu vošiel v známosť kontroverznými výrokmi, súd ho opakovane potrestal za použitie nacistického hesla Všetko pre Nemecko. V minulosti Höcke napríklad požadoval zmenu prístupu k nemeckým dejinám o 180 stupňov.

Do Spolkového snemu sa ako poslanec vrátil tiež Maximilian Krah, ktorý čelil podozreniam z prijímania úplatkov za ruskú propagandu a tiež s prípadom svojho asistenta, ktorý čelí podozreniu zo špionáže pre Čínu. Kontroverziu vyvolali tiež jeho výroky vnímané ako zľahčovanie zločinov jednotiek SS v Taliansku. V Európskom parlamente, ktorého členom doteraz bol, ho AfD vylúčila zo svojej delegácie. V očiach voličov však žiadna kauza zjavne Kraha nepoškodila, v nedeľných voľbách vo volebnom obvode v okolí Saskej Kamenice (Chemnitz) získal priamy mandát s podporou 44,2 percenta hlasov.

AfD je korporátnymi dezinformačnými médiami a tlačovými agentúrami, ale aj systémovými politikmi označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. V hľadáčiku spolkovej kontrarozviedky je kvôli podozreniu z pravicovo extrémistických aktivít. Vo všetkých piatich spolkových krajinách vo východnom Nemecku, teda v Sasku, Durínsku, Braniborsku, Sasku-Anhaltsku a Meklenbursku-Prednom Pomoransku, sa stala v nedeľu najsilnejšou stranou. V troch z nich ju pritom miestne tajné služby vedú ako preukázateľne krajne pravicovú. Úspech ale slávila tiež na západe, priame mandáty získali jej kandidáti napríklad aj v Gelsenkirchene v Porúrí či v Kaiserslauterne pri francúzskych hraniciach. Spolupredsedovia strany Weidelová a Chrupalla na pondelkovej tlačovej konferencii okrem iného ocenili, že si strana veľmi dobre viedla u mladých voličov do 30 rokov. Získala u nich 21 percent hlasov.

Vojnový štváč Merz vlani v nemeckom parlamente vyhlásil, že už nejde ďalej tolerovať ruskú vojnu na Ukrajine, že rakety vraj padajú na nemocnice a škôlky, a že je potrebné dať Putinovi ultimátum, že pokiaľ do 24 hodín nezastavia útoky na Ukrajinu, Nemecko pošle Ukrajine rakety Taurus, ktoré začnú padať na Rusko. Bola to vôbec prvá priama vyhrážka voči Rusku priamo z úst nemeckého vrcholového politika.

infovojna

Príspevok Víťaz nemeckých parlamentných volieb, radikálny rusofób a vojnový štváč Merz, ktorý chcel zasypať Rusko nemeckými raketami, baží extrémne po funkcii nového nemeckého kancelára… je zobrazený ako prvý na .

Lídri členských štátov EÚ sa v 6. marca 2025 zídu na mimoriadnom summite, na ktorom budú hovoriť o Ukrajine a európskej obrane. Pred stretnutím však chcú v stredu 26. februára debatovať o schôdzke medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom, po ktorej šéf Bieleho domu vyhlásil, že jeho administratíva končí s hlúpou zahraničnou politikou predchádzajúceho „hlúpeho“ Bidenovho establišmentu aj s „minulosťou“.

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v utorok prijal predsedu Európskej rady (ER) Antónia Costu. Uviedla to agentúra MTI s odvolaním sa na kanceláriu premiéra, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci prípravy na mimoriadny summit ER plánovaný na 6. marca, ktorého témou bude posilňovanie bezpečnostných a obranných spôsobilostí Európy, píše MTI.

Orbán na platforme X k schôdzke uviedol iba toľko, že s Costom mali „produktívne stretnutie“ a bez ďalších detailov dodal, že „časy sa menia“.

Na Facebooku maďarský premiér ešte v tejto súvislosti skonštatoval, že „Európska únia stojí pred dôležitými rozhodnutiami“.

Predseda Európskej rady (ER) António Costa v utorok 25. februára 2025 oznámil, že na stredu ráno zvolal videokonferenciu európskych lídrov pred mimoriadnym summitom o Ukrajine a európskej obrane naplánovaným na 6. marca. Podľa Costu by mal francúzsky prezident Emmanuel Macron počas stredajšej videokonferencie informovať o rozhovoroch s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom.

Costa ešte pred návštevou Budapešti v utorok rokoval s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Po stretnutí vo Varšave pripomenul, že politické princípy pre plány Európskej komisie už boli stanovené na februárovom summite, teraz nastal čas prijať rozhodnutia.

Francúzsky prezident sa v pondelok v Bielom dome stretol s Trumpom, aby naliehal na bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.

Macron po tomto stretnutí vyhlásil, že k prímeriu vo vojne na Ukrajine by mohlo dôjsť v najbližších týždňoch.

Trump po stretnutí s Macronom vyhlásil, že jeho administratíva sa zásadne rozchádza s hlúpou zahraničnou politikou predchádzajúceho „hlúpeho“ establišmentu aj s „minulosťou“.

Costa bol jediným z troch vysokých predstaviteľov EÚ, za ktorého Orbán vlani v júni hlasoval. V októbri, pred nástupom do funkcie Costa navštívil Budapešť a prijal ho maďarský ministerský predseda.

„Americké voľby rozhodli, že Ukrajina nebude členom NATO, ale ďalší osud Ukrajiny je dôležitý aj z hľadiska bezpečnosti Maďarska. To sa bude riešiť vo vyjednávaní o prímerí a v mierových rokovaniach,“ povedal Orbán v pondelok v maďarskom parlamente.

Mierová zmluva musí podľa neho zaručiť bezpečnosť Maďarska a členských štátov NATO. „Podľa toho sa musí upraviť aj štatút Ukrajiny, ktorá sa opäť stáva nárazníkovou zónou. Zdá sa, že o tom však primárne nebudú rozhodovať Európania,“ dodal Orbán.

Zdroj: cas.sk / InfoVojna

Príspevok Maďarský premiér Viktor Orbán po stretnutí so šéfom Európskej rady Antóniom Costom vyhlásil, že „časy sa menia a Európska únia teraz stojí pred dôležitými rozhodnutiami“ je zobrazený ako prvý na .

Srbská protikorupční prokuratura požádala policii, aby shromáždila potřebné informace a důkazy týkající se podezření na neúčelové vynakládání prostředků USAID, zneužívání prostředků a možné praní špinavých peněz, uvedl srbský státní zástupce Nenad Stefanović. 

Srbská policie provedla razie ve čtyřech nevládních organizacích kvůli podezření, že zneužívaly finance od americké agentury pro mezinárodní rozvoj USAID. Informovala o tom v úterý agentura AP.

Administrativa amerického prezidenta Donalda Trumpa po lednovém nástupu k moci pozastavila zahraniční pomoc a následně spustila kroky směřující k rozpuštění agentury USAID, která do té doby podporovala humanitární a jiné projekty po celém světě. Trump rozhodnutí ukončit činnost USAID zdůvodnil mimo jiné tím, že v agentuře se odehrávaly podvody. Důkazy pro svá tvrzení nenabídl.

Srbská protikorupční prokuratura požádala policii, aby shromáždila potřebné informace a důkazy týkající se podezření na neúčelové vynakládání prostředků USAID, zneužívání prostředků a možné praní špinavých peněz, uvedl srbský státní zástupce Nenad Stefanović. Srbsko se podle něj v této souvislosti rovněž obrátilo na americké ministerstvo spravedlnosti s žádostí o informace.

Policejní úkony se podle Stefanoviče týkají čtyř nevládních organizací. Razie ve svých kancelářích potvrdila nezávislá organizace pro volební dohled CRTA a sdružení Občanské iniciativy. To zátah policie označilo za „vážný útok na základní občanská práva pokračování nelegálního tlaku na občanskou společnost v Srbsku“.

Razie se odehrávají v době, kdy se v ulicích srbských měst již několik měsíců konají protesty proti prezidentu Aleksandaru Vučičovi a jeho vládě, kterou řada kritiků označuje za autoritářskou. Vučić je hlasitým spojencem Trumpa a snaží se budovat osobní vztahy se členy jeho administrativy, kterou vidí jako možného spojence především v otázce Kosova.

USAID od 90. let 20. století investovala několik miliard dolarů do zemí západního Balkánu a východní Evropy. Finanční prostředky měly podporovat demokratické instituce a reformy, ale také infrastrukturní či energetické projekty.

Příjemcem peněz USAID byly v Srbsku podle některých médií z většiny státní instituce. Část prostředků směřovala též do nevládních organizací a nezávislých médií, připomněla AP.

Zdroj: echo24.cz

Príspevok Srbská policie zasahovala v nevládních organizacích kvůli financování z USAID je zobrazený ako prvý na .

Neúspešný premiér Keir Starmer napokon podľahol tlaku britskej politickej triedy a prisľúbil zvýšenie vojenských výdavkov z 2,3 na 2,5% HDP.

No ako vždy, sú tu nuansy. V štátnej pokladnici nie sú peniaze – krajina je v akútnej rozpočtovej kríze.

Preto je potrebné znížiť výdavky na externé tranže Británie – teda na jej mäkkú silu. Predstavujú 13-15 miliárd libier ročne. Tranže smerujú predovšetkým na Ukrajinu, Afganistan, Nigériu, Somálsko, Etiópiu, Jemen, Sýriu, Pakistan a Bangladéš. Teraz labouristi v Londýne nasledujú Trumpov príklad a škrtajú grantové programy.

Pravda, mäkká sila je jediná vec, ktorá zostala v britskom arzenáli. Situácia s ozbrojenými silami je žalostná. Veľkosť armády sa znížila na úroveň z konca 18. storočia. Kráľovské námorníctvo likviduje lode, ktoré si nemôže dovoliť. Masívne sa obmedzuje aj vojenské letectvo a zvyšné delostrelectvo sa pokúsia nahradiť dronmi podľa ukrajinského scenára.

Malý nárast vojenských výdavkov rozpad britskej vojenskej mašinérie nezastaví. A sľubujú dosiahnuť 2,5% až v roku 2027. Stále to však bude oveľa menej ako čísla spred dvadsiatich rokov. Navyše nie je jasné, v akom stave bude Británia o pár rokov vzhľadom na súčasnú krízu.

Zvyšky oceliarskeho priemyslu v krajine krachujú. Energetický sektor je v žalostnom stave. Čoskoro sa očakáva nové zvýšenie daní, ktoré zatlačí ekonomiku do recesie. Starmera to však veľmi neznepokojuje. Veď v roku 2027 bude dávno mimo moci, rovnako ako zrejme aj Labouristická strana ako celok. Takže môže sľúbiť čokoľvek, keďže on to nebude musieť splniť.

Malek Dudakov

/ news-front.su /

Príspevok Rozpočtové vojny európskych „jastrabov“ je zobrazený ako prvý na .

Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica. 

Líderka nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová sa príspevkom na platforme X poďakovala v pondelok predsedovi maďarskej vlády Viktorovi Orbánovi za blahoželanie k úspechu v nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách v Nemecku. S odvolaním sa na server mandiner.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ďakujem veľmi pekne, drahý Viktor Orbán! Budeme pokračovať v boji, aby sme sa stali jednotkou. Teším sa na ďalšiu dobrú spoluprácu s našimi priateľmi v Maďarsku,“ napísala Weidelová.

Orbán v pondelok zablahoželal Weidelovej, ale nie víťazovi a pravdepodobne budúcemu kancelárovi, lídrovi konzervatívnej opozície a predsedovi Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrichovi Merzovi.

Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica. Blok CDU/CSU získal 28,5 percenta hlasov (o 4,5 percenta viac ako v roku 2021) a predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz je tak na najlepšej ceste stať sa budúcim nemeckým kancelárom.

„Ľudia v Nemecku hlasovali za zmenu v mohutnom počte. Chcem zablahoželať Alice Weidelovej k zdvojnásobeniu podielu AfD na hlasoch,“ napísal Orbán na platforme X.

Spolupredsedníčka AfD sa 12. februára stretla v Budapešti s Orbánom a vyzvala k spoločnému úsiliu o reformu Európskej únie, ktorá sa podľa nej dá dosiahnuť len zvnútra, znížením kompetencií EÚ a odstránením skorumpovanej nadstavby. Maďarskému premiérovi vyjadrila vďaku za „politiku zdravého rozumu a za jeho boj za slobodu národov“.

Alice Weidelová označila Maďarsko pod vedením jeho premiéra Viktora Orbána za veľký vzor pre Nemecko.  Orbán po schôdzke podotkol, že sa teší na obdobie, keď bude nemecká ekonomika opäť úspešná a Maďarsko z jej úspechu bude môcť ťažiť.

Všetky dôležité programové body AfD sú podľa Orbána prospešné pre Maďarsko a bolo by dobré, keby sa ich podarilo zrealizovať od migrácie až po energetickú politiku.

Šéfka AfD rovnako ďakovala za gratulácie od šéfa holandskej národne orientovanej pravicovej a protiislamskej Strany slobody – Geerta Wildersa, predsedovi španielskej pravicovej strany Vox Santiagovi Abascalovi, ale aj predsedovi Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Herbertovi Kicklovi.

AfD sa v nedeľných voľbách stala najsilnejšou politickou stranou vo všetkých piatich spolkových krajinách vo východnom Nemecku, pričom v každej z nich získala výrazne vyše 30 percent hlasov – Sasko, Durínsko, Brandenbursko, Sasko-Anhaltsko a Meklenbursko-Predpomoransko.

Až na štvrtom mieste sa AfD umiestnila v Berlíne, kde s vyše 20 percentami hlasov nečakane zvíťazila strana Ľavica. Jej volebný zisk je zhruba dvakrát vyšší než počas volieb v roku 2021. Druhá v Berlíne skončila CDU/CSU s vyše 18 percentami. Podľa DPA ide o prvé víťazstvo Ľavice vo voľbách do spolkového snemu v nemeckom hlavnom meste. Celkovo nemecké voľby však vyhral blok CDU/CSU.

Konzervatívny víťaz predčasných parlamentných volieb v Nemecku a kandidát na post spolkového kancelára Friedrich Merz v pondelok v Berlíne uviedol, že sa bude usilovať o dobré vzťahy so Spojenými štátmi za vlády tamojšieho prezidenta Donalda Trumpa, je však pripravený aj na „najhorší scenár“. TASR informuje podľa agentúr DPA a AFP.

Merz na tlačovej konferencii vyjadril „nádej, že môžeme zachovať transatlantické väzby“, zároveň však varoval, že „všetky signály, ktoré dostávame od Spojených štátov, naznačujú, že záujem o Európu klesá“.

Šéf konzervatívneho bloku CDU/CSU, ktorý zvíťazil vo víkendových voľbách do Spolkového snemu, v pondelok už oznámil, že sa bude usilovať o zostavenie vládnej koalície so stredoľavicovými sociálnymi demokratmi (SPD).

Na pondelkovej tlačovej konferencii v Berlíne zároveň však upozornil, že nárast hlasov pre stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), označovanú za krajine pravicovú, ktorú vo voľbách podporilo 20 percent voličov, je „posledným varovaním“ pre hlavné politické strany v krajine.

Protiimigračná AfD v nedeľňajších voľbách dosiahla svoj historicky najlepší volebný výsledok. Predvolebná kampaň v Nemecku bola poznačená smrtiacimi incidentmi vrátane nárazu auta do davu demonštrantov či útokov nožom, za ktoré sa zodpovednosť pripisuje práve migrantom, pripomína AFP.

Merz z tábora stredopravicových kresťanských demokratov prisľúbil obmedzenie migrácie a „nulovú toleranciu“ práva a zákona s cieľom zmierniť obavy verejnosti a získať si späť voličov, ktorí mali tendenciu odkloniť sa ku krajnej pravici.

„Toto je skutočne posledné varovanie politickým stranám demokratického stredu v Nemecku, aby dospeli k spoločným riešeniam,“ dodal Merz v Berlíne. Poukázal pritom na vysoké zisky hlasov pre AfD predovšetkým na východe krajiny, ktorý bol v minulosti súčasťou komunistického bloku.

Očakáva sa, že Merz teraz začne s rokovaniami zameranými na vytvorenie koaličnej vlády. Ako dodal, „musíme pracovať spoločne, aby sme vyriešili problémy v Nemecku“ s cieľom „postupne pripraviť túto stranu o jej živnú pôdu“, cituje AFP.

Vojnový štváč Merz vlani v nemeckom parlamente vyhlásil, že už nejde ďalej tolerovať ruskú vojnu na Ukrajine, že rakety vraj padajú na nemocnice a škôlky, a že je potrebné dať Putinovi ultimátum, že pokiaľ do 24 hodín nezastavia útoky na Ukrajinu, Nemecko pošle Ukrajine rakety Taurus, ktoré začnú padať na Rusko. Bola to vôbec prvá priama vyhrážka voči Rusku priamo z úst nemeckého vrcholového politika.

Viac vo videu:

Z výsledkov volieb vyplýva, že CDU/CSU a SPD budú mať dohromady 328 kresiel v 630-člennom Bundestagu. Blok CDU/CSU získal 28,5 percenta hlasov a Merz je tak na najlepšej ceste stať sa budúcim nemeckým kancelárom. Za konzervatívcami skončila so ziskom 20,8 percenta hlasov Alternatíva pre Nemecko (AfD).

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) so ziskom 16,4 percenta hlasov a s poklesom o vyše deväť percentuálnych bodov zaznamenala historicky najhorší volebný výsledok.

Zdroj: bleskovky.sk / postoj.sk / dennikn.sk / InfoVojna

Príspevok Kandidát na post spolkového kancelára Merz sa bude usilovať o dobré vzťahy s USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa, je však pripravený aj na najhorší scenár je zobrazený ako prvý na .

Macron oznámil pripravený plán Londýna a Paríža pre ukrajinské bezpečnostné záruky

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na stretnutí so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom uviedol , že Paríž a Londýn pripravili plán bezpečnostných záruk pre Kyjev, vyplýva z vysielania, ktoré uskutočnil Elyzejský palác na sociálnej sieti X.

S našimi britskými kolegami sme pripravili, že sme pripravení poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky , ktoré by mohli ísť až po vyslanie vojakov

povedal.

Povedal, že vojaci nebudú nevyhnutne rozmiestnení v prvých líniách, ale budú prítomní „ako záruka“.

Niektorí európski lídri nedávno opakovane deklarovali možnosť vyslania svojich vojakov na Ukrajinu, hoci na dvoch summitoch v Paríži nedospeli k spoločnému názoru v tejto veci.

Západ podľa ruskej zahraničnej spravodajskej služby plánuje rozmiestniť v krajine takzvaný mierový kontingent v počte asi stotisíc ľudí, aby obnovil bojovú pripravenosť Ukrajiny . SVR verí , že to bude predstavovať faktickú okupáciu Ukrajiny.

Kremeľ uviedol, že nasadenie mierových síl je možné len so súhlasom strán konkrétneho konfliktu. Ministerstvo zahraničia označilo plány Západu na zavedenie kontingentu na Ukrajinu za provokáciu a dôkaz o úmysle západných krajín vstúpiť do ešte hlbšej konfrontácie s Moskvou .

Americký prezident Donald Trump v pondelok povedal, že uprednostňuje prímerie na Ukrajine a v konečnom dôsledku trvalý mier.

„Naším cieľom je čo najskôr dosiahnuť prímerie a v konečnom dôsledku trvalý mier,“ povedal Trump na tlačovej konferencii s Macronom po bilaterálnom stretnutí. Novinári si všimli, že šéf Bieleho domu neprišiel von privítať Macrona ako to býva zvykom.

-red2-

Ilustračné foto: E. Macron. Zdroj: Sergej Guneev/Ria novosti

skspravy

Príspevok Macron oznámil, že Londýn a Paríž majú pripravený plán pre Ukrajinu až po vyslanie vojakov je zobrazený ako prvý na .

Ursula von der Leyenová má v čase brutálnej ekonomickej stagnácie Európskej únie, ktorej konkurencieschopnosť naďalej klesá spoločne so životnou úrovňou jej občanov, priehrštia peňazí na rozdávanie pre Zelenského skapínajúci režim. V pondelok 24. februára oznámila, že EÚ v marci poskytne Ukrajine finančnú pomoc 3,5 miliardy eur. 

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok počas návštevy Kyjeva vyhlásila, že ruský prezident Vladimir Putin chce „kapituláciu Ukrajiny“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a stanice Sky News.

„Vojna na Ukrajine zostáva ústrednou a najzávažnejšou krízou pre budúcnosť Európy. Putin sa usiluje viac ako kedykoľvek vyhrať túto vojnu na zemi. Jeho cieľom zostáva kapitulácia Ukrajiny,“uviedla Leyenová na mimoriadnom stretnutí lídrov z Európy a Kanady pri príležitosti tretieho výročia vojny ruskej invázie na Ukrajinu.

Predsedníčka EK varovala, že v hre nie je len osud Ukrajiny, ale osud Európy. Preto je naďalej prioritou posilniť ukrajinský odpor. Potrebné je tiež zrýchliť dodávky zbraní a munície. „A to bude v nasledujúcich týždňoch ústredným bodom našej práce,“ vyhlásila.

Leyenová tvrdí, že slobodná a suverénna Ukrajina nie je len záujmom Európy, ale aj celého sveta. „Pretože autokrati na celom svete pozorne sledujú, či existuje beztrestnosť, ak napadnete svojho suseda a porušíte medzinárodné hranice. Alebo či existuje skutočný odstrašujúci účinok,“ uviedla.

Investícia do suverenity Ukrajiny je podľa Leyenovej investíciou do prevencie budúcich vojen.

Leyenová oznámila, že EÚ v marci poskytne Ukrajine finančnú pomoc 3,5 miliardy eur. Avizovala tiež, že predstaví komplexný plán, ako zvýšiť európsku zbrojársku výrobu a obranné kapacity a prospech z toho bude mať tiež Ukrajina. EÚ tiež urýchli investície do obnoviteľných zdrojov energie na Ukrajine.

„Všetky tieto snahy povedú k väčšej energetickej bezpečnosti pre Ukrajinu aj Európsku úniu,“vyhlásila Leyenová.

Do Kyjeva v pondelok ráno pricestovalo približne 12 lídrov z Európy a Kanady. Okrem delegácie vrcholových predstaviteľov EÚ sú medzi nimi aj prezidenti a predsedovia vlád severoeurópskych krajín a Španielska.

Pred začiatkom stretnutia sa v ukrajinskom hlavnom meste rozozvučali sirény leteckého poplachu. Diplomatické zdroje uviedli, že eurokomisári, ktorí sa v tom čase nachádzali v parlamente, strávili približne 20 minút v protileteckom kryte. Ukázalo sa, že ruské stíhačky pravdepodobne len vykonali manéver s úmyslom narušiť podujatie a bol vydaný súhlas na opustenie krytu. Stíhačky vzlietli z Bieloruska a smerovali na Ukrajinu, uviedol diplomatický zdroj pre novinára zastupujúceho projekt European Newsroom (ENR/Európske pracovisko pre novinárov).

Ministri zahraničných vecí krajín EÚ medzičasom na zasadnutí v Bruseli schválili 16. balík sankcií proti Rusku, ktorý okrem rozširuje jeho tieňovú flotilu ropných tankerov a zakazuje dovoz hliníka.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Príspevok Šéfka eurokomisie von der Leyenová na návšteve v Kyjeve vyzvala zrýchliť dodávky zbraní a munície Zelenského režimu… je zobrazený ako prvý na .

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok 24. februára 2025 pri príležitosti 3. výročia ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine schválili 16. balík sankcií proti Rusku, ktorý okrem iného rozšíril počet lodí v tzv. tieňovej flotile ropných tankerov a zakazuje dovoz hliníka. Nový balík sankcií schválený na spoločnom zasadnutí v Bruseli zahŕňa najmä ústupky pre Maďarsko v oblasti používania ruskej ropy a ropných produktov. Maďarsko zabránilo aj zaradeniu Ruského olympijského výboru a dvoch futbalových tímov na sankčný zoznam.

Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie v pondelok schválili 16. balík sankcií proti Rusku. Krajiny EÚ sa na balíku dohodli minulý týždeň. Obsahuje zákaz dovozu hliníka, predaj herných konzol a na zoznam takzvanej ruskej tieňovej flotily pridali ďalších 73 plavidiel. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Šéfovia diplomacií schválili balík v deň tretieho výročia vojny na Ukrajine.

„Toto nové kolo sankcií nie je zamerané len na ruskú tieňovú flotilu, ale aj na tých, ktorí podporujú prevádzku nebezpečných ropných tankerov, herných ovládačov používaných na pilotovanie dronov, banky používané na obchádzanie našich sankcií a propagandistické kanály používané na šírenie lží,“ uviedla šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.

„V súčasnosti máme najrozsiahlejšie sankcie v histórii, ktoré oslabujú ruské vojnové úsilie,“napísala Kallasová na sieti X.

Diplomati sankčný zoznam rozšírili o 83 nových zápisov. Ide o 48 fyzických a 35 právnických osôb zodpovedných za konanie, ktoré narúša alebo ohrozuje územnú celistvosť, zvrchovanosť a nezávislosť Ukrajiny, uviedla Rada EÚ v tlačovej správe.

Do zoznamu plavidiel, na ktoré sa vzťahuje zákaz vstupu do prístavov a zákaz poskytovania služieb súvisiacich s námornou dopravou pribudlo 74 plavidiel tzv. tieňovej flotily. Na sankčnom zozname je celkovo 153 lodí.

Po prvýkrát uložila EÚ zákaz transakcií úverovým alebo finančným inštitúciám so sídlom mimo Ruska používajúcich „Systém pre prevod finančných správ“ (SPFS) centrálnej banky Ruska. Rozšírený je aj zákaz poskytovania špecializovaných služieb poskytovania finančných správ na 13 regionálnych bánk, ktoré sa považujú za dôležité pre ruský finančný a bankový systém.

Do zoznamu subjektov pribudlo 53 ďalších, ktoré priamo podporujú ruský vojenský a priemyselný komplex vo vojne proti Ukrajine. Podliehať budú prísnejším vývozným obmedzeniam pre tovary a technológie s dvojakým použitím, ako aj tovary a technológie, ktoré by mohli prispieť k technologickému zlepšeniu ruského obranného a bezpečnostného sektora.

Nové sankcie sa týkajú aj ruských médií. Rada rozhodla pozastaviť licencie EÚ ôsmim ruským médiám pod stálou kontrolou moskovského vedenia.

Rada ďalej rozšírila zákaz letov EÚ na leteckých dopravcov, ktorí prevádzkujú vnútroštátne lety v Rusku alebo vyvážajú lietadlá alebo iný letecký tovar a technológie ruským leteckým dopravcom a subjektom pod ich kontrolou.

Balík ukladá ďalšie obmedzenia na vývoz tovaru a technológií najmä softvéru súvisiaceho s prieskumom ropy a zemného plynu.

EÚ tiež zakazuje poskytovanie stavebných služieb vrátane stavebných prác, čím sa podľa tlačovej správy Rady rozširuje už zavedený prístup v nelegálne okupovaných častiach Ukrajiny.

Balík obsahuje opatrenia aj voči Bielorusku, ktoré odrážajú obchodné sankcie dohodnuté proti Rusku.

Rada takisto zaviedla nové obmedzenia na Kryme, v Sevastopole a v štyroch Ruskom anektovaných oblastiach na Ukrajine, s cieľom zabrániť ich integrácii do Ruskej federácie a zabrániť obchádzaniu sankcií EÚ.

Konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie, vyhlásil Blanár, ktorý opäť hlasoval za protiruské sankcie

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár v pondelok zopakoval postoj slovenskej vlády, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie a je potrebné ho riešiť diplomatickou cestou za rokovacím stolom za účasti všetkých zúčastnených strán. Blanár, ktorý sa zúčastňuje na ministerskom zasadnutí v Bruseli, to uviedol v príspevku na sieti Facebook, informuje TASR.

„Dnešné zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli sme otvorili minútou ticha, ktorou sme si pripomenuli tretí rok od začiatku vojny na Ukrajine a všetky obete, ktoré prinieslo toto nezmyselné zabíjanie,“ uviedol Blanár.

V súvislosti s mierovými rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred tromi rokmi napadlo Rusko, vyjadril slovenský minister podporu „aktívnemu prístupu“ administratívy Spojených štátov „s cieľom ukončiť tento vojnový konflikt čím skôr“.

Súčasťou slovenskej delegácie na zasadnutí Rady EÚ sú podľa Blanára aj traja stredoškoláci, ktorí zvíťazili v súťaži najlepších videí na tému Európskej únie. Podľa jeho slov majú možnosť vidieť a zažiť bruselské rokovania ministrov zahraničných vecí. „Verím, že ich dnešok inšpiruje, ešte viac k nim priblíži Európsku úniu a zároveň dôležitosť presadzovania slovenských záujmov,“ dodal.

Maďarsko výrazne ovplyvnilo 16. balík sankcií Európskej únii proti Rusku, na ktorom sa ešte v stredu 19. februára 2025 dohodli diplomati členských krajín Únie, uviedol minulý týždeň maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Nový balík sankcií podľa ministra zahŕňa najmä ústupky pre Maďarsko v oblasti používania ruskej ropy a ropných produktov. „Úspešne sme vybojovali, aby 16. sankčný balík umožnil Maďarsku odteraz používať produkty vyrobené z ruskej surovej ropy, spracované v bratislavskej rafinérii Slovnaft a dovážané spoločnosťou Mol, čo výrazne zvyšuje energetickú bezpečnosť Maďarska,“ spresnil.

Szijjártó ďalej tvrdí, že došlo tiež k vyňatiu zariadení potrebných na údržbu ropovodu Družba. Tie sú podľa jeho slov potrebné na prevádzku a údržbu medzinárodnej meracej stanice ropovodu.

Šéf maďarskej diplomacie tvrdí, že viacerí európski lídri žiadali balík sankcií, ale pre Budapešť sa namiesto toho stal „balíkom ústupkov“, pokiaľ ide o ropné produkty, prevádzku ropovodu Družba a údržbu budapeštianskeho metra.

„Okrem toho sme zabránili sankciám voči 27 osobám a organizáciám. Opäť chceli uvaliť sankcie proti najvyššiemu predstaviteľovi ruskej pravoslávnej cirkvi patriarchovi Kirillovi, čomu sme zabránili, pretože ak na sankčný zoznam zahrnieme aj náboženských predstaviteľov, stratia cirkvi možnosť konať v záujme mieru,“ vyhlásil.

Maďarsko podľa Szijjártóa zabránilo aj zaradeniu Ruského olympijského výboru a dvoch futbalových tímov na sankčný zoznam. Podľa jeho slov by ich zaradenie „zosmiešnilo celý operačný mechanizmus Európskej únie“.

„Éra politiky sankcií sa skončila a nastala nová realita, pričom konzultácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom sa vyvíjajú upokojujúcim spôsobom a úprimne dúfame, že americko-ruské vzťahy sa v blízkej budúcnosti vyvinú tak, aby sa na celú politiku sankcií mohlo zabudnúť,“zdôraznil Szijjártó.

Krajiny Európskej únie sa minulý týždeň na úrovni diplomatov dohodli na 16. balíku sankcií proti Rusku, a to len niekoľko dní pred tretím výročím začiatku ruskej vojny na Ukrajine. Formálne prijatie sankcií sa očakáva v pondelok, keď sa ministri zahraničných vecí stretnú v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ.

V novom balíku je zahrnutý napríklad zákaz dovozu hliníka z Ruska a ďalšie obmedzenia proti ruskému finančnému sektoru a jeho takzvanej „tieňovej flotile“ – skupine starých tankerov s neprehľadným vlastníctvom, ktoré Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií.

Zdroj: pluska.sk / info.sk / hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Šéfovia diplomacie štátov EÚ idú napriek zmenenej geopolitickej realite zotrvačnosťou v rusofóbnej politike… je zobrazený ako prvý na .

Nepokoje v medzinárodnej politike v polovici februára definitívne zatienili Deň svätého Valentína. Hoci to nebolo neočakávané, nový americký prezident hovoril 90 minút so svojím ruským náprotivkom a potom ho vrelo pochválil. Skutočnosť, že tento rozhovor sa odohral okolo sviatku svätého Valentína, naznačuje nádej.

Trump a Putin sa možno neangažujú v politickej reči, no na myseľ mi prichádza staré známe: „Kto je najmocnejší z mocných? Ten, kto dokáže zmeniť nepriateľa na priateľa.“

Tento telefonát nemal byť ohromujúci. Vedúci predstavitelia dvoch najväčších jadrových mocností predsa musia zostať v kontakte. Trumpova výzva Putinovi však znamenala významný odklon od rokov démonizácie Ruska a jeho vodcu, trendu, ktorý sa zintenzívnil pred tromi rokmi po ruskej vojenskej akcii na Ukrajine.

Väčšina západných lídrov považovala ukrajinský konflikt za „nevyprovokovanú brutálnu agresiu“, povinné klišé v mainstreamových médiách, ktoré sa neskôr vyvinulo do rovnako povinnej „invázie v plnom rozsahu“. Trump odmietol toto zobrazenie a po svojom novom riaditeľovi národnej spravodajskej služby a niekoľkých ďalších vo svojej administratíve opakovane poukazoval na hlavné príčiny konfliktu, medzi nimi najmä na strašidlo rozšírenia NATO na Ukrajinu. 

Jeho minister obrany zašiel ešte ďalej, keď počas cesty do Európy uviedol, že táto možnosť je nereálna – rovnako nereálna ako predstava o obnovení predvojnových hraníc Ukrajiny. Trump dodal, že Rusi o tieto územia tvrdo bojovali.

Už len toto by stačilo na šokovanie európskych spojencov. Americkí predstavitelia však zašli ešte ďalej. Spojené štáty oznámili, že nepošlú svoje jednotky, aby zaručili akúkoľvek budúcu mierovú dohodu, a ak si európske krajiny želajú nasadiť svoje vojenské sily, aby Ukrajine poskytli záruky, urobia tak samy. USA by nesúhlasili s aktiváciou článku 5 Charty NATO, ktorý nariaďuje kolektívnu reakciu v prípade útoku na člena NATO.

Potom prišiel prejav amerického viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Tvrdil, že Európa čelí skôr „hrozbám zvnútra“ ako hrozbám z Ruska alebo Číny. Vymenoval pohŕdanie demokraciou, ako je ostrakizácia Alternative für Deutschland, druhej najväčšej nemeckej strany. 

Vance tiež odsúdil skupinové myslenie a netoleranciu v európskych médiách a politických kruhoch, pričom spomenul anulovanie volieb v Rumunsku po tom, čo bol pravicový nacionalista pripravený vyhrať druhé kolo. Jeho tón bol prísny a priamy a jeho slová sa stretli s takmer úplným tichom zo strany európskych politikov, odborníkov a byrokratov, ktorí už dávno stratili zvyk počúvať alternatívne názory.

Aby som bol presný, tieto názory neboli ani tak ich vlastné, ako skôr ozveny postoja predchádzajúcej americkej administratívy, ktorá sa snažila oslabiť Rusko a dokonca ho strategicky poraziť. Niektoré z neohrozenejších mocností Európy, ako napríklad pobaltské štáty, sa dokonca zasadzovali za rozštvrtenie Ruska. Zvyknutí poslúchať „Majstrov hlas“ pokračovali v starej línii, aj keď Majster zmenil melódiu. Navyše, počas veľkých reforiem federálnych agentúr sa ukázalo (alebo skôr potvrdilo), že USAID slúžila ako sprostredkovateľ pre CIA pri podnecovaní farebných revolúcií a zmien režimu v desiatkach krajín, vrátane zvrhnutia ukrajinského prezidenta v roku 2014.

To poskytlo dokumentárny dôkaz o prevrate organizovanom Spojenými štátmi v roku 2014, ktorý na Ukrajine nastolil prudko protiruské vedenie – ďalší faktor vedúci ku konfliktu. Tieto odhalenia neboli formulované ako mea culpa, ale skôr ako obžaloba demokratov.

Európanov zhromaždených v Mníchove zrejme zarazila absencia moralizovania v novom americkom prístupe ku konfliktu na Ukrajine. Neboli tam žiadne zmienky o boji medzi dobrom a zlom, žiadne tvrdenia o obrane ukrajinskej demokracie a žiadne nadávky alebo invektívy voči Rusku a jeho prezidentovi – to všetko sa stalo charakteristickým znakom európskej a donedávna americkej „diplomacie“.

To vyvolalo vlnu reakcií európskych vládnucich kruhov, ktoré takmer všetky vyjadrovali vzdor a rozhorčenie.

„Toto je existenčný moment a je to moment, keď sa Európa musí postaviť,“ povedala publiku nemecká  ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková .

Niekoľko panelov na Mníchovskej konferencii poskytlo európskym lídrom platformu na prejav. Bez toho, aby priznali, že ruské sily vyhrávajú vojnu, zdvojnásobili svoje sľuby, že budú podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“, zvýšia rozpočty na obranu a postavia sa Rusku. Toto všetko bolo založené na často uvádzanej paradigme, že Rusko má v úmysle obnoviť Sovietsky zväz/Ruské impérium a obsadiť veľkú časť – ak nie celú – zvyšku Európy.

Táto paradigma je súčasťou skupinového myslenia, ktoré Vance kritizoval vo svojom prejave. Neboli žiadne pokusy podrobiť tento predpoklad racionálnej analýze alebo ho zosúladiť s empirickými dôkazmi z troch rokov vojen alebo s vyhláseniami ruských politických vodcov.

Aj keď bolo jasné, že nová americká administratíva už nesúhlasí s týmto názorom na Rusko, európske elity sa naďalej odvolávajú na ruskú hrozbu. Stretnutie európskych lídrov, ktoré bolo naliehavo zvolané po mníchovskej konferencii, nezahŕňalo tých, ktorí sa k tejto paradigme nehlásia – ako Maďarsko a Slovensko. Niet divu, že Európania nie sú pozvaní na rokovania medzi USA a Ruskom. Ich hnev a frustrácia sú hmatateľné.

Viacerí európski lídri sa odvolávali na neslávne známu Mníchovskú dohodu z roku 1938, ktorá umožnila Hitlerovu agresiu. Vyhlásili: „Už žiadny Mníchov“ a varovali pred upokojovaním Ruska.

Ale poučenie nie je také jednoduché. Dohoda z roku 1938 odovzdala Československo Hitlerovi po tom, čo Británia a Francúzsko nedokázali vytvoriť pakt o kolektívnej bezpečnosti so Sovietskym zväzom. Vtedajší komisár zahraničných vecí Maxim Litvinov poznamenal, že „iba ZSSR má čisté ruky“. Okrem toho Londýn a Paríž smerovali územné ambície nacistického Nemecka na východ smerom k Sovietskemu zväzu.

Ďalším odkazom na Mníchov je Putinov prejav na tej istej bezpečnostnej konferencii v roku 2007, kde obhajoval rámec kolektívnej bezpečnosti a kritizoval rozširovanie NATO na východ, ktoré podľa neho zaisťuje bezpečnosť pre niektoré krajiny na úkor iných. Jeho prosba dopadla na hluché uši, rovnako ako jeho návrhy koncom roka 2021 a začiatkom roka 2022.

Reakcie Kremľa na udalosti z polovice februára boli pozitívne, no zdržanlivé. V ruských televíznych programoch o aktuálnom dianí, ktoré obsahovali rôzne názory, bolo málo triumfalizmu. Niektorí uznali, že Trump bol realista, ktorý uznal tragickú chybu vyprovokovania tejto vojny. Iní si všimli intelektuálnu zotrvačnosť Európanov a diskutovali o možnostiach Európy zvrátiť kurz vojny bez podpory USA.

Niekoľko hlasov tvrdilo, že Európa má napriek svojmu oslabenému štátu stále ekonomický potenciál pokračovať vo vyzbrojovaní Ukrajiny. Panovala široká zhoda, že Washington teraz uprednostňuje realizmus pred ideológiou a že tento posun predstavuje príležitosť na vytvorenie nového bezpečnostného rámca v Európe.

Moskva sa pokúsila zabrániť vojne návrhom nových bezpečnostných opatrení v decembri 2021 a januári 2022. Washington tieto pokusy zamietol, čo viedlo k tragickým stratám Ukrajincov aj Rusov. Uznávajúc, že ​​vojna Rusko skôr posilnila ako oslabila, budú tieto otázky ústredným bodom budúcich rokovaní, ktoré by mali zahŕňať široké spektrum americko-ruských vzťahov.

Nie je preto prekvapujúce, že ani ukrajinskí, ani európski lídri nie sú zapojení do počiatočných rozhovorov medzi týmito dvoma superveľmocami. Navyše je stále čerstvá spomienka na ich zámernú a neskôr priznanú sabotáž Minských dohôd, ktoré ponúkali mierové riešenie ukrajinského problému. Obaja vyjadrujú sklamanie a odpor, čo ešte viac posilňuje ich marginalizáciu.

Európa teraz stojí na križovatke: vzdá sa ideologickej strnulosti a samospravodlivosti, aby znovu získala vplyv, alebo zotrvá na ceste, ktorú iniciovala predchádzajúca americká administratíva – na ceste, ktorú Washington odvtedy opustil?

Ak sa Európa rozhodne pre to druhé, riskuje, že bude politicky a ekonomicky odsunutá na perifériu Eurázie. Po storočiach moci a slávy by to znamenalo stratu vplyvu a v konečnom dôsledku bezvýznamnosť.

Yakov M. Rabkin

O autorovi: Yakov M. Rabkin je emeritným profesorom histórie na Université of Montreal. Jeho publikácie zahŕňajú viac ako 300 článkov a niekoľko kníh: Veda medzi superveľmocami, Interakcie medzi židovskými a vedeckými kultúrami, Hrozba zvnútra: storočie židovskej opozície voči sionizmu, Čo je moderný Izrael?, Demodernizácia: Budúcnosť v minulosti a Judaizmus, islam a modernita. Vykonával poradenskú činnosť okrem iného pre OECD, NATO, UNESCO a Svetovú banku.

skspravy

Príspevok Európa: prízrak irelevantnosti je zobrazený ako prvý na .

Či sa to niekomu páči, alebo nie, Donald Trump sa za ten krátky čas, ktorý uplynul od jeho inaugurácie za prezidenta USA, stihol svojimi činmi zapísať do histórie.

V svojom prvom prezidentskom období nebol na úspešné presadenie svojich zámerov dobre pripravený, chýbali mu skúsenosti, čo vynikajúco využili jeho protivníci z Demokratickej strany. Pri každej príležitosti mu hádzali polená pod nohy, obviňovali ho z napojenia na Rusko a ďalších, už na prvý pohľad absurdných záležitostí, čím sa im podarilo, dokonca pomocou volebného podvodu, zabrániť jeho zvoleniu na druhé prezidentské obdobie.

Bidenova progresívna agenda – vláda jednej strany

Demokratická strana pod vedením prezidenta Bidena rozbehla naplno svoju progresívnu agendu, v rámci ktorej mali desiatky miliónov ilegálnych imigrantov zmeniť demografické zloženie obyvateľstva USA tak, aby bola Republikánska strana definitívne odsunutá na smetisko dejín a tým nastolená totalitná diktatúra a tyrania menšín, ktoré zjednocovala Demokratická strana.

Nastolenie vlády jednej strany sa však nepodarilo. Progresívni liberáli z Demokratickej strany sa príliš ponáhľali, príliš tlačili na pílu, preto sa bežní Američania, najmä belosi z robotníckej triedy vyľakali a primkli sa k Trumpovi, ktorému štvorročná pauza prospela.

Donald Trump prejavil obrovskú vôľu, ako aj psychickú a fyzickú odolnosť a, napriek desiatkam doslova bizarných obvinení a masmediálnej šikane, v ďalších voľbách presvedčivo zvíťazil a mohol spustiť svoju revolúciu zdravého rozumu pod heslom urobme Ameriku opäť veľkou (MAGA) a America first (Amerika na prvom mieste).

Trump ruší progresívnu ideológiu v inštitúciách štátu

Obklopil sa inteligentnými a  dravými osobnosťami ako Elon Musk, ktorý, predpokladám, túžil aj po pomste genderovým progresívcom za to, že sa nimi nechal oklamať a nezabránil znetvoreniu jeho syna, ktorý bol v puberte preoperovaný na „dievča“.

Hneď prvý deň po inaugurácii Donald Trump škrtnutím pera zrušil podporu imigrácie, agendu LGBTQ+ a gender, zelený údel (green deal), diverzitu, rovnosť výsledkov a inklúziu (DEI)… 

…protibelošský rasizmus a na ňom založené kvóty podľa kritickej rasovej teórie bielej nadradenosti a privilégií vyplývajúcich zo systémového, čiže inštitucionálneho rasizmu bielej rasy, cenzúru atď.

V USA jednoducho zrušil prakticky celú agendu progresívnych liberálov, ktorú mali doposiaľ spoločnú s Európskou úniou! 

Ohromujúcim faktom je potom aj to, že prakticky celý spoločensko-ekonomický systém EÚ je založený práve na tomto ideologickom základe a rovnaký počin v nej by znamenal koniec jej existencie vo formáte ako ju poznáme dnes.

Začiatok rozdielov systémov USA a EÚ

Taktiež by to znamenalo aj pád samotného spoločensko-ekonomického systému, ktorý reprezentuje v súčasnej EÚ tzv. liberálna demokracia.

Kroky Donalda Trumpa majú viesť k posilneniu politickej aj ekonomickej moci USA bez závažných inštitucionálnych zmien v ich spoločenskom systéme.

Rovnaké kroky v EÚ by však viedli k posilneniu jej politickej aj ekonomickej moci len v opačnom prípade, pokiaľ sa uskutočnia závažné inštitucionálne zmeny v jej spoločenskom systéme.

Mocenské elity EÚ ju však implementáciou progresívnej ideológie doviedli do takého stavu spoločensko-ekonomického marazmu, že východiská z neho nie sú nijak optimistické.

Prvé východisko je hrôza takmer bez konca

To znamená, že sa zabetónujú súčasné trendy a budú pokračovať, kým sa systém s veľkým rachotom sám nezrúti, Európa civilizačne neskolabuje a nastane doba temna ako po páde Rímskej ríše.  To nám pripravujú progresívni liberáli na čele s paňou von der Leyen.

Druhé východisko je hrozný koniec.

Systém sa zrúti na spôsob ZSSR so všetkými sprievodnými javmi, obnova však môže byť relatívne rýchla, ale len na báze národných štátov. Dostaneme sa do obdobia pred druhou svetovou vojnou.

Tretie východisko je revolučné

Štátnici typu maďarského premiéra Orbána zrušia EÚ a vytvoria novú životaschopnú štruktúru. Nakoľko bez eliminácie súčasnej mocenskej elity EÚ a spoločensko-ekonomického systému liberálnej demokracie to nie je možné, musí byť každému kto je pri zmysloch jasné, čo liberálna demokracia je a prečo ju treba odsunúť na smetisko dejín.

„Liberálna demokracia“ – totalitná diktatúra menšín

Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti rasistická totalitná diktatúra a tyrania menšín, ktorej ideologickým zdrojom je kultúrny marxizmus neomarxistov tzv. Frankfurtskej školy. Táto ideológia síce vychádza z  neomarxistického kultúrneho komunizmu, hlásajúceho rovnosť všetkých kultúr a ich hodnôt, ktorý  sa realizuje politikou multikulturalizmu, ale tým, že menšiny zaradila do robotníckym proletariátom utláčaného Nového proletariátu, stala sa atraktívnou ideológiou aj pre finančnú oligarchiu, nakoľko bedárom utláčanou menšinou sa môže stať aj miliardár, pokiaľ je černochom, príslušníkom LGBT+ komunity, alebo ďalšej z  nespočetných menšín. 

Neomarxistická ľavica a progresívni liberáli

Nositeľom tejto ideológie je progresívna neomarxistická ľavica a progresívni liberáli. Okrem marxistického zdroja vykazuje liberálna demokracia aj znaky nacizmu. Bremeno bieleho muža, jeho civilizačné poslanie vo svete, bolo ideologicky zmenené na kolektívnu vinu bieleho muža za rasizmus, kolonializmus a otrokárstvo, paradoxne transformovanú na rasistické antibelošstvo prakticky identické s nacistickým antisemitizmom, ktorý kolektívne vinil aj trestal židov za zločiny spáchané nimi na Nemcoch. Liberálna demokracia vykazuje tiež znaky plutokracie finančnej oligarchie a islamskej orientálnej despocie.

Obrana a upevňovanie liberálnej demokracie progresívnymi (progresivistickými) silami Západu nie je preto v princípe nič iné, ako postupné nastoľovanie totalitnej diktatúry ideologicky zaslepenými, extrémne ľavicovými progresívnymi neomarxistickými fanatikmi,

ktorých typickým predstaviteľom je Mélenchon vo Francúzsku a progresívnymi liberálmi, ktorí sú súčasťou politického mainstreamu, zelenými počnúc a konzervatívcami končiac, pracujúci na tomto projekte v záujme globalistickej finančnej oligarchie.

Preformátovanie Západu cez kultúrnu revolúciu

Metóda, ako tento cieľ dosiahnuť je u extrémnej progresívnej neomarxistickej ľavice a progresívnych liberálov rovnaká. Je ňou preformátovanie západnej spoločnosti kultúrnou revolúciou a pomalým pochodom inštitúciami tak, aby došlo k jej dezintegrácii po stránke hodnotovej (LGBT+ a gender) aj demografickej (multiulturalizmus a imigrácia), čo výmenou obyvateľstva povedie k vzniku tzv. postnacionálnych štátov, ktoré už nebudú schopné tomu zabrániť.

Kultúrnu revolúciu sprevádza aj revolúcia ekonomická, ktorú v EÚ reprezentuje  Green deal (zelený údel). V podstate jediný rozdiel medzi nimi je ten, že neomarxistickí fanatici ako Mélenchon chcú nastoliť modernejšiu formu marxistického socializmu, naproti tomu progresívni liberáli sa snažia nastoliť formu globálnej vlády finančnej oligarchie. Pre európske národy a Európanov sú v obidvoch prípadoch dopady rovnako katastrofálne. Som presvedčený, že

pokiaľ budú vlastenecké sily vychádzať v ideologickom súboji s  progresivistami z tohto poznania a dokážu ho zrozumiteľne interpretovať občanom, ich šanca na úspech sa markantne zvýši. 

Treba tiež mať na zreteli fakt, že cesta do pekla je dláždená samými dobrými úmyslami a progresívnymi (pokrokovými) vznešenými ideálmi, ktoré viedli k neskutočnému utrpeniu a úpadku. Z tohto dôvodu považujem za užitočné používať aj výraz „progresivistický“, čo znamená, že pokrok je v tom prípade pojem veľmi diskutabilný.

Vzhľadom na šikanu, ktorú Donald Trump zažil na ceste k svojmu úradu zo strany Demokratov v USA, ako aj doslova hanobenia jeho osoby zo strany progresívnych liberálov v EÚ (český prezident Pavel by si s bytosťou ako Trump nechcel ani potriasť rukou), sú jeho postoje a činy adekvátne situácii a môže si to ako hlava suverénneho štátu, dokonca globálnej superveľmoci, dovoliť.

Alternatíva v EÚ: Revolúcia zdravého rozumu

Jediný, kto sa mu môže postaviť je Demokratická strana a s ňou prepojený Deep state, a to až za štyri roky, v ďalších voľbách, pokiaľ nedôjde k okolnosti vyššej moci (vis major). EÚ nemá jednoducho žiadne páky na to, aby zmenila smerovanie USA, môže maximálne štekať na karavánu, ktorú vedie Donald Trump.

Iná situácia je s predstaviteľmi a vládami jednotlivých členských štátov EÚ, ktorí vzhliadajú k Donaldovi Trumpovi ako k nádeji na uskutočnenie revolúcie zdravého rozumu aj v EÚ. Problém je však v tom, že aj keď v jednotlivých členských štátoch EÚ môžu zvíťaziť „Trumpovci“, výsledky volieb môžu byť spochybnené pre ruskú stopu, manipuláciu, prípadne zakázať účasť „pravicových extrémistov“ vo voľbách, sankcionovať finančne takéto štáty atď.

EÚ tak ide na plný plyn rovnakým smerom ako doposiaľ a neuvedomuje si, alebo ignoruje fakt, že guľky, ktoré strieľa po svojich oponentoch nielen že zasahujú cieľ, ale sa odrážajú aj na Donalda Trumpa, ktorý bude na to určite po svojom reagovať. 

Okrem toho, Trumpovci sa správajú dosť neohrabane. Napr. Róbert Fico už v roku 2023 prehlásil, že vystaví hrádzu proti progresívnym ideológiám, pričom sa neobťažoval ani náznakom vysvetliť voličom čo vlastne progresivizmus je, a prečo je nebezpečný, hoci má k  dispozícii politológa pána Blahu.

Potom sa smeráci čudujú, že ich snaha riešiť kultúrno-etické otázky je zo strany opozície zosmiešňovaná otázkou, či nemáme riešiť dôležitejšie problémy ekonomického charakteru. Pritom

je jasné, že EÚ s jej kultúrnou revolúciou a Green dealom v ekonomike má rovnako zničujúci efekt ako Maova kultúrna revolúcia v Číne a jej Veľký skok v ekonomike, ktorý viedol k ekonomickej katastrofe a miliónom mŕtvych. 

Mocenské elity v EÚ sa správajú ako Demokratická strana v USA, tlačia na pílu a tým vyvolávajú väčší odpor. Slovensko má síce v rámci EÚ obmedzenú suverenitu, ale zatiaľ nie sme otroci jej verchušky.

Z toho dôvodu si Róbert Fico v rámci svojej kompetencie premiéra SR mohol dovoliť oficiálne navštíviť prezidenta RF V. Putina a riešiť vzniknuté problémy. Zatiaľ totiž nie sme s Ruskom vo vojnovom stave. Bodka.

Imbecilné heslá (Európa je Slovensko) na demonštráciách proti R. Ficovi a doslova žvásty progresívcov ma neprekvapili, naopak, prekvapili ma chabé výkony vládnych politikov. K požiadavke (tuším SaS) o prijatie do ústavy formulu, že SR je neoddeliteľnou súčasťou EÚ, NATO a progresívneho Západu mi už chýbala len požiadavka o vedúcej úlohe progresívnych strán a cítil by som sa rovnako, ako za čias vlády jedinej pokrokovej komunistickej strany a Národného frontu s ich heslom: so Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak.

Chýba zbehlosť politikov

Načo bol potom rok 1989? EÚ sa môže rozpadnúť sama, jej mocenská elita môže zošalieť natoľko, že vystúpenie z EÚ bude menej bolestné ako zotrvanie v nej, preto každý štátnik musí mať v zálohe aj plán B, ako v takýchto prípadoch konať.

Každý politik musí byť preto dostatočne odborne zbehlý tak, aby dokázal okamžite reagovať. Napríklad v LGBTQ+ a gender problematike by mal taký politik automaticky vysypať zo seba, že biologické pohlavia sú len dve plus genetické deformácie, sexuálna orientácia je hetero, homo a bisexuálna plus exotické a gender, čiže rodová identita, je stav mysle, ktorá môže mať nespočetne podôb.

To značí, že je irelevantná a má byť predmetom skúmania psychiatrov rovnako, ako pacienti považujúci sa za toho času módnych Napoleonov a podobne.

V čom je budúcnosť Európy

Gender štúdiá sú preto obyčajné šarlatánstvo. Manželstvo je potom inštitúcia, ktorej primárnym účelom je rodiť a vychovávať deti. Čiže manželstvá sa primárne uzatvárali až po rozhodnutí muža a ženy skôr, či neskôr spoločne splodiť a vychovávať deti (do roka proroka). Zvyšok sú výnimky potvrdzujúce pravidlo.

Donald Trump inšpiruje tých, ktorým záleží na budúcnosti Európy, jej autentickej kultúre, civilizácii, jej hodnotách a ich nositeľoch, Európanov.

Budúcnosť má Európa len vtedy, keď sa jej podarí zlomiť moc spiatočníckej, paradoxne „progresívnou“ nazývanej ideológie a jej liberálnej demokracie, vedúcej len k úpadku a tmárstvu, hoci sa ich nositelia oháňajú vznešenými ideálmi.

V progresívnej realite sa následok zamieňa s príčinou, obeť s  páchateľom, šarlatánstvo s vedou (green deal), kde mier je vojna, otroctvo je sloboda a  nevedomosť je sila (Orwell). Veľmi stručne povedané, celý progresivizmus musí byť odsunutý na smetisko dejín, čoho proces naštartoval práve Donald Trump.

Pavel Fendek 

O autorovi: Pavel Fendek (Ing.) je ekonóm, analytik v Inštitúte národnej politiky Ľudovíta Štúra a autor publikácií o deštrukcii ideológie neomarxizmu na našu civilizáciu. Jeho kniha Súmrak európskej civilizácie – barbari sa zmocňujú Európy vyšla v dvoch vydaniach na Slovensku, v Českej republike mu vyšla kniha Evropa ve smrtelném sevření multikulturalismu a islámu.

Ilustračné foto: generované umelou inteligenciou/Ria novosti

Príspevok Revolúciou zdravého rozumu spustil Donald Trump rozpad progresívnych síl Bruselu   je zobrazený ako prvý na .

Nemecká politická scéna zažíva zemetrasenie. Konzervatívny blok CDU/CSU triumfoval v predčasných parlamentných voľbách, no skutočným víťazom je Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá dosiahla historický úspech. Liberáli z FDP sa porúčali z parlamentu a na východe krajiny už vládne pravica.

Merz na ceste do kancelárskeho kresla

Voliči dali jasne najavo, že majú dosť liberálnej politiky. CDU/CSU pod vedením skúseného Friedricha Merza získala 28,5 percenta hlasov, čo predstavuje nárast o 4,5 percenta oproti roku 2021. „Do Veľkej noci chceme mať jasnú vládu,“ vyhlásil sebavedomý Merz po oznámení výsledkov.

Východ Nemecka v rukách AfD

Najväčším prekvapením volieb je fenomenálny úspech AfD, ktorá získala 20,8 percenta hlasov. V bývalých východonemeckých krajinách strana doslova prevalcovala konkurenciu – všade prekročila hranicu 30 percent. V Durínsku dokonca získala neuveriteľných 38,6 percenta hlasov.

Červená facka sociálnym demokratom

SPD zažíva najčiernejší deň v histórii. So ziskom len 16,4 percenta zaznamenala najhorší výsledok od roku 1949. Strana kancelára Scholza stratila viac ako 9 percentuálnych bodov oproti minulým voľbám.

Liberáli sa porúčajú

Skutočným porazeným je FDP Christiana Lindnera, ktorá so 4,3 percentami zostáva pred bránami parlamentu. „Po štvrťstoročí končím v aktívnej politike,“ oznámil Lindner po volebnom debakli.

Neisté zostavovanie vlády

Hoci CDU/CSU dominuje, zostavovanie vlády nebude jednoduché. Tradičné strany odmietajú spoluprácu s AfD a SPD vylučuje koalíciu s konzervatívcami. Nemecko tak čakajú náročné povolebné rokovania.

Zdroj: TASR

hlavnydennik.sk

Príspevok Konzervatívci a AfD prevalcovali liberálov je zobrazený ako prvý na .

Radikálny vojnový štváč a budúci nemecký kancelár Friedrich Merz vlani v nemeckom parlamente vyhlásil, že už nejde ďalej tolerovať ruskú vojnu na Ukrajine, že rakety vraj padajú na nemocnice a škôlky, a že je potrebné dať Putinovi ultimátum, že pokiaľ do 24 hodín nezastavia útoky na Ukrajinu, Nemecko pošle Ukrajine rakety Taurus, ktoré začnú padať na Rusko. Bola to vôbec prvá priama vyhrážka voči Rusku priamo z úst nemeckého vrcholového politika. 

Nedeľňajšie predčasné parlamentné voľby v Nemecku sa skončili víťazstvom konzervatívneho bloku CDU/CSU pred Alternatívou pre Nemecko (AfD), sociálnymi demokratmi (SPD), Zelenými a stranou Ľavica. Pred bránami parlamentu – Spolkového snemu, zostali liberáli z FDP a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá sa o hlasy voličov uchádzala prvýkrát po odtrhnutí od Ľavice. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré v noci na nedeľu zverejnila volebná komisia, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru DPA.

Blok CDU/CSU získal 28,5 percenta hlasov, čo je o 4,5 percenta viac ako v roku 2021, predseda Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz je tak na najlepšej ceste stať sa budúcim nemeckým kancelárom. Merz avizoval, že vládu chce zostaviť najneskôr do Veľkej noci.

AfD označovaná za krajne pravicovú skončila na druhom mieste so ziskom 20,8 percenta hlasov (+ 10,4), čo je vôbec najlepší výsledok v celoštátnych voľbách od jej vzniku vo februári 2013. AfD zvíťazila vo všetkých piatich bývalých východonemeckých spolkových krajinách – Meklenbursku-Predpomoransku, Brandenbursku, Sasku-Anhaltsku, Sasku a Durínsku. Všade dostala viac ako 30 percent hlasov, pričom v Durínsku, kde vlani v septembri zvíťazila vo voľbách do krajinského parlamentu, jej dalo hlas až 38,6 percenta voličov. Dominovala tiež vo vekovej kategórii voličov od 35 do 44 rokov.

Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) sa prepadla o vyše deväť percentuálnych bodov a so ziskom 16,4 percenta hlasov zaznamenala svoj historicky najhorší výsledok vo voľbách do Bundestagu od roku 1949. V predošlých voľbách jej hlasy odovzdalo 25,7 percenta voličov.

Zelení, jeden z dvoch koaličných partnerov SPD v Scholzovej vláde, získali na 11,6 percenta hlasov (- 3,1). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu prekročila ešte strana Ľavica so ziskom 8,8 percenta (+ 3,9), ktorej preferencie vzrástli najmä v závere kampane.

Slobodná demokratická strana (FDP), ďalší koaličný partner SPD, dostala len 4,3 percenta hlasov (- 7,1) a v parlamente už zastúpená nebude. Jej predseda a bývalý minister financií Christian Lindner oznámil, že po 25 rokoch odchádza z aktívnej politiky. Lindner mal časté spory so Scholzom, ktorý ho v novembri odvolal po spore o výdavky, čím pripravil pôdu pre rozpad koalície a predčasné voľby.

Vstup do Spolkového snemu len tesne ušiel Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá získala 4,972 percenta hlasov. K prekročeniu päťpercentnej hranice jej chýbalo necelých 14.000 hlasov.

Zostavovanie novej nemeckej vlády bude zložité. S AfD nechce vládnuť žiadna zo zvyšných strán. SPD zasa odmieta ísť do koalície s CDU/CSU.

Vojnový štváč Merz chcel rakety na Rusko teraz chce posilňovať Európu

Konzervatívny víťaz nemeckých volieb Friedrich Merz v nedeľu večer povedal, že Európa musí vyvíjať vlastné obranné kapacity v čase rastúceho napätia so Spojenými štátmi v súvislosti s Ukrajinou a financovaním NATO. Medzi svoje priority zaradil snahu o jednotu v EÚ s cieľom čeliť zasahovaniu zo strany USA a Ruska. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters, píše TASR.

„Pre mňa bude absolútnou prioritou čo najrýchlejšie posilniť Európu, aby sme mohli, krok za krokom, skutočne dosiahnuť nezávislosť od USA“ v otázkach obrany, uviedol Merz v povolebnej diskusii politických lídrov vo verejnoprávnych televíziách ARD a ZDF.

„Po vyhláseniach Donalda Trumpa v poslednom týždni je jasné, že Američanom… je osud Európy prakticky ľahostajný,“ povedal šéf kresťanských demokratov z CDU. Podľa vlastných slov nemá žiadne ilúzie o výzvach vo vzťahu so Spojenými štátmi.

„Zásahy z Washingtonu neboli o nič menej dramatické a drastické a v konečnom dôsledku poburujúce ako zásahy, ktoré sme videli z Moskvy,“ zdôraznil Merz v narážke na podporu, ktorú nemeckej krajnej pravici pred voľbami ponúkol miliardár a Trumpov spolupracovník Elon Musk.

Merz, ktorý sa zrejme stane novým nemeckým kancelárom, znova vylúčil spoluprácu s krajine pravicovou stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá v nedeľňajších voľbách skončila na druhom mieste.

„Budem sa snažiť vytvoriť spolkovú vládu, ktorá bude reprezentovať celé nemecké obyvateľstvo. A budem sa snažiť vytvoriť spolkovú vládu, ktorá vyrieši problémy našej krajiny,“ citovala ho agentúra DPA.

Vojnový štváč Merz vlani v nemeckom parlamente vyhlásil, že už nejde ďalej tolerovať ruskú vojnu na Ukrajine, že rakety vraj padajú na nemocnice a škôlky, a že je potrebné dať Putinovi ultimátum, že pokiaľ do 24 hodín nezastavia útoky na Ukrajinu, Nemecko pošle Ukrajine rakety Taurus, ktoré začnú padať na Rusko. Bola to vôbec prvá priama vyhrážka voči Rusku priamo z úst nemeckého vrcholového politika. A niet divu, pretože Merz je americký pacholček a nemecká „svina“ so všetkým, čo k tomu patrí.

Odchádzajúci kancelár Olaf Scholz uviedol, že uchádzať sa o znovuzvolenie po náročnom pôsobení vo funkcii nebolo chybou. Priznal, že tretie miesto jeho sociálnych demokratov z SPD je „trpké“. Dosiahli totiž svoj najhorší volebný výsledok v povojnových dejinách Nemecka.

Scholz tiež v diskusii potvrdil, že sa nezúčastní na koaličných rokovaniach, ak na ne konzervatívci sociálnych demokratov pozvú. „Nebudem zástupcom SPD v spolkovej vláde vedenej CDU ani o nej nebudem rokovať,“ zdôraznil.

Bývalá bankárka, dne spolupredsedníčka AfD v povolebnej debate vyhlásila, že Merz chorobne túži po funkcii nemeckého kancelára, ale v rámci aktuálnej geopolitickej situácie ale aj vzhľadom na vzťahy medzi CDU/CSU a SPD nebude mať taká vláda ak vôbec vznikne dlhú trvácnosť a v krajine príde k predčasným voľbám.

„Weidelová zohráva pre stranu kľúčovú rolu. V prípade obvinení niektorých ľudí, že sú extrémisti, môžu jednoducho povedať: Našu stranu vedie homosexuálka, ktorá je kozmopolitná, takže sme presným opakom toho, z čoho nás obviňujete,“ myslí si politológ Wolfgang Schröder.

„Alice Weidelová je jednoznačne vzdelaná žena, ktorá vyštudovala na západe Nemecka, je vyštudovaná ekonómka a dokonca má aj doktorát. Pôsobila vo veľkých medzinárodných finančných inštitúciách a pochádza teda z toho zázemia ľudí, ktorí AfD zakladali,“ uviedla Zuzana Liczová z Katedry nemeckých a rakúskych štúdií Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity.

Médiá ju označujú za najvplyvnejšiu nemeckú političku. Vyhraňuje sa najmä proti migrácii a Európskej únii. Odmieta tiež finančnú pomoc Ukrajine. „Nevyzývame na vystúpenie z Európskej únie. Len jasne hovoríme, že prekračuje svoje kompetencie. Čo sa týka migrácie, ak by sme boli vo vláde, ihneď by sme zatvorili hranice,” nechala sa počuť Weidelová.

Alice Weidelová udržiava kontakty s maďarským premiérom Viktorom Orbánom či americkým miliardárom Elonom Muskom. Obaja veria, že práve AfD je budúcnosťou Nemecka. V ostro sledovanom rozhovore s Muskom mala Weidelová aj viaceré kontroverzné výroky.

„Adolf Hitler bol komunista. Nebol konzervatívec. Bol to komunistický, socialistický typ,” nechala sa počuť líderka AfD. Weidelová tvrdí, že jej strana je presný opak. Svojím vystupovaním proti migrácii údajne chráni aj Židov. Státisíce ľudí v Nemecku s ňou ani s AfD však nesúhlasia a organizujú masívne protesty.

Trump: Príde mnoho ďalších víťazstiev!!!

Americký prezident Donald Trump v nedeľu označil víťazstvo bloku konzervatívnych strán CDU/CSU a úspech AfD v nedeľňajších predčasných voľbách za „skvelý deň pre Nemecko a pre Spojené štáty americké“.

„Vyzerá to, že konzervatívna strana v Nemecku vyhrala veľmi dôležité a dlho očakávané voľby. Podobne ako v USA sa ľudia v Nemecku unavili z politiky bez zdravého rozumu, najmä v oblasti energetiky a imigrácie, ktorá pretrvávala mnoho rokov,“ napísal na sociálnej sieti Truth Social.

„Gratulujeme všetkým – príde mnoho ďalších víťazstiev!!!,“ dodal.

Šéf NATO Mark Rutte v príspevku na platforme X napísal, že sa teší na spoluprácu s Merzom „v tomto kľúčovom momente pre našu spoločnú bezpečnosť“. „Je dôležité, aby Európa zvýšila výdavky na obranu a vaše líderstvo bude kľúčové,“ dodal.

Výsledky volieb v Nemecku sú pre Európu stopkou, ktorá by ju mala priviesť k zastaveniu sa a zamysleniu nad jej ďalšou politikou. Na sociálnej sieti to v reakcii na výsledky parlamentných volieb v Nemecku uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).

„Postupný pád kancelára Scholza je obrázkom nielen jeho práce, ale tiež politiky Európskej únie (EÚ). Potrebuje reštart. Iný smer ako jej dávali doterajší lídri bez silného domáceho mandátu,“uviedol Šutaj Eštok.

Dodal, že Európa by sa mala zamyslieť nad smerovaním, ktoré nebude ohrozovať základné životné istoty a potreby ľudí, ktoré sú podľa jeho slov doterajšou politikou EÚ vážne ohrozené.

Doplnil, že výsledky volieb ukazujú celému európskemu spoločenstvu, že je potrebné robiť veci inak.

„Želám Nemecku, aby sa mu čo najskôr podarilo zostaviť pevnú a funkčnú vládu. Bude to v záujme silnej Európy, aby mohla čeliť domácim a zahraničným výzvam, ktoré ju čakajú,“ podotkol.

Macron, Zelenskyj a Starmer sa tešia na spoluprácu s nemeckou vládou

Predsedovi Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a možnému budúcemu nemeckému kancelárovi Friedrichovi Merzovi gratulovali k víťazstvu jeho strany v nedeľňajších predčasných voľbách aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, britský premiér Keir Starmer, predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu a ďalší politici z celého sveta. TASR o tom informuje s odvolaním sa na svetové agentúry.

Macron na sieti X napísal, že v nedeľu večer hovoril s Merzom i doterajším kancelárom a lídrom sociálnych demokratov (SPD) Olafom Scholzom. „Sme odhodlanejší ako kedykoľvek predtým dosiahnuť spolu veľké veci pre Francúzsko a Nemecko a pracovať v prospech silnej a suverénnej Európy,“ uviedol Macron.

„Tešíme sa na pokračovanie našej spolupráce s Nemeckom pri ochrane životov, dosiahnutí skutočného mieru na Ukrajine a posilňovaní Európy,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme X. Európa musí byť podľa neho schopná brániť sa, rozvíjať svoj priemysel a dosahovať potrebné výsledky. „Európa potrebuje úspechy ako celok, ktoré posilnia jej jednotu,“dodal ukrajinský prezident.

Britský premiér Keir Starmer prostredníctvom siete X odkázal, že sa teší na spoluprácu s novou vládou na prehĺbení už aj tak pevných vzťahov medzi Nemeckom a Britániou, posilnení spoločnej bezpečnosti a zabezpečení rastu pre obe krajiny.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu zablahoželal na sieti X Merzovi k „jasnému víťazstvu vo voľbách“. „Teším sa na úzku spoluprácu s vašou budúcou vládou na ďalšom posilňovaní partnerstva medzi našimi krajinami,“ napísal Netanjahu.

Merzovi gratulovali k víťazstvu aj premiéri Fínska, Chorvátska a Rumunska Petteri Orpo, Andrej Plenkovič a Marcel Ciolacu.

„Variant „veľkej koalície“ CDU/CSU a SPD by znamenal, že by sa pre nás nič nezmenilo. To, že sa vo vláde objavia „Zelení“ či „Slobodní demokrati“, dodá určitú mieru rusofóbie, no zároveň zníži stabilitu kabinetu. Merz je určite novým kancelárom. Všetko ostatné je zatiaľ nejasné,“uviedol ruský historik-slavista, profesor Ruskej štátnej humanitnej univerzity a odborník na dejiny krajín Strednej a Východnej Európy.

Najviac mladých ľudí v Nemecku volilo Ľavicu a AfD

Mladí voliči v Nemecku dali v nedeľňajších predčasných voľbách najviac hlasov strane Ľavica (Die Linke) a Alternatíve pre Nemecko (AfD), zaraďovanej ku krajnej pravici. K tomuto záveru dospeli prieskumy renomovaných inštitútov Forschungsgruppe Wahlen a Infratest dimap. Informovala o tom agentúra DPA.

Podľa Forschungsgruppe Wahlen sa medzi voličmi do 30 rokov najlepšie darilo Ľavici, ktorú volilo 24 percent opýtaných, nasleduje AfD s 21 percentami. Tretí skončili Zelení s 12 percentami.

Inštitút Infratest dimap prišiel k podobnému záveru. Podľa jeho prieskumu volilo 25 percent 18- až 24-ročných stranu Ľavica a 20 percent AfD. Nasledujú konzervatívny blok CDU/CSU (13 percent), Sociálnodemokratická strana Nemecka (12 percent) a Zelení (12 percent).

Údaje Forschungsgruppe Wahlen sa zakladajú na prieskume medzi 1520 náhodne vybranými voličmi v Nemecku v týždni pred voľbami (telefonicky a online) a z prieskumu medzi 49.469 voličmi v deň volieb.

Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / spravy.stvr.sk / sk.news-front.su / sme.sk / InfoVojna

Príspevok „Príde mnoho ďalších víťazstiev!,“ reagoval americký prezident Donald Trump nadšený vysokým číslom pre AfD, ktorú pred voľbami otvorene podporil aj jeho viceprezident JD Vance s Elonom Muskom je zobrazený ako prvý na .

Jej zlaté rezervy existovali iba na papieri? Jedna z najväčších rafinérií sveta pred pár dňami informovala svojich zákazníkov, že londýnske sklady sú prázdne a londýnsky trh so zlatom je bez likvidity.

Bank of England zverejnila informáciu, že zlato, ktoré momentálne čaká na dodávku, bude schopná dodať až za 4 až 8 týždňov.

Donald Trump ešte pred svojím zvolením oznámil svoj zámer zaviesť colné sadzby na všetok dovoz. Aj bez konkrétnosti v tejto téme to mnohí investori vnímali ako nevyhnutný nárast cien drahých kovov.

Od oznámenia Trumpovho víťazstva čelí COMEX mimoriadne vysokým požiadavkám na dodávku zlata. To si vyžadovalo skutočný letecký transport na presun 393 ton zlata z londýnskych skladov LBMA do trezorov COMEX v New Yorku, čím sa zásoby zlata v New Yorku zvýšili na 926 ton.

Tento pohyb ale vyprázdnil „likviditu“ dostupnú v zlate v trezoroch Bank of England.

https://goldbroker.com/news/london-gold-market-defaults-physical-gold-deliveries-3491

@investigativnyblogSK

Príspevok Bank of England zlyháva pri dodávkach zlata. je zobrazený ako prvý na .

Ako celkovo ovplyvňovali verejný život a musíme urýchlene vybudovať a uviesť do prevádzky ochranné mechanizmy,“ vyzval maďarský premiér Viktor Orbán dodal, že „milióny a niekedy až 10 miliónov eur, bolo vyplatených veľkým hollywoodskym americkým filmovým hviezdam a celebritám zábavného priemyslu, aby išli do Kyjeva a podporili rusko-ukrajinskú vojnu, a nie za mier, ale za pokračovanie vojny“

Podľa predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána sa jeho krajina musí pripojiť k americkému úsiliu o zisťovanie faktov a „musíme robiť presne to, čo robia v Amerike, nielen pri zisťovaní faktov, ale aj pri obrane“.

Je potrebné vytvoriť „systém sebaobrany“, ktorý poskytuje záruky proti medzinárodným manipulačným technikám, vyhlásil v piatok 21. februára 2025 v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

K technikám „manipulačných vplyvov EÚ“, premiér poznamenal, že „drzosť nepozná hraníc“. Orbán chce detaily spôsobu ochrany proti manipuláciám prezentovať v sobotu na výročnom prejave o stave krajiny.

Orbán obšírne hovoril o politickej korupcii v súvislosti so zastavením financovania USAID vládou USA, z čoho profitovali politické mimovládne organizácie a noviny na celom svete. „A my sme tu hlboko zaangažovaní, takže peniaze išli organizáciám, ktoré sa považujú za občianske, mediálnemu svetu, novinárom a politikom.“

„Odhaliť to, presne odhaliť, čo sa stalo, ako tento systém fungoval, ako ovplyvňovali rozhodnutia vlády, prípadne parlamentné rozhodnutia, verejnú mienku, ako celkovo ovplyvňovali verejný život, presne to odhaliť a pochopiť, to je jedna z najdôležitejších úloh jari, a ak to všetci pochopíme, tak musíme urýchlene vybudovať a uviesť do prevádzky ochranné mechanizmy,“ vysvetlil.

K procesu ukončenia vojny na Ukrajine predseda maďarskej vlády povedal, že Budapešť „vsadila na mier a na pád demokratickej vlády (USA)“. Ak by to tak podľa jeho slov nebolo, bol by to problém.

„Museli sme urobiť mierový alebo vojnový rozpočet. Nehovorím, že sme mali šťastie, ale že sme dobre predvídali procesy,“ pokračoval Orbán.

„Maďarsko vyňať z vesmíru a pozerať sa naň len izolovane, ale ja som vyrastal v 70. a 80. rokoch, a ak sa v Maďarsku vyskytli ťažkosti, komunisti hovorili, že prichádzajú zvonka, a liberáli hovorili, že je to trend svetovej ekonomik. A použili to ako výhovorku, že keď je situácia taká ťažká, tak ani tu to nemôže dopadnúť dobre. Vždy ma to otravovalo, ako zrieknutie sa zodpovednosti, výhovorku. Aj keď je pravda, že vonkajšie vplyvy sú mimoriadne dôležité. Otázka nikdy neznie, či zvonku prichádzajú dobré alebo zlé veci, ale skôr aké nástroje máme doma a čo chceme robiť. Nevyhovárajme sa teda na činnosť tým, že si povieme, že to urobíme zvonka, ale povedzme si, že bez ohľadu na to, čo je vonku, aj tak dosiahneme určité ciele, aj tak to urobíme,“ odpovedal premiér Viktor Orbán na otázku, aké najdôležitejšie vonkajšie faktory v súčasnosti ovplyvňujú situáciu v maďarskej ekonomike.

Orbán ďalej povedal, že existujú nápomocné vonkajšie vplyvy, ktoré pomáhajú a bránia – tento rok sa postavili na stranu mieru, a keď prišlo na rozhodovanie o rozpočte, či v Maďarsku urobiť mierový alebo vojnový rozpočet, „a urobili sme mierový rozpočet“.

„Mohli by sme povedať, že máme šťastie, ale skôr dobre predvídali procesy,“ reagoval Orbán na fakt, že Trump vyhral, ​​príde mier, a to bude dobré pre maďarskú ekonomiku, presnejšie povedané, „maďarská ekonomika počíta s veľmi silným, pozitívnym vonkajším vplyvom“.

Tvrdí, že negatívne účinky prichádzajú z Európy, kde nevidí dôvod, prečo by sa situácia mala zmeniť. „Možno bude mať mier pozitívny vplyv na celú európsku ekonomiku, ale nevidím a neočakávam žiadne zásadné rozhodnutie v Európe z Bruselu, Berlína alebo Paríža, ktoré by inak malo pozitívny vplyv na maďarskú ekonomiku.“ „Myslím si, že v rozpore s dohodou, ktorú sme uzavreli minulý rok v Budapešti, keď sme povedali, že ceny energií by sa mali znížiť (…) mali by sa znížiť tak či tak, obávam sa, že tento veľký spoločný záväzok sa nesplní (…), naďalej budeme čeliť vysokým cenám energií v Európe, a to zabije ekonomiku,“ vysvetlil Orbán.

Orbán povedal, že „veľa miliónov, niekedy až 10 miliónov eur, bolo vyplatených veľkým hollywoodskym americkým filmovým hviezdam a celebritám zábavného priemyslu, aby išli do Kyjeva a podporili rusko-ukrajinskú vojnu, a nie za mier, ale za pokračovanie vojny. A je ich dosť.“

Na otázku, na aký odpor môže táto zákonodarná práca a samotný prieskum v Maďarsku naraziť, odpovedal, že žiadny odpor neočakáva, „záleží len na vláde, záleží len na parlamentnej väčšine, ako je odhodlaná“. 

Podľa Orbána sa Maďarsko musí pripojiť k americkému úsiliu o zisťovanie faktov a „musíme robiť presne to, čo robia v Amerike, nielen pri zisťovaní faktov, ale aj pri obrane“.

Padla otázka, že mimovládne a mediálne organizácie, ktoré predtým získali financie z USAID, sa obrátili na EÚ so žiadosťou o finančné prostriedky a ako na to zareaguje Brusel, na čo Orbán povedal, že považuje za drzosť, že sa tieto organizácie snažia získať peniaze odtiaľ, pretože minimálne v takýchto prípadoch, keď si už taký človek nesype popol na hlavu, mal by sa podľa neho aspoň hanbiť.

Viac vo videu:

Podľa neho maďarská ekonomika dostane zvonku impulzy, pričom jeho vláda má 21-bodový ekonomický program a k tomu ešte filozofiu ekonomickej neutrality. Európske prostredie označil premiér za „beznádejné“, pretože nedokáže znížiť ceny energií, čo ničí ekonomiku Európskej únie.

Zdroj: bleskovky.sk / telex.hu / InfoVojna

Príspevok VIDEO: „Musíme odhaliť ako medzinárodné manipulačné techniky a ako celý tento systém fungoval, ako ovplyvňovali rozhodnutia vlády, parlamentné rozhodnutia, verejnú mienku je zobrazený ako prvý na .

Prastarý otec Kajy Kallasovej – Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou pro-fašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov.

V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“. V tomto nacistickom duchu pokračuje v šľapajách svojho rodinného príslušníka aj predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová, ktorá teraz podporuje Zelenského zločinecký banderovský režim v Kyjeve.

Kontakty medzi zástupcami Spojených štátov a Ruska ukazujú, že Moskva sa stále nevzdala svojich územných cieľov na Ukrajine, varovala vo štvrtok vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová. Na okraj summitu ministrov zahraničných vecí členských krajín skupiny G20 v Johannesburgu takisto povedala, že akékoľvek ústupky voči Rusku by vyslali nebezpečný signál ďalším agresorom, píše TASR podľa agentúry Reuters.

Rokovania v Juhoafrickej republike sa konajú v čase zvýšeného napätia v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom vyvolané komentármi prezidenta USA Donalda Trumpa a rusko-americkou schôdzkou v Saudskej Arábii, na ktoré Ukrajina ani zástupcovia Európy neboli prizvaní. Trump predtým takisto telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým sa onedlho plánuje aj osobne stretnúť.

„Z rozhovorov s Američanmi sme pochopili, že (Rusi) sa svojich cieľov nevzdali. Chcú získať čo najviac a ešte k tomu pridať niečo navyše,“ upozornila Kallasová. Varovala, že „ak dáme agresorovi všetko, čo má na podnose, vyšleme tým signál všetkým agresorom na svete, že to môžu urobiť tiež“.

Niektoré nemenované krajiny sa však podľa jej slov teraz príliš sústreďujú na sprostredkovanie mierových rokovaní, hoci by mohli vyvíjať politický a hospodársky tlak na Rusko, aby vojnu ukončilo.

„Momentálne sa trochu prehliada, že Rusko v skutočnosti nechce mier,“ poznamenala šéfka diplomacie EÚ s tým, že pozornosť by sa mala naďalej zameriavať na podporu Ukrajiny, pretože čím je podľa nej „silnejšia na bojisku, tým silnejšia je za rokovacím stolom“.

Trump v stredu označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za „diktátora bez volieb“, ktorý by sa „mal poponáhľať, inak mu nezostane žiadna krajina“. V tejto súvislosti podľa TASR nepodložene tvrdil, že Zelenskému dôverujú len štyri percentá Ukrajincov. Z ukrajinských zmanipulovaných prieskumov verejnej mienky pritom vyplýva, že Zelenskyj má dôveru viac než 50 percent obyvateľov Ukrajiny. Ukrajinský líder predtým v utorok obvinil Trumpa, že žije v dezinformačnom priestore, ktorý vytvorilo Rusko.

„Keď som to počula, najprv som si pomyslela: aha, asi si to pletie, pretože diktátor je očividne (ruský prezident Vladimir) Putin,“ uviedla Kallasová na margo vyjadrení Trumpa. Zelenskyj je podľa jej slov lídrom zvoleným v spravodlivých a slobodných voľbách.

Zelenského päťročné funkčné obdobie v úrade sa malo pôvodne skončiť v roku 2024. Parlament mu ho ale predĺžil z dôvodu vojnového stavu, v čase ktorého je na Ukrajine podľa jej zákonov výslovne zakázané usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

Kallasová sa na okraj summitu v Johannesburgu vyjadrila aj k myšlienke vyslať mierové sily na Ukrajinu, o ktorej tento týždeň na neformálnych summitoch v Paríži hovorili európski lídri.

Vysoká predstaviteľka EÚ takéto diskusie považuje pred uzavretím prímeria na Ukrajine za predčasné. Ukrajina podľa nej potrebuje skôr konkrétne bezpečnostné záruky, že Rusko na ňu už nezaútočí. História podľa Kallasovej ukázala, že prímeria boli len príležitosťou na „preskupenie a prezbrojenie“.

Pradedo Kallasovej Eduard Alver bol veliteľom Estónskej obrannej ligy, organizácie, ktorá kolaborovala s nacistickým Nemeckom a stala sa baštou profašistických nálad v Estónsku. V Adolfovi Hitlerovi videli osloboditeľa Estónska od boľševikov. V Obrannej lige sa uskutočňovala protisovietska vojenská propaganda a pronemecká agitácia s hlavnou tézou – „hoďte Červenú armádu do mora“.

Mnoho bývalých členov Obrannej ligy sa pridalo k fašistickej vojenskej organizácii Omakaitse, vytvorenej počas nemeckej okupácie Estónska, ktorá poskytovala služby nacistickej armáde a podieľala sa na masovom vyvražďovaní Židov v Estónsku.

Jej otec Siim Kallas v estónskej vláde okrem iného zastával posty ministra zahraničných vecí, ministra financií i premiéra. Neskôr bol ako Komisár EÚ pre dopravu podpredsedom Európskej komisie.

Zdroj: info.sk / InfoVojna

Príspevok „Rusko sa stále nevzdalo cieľov na Ukrajine a mier nechce,“ vyhlásila šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová, ktorej pradedo ako veliteľ Estónskej obrannej ligy v boji proti Červenej armáde kolaboroval s nacistickým Nemeckom je zobrazený ako prvý na .

Maďarsko nedovolí liberálnym európskym lídrom zasahovať do dohôd medzi Ruskom a Spojenými štátmi a uzavretia mierovej dohody o Ukrajine, povedal maďarský minister zahraničných vecí a zahraničných ekonomických vzťahov Peter Szijjártó na televíznej stanici M1 .

Urobíme všetko doma v Európe, aby sme zabezpečili, že tento okruh frustrovaných liberálnych lídrov nemôže zabrániť vytvoreniu americko-ruskej dohody a významnej mierovej zmluvy povedal.

Minister sa vyjadril ku kritickým vyhláseniam európskych politikov na adresu amerického prezidenta  Donalda Trumpa a k požiadavkám, aby sa Európa dostala k rokovaciemu stolu. Ide podľa neho o „výkriky frustrovaných liberálnych európskych politikov, ktorí posledné tri roky presadzovali neúspešnú politiku, ktorá vedie Európu do veľmi ťažkej situácie“.

„Samozrejme, že maďarská vláda, ktorá sa zaviazala k mieru, bude aj v budúcnosti poskytovať všetku možnú podporu Donaldovi Trumpovi a americkej administratíve, aby mohli čo najskôr uzavrieť americko-ruskú dohodu, ktorá môže priniesť bezpečnosť a mier celej Európe,“ povedal Szijjártó.

Šéf maďarského ministerstva zahraničia upozornil na to, že provojnové európske vedenie chce prinútiť Európanov, aby zaplatili za pokračovanie konfliktu. Hovoríme o balíku pomoci pre Ukrajinu v hodnote približne 20 miliárd eur. Ako vysvetlil Szijjártó , Kyjev sa v tomto prípade bude môcť vyhnúť uzavretiu dohody, ktorá pre neho nie je príliš výhodná v dôsledku mierových rokovaní.

Zdôraznil, že na prijatie rozhodnutia je potrebná jednomyseľnosť, a preto Maďarsko túto iniciatívu zablokuje.

Európa je vykrvácaná z ekonomického hľadiska, Európa je vykrvácaná z hľadiska bezpečnosti a teraz sú tie eurá, ktoré sú absolútne nevyhnutné na to, aby bolo možné reštartovať európsku ekonomiku, na uľahčenie života Európanom, poskytnuté Ukrajine len na pokračovanie vojny a jednoducho na znemožnenie mierových rokovaní. Neakceptujeme to, a tomu zabránime ubezpečil.

Maďarsko sa navyše postaví proti skorému predĺženiu protiruských sankcií – EÚ trvá na tom, aby sa toto rozhodnutie prijalo 24. februára namiesto 10. marca. Budapešť sa domnieva, že je potrebné počkať na vývoj rusko-amerických rokovaní, dodal Szijjárto.

18. februára sa v saudskoarabskom hlavnom meste Rijád uskutočnili rusko-americké rokovania na vysokej úrovni, ktoré trvali štyri a pol hodiny. Z ruskej strany sa diskusie zúčastnili minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a prezidentský poradca Jurij Ušakov. Washington zastupoval minister zahraničných vecí Marco Rubio, poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a osobitný vyslanec pre Blízky východ Stephen Witkoff.

Podľa Lavrova sa delegácie dohodli na vytvorení podmienok pre úplné obnovenie bilaterálnej spolupráce vrátane odstránenia obmedzení práce veľvyslanectiev a organizovania skupín na vysokej úrovni s cieľom začať pracovať na rýchlom riešení krízy na Ukrajine. Minister vyjadril presvedčenie, že po rokovaniach USA začali lepšie chápať pozíciu Moskvy.

skspravy.sk

Príspevok Szijjárto: Maďarsko nedovolí frustrovaným európskym liberálom zasahovať do mieru na Ukrajine je zobrazený ako prvý na .

Vyhlásenie Belehradského fóra pre svet rovných pri príležitosti 23. februára, Globálneho dňa akcie na zatvorenie zahraničných vojenských základní

Belehradské fórum pre svet rovných sa od svojho založenia pevne postavilo proti zahraničným vojenským základniam, pretože vždy boli a stále sú využívané ako nástroj podmaňovania a destabilizácie národov a štátov a dusenia demokracie v nich pod zámienkou zachovania mieru a šírenia demokracie.

Zahraničné vojenské základne sú len anomáliou, ktorá zostala zo studenej vojny a expanzie NATO na Východ a jeho hegemonizmu, ako obraz unipolárneho usporiadania sveta. Sú najväčšími znečisťovateľmi, ktorí slúžili aj ako utajené väznice a prechodné stanice pre nelegálny obchod s drogami, šírenie prostitúcie a pod.

Belehradské fórum vyjadruje našu plnú solidaritu so všetkými spolubojovníkmi proti zahraničným vojenským základniam a vyzýva na globálnu dohodu o ich uzavretí. Fórum pripomína, že mnohé z týchto základní boli postavené nezákonne, bez ohľadu na demokratickú vôľu národov v krajinách, kde sa nachádzajú.

To isté platí aj pre americký  Camp_Bondsteel, jednu z najväčších vojenských základní na svete, ktorá sa nachádza na území Srbska, presnejšie srbskej provincie Kosovo a Metohija. Bola postavená pred 26 rokmi, po zločineckej agresii NATO proti Juhoslovanskej zväzovej republike v roku 1999. Nebolo však vyžiadané žiadne predchádzajúce schválenie stavby, či už zo strany Srbska, ani zo strany Bezpečnostnej rady OSN, keďže táto konkrétna časť Srbska bola dočasne zverená mandátu Bezpečnostnej rady OSN.

To je dôvod, prečo sa Belehradské fórum usiluje o zatvorenie Camp Bondsteel.

Belehradské fórum pre svet rovných víta vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa , ktorým oznámil stiahnutie vojenských zdrojov z Európy, a očakáva nielen zrieknutie sa budovania nových základní, ale aj zatvorenie tých existujúcich.

Belehradské fórum zastáva názor, že nová americká administratíva nemá žiadne záujmy na udržiavaní kompromisnej, agresívnej a arogantnej politiky bývalých vlád vedených prezidentom Clintonom, Newlandom a Albrightovou a prezidentmi Obamom a Bidenom.

Demontáž Camp Bondsteel, ak vôbec niečo, by bola indikátorom záväzku vyriešiť otázku Kosova a Metohije mierovým, spravodlivým, vyváženým spôsobom a v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244, Chartou OSN a Záverečným aktom OBSE.

Článok prevzatý z Belehradského fóra

belehradské fórum/ skspravy.sk

Príspevok Americká vojenská základňa v Kosove: Camp Bondsteel by mal byť zatvorený je zobrazený ako prvý na .

Tvrdenie amerického prezidenta Donalda Trumpa o „diktátorovi bez volieb“ bola reakcia na Zelenského slová, že americký prezident žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, pretože povedal, že za vojnu môže Ukrajina. Odborníci sa domnievajú, že šéf Bieleho domu teraz hrá svoju taktickú hru s cieľom „čo najviac oslabiť Ukrajinu a zvýšiť pravdepodobnosť, že bude súhlasiť s dohodami, ktoré sú pre ňu nevýhodné“.

Európska únia (EÚ) vo štvrtok odsúdila obvinenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj je „diktátorom bez volieb“. Odkazoval na to, že päťročné funkčné obdobie Zelenského sa malo skončiť minulý rok. Pre vojnový stav po ruskej invázii mu ho ukrajinský parlament predĺžil.

Podľa EÚ sú Trumpove tvrdenia zavádzajúce a zdôraznila demokratický systém vlády na Ukrajine. TASR o tom píše na základe správ agentúry AFP.

„Náš postoj k tejto veci je pomerne jasný a zrejmý: prezident Zelenskyj bol zvolený v slobodných, spravodlivých a demokratických voľbách,“ uviedol hovorca Európskej komisie (EK) Stefan de Keersmaecker. „Ukrajina je demokracia, Rusko nie,“ dodatočne vyhlásil.

Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú v poslednej dobe čoraz napätejšie aj pre rokovania USA s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine bez predstaviteľov Kyjeva.

EÚ naďalej trvá na tom, aby spolu s Ukrajinou bola tiež súčasťou mierových rokovaní. „Riešenie pre Ukrajinu nemôže existovať bez účasti Ukrajiny ani bez účasti EÚ,“ povedal de Keersmaecker. „Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou EÚ,“ dodal hovorca EK.

Trumpovo tvrdenie o „diktátorovi bez volieb“ bola reakcia na Zelenského slová, že americký prezident žije v ruskej „dezinformačnej bubline“, pretože povedal, že za vojnu môže Ukrajina.

Progresívnou ideológiou zradikalizovaná korporátna spravodajská agentúra AFP píše, že Trumpove obvinenia spustili vlnu virálnych zosmiešňujúcich príspevkov na sociálnych sieťach. Napriek tvrdeniam ruských predstaviteľov o poklese popularity Zelenského mu od začiatku konfliktu v 2022 stále dôveruje viac polovica Ukrajincov, informoval Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút (КМІС).

Bloomberg: Trump sa odvracia od Zelenského a opúšťa Ukrajinu s malou šancou

Zelenskyj sa teraz môže pokúsiť bojovať proti kremeľským silám bez podpory USA, spoliehajúc sa len na skromné európske prídely alebo súhlasiť s akoukoľvek dohodou, ktorú Trump ponúkne. Píše o tom agentúra Bloomberg.

Médiá zdôrazňujú, že Kyjev úplne stratil nádeje po najnovších vytriezveniach Trumpa, ktorý Zelenskému priamo povedal, že je vyhasnutým diktátorom s nízkym ratingom. Prezident USA tiež poradil šéfovi kyjevského režimu, aby „konal rýchlo“ a dosiahol mier s Ruskom, „inak mu nezostane žiadna krajina“.

Výrazný podiel na nejednotnosti mala aj Zelenského hystéria, ktorá len prinútila prezidenta USA byť tvrdší voči Ukrajine v rámci riešenia konfliktu a presunu zdrojov do USA.

Odborníci sa tiež domnievajú, že Trump teraz hrá svoju taktickú hru s cieľom „čo najviac oslabiť Ukrajinu a zvýšiť pravdepodobnosť, že bude súhlasiť s dohodami, ktoré sú pre ňu nevýhodné“.

Zdroj: bleskovky.sk / sk.news-front.su / InfoVojna

Príspevok EÚ preberá drzú rétorika svojho pudlíka v Kyjeve a kritizuje Trumpove vyjadrenia o Zelenskom. „Ukrajina je demokracia, Rusko nie,“ tlmočil stanovisko Sorosovej siete uhniezdenej v eurokomisii jej hovorca je zobrazený ako prvý na .

Európska komisia má do konca roka prísť so zákonom o urýchlení priemyselnej dekarbonizácie (čítaj deindustrializácie), ktorý má uľahčiť proces transformácie na čistý priemysel.

Návrh dohody o čistém průmyslu, který předčasně unikl na veřejnost, staví na původních plánech EU o snížení emisí o 90 % do roku 2040 a úplné dekarbonizaci ekonomiky do roku 2050. Dohoda má údajně pomoci dohnat Spojené státy a Čínu.

Zachování klimatických cílů má „posílit konkurenceschopnost tím, že dává společnostem i investorům jistotu a předvídatelnost,“ uvádí se v textu.

Tzv. Clean Industrial Deal má být oficiálně představen 26. února. Uniklý návrh, o němž tento týden informoval server Euronews, hovoří o financování primárně z Inovačního fondu v kombinaci s penězi z rozpočtů jednotlivých zemí či dalších finančních nástrojů EU.

„Ambicí Clean Industrial Deal (CID) je udělat z EU do roku 2030 světového lídra v oběhovém hospodářství,“ uvádí 22stránkový dokument, napsal Euronews. Dvě strany, které mají pocházet z onoho dokumentu, zveřejnil na svém účtu na X český europoslanec Filip Turek. Deníku Epoch Times se pravost zatím nepodařilo ověřit.

Podle Euronews chce Komise spolupracovat také s Evropskou investiční bankou, která má prostřednictvím smluv o nákupu elektřiny pro podniky zaručit levnější energie pro energeticky náročné společnosti a urychlit modernizaci elektrických sítí, aby byly schopny pojmout stále rostoucí podíl obnovitelných zdrojů a nebrzdily elektrifikaci.

Komise má do konce roku přijít se zákonem o urychlení průmyslové dekarbonizace, který má proces transformace na čistý průmysl usnadnit. Společnosti dostanou „jasné pobídky k dekarbonizaci v rámci Evropy“, píše Euronews.

Ekonomický analytik Lukáš Kovanda na svém účtu na X k dokumentu napsal: „V Bruselu stále nic nepochopili. Chtějí pokračovat v dekarbonizaci dosavadním tempem, stanovují si další dílčí cíle. Větrníky a solární panely z Číny ale nikoho neodstraší. Ani Rusko, ani Čínu. A cirkulární ekonomika také ne. EU potřebuje levnou a řiditelnou energii, to je základ. Pak může rozvíjet svůj průmysl… Však ona to jednou pochopí. Jde jen o to, jak moc bolestivé to prozření nakonec bude…“

Turek na svém profilu uvedl: „Do konce roku 2025 chtějí prosadit zákon o „urychlení průmyslové dekarbonizace“ (čti deindustrializace) a v roce 2026 plánují zřízení ‚průmyslového dekarbonizačního zařízení‘ s dodatečným financováním v řádu miliard eur. Cílem? ‚Maximalizovat snížení emisí.‘“

Dnes byla také publikovaná druhá Monitorovací zpráva o progresu v rámci klimatických a enviromentálních cílů, ze které vyplívá, že EU sice jde dobrým směrem, ale „je třeba vyvinout větší úsilí, aby se zvrátil trend poklesu biologické rozmanitosti a ekosystémů, dosáhlo se systémových změn napříč systémy (např. potravinovými, energetickými a mobilními) a zajistil se blahobyt pro všechny v rámci planetárních hranic“.

Zdroj: epochtimes.cz

Príspevok V EÚ ide všetko v starých koľajoch. Plán eurokomisie na zvýšenie konkurencieschopnosti stále stavia na naplnení zelených cieľov a masívnych dotáciách je zobrazený ako prvý na .

Vládny splnomocnenec by mal získať dokumenty od amerických úradov s údajmi o podpore poskytnutej mimovládnym organizáciám, médiám a inštitúciám.

Parlamentná frakcia maďarskej vládnej strany Fidesz vyzvala vládu, aby vymenovala splnomocnenca, ktorý by preveril v Spojených štátoch tok amerických financií určených médiám a mimovládnym organizáciám v Maďarsku v uplynulých desiatich rokoch. S odvolaním sa na server telex.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Donald Trump a Elon Musk odstavili americkú ľavicu, ktorá minula milióny dolárov po celom svete, vrátane Maďarska, na financovanie tých, ktorí šíria liberálnu ideológiu a od ktorých očakávajú zvrhnutie súčasnej vlády,“ cituje server vyjadrenie predsedu frakcie Fideszu Mátéa Kocsisa po dvojdňovom rokovaní frakcie bloku vládnych strán Fidesz-KDNP v Balatonfürede, ktoré sa konalo v utorok a v stredu.

Vládny splnomocnenec by podľa Kocsisa mal získať dokumenty od amerických úradov s údajmi o podpore poskytnutej organizáciám občianskej spoločnosti, médiám a inštitúciám.

Líder frakcie Fideszu označil za zvláštne, že pred pár dňami neziskové organizácie vydali vyhlásenie, že financovanie by mala prevziať Európska únia. Za zvláštne považuje aj to, že sa k žalobe podanej na Maďarsko kvôli zákonu o ochrane suverenity pridal aj výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti.

Kocsis to označil za „drzý pokus o zásah“, proti ktorému sa treba brániť. Podľa neho nejde o stranícku politiku, ale o otázku suverenity krajiny a takýmto pokusom o vplyv treba vždy odolať. 




Zdroj: hnonline.sk

Príspevok Maďarská vládna strana Fidesz vyzvala Orbánovu vládu preveriť, aké mimovládky a médiá dostávali z USA peniaze na svoju činnosť za ostatných 10 rokov je zobrazený ako prvý na .

V Európskom parlamente sa v stredu 19. februára 2025 uskutočnilo medziparlamentné stretnutie v rámci Výboru pre zahraničné veci (AFET) za účasti poslancov národných parlamentov. Za Slovensko do Bruselu prišiel aj Šéf Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Richard Glück a poslanec NR SR Ján Mažgút (obaja Smer-SSD).

Richard Glück pred prítomnými europoslancami a zahraničnými delegáciami nazval ruského prezidenta Vladimira Putina „skutočným svetovým lídrom“, ktorý spoločne s Donaldom Trumpom nastavujú nové pravidlá hry a dodal, žeEurópska únia „blúzni“ o vojenskej porážke Ruska.

„Udivuje ma progresívne osvietenstvo, ktoré samo seba utvrdzuje vo svojich pravdách. Zatiaľ, čo skutoční svetoví lídri ako Donald Trump a Vladimir Putin nastavujú nové pravidla hry,“povedal v europarlamente a pripomenul, že „(Ukrajinský prezident Volodymyr) Zelenskyj má 4 % popularitu na Ukrajine“. Dodal, že „keď skončí vojna, v prvý deň mieru, čo on samozrejme nechce, by nebol prezidentom, pretože by musel vyhlásiť voľby. To je fakt.“

„A stále tu blúznite o potrebe vojensky poraziť Rusko, zatiaľ čo garant našej bezpečnosti, Spojené štáty, s ním rokujú. Sedia za jedným stolom. Možno vtipne vám odporučím, vyrobte nejaké elektrické tanky a ekologické bomby a držím vám palce s tým Ruskom,“ odkázal ďalej poslanec.

„Udivuje ma progresívne osvietenstvo, ktoré samo seba utvrdzuje vo svojich pravdách. Zatiaľ, čo skutoční svetoví lídri ako Donald Trump a Vladimir Putin nastavujú nové pravidla hry,“povedal v europarlamente.

Viac vo videu:

„Na tejto úrovni by sme mali hovoriť predovšetkým o nových transatlantických vzťahoch, o novom geopolitickom usporiadaní a o mieri,“ vyjadril sa poslanec NR SR Ján Mažgút (Smer-SSD), ktorý sa taktiež zúčastnil interparlamentného stretnutia v rámci Výboru pre zahraničné veci (AFET). V diskusii sa venoval nespokojnosti s prístupom EÚ, ktorá sa podľa jeho názoru stále viac zameriava na zbrojenie namiesto hľadania mierových riešení.

Mažgút zdôraznil, že diskusia o mieri sa vytráca a Európska únia by mala zamerať svoje úsilie na diplomatické prístupy v súčasných geopolitických výzvach.

„Plačete, že EÚ nie je pri stole, keď sa hovorí o mieri, a na druhej strane hovoríte o navýšení výdavkov na obranu a zbrojenie,“ pokračoval Mažgút.

Podľa neho, EÚ a jej členské krajiny sa stále viac predbiehajú v zvyšovaní vojenských výdavkov, zatiaľ čo diskusia o mieri a povojnovom usporiadaní Ukrajiny je čoraz menej prioritná.

„Kam viedlo tých 15 predchádzajúcich balíkov proti ruských sankcií? Kde je EÚ a členské krajiny? Je ekonomicky oslabená a úplne demilitarizovaná,“ kritizoval poslanec.

Ján Mažgút vyjadril aj potrebu väčšej koordinácie v otázkach zahraničnej politiky a mierového prístupu v Európe.

Tento komentár zaznel v rámci prvého interparlamentného stretnutia v novom legislatívnom období, ktoré sa konalo 19. februára. Podujatia sa zúčastnilo viac ako 40 poslancov z národných parlamentov, ktorí sa zamerali na transatlantické vzťahy a úlohu EÚ v čoraz viac multipolárnom svete.

Prednášky v jednotlivých sedeniach mali Rosa Balfour z Carnegie Europe a Jim Cloos z TEPSA.

Viac vo videu:

Študent-revolucionár Marek Janiga bojujúci za Lipšica & spol. v službách antidemokratických progresívno-liberálnych politikov, protislovenských médií a na Sorosa napojených mimovládok a kamarát niekdajšieho organizátora protestov za Slušné Slovensko a exposlanca strany Za ľudí Juraja Šeligu, ktorý chcel chcel aj s ďalšími pred zmenou trestného zákona zavrieť ústa dekanovi Právnickej fakulty UK Eduardovi Burdovi a vystupoval proti zrušeniu ÚŠP, sa v reakcii na interparlamentné stretnutie sa opäť ozval.

Janiga ako poslucháč Právnickej fakulty UK v Bratislave totiž aktuálne stážuje v Európskom parlamente, kde sa zúčastnil aj spomínaného výboru. O svojom zážitku sa podelil na Facebooku:

„NIKDY SOM SA VIAC NEHANBIL, ŽE SOM SLOVÁK…,“ začal veľkými písmenami svoj príspevok.

„V rámci stáže v Európskom parlamente mimo iného monitorujem aj dianie medzinárodného výboru, ktorý zasadal práve dnes za účasti poslancov národných parlamentov krátko po rokovaniach USA a Ruska v Saudskej arábii, či Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Najčastejšou frázou bol “nový svetový poriadok” a z vyjadrení poslancov bolo jasné, že jednotlivé členské štáty si plne uvedomujú, dôležitosť zvýšiť európske výdavky na obranu a zjednocovania aby sme neboli závislí od USA a vynechaní pri vytváraní tohto „nového svetového poriadku“,“ uviedol.

„Ku koncu sa však k slovu dostal aj poslanec Glück a celá sála ostala v nemom úžase. Najprv nazval Vladimíra Putina “skutočným svetovým lídrom” v protiklade s lídrami EÚ, neskôr obvinil ostatných, že “blúznia o porazení Ruska” a na margo našej obrany iba cynicky poznamenal “držím Vám palce s tým Ruskom.” Ešte väčšou bizarnosťou bolo, že hneď po svojom vystúpení si pán poslanec založil slúchatká a nepočúval ani odpovede na “otázku,” ktorú sa sám pýtal,“doplnil.

„Po pár slovách poslanca Glücka som si nakoniec slúchatká na tlmočenie založil aj ja, aby som náhodou nevzbudzoval dôvodné podozrenie, že títo páni zastávajú moje presvedčenie alebo nebodaj rozumiem tomu, čo rozprávajú,“ dodal s tým, že „rétorika vy(EÚ) a my(Slovensko) úplne nesvedčí o zotrvaní v EÚ“.

Zdroj: ta3.com / ereport.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok Richard Glück a Ján Mažgút v europarlamente naložili Bruselu a jeho poskokom, že blúznia o porazení Ruska… je zobrazený ako prvý na .

Bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus poskytol 18. februára 2025 rozhovor pre českú spravodajskú televíziu CNN Prima NEWS v ktorom komentoval aktuálne geopolické udalosti. Na konflikt na Ukrajine treba podľa jeho názoru nazerať zo širšej perspktívy. „To není válka Ukrajiny s Ruskem, ale válka západního světa, v čele s USA, s Ruskem,“ pripomenul, to čo už viackrát spomenul.

Evropští politici se podle vyjádření exprezidenta Václava Klause nesmí vztekat, že jednání o budoucnosti konfliktu na Ukrajině mezi Ruskem a USA probíhají bez zástupců starého kontinentu. V pořadu 360° řekl, že evropští lídři měli dost času na jednání s kremelským režimem. Ve vysílání CNN Prima NEWS okomentoval i politickou sílu favorita nadcházejících parlamentních voleb v Německu.

„Myslím, že se Evropa nesmí vztekat, že nebyla pozvána,“ uvedl Klaus s odkazem na jednání zástupců Spojených států a Ruska v hlavním městě Saúdské Arábie v Rijádu. Představitelé obou mocností se setkali za účelem možných mírových jednání o ukončení konfliktu na Ukrajině.

„Za tři roky té války nebyla Evropa schopna si s někým sednout k jednacímu stolu,“ řekl bývalý premiér a expředseda ODS.

Ve vysílání Klaus rovněž zpochybnil i motivace ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Nejsem si jist, jestli prezident Zelenský skutečně jedná za Ukrajinu a pro Ukrajinu, anebo jestli náhodou nejedná víc za sebe a pro sebe,“ podotkl exprezident. „Jeho pozice je velmi vachrlatá,“ dodal.

Zelenskyj se krátce po začátku ruské agrese v únoru 2022 proslavil tím, že odmítl evakuaci z obléhaného Kyjeva. Dlouhé měsíce pak žil v odloučení od své rodiny v přísně střeženém prezidentském paláci v centru ukrajinské metropole, připomněl v prosinci minulého roku web Seznam Zprávy.

Podle Klause bychom měli na konflikt na Ukrajině nahlížet ze širší perspektivy. „To není válka Ukrajiny s Ruskem, ale válka západního světa, v čele s USA, s Ruskem,“ uvedl Klaus. „Takže mají vyjednávat tyto dvě mocnosti,“ prohlásila bývalá hlava státu.

Friedrich Merz je zatrpklá osoba, tvrdí Klaus

Nadcházející parlamentní volby v Německu bude Klaus sledovat s obavami. „Pravděpodobně dojde k vystřídání Olafa Scholze Friedrichem Merzem,“ predikoval.

„Merze se trochu bojím, protože on je zatrpklá osoba, kterou exkancléřka Angela Merkelová od roku 2001 dusila 20 let,“ uvedl Klaus. „Merz jí to chce za každou cenu oplatit a já nevím, co všechno to způsobí,“ dodal s tím, že Merz bude zřejmě postupovat nekompromisně ve vztahu k Rusku.

Šance strany Alternativy pro Německo (AfD) na větší roli v německé politice Klaus považuje za neuskutečnitelné. „Němci pořád bojují s neexistujícím hitlerismem a fašismem. To jim znemožňuje mít normálně otevřené oči a dívat se na reálnou politickou sílu v zemi,“ dodal exprezident.

Viac vo videu:

infovojna

Príspevok „Chování Evropy je legrační, na jednání s Ruskem měla tři roky. Teď se nesmí vztekat,“ vyhlásil Václav Klaus, ktorý komentoval nielen rokovania USA a Ruska o ďalšom osude Ukrajiny, ale aj o legendárnom prejave amerického JD Vancea v Mníchove je zobrazený ako prvý na .

Hovorkyňa francúzskej vlády nerozumie logike USA a najnovším vyjadreniam Donalda Trumpa. Americký prezident totiž obvinil Ukrajinu z toho, že konflikt s Ruskom začala ona a že ho 3 roky mala šancu ukončiť, ale neurobila to

Rusofóbni vojnoví štváči v Európe, ktorí doteraz slúžili americkému Deep state a globálnemu zločineckému Syndikátu, sa nedokážu stále zorientovať a nevedia pochopiť, že ich čas pri kormidle v jednotlivých štátoch sa pomaly chýli ku koncu. Syndróm Hitlerovho vzdoru z konca 2. svetovej vojny opäť zachvátil Európu. Dôvodom je dohoda medzi USA a Ruskom, ku ktorej prišlo necelé 4 mesiace pred 80. výročím víťazstva nad fašizmom, nacistami a banderovcami.

Hovorkyňa francúzskej vlády v stredu uviedla, že Francúzsko nepozná dôvody, prečo prezident USA Donald Trump naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij. Informovala o tom agentúra Reuters, píše TASR.

Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dodala, že Trump za posledných pár dní urobil mnoho komentárov o Ukrajine bez toho, aby sa poradil so svojimi európskymi spojencami.

„Nerozumieme celkom (tej) americkej logike,“ povedala novinárom Primasová, pričom poukázala na „rôzne, rôznorodé a často nepochopiteľné komentáre prezidenta Trumpa“.

Trumpov útok proti Zelenskému je súčasťou série „ťažko pochopiteľných“ poznámok, ktoré vyvolávajú otázky o „koherencii“ amerického postoja v tomto konflikte, uviedla Primasová podľa televízie BFM.

V reakcii na výhrady Ukrajiny, ktorej zástupcovia neboli pozvaní na prvé kolo rokovaní medzi USA a Ruskom, Trump vyhlásil, že Ukrajinci „mali tri roky“ na to, aby vojnu ukončili. Dodal, že sa to „mohlo vyriešiť veľmi ľahko“ – dohodou a už pred rokmi, pričom „bez straty veľkej časti územia, bez straty životov a bez straty miest“.

Prezident Spojených štátov Donald Trump v utorok 18. februára 2025 na tlačovej besede zopakoval, že ak by bol prezidentom USA v čase vypuknutia vojny, bol by schopný uzavrieť takú dohodu, ktorá by Ukrajine prisúdila takmer celé jej územie. „Všetko, takmer všetko územie. A nijakí ľudia by neboli zabití a nijaké mesto by nebolo zdemolované,“ dodal.

Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny sa začal 24. februára 2022, keď ruský prezident Vladimir Putin nariadil „špeciálnu vojenskú operáciu“ na Ukrajine, ako sa v Rusku nazýva vojenská invázia do susednej krajiny, píše Reuters.

Agentúra pripomína, že Ukrajina a jej spojenci v Európe boli prekvapení a zaskočení rozhodnutím Washingtonu a Moskvy uskutočniť tento týždeň mierové rozhovory v Saudskej Arábii.

Ukrajina v súvislosti s rokovaniami v Rijáde uviedla, že neprijme dohodu, ktorá by jej bola predstavená bez jej súhlasu, čo potvrdili aj európski lídri. Rusko pritom vylúčilo, že by sa vzdalo územia, ktoré na Ukrajine získalo.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na stredu o 16.00 h SEČ do Paríža neformálne stretnutie o Ukrajine. Zúčastnia sa na ňom niektorí európski lídri a Kanada. V pondelok sa v Paríži konala podobná schôdzka s Britániou, Dánskom, EÚ, Holandskom, Nemeckom, Španielskom, Talianskom.

Pred stredajšími rokovaniami švédsky premiér Ulf Kristersson priznal, že v Európskej únii síce nepanuje úplná zhoda o tom, ako ďalej postupovať, no napriek tomu sa krajinám v rámci EÚ podarilo veľa dosiahnuť. Dodal, že pre podporovateľov Ukrajiny je dôležité urobiť všetko pre to, aby sa Kyjev dostal do silnej pozície.

Kristersson varoval pred vierou v to, že Rusko chce rokovať o mieri. „V tomto bode si nie som vôbec istý. Musíme si teda zachovať chladnú hlavu a naďalej podporovať Ukrajinu,“ zdôraznil.

Vysokí predstavitelia USA a Ruska v utorok 18. februára 2025 v Saudskej Arábii rokovali o normalizácii vzájomných vzťahov, o ukončení vojny na Ukrajine, ale aj o jej ďalšom možnom osude. Rokovania viedli ministri zahraničných vecí Marco Rubio a Sergej Lavrov. Zúčastnil sa na nich aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff, poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Ukrajinskí predstavitelia na ne pozvaní neboli.

„Delegácie oboch krajín čaká náročná práca. Sme na to pripravení, ale zatiaľ je ťažké hovoriť o konkrétnom dátume stretnutia oboch lídrov,“ povedal Ušakov. Spochybnil skoršie informácie zverejnené agentúrou Bloomberg o tom, že stretnutie prezidentov sa môže uskutočniť už budúci týždeň. „Je to nepravdepodobné,“ vyhlásil.

Spojené štáty a Rusko sa dohodli, že čo najskôr začnú proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine, uviedol po utorňajšom stretnutí v Rijáde šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov.

„Rozhovor bol, myslím, veľmi užitočný. Nielenže sme sa počúvali, ale navzájom sme sa vypočuli a mám dôvod veriť, že americká strana lepšie pochopila našu pozíciu,“ uviedol ruský minister zahraničných vecí na tlačovej konferencii.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok po stretnutí so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom v Rijáde vyhlásil, že Washington sa usiluje o spravodlivé a trvalé riešenie vojny na Ukrajine. Utorkové stretnutie označil za prvý krok dlhej a náročnej cesty. Ukončenie vojny si podľa neho bude vyžadovať ústupky zo všetkých strán.

Rubio zároveň potvrdil, že Európa bude súčasťou rozhovorov o ukončení takmer tri roky trvajúceho konfliktu. „Sú tam aj iné strany, ktoré majú sankcie (voči Rusku), Európska únia bude musieť byť v istom momente pri stole, pretože aj ona má sankcie,“ povedal americký minister. Vyjadril tiež presvedčenie, že Moskva je ochotná zapojiť sa do „seriózneho procesu“ na ukončenie vojny.

Podľa slov šéfa americkej diplomacie je potrebné pochopiť, že americký prezident Donald Trump je jediným lídrom, ktorý dokáže spojiť ľudí, aby začali hovoriť o ukončení vojny. Tiež tvrdí, že všetci zúčastnení musia súhlasiť s dohodou.

Cieľom je podľa Rubia ukončiť vojnu spôsobom, ktorý „bude spravodlivý, trvalý, udržateľný a prijateľný pre všetky zúčastnené strany“.

Rubio po stretnutí s ruskou delegáciou potvrdil, že Európa bude v „istom momente“ súčasťou rozhovorov o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer tromi rokmi napadlo Rusko. Dodal, že akékoľvek prípadné riešenie konfliktu bude musieť byť prijateľné pre všetky zúčastnené strany, pričom menoval Ukrajinu, Rusko i Európu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron medzičasom oznámil, že na stredu zvolal druhý mimoriadny summit, na ktorom sa bude diskutovať o Ukrajine a bezpečnosti Európy. Pozvaní boli aj zástupcovia európskych krajín, ktoré sa na pondelkových rokovaniach v Paríži nezúčastnili, okrem iných Kanada alebo Česko.

Európska únia medzitým podľa nového memoranda diplomatickej služby EÚ plánuje na tento rok novú dodávku zbraní, munície a granátov pre Ukrajinu.

Prvú schôdzku na najvyššej úrovni do Elyzejského paláca Macron zvolal po tom, čo americkí predstavitelia naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch.

Rubio v utorok stručne informoval niektorých svojich európskych náprotivkov o rokovaniach s ruskou stranou. Minister zahraničia USA hovoril so šéfmi diplomacie Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska a aj vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová po utorňajších americko-ruských rozhovoroch v Rijáde varovala Západ, respektíve spojencov Ukrajiny, aby sa nechytili do „pascí“ nastražených Ruskom.

„Rusko sa nás bude snažiť rozdeliť. Nedajme sa im vlákať do pascí,“ napísala v utorok neskoro večer. „Spoluprácou s USA môžeme dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier – za podmienok Ukrajiny,“ dodala.

Prvým priamym rozhovorom medzi USA a Ruskom od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 predchádzal telefonát amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ku ktorému došlo minulý týždeň. Šéf Bieleho domu po ňom oznámil začiatok rokovaní s Kremľom o skončení vojny.

Po telefonáte oboch lídrov nasledovala cesta amerického viceprezidenta JD Vancea na Mníchovskú bezpečnostnú konferenciu, kde vo svojom prejave vyškolil antidemokratické elity v Európe z demokracie: „Veriť demokracii znamená rešpektovať názor iného,“ vyhlásil a ostro kritizoval súčasnú Európu, pretože sloboda a demokracie je v nej podľa neho ohrozená a práve jej vnútorné sily sú väčšia hrozba ako smiešne reči o ohrozovaní zo strany Ruska alebo Číny. Kritizoval tiež podkopávanie demokratických prezidentských volieb v Rumunsku a vysmial sa rečiam o ruskom vplyve.

Celý prejav JD Vancea so simultánnym prekladom do českého jazyka si môžete prečítať v článku TU.

Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna

Príspevok Francúzsko nechápe, že svet sa radikálne a nezvratne mení. je zobrazený ako prvý na .

Soros môže rátať už len s Bruselom a peniazmi európskych daňových poplatníkov“. Maďarský premiér zdieľal aj video z filmu Gladiátor, kde hlavná postava svojim súputníkom v aréne odkázala, že „ak budeme držať pri sebe a vzájomne spolupracovať, tak prežijeme“

Maďarský ministerský predseda Viktor Orbán okrem iného uviedol, že „vo Washingtone sa k moci dostala národne zmýšľajúca a protiimigračná vláda, ktorá namiesto rodovej ideológie presadzuje tradičné rodinné myslenie“. Orbán dva dni predtým na stretnutí so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom vyhlásil, že „nie sme slepí, to, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku, sa nedeje samo od seba, je to organizované a podnecované. Mohol by som uviesť podobné, menej úspešné pokusy o destabilizáciu v Maďarsku, toto je pravda,“ povedal Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom.

Nástupom Donalda Trumpa do kresla prezidenta USA prišli predstavitelia globalistickej liberálnej ideológie o hlavné mesto najsilnejšej svetovej veľmoci. Povedal to v rámci dvojdňového výjazdového zasadnutia parlamentnej frakcie vládneho bloku Fidesz-KDNP v Balatonfürede predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. S odvolaním sa na server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Vo Washingtone sa k moci dostala národne zmýšľajúca a protiimigračná vláda, ktorá namiesto rodovej ideológie presadzuje tradičné rodinné myslenie. Nastúpila vláda, ktorá je k Maďarsku priateľská a správa sa k nám ako k partnerovi,“ zdôraznil v utorok vo večerných hodinách premiér, podľa ktorého to Maďarsku umožňuje robiť veľké veci a myslieť vo veľkom.

„Sorosova sieť stratila Washington, nová vláda začala sieť rozkladať, čo znamená, že dolárový dážď skončil a Soros môže rátať už len s Bruselom a peniazmi európskych daňových poplatníkov,“ podčiarkol Orbán.

Premiér vyhlásil, že ideológia, ktorá zlyhala vo Washingtone, naďalej dominuje v Bruseli. „Skutoční politickí oponenti našej krajiny sú v Bruseli. Chcú zvrhnúť národnú vládu a dosadiť bábkovú vládu, chcú nám Maďarom povedať, čo môžeme a čo nie. Oni sú Impérium a my sme rebeli,“ dodal.

K otázke vojny na Ukrajine Orbán povedal, že Trump dal jasne najavo, že chce mier a medzi oboma veľmocami sa už začali mierové rokovania, pričom Európa je z toho vynechaná. Maďarsko podľa jeho slov tak ako predtým, aj naďalej podporuje prímerie a mier. „Mier môže byť pre nás len dobrý, ceny energií klesnú, obchod sa oživí a ekonomika sa posilní,“ domnieva sa Orbán.

Premiér v prejave ostro odmietol aj myšlienku prijatia Ukrajiny do Európskej únie, pretože by to podľa neho vážne poškodilo záujmy maďarských poľnohospodárov.

„Naše obavy sa naplnili: sieť globalisticko-liberálno-sorosovských mimovládnych organizácií uteká do Bruselu po tom, čo prezident Trump zasadil obrovský úder ich aktivitám v USA. Teraz 63 z nich žiada Brusel o peniaze pod zámienkou rôznych projektov v oblasti ľudských práv. To sa nestane! Nedovolíme im nájsť bezpečné útočisko v Európe! USAID-files odhalili temné praktiky globalistickej siete. Už sa na túto návnadu nenecháme nalákať!,“ uviedol Orbán ešte predtým na sieti X.

InfoVojna už minulý týždeň vo svojom článku informovala, že „Deep state vyháňaný z Washingtonu, Sorosova celosvetová sieť a ďalšie frakcie globálneho zločineckého Syndikátu živia falošnú nádej, že Brusel a nimi ovládaná eurokomisia bude ich novým útočiskom a centrom diktovania politiky EÚ“.

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová chce, aby EÚ prebrala aktivity zločineckej organizácie USAID, ktorú chce Trump s Muskom zrušiť. Ohľadne Trumpovho telefonátu s Putinom o zámere ukončiť vojnu na Ukrajine vyhlásila, že akákoľvek dohoda o mieri nebude možná bez účasti Ukrajiny a Európy.

Vojnoví štváči v Európe však chcú, aby vojna na Ukrajine naďalej pokračovala. Dôkazom je ich neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok 17. februára 2025 zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Rusofóbni vojnoví štváči v Európe, ktorí doteraz slúžili americkému Deep state a globálnemu zločineckému Syndikátu, nedokážu pochopiť, že ich čas pri kormidle v jednotlivých štátoch sa pomaly chýli ku koncu. Syndróm Hitlerovho vzdoru z konca 2. svetovej vojny opäť zachvátil Európu. Dôvodom je dohoda medzi USA a Ruskom, ku ktorej prišlo necelé 4 mesiace pred 80. výročím víťazstva nad fašizmom, nacistami a banderovcami.

Hovorkyňa francúzskej vlády v stredu uviedla, že Francúzsko nepozná dôvody, prečo prezident USA Donald Trump naznačil, že za ruskú inváziu na Ukrajinu a následnú vojnu je zodpovedný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij.

Vyznamenanie Vučičovi a apel na vzájomnú spolouprácu doma aj vo svete

Najvyššie maďarské štátne vyznamenanie Veľký kríž Maďarského radu za zásluhy aj s reťazou a zlatou hviezdou udelil v pondelok maďarský prezident Tamás Sulyok srbskému prezidentovi Aleksandrovi Vučičovi.

„Často si neuvedomujeme, že doba, v ktorej žijeme, má historický význam a že sme schopní historických činov, ako teraz vyznamenaný srbský prezident,“ cituje server slová Sulyoka.

Maďarský prezident vyzdvihol historické zmierenie, v ktorom Vučić zohral neoceniteľnú úlohu. Srbský prezident podporil vynikajúce opatrenia menšinovej politiky na európskej úrovni, v dôsledku ktorých sa situácia maďarskej komunity žijúcej v susednej krajine stala príkladnou a usporiadanou, podčiarkol maďarský prezident.

Vučič pripomenul vynikajúcu spoluprácu s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorého označil za svojho priateľa. Vyzdvihol vzájomnú lojalitu a rešpekt, ktorá sa prejavila aj v ťažších časoch.

Na slávnostnom odovzdaní štátneho vyznamenania sa popri Orbánovi zúčastnil aj predseda Národného zhromaždenia László Kövér a prezident Republiky srbskej Bosny a Hercegoviny Milorad Dodik.

„Nie sme slepí, to, čo sa deje na Slovensku a v Srbsku, sa nedeje samo od seba, je to organizované a podnecované. Mohol by som uviesť podobné, menej úspešné pokusy o destabilizáciu v Maďarsku, toto je pravda,“ povedal Orbán na spoločnej tlačovej konferencii s Vučičom.

Orbán uviedol, že Srbsko aj Maďarsko dosiahli významné výsledky napriek tlaku politických mimovládok.

Na sociálnej sieti pri tejto príležitosti zdieľal klip so stretnutia s Vučičom kombinovaný s videom z filmu Gladiátor, v ktorom hlavná postava Maximus Decimus Meridius (Russell Crowe) pred hlavným súbojom s nepriateľom v gladiátorskej aréne svojim súputníkom odkázal: „Môžete mi pomôcť. Nech už z týchto brán vyjde čokoľvek, máme väčšiu šancu na prežitie, ak budeme spolupracovať. Rozumiete? Ak zostaneme pri sebe, prežijeme.“

Tento odkaz je platný nielen v rámci kooperácie medzi inými krajinami, ale aj v rámci spolupráce medzi ľuďmi v každom jednom národe, ktorí voči antidemokratickým silám bojujú spoločne a nenechajú sa v čase najvážnejšieho boja proti hrozbe zvonka a zvnútra oslabiť a rozdeľovať rôznymi deštruktormi, ktorí robia medvediu službu spoločnému nepriateľovi a ide im len o vlastné zviditeľnenie. Na Slovensku sa v tejto súvislosti pripomína príbeh o troch prútoch slovanského kniežaťa Svätopluka.

Maďarský premiér dodal, že v globálnej politike dochádza k zmenám, čo prospeje Maďarsku i Srbsku. To sa podľa neho tento rok prejaví pozitívne aj vo vzájomnom srbsko-maďarskom obchode, investovaní či prihraničnom rozvoji.

Návšteva srbského prezidenta sa podľa servera telex.hu koná v čase vlny protestov v Srbsku s pravidelnými demonštráciami proti vedeniu krajiny po tom, čo sa 1. novembra zrútila časť strešnej konštrukcie pri vchode na zrekonštruovanú železničnú stanicu v Novom Sade, pričom zahynulo 15 ľudí. Po protestoch ohlásili rezignáciu premiér Miloš Vučevič aj novosadský starosta. Vučić pred niekoľkými týždňami vyhlásil, že je otvorený novej vláde a dokonca aj novým voľbám

Zdroj: bleskovky.sk / topky.sk / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Viktor Orbán: „Globalisti a prišli o najsilnejšie hlavné mesto Západu. Sorosova sieť stratila Washington po tom, čo Trumpova vláda začala jeho sieť rozkladať. je zobrazený ako prvý na .

Európa sa už viac nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane spoločných hodnôt a záujmov vrátane podpory Ukrajiny. S touto novou skutočnosťou sa musí vyrovnať a zdvojnásobiť svoje úsilie pri posilňovaní obrany Ukrajiny a európskej bezpečnosti. Uviedli to v utorkovom spoločnom vyhlásení štyri frakcie Európskeho parlamentu – Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Obnovme Európu (RE) a Zelení/Európska slobodná aliancia. 

Európska únia plánuje tento rok dodať Ukrajine ďalšie zbrane a najmenej 1,5 milióna delostreleckých granátov. Uvádza sa to v memorande vypracovanom Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktoré bolo zaslané členským štátom EÚ. TASR o tom informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA, ktorá má dokument k dispozícii.

Očakáva sa, že o tomto pláne budú diskutovať ministri zahraničných vecí EÚ v Bruseli 24. februára.

Podľa návrhu by mala EÚ poskytnúť Kyjevu aj systémy protivzdušnej obrany, bezpilotné lietadlá, riadené strely a výcvikové programy pre ukrajinských vojakov.

„Cieľom tejto iniciatívy je urýchliť a konsolidovať úsilie EÚ a jej členských štátov pri riešení najnaliehavejších krátkodobých potrieb Ukrajiny,“ cituje DPA z memoranda.

ESVČ navrhuje rozdeliť náklady podľa výkonnosti ekonomiky každej krajiny EÚ, ktoré by poskytli buď zbrane a muníciu, alebo finančné prostriedky. Očakáva sa, že EÚ prispeje sumou približne 880 miliónov eur vo forme úrokov zo zmrazených ruských aktív. K iniciatíve by mali byť prizvané aj partnerské krajiny EÚ.

Dokument nešpecifikuje celkový rozsah pomoci. Predpokladá sa, že Nemecko ako najväčšia európska ekonomika zabezpečí približne štvrtinu potrebných finančných prostriedkov.

ESVČ v memorande zdôrazňuje, že EÚ bude Ukrajine poskytovať vojenskú podporu tak dlho a tak intenzívne, ako to bude potrebné.

Macron potvrdil, že sa bude konať ďalšie stretnutie o Ukrajine

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok potvrdil, že Francúzsko bude v stredu hostiť ďalší summit o Ukrajine. Na tomto stretnutí sa podľa neho zídu predstavitelia európskych a mimoeurópskych krajín.

Agentúra Reuters v utorok s odvolaním sa na tri zdroje avizovala takéto stretnutie. Podľa nej by sa na ňom mali zúčastniť aj zástupcovia európskych krajín, ktoré sa na pondelkových rokovaniach nezúčastnili, ako aj Kanada.

Podľa Reuters sú medzi pozvanými krajinami na druhý takýto summit Nórsko, Kanada, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Česká republika, Grécko, Fínsko, Rumunsko, Švédsko a Belgicko. Niektorí predstavitelia by sa na rokovaniach mohli zúčastniť prostredníctvom videokonferencie.

Rumunská agentúra Agerpres s odvolaním na politické zdroje medzičasom informovala, že na stredajšom stretnutí bude Rumunsko zastupovať úradujúci prezident Ilie Bolojan.

V pondelok sa v Paríži stretli európski lídri na rokovaniach v snahe vytvoriť jednotky postoj k mierovým rokovaniam o vojne na Ukrajine.

Stredajšie rokovanie bude podľa Reuters v hybridnej podobe, keď sa predstavitelia niektorých krajín pripoja cez video.

Cieľom stretnutí organizovaných Francúzskom je vyhodnotiť, ako by mohli vyzerať možné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. Niektoré krajiny, ako napríklad Francúzsko alebo Švédsko, počítajú aj s účasťou na prípadnej mierovej vojenskej misii.

Tú nevylúčilo ani Nemecko, hoci kancelár Olaf Scholz na túto tému nechcel s novinármi hovoriť, keďže to v tejto chvíli považuje za nevhodné. Ďalšou témou je zvýšenie výdavkov na obranu, čo od členov NATO a od Európy požaduje americký prezident Donald Trump.

V rozhovore pre francúzsky regionálny denník La Dépeche zverejnenom v utorok Macron uviedol, že Paríž sa „nepripravuje vyslať na front pozemné jednotky, ktoré by boli súčasťou konfliktu“ na Ukrajine. Spolu so svojím spojencom Britániou však zvažuje vyslanie „expertov alebo dokonca vojakov v obmedzenom rozsahu mimo akejkoľvek zóny konfliktu“. Takýto krok by „povzbudil Ukrajincov a prejavil solidaritu“, povedal Macron.

Britský premiér Keir Starmer v noci na pondelok deklaroval, že Británia je v prípade potreby pripravená vyslať na Ukrajinu svojich vojakov, aby zabezpečili implementáciu mierovej dohody s Ruskom.

Francúzsky prezident však zdôraznil, že pre budúce bezpečnostné záruky Kyjevu je potrebná podpora Washingtonu. „Vzhľadom na to, že Rusko je štát s jadrovým potenciálom, pre európskych partnerov je to kľúčový bod,“ povedal Macron.

Ako informuje AFP, Macron tiež vyslovil myšlienku, že „v rámci rokovaní sa rozhodne o mierovej operácii pod mandátom OSN, ktorá by sa uskutočnila pozdĺž frontovej línie“.

Vyhlásil, že jeho americký náprotivok Donald Trump „môže obnoviť užitočný dialóg“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Trump podľa jeho slov vytvára pre prezidenta Putina „strategickú nejednoznačnosť používaním veľmi tvrdých slov a vytváraním neistoty, ktorá môže pomôcť vyvíjať tlak“.

Macron takisto povedal, že je pripravený hovoriť s Putinom, „keď to bude vhodné v rámci cyklu nadchádzajúcich rokovaní“, píše AFP.

Macron zvolal prvú schôdzku v reakcii na zámer Spojených štátov rokovať s Ruskom o prímerí na Ukrajine bez Európanov. Jedným z hlavných cieľov rokovaní, o ktorom médiá informovali ako o krízovom samite, bolo preto stanoviť spoločný postoj európskych krajín k Ukrajine.

Schôdzky sa zúčastnili šéfovia vlád Francúzska, Nemecka, Británie, Dánska, Poľska, Talianska a Španielska a tiež najvyšší predstavitelia Európskej únie a NATO. Takýto formát rokovaní však vyvolal kritiku niektorých európskych krajín.

Európa sa viac nesmie spoliehať na USA pri obrane hodnôt a záujmov, tvrdia frakcie Európskeho parlamentu

Európa sa už viac nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane spoločných hodnôt a záujmov vrátane podpory Ukrajiny. S touto novou skutočnosťou sa musí vyrovnať a zdvojnásobiť svoje úsilie pri posilňovaní obrany Ukrajiny a európskej bezpečnosti. Uviedli to v utorkovom spoločnom vyhlásení štyri frakcie Európskeho parlamentu – Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Obnovme Európu (RE) a Zelení/Európska slobodná aliancia.

Štvorica frakcií vyhlásenie zverejnila po rokovaniach medzi americkými a ruskými zástupcami v Saudskej Arábii, ktorí sa okrem iného dohodli čím skôr začať proces vedúci k urovnaniu vojny na Ukrajine. Na rokovaniach v Rijáde neboli pozvaní predstavitelia Ukrajiny ani Európskej únie.

„O Ukrajine nemožno rokovať bez nej a bez Európskej únie. O európskej bezpečnosti nemožno rokovať bez EÚ,“ upozornili europoslanci. EÚ by podľa nich mala zaistiť, aby bola Ukrajina v najsilnejšej možnej vojenskej pozícii, a prijať legislatívu, ktorá bloku umožní zabaviť zmrazený ruský majetok v hodnote viac ako 200 miliárd eur.

„Európska únia a jej členské štáty nemajú inú možnosť, ako spolu s NATO a podobne zmýšľajúcimi spojencami, ktorí nie sú jej členmi, okamžite prijať opatrenia na investovanie do účinnejšej a viac integrovanej európskej bezpečnostnej a obrannej architektúry,“ zdôraznili vo vyhlásení. Frakcie si podľa neho uvedomujú naliehavosť a potrebu konať rýchlo s cieľom zabezpečiť potrebné financovanie obrannej politiky EÚ.

Hoci členské štáty Únie v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 výdavky na obranu zvýšili, priznávajú, že je potrebné konať rýchlejšie, aby dokázali čeliť hrozbe zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, napísala AFP. EÚ sa podľa agentúry obáva, že ak Trump uzavrie za jej chrbtom nevýhodnú dohodu s Kremľom, tak sa blok ocitne tvárou v tvár posilnenému a vyzbrojenému Rusku.

„Európa sa už nemôže plne spoliehať na Spojené štáty pri obrane našich spoločných hodnôt a záujmov vrátane pokračujúcej podpory zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodali európske frakcie s tým, že treba vybudovať presvedčivý a silný odstrašujúci prostriedok proti akejkoľvek agresii.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / topky.sk / spravy.stvr.sk / InfoVojna

Príspevok Európska únia podľa nového memoranda diplomatickej služby EÚ plánuje na tento rok novú dodávku zbraní, munície a granátov pre Ukrajinu. Macron medzitým oznámil, že v stredu usporiada druhé rokovanie o Ukrajine a bezpečnosti v Európe je zobrazený ako prvý na .

Evropa si může sama za to, že byla vyloučena z rozhovorů Spojených států a Ruska v Rijádu o uzavření míru na Ukrajině, míní šéf šéf největšího zbrojního německého koncernu Rheinmetall AG Armin Papperger. V rozhovoru pro The Financial Times komentoval také paralelní jednání, které do Paříže na pondělí svolal francouzský prezident Emmanuel Macron. „Když rodiče večeří, děti musí sedět u jiného stolu,“ prohlásil.

Podle generálního ředitele Rheinmetallu je vynechání zástupců Evropy z diplomatických rozhovorů o ukončení války na Ukrajině způsobeno desetiletími nedostatečných investic do vlastní obrany. „Pokud neinvestujete, pokud nejste silní, jednají s vámi jako s dětmi,“ řekl Papperger s tím, že pro Evropany bylo v době míru „velmi výhodné“ neinvestovat do vlastní obrany, ale neprozíravé.

V důsledku tohoto postoje pak Evropa stojí opodál a přihlíží, zatímco americká a ruská delegace jedná v Rijádu o podmínkách míru. Papperger si rýpl také do pondělního jednání evropských lídru, které uspořádal prezident Francie v Paříži poté, co Američané sdělili, že zástupci Evropy se mírových rozhovorů nezúčastní. „Když rodiče večeří, děti musí sedět u jiného stolu,“ uvedl.

Papperger nebyl prvním, kdo metaforu se stolem v kontextu probíhajících rozhovoru použil. Že Evropa nebude mít místo u jednacího stolu při rozhovorech o ukončení rusko-ukrajinské války, řekl už americký zmocněnec pro Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg. V pondělí pak po jednání s šéfkou Evropské komise Ursulou von der Leyenovou musel své vyjádření vysvětlovat a snažil se Evropany ujistit, že u stolu budou, i když tam nebudou.

„Pokud si myslíte, že u jednoho stolu bude během diskuze sedět 33 lidí, tak to největší pravděpodobností nebude,“ řekl americký zmocněnec serveru Euractiv. „Jestliže u stolu znamená, že vaše názory budou vyslechnuty, pochopeny a předány, tak odpověď je ano, absolutně,“ dodal.

I když by nyní rusko-ukrajinská válka skončila, šéf Rheinmetallu pro FT v úterním rozhovoru tvrdil, že poptávka po zbraních v regionu zůstane silná a jeho firma bude prosperovat.

„Evropané a Ukrajinci nemají ve svých skladech nic,“ řekl s odkazem na nízké zásoby zbraní držených na kontinentu. Už dlouho se hovoří o tom, že doplnění skladových zásob na Západě potrvá přinejmenším deset let.

V Německu v neděli proběhnou předčasné parlamentní volby. Šéf zbrojovky v této souvislosti předpokládá, že nová vláda rychle uvolní přísná dluhová pravidla, aby umožnila další výdaje na obranu, i když Friedrich Merz, s nímž se nyní počítá jako s příštím kancléřem, tvrdí něco jiného. Rheinmetall proto očekává v příštích pěti letech roční tržby na úrovni 30 až 40 miliard eur.

Rheinmetall se kromě dělostřelecké munice zabývá také vývojem a výrobou tanků, bojových vozidel pěchoty, systémů protivzdušné obrany Skynex a Skyranger nebo kanónů. Za pondělí si akcie společnosti připsaly 14,66 procenta, čímž hodnota zbrojovky dosáhla historického maxima.

Více v článku „Investoři větří obří byznys pro evropské zbrojovky. Vítězem na burze jsou akcie Rheinmetallu.“

Zdroj: echo24.cz

Príspevok Evropa se z rozhovorů o Ukrajině vyloučila sama. „Pokud nejste silní, jednají s vámi jako s dětmi,“prohlásil šéf německé zbrojovky Rheinmetall  je zobrazený ako prvý na .

Ruská ropná prečerpávacia stanica bola vážne poškodená po útoku dronov. 

Odstránenie následkov po útoku môže trvať až dva mesiace.

Ukrajinci útočili

V pondelok 17.2.2025 zútočilo na najväčšiu ruskú prčerpávaciu stanicu ropy Kropotkinskaja v Kaukazskom regióne Kubáň sedem bezpilotných lietadiel, naplnených okrem výbušnín aj kovovými údernými prvkami. Preprava ropy cez systém Tengiz- Novorosijsk po útoku pokračuje, ale v obmedzenom režime.

Čo bude?

Odstránenie následkov útoku dronov z Ukrajiny na ropnú čerpaciu stanicu Caspian Pipeline Consortium (CPC)  bude trvať až dva mesiace, vyhlásil jeden z hlavných akcionárov CPC, Transnefť.

Vážne škody

„Následkom útoku došlo k vážnemu poškodeniu objektu. Bola zničená strecha, poškodený rozvádzač, agregát plynovej turbíny, káble, nádrž na vodu, zničené boli dva transformátory, filtre a hasiaci systém“, informovala spoločnosť. Mohlo by to viesť k zníženiu objemu čerpanej ropy z Kazachstanu asi o 30 %“.

Medvedev je pobúrený

Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vyhlásil, že Kyjev tým úmyselne spôsobil priame škody americkým spoločnostiam a prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Besné zviera…

Medvedev prirovnal Kyjev k besnému zvieraťu. „Besné zviera pohrýzlo svojho majiteľa. Ukrajinské bezpilotné lietadlá zaútočili na čerpaciu stanicu… V žiadnom prípade nejde o ruský majetok a ropa v ňom je medzinárodná. Patrí rôznym spoločnostiam, vrátane predovšetkým amerických a európskych“, napísal Medvedev. Medvedev zdôraznil, že útok na ropné konzorcium by mohol zastaviť čerpanie ropy, narušiť rovnováhu trhu, zvýšiť rast cien ropy a tým spôsobiť priame škody americkým spoločnostiam a prezidentovi.

hlavnydennik.sk

Príspevok Ukrajinská podlosť. Poškodili ropovod, vedúci do Európy je zobrazený ako prvý na .

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok 17. februára 2025 zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Lídri diskutovali o Ukrajine a európskej bezpečnosti po tom, čo o možnostiach urovnania vojny Spojené štáty jednostranne začali rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Snaha niektorých európskych lídrov pod vedením Francúzska o jednotný postup v otázke Ukrajiny v čase rastúcich obáv z úmyslov amerického prezidenta Donalda Trumpa sa v pondelok rozplynula. Summit v Paríži sa skončil bez konkrétneho vyhlásenia, pretože lídri sa nedohodli na vyslaní vojakov, ktorí by kontrolovali dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, píšu portály Politico a Euronews.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron v reakcii na minulotýždňové vyjadrenia predstaviteľov USA, že začnú rokovania s Ruskom o ukončení vojny bez Ukrajiny a Európy.

Európski lídri v pondelok po asi 3,5-hodinovej porade v Elyzejskom paláci neprišli so žiadnymi novými spoločnými nápadmi, nezhodli sa v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu a opäť sa vyjadrili frázovito o pomoci Ukrajine a zvýšení výdavkov na obranu, píše Politico.

Hlavným predmetom nezhôd bola podľa oboch portálov otázka, či sa majú vyslať vojská na Ukrajinu, ak sa dosiahne dohoda o ukončení vojny. Trump vylúčil vyslanie amerických síl aj povolenie vstupu Ukrajiny do NATO. Akékoľvek úsilie zabrániť Rusku v ďalšom útoku na Ukrajinu by tak museli znášať Európania. V tejto otázke sa nedosiahol konsenzus.

Francúzsko a Spojené kráľovstvo podporujú túto myšlienku, hoci britský premiér Keir Starmer povedal, že by sa to mohlo stať len vtedy, ak by sa na prípadných mierových silách zúčastnili aj Spojené štáty.

Poľsko, sused a blízky spojenec Ukrajiny s jednou z najväčších armád v Európe, to však odmietlo. „Nepredpokladáme vyslanie poľských vojakov na Ukrajinu,“ povedal poľský premiér Donald Tusk vo Varšave pred odletom do Paríža. Krajina podľa jedného z vládnych predstaviteľov nemá dostatočné kapacity na takúto operáciu.

Nemecký kancelár Olaf Scholz po stretnutí povedal, že akákoľvek diskusia o vyslaní mierových síl na Ukrajinu je „úplne predčasná“ a „veľmi nevhodná“, keďže vojna naďalej pokračuje. Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že pred vyslaním vojakov na Ukrajinu je potrebné objasniť „veľa, veľa“ vecí.

Predstavitelia sa zhodli v otázke potreby zvýšenia výdavkov na obranu. Scholz napríklad obhajoval uvoľnenie dlhových pravidiel, aby sa umožnilo zvýšenie vojenských výdavkov. Vzťahy medzi USA a EÚ v oblasti obrany podľa Tuska vstupujú do „novej etapy“, keďže Európania si uvedomujú potrebu vyšších výdavkov na obranu a väčšej sebestačnosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron hovoril po rokovaní lídrov kľúčových európskych krajín v Paríži s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským. Macron to uviedol na sieti X. Zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, aby možné prímerie s Ruskom neskončilo ako dohody z Minska, ktoré nedokázali zabrániť ruskej invázii v roku 2022.

Podľa Macrona je nutné dojednať „silný a trvalý mier na Ukrajine“. Podmienkami pre dosiahnutie takéhoto mieru sú podľa Macrona ukončenie agresie zo strany Ruska a „silné a vierohodné bezpečnostné záruky pre Ukrajincov“. „Inak hrozí, že toto prímerie skončí ako dohody z Minska,“ dodal francúzsky prezident.

„Sme presvedčení, že Európania musia investovať lepšie, viac a spoločne do svojej bezpečnosti a obrany,“ uviedol ďalej Macron, ktorý vyzval európske krajiny, aby konali rýchlo.

on der Leyenová a Costa:Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily

Utorkový mimoriadny summit kľúčových európskych lídrov v Paríži potvrdil, že Ukrajina si zaslúži mier prostredníctvom sily, uviedli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a šéf Európskej rady António Costa v rovnakom vyhlásení, ktoré obaja po rozhovoroch zverejnili na sociálnej sieti X.

Takýto mier by podľa nich mal rešpektovať nezávislosť Ukrajiny, jej územnú celistvosť a poskytnúť jej silné bezpečnostné záruky, píše TASR podľa denníku The Guardian. „Európa sa plne podieľa na vojenskej pomoci Ukrajine“ uviedli vo vyhlásení a zdôraznili potrebu posilnenia európskej obrany.

Ako upozornila francúzska stanica BFMTV, zo summitu, ktorý zvolal francúzsky premiér Emmanuel Macron, nevzišlo zatiaľ žiadne spoločné vyhlásenie. Lídri postupne a bez komentára poodchádzali z Elyzejského paláca a následne začali samostatne poskytovať vyjadrenia. Nemecký kancelár Olaf Scholz sa pre novinárov vyjadril zrejme krátko pred skončením zasadnutia, z ktorého musel podľa denníka Le Monde predčasne odísť pre povinnosti v Berlíne.

Vysielanie vojakov ako mierových jednotiek je predčasné a nevhodné, tvrdí Scholz

Akékoľvek diskusie o vyslaní európskych vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajinu počas prebiehajúcej vojny je predčasné a veľmi nevhodné, povedal novinárom nemecký kancelár Olaf Scholz po odchode zo summitu európskych lídrov v Paríži. Takéto návrhy označil za špekulatívne, podľa neho predbiehajú akékoľvek mierové rokovania. TASR o tom informuje podľa denníka The Guardian.

„Tieto debaty ma dokonca trochu rozčuľujú, to chcem povedať úplne úprimne. Diskusia prebieha bez účasti Ukrajiny, bez výsledkov mierových rozhovorov, ktoré sa neuskutočnili, na ktoré Ukrajina nepovedala áno a pri ktorých nesedela za rokovacím stolom,“ uviedol Scholz, ktorý podľa denníka Le Monde zo summitu odišiel predčasne pre pracovné povinnosti v Berlíne.

Rozhovory o mierovej dohode Scholz podľa svojich slov víta, nesmie byť však podľa neho nadiktovaná. Ukrajinu Scholz uistil, že má naďalej má dôveru aj podporu Nemecka. Ruskom napadnutá krajina podľa neho musí mať možnosť brániť sa, pokračovať na ceste do Európskej únie a mať aj vlastnú silnú armádu. O týchto otázkach podľa neho nemožno rokovať.

Spolkový kancelár ďalej vyjadril presvedčenie, že nesmie dôjsť k „rozdeleniu“ medzi USA a Európou, pokiaľ ide o zodpovednosť a bezpečnosť. Vyzval, aby v záujme kolektívnej bezpečnosti konali spoločne. „NATO je založené na tom, že vždy konáme spoločne a delíme sa o riziko, čím zaručujeme našu bezpečnosť. To sa nesmie spochybňovať,“ zdôraznil Scholz.

V súvislosti s myšlienkou reformy fiškálnych pravidiel Európskej únie navrhol, aby sa zo súčasných obmedzení vylúčili všetky výdavky na obranu presahujúce dve percentá HDP. Scholz chce, aby boli rozpočtové pravidlá flexibilnejšie, čo by umožnilo väčšie investície do vojenských výdavkov. Podľa neho prebiehajú diskusie o európskom financovaní, pričom sám navrhol dodatočnú rozpočtovú rezervu.

Tusk: Prišiel čas na oveľa väčšiu sebaobranu Európy a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu

Poľský premiér Donald Tusk po mimoriadnom stretnutí európskych lídrov v Paríži zdôraznil, že európske krajiny musia výrazne zvýšiť výdavky na obranu a posilniť transatlantické vzťahy. Podľa jeho slov sa všetci účastníci schôdzky zhodli na potrebe užšej spolupráce a väčšej angažovanosti Európy pri stabilizácii situácie v regióne. Odmietol však byť konkrétnejší pre diskrétnu povahu stretnutia, informuje spravodajca TASR.

„Prišiel čas na oveľa väčšiu sebaobranu Európy a výrazné zvýšenie výdavkov na obranu. Je to niečo úplne jasné a nemá nás iritovať, keď nám americkí spojenci hovoria: vydávajte viac na obranu a buďte silnejší,“ uviedol Tusk s tým, že transatlantické vzťahy vstúpili do novej etapy.

EÚ a jej spojenci budú podľa premiéra môcť stabilizovať situáciu v regióne a podporovať Ukrajinu v jej suverenite len ak budú odolní a schopní sa skutočne brániť.

Za historické označil Tusk návrhy, aby výdavky na obranu neboli považované za nadmerné výdavky a spomenul tiež kroky Európskej komisie, ktoré majú umožniť využitie európskych peňazí na budovanie obranyschopnosti. Má ísť o využitie zdrojov, ktoré už existujú, ale doteraz ich nebolo možné využívať na obranné výdavky.

V otázkach sa objavila aj téma mierových rokovaní a bezpečnostných garancií pre Ukrajinu. „Nemôžu byť žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny a o Európe bez Európy,“ povedal premiér a dodal, že spojenci sa budú snažiť hľadať riešenia v znamení jednoty nie len v Európe, ale aj transatlanticky.

Podľa Tuska nemožno dopustiť opakovanie Minských dohôd a Budapeštianskeho memoranda, pri ktorom sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní výmenou za garanciu územnej celistvosti. „Všetky garancie musia byť seriózne, lebo Ukrajina už mala garancie aj od niektorých účastníkov dnešného stretnutia,“pripomenul premiér a dodal, že preferovaný scenár je, aby garancie boli v spolupráci s USA.

„Heslo nášho poľského predsedníctva v Rade EÚ, Bezpečnosť, Európa, sa stalo heslom celej Európy,“ uzavrel poľský líder pred odletom do Varšavy.

Len záruka od USA dokáže Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu, tvrdí Starmer

Britský premiér Keir Starmer tvrdí, že bezpečnostná záruka pre Kyjev zo strany USA je „jediným spôsobom“, akým je možné Rusko odradiť od ďalších útokov na Ukrajinu. Starmer sa takto vyjadril po skončení utorňajšieho mimoriadneho summitu európskych lídrov v Paríži, informuje TASR podľa správ stanice Sky News a denníka The Guardian.

Starmer zároveň zopakoval svoju ochotu zvážiť prítomnosť britských vojakov ako mierových jednotiek na Ukrajine po tom, ako sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom a Kyjev získa bezpečnostné záruky vrátane zmienenej americkej zábezpeky, ktorú označil za nevyhnutnú. „Bezpečnostná záruka USA je jediným spôsobom, ako účinne odradiť Rusko od ďalšieho útoku na Ukrajinu,“ povedal.

Britský premiér dôrazne varoval pred myšlienkou, že začatie mierových rokovaní by mohlo viesť k zníženiu podpory pre Kyjev. Zdôraznil, že túto podporu je naopak potrebné zvýšiť. Ide totiž podľa jeho slov o jediný spôsob, ako zabezpečiť „trvalú a spravodlivú (mierovú) dohodu“, ktorá zaručí suverenitu Ukrajiny.

Starmer pripomenul, že na budúci týždeň pôjde do Washingtonu, aby sa stretol s Donaldom Trumpom a „prediskutoval to, čo považujeme za kľúčové prvky trvalého mieru„. Európska reakcia je podľa jeho slov v počiatočnom štádiu a s americkým prezidentom chce hovoriť aj o nej.

„V tejto chvíli si musíme uvedomiť novú éru, v ktorej sa nachádzame… Je čas, aby sme prevzali zodpovednosť za našu bezpečnosť, za náš kontinent,“ povedal Starmer. Podľa jeho slov nie je „v stávke“ len budúcnosť Ukrajiny, ale aj celej Európy. Európania podľa jeho slov budú musieť zvýšiť výdavky na obranu i pomoc Ukrajine.

V nadchádzajúcich dňoch sa britský premiér chystá hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež dúfa, že po jeho návrate z USA absolvuje ďalšie rozhovory s európskymi spojencami.

Mier na Ukrajine a bezpečnosť Európy sú dve strany rovnakej mince, tvrdí Sanchéz

Pondelňajší mimoriadny summit v Paríži poslúžil kľúčovým európskym lídrom na konzultácie svojich postojov, a preto na ňom neboli prijaté nijaké záväzné rozhodnutia, povedal po stretnutí španielsky premiér Pedro Sánchez. TASR o tom informuje podľa správy denníka The Guardian.

Sánchez podobne ako iní účastníci summitu pripomenul, že boj Ukrajiny proti Rusku má širší význam pre bezpečnosť Európy. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú podľa jeho slov dve strany tej istej mince. Zdôraznil tiež, že Španielsko je pripravené podporovať Ukrajinu, dokým bude vojna prebiehať.

Podobne ako dánska premiérka Mette Frederiksenová varoval pred akýmkoľvek predčasným alebo unáhleným prímerím. Zdôraznil tiež, že akákoľvek mierová dohoda s Ruskom by mala byť spravodlivá a trvalá, aby poslúžila všetkým stranám.

Sánchez trval na tom, že na mierových rokovaniach by mala byť zastúpená Ukrajina a tiež EÚ. Dodal, že v týchto ťažkých časoch „potrebujeme viac Európy, viac Európskej únie“. Zároveň uviedol, že Španielsko je odhodlané splniť cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP, ako požaduje NATO.

Holandský premiér Dick Schoof po summite v Paríži zase uviedol, že Európa si vzala k srdcu odkaz z USA, že musí viac investovať do svojej obrany. Taktiež zdôraznil, že európski lídri sú odhodlaní úzko spolupracovať s USA, aby sa uistili, že akákoľvek mierová dohoda na Ukrajine bude trvalá.

Dánska premiérka Frederiksenová: Rusko teraz ohrozuje celú Európu

Dánska premiérka Mette Frederiksenová v pondelok po summite európskych lídrov v Paríži vyhlásila, že Rusko „teraz ohrozuje celú Európu“. Varovala tiež pred prímerím, ktoré by nebolo trvalé a ktoré by poskytlo Rusku čas na preskupenie síl a útok na Ukrajinu alebo inú európsku krajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a denníka The Guardian.

Frederiksenová tvrdí, že vojna na Ukrajine je o ruských „imperiálnych snoch, o budovaní silnejšieho a väčšieho Ruska, a nemyslím si, že sa na Ukrajine zastavia“.

Dánska premiérka zároveň varovala Spojené štáty pred pokusmi dohodnúť sa na „rýchlom“ prímerí, ktoré by podľa jej slov poskytlo Rusku možnosť „znova sa zmobilizovať, zaútočiť na Ukrajinu alebo inú krajinu v Európe“.

Podľa nej nie je možné dosiahnuť trvalú mierovú dohodu bez účasti Ukrajiny na rokovaniach, informuje The Guardian. Európski lídri by sa podľa slov premiérky mali sústrediť na to, čo môžu urobiť v reakcii na rokovania USA s Ruskom. „Teraz je najdôležitejšie, aby Ukrajinci dostali viac toho, čo potrebujú, aby túto vojnu neprehrali a aby boli v čo najlepšej možnej pozícii,“ povedala dánska premiérka.

Frederiksenová podľa britského denníka zopakovala výzvy na zvýšenie výdavkov na obranu a vojenskú pripravenosť. Tiež povedala, že predtým, než bude možné hovoriť o vyslaní európskych vojakov na Ukrajinu, je potrebné vyjasniť mnoho vecí. Namiesto toho by sa podľa nej mal klásť dôraz na posilnenie pozície Ukrajiny pred rokovaniami.

Dánska premiérka uviedla, že jej vláda je „otvorená“ otázke vyslania vojakov, ale varovala, že kľúčovou otázkou je, či sa Spojené štáty v prípade ich vyslania „postavia na stranu Európy“, píše AFP.

Veľmi presná a určite nie ublížená Fialova reakcia ne neprizvanie Českej republiky na stretnutie

Reakcia českého premiéra Petra Fialu na schôdzku vybraných európskych lídrov v Paríži bola podľa ministra zahraničných vecí ČR Jana Lipavského „veľmi presná a určite nie ublížená„. Neformálnych stretnutí je podľa neho veľa. Podotkol, že Česko sa s výsledkami stretnutia bude musieť detailne zoznámiť a nie je dané, že s nimi bude súhlasiť. Povedal to v pondelok v relácii Interview ČT24, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa predchádzajúceho vyjadrenia Fialu pondelkové stretnutie niektorých európskych lídrov v Paríži nič nevyrieši. Aby bola Európa braná viac vážne, sú podľa neho potrebné konkrétne kroky vrátane revízie Green Dealu či ráznejšieho prístupu k nelegálnej migrácii. To potvrdil aj Lipavský.

„Je potrebné sústrediť sa na reálne problémy. Takmer každý týždeň je nejaké neformálne stretnutie, bola aj neformálne Európska rada. Sám som zvedavý, čo vybraní európski lídri uvedú ako výstup z týchto rokovaní. Na druhej strane, pri hypotetickej otázke, či je ČR pripravená vyslať aj vojenské nasadenie na Ukrajinu, si neviem predstaviť, že by sme sa zapájali do operácií tohto typu, ak by Česko nebolo od začiatku súčasťou rokovaní o týchto veciach. Takže uvidíme, čo nám lídri predstavia,“ komentoval schôdzku Lipavský.

Dodal, že podľa jeho informácií politici rokujú bez mobilov, sami, za zatvorenými dverami. Zdôraznil, že z takýchto schôdzok ani nie sú písomné výstupy. ČR je podľa jeho slov v kontakte s Dánskom a Holandskom, ktoré sa na stretnutí zúčastňujú.

„Uvidíme, čo z Paríža vypadne. Ale to neznamená, že sa okamžite prihlásime, že s tými výsledkami súhlasíme. To si vlastne vôbec neviem predstaviť, bude sa to musieť veľmi detailne posudzovať,“ povedal Lipavský.

Na otázku, nie je reakcia Fialu a súčasný postoj ČR „ublíženecký“, lebo Česko na rokovania pozvané nebolo, Lipavský odpovedal slovom „vôbec“. „Myslím si, že je to jasná správa o tom, čo robí Európu relevantnou a je to téma migrácie aj Green Dealu, aby sme boli dostatočne vnútorne silní a mali sme potom vôľu a silu zvládať aj tie vonkajšie hrozby,“ vysvetlil minister.

Dodal, že Američania nemajú dostatok nástrojov na to, aby mier na Ukrajine vyriešili bez Európy. Zároveň podotkol, že z americkej strany prichádzajú rôzne správy a situácia podľa neho nie je úplne prehľadná.

Lipavský chce debatovať s Blanárom o postoji Slovenska k snahám o mier

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský chce so slovenským rezortným partnerom Jurajom Blanárom, ktorý v utorok navštívi Prahu, hovoriť aj o postoji Slovenska k súčasným snahám o začatie mierových rokovaní, ktoré by mali viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine a postoji Európy. Uviedol to v pondelok v relácii Interview ČT24 s tým, že niektoré európske krajiny vrátane Maďarska možno nebudú chcieť byť súčasťou európskeho riešenia, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Na otázku, čo minister očakáva od Slovenska a či ho vníma ako spojenca alebo ako súputníka Maďarska, ktorého minister zahraničných vecí Péter Szijjártó obvinil európskych lídrov, že chcú zabrániť dohode o konci vojny, Lipavský odpovedal, že sa na to Blanára v utorok opýta.

„Budeme mať pomerne bohatý program, takže určite s ním prediskutujem aj otázku ruskej agresie proti Ukrajine. Budeme hovoriť úplne o všetkom. Máme otvorenú priateľskú komunikáciu na profesionálnej úrovni,“ povedal minister.

Oficiálna návšteva tohto charakteru dáva podľa jeho slov priestor na to, aby dohodli aj technické záležitosti, napríklad dohodu o cezhraničnej spolupráci záchranných zložiek či zmluvu o policajnej spolupráci. „A, samozrejme, dotkneme sa aj tých tém, pri ktorých vieme, že naše vlády majú rozdielne postoje. Hovoríme o tom otvorene, nemá zmysel sa na niečo hrať. Zároveň v tom hľadáme spôsob, ako sa do seba zbytočne nezahryznúť, aby sme na susedských vzťahoch pracovali,“ dodal Lipavský.

Blanár okrem spoločného rokovania absolvuje s Lipavským aj ďalší program. Spoločne si napríklad uctia obete streľby na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej a navštívia tiež Národný pamätník hrdinov heydrichiády, kde si pripomenú Slováka Jozefa Gabčíka a Čecha Jana Kubiša, ktorí uskutočnili atentát na Reinharda Heydricha.

Macron pred summitom vojnových štváčov telefonoval s Trumpom

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok pred mimoriadnym summitom európskych lídrov v Paríži telefonoval s americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Oznámil to podľa agentúr AFP a AP Elyzejský palác, kam medzičasom začali prichádzať pozvaní predstavitelia európskych krajín. Bližšie informácie o telefonáte Macrona a Trumpa kancelária francúzskeho prezidenta nezverejnila.

Na neformálne zasadnutie, ktoré na pondelok zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali pozvánku len niektoré európske krajiny. Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Summit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej Trumpov osobitný vyslanec Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Viaceré nepozvané štáty pondelkové stretnutie kritizovali. Organizátori summitu podľa slovinskej prezidentky Nataše Pircovej Musarovej symbolicky ukazujú svetu, že „ani v rámci EÚ sa so všetkými štátmi nezaobchádza rovnako“. Podľa francúzskeho denníka Le Monde vyjadrili sklamanie pre nepozvanie aj českí a rumunskí predstavitelia. „Popri Poľsku neexistuje krajina, ktorá by bola bližšie k vojne,“ uviedol pre Le Monde zdroj z českej vlády. Kritiku vyjadril aj premiér SR Robert Fico, podľa ktorého takáto schôdzka „nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ“.

Parížsky summit sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.

Slovensko a Maďarsko ako protipól vojnového ťaženia Západu proti Rusku

Predseda vlády SR Robert Fico v pondelok telefonoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom, ktorého sa pýtal najmä na okolnosti dnešného zasadnutia lídrov EÚ a niekoľkých európskych štátov v Paríži.

Fico sa v telefonáte Costu spýtal, prečo ako najvyšší predstaviteľ EÚ prijal pozvanie na stretnutie, „ktoré sa má zaoberať otázkou účasti cudzích vojsk na území Ukrajiny ako bezpečnostnej garancie pre Ukrajinu po ukončení vojnového konfliktu a odmietnutí jej členstva v NATO.“

Premiér SR považuje účasť najvyšších predstaviteľov EÚ na takomto stretnutí bez akéhokoľvek mandátu za udalosť, ktorá „nenapomáha dôvere vo vnútri EÚ.“

EÚ podľa Fica nemá oprávnenie prijímať rozhodnutia o účasti cudzích vojsk na území iného štátu a takýto krok je možný iba na základe rozhodnutia príslušných orgánov OSN alebo na základe bilaterálnych dohôd medzi Ukrajinou a krajinami ochotnými nasadiť vojakov na jej územie. Fico zdôraznil, že bez „akýchkoľvek námietok rešpektuje stretnutie štátov pripravených poslať na Ukrajinu svoje vojská. Ide však o tému, s ktorou nemá EÚ nič spoločné a ani by sa k tejto téme nemala hlásiť.“

Predseda vlády tiež opätovne zdôraznil, že nikdy nebude súhlasiť s členstvom Ukrajiny v NATO, a že SR nevyšle na územie Ukrajiny žiadne ozbrojené sily. Vyzdvihol tiež, že je dlhodobým odporcom pokračovania vojny a pripomenul svoje vyjadrenie z minulosti, že Ukrajina „príde o časť svojho územia, nebude v NATO, jej územie budú kontrolovať cudzie armády“ a budú jej kladené prekážky pri vstupe do EÚ, ktorý SR „bezpodmienečne podporuje.“

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v pondelok vyhlásil, že európski lídri chcú v Paríži zabrániť dosiahnutiu mieru. „Vojnoví priaznivci sa dnes schádzajú v Paríži. Tí, ktorí posledné tri roky nepretržite prilievali olej do ohňa. Tí, ktorí sa posledné tri roky riadili chybnou stratégiou a ktorých politika neustále vytvárala a naďalej vytvára nebezpečenstvo eskalácie vojny,“podčiarkol maďarský minister.

Ako dodal, tieto krajiny v posledných rokoch urážali Trumpa. „Takže dnes sa v Paríži zhromažďujú provojnoví, protitrumpovskí a frustrovaní európski lídri, aby zabránili mierovej dohode na Ukrajine,“ zhrnul Szijjártó.

Zdroj: cas.sk / topky.sk (1), (2) / bleskovky.sk (1), (2) / pluska.sk / YouTube / InfoVojna

Príspevok Skupina najortodoxnejších vojnových štváčov z Európy pozbieraných Macronom do Paríža sa na stretnutí nezhodla na vyslaní vojakov na Ukrajinu po spečatení mierovej dohody s Ruskom a neprišli ani so žiadnymi novými spoločnými nápadmi je zobrazený ako prvý na .

Rokovania ruskej a americkej delegácie, ktoré majú v Saudskej Arábii prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit Trump-Putin, by sa mohli začať v utorok 18. februára 2025.

Začali sa prípravné rokovania na mierové rozhovory medzi Rusmi a Američanmi, prezidenti týchto krajín už spolu telefonovali. Pripomenul to v pondelok vo videozázname zverejnenom na Facebooku predseda maďarskej vlády Viktor Orbán s poznámkou, že mier prinesie aj ekonomické výhody, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Ceny plynu už klesli o desať percent a posilňuje aj forint,“ povedal Orbán, podľa ktorého pri pozitívnom vývoji situácie je len otázkou času, kedy kurz eura klesne pod hranicu 400 forintov za euro.

„Preto sme spustili v uplynulých troch rokoch mierovú misiu, preto sme zotrvali v presadzovaní mieru. Ak to bude takto ďalej pokračovať, tak všetci uvidia, že mier môže priniesť Maďarsku aj ekonomické výhody,“ podčiarkol Orbán.

Rokovania ruskej a americkej delegácie, ktoré majú v Saudskej Arábii prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit Trump-Putin, by sa mohli začať v utorok. S odvolaním sa na americké a ruské médiá o tom v pondelok informovala britská stanica BBC a americká spravodajská televízia CNN.

Avizované stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte Trumpa a Putina. Podľa stanice BBC schôdzka vyvolala veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna

Príspevok Orbán vyhlásil, že prípravy na mierové rozhovory medzi Ruskom a USA odštartovali. Maďarský premiér poznamenal, že mier prinesie ekonomické výhody je zobrazený ako prvý na .

Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) v spolupráci s ďalšími zdravotníckymi organizáciami podala podnet na Európsku komisiu pre diskriminačné uplatňovanie transakčnej dane v zdravotníctve. Podnet sa týka nerovnakého zaobchádzania so zdravotníckymi zariadeniami, keďže niektorí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sú od tejto dane oslobodení, no iní ju musia platiť. TASR o tom informovala ANS.        

„Sektor sa zjednotil, pretože sme stále nedostávali žiadne relevantné odpovede. Ide o diskrimináciu a porušenie hospodárskej súťaže. Predsa nemôže byť niekto v tom istom sektore oslobodený od nejakej povinnosti a druhý nie,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. K podaniu podnetu sa pridali aj ostatné organizácie združené v zdravotníckej sekcii Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.       

Podľa ANS nie je možné, aby štátne nemocnice mali výnimku z transakčnej dane, zatiaľ čo súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a neštátne nemocnice museli túto povinnosť plniť. „Táto prax vytvára nerovnaké podmienky v sektore a môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov,“ upozornila ANS.        

Očakáva rýchlu reakciu Európskej komisie, ktorá v minulosti už riešila podobné prípady nespravodlivého prístupu v zdravotníctve. „Keď sme v minulosti podávali podnet v rámci plánu obnovy, Európska komisia zareagovala veľmi rýchlo. Očakávame, že aj tentoraz sa touto otázkou bude zaoberať bezodkladne,“ dodal Pramuk.        

Novú daň z finančných transakcií schválil parlament vlani na jeseň, zmeny už vtedy kritizovali zástupcovia nemocníc i ambulancií. Zákon je účinný od 1. januára 2025, prvým zdaňovacím obdobím však bude až apríl. Novú daň budú platiť podnikatelia, nevzťahuje sa na bežných občanov. V prípade zdravotníckeho sektora postihne väčšinu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti s výnimkou štátnych príspevkových organizácií. Zástupcovia AZZZ SR o problematike diskutujú aj s ministerstvom zdravotníctva. To už skôr potvrdilo, že rokuje aj s rezortom financií s cieľom nájsť riešenie.

hlavnydennik.sk

Príspevok Nemocnice podali podnet na Slovensko v Bruseli pre diskriminačnú daň je zobrazený ako prvý na .

Konec Mnichovské bezpečnostní konference nemohl zakončit nikdo lépe, než její šéf Christoph Heusgen, který se při závěrečném projevu neudržel a přímo na pódiu se rozplakal a nedokončil závěr svého projevu, prostě odešel z pódia a padl do náruče přátel a manželky, se kterými si poplakal. Amerika totiž prý zradila Evropu a evropští vazalové přišli o ochranu svého páníčka za mořem.

V neděli skončila Mnichovská bezpečnostní konference a její závěry lze označit slovy jako krach, kolaps, zhroucení, destrukce a především konec transatlantického souručenství mezi USA a Evropou, a to symbolicky přesně 80 let po skončení II. sv. války.

Páteční projev amerického viceprezidenta JD Vance zapůsobil na hosty a především jednatele konference jako dýka do zad, jako výstřel zezadu do hlavy [1], jako podkopnutí nohou ve chvíli, kdy Evropa má na krku oprátku ekonomického a s ním spojeného bezpečnostního a politického rozvratu společnosti ve světle nadcházejících voleb, které evropské nacifikované elity již nedokáží vyhrávat, a proto chtějí volby zrušit, případně zakázat pod záminkou výjimečných stavů.

Konec konference nemohl zakončit nikdo lépe, než její šéf Christoph Heusgen, který se při závěrečném projevu neudržel a přímo na pódiu se rozplakal a nedokončil závěr svého projevu, prostě odešel z pódia a padl do náruče přátel a manželky, se kterými si poplakal. Amerika totiž prý zradila Evropu a evropští vazalové přišli o ochranu svého páníčka za mořem.

Najednou nemají už za zády amerického mamuta, najednou stojí proti ruskému medvědovi úplně sami. A je to skvělý pocit, tedy minimálně pro naši redakci, protože 80. let po II. sv. válce se systém Pax Americana oficiálně v Evropě zhroutil. Slzičky šéfa Mnichovské konference to potvrdily, a to je teprve začátek. Po kolapsu trans-atlantického spojení teprve teď nastane ten skutečný rachot. A začne to již koncem tohoto měsíce.

Podle ruských, arabských i amerických [2] médií se horečně připravuje vrcholný summit Vladimira Putina a Donalda Trumpa v Rijádu, kde se podle informací ale nebude jednat o Ukrajině, ale o přátelství obou zemí a o vzájemném respektu a rozdělení sfér vlivu ve světě.

Jinými slovy, v Rijádu se bude dojednávat Jalta 2.0 přesně podle predikce Aeronetu a dojde podle všeho na rozdělení priorit ve světě. Rusko podle všeho zcela přenechá USA celý Blízký východ, k čemuž vlastně již bylo nakročeno, když Rusko nepodrželo v Sýrii Bašára Asada. Rusko zřejmě USA přenechá i Arménii v prostoru Kavkazu, ovšem Gruzie a další postsovětské státy mají zůstat ve sféře vlivu Ruska.

Rusko se zřejmě úplně stáhne z podpory amerických kontinentů, a to hlavně ze Střední a Jižní Ameriky. Naproti tomu Rusko bude požadovat zastavení rozšiřování NATO, neutralitu Ukrajiny a rovněž kontrolu nad zeměmi rovníkové Afriky, odkud se již stahuje francouzská armáda a vyklízí Rusům prostor. Evropa se podle všeho nemá dostat pod kontrolu ani Ruska, ani USA, ale Číny. Globální proces Eurasie již začal v Maďarsku, kde největší čínská automobilka BYD začala budovat největší automobilovou továrnu v Evropě, která má ovládnout úplně celý automobilový trh v EU.

Likvidace Evropy je procesem nové Jalty 2.0 na jejímž konci bude Čína největším hráčem

Příznaky změn sfér vlivu jsou viditelné všude a konceptuálně gramotní je již vidí a pozorují delší dobu. Ukrajina se stala nástrojem globálního prediktora na likvidaci amerického systému Pax Americana v Evropě, aby se otevřela cesta pro nástup Číny v Evropě, která postupně převezme i německé automobilky pod svá křídla, jak začíná už prosakovat [3] na veřejnost. Odchod Američanů z Evropy a hrozba Trumpa velkými cly na evropské podniky, to všechno je součást scénáře, aby se Evropa ekonomicky dostala na dno a byla nucena přijmout realitu a čínský vzestup v Evropě i ve světě jako světové mocnosti.

Trump v podstatě vzal nůž a řízl do evropské ekonomické tepny, přičemž nezapomněl dodat, že ty evropské firmy, které z EU odejdou do USA, budou mít laciné energie a prakticky nulové daně v USA, ale kdo zůstane v EU, ten bude platit při dovozu do USA šílená cla. Evropská ekonomika tak bude buď deindustrializována zelenými magory v Bruselu, anebo dobrovolným odchodem závodů z EU do USA, anebo likvidačními americkými cly, které povedou k položení evropských fabrik.

Odchod americké moci Pax Americana z Evropy otevře cestu neonacistům a fašistům usilujícím o utažení šroubů v EU

Celkem tedy 3 varianty likvidace evropských ekonomik, což konečně i hodně tupým politikům začíná pomalu a těžko docházet, že likvidace evropských ekonomik znamená likvidaci politických partají liberálního ražení. Lidé v Evropě budou volit radikálně-konzervativní strany oslovující tradiční voliče. A tradiční volič je volič konzumu a blahobytu.

Tohle sice zelení kriplové neradi slyší, ale je to zkrátka realita. Tradiční volič nejraději jezdí v naftě a k jídlu má nejraději vepřo, knedlo, zelo, a doma topí uhlím a případně plynem. Odchod USA z Evropy ale otevře volné pole působnosti pro euronacisty a další utahování šroubů proti svobodě slova a občanům. Nedávno jsme to slyšeli od bývalého eurokomisaře Thierry Bretona, který nejen přiznal, že Brusel stojí za zrušením prezidentských voleb v Rumunsku, ale že se postará i o to, aby byly zrušeny výsledky německých voleb, kdyby nedopadly podle představ.

Těmto tradičním voličům totiž nyní Trump otevírá v Evropě pole působnosti, aby vtrhli do ulic a ve volbách svrhli současné neoliberální zezelenalé vlády. Opravdu si někdo z vás myslí, že těm evropským politikům, těm uřvaným frackům z liberálních stran, jde o nějaké ubohé Ukrajince?

Ne, nikdy nešlo o Ukrajinu. Ukrajina se prostě měla stát záminkou k ekonomické likvidaci Ruska pomocí supermasivních sankcí, které by každou jinou zemi opravdu položily a zlikvidovaly. Jenže, sankce Rusko posílily a podle poslední informace Eurostatu prý Rusko za rok 2024 rostlo na HDP o neuvěřitelných 4,1% HDP [4], což je jeden z největších růstů HDP na světě.

Šéfka AfD vyzvala ke zrušení protiruských sankcí

Byl to největší růst Ruska od roku 2021 a tento růst zajistily zejména vysoké ceny ropy, plynu a surovin ve světě, především v EU, kam Rusko v roce 2024 přes země třetího světa vyvezlo rekordní objemy surovin. A to díky sankcím uvaleným na Rusko, díky čemuž ceny na trzích vzrostly, ale nejvíce pro zákazníky v Evropě, kde kromě vysokých cen od překupníků ruského plynu a ropy velkou roli hráli i zelení kriplové z Brusele, protože ceny byly zvýšeny rovněž o emisní povolenky.

Není proto divu, že šéfka německé AfD Alice Weidel v rozhovoru pro Build uvedla, že její strana bude usilovat o zrušení sankcí na Rusko, protože ty sankce způsobily nekonkurenceschopnost německého průmyslu a vysoké ceny energií, nejen plynu a ropy, ale i elektřiny, a to v důsledku odchodu velkých průmyslových podniků od spalování plynu k elektřině. A obrovská poptávka podniků po silové elektřině vedla tady v Německu k obrovskému nárůstu cen elektřiny, protože teď se o tu elektřinu přetahují největší německé průmyslové podniky a vedle toho se o ni přetahují i německé domácnosti.

V Mnichově tekly slzy euronacistů kvůli tomu, že USA rezignovaly na válečné tažení do Ruska

Zatímco dříve celý německý těžký průmysl poháněly plynové pece ve slévárnách a fabrikách, tak dnes poté, co fabriky přešly z kdysi levného ruského plynu na elektrické obloukové a indukční tavné pece, tak je na trhu akutní nedostatek elektřiny, který se kompenzuje obrovskými dodávkami z ČR od ČEZu, což ale pro změnu vede k obrovskému zvyšování cen elektřiny i pro české odběratele.

A do toho ještě zelení kriplové chtějí od roku 2027 uvalit emisní povolenky i na elektřinu pro domácnosti v celé EU [5]. Pryč z EU! Včera bylo pozdě! Prostě trumpizace Evropy vede k rozpadu Euroreichu, ale ještě než k tomu dojde, tak se evropské bestie pokusí na vlastní pěst a triko prodloužit válku na Ukrajině, bez peněz a bez asistence USA.

Počítají s tím v naději, že když by vypukla válka s Ruskem, zastavily by se v EU všechny volby, vyhlásily by se výjimečné a posléze válečné stavy, orgány by pozatýkaly opozici, odpůrce války a v naději na III. sv. válku a vynucenou účast USA v ní by se evropské nacistické elity pokusily zničit Rusko ve válečném konfliktu, který by spálil naši civilizaci na popel.

Všimněte si, že zatímco JD Vance mluvil [6] v pátek v Mnichové o svobodě slova, o demokracii a o nutnosti zastavení války na Ukrajině a o míru, tak v neděli na tiskovce nejvyšší činitel konference se nervově zhroutil a rozplakal se na ramena svých kolegů za to, že USA zradily evropské nacisty a nechtějí s nimi jít do války proti Rusku. To je totiž ten jediný závěr té konference. Řev a pláč neonacistů, že USA je nepodpoří v agresi a pochodu na Moskvu! Taková je děsivá realita! Pláč válečných jestřábů v Mnichově je jako rajská hudba.

-VK-

Šéfredaktor AE News

Príspevok Šéf Mnichovské bezpečnostní konference se rozplakal na pódiu a nedokončil závěrečný projev kvůli emocionálnímu kolapsu je zobrazený ako prvý na .

„Nereálny nápad Európskej komisie hádže polená pod nohy všetkým výrobcom kotlov a kachlí v Česku i v celej Európe. Navrhnuté parametre popierajú samotné fyzikálne zákony a sú často nesplniteľné,“ vyjadril sa k návrhu komisie Vladimír Stupavský z asociácie Česká peleta, ktorá zastupuje aj viaceré slovenské firmy.

Asociácia podnikov kúrenárskej techniky v susednej Českej republike vydala začiatkom februára stanovisko, podľa ktorého by zavedenie novej smernice o ekodizajne pre lokálne vykurovacie spotrebiče na tuhé palivá ohrozilo celý český priemysel spojený s vykurovaním biomasou.

Stanú sa kotly či kachle pre ľudí už onedlho luxusom? Kachliarom, a to nielen tým na Slovensku, sa nepozdáva návrh na sprísnenie emisných limitov pri viacerých vykurovacích zariadeniach na tuhé palivo z pera Európskej komisie (EK). Varujú pred obrovskými nákladmi pre výrobcov, pred likvidáciou firiem či pred tým, že domácnosti si nebudú môcť dovoliť kúpiť spotrebič, ktorý bude nové normy spĺňať.

Asociácia podnikov kúrenárskej techniky v susednej Českej republike vydala začiatkom februára stanovisko, podľa ktorého by zavedenie novej smernice o ekodizajne pre lokálne vykurovacie spotrebiče na tuhé palivá ohrozilo celý český priemysel spojený s vykurovaním biomasou.

Zmeny by však nespôsobili problémy iba u našich západných susedov. „Podľa našich analýz je v súčasnosti na českom trhu necelých päť percent výrobkov, ktoré by mohli po úpravách v relatívne krátkom čase plniť všetky navrhované požiadavky, na trhu Európskej únie (EÚ) ich bude menej ako 10 percent. Ide však o cenovo extrémne drahé zariadenia, ktoré nie sú dostupné pre bežných občanov,“ napísal prezident asociácie Zdeněk Lyčka.

To by znamenalo, že väčšina v súčasnosti používaných vykurovacích zariadení by nové požiadavky nedokázala splniť. Ceny nových spotrebičov by podľa Lyčku narástli o niekoľko desiatok percent a pri lokálnych ohrievačoch by narástli na dvojnásobok. „V dôsledku toho by podľa odhadu asociácie po zavedení týchto požiadaviek v roku 2027 poklesol trh so spaľovacími zdrojmi na pevné palivá o viac ako 80 percent, čo by nepochybne viedlo ku krachu významnej časti malých a stredných podnikov z odboru,“ dodáva šéf asociácie, ktorá v Česku združuje výrobcov kotlov, kozubov a ohrievačov.

Výrobcovia a predajcovia zariadení na drevené palivá u našich susedov zachádzajú v kritike ešte ďalej.„Nereálny nápad Európskej komisie hádže polená pod nohy všetkým výrobcom kotlov a kachlí v Česku i v celej Európe. Navrhnuté parametre popierajú samotné fyzikálne zákony a sú často nesplniteľné,“ vyjadril sa k návrhu komisie Vladimír Stupavský z asociácie Česká peleta, ktorá zastupuje aj viaceré slovenské firmy.

Podľa českých výrobcov by návrh vyradil z prevádzky 90 percent produktov, ktoré sú aktuálne dostupné na trhu. Podobný scenár by sa mohol udiať aj u nás. „Čo sa týka Českej republiky, to isté je aj na Slovensku. „Máme podobné podnebie aj návyky, podobný je aj trh. Neovplyvní to iba Česko, ale aj Slovensko a iné okolité krajiny EÚ,“ povedal pre Pravdu Jozef Bitala z Komory kachliarov, kozubárov a kominárov SR.

Ekologický ekonóm Juraj Melichár z občianskeho združenia Priatelia Zeme, naopak, považuje návrh pracovného materiálu z dielne EK za dobrý. Odborník hovorí, že komisia sa takýmto spôsobom pokúša zlepšiť kvalitu ovzdušia a zmierniť tak dopady nesprávneho kúrenia na naše zdravie aj peňaženky.

Ministerstvo hospodárstva už za Slovenskú republiku pripravovalo k návrhu EK nesúhlasné stanovisko.„Očakáva sa, že daný návrh zo strany EK sa bude meniť. Doteraz navrhované požiadavky by viedli jednak k zvýšeným nákladom pre výrobné podniky, negatívne by vplývali na trh s danými zariadeniami a v neposlednom rade by zasiahli aj ľudí, ktorí drevom alebo biomasou kúria,“ priblížila pre Pravdu hovorkyňa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry Zuzana Valentová.

Čoho sa návrh týka?

EK mala pôvodne o návrhu s členskými krajinami únie rokovať v stredu (12. 2.) no stretnutie napokon odložili. Hovorkyňa komisie Anna-Kaisa Itkonenová v tejto súvislosti upozornila, že rozhovory s výrobcami týchto zariadení sa iba začínajú. „Komisia nenavrhla nové požiadavky na kachle a kotly. Smernica o ekodizajne predpokladá revíziu existujúcich opatrení pre kachle a kotly na tuhé palivá a teraz sme na začiatku konzultácií s výrobcami a ďalšími zúčastnenými stranami,“ zdôraznila Itkonenová s tým, že komisia zatiaľ v tejto veci nezaujala konečné stanovisko, a pripomenula tiež, že členské štáty budú o opatrení hlasovať. Na prijatie zmien je potrebná jednoduchá väčšina.

Podľa českých výrobcov kotlov a kachieľ sa má nová regulácia týkať kotlov s tepelným výkonom do 1 000 kilowattov a tiež lokálnych zariadení s výkonom do 50 kilowattov. EK zdôrazňuje, že účelom zmien má byť zníženie emisií škodlivých látok, ktoré znečisťujú ovzdušie. Smernica o ekodizajne okrem výrazného sprísnenia limitov pevných častíc znižuje aj emisné limity oxidu uhoľnatého a tiež oxidov dusíka. Hovorca najväčšieho dodávateľa energií na Slovensku SPP Milan Vanga zdôrazňuje, že legislatíva sa týka zariadení, čo spaľujú tuhé palivá, ktoré sú využívané najmä na vykurovanie rodinných domov.

„Sprísnenie legislatívy sa pravdepodobne týka snahy o zníženie emisií mikročastíc tuhých znečisťujúcich látok. Tie vznikajú vo významných množstvách pri spaľovaní tuhých palív (vrátane dreva) v domácnostiach, a konkrétne aj na Slovensku sú častice PM 10 a PM 2,5 (emitované domácnosťami spaľujúcimi drevo) zásadným spôsobom zodpovedné za zlú kvalitu ovzdušia,“ zhrnul pre Pravdu Vanga. 

Na vysvetlenie – ide o tuhé častice menšie ako 10 či 2,5 mikrometra, ktoré vznikajú pri spaľovaní tuhých palív. Tieto mikročastice sa môžu dostať do pľúc človeka a spôsobiť zdravotné problémy. Vanga v tomto kontexte pripomína, že v oblastiach, v ktorých domácnosti využívajú na kúrenie moderné plynové kondenzačné kotly, je lokálna kvalita ovzdušia veľmi dobrá.

Melichár zo združenia Priatelia Zeme pre Pravdu špecifikuje, čoho sa návrh komisie týka či netýka.

„Mediálny rozruch vyvolalo najmä to, že kotly na drevo a pelety by mali mať automatickú kontrolu spaľovania, prívodu vzduchu, senzory a možnosť pripojenia na termostat. Nevzťahuje sa to však na murované pece, kachľové pece, tradičné kozuby alebo napríklad vonkajšie kozuby, ktoré majú z toho výnimku. Na chatkách bez elektrickej prípojky si tak ľudia budú môcť aj naďalej užívať sálavé teplo z kozuba alebo zo sporáka,“ priblížil expert.

Spor o ekológiu

Cech kachliarov však v rámci pripomienok k návrhu EK, ktoré adresoval ministerstvu hospodárstva, zdôrazňuje, že po zavedení legislatívy by si domácnosti nemohli dovoliť kúpiť nové vykurovacie spotrebiče. Podľa výrobcov týchto zariadení by to mohlo spôsobiť, že si ľudia nechajú staré zariadenia, čo v konečnom dôsledku povedie k zvýšeniu emisií a zhoršeniu kvality ovzdušia.

V rovnakom duchu argumentuje aj Lyčka z českej Asociácie podnikov kúrenárskej techniky. „Zamedzenie dostupnosti cenovo prijateľných spotrebičov na biomasu na trhu od navrhovaného dátumu 1. 7. 2027 by neznamenalo zlepšenie stavu životného prostredia tým, že by dosluhujúce zdroje tepla boli nahrádzané modernými, ale neúmerne drahými novými zdrojmi. Naopak, dochádzalo by k postupnému zhoršovaniu stavu ovzdušia, pretože by sa predlžovala životnosť dosluhujúcich zdrojov ich ustavičnými opravami, čo by nepochybne viedlo k narastaniu emisií škodlivín zo sektora vykurovania domácností,“ píše šéf asociácie.

Bitala z komory kachliarov doplnil, že niektoré vykurovacie zariadenia na tuhé palivo, napríklad kachľové pece, sú absolútnou špičkou v emisiách. „Ako príklad uvediem, že originálna tradičná kachľová pec má systém vykurovania, pri ktorom do nej stačí naložiť 10 kilogramov dreva, čo postačuje na to, aby sa zohriala a následne vydávala akumulované teplo. To sa drží napríklad jeden či dva dni bez potreby ďalšieho prikladania dreva,“ približuje odborník.

Lyčka z asociácie, ktorá združuje podniky zaoberajúce sa výrobou a predajom kúrenárskej techniky, dodáva, že za posledných 10 rokov došlo vďaka inováciám a výmene starých kotlov k rapídnemu zníženiu emisií. Aktuálne platná legislatíva je preto podľa neho dostačujúca.

Ekologický ekonóm Melichár však hovorí, že zo strany výrobcov a predajcov týchto zariadení ide o priemyselnú loby. Tieto firmy podľa neho vyvolávajú viac rozruchu, ako skutočne treba. „Slovenskí výrobcovia kotlov už dávno ponúkajú aj tie s automatickou kontrolou spaľovania. Predpokladám, že skôr rozšíria ich ponuku. Predajcovia budú musieť zabezpečiť náhradné dielce, čo je však veľmi dobré pre šetrné domácnosti, ktoré sa o svoje kotly starajú a chcú si ich lepšie opravovať,“ dodal odborník s tým, že nové zariadenia by bolo možné ľahšie opraviť aj desať rokov po ich kúpe.

Melichár taktiež pripomína, že prísnejšia regulácia by mohla znížiť znečistenie ovzdušia na Slovensku, ktoré podľa odhadov u nás spôsobuje až 5-tisíc predčasných úmrtí ročne. Nesprávne vykurovanie môže spôsobovať napríklad respiračné či srdcovo-cievne ochorenia.

Bude kúrenie drahšie?

V hre však nie je len produkcia emisií, ale aj peňaženky domácností, ktorých by sa zmeny podľa odborníkov z praxe mali dotknúť. Výrobcovia tepelných zariadení upozorňujú, že produkty, ktoré by spĺňali prísne normy, sú pre bežných ľudí cenovo nedosiahnuteľné.

Nemecké priemyselné združenie pre domáce vykurovacie technológie HKI upozorňuje, že rastúce náklady na spotrebiče prehlbujú tepelnú chudobu. Združenie sa pritom odvoláva na štatistiky Eurostatu, podľa ktorých až 41,4 milióna Európanov nedokázalo dostatočne vykúriť svoje domovy. V priebehu posledných rokov pritom tieto čísla rastú.

Cech kachliarov okrem toho zdôrazňuje, že spotrebiče na tuhé palivo sú jediným zdrojom vykurovania, ktorý dokáže fungovať aj bez elektrickej energie. Domácnostiam tak zabezpečujú nezávislosť v prípade výpadku elektrickej energie či v krízových situáciách.

Melichár zo združenia Priatelia Zeme však upokojuje vášne a hovorí, že domácnosti budú môcť kúriť rovnako ako doteraz. Zmení sa podľa neho iba to, že nákup nových spotrebičov bude drahší, no zároveň sa ušetria náklady pri samotnom kúrení, ako aj pľúca a zdravie ľudí.

„Navyše si ľudia môžu požiadať o dotáciu z programu Zelená domácnostiam na nákup kotla, tepelného čerpadla, solárneho systému alebo fotovoltaiky. Program Zelená solidarita zasa poskytuje až 90 percent dotácie pre domácnosti s nižšími príjmami na nákup kotla a využívanie slnečnej energie na zníženie účtov za energie,“ uzatvoril odborník na klímu a dodal, že kotly s automatickou kontrolou spaľovania by mali ľuďom ušetriť peniaze za drevo a pelety.



Zdroj: pravda.sk

Príspevok Stane sa z kúrenia drevom luxus? Brusel chystá likvidačný zákon, varujú kachliari je zobrazený ako prvý na .

Súdružským pokrikom sa k nim prihlásila aj nová totalitná antidemokratická posila v PS – Ivan Korčok, ktorý blúzni, že „celá Európa je na nohách, lebo hrozí naše vynechanie z rokovaní o Ukrajine“ a obviňuje Ficovu vládu, že ťahá Slovensko opačným smerom. „Meloniová, Orbán a Fico sú v EÚ jedinými spojencami Trumpa,“ reaguje exriaditeľ kontrarozviedky SIS Tóth na „krik progresívnych internacionalistov na domácej aj európskej scéne“ a dodáva, že „zahraničná a obranná politika Elyzejského paláca vyzerá, akoby v ňom úradovali Joe Biden s Kamalou Harris“

Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok 17. februára 2025 stretávajú v Paríži na mimoriadnom summite so zámerom prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. 

Lídri viacerých európskych krajín sa v pondelok stretávajú v Paríži na mimoriadnom summite so zámerom prerokovať plány amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine.

Elyzejský palác vo vyhlásení oznámil, že začiatok stretnutia je naplánovaný na 16.00 h SEČ.

Neformálne zasadnutie zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron a pozvánku dostali len niektoré európske krajiny. Na stretnutí by sa mali zúčastniť lídri Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupuje pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomní budú aj predseda Európskej rady António Costa, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Viaceré nepozvané krajiny v pondelok skritizovali stretnutie. Organizátori parížskeho summitu podľa slovinskej prezidentky Nataše Pircovej Musarovej symbolicky ukazujú svetu, že „ani v rámci EÚ sa so všetkými štátmi nezaobchádza rovnako“.

Podľa francúzskeho denníka La Monde vyjadrili sklamanie pre nepozvanie na summit aj českí a rumunskí predstavitelia. „Popri Poľsku neexistuje krajina, ktorá by bola bližšie k vojne,“ uviedol pre Le Monde zdroj z českej vlády.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó počas pracovnej cesty v Kazachstane vyhlásil, že európski lídri chcú v Paríži zabrániť dosiahnutiu mieru. „Vojnoví priaznivci sa dnes schádzajú v Paríži. Tí, ktorí posledné tri roky nepretržite prilievali olej do ohňa. Tí, ktorí sa posledné tri roky riadili chybnou stratégiou a ktorých politika neustále vytvárala a naďalej vytvára nebezpečenstvo eskalácie vojny,“ podčiarkol maďarský minister.

Ako dodal, tieto krajiny v posledných rokoch urážali Trumpa. „Takže dnes sa v Paríži zhromažďujú provojnoví, protitrumpovskí a frustrovaní európski lídri, aby zabránili mierovej dohode na Ukrajine,“ zhrnul Szijjártó.

Szijjártó vyjadril nádej, že americko-ruské rokovania budú úspešné, a že na Ukrajine bude čím skôr mier. Podotkol však, že treba tiež vidieť, že tí, ktorí nechcú mier, sa aktivizovali v Európe.

https://www.facebook.com/plugins/video.php?height=314&href=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fszijjarto.peter.official%2Fvideos%2F1828043857960307%2F&show_text=false&width=560&t=0

Macron stretnutie zorganizoval s cieľom iniciovať konzultácie o situácii na Ukrajine a výzvach pre bezpečnosť v Európe, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. Podľa EK a Paríža je možné, že neformálne diskusie budú pokračovať v ďalších formátoch s cieľom spojiť všetkých partnerov, ktorí majú záujem o mier a bezpečnosť v Európe.

Summit bol dohodnutý v krátkom čase počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie v Nemecku. Na nej osobitný vyslanec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg zaskočil Európu vyhlásením, že na rozhovoroch o ukončení rusko-ukrajinskej vojny nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Krajiny EÚ a Ukrajiny sa podľa agentúry DPA obávajú, že Spojené štáty a Rusko sa budú snažiť o mierové riešenie na bilaterálnej úrovni. Trump nedávno hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a podľa svojich slov je odhodlaný ukončiť takmer tri roky trvajúcu vojnu.

Európski lídri v Paríži budú tiež pravdepodobne rokovať o širšej stratégii vo vzťahu k novej administratíve USA po sérii požiadaviek a kritiky zo strany Washingtonu.

Parížske stretnutie sa uskutočňuje v rovnakom týždni, keď sa majú šéf americkej diplomacie Marco Rubio, osobitný vyslanec USA pre Blízky východ Steve Witkoff a poradca pre národnú bezpečnosť Mike Waltz stretnúť s ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii. Za rokovacím stolom nebudú ani zástupcovia Ukrajiny, ani Európania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým v televízii povedal, že nebude akceptovať žiadne mierové riešenie, na ktorom by sa Ukrajina nezúčastnila.

Európska únia zažila v súvislosti s vojnou Ukrajinou mnoho zásadných momentov. Nasledujúce dni a týždne však podľa portálu Politico môžu určiť nielen budúcnosť vojny na Ukrajiny, ale aj postavenie eurobloku ako mocnosti na svetovej scéne.

Militantný rusofób, sluha globalistov, vojnový štváč, odporca iných názorov, slobody a demokracie, exminister zahraničných vecí SR, neúspešný prezidentský kandidát a člen predsedníctva PS Ivan Korčok označil dnešné stretnutie lídrov EÚ v Paríži za snahu zabrániť novodobému Mníchovu.

„Vyzývam vládu, aby sa jasne vyjadrila, či stojí na strane Európy a aj bezpečnosti Slovenska, alebo bude tlieskať, keď sa rozhoduje o nás bez nás,“ napísal.

„Celá Európa je doslova na nohách, lebo hrozí naše vynechanie z rokovaní o Ukrajine. Iba Slovensko kráča opačným smerom, keďže podľa Tibora Gašpara je dobre, že EÚ nebude za rokovacím stolom, lebo by zabránila mierovému riešeniu. Niet väčšieho dôkazu o tom, že politici Smeru nás ťahajú von z EÚ. My už nechceme byť ani pri stole, kde sa rozhoduje o nás. Toto je zrada Slovenska,“ dodal Korčok.

Prezident USA Donald Trump sa minulý týždeň dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na začatí mierových rokovaní o Ukrajine. Americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg následne v sobotu 15. februára 2025 povedal, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole.

„Nie je reálne, aby sa rokovaní o mieri na Ukrajine zúčastnili európski lídri,“ vyhlásil Trumpov osobitný vyslanec.

„Hovorím vám to celkom úprimne,“ povedal Keith Kellogg na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu pre televíznu stanicu CBS povedal, že Ukrajina a Európa by mali byť zapojené do mierových rokovaní o konci ruskej vojny na Ukrajine. Toto vyjadrenie prišlo v reakcii na obavy z možnej organizácie bilaterálnych rokovaní len medzi Spojenými štátmi a Ruskom.

„Pokiaľ to budú skutočné rokovania, a tak ďaleko ešte nie sme, ale ak by sa to stalo, Ukrajina do nich musí byť zapojená, pretože oni boli napadnutí,“ uviedol Rubio.

„Európania budú musieť byť súčasťou, pretože uvalili na (ruského prezidenta Vladimira) Putina a Rusko sankcie a taktiež prispeli k týmto snahám,“ dodal šéf americkej diplomacie.

Počas nadchádzajúcich dní sa Rubio spoločne s osobitným vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom a poradcom pre národnú bezpečnosť Mikeom Waltzom stretne v Saudskej Arábii s vysokopostaveným zástupcom Ruska, s ktorým budú rokovať o konci vojny na Ukrajine. Saudská Arábia sa podujala hostiť aj stretnutie prezidentov Ruska a Spojených štátov.

Americký minister zahraničných vecí pre CBS nepovedal, kto bude zástupcom ruskej delegácie ani kde sa stretnutie uskutoční.

Na rokovaní nebudú prítomní zástupcovia Ukrajiny ani žiadneho európskeho štátu či Európskej únie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v minulosti oznámil, že neprijme mierové riešenie, na ktorom sa jeho krajina nepodieľala.

Rubio zdôraznil, že po počiatočných rozhovoroch musia nasledovať činy. „Najbližších niekoľko týždňov a dní rozhodne, či to je vážne, alebo nie,“ dodal.

Médiá píšu, že rokovania v Saudskej Arábii by sa mohol zúčastniť ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Do úvahy prichádza aj účasť poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova a riaditeľa Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergeja Naryškina.

Na utorkovom stretnutí americkej a ruskej delegácie v Saudskej Arábii sa zúčastnia aj ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov. Túto správu v pondelok potvrdil Kremeľ. Cieľom stretnutia je prediskutovať možnú dohodu o ukončení vojny na Ukrajine a pripraviť summit prezidentov USA a Ruska.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Lavrov a Ušakov priletia do Rijádu ešte v priebehu pondelka. Rozhovory budú podľa neho zamerané predovšetkým na „obnovenie celej škály americko-ruských vzťahov“, ako aj Ukrajinu a prípravu stretnutia lídrov oboch krajín. Dotknúť by sa chceli aj aktuálnej situácie na Blízkom východe.

Avizované stretnutie sa udeje necelý týždeň po telefonáte amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina. 

Avizované stretnutie zástupcov USA a Ruska vyvolalo veľké znepokojenie ukrajinskej vlády, ale aj jej militantných spojencov zo Západu, ktorí sa obávajú americko-ruskej dohody uzavretej bez Ukrajiny a Európy.

V Saudskej Arábii je teraz na pracovnej návšteve aj delegácia ukrajinskej vlády. Informovala o tom ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková, ktorá dodala, že v najbližších dňoch sa uskutočnia desiatky stretnutí s cieľom pripraviť návštevu prezidenta Volodymyra Zelenského v Saudskej Arábii.

Nemenovaný ukrajinský vládny zdroj pre BBC povedal, že ukrajinská delegácia nebola pozvaná a neposiela svojich zástupcov na plánované rokovania do Saudskej Arábie.

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom by sa mohol stretnúť už čoskoro. Dodal, že verí, že Putin skutočne chce zastaviť boje na Ukrajine.

V členských štátoch EÚ sú len traja lídri, schopní nielen domácemu publiku, ale aj od reality odtrhnutým progresívnym internacionalistom v Bruseli a ďalších centrách moci jasne povedať, že zmysluplnú, funkčnú a proti krízam odolnú bezpečnostnú architektúru Európy nie je možné budovať bez Ruska. Traja lídri, zoradení podľa veľkosti štátov, sa volajú Giorgia Meloni, Viktor Orbán a Robert Fico,“ konštatoval bývalý novinár a niekdajší šéf kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom príspevku zverejnenom na sociálnej sieti:

Krik progresívnych internacionalistov na domácej aj európskej scéne na tému neprizvania Ukrajiny k rokovaniu o podmienkach mieru je hoaxom kontinentálnych rozmerov. Donald Trump jasne povedal, že bude diskutovať Volodymyrom Zelenským, no na rozdiel od nerealisticky uvažujúcich politikov a tlačových orgánov Európy chce racionálne rokovať aj s Vladimirom Putinom.

Prekážkou mieru zjavne nebudú ani Rusko, ani USA. Prvotné reakcie naznačujú, že situáciu chcú komplikovať Kyjev a militantne naladení progresívni internacionalisti v Londýne, Paríži, Berlíne, Varšave, Bruseli a v niektorých ďalších európskych hlavných mestách.

Ruku na srdce. V členských štátoch EÚ sú len traja lídri, schopní nielen domácemu publiku, ale aj od reality odtrhnutým progresívnym internacionalistom v Bruseli a ďalších centrách moci jasne povedať, že zmysluplnú, funkčnú a proti krízam odolnú bezpečnostnú architektúru Európy nie je možné budovať bez Ruska. Traja lídri, zoradení podľa veľkosti štátov, sa volajú Giorgia Meloni, Viktor Orbán a Robert Fico.

Znova ruku na srdce. Meloni, Orbán a Fico nemajú dostatok síl na to, aby dokázali otočiť kormidlom celého kontinentu s azimutom nastaveným smerom k racionálnemu geopolitickému uvažovaniu. Čiastočne dobrou správou je okolnosť, že neochota Donalda Trumpa ďalej financovať vojnu a svalnaté predstavy európskych progresívnych internacionalistov jednoducho prinúti Londýn, Paríž, Berlín, Varšavu, Brusel, ale aj Kyjev aspoň čiastočne akceptovať nezlučiteľnosť ich snov s geopolitickou realitou.

Vidieť musíme aj zlé správy. Voľby vo Francúzsku viedli k sprisahaniu progresívnych fanatikov s časťou ľavice, výsledkom čoho je zahraničná a obranná politika Elyzejského paláca, akoby v ňom úradovali Joe Biden s Kamalou Harris. V Nemecku sa schyľuje k voľbám. Existuje rozumný predpoklad, že vyhrá CDU a AfD dosiahne historicky najlepší výsledok. CDU/CSU však nemusí odolať pokušeniu sprisahať sa proti AfD s progresívnymi socialistami, úplne pojašenými zelenými alebo geopoliticky dezorientovanými slobodnými. Pozrime sa do Rakúska, aj tam robia všetko pre to, aby sa hlasy zdravého rozumu nedostali k výkonnej moci. A nezabúdajme na Holandsko, kde síce Geert Wilders vyhral voľby, ale na úrovniach EÚ a NATO neponúka Amsterdam nič inšpiratívne.

Až keď všetci Európania definitívne pochopia, že kým je Donald Trump pri moci, nebude posielať nielen peniaze, ale ani vojakov na Starý kontinent, aby si vyriešili spory s Ruskom, môže nastať kvalitatívna zmena. To nejaký čas potrvá, a preto by sme mali urobiť všetko pre to, aby sa na Slovensku nepredrali progresívni internacionalisti a Švejkovi fanatici k moci. Realizmus budeme totiž ešte veľmi potrebovať.

infovojna

Príspevok „Lídri EÚ v Paríži chcú zabrániť mieru na Ukrajine,“ komentuje šéf rezortu maďarskej diplomacie Szijjártó stretnutie „sebranky“ najmilitantnejších vojnových štváčov z Európy zvolané francúzskym prezidentom Macronom… je zobrazený ako prvý na .

Prezident USA Donald Trump sa minulý týždeň dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na začatí mierových rokovaní o Ukrajine. Americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg následne v sobotu 15. februára 2025 povedal, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole.

Francúzsko v nedeľu (16. 2.) potvrdilo, že v pondelok bude hostiť summit európskych lídrov týkajúci sa riešenia vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti.

Summit sa uskutoční v reakcii na vyjadrenia amerických predstaviteľov, že Európa by sa na mierových rokovaniach o ozbrojenom konflikte medzi Ukrajinou a Ruskom nemala zúčastniť. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a AFP.

Francúzky prezident Emmanuel Macron „zvolá hlavné európske krajiny, aby diskutovali o európskej bezpečnosti,“ povedal francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot pre rozhlasovú stanicu France Inter. Nespresnil však, aké konkrétne krajiny sa na schôdzke zúčastnia.

Predmetom summitu bude údajne zistiť, akú okamžitú pomoc možno poskytnúť Ukrajine, akú konkrétnu úlohu môže Európa zohrať pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Kyjev a tiež ako posilniť kolektívnu bezpečnosť Európy, píše Reuters.

Ešte pred oficiálnym potvrdením zo strany Francúzska informovalo o neformálnom summite v Paríži viacero predstaviteľov, vrátane poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sikorského. AFP s odvolaním na svoje zdroje v sobotu uviedla, že sa na ňom zúčastní aj britský premiér Keir Starmer.

Podľa zdrojov agentúry Reuters dostalo pozvánky na stretnutie okrem Spojeného kráľovstva a Poľska minimálne aj Nemecko, Taliansko a Dánsko, ktoré by tam malo zastupovať aj ostatné škandinávske a tiež pobaltské krajiny.

Prezident USA Donald Trump sa minulý ýždeň dohodol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na začatí mierových rokovaní o Ukrajine. Americký osobitný vyslanec pre Rusko a Ukrajinu Keith Kellogg následne v sobotu 15. februára 2025 povedal, že Európa nebude mať miesto pri rokovacom stole.

„Nie je reálne, aby sa rokovaní o mieri na Ukrajine zúčastnili európski lídri,“ vyhlásil Trumpov osobitný vyslanec..

„Hovorím vám to celkom úprimne,“ povedal Keith Kellogg na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.

„Niektoré [ústupky] sú nereálne, aby ste očakávali, kam by ste chceli ísť, ale je to územné. Mohlo by ísť o záväzok odmietnutia použitia sily, zrieknutie sa použitia sily do budúcnosti,“povedal Kellogg.

„A mojim európskym priateľom by som odkázal: „Zapojte sa do diskusie nie tým, že sa budete sťažovať, či by ste mali alebo nemali byť pri stole, ale tým, že prídete s konkrétnymi návrhmi, nápadmi a zvýšite výdavky na obranu.“

Dohoda sa podľa Kellogga očakáva v priebehu týždňov a mesiacov.

Americký denník The Wall Street Journal (WSJ) v januári informoval, že Trump poveril Kellogga, aby do 100 dní načrtol riešenie konfliktu na Ukrajine. Americký prezident zároveň varoval pred novými sankciami, ak Rusko odmietne bližšie nešpecifikovaný plán, ale zdôraznil, že „nechce ublížiť Rusku“.

„Musíte nám dať trochu priestoru a času, ale keď to hovorím, nehovorím o šiestich mesiacoch, ale o dňoch a týždňoch,“ predpovedal Kellogg, ktorého citovala televízia CNBC, a dodal, že je ‚za Trumpov čas‘.

„Dnes vás požiada, aby ste urobili túto prácu, a zajtra bude chcieť vedieť, prečo to nie je vyriešené,“ zdôraznil Kellogg.

Zdroj: spravy.stvr.sk / sme.sk / theguardian.com / rt.com (1), (2) / InfoVojna

Príspevok Trumpov osobitný vyslanec Kellogg ukázal Európe, kde sú dvere a jej vojnovým štváčom odkázal, že „nie je reálne, aby sa rokovaní o mieri na Ukrajine zúčastnili európski lídri!“ Rothschildov agent Macron chce napriek tvrdej realite, ktorej čelí on a ďalší vojnoví štváči, hostiť summit európskych lídrov týkajúci sa riešenia vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti je zobrazený ako prvý na .

Maďarský líder neverí, že blok vie správne reagovať na americké hrozby

Maďarský premiér Viktor Orbán si naďalej zachováva svoj pevný postoj voči súčasnej politike EÚ. Podľa maďarského lídra sa blok správa zoči-voči nedávnym hrozbám USA zbabelo. Verí, že Európa by mala ísť suverénnejšou cestou a čeliť aktuálnym zmenám vlastnou hospodárskou politikou, schopnou garantovať strategické záujmy bloku. Orbán je však skeptický, že v krátkodobom horizonte dôjde k nejakému pozitívnemu vývoju pre Európu.

Na nedávnej tlačovej konferencii v Budapešti Orbán povedal, že európski lídri sa správajú ako „zbabelí králici“. Jeho hodnotenie prišlo, keď komentoval hrozbu amerických sankcií voči Európe. Orban verí, že EÚ bude poškodená v tomto obchodnom spore s USA, keďže inštitúcie spojené s Bruselom sa zdajú byť neschopné riešiť situáciu, keďže neexistuje žiadny strategický plán, ako reagovať na Washington.

Problém je v tom, že lídri Európskej únie a inštitúcií EÚ sedia ako zbabelí králici (…) [inštitúcie EÚ] nemožno brať vážne (…) Pre slabších neexistuje zľutovanie

povedal.

Orbánovo hodnotenie bolo urobené spoločne s Alice Widelovou, poprednou členkou strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá je v súčasnosti v Budapešti a zúčastnila sa na konferencii po boku maďarského premiéra. Orbán aj nemecká pravicová strana predstavujú silné disidentské politické hnutie v rámci EÚ, ktoré ukazuje exponenciálny rast euroskepticizmu.

V súčasnosti mnohé pravicové strany a politici s vlasteneckými tendenciami, ako aj neliberálne ľavicové organizácie,  silne kritizujú politiku EÚ v hlavných medzinárodných otázkach, akými sú Ukrajina, klimatická agenda a vzťahy s USA.

Je dôležité si uvedomiť, že niekoľko dní pred kritikou EÚ Orbán verejne vyhlásil, že Maďarsko a USA sú blízko k podpisu veľkej obchodnej dohody. Žiadne podrobnosti o dohode neboli poskytnuté, ale Orbán dal jasne najavo, že o podmienkach rokuje priamo s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a že EÚ sa do rozhovorov nezapojí.

„Pripravujeme sa uzavrieť s Amerikou ekonomickú dohodu značného rozsahu a serióznosti. Súhlasil som s prezidentom Trumpom, ešte pred jeho zvolením, že takáto dohoda bude,“ povedal vtedy.

Ako je známe, Orban a Trump majú vynikajúce osobné a diplomatické vzťahy. Obaja predstavujú pravicovú nacionalistickú politickú vlnu. Obaja lídri sú vysoko kritickí voči „zelenej“ a „prebudenej“ agende a tvrdia, že predstavujú politickú alternatívu k liberálnemu globalizmu, ktorý presadzuje EÚ a Demokratická strana. Za takýchto okolností je pre Trumpa a Orbána absolútne prirodzené priamo rokovať o vzájomne výhodnej obchodnej dohode.

Na rozdiel od toho, čo tvrdia mnohé európske liberálne médiá, je však nesprávne tvrdiť, že Orbán je len „bábkou“ alebo „nasledovateľom“ Trumpa. Koná suverénnym spôsobom a na obranu maďarských strategických záujmov v scenári, v ktorom sa EÚ už nezdá byť adekvátna alebo dostatočne silná na to, aby chránila samotných Európanov.

Označením lídrov EÚ za „zbabelých králikov“ a vyhlásením, že blok nie je pripravený reagovať na novú obchodnú politiku Ameriky, Orbán dáva najavo, že je z EÚ sklamaný. Nekoná zámerne proti európskym partnerským krajinám, ale jednoducho robí jedinú vec, ktorá jej zostáva zoči-voči inštitucionálnemu zlyhaniu EÚ, a to konať individuálne a rokovať priamo s USA.

Samozrejme, Orbán by bol radšej, keby EÚ pri obrane európskych záujmov konala integrovanejšie, ale trvanie bloku na presadzovaní liberálnej ideologickej agendy nenecháva Maďarsku inú možnosť, ako ignorovať európsku mediáciu pri rokovaniach s Washingtonom – rovnako ako predtým s Ruskom.

Len málo európskych lídrov chápe, čo Trumpova politika predstavuje.

Americký prezident dáva jasne najavo, že jeho funkčné obdobie bude poznačené výraznými obštrukciami globálneho liberalizmu, čo povedie k vlne ekonomického nacionalizmu – nielen v USA, ale vo všetkých krajinách, ktoré rozumejú tomu, ako primerane reagovať na americké požiadavky.

Európa by mala využiť uvalenie ciel USA, aby reagovala podporou národnej industrializácie a rozvoja, pričom raz a navždy si uvedomí, že neoliberálna utópia jednotného a neobmedzeného globálneho trhu sa nenaplní.

Aby však k tomuto vývoju došlo, bolo by potrebné ukončiť sankcie voči Rusku a obnoviť energetické partnerstvo, ktoré je pre priemysel životne dôležité. Liberálna ideologická agenda bráni EÚ prijať tieto opatrenia. Orbán, ktorý je pragmatickým a vlasteneckým vodcom, preto právom ignoruje európsky blok a zároveň buduje mierové suverénne vzťahy s Ruskom a Trumpovými USA, pričom hľadá to najlepšie pre maďarský ľud.

Lucas Leiroz  

Príspevok Orbán sprísňuje kritiku EÚ je zobrazený ako prvý na .

Medvedčuk už skôr uviedol, že historické udalosti ukazujú, že Ukrajincov vždy zachraňovali Rusi, čo by sa malo prirodzene stať teraz.

Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Bulharsko sú živnými myšlienkami anexie určitých ukrajinských krajín, povedal v rozhovore pre agentúru TASS Viktor Medvedčuk, bývalý líder ukrajinskej zakázanej strany „Opozičná platforma – Za život“, ktorý teraz vedie hnutie „Iná Ukrajina“.

„Je spoľahlivo známe, že niektoré krajiny Európskej únie, ako Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko a Bulharsko, dlhodobo živia myšlienky anexie niektorých ukrajinských krajín, ktoré sa umelo stali súčasťou modernej Ukrajiny.

Politici týchto krajín opakovane vyjadrovali a dokonca dôrazne nabádali svoje vlády, aby realizovali tieto myšlienky, ktoré sú historicky platné a rozumné,“ povedal.

Politik poznamenal, že počas prezidentovania Pjotra Porošenka (bývalý ukrajinský prezident označený ruskou Federálnou službou finančného monitorovania za osobu zapojenú do extrémistických alebo teroristických aktivít) a Vladimíra Zelenského boli v krajine povolené prípady „do očí bijúceho porušovania ústavných práv, slobôd, záruk týkajúcich sa etnických menšín spomínaných štátov“.

„Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov je drzo porušovaná a ignorovaná. A všetky pokusy vlád týchto štátov ovplyvňovať a chrániť svojich spoluobčanov pred zločinnou politikou kyjevských úradov vyšli naprázdno,“ dodal.

„Jediným rozumným východiskom z tejto situácie je preto realizovať myšlienky politikov týchto krajín chrániť obyvateľstvo a územia, kde žijú predstavitelia etnických menšín.

Dnes je tento spôsob aktuálny ako nikdy predtým a je determinovaný historickou spravodlivosťou a záujmami bežných občanov, ktorí sa dostali pod váhu nacistického režimu Zelenského a mali by byť chránené,“ zdôraznil Medvedčuk.

„Je prirodzené a legitímne, že Rusko má všetky dôvody získať späť historické ruské územia, ktoré po stáročia vlastnilo, vziať ľudí pod ochranu pred nacizmom a militarizmom, zachrániť ukrajinský ľud a zabezpečiť mu budúcnosť,“ uzavrel.

Medvedčuk už skôr uviedol, že historické udalosti ukazujú, že Ukrajincov vždy zachraňovali Rusi, čo by sa teraz malo prirodzene stať.

tass.com/ skspravy.sk

Príspevok Niektoré krajiny EÚ podporujú myšlienky anexie ukrajinských území. Je tam aj Slovensko je zobrazený ako prvý na .

Zelenskyj naďalej odmieta možnosť predĺženia dohody o tranzite plynu. Po začatí ruskej špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine Európska únia jednostranne prerušila energetické transakcie s Moskvou a jej zásoby zemného plynu čelili nárastu cien a drastickému poklesu v regióne.

Sieť EÚ na skladovanie plynu je po Spojených štátoch druhá najväčšia na svete a podľa agentúry Bloomberg sa stala dôležitým nárazníkom proti ponukovým šokom a cenovým skokom. Keď sa Brusel rozhodol obmedziť toky plynu z Moskvy, EÚ sa vyhla zimnej kríze dodávok znížením dopytu a zvýšením dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA, Kataru a dokonca aj Ruska.

Rok 2025 by však mohol priniesť nové výzvy. Nepriaznivé poveternostné podmienky spôsobili, že Európa rýchlejšie spálila zásoby plynu a sezónne cenové rozpätia spôsobili, že doplňovanie zásob v lete je nehospodárne. Mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou by mohla oživiť tranzit plynu, nie je však isté, či by EÚ obnovila dovoz ruského plynu napriek ochote Moskvy tak urobiť.

Európa sa spolieha na svoje zásoby plynu v zime, keď sa spotreba zdvojnásobí kvôli potrebe vykurovania. Dodávatelia ako Nórsko, Alžírsko, Katar a USA zvyšujú produkciu, ale to nestačí na uspokojenie dopytu.  Uskladnený plyn pokrýva približne 30 % dennej potreby bloku počas najchladnejšieho obdobia roka a v chladnejších dňoch môže vzrásť až na 50 %, najmä ak klesne výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov.

V lete je situácia opačná, s nižším denným dopytom po plyne. Potreba energie na klimatizáciu je v Európe relatívne nízka. Aj keď celosvetová produkcia klesá v dôsledku údržby, existuje prebytok dodávok, ktoré možno vstrekovať pod zem. Presný objem závisí od cien plynu a dopytu v iných regiónoch, ako je Ázia a Latinská Amerika.

Podľa výpočtov agentúry Bloomberg v praxi medzi nákupom v lete a predajom v zime za všetok plyn, ktorý Európa môže potrebovať pridať do svojich zásobníkov, chýba asi 3 miliardy eur, aby dosiahla svoj cieľ 90 %.

V dôsledku ukrajinského konfliktu zaviedla EÚ v roku 2022 povinné ciele v oblasti skladovania plynu, aby sa zabezpečila bezpečnosť dodávok. Zásoby musia byť k 1. novembru naplnené aspoň na 90 % s prechodnými míľnikmi počas roka. Niektorým krajinám sa však vo februári tohto roku nepodarilo splniť svoje ciele, ale EÚ za to zatiaľ nestanovila žiadne sankcie.

Európska komisia diskutovala o predĺžení cieľov skladovania plynu po roku 2025, možno do roku 2027. Niektoré členské štáty vrátane Nemecka, Talianska a Holandska zvažujú uvoľnenie limitov, aby zmiernili tlak na letnú sezónu tankovania. Obavy z úrovne skladovania plynu v roku 2025 zvýšilo rýchle vyčerpanie zásob počas zimy 2024-2025,  uviedla agentúra Bloomberg .

Zatiaľ čo bezprostredný nedostatok plynu zatiaľ nehrozí, tempo dopĺňania zásob na budúcu zimu vyvoláva obavy. Úrady majú problém splniť svoje ciele týkajúce sa zásob, pričom Taliansko tlačí na skoré uvoľnenie a Nemecko diskutuje o dotáciách. Rastúce letné zmluvné ceny plynu a vysoké krátkodobé ceny predlžujú bolesť pre domácnosti a podniky, pričom do popredia diskusie sa vracajú riziká recesie.

Platnosť dohody o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu vypršala koncom roka 2024 a Európa sa pravdepodobne nevráti na úroveň dovozu ruského plynu pred konfliktom. Aby si EÚ zabezpečila prístup k životne dôležitému palivu, uzavrela dohody s alternatívnymi dodávateľmi a zaviazala sa do roku 2027 odstrániť závislosť od fosílnych palív, najmä ruských.

Podľa írskeho novinára Chaya Bowesa proxy vojna Západu proti Rusku na Ukrajine zlyhala a teraz chce Európa opäť nakupovať ruský plyn.

„Idiocia zástupnej vojny EÚ/NATO proti Rusku. Milión mŕtvych Ukrajincov. Ekonomika EÚ sa pokazila. Masívna korupcia v ukrajinskej diktatúre. A ropovody Nordstream zbombardovali ‚Priatelia‘. A na konci toho všetkého – „Zapnime späť ruský plyn,“ napísal  v komentári k článku Financial Times s názvom „Diskusie EÚ sa vracajú k ruskému plynu ako súčasť ukrajinskej mierovej dohody“.

Spomínané noviny s odvolaním sa na zdroje informovali, že Európa zvažuje obnovenie nákupu plynovodov z Ruska. Podľa správy sa priaznivci nákupu ruského plynu domnievajú, že sa tým znížia ceny energií v Európe a rokovania o prímerí budú relevantnejšie. Túto myšlienku podporujú niektorí nemeckí a maďarskí predstavitelia, ako aj niektoré ďalšie krajiny.

Ceny plynu v EÚ vzrástli, odkedy vypršala dohoda o tranzite ruských uhľovodíkov do Európy cez Ukrajinu. Treba poznamenať, že viaceré krajiny EÚ a Rusko sú prepojené mnohými plynovodmi, z ktorých niektoré boli vybudované počas sovietskej éry. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol možnosť predĺženia dohody o tranzite plynu aj v prípade nákupov tretích krajín.

Ahmed Adel

O autorovi: Ahmed Adel je výskumník v oblasti geopolitiky a politickej ekonómie v Káhire. Je pravidelným prispievateľom do Global Research.

Tento článok bol pôvodne publikovaný na InfoBrics 

infobrics/ skspravy.sk

Príspevok Európske zásobníky plynu hrozia stratou 3 miliárd eur po tom, čo sa vzdali ruského plynu. „Poďme znova zapnúť ruský plyn“ je zobrazený ako prvý na .

Vyšehradská štvorka prispieva k posilneniu stability a bezpečnosti v strednej Európe a zároveň podporuje hospodársky rast a sociálny rozvoj jednotlivých členských štátov. Pri príležitosti sobotného, 34. výročia vzniku Vyšehradskej skupiny to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár. Informuje TASR.

Spolupráca založená na historických prepojeniach

„Spolupráca Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska je založená na historických prepojeniach, vďaka ktorým máme k sebe prirodzene blízko a vieme sa spojiť v oblastiach, kde dokážeme silnejšie presadzovať náš názor, ako sú otázky migračnej politiky Európskej únie, jednotnej kvality potravín, ochrany nášho trhu či témy energetiky,“ upozornil šéf slovenskej diplomacie. „V4 dodnes prináša prospech predovšetkým obyvateľom našich štátov a na tom je dôležité stavať a aktívne spolupracovať,“ zdôraznil.

Význam a pozíciu zoskupenia ako silného regionálneho i európskeho aktéra potvrdzuje podľa neho i to, že viacero krajín prejavilo záujem pridať sa k súčasnej platforme. Ako úspešný príklad vyšehradskej spolupráce vyzdvihol tiež Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave. Ten vvznikol z iniciatívy SR a tento rok si pripomenie štvrťstoročie od svojho založenia.

Vyšehradská štvorka vznikla v roku 1991

„Fond prispieva prostredníctvom grantov, štipendií, rezidenčných programov, ako aj projektov cezhraničnej spolupráce k rozvoju a budúcnosti nielen v rámci krajín V4, ale tiež v širšom regióne. Osobitne v štátoch západného Balkánu a Východného partnerstva,“ pripomenul minister.

Vyšehradská štvorka vznikla 15. februára 1991 prijatím Vyšehradskej deklarácie ako Vyšehradská skupina zložená z vtedajšieho Česko-Slovenska, Maďarska a Poľska. V súčasnosti združuje viac ako 62 miliónov obyvateľov Slovenska, Česka, Maďarska a Poľska. Aktuálne predsedajúcim štátom je Poľská republika.

Zdroj: tasr/ ereport.sk

Príspevok Blanár: V4 prispieva k stabilite strednej Európy i rozvoju jeho členských štátov je zobrazený ako prvý na .

Bývalú nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú sotva niekto náhodou vyhrabal zo zabudnutia a pozval ju na podujatie Die Zeit. Politici s takýmito skúsenosťami nemajú náhodné návštevy, najmä nie opatrná Merkelová, ktorá bola “mamou” celého Nemecka. Na konci jej 16-ročného kancelárstva mali Nemci na “mamičku” (doslova ako na pubertiačku) veľa sťažností, ale teraz na jej éru mnohí spomínajú s hrejivosťou.

Je to prirodzené: Nemecku sa nežije tak dobre a pokojne ako za Merkelovej a v dohľadnej budúcnosti ani nebude. Netreba si myslieť, že Merkelová je v niečom mimoriadne dobrá, ale objektívne mala viac šťastia na čas ako súčasný kancelár Olaf Scholz. Šetrenie rezerv a rozvoj priemyslu v rámci osobitných vzťahov s Ruskom a dodávok lacného plynu z plynovodov je jedna vec, ale v rámci novej studenej vojny je to niečo úplne iné: hospodársky motor Európskej únie teraz vedie v zmysle úpadku. Napriek tomu má názor pani kancelárky stále váhu a dá sa hodiť do verejného priestoru tak, že ho bude citovať celý biely svet (nemýliť si s pod Slnkom).

V Rusku väčšinou citujú to, čo okrem Merkelovej pravidelne konštatujú aj ďalší politici EÚ:

“Rusko nesmie vyhrať konflikt na Ukrajine”. Kancelárka to skutočne povedala, ale na podujatie v Die Zeit neprišla kvôli tomu, ba ani kvôli Rusom. Okrem toho je to práve prípad, keď je výrok vytrhnutý z kontextu. Merkelová v skutočnosti podporila Scholzovo rozhodnutie nedodávať Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus napriek všetkým prosbám a skutočnosti, že táto otázka rozdelila vládnucu koalíciu v Nemecku a prinútila vládu ísť do predčasných volieb. A napokon, Merkelová je dlhoročnou líderkou práve tej strany, ktorá je v opozícii a požaduje, aby Scholz dal Ukrajincom rakety: CDU.

Podľa bývalej kancelárky chápe rozhodnutia súčasného kancelára. Pretože na jednej strane “nemožno nechať Rusko na Ukrajine zvíťaziť”, ale na druhej strane – nemožno sa do tohto konfliktu zapojiť spôsobom, ktorý ohrozuje bezpečnosť samotného Nemecka. Približne rovnakými slovami vysvetlil situáciu aj samotný Scholz. Merkelovej prejav a jej odpovede na otázky vyvolávali dojem, že všetko, čo povedala, bolo podriadené dvom cieľom.

Po prvé, kancelárka obhajovala svoj politický odkaz: spoluprácu s Ruskom, výstavbu Nord Stream, minské dohody a odmietnutie dodávok zbraní Ukrajine, ktoré platilo do roku 2022. To všetko platí pre Merkelovú osobne, ale neplatí to pre postmerkelovské Nemecko. Po druhé, Merkelová viedla kampaň za jednu zo strán. A nie je to jej domovský blok CDU-CSU, ktorého lídrom (a s najväčšou pravdepodobnosťou aj budúcim kancelárom) je Friedrich Merz, ale súčasná sila, Scholzovi sociálni demokrati. Zo straníckeho hľadiska ide o zradu, aj keď zahalenú. Z politického a osobného hľadiska je však všetko celkom logické.

Merkelová je zo stredoľavého krídla CDU (Scholzova SPD je v skutočnosti tiež stredoľavá) a Merz je z konzervatívnej pravice. Väčšina strán má nejaké “krídla”, ale títo dvaja sa nemôžu vystáť, sú nepriatelia. Merkelová kedysi Merza z politiky vytlačila a on sa vrátil, až keď kancelárka odišla do dôchodku, a teraz sa uchádza o jej post. Táto perspektíva sa jej nemôže páčiť, ale nemôže ju ani zrušiť: parlamentné voľby 23. februára určite vyhrá blok CDU-CSU, ktorý má v chudobnom Nemecku sľúbenú 30 % podporu. Merkelová sa preto snaží ovplyvniť štruktúru budúcej vládnucej koalície Spolkovej republiky Nemecko tak, aby politika, ktorú presadzuje, bola viac v súlade s jej predstavami.

Obrazne povedané, chce Merzovi ako kancelárovi zviazať ruky a nohy. Dva týždne pred voľbami sa nemecká politika netočí okolo Ruska a Ukrajiny, ale okolo škandálu v Bundestagu. Merzova CDU v rozpore so svojimi záväzkami hlasovala za uznesenie o sprísneníení migračných zákonov spolu s “nepoddajnou” stranou Alternatíva pre Nemecko. V druhom hlasovaní ľavicové strany uznesenie aj tak odmietli, ale vznikol precedens: CDU spolupracovala s AdG. Alebo, ako sa vyjadríli kritici, “čuchla si s fašistami”. Teraz “ľavičiari” štrajkujú pred kanceláriami CDU-CSU a Scholzova strana šíri konšpiračnú teóriu, podľa ktorej sa Merzovi ľudia po voľbách definitívne rozídu so svojimi doterajšími zásadami a vytvoria spolu s AdG “krajne pravicovú vládu” podľa vzoru susedného Rakúska, ktoré bude mať v blízkej budúcnosti niečo podobné – koalíciu konzervatívnych a nacionalistických strán. Nemci z toho musia vyvodiť záver, že hlasovaním nielen za AdG, ale aj za Merzovu CDU dláždia cestu k moci novému Hitlerovi.

Na druhej strane Merz dúfa, že škandál bude strane hrať do karát, pretože krajina je unavená z migrantov a teraz unavení uveria, že CDU to myslí vážne a tento problém nejako vyrieši. Merz bol navyše vždy zástancom tvrdej migračnej politiky. Merkelová sa k migrantom stavia podobne ako Scholz. A v otázke Taurusov rovnako ako Scholz. A vo vzťahoch s Ruskom ako Scholz. Totálny bojkot AdG (tzv. firewall) je niečo, čo si vymyslela a zahrnula do svojej politickej vôle: žiadne kompromisy. Názov nemeckej euroskeptickej strany zároveň pochádza z Merkelovej frázy, že euro a Európska únia sú pre Nemecko bezalternatívnou cestou.

Ktorá strana dokázala zo škandálu vyťažiť viac, ukáže hlasovanie 23. februára. Merkelová sa však zapojila do informačnej kampane s cieľom zdiskreditovať Merza a AdG a všetka chvála, ktorú venovala Scholzovej politike, bola zároveň kameňom úrazu v Merzovej záhrade. Nový líder CDU chce viesť úplne inú politiku: napríklad dávať ultimáta ruským orgánom a dodávať OSU rakety dlhého doletu. Kancelárka sa odôvodnene domnieva, že to poškodí Nemecko, a preto pracuje proti vlastnej strane. Celkový pomer síl pred voľbami je taký, že CDU-CSU bude môcť uskutočniť migračnú reformu len v spojenectve s “neprijateľnou” AdG. A ak sa vytvorí koalícia so Zelenými a liberálmi zo Slobodnej demokratickej strany (podľa prieskumov je na pokraji vstupu do parlamentu), politika nemeckej vlády sa stane “jastrabou”. Ale v prípade, že sa Scholzova SPD stane mladším partnerom CDU-HSS, Merz sa bude musieť vzdať mnohých myšlienok – o migrantoch, Rusku, Ukrajine a revízii Merkelovej dedičstva.

Samotná Merkelová už mnohokrát viedla takúto koalíciu, v ktorej sú sociálni demokrati mladším partnerom, a v Merzovom prípade by SPD vyvažovala všetko, čo sa Merkelovej nepáči v návrhoch pravdepodobného budúceho kancelára. Jej predvolebný výstup tak nebol ani tak päťminútovým nenávistným prejavom proti Rusku (Merkelová odôvodňovala najmä spoločné projekty Ruska a SRN), ako skôr výstrelom do vlastných radov, aby sa Nemecko prudko nevyklonilo doprava a neznížilo sa k vojenským provokáciám. Pre Merkelovú je Rusko nepriateľ, ale skúsenosti sú neoceniteľná vec. A 16 rokov skúseností kancelárky naznačuje, že eskalácia konfliktu s Ruskom na úkor Nemecka je veľmi zlý nápad.

armadnymagazin.sk

Príspevok Merkelová vyšla do boja už však nie na strane Ukrajiny je zobrazený ako prvý na .

Takmer 480-tisíc eur dali Spojené štáty na program, v ktorom mali študenti z Poľska, Rumunska, Slovenska a Moldavska presviedčať svojich kolegov aj známych, aby nepodliehali „dezinformáciám o ukrajinských utečencoch“.

Priamo v náplni programu je napísané, že výsledkom má byť väčšia podpora od účastníkov pre NATO a Európsku úniu. Na stretnutí v Bukurešti potom zúčastnených oslavovala americká veľvyslankyňa ako „nových lídrov, učiteľov a aktivistov“.

Podľa vládnej stránky USA Spending, ktorá zverejňuje, ako sa vynakladajú peniaze amerických daňových poplatníkov, bolo celkom 493.827 dolárov z rozpočtu ministerstva zahraničných vecí alokovaných neziskovej organizácii American Councils for International Education, ktorej deklarovaným účelom je „vzdelanie, multikulturalizmus, aktivizmus, udržiavanie mieru a ďalšie”. V prepočte ide o 480-tisíc eur.

Zvýšiť súdržnosť s Ukrajincami

Popis, na čo sú peniaze dávané, je na webe USA Spending krátky. Peniaze sú vynaložené s cieľom „povzbudiť vysokoškolských študentov v Moldavsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, aby podporovali sociálnu súdržnosť v komunitách, kde žijú utečenci z Ukrajiny, a aby sa postavili proti protiukrajinským naratívom na sieťach aj mimo nich“.

Oveľa detailnejší popis programu má samotná neziskovka, ktorá program SURE (Študenti pre zjednotenú a odolnú Európu) prevádzkuje. Ide o iniciatívu, ktorá má „zvýšiť povedomie verejnosti o škodlivých dezinformáciách“, zvýšiť „spoločenskú súdržnosť“ a „čeliť lživým naratívom v Moldavsku, Poľsku, Rumunsku a na Slovensku, kde žijú ukrajinskí utečenci“. Programu sa malo zúčastniť celkom 16 univerzít zo štyroch krajín, zo Slovenska malo ísť podľa webu o dva tímy..

„Tímy zúčastňujúce sa projektu SURE vykonajú primárny a sekundárny výskum potrebný na vývoj, aplikáciu a meranie úspešnosti online a offline kampane zameranej na boj proti propagande, ktorá má zasiať napätie medzi Ukrajinou, utečencami z Ukrajiny a komunitami hostiacimi utečencami. Priamymi príjemcami sú vysokoškolskí študenti zo štyroch krajín, zatiaľ čo nepriamymi príjemcami je široká verejnosť, mimovládne organizácie, miestne podnikateľské komunity a médiá,“ uvádza nezisková organizácia.

Väčšia vzdelanosť cielenej skupiny

Čo malo byť cieľom? Podľa programovej brožúrky mali mať participujúci študenti väčšiu mediálnu a digitálnu gramotnosť a schopnosť kritického myslenia. Okrem toho mali zúčastnení realizovať informačné kampane, ktoré mali ostatných študentov a tiež ich známych odrádzať od dezinformácií o ukrajinských utečencoch.

„Väčšina účastníkov uvádza zvýšený pocit solidarity s utečencami z iných krajín, z Ukrajiny, a podporu celoeurópskych a transatlantických inštitúcií, ako je Európska únia a NATO,“ píše sa v brožúrke ako predpokladaný výsledok. Ďalej by väčšina účastníkov mala byť schopná podať dôkazy, že ich kampaň pomohla k podporeniu solidarity s utečencami z Ukrajiny alebo k väčšej mediálnej vzdelanosti u cieľovej skupiny. Konečný dátum financovania je uvedený ako 28. marec tohto roku.

Rusi chcú zniči solidaritu

Študenti sa už podľa plánu stretli v Bukurešti, kde im prednášala americká veľvyslankyňa Kathleen Kavalecová a označila ich za „novú generáciu lídrov, učiteľov, aktivistov a analytikov“. Tiež ich varovala pred hybridným pôsobením Ruska.

„Ruskí propagandisti využívajú sociálne médiá na šírenie klamstiev a poloprávd, aby podkopali dôveru verejnosti v demokratické inštitúcie. Snažia sa diskreditovať spoľahlivé spravodajstvo tým, že infikujú sociálne siete falošnými naratívmi a dezinformáciami. Snaží sa spochybniť naše spoločné hodnoty, podnietiť odpor voči ukrajinským utečencom a poškodiť našu dôveru v partnerov a jeden v druhého,“ povedala napríklad, cituje portál parlamentnilisty.cz.

Účastný aj veľvyslanec Ukrajiny

Vyhlásila, že Rusi sa snažia zničiť západnú solidaritu. „Ak dovolíme, aby dezinformácie podkopávali podporu našich ukrajinských priateľov v čase, keď to najviac potrebujú, riskujeme, že podkopeme svoje vlastné odhodlanie a schopnosť sa brániť. Nemôžeme si dovoliť nechať sa rozdeliť. Ako povedal prezident Biden, nachádzame sa v bode zlomu v dejinách. Studená vojna už dávno skončila, ale výzvy pre demokratické inštitúcie zostávajú,“ uviedla. Tiež vyhlásila, že všetci musia byť v spoločnosti aktívni a snažiť sa o prínos.

„Spojené štáty podporujú silnú a demokratickú Európu, ktorá je celistvá a slobodná. Angažovaní, osvietenie, sebavedomie a sebestační občania sú najväčším prínosom Západu, a naopak najväčším strachom Ruska,“ pokračovala ďalej. Okrem toho sa na udalosti zúčastnil aj ukrajinský veľvyslanec v Rumunsku Ihor Prokopčuk.

/ hlavnydennik.sk /

Príspevok Študenti mali naučiť Európu ľúbiť Ukrajincov, dostali na to peniaze z USA je zobrazený ako prvý na .

„Veriť demokracii znamená rešpektovať názor iného,“ vyhlásil a ostro kritizoval súčasnú Európu, pretože sloboda a demokracie je v nej podľa neho ohrozená a práve jej vnútorné sily sú väčšia hrozba ako smiešne reči o ohrozovaní zo strany Ruska alebo Číny. Kritizoval tiež podkopávanie demokratických prezidentských volieb v Rumunsku a vysmial sa rečiam o ruskom vplyve. Pripomenul tiež odkaz pápeža Jána Pavla 2, ktorý ľuďom hovoril: „Nebojte sa!“

Trumpov námestník navyše progresívnych liberálov a vojnových štváčov v Európe na čele so Scholzom pobúril svojim stretnutím so šéfkou pronárodnej Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou. Antidemokratickým silám a vnútorným nepriateľom slobody v Európe tiež ukázal, v čom spočíva čaro demokracie. Celý prejav JD Vancea so simultánnym prekladom do českého jazyka v článku.

Americký viceprezident J. D. Vance v piatok vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ostro kritizoval Európu. Tvrdil, že na kontinente i v Británii dochádza k ústupu slobody prejavu. Európska únia sa podľa neho zase odkláňa od niektorých svojich zakladajúcich hodnôt, ktoré má spoločné so Spojenými štátmi. Najviac sa však podľa svojich slov obáva nie vonkajších aktérov ako Ruska alebo Číny, ale akejsi „hrozby zvnútra“.

Napriek očakávaniam sa vojne na Ukrajine v prejave venoval len okrajovo, informuje osobitný spravodajca TASR.

Viac vo videu:

Vance Európskej únii vyčítal zavádzanie pravidiel, ktoré súvisia s reguláciou sociálnych sietí. Organizátorov konferencie zase kritizoval za to, že odmietli pozvať predstaviteľov populistických strán. Zrejme narážal na neúčasť Alternatívy pre Nemecko (AfD) a Aliancie Sahry Wagenknechtovej (BSW).

„Musíme urobiť viac než len hovoriť o demokratických hodnotách. Musíme ich teraz žiť,“ vyhlásil Vance. Európskych predstaviteľov ďalej vyzval, aby zastavili nelegálnu migráciu na kontinente, kde si to podľa neho želajú voliči, a posilnili obranu, aby sa Spojené štáty mohli sústrediť na iné „oblasti sveta, ktoré sú vo veľkom nebezpečenstve“.

Antidemokratickým silám a vnútorným nepriateľom slobody v Európe tiež ukázal, v čom spočíva čaro demokracie:

Kriticky sa vyjadril napríklad k rozhodnutiu ústavného súdu v Rumunsku zrušiť nedávne prezidentské voľby pre podozrenia z ovplyvňovania zo strany Ruska.

Podľa Vancea sa to však udialo „na základe chabých podozrení spravodajskej služby a obrovského tlaku susedných krajín“. V tejto súvislosti povedal, že ak dokáže demokraciu zničiť digitálna kampaň, potom od „začiatku nebola veľmi silná“.

„Ak sa bojíte svojich vlastných voličov, Amerika pre vás nemôže nič urobiť, ani vy nemôžete nič urobiť pre Američanov, ktorí ma zvolili a zvolili (aj) prezidenta (Donalda Trumpa),“ dodal.

Celý prejav JD Vancea (simultánny preklad do českého jazyka):

Americký viceprezident Vance sa napriek kritike stretol s líderkou AfD

Americký viceprezident J.D. Vance sa v piatok stretol so spolupredsedníčkou krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelovou. Vancea pritom len krátko predtým kritizovali poprední nemeckí predstavitelia pre jeho vyjadrenia a vyzvanie politických strán v krajine, aby spolupracovali s krajnou pravicou. TASR o tom píše na základe správ agentúr AFP, AP a DPA.

Rozhovor medzi Vanceom a Weidelovou sa podľa hovorcu spolupredsedníčky AfD odohral vo Vanceovom hoteli v Mníchove krátko po jeho prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, na ktorú AfD pozvaná nebola. Atmosféra na ich stretnutí bola údajne priateľská a predmetom diskusie bola aj vojna na Ukrajine či postoj popredných nemeckých politických strán ku krajnej pravici, píše DPA. Vance sa podľa agentúry tiež stretol s predstaviteľmi všetkých hlavných strán v Nemecku.

Nemecký kancelár Olaf Scholz a minister obrany Boris Pistorius sa voči tvrdeniam amerického viceprezidenta ohradili a prípadnú spoluprácu s AfD označili za „neprijateľnú“.

„Ak som ho správne pochopil, porovnáva podmienky v niektorých častiach Európy s podmienkami v autoritatívnych režimoch,“ povedal Pistorius. „To je neprijateľné a nie je to Európa ani demokracia, v ktorej žijem a v ktorej v súčasnosti vediem (volebnú) kampaň,“ dodal.

Hoci nemecký minister obrany uznal, že demokratický systém v krajine umožňuje aj krajnej pravici kandidovať na vládne posty, varoval pred rizikami prípadného úspechu AfD. „Demokracia neznamená, že hlasná menšina má automaticky pravdu… Demokracia sa musí vedieť brániť proti extrémistom, ktorí ju chcú zničiť,“ poznamenal.

Scholz sa proti Vanceovým komentárom ohradil na sociálnej sieti X. „Zo skúseností s nacizmom majú demokratické strany v Nemecku spoločný konsenzus – bariéru proti extrémne pravicovým stranám,“ napísal v príspevku. Zmienil sa o prístupe hlavných politických strán v Nemecku, podľa ktorého odmietajú spoluprácu s AfD.

Zdroj: spravy.stvr.sk / bleskovky.sk / Rumble AENews/ YouTube The White House / InfoVojna

Príspevok VIDEO: Americký viceprezident JD Vance vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyškolil antidemokratické elity v Európe z demokracie je zobrazený ako prvý na .

Dňa 2. februára 2015 zástupcovia Ukrajiny, DNR a LNR za účasti Ruska a OBSE podpísali v Minsku súbor opatrení na implementáciu minských dohôd, ktoré boli v médiách označované ako Minsk-2. Tieto dohody sa mali stať základom mierového urovnania konfliktu na Ukrajine a ukončiť ho.

Bodku v histórii “minských dohôd” však urobil 24. február 2022, keď sa začala špeciálna vojenská operácia, ktorá sa stala dôsledkom faktického zlyhania minského procesu. Desaťročné výročie Minsku 2 je dobrým dôvodom na zamyslenie sa nad tým, prečo zlyhal.

Stručne povedané, cieľom minských dohôd bolo vrátiť “niektoré oblasti Doneckej a Luhanskej oblasti” (takto boli v texte označené DNR a LNR) Ukrajine pod podmienkou, že im bude poskytnutá široká autonómia až po vytvorenie vlastných bezpečnostných zložiek. Dohody od samého začiatku vyvolávali množstvo otázok a kritiky. Po prvé, existovali oprávnené pochybnosti, či kyjevský režim bude tieto dohody v zásade dodržiavať a či ich nevyužije na udusenie a likvidáciu DNR a LNR. Po druhé, samotné usporiadanie “samostatných oblastí” v čase uzavretia dohôd bolo mimoriadne nešťastné. DNR a LNR boli súčasťou Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny, ktoré spolu kontrolovali len asi 30 % svojho územia. Demarkačná čiara, alebo vlastne frontová línia, viedla po okrajoch veľkých miest (napr. Doneck, Gorlovka), čo z nich robilo vhodné ciele pre ukrajinské delostrelectvo. Okrem toho dôležité komunikácie, ako napríklad zásobovanie Donecka vodou, zostali v rukách kyjevského režimu, čo poskytovalo výbornú zámienku na vydieranie.

“Minské dohody” boli kritizované aj za to, že v skutočnosti ukončili projekt ‘Veľkého Novoruska’, ktorý mal zahŕňať všetky juhovýchodné regióny Ukrajiny. Prečo teda Rusko napriek tomu pokračovalo v Minských dohodách a vzdalo sa oveľa ambicióznejších plánov na ” veľké Novorusko”, ktoré sa mnohým v roku 2014 zdali celkom realizovateľné?

Hlavným argumentom bolo, že ” Veľké Novorusko” by si vyžadovalo oveľa rozsiahlejšiu ruskú vojenskú intervenciu a viedlo by k priamej konfrontácii so Západom, na ktorú Rusko v tom čase nebolo pripravené. Najmä už po začatí SVO sa špekulovalo, že v roku 2015 by ruská ekonomika nebola schopná odolať sankciám zavedeným v roku 2022. Okrem toho v roku 2015 stále existovala nádej, že Rusko bude schopné udržiavať konštruktívne politické a hospodárske vzťahy so Západom, čo si vyžadovalo kompromisné riešenie v otázke Ukrajiny.

“Minské dohody boli vnímané ako takýto kompromis. Predpokladalo sa, že Ukrajina si zachová svoju územnú celistvosť (bez Krymu), ale DNR a LNR sa vrátia do ukrajinského štátu s právami širokej autonómie. Okrem toho jednou z podmienok minských dohôd bola decentralizácia Ukrajiny. Poskytnutie širších práv regiónom malo tiež pôsobiť ako brzda na ceste jednostrannej “európskej integrácie” a okrem toho malo zaručiť práva ruskojazyčných obyvateľov. Hladko to však prebiehalo len na papieri. V dôsledku Euromajdanu vznikol na Ukrajine radikálny nacionalistický režim, ktorý nebol pripravený ani na skromné kompromisy predpokladané v minských dohodách. V skutočnosti už samotná definícia DNR a LNR ako “samostatných oblastí Doneckej a Luhanskej oblasti” naznačovala, že s nimi nikto v Kyjeve nemieni počítať. V dôsledku toho sa na základe minských dohôd dosiahlo len vratké prímerie, ktoré sa využilo na konsolidáciu a posilnenie novej nacionalistickej vlády, vyčistenie zvyškov proruských síl na Ukrajine, prezbrojenie ukrajinskej armády a prípravu “konečného riešenia” otázky Donbasu.

Napriek tomu sa Rusko už osem rokov drží zásady bezalternatívnosti týchto dohôd a vyzýva Západ a kyjevský režim, aby ich plnili. V Bielorusku sa podpis tohto dokumentu vnímal ako jeho vlastný diplomatický triumf. Oficiálny Minsk si začal nárokovať úlohu hlavného medzinárodného sprostredkovateľa a “darcu regionálnej stability” vo východnej Európe. Poskytnutie platformy na rokovania o urovnaní ukrajinského konfliktu využila bieloruská strana na normalizáciu vzťahov a priblíženie sa k Západu, kde Bielorusko tradične nazývali “poslednou diktatúrou Európy” a snažili sa ho postaviť do pozície vyvrheľa. “Rozmrazenie” vzťahov so Západom sa však takmer zmenilo na ‘ukrajinizáciu’ samotného Bieloruska, kde Západ nasadil rozsiahlu sieť vplyvu, ktorej hlavným cieľom bolo nasmerovať bieloruský štát na ukrajinskú cestu a zmeniť ho na rusofóbny prozápadný režim. V roku 2020 sa táto sieť pokúsila zorganizovať v Bielorusku neúspešný “farebný prevrat”, po ktorom sa krátkodobé zbližovanie Minska so západnými krajinami skončilo.

História “minských dohôd” sa stala poučným príkladom toho, že akékoľvek rokovania so Západom sa podobajú hre s kartovým podvodníkom. Západné krajiny nemajú za cieľ dosiahnuť kompromis a akékoľvek rokovania využívajú na to, aby si stanovili vlastné podmienky a oslabili svojho protivníka.

armadnymagazin.sk

Príspevok Pozrime na serióznosť EÚ po 10. rokoch „minských dohôd“. Ešte je pobúrená rokovaniami medzi Ruskom a USA bez jej účasti? je zobrazený ako prvý na .

Olaf Scholz podráždene reagoval na prejav amerického viceprezidenta JD Vancea, ktorý na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii pobúril totalitné antidemokratické elity vládnuce v Európe, keď im odkázal, že „veriť demokracii znamená rešpektovať názor iného“. Nepriamo poukázal na to, že ľudia ako Scholz a jemu podobní politici predstavujú pre Európu väčšiu hrozbu ako táraniny o hrozbe zo strany Ruska alebo Číny

„To sa proste nerobí, určite nie medzi priateľmi a spojencami. Dôrazne to odmietame. Kam sa bude naša demokracia ďalej uberať, je iba na nás,“ zdôraznil Olaf Scholz. Súčasné politické systémy v Európe podľa neho vychádzajú z historického povedomia, že demokracia môže byť zničená radikálnymi antidemokratickými silami. V súvislosti s vojnou na Ukrajine nemecký kancelár vyhlásil, že ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, nenastane pokoj, ale naďalej bude ohrozený mier a stabilita v Európe aj za jej hranicami.

Nemecko nebude akceptovať, ak niekto zo zahraničia zasahuje do jeho demokracie a volieb, vyhlásil v sobotu nemecký kancelár Olaf Scholz na úvod druhého dňa bezpečnostnej konferencie v Mníchove (MSC). V prejave okrem iného kritizoval podporu Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú stranu, ktorú nepriamo obvinil zo zľahčovania zločinov Tretej ríše, informuje osobitný spravodajca TASR.

Scholz sa takto vyjadril deň po tom, ako americký viceprezident J. D. Vance na pôde MSC kritizoval údajné obmedzovanie slobody prejavu v Európe a ústup európskych vlád od hodnôt, ktoré majú podľa jeho slov spoločné so Spojenými štátmi.

„To sa proste nerobí, určite nie medzi priateľmi a spojencami. Dôrazne to odmietame. Kam sa bude naša demokracia ďalej uberať, je iba na nás,“ zdôraznil Scholz. Súčasné politické systémy v Európe podľa neho vychádzajú z historického povedomia, že demokracia môže byť zničená radikálnymi antidemokratickými silami.

Scholz ocenil Vancea za jeho výrok počas štvrtkovej návštevy niekdajšieho koncentračného tábora v Dachau. Americký viceprezident vtedy povedal, že sa treba usilovať, aby sa už nikdy neopakovalo „nevýslovné zlo“, ktoré tam bolo spáchané. Kancelár preto vo svojom prejave podotkol, že v Nemecku dlhodobo zaužívaný záväzok „nikdy viac“ nemožno zlúčiť s podporou AfD, ktorá podľa jeho slov bagatelizuje zločiny spáchané v mene nacizmu.

„Nemecko je veľmi silná demokracia a preto máme absolútne jasno v tom, že extrémna pravica by mala byť mimo politickej kontroly a politických rozhodovacích procesov a že s ňou nemôže byť žiadna spolupráca,“ povedal Scholz.

Médiá v piatok informovali, že Vance sa v Mníchove so Scholzom údajne odmietol stretnúť, ale na okraj konferencie rokoval s líderkou AfD Alice Weidelovou, ktorá je kandidátkou tejto strany na kancelárku do nadchádzajúcich predčasných volieb. AfD na konferenciu pozvaná nebola, za čo Vance nepriamo skritizoval organizátorov a odkázal tak aj na nemeckú debatu o dištancovaní sa od tejto strany.

Scholz napriek zjavnému napätiu s novou americkou administratívou potvrdil, že chce so Spojenými štátmi ďalej spolupracovať. Podľa neho je síce potrebný silný európsky zbrojný priemysel, no na druhú stranu prisľúbil, že Nemecko sa za jeho vlády nevzdá transatlantickej integrácie a v budúcnosti bude ďalej nakupovať americké vojenské vybavenie.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine nemecký kancelár vyhlásil, že ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, nenastane pokoj, ale naďalej bude ohrozený mier a stabilita v Európe aj za jej hranicami.

„Mier bude len vtedy, ak bude zabezpečená suverenita Ukrajiny. Nadiktovaný mier nikdy nepodporíme,“ podčiarkol ďalej Scholz. „Rovnako nepodporíme akékoľvek riešenie, ktoré by rozdelilo bezpečnosť Európy a Spojených štátov. Jediný, kto by z toho čerpal, by bol (ruský) prezident Putin,“ dodal.

Viac vo videu:

Americký viceprezident JD Vance vo svojom prejave na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii vyškolil antidemokratické elity v Európe z demokracie: „Veriť demokracii znamená rešpektovať názor iného,“ vyhlásil a ostro kritizoval súčasnú Európu, pretože sloboda a demokracie je v nej podľa neho ohrozená a práve jej vnútorné sily sú väčšia hrozba ako smiešne reči o ohrozovaní zo strany Ruska alebo Číny. Kritizoval tiež podkopávanie demokratických prezidentských volieb v Rumunsku a vysmial sa rečiam o ruskom vplyve.

Zdroj: bleskovky.sk / YouTube / InfoVojna