Bratislava 3. januára 2019 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Téma možného opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby, ktorú naznačil minister obrany Peter Gajdoš a predseda Národnej rady Andrej Danko (obaja SNS) vyvolala rôznorodé reakcie. Kým poslankyňa Veronika Remišová OĽaNO tvrdí, že mladí ľudia by v prípade nasadenia boli iba ľahkým terčom pre dobre vycvičených protivníkov, sociológ Peter Hampl upozorňuje že práve súčasná mladá generácia by mala v prípade konfliktu veľký problém s obranou svojej vlasti

Na snímke opozičná poslankyňa Veronika Remišová

Minister obrany Peter Gajdoš tento týždeň pripustil možnosť znovu zavedenia povinnej vojenskej služby. “Do budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla pripadať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje,” povedal pre TASR Gajdoš.

Minister pripustil zavedenie povinnej vojenskej služby, ak by v budúcnosti vznikla potreba doplniť OS SR a bolo by to nevyhnutné z hľadiska obrany krajiny. Vyžadovalo by si to však podľa neho celospoločenskú diskusiu a nemalé investície do zabezpečenia infraštruktúry (viac v článku).

Remišová: Skomplikovalo by to situáciu mladým

Predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová s návrhom predstaviteľov SNS nesúhlasí. Na Facebooku sa vyjadrila, že povinná vojenská služba by ” mladým ľuďom zbytočne skomplikovala situáciu”.

Remišová tvrdí, že Danko sa vo svojich návrhoch venuje všetkému, od zdravotníctva po nákupy zbraní, “hoci na nič z toho nie je odborník”. Remišová, ktorá sa tiež vyjadruje k rôznym témam z rôznych odborov, ďalej uvádza, že väčšinou ide zo strany SNS o chaotické a nerealizovateľné návrhy.

“Na začiatok by stačilo, aby v rezortoch SNS riadne fungovali aspoň základné veci. Profesionálnym vojakom bežne chýba dobré oblečenie a vybavenie. Ministerstvo venovalo veľa energie vytvoreniu systému dobrovoľnej vojenskej prípravy, nevie však do neho pritiahnuť dostatok záujemcov.”

Povinná vojenská služba, ako ju navrhuje Danko podľa Remišovej, mladým ľuďom zbytočne skomplikuje situáciu v zamestnaní a podľa jej slov obrane Slovenska prakticky nepomôže.

“Zbraňové systémy sú čoraz komplikovanejšie a za pár mesiacov sa ich branci nemajú šancu naučiť poriadne ovládať. Naši mladí ľudia po niekoľkomesačnom výcviku by v prípade nasadenia boli iba ľahkým terčom pre dobre vycvičených protivníkov. My chceme, aby mali naši profesionálni vojaci dobré vybavenie a podmienky a mohli venovať dostatok času cvičeniam a výcviku. Hoci menšia, ale perfektne pripravená profesionálna armáda je najlepšou zárukou bezpečnosti Slovenska,” dodáva opozičná politička.

Sociológ Hampl: Dnešná generácia mladých by sa neubránila

Známy český sociológ Peter Hampl upozorňuje, že v Európe sú dnes prítomné milióny mladých moslimov, ktorí majú vojenský výcvik, sú odhodlaní bojovať proti neveriacim a dokážu si veľmi ľahko obstarať zbrane.

“Mnohí z nich majú aj skúsenosť so zabíjaním ľudí. Až usúdia, že nadišiel čas a až udrie, kto z dnešných mladých Európanov by sa im mohol postaviť na odpor? Keby sa bojovalo klikaním myšou či pojedaním chipsov, potom dobre, ale v naozajstnom boji?”

“Aby bol čo najskôr zavedený vojenský výcvik, to je záležitosť prežitia. Akú má mať podobu, o tom je možné diskutovať. Ale mal by sa týkať aj žien. Trebárs znásilňovanie európskych žien by nebolo pre migrantov tak jednoduché a tak lákavé, keby mala väčšina dievčat základný výcvik sebaobrany a keby každá žena bola vybavená paralytickým sprejom,” dodáva Hampl.

Sociológ upozorňuje, že čoraz väčším problémom súčasnosti je aj psychická labilita mladých: “Určitá časť nárastu môže byť spôsobená zmenami vo výchove a v životnom štýle, ale hlavným faktorom sú stovky nových psychológov, ktorí potrebujú prácu, vymýšľajú stále nové diagnózy a vytvárajú atmosféru, kedy aj bežná psychická nepohoda je označovaná za poruchu vyžadujúcu liečenie. Spravidla za štátne peniaze.”

“Je to veľký problém nielen z hľadiska náporu na štátnu pokladnicu, ale predovšetkým preto, že v takomto prostredí vyrastajú ľudia, ktorí trpia tzv. “naučenou bezmocnosťou“. Namiesto, aby bežne prekonávali prekážky, sú naučení na všetko sa sťažovať, neustále požadovať úľavy, špeciálne terapie atď. Nie náhodou sú v angličtine označovaní ako “snow flakes”, teda snehové vločky – vyjadruje to, že pri akomkoľvek drobnom nepohodlie alebo zlom pocite sa psychika takých ľudí roztopí ako snehová vločka na našej ruke (viac v článku).


Zdroj