• Facebook
  • Google+
  • VKontakte

Neandertálci sa objavili v Európe skôr ako moderní ľudia druhu Homo sapiens. Je však isté, že oba „druhy“ človeka istú etapu histórie žili vedľa seba a že sa dokonca zrejme aj čiastočne krížili. Hoci ich rad znakov spájal, mali medzi sebou mnohé rozdiely. A medzi ne patrí aj rýchlosť rastu detí a nástup dospievania. Deti neandertálcov rástli rýchlejšie, dospievali skôr a dospelí neandertálci žili kratšiu dobu a skôr umierali. A rýchly vývoj tiež súvisí s tým, prečo mali zrejme slabšie rozumové funkcie než človek Homo sapiens. Vývoj neandertálcov sa viac podobá súčasným šimpanzom a iným veľkým opom. Tí trávia kratší čas v maternici, rýchlejšie rastú a skôr dospievajú. Človek druhu Homo sapiens si v tomto ohľade „dáva načas“ najviac. Vedci skúmali zuby neandertálskeho dieťaťa, ktorého pozostatky boli objavené asi pred sto rokmi v Belgicku. Zo zubov možno totiž vyčítať vek a vývoj človeka ako z pňa stromu. A podľa novej analýzy nepatrili ostatky dieťaťu päťročnému, ako sa doteraz predpokladalo, ale iba trojročnému. Inak povedané, neandertálec vo veku troch rokov vyzeral fyzicky tak vyspelý, ako dieťa rodu Homo sapiens v piatich rokoch. Zuby sú významným svedectvom času, nesú každý deň rastu a vývoja, ako to vidíme na kruhoch pňov stromov. Ešte zaujímavejší je ale fakt, že naše prvé „mliečne“ stoličky obsahujú podrobný rodný list a rozšifrovanie tohto rodného listu umožňuje vedcom vypočítať, aký starý ten mladý jedinec bol, keď zomrel. Moderní ľudia tak zvolili pri vývoji stratégiu „rásť pomaly a zomrieť starý“, zatiaľ čo u neandertálcov bola stratégia „rásť rýchlo a zomrieť mladý“. Pravekí ľudia žili tiež v dnešných Bojniciach, ktoré sú bohatým náleziskom záhadného sveta neandertálcov. V areáli Prepoštskej jaskyne (dnes Múzeum praveku) boli objavené stopy pravekého života. Našli sa tu tisíce kamenných nástrojov a kostí lovených pravekých zvierat. Viac na: www.bojnice.eu

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Projekt financovaný z rozpočtu Ministerstva dopravy a výstavby SR.