Bratislava 18. júna 2019 (HSP/Foto:TASR – Jakub Kotian, SITA – Martin Havran, TASR-Henrich Mišovič)

Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa malo zo zákona vypustiť. Navrhuje to skupina poslancov z klubu SaS – Ondrej Dostál, Zuzana Zimenová a Renáta Kaščáková. K návrhu zákona sa kriticky vyjadrili aj pronárodní politici mimoparlamentných strán Národná koalícia (NK), Národ a spravodlivosť (NAS) a Slovenské hnutie obrody (SHO)

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Ondrej Dostál

“Strana Národná koalícia vyzýva poslancov NR SR, aby návrh SaS zmietli zo stola a nepustili ani prvým čítaním. Nedovoľme liberálom šíriť nenávisť a polarizáciu v slovenskej spoločnosti, či vnášať nepokoj do slovensko-maďarských vzťahov témou, ktorá bola vyriešená pred desiatkami rokov,” vyzval podpredseda Národnej koalície Peter Tomeček.

Strana NK sa preto pýta, či ide o zámer alebo náhodu, že liberáli z SaS takto konajú práve teraz?

“Sme za slovenčinu ako prednostný jazyk v úradnom styku,” zdôraznil Tomeček.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Peter Tomeček

Rozdeľuj a panuj!

“Návrh novely zákona o používaní štátneho jazyka z dielne poslancov SAS sa nedá označiť inak ako politická provokácia. Zatiaľ mi nie je celkom jasný motív a cieľ konania, pretože im musí byť už teraz jasné, že ich návrhy zmien nemôžu v parlamente prejsť,” uviedla predsedníčka strany Národ a spravodlivosť Anna Belousovová.

“Hoci si nerobím ilúzie o našich súčasných zákonodarcoch, nemyslím si, že by tento návrh získal podporu pri hlasovaní. Nikto súdny totiž nemôže hlasovať za zákon, ktorý by znamenal likvidáciu slovenčiny ako štátneho jazyka. A likvidácia  štátneho jazyka je začiatok likvidácie štátnosti,” upozornila.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Anna Belousovová

Podľa slov Belousovovej na konkrétnych navrhovaných zmenách veľmi pekne vidieť, akým dôležitým spojivom spoločnosti je štátny jazyk.

“Predstavme si na chvíľku, čo by sa stalo, a ako by to reálne vyzeralo, keby tento zákon prešiel. Obce a mestá, verejné priestranstvá (ulice, námestia…) a dokonca mapy, by boli označované len v jazyku menšín. Cirkvi by používali slovom aj písmom len jazyk menšín. Kroniky aj školské dokumenty tak isto,” upresnila.

“Nielenže by to reálne komplikovalo život väčšiny normálnych ľudí, ale Slovensko by sa zmenilo na ten povestný Babylon plný chaosu a neporozumenia. Odtiaľ je len krok ku zvyšovaniu napätia v spoločnosti, k nenávisti, čo by mohlo skončiť veľmi zle. Aká by v takomto prípade bola funkcia štátu?” pýta sa Belousovová a na záver upozornila:

“Štát by len veľmi ťažko zvládal plniť základnú funkciu ochrany bezpečnosti a pokojného spolunažívania svojich občanov. Komu by takýto chaos v oslabenom štáte vyhovoval? Asi si treba pripomenúť to povestné: Rozdeľuj a panuj.”

Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk

Podobný názor zdieľa aj Slovenské hnutie obrody. Snahu poslancov SaS považuje za ďalší krok k postupnému podkopávaniu slovenskej štátnosti a jej rozklad zvnútra.

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Róbert Švec, predseda SHO

“Namiesto oslabovania pozície slovenského jazyka na území Slovenskej republiky ako štátneho jazyka, považujeme za nevyhnutné, jeho posilnenie v každom kúte našej vlasti. Pretože v SR musí byť slovenský jazyk činiteľom, ktorý spája všetkých občanov štátu,” uvádzajú straníci na svojej stránke.

“Nikto nemôže jazyk iného národa povyšovať na území Slovenskej republiky nad štátny jazyk. Každý občan musí ovládať slovenčinu, aby sa mohol plnohodnotne uchádzať o dôstojné uplatnenie v spoločnosti. Nevyhnutnou podmienkou k spoločenskému uplatneniu je ovládanie štátneho jazyka,” upozorňuje SHO.

Čo žiadajú liberáli?

Medzi hlavné body prekladaného zákona patrí:

1. Ustanovenie, podľa ktorého má štátny jazyk prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na Slovensku, by sa malo zo zákona vypustiť.

2. Poslanci SaS navrhujú tiež vypustiť ustanovenie o vedení agendy cirkví a náboženských spoločností určenej pre verejnosť v štátnom jazyku. Nepovažujú za nevyhnutné cirkvám prikazovať zákonom, v akom jazyku majú komunikovať s verejnosťou, rozhodnúť by sa podľa nich mali sami.

3. Za nevyhnutné nepovažujú ani prikazovať obciam, že inojazyčné znenie kroník musí byť obsahovo totožné so znením v štátnom jazyku. Preto navrhujú aj toto ustanovenie vypustiť.

4. Doplniť chcú do zákona možnosť používania iných jazykov pri označovaní obcí, ich častí, ulíc, verejných priestranstiev a vyhotovovaní mapových diel.

5. Zmeniť chcú tiež ustanovenia o vedení pedagogickej a ďalšej dokumentácie na školách s vyučovacím jazykom menšín. Tá by sa mala podľa nich viesť v jazyku príslušnej menšiny a nie dvojjazyčne. Rozsah dokumentácie, ktorá sa bude musieť naďalej viesť aj v štátnom jazyku, bude podľa ich slov navrhovať ministerstvo školstva.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK65 0900 0000 0051 5666 1326

Zdroj