Jeruzalem 25. januára 2020 (HSP/Foto:SITA/AP-Abir Sultan)

Medzinárodné fórum, ktoré sa konalo v dňoch 22. – 23. januára v Jeruzaleme, sa časovo zhoduje so 75. výročím oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz (Osvienčim-Birkenau) a Medzinárodného dňa obetí  holokaustu, ktorý sa pripomína 27. januára. V tento deň v roku 1945 oslobodili Osvienčim sovietske jednotky, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli k víťazstvu nad nacistickým Nemeckom

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Vladimir Putin

Memoriálny komplex Jad Vašem  prešiel rozsiahlou rekonštrukciou v roku  2005. Jeho ústrednou časťou sa stala nová expozícia, ktorá obsahuje  dokumenty a exponáty, hovoriace  o živote európskej židovskej komunity v predvečer Druhej svetovej vojny a o neľudskom utrpení, ktoré sa im spôsobili nacisti.

Vladimír Putin sa zúčastnil na spomienkovom podujatí v rámci medzinárodného fóra „Zachovávame spomienku na Holokaust, bojujeme proti antisemitizmu“, ktoré sa uskutočnilo v memoriálovom komplexe Jad Vašem.

Prihovor Vladimíra Putina: „Vážený pán prezident! Vážený pán predseda vlády! Vážení kolegovia, priatelia, dámy a páni! Dnes na medzinárodnom fóre venovanom pamiatke obetí holokaustu nás zjednotila spoločná zodpovednosť, povinnosť voči minulosti a budúcnosti. Smútime za všetkými obeťami nacizmu, vrátane šesť miliónov Židov, brutálne zavraždených v getách a koncentračných táboroch počas represívnych operácií. Z nich je 40 percent občanov bývalého Sovietskeho zväzu, takže holokaust pre nás bol a zostane hlbokou ranou, tragédiou, ktorú si budeme navždy pamätať.

Pred cestou do Jeruzalema som sa oboznámil s originálnymi  dokumentmi, správami dôstojníkov Červenej armády zaznamenanými po oslobodení Osvienčimu.  Musím vám povedať, vážení kolegovia: čítanie týchto vojenských správ, dokumentov  podrobne popisujúcich, čo sa v tábore dialo, ako fungoval stroj na chladnokrvné vraždenie ľudí, je veľmi ťažké, nevýslovne ťažké.  Mnohé z nich napísali vojaci a dôstojníci Červenej armády na druhý, tretí deň po prepustení väzňov a vyjadrujú šok, ktorý vojaci a dôstojníci Červenej armády zažili z toho, čo tam videli, zo svedectiev, ktoré vyvolávali bolesť, rozhorčenie i súcit.

Maršál Červenej armády Konev, veliteľ vojenskej operácie na dobytie husto osídleného priemyselného regiónu Sliezska v Nemecku, použil taktiku maximálnej záchrany civilistov a po prijatí správy o zverstvách spáchaných v Osvienčime,  sám  sebe zakázal vidieť tento tábor. Neskôr napísal vo svojich memoároch:  vtedy som si nemohol dovoliť stratiť duševné sily, dopustiť, aby ma spravodlivá túžba po pomste zaslepila počas vojenských operácií a vyvolala ďalšie utrpenie a obete civilného obyvateľstva Nemecka.

Dvadsiateho siedmeho  januára si pripomíname 75. výročie oslobodenia Osvienčimu. V tomto pekle, kde zhromaždili ľudí z rôznych krajín, aby ich podrobili mučeniu, zverským experimentom a masovému vyhladzovaniu, zahynuli stovky a stovky tisícov ľudí rôznych národností. Polovica z nich boli Židia.

Zločiny spáchané nacistami, ich úmyselné, plánované, a ako títo hovorili „konečné riešenie židovskej otázky“ je, vážení kolegovia, jedna najčernejších a najhanebnejších stránok nedávnej svetovej histórie. Nezabúdajme však na to, že tento zločin mal aj komplicov, spolupáchateľov.  V krutosti často prekračovali svojich pánov. Fabriky smrti, koncentračné tábory slúžili nielen nacistom, ale aj ich spolupáchateľom v mnohých európskych krajinách, pričom najväčší počet Židov bol zabitý na okupovaných územiach Sovietskeho zväzu, kde títo banditi pôsobili. Na Ukrajine tak zomrelo asi 1,4 milióna Židov. V Litve zahynulo 220 tisíc ľudí. Toto – na to vás upozorňujem, milí priatelia – je 95 percent predvojnovej židovskej populácie v tejto krajine. V Lotyšsku – 77 tisíc. Len niekoľko stoviek lotyšských Židov prežilo Holokaust.

Holokaust je cielené vyvražďovanie ľudí. Musíme si však uvedomiť, že nacisti pripravovali rovnaký osud aj pre mnohé ďalšie národy: Rusov, Bielorusov, Ukrajincov, Poliakov. Predstavitelia mnohých ďalších národností boli vyhlásení za „podradnú rasu“. Ich rodná krajina mala slúžiť ako životný priestor pre nacistov, zabezpečovať im  dobré živobytie, a slovanské a iné národy boli určené na to, aby boli zničené alebo sa stali bezmocnými otrokmi bez svojej kultúry, historickej pamäti, bez jazyka.

Vtedy, v roku 1945, sovietsky ľud ukončil tieto barbarské plány. Ako som sa už zmienil, sovietsky ľud ubránil svoju vlasť a priniesol oslobodenie od nacizmu do Európy. Za to sme zaplatili  cenu, o ktorej sa nikomu ani v najstrašnejších snoch nesnívalo – 27 miliónov mŕtvych.

Nikdy na to nezabudneme. Spomienka na holokaust bude lekciou a varovaním, iba ak bude úplná, ak sa nič nevynechá a nič nezamlčí. Žiaľ, dnes je spomienka na vojnu a jej ponaučenia a dedičstvo čoraz častejšie predmetom súčasnej politickej konjunktúry. A to je absolútne neprijateľné. Povinnosťou súčasných  a budúcich politikov, štátnikov a verejných činiteľov je chrániť dobré meno živých i padlých hrdinov, civilného obyvateľstva, obetí nacistov a ich prisluhovačov. Preto je dôležité využívať všetky možnosti informačné, politické, kultúrne, autoritu a vplyv našich krajín vo svete. Som si istý, že každý, kto je tu v tejto sále na fóre, zdieľa takéto obavy a je pripravený obhajovať pravdu a spravodlivosť spolu s  nami.

Všetci sme zodpovední za to, aby sa nikdy nezopakovali strašné tragédie minulej vojny, aby si budúce generácie pamätali hrôzu holokaustu a tábory smrti, obliehanie Leningradu – premiér Netanjahu práve povedal:  „dnes v Jeruzaleme sme odhalili pomník obetiam obliehania Leningradu, – treba mať na pamäti Babí Jar, spálenú Katyň, treba byť ostražitý a byť v strehu  a neprehliadnuť prvé výhonky nenávisti, šovinizmu, antisemitizmu, keď sa pomaly začína pritakávať xenofóbii a ďalším podobným prejavom.“

Zabudnutie na minulosť, nezhody tvárou v tvár hrozbám, môže  mať hrozné následky. Nielenže by sme sa nemali báť to nahlas povedať, ale mali by sme podniknúť všetko pre zachovanie a ochránenie mieru,“  Podľa môjho názoru, príkladom by mali ísť krajiny – zakladateľky Organizácie spojených národov, päť mocností, ktoré   nesú mimoriadnu zodpovednosť za zachovanie civilizácie.

Diskutovali sme s niektorými kolegami a, ako to ja chápem, celkovo sme videli kladnú reakciu (možnosť) uskutočniť stretnutie hláv štátov – stálych členov Bezpečnostnej rady OSN : Ruska, Číny, USA, Francúzska  a Veľkej Británie. V ktorejkoľvek krajine, kdekoľvek to bude kolegom vyhovovať.  to bude kolegom vyhovovať. Rusko je pripravené na takýto vážny rozhovor. Máme v úmysle bezodkladne odoslať príslušné výzvy   hlavám „päťky“. Máme pred sebou veľa úloh. Nedávno sme diskutovali o jednej z nich v Berlíne z iniciatívy kancelárky Spolkovej republiky Angely Merkelovej.  Šlo o Líbyu.

Musíme sa však  aj my k tejto otázke vrátiť v Bezpečnostnej rade a prijať príslušné uznesenie.

No existuje aj mnoho ďalších problémov. Usporiadanie takéhoto stretnutia práve v roku 2020, považujem za dôležité a symbolické. Veď predsa oslavujeme 75. výročie konca Druhej svetovej vojny a založenie Organizácie spojených národov.

Samit štátov, ktoré sa veľkou mierou zaslúžili o porážku agresora, vytvorenie povojnového systému svetového poriadku, by zohral obrovskú úlohu pri hľadaní kolektívnych odpovedí na výzvy súčasnosti  a hrozby, a, samozrejme, preukázal našu spoločnú vernosť duchu spojenectva, historickej pamäti, tým vysokým ideálom a hodnotám, za ktoré naši predkovia, naši starí otcovia, naši otcovia bojovali bok po boku.

Na záver sa chcem poďakovať svojim izraelským kolegom za vrelé a veľmi srdečné privítanie tu,  v Jeruzaleme, zaželať všetkým účastníkom konferencie a, samozrejme, všetkým izraelským občanom mier, prosperitu, všetko najlepšie.“

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj