Krym 14. marca 2019 (HSP/NahNews/Foto:TASR/AP-Alexei Nikolsky, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP)

Vojenská prítomnosť Ruska na Kryme sa zvyšuje. Ruské vojská na Kryme sú v plnej bojovej pohotovosti

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke ruský prezident Vladimir Putin (uprostred), šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov (vľavo) a ruský minister obrany Sergej Šojgu

Portál NahNews informuje o slovách ruského vojenského experta Konstantina Sivkova, v ktorých Sivkov vysvetľuje, prečo Rusko zvyšuje svoju vojenskú prítomnosť na Kryme. Minister obrany RF Sergej Šojgu vo svojom vystúpení pred Štátnou Dumou už poslancov informoval, že vojenská prítomnosť Ruska na Kryme sa zvyšuje. Ruské vojská na Kryme sú v plnej bojovej pohotovosti, a podľa Sergeja Šojgu ruská armáda od roku 2012 získala do výzbroje viac ako 200 medzikontinentálnych balistických rakiet, čo treba vnímať ako kroky súvisiace so zdržiavaním USA.

Sergej Šojgu uviedol, že Sevastopoľ je zo strategického hľadiska dôležitejší ako rumunské alebo bulharské či ukrajinské prístavy na pobreží Čierneho mora. Zo Sevastopoľu je možné kontrolovať celú akvatóriu Čierneho mora, čo Američanov dráždi. Pokiaľ nebude Sevastopoľ v rukách USA, Američania môžu len snívať o dominancii v Čiernom mori. Preto Rusko venuje veľkú pozornosť strategicky dôležitému Krymu a posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na Kryme.

Sivkov uviedol, že aj v najťažších rokoch po rozpade ZSSR Moskva vyvíjala priam titanské úsilie, aby zabránila USA získať Krym. Ukrajinci sa síce snažili Rusov z Krymu vytlačiť, proamerické ukrajinské elity však neboli nikdy tak politicky silné, aby mohli tento problém pre USA vyriešiť. Snahy Juščenka a Tymošenkovej (pred Janukovyčom) sa skončili neúspešne. Keď však Američania začali s farebnou revolúciou na Ukrajine, Rusi ukázali, že sú pripravení aj na takýto nepriaznivý vývoj situácie a Krym sa do amerických rúk nedostal. Dnes už Američania môžu o Kryme len snívať.

Na Kryme sa dnes nachádzajú raketové a delostrelecké palebné postavenia, Krym je prešpikovaný systémami PVO a má mohutné letecké prikrytie, na Kryme sú dislokovaní ruskí výsadkári a členovia námornej pechoty. Ak by USA s NATO na Krym vojensky zaútočili, útočiace vojská by utrpeli obrovské straty. Vojenský útok USA však nie je veľmi reálny, zo zásady nebojujú so silnými protivníkmi a útočia len na krajiny, ktoré svojím vojenským potenciálom mnohonásobne prevyšujú (Juhoslávia, Sýria, Irak, Afganistan). Na Rusku a Číne by si Američania doslovne vylámali zuby (problémom pre Pentagon by bola aj vojenská kampaň voči Severnej Kórei a zvíťaziť nedokázali ani v Sýrii a Afganistane), navyše, v prípade Ruska a Číny by konflikt čoskoro prerástol do jadrovej fázy.

O jadrovom konflikte snívajú americké geriatrické elity, pretože vagnerovský Götterdämmerung (Súmrak bohov), pri ktorom by svet odkráčal do zabudnutia spoločne s nimi, ktorý to už “majú za pár” vyhovuje ich narcisistickým predstavám. Ale aj Hitler si Götterdämmerung a svoj odchod na druhý svet predstavoval ako niečo veľkolepé. Skončilo to ale zničením Berlína, Hitlerovou obhorenou mŕtvolou a veľkolepým ruským flámom v Berlíne a na tento fakt by zúriví americkí starci nemali zabúdať.

Krym a ruské základne v Sýrii zvyšujú možnosti ruskej kontroly Bosporu, takže Američania sa už neisto cítia aj vo východnom Stredomorí. Posilňovanie ruskej obrany Krymu a ruskej dominancie v Čiernom mori stavia USA mimo. USA preto zúri, pretože sa snažili presvedčiť Merkelovú, aby sa nemecké vojenské námorníctvo angažovalo v Kerčskom prielive, čo však Merkelová odmietla ako kontraproduktívne. Napokon sa do Čierneho mora vybrali Američania sami, americký torpédoborec Donald Cook pár dní v Čiernom mori pobudol, aby mohli médiá písať o nezlomnom americkom vojenskom duchu, potom sa však pokorne z Čierneho Mora stiahol.

Keďže sa už ani Nemci a ani Francúzi veľmi do podpory amerických vojnových plánov nehrnú, musia sa Američania uspokojiť s podporou politických elít východného krídla NATO. Pri všetkej úcte k rumunskému alebo poľskému vojenskému námorníctvu, však ani Poľsko a ani Rumunsko a ich vojenská sila nepredstavujú pre Rusko rovnocenného súpera.


Zdroj