Jeruzalem/Rámalláh 12. augusta 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Mahmoud Illean)

Až 61 zranených si vyžiadali potýčky medzi moslimskými veriacimi a izraelskou políciou, ku ktorým došlo v nedeľu počas moslimského sviatku obete Íd al-adhá na nábožensky najcitlivejšom mieste Jeruzalema – Chrámovej hore. Podľa spravodajského portálu France Info o tom v pondelok informoval palestínsky Červený polmesiac. Podľa neho asi 15 zo zranených museli hospitalizovať

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke izraelskí policajti zatýkajú Palestínčana počas potýčky na Chrámovej hore

K násilnostiam došlo po tom, čo izraelská polícia zabránila židovským návštevníkom vo vstupe na Chrámovú horu, kde sa pri príležitosti sviatku Íd al-adhá zhromaždili k modlitbám desaťtisíce moslimských veriacich. Na nedeľu totiž pripadol aj židovský pôstny deň Tiša be-av, počas ktorého si židia pripomínajú zničenie prvého a druhého jeruzalemského chrámu.

Ako vysvetlil spravodajský portál France Info, v snahe predísť potýčkam medzi moslimami a židmi izraelská polícia najprv zablokovala židom vstup na Chrámovú horu. Neskôr ich však začali púšťať jedným zo vstupov, čo vyvolalo nespokojnosť moslimov, ktorí začali vykrikovať, že “al-Aksá je naša a Íd je náš sviatok”.

Medzi moslimami a židmi následne došlo k potýčkam. Izraelské policajné zložky sa dav snažili rozohnať, pričom použili ohlušujúce granáty, na to Palestínčania odpovedali hádzaní kameňov a zápalných fliaš. Izraelská polícia zadržala sedem útočníkov.

Chrámová hora, ktorú moslimovia volajú Vznešená svätyňa, je plošina v tvare nepravidelného štvoruholníka nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme. Časť západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch posvätných stavieb islamu – Skalného dómu a mešity al-Aksá – aj niekoľko menších stavieb.

Hora je najposvätnejším miestom judaizmu, tretím najposvätnejším v islame a náboženský význam má aj pre niektoré kresťanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejších miest na svete a rovnako i jedným z najspornejších.

Židia tam smú prichádzať v presne stanovené hodiny, ale nesmú sa tam modliť, aby sa takto predišlo napätiu s moslimskou komunitou.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo svojej reakcii bránil postup izraelskej polície. Dodal, že po konzultáciách s bezpečnostnými zložkami rozhodol, že povolí židom vstúpiť do tejto citlivej zóny Jeruzalema. “Otázka nestála tak, či by tam (židovskí veriaci) mohli ísť, ale bolo treba nájsť čo najlepší spôsob, ako to spraviť, aby bol zaistený verejný poriadok. To sme aj urobili,” vysvetlil Netanjahu.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj