Bratislava 4. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Erika Ďurčová)

Zdravotníctvo začalo byť deštruované a rabované za vlády Vladimíra Mečiara, kedy došlo k privatizácii niektorých ziskových častí zdravotníctva na ktoré sa prisali jeho oligarchovia. Tieto aktivity enormne navýšil potomok popredných komunistov – Rudolf Zajac (súčasný člen“ reformného” týmu pre zdravotníctvo za SaS)

Ilustračné foto

Aktuálne sa do zdravotníctva vyčleňuje z rozpočtu cca 4 % HDP, čo je smiešna suma v porovnaní s okolitými štátmi. S množstvom peňazí v zdravotníctve súvisí aj jeho úroveň a kvalita. Práve kvalitou výrazne zaostávame za Českou republikou. V Českej republike pracuje najviac lekárov zo Slovenska, vyše 2000. Vyše 1000 lekárov pracuje v Nemecku, Slovenskí lekári v zahraničí sú vysoko cenení pre pracovitosť, zodpovednosť a vedomosti. Samozrejme to sú vlastnosti nielen lekárov, ale aj vyše 400 000 Slovákov, ktorých vlády, prevažne SMERu-SD svojou politikou podporili v odchode a aj takto si zabezpečili zlepšenie štatistík nezamestnanosti. A týmito štatistikami nezamestnanostii sa napr. Fico neustále oháňa a aktuálne vyplakáva, že tu nemá kto pracovať, fabriky krvácajú, že potrebujeme pracovnú silu…

Nemocnice majú vo svojich vedeniach často politikov za vládne strany a táto chobotnica je poprepájaná a živí oligarchov vladných strán (nikomu netreba pripomínať laboratória a zobrazovacie zariadenia už zosnulého Pašku). Robia sa konkurzy a obstarávania, kde je dopredu určený víťaz podmienkami na mieru šitými práve pre neho. Keďže nemocnice rozkrádajú a chuť po peniazoch stále rastie, tak je potrebné šetriť a kde inde šetriť ako na lekároch a zdravotnom personále. Výsledkom sú plné čakárne, oddelenia. Lebo namiesto 20 lekárov zamestnávajú nemocnice 10…tým sa šetrí mesačne plat 10 lekárov a ten sa môže rozkradnúť.

Trpí pacient a trpí zdravotný personál, ktorý je pod tlakom. To vedie často k vzniku rôznych psychických porúch ako sú závislosti na alkohole, liekoch, neurózy, depresie resp. syndróm vyhorenia a znechuteniu z práce. Lekár v takýchto podmienkach sa nestáva uvažujúcim a vyberajúcim to najlepšie pre pacienta, ale strojom v časovej tiesni. Musí každým dňom obslúžiť pacienta nie tak, aby ho zaliečil čo najlepšie…ale, aby sa ho čimskôr zbavil..lebo čakáreň je plná. Pod takýmto tlakom sa prepúšťajú nedoliečení pacienti z oddelení, pribúda počet úmrtí a odnáša si to vedenie oddelení – primár. O primárovi sa potom v okolí šepká, aký je neschopný. Ľudia pozadie nevidia a taktiež nevidia, že na pracovisku nie sú podmienky na zabezpečenie adekvátnej zdravotnej starostlivosti. Za to však nemôže primár, ale vedenie nemocnice, riaditeľ a VÚC.

Riaditeľ ako politický nominant sa časom vymení, dostane za odmenu lepšie platené miesto. Minister ako napr. pán Zajac po sprivatizovaní ziskových častí v zdravotníctve odíde do teplých krajín, či pán Uhliarik… ktorého rodinná firma „nevedno za čo“ dostala bezmála 500 000 eurovú dotáciu.

Lekári, ktorí sa na toto nemôžu pozerať často odchádzajú do zahraničia. Motiváciou sú nie vždy peniaze, ale často znechutenie a medziľudské vzťahy. Tie na pracoviskách, kde je málo lekárov a veľa práce sú vypäté.

MUDr. Radoslav Čičala


Žiaden obsah na tejto stránke nie je spoplatnený

Vážení čitatelia, žiaden článok na tejto stránke nie je spoplatnený, čo je dôvodom, prečo musí byť na nej viac reklamy. Chceme vás preto poprosiť o trpezlivosť a zhovievavosť. Vieme, že reklama je niekedy otravná, ale pomáha dofinancovať prevádzku vášho obľúbeného portálu. Chceme sa tiež obzvlášť poďakovať tým, ktorí nás finančne podporujú. Ak sa k nim chcete pripojiť, kliknite sem.