Bratislava 1. februára 2019 (HSP/Foto:SITA-Jana Birošová)

Pred pár dňami líder hnutia OĽaNO Igor Matovič na protestnej akcii proti predsedovi parlamentu vyzýval dav, aby skandoval vulgárne slovo. Bola to iba náhoda, nechal sa Matovič iba strhnúť momentálnym rozpoložením davu? Zahrial sa v tej zime niečím, čo mu trochu viac rozprúdilo krv, než zvyčajne? Alebo je to inak?

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke zľava poslanec NR SR za stranu OĽaNO Igor Matovič a predseda strany SaS Richard Sulík počas protestného podujatia s názvom Slávnostné odnímanie titulu JUDr. Andrejovi Dankovi za účasti osobností slovenského spoločenského a politického života pred budovou Národnej rady SR. Bratislava, 29. január 2019

Bolo to niečo, na čo sme u Igora Matoviča dosiaľ neboli zvyknutí (písali sme o tom TU). Šéf strany OĽaNO je predsa povestný svojím strategickým myslením, či prinajmenšom podvedomým politickým inštinktom. Preto tu vyvstáva otázka: je len náhoda, že sa pokúsil zaujať voličov týmto vulgárnym spôsobom?

Parlamentné voľby sa blížia. Krajina je rozdelená na dve nezmieriteľné polovice, situácia je napätá a zdá sa, že patová – zatiaľ by ani jedna strana len tak ľahko vládu nezložila. A najmä na „slniečkovej“ strane je veľký pretlak záujemcov o hlasy: OĽaNO, SaS, PS, KDH, Sme rodina, SMK, Spolu-OD, nové „kresťanské“ strany, založenie strany avizoval aj Andrej Kiska… A jasné je, že z reálneho balíka tých cca 35 percent voličských hlasov sa každému nedostane toľko, koľko by chcel, a mnohým ani tých päť percent, aby sa dostali do parlamentu. Odkiaľ teda ešte zohnať hlasy? Áno, správne: jedine z druhého brehu.

Lenže z ktorej strany to skúsiť? Zľava to nepôjde, tam to veľmi usilovne skúša Beblavého brigáda, keď dokonca taký tvrdo liberalistický káder ako Jozef Mihál otočil rétoriku o 180 stupňov a narieka nad tým, aké sú nízke platy v automobilkách. (Písali sme o tom TU). Ale sprava, tade by to možno mohlo ísť.

Predstavme si mentálny svet slniečkara. Je to človek, ktorému úplne uniká tá skutočnosť, že podstatou ozajstnej demokratickej slovenskej, a nielen slovenskej politiky je vlastne národnooslobodzovací boj v pohotovostnom režime, snaha zbaviť krajinu neoficiálneho systému vonkajšieho neokoloniálneho riadenia, alebo toto aspoň v rámci možností oslabiť. A keďže v jeho vnímaní táto dimenzia chýba, potom za podstatu charakteristiky vlasteneckého voliča bude považovať predstavu, že to je hrubý chruňo, ktorý miluje vulgarizmy a násilie.

A čože to Matovič hovoril v onom pamätnom rozhovore s Radoslavom Procházkom, lídrom vtedajšej strany Sieť, úryvok z ktorého sme tu už párkrát mali (a ešte mať budeme, pretože odhaľuje v absolútnej nahote podstatu politickej práce týchto ľudí)?

„Na Kotlebu by sa dalo ísť, len cielene sa dohodnúť, že týchto zoberieš a týchto chytíš trošku light, akože tú tému, ale rozumne. A budeš mať síce tvrdé, možno tvrdšie vyjadrenia, riešenia zároveň tej problematiky, ale aby tí ľudia videli, že dobre, že hentam máme istotu a v podstate hovorí to, čo Kotleba… dobre, nehovorí to úplne tak, ale hovorí to. Síce tam niektorí hovoria, že s takýmto niečím ísť by sa nemalo, akože demokratická strana by nemala operovať, ale teraz si myslím, že tuto účel svätí prostriedky v tomto. Ako keď sa ho chceme zbaviť, ten vulgárny nacionalizmus dostať do parlamentu, tak my mu musíme zobrať tú rétoriku a jemne akože priblížiť sa k tomu jeho voličovi na kobylku.“ Toto povedal Igor Matovič pred štyrmi rokmi, pred voľbami 2016.

Že by Matovičova scénka s vulgarizmami bola súčasťou pokusu o nové pozíciovanie OĽaNO na politickej scéne, rátajúceho so ziskom voličov niekde z nerozhodného priestoru na rozhraní SNS a ĽSNS? Ak áno, tak mu zaželajme príjemné precitnutie v politickej realite 2019.

Ivan Lehotský


Zdroj