Brusel 29. marca 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias)

Európsky parlament (EP) zverejnil v piatok v poradí už tretí súbor prognóz o tom, ako by mohli dopadnúť eurovoľby (23.-26. mája) a ako by sa ich výsledok premietol do rozloženia kresiel jednotlivých politických frakcií

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Ilustračné foto

Podľa najnovších prieskumov, ktoré zozbierala a zosumarizovala spoločnosť Kantar Public na základe údajov zverejnených v členských štátoch EÚ do 26. marca 2019, aj naďalej platí, že najviac mandátov by v deviatom zložení europarlamentu získali európski ľudovci, potom socialisti a európski liberálni demokrati.

Projekcie sú nastavené na “zoštíhlený” 705-členný parlament, v dôsledku brexitu, a nezahŕňajú volebné nálady britských voličov. Rozloženie mandátov je zrkadlom súčasného zloženia EP, nie je však vylúčené, že v budúcom zákonodarnom zbore EÚ budú niektoré nové politické skupiny, čo bude mať vplyv na prerozdelenie kresiel.

Slovensko by po brexite malo mať 14 europoslancov.

Najväčšou politickou silou by mala zostať Európska ľudová strana (EPP) s počtom 188 mandátov (v súčasnosti 217). Za nimi sa prieskumoch ocitli socialisti a demokrati (S&D) so 142 mandátmi (186) a potom liberáli (ALDE) so 72 kreslami (68).

Európa národov a slobody (ENF) je na štvrtom mieste (61/41), na piatej priečke sa ocitli Európski konzervatívci a reformisti (ECR), kde je v súčasnosti veľa britských europoslancov (53/76), za nimi sú Zelení/Európska slobodná aliancia (51/52) a potom skupina Európskej zjednotenej ľavice – Severskej zelenej ľavice (49/47) a skupine Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) patrí posledná, siedma priečka (30/39).

Frakcii nezaradených poslancov priradili prieskumy sedem mandátov (37 v súčasnom EP) a pozoruhodne veľa – 52 – kresiel je určených predstaviteľom strán, ktoré sa vo “veľkej európskej politike” zatiaľ k nikomu nehlásia.

Podľa správy Európskeho parlamentu by si tradičné strany podľa najnovších projekcií ponechali dominantné postavenie (nad 50 percent), s možnosťou pokračovania potrebných reforiem a podpory legislatívy EÚ v podobe širokej koalície, avšak narastajúce zisky pre euroskeptické strany (ENF, ECR a EFDD) môžu priniesť väčšiu politickú neistotu do činnosti europarlamentu, než tomu bolo doteraz.

Europarlament zopakoval, že podobné projekcie bude inštitúcia zverejňovať každé dva týždne a v máji už raz týždenne.

Prvé priame voľby do europarlamentu prebehli pred 40 rokmi, v júni 1979. Oprávnených voliť je 373 miliónov občanov EÚ (okrem Británie), z toho je podľa odhadov 33,4 milióna prvovoličov.


Zdroj