Štokholm 10. decembra 2019 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP/TT News Agency-Henrik Montgomery)

Málokedy sa stane, že je odovzdávanie prestížnych svetových cien tak kontroverzné, ako tomu bolo v utorok pri odovzdávaní Nobelovej ceny za literatúru. Z rúk švédskeho kráľa Karola XVI. Gustáva si ju v Štokholme prebral rakúsky spisovateľ Peter Handke, ktorý v 90. rokoch aktívne obhajoval vojnové zločiny vtedajšieho juhoslovanského a srbského režimu, a viac-menej to isté robí dodnes

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke rakúsky spisovateľ Peter Handke si preberá z rúk švédskeho kráľa Karla XVI. Gustáva Nobelovu cenu za literatúru

Udelenie tohto významného ocenenia práve Handkemu preto, aj napriek jeho možným literárnym kvalitám, kritizovala významná časť literárnej obce a mnohí komentátori rozhodnutie Švédskej akadémie označovali za nepochopiteľné a neobhájiteľné.

Zo samotnej akadémie na protest odstúpil jeden z jej členov, o jedného člena prišla aj komisia, ktorá každoročne nominuje kandidátov na Nobelovu cenu za literatúru.

Utorňajšie udeľovanie ocenenia okrem toho bojkotovali predstavitelia siedmich štátov – Kosova, Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Severného Macedónska, Afganistanu a Turecka.

Kosovský minister zahraničia Behgjet Pacolli už v pondelok vyhlásil, že „spisovateľ, ktorý podporoval (bývalého juhoslovanského a srbského prezidenta Slobodana) Miloševiča a jeho genocídu v Bosne a Kosove, si nezaslúži Nobelovu cenu“.

„Spravodlivosť nakoniec zvíťazí. Nie lži, popieranie a falošné Nobelove ceny,“ dodal k tomu v pondelok kosovský prezident Hashim Thaci. Ten počas balkánskych vojen tiež nebol žiadnym mierotvorcom a pôsobil ako jeden z veliteľov obávanej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).

Handkeho mnohí jeho priaznivci obhajujú tým, že je len priaznivcom a obhajcom Srbov, na čom ešte nie je nič zlé. Pravdou však je, že stál pri Miloševičovi v čase, keď jeho režim páchal tie najväčšie zverstvá na ostatných národoch bývalej Juhoslávie.

Jeho najšokujúcejšie výroky sa týkali genocídy v Srebrenici, pri ktorej Srbi povraždili 8-tisíc moslimských obyvateľov Bosny a Hercegoviny.

Genocídu v Srebrenici, ktorá je historicky dokázaným faktom a nikto seriózny ju nespochybňuje, Handke vždy popieral a tvrdil, že jej obete sa povraždili navzájom medzi sebou.

Svoje názory na balkánske vojny Handke nikdy nekorigoval. V roku 2006 predniesol slávnostný prejav na Miloševičovom pohrebe, a krátko po zverejnení informácie o tom, že získal Nobelovku, zatelefonoval do srbskej televízie a vyzval srbských priateľov, aby si spolu s ním aspoň na diaľku pripili rajikou.

„Ako obyvateľka Sarajeva som z toho zhrozená. Je to popierač genocídy. Vyhlasuje, že žiadna genocída sa v Bosne neudiala. Nikdy mu to nezabudneme,“ cituje agentúra The Associated Press (AP) reakciu Bosniačky Senky Tinjak.

Sme pod neustálym tlakom


Mnohým kruhom nevyhovuje existencia Hlavných správ


Podporte jediné väčšie nezávislé médium na Slovensku

č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj