Bratislava 8. júla 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Miloš Zverina)

Nie všetky múzeá a galérie sú prístupné pre zdravotne postihnutých. Medzi iným to vyplýva z Komplexnej správy o stave realizácie Stratégie rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike v rokoch 2013 – 2018, ktorú 3. júla vzala na vedomie vláda. Bezbariérový prístup pre ľudí s telesným a zrakovým postihnutím ako aj pre seniorov by už mal byť samozrejmosťou, nie všade však urobili potrebné stavebné úpravy

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Štátne múzeum Alexandra Puškina

Nové aj staršie expozície mali byť postupne vybavené popismi s využitím teletextu, skrytého a otvoreného titulkovania a posunkového jazyka pre ľudí s poruchou sluchu. Pre zrakovo postihnutých zas majú slúžiť načítané auditívne popisy a videoprogramy sprevádzané hlasovým komentovaním. Tento cieľ stratégie organizácie naplnili len čiastočne. Príčinou boli nízke finančné príspevky a nedostatočná investičná podpora komplexných rekonštrukcií výstavných objektov. Pozitívom však podľa správy je, že aspoň pribúda takto zabezpečených výstav, pričom inštitúciám z nich zostávajú skúsenosti a niekedy aj technika. Správa z dielne ministerstva kultúry hodnotila galérie a múzeá okrem iného aj z hľadiska toho, či sa im podarilo vybudovať nové expozičné priestory alebo modernizovať už existujúce s využitím počítačovej a audiovizuálnej techniky.

V súvislosti s obnovou materiálneho a technického vybavenia reštaurátorských dielní a ateliérov správa konštatovala, že štátne kultúrne organizácie splnili tento cieľ v priemere iba na 65 percent, výsledok teda podľa nej nie je veľmi priaznivý. Okrem iného za to môže len ojedinelé vytváranie nových pracovných miest na pozície reštaurátor, konzervátor alebo preparátor. Úlohu vytvoriť vhodné podmienky na ošetrenie zbierkových predmetov splnilo iba šesť z 11 organizácií ministerstva kultúry. V Slovenskej národnej knižnici (SNK) síce existujú reštaurátorské a konzervátorské pracoviská, ale len na ošetrenie zbierkových predmetov z papiera. V Múzeu ľudovej umeleckej výroby (MĽUV) zas situáciu komplikovala personálna fluktuácia, ktorá sa týkala aj pozícií reštaurátora a konzervátora.

Ako pozitívny príklad správa uviedla spoluprácu organizácií rezortu s Múzeom Slovenského národného povstania (MSNP) na projekte Digitálne múzeum. V rámci neho existuje harmonogram reštaurovania zbierkových fondov všetkých múzejných partnerov pred samotnou digitalizáciou. Odborné ošetrenie zbierkových predmetov však nezodpovedá potrebám stavu zbierkového fondu Slovenského národného múzea (SNM) a v Slovenskej národnej galérii (SNG) pozastavili všetky projekty na obnovu materiálneho a technického vybavenia vlastného pracoviska pre rekonštrukciu hlavnej budovy. Napriek dlhodobému úsiliu sa SNM dodnes nepodarilo vytvoriť ústredné konzervátorské a reštaurátorské pracovisko, ide pritom o správcu najrozsiahlejšieho zbierkového fondu na území Slovenska. Múzeum v minulosti viackrát avizovalo finančnú výhodnosť vybudovania takéhoto pracoviska, ktoré by zriaďovateľovi ušetrilo značné finančné prostriedky a mohlo by slúžiť aj na výskum. Celkovo sa do obnovy zbierkového fondu investovalo 2 139 373 eur, táto suma však zahŕňa aj projekty zamerané na bezpečnosť zbierkových predmetov.

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK15 0900 0000 0005 7106 3662

Zdroj