Bratislava 13. júna 2019 (HSP/Foto:Reprofoto TASR)

Dňa 13. júna 2019 má byť časť bratislavského dunajského nábrežia, ktoré nesie meno po veľkej osobnosti slovenských dejín – Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, premenované na Námestie T. G. Masaryka. Túto skutočnosť vnímame ako verejné zaucho slovenskému národu i Slovenskej republike

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke Tomáš G. Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk nikdy neuznal existenciu svojbytného slovenského národa, ale vnímal Slovákov iba ako vetvu jednotného „československého” národa.

Masaryk nedodržal Pittsburskú dohodu z 30. mája 1918, ktorá zaručovala Slovákom v budúcom česko-slovenskom štáte autonómne postavenie a ktorú Masaryk dvakrát podpísal, po druhýkrát v novembri 1918 už ako zvolený prezident republiky. V roku 1929 ju dokonca vyhlásil za falzum.

Za Masarykovho prezidentovania, s jeho plným vedomím a podporou bol nastolený tvrdý centralizmus, zavládla cenzúra, slovenskí autonomisti boli prenasledovaní a väznení. On sám všetkými spôsobmi podporoval snahy o národné splynutie Slovákov a Čechov, či skôr o asimiláciu slovenského národa do českého. Finančne podporil kontroverzné Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1931, ktoré programovo počešťovali slovenský jazyk, značné finančné čiastky venoval aj na podporu iniciatív rozkladajúcich autonomistické hnutie.

Z prostriedkov Kancelárie prezidenta republiky vynakladal Masaryk veľké finančné čiastky na podporu zahraničnej propagandy a vedeckých diel v zahraničí, ktoré popierali existenciu slovenského národa a hanobili slovenské národné snaženia a ich reprezentantov.

Masaryk bol otvoreným odporcom Katolíckej cirkvi i tradičného konzervatívneho slovenského evanjelictva, na slovenských školách a vo verejnom priestore podporoval duchovné a kultúrne prúdenia a počiny, ktoré boli v otvorenom rozpore so slovenskými národnými a náboženskými tradíciami, nevyhovel ani opakovane predostretej žiadosti slovenských biskupov o obnovenie katolíckych gymnázií na Slovensku. Mal tiež vážnu spoluzodpovednosť za opakované krízy vo vzájomných vzťahoch so Svätou stolicou.

Napriek opakovaným žiadostiam Štefánikovej rodiny Masaryk nikdy nedal riadne vyšetriť tragickú smrť M. R. Štefánika v roku 1919.

Svetozár Hurban Vajanský bol ostrým kritikom politiky Tomáša G. Masaryka a jeho protislovenskej ideológie čechoslovakizmu. Dokonca napísal satirický román Kotlín, v ktorej pranieroval práve Masaryka, hlavnú postavu románu. Skutočnosť, že práve časť Vajanského nábrežia má byť premenovaná po Masarykovi, preto vnímame aj ako prejav neúcty voči tejto mimoriadnej osobnosti slovenského národa.

Signatári:

PhDr. Ján Bobák,

PhD., Mgr. Pavol Demjanič,

PhD., prof. Martin Homza, Dr.,

prof. Dr. phil. Emília Hrabovec,

PhDr. Anton Hrnko,

PhD., Dr. phil. Beáta Katrebová Blehová,

Mgr. Branislav Kinčok, PhD.,

PhDr. Martin Lacko, PhD.,

doc. Mgr. Miloš Marek PhD., 

PhDr. et Mgr. Peter Mulík, PhD., 

Mgr. Roman Michelko,

doc. PhDr. Ivan Mrva, PhD.,

PhDr. Natália Petranská Rolková, PhD.,

doc. Mgr. Ivan A. Petranský,

PhD., Ing. Vladimír Repka

Vážení čitatelia, Hlavné Správy sú v zúrivej ekonomickej vojne s liberálnym establišmentom. Podporte nás a pomôžte nám vybojovať zápas o konzervatívne hodnoty. Vážime si každé euro.


č. účtu: SK65 0900 0000 0051 5666 1326

Zdroj