Bratislava 28. februára 2019 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richeter (Smer-SD) v blogu vysvetlil dôležitosť ďalšieho najvyšovania sumy minimálnej mzdy, ktoré nedávno ohlásil poslanec Erik Tomáš s tým, že má ísť o posun až na úroveň okolo 600 eur

  • Facebook
  • Google+
  • VKontakte
Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter.

Richter vo svojom komentári napísal, že v roku 2019 sa diskusia o výške minimálnej mzdy na rok 2020 začala možno o niečo skôr ako po minulé roky. “Odborári už tradične volajú po razantnejšom zvýšení, zamestnávatelia sú opatrnejší a žiadajú stanoviť vzorec, ktorým by sa jej výška každoročne upravovala.”

“Jeden vzorec však už v zákone máme a určuje najnižšiu sumu zvýšenia minimálnej mzdy, ak sa na jej výške nedohodnú zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov. Tí môžu svoj návrh predložiť do 15. júla, ak tak neurobia, sumu určí ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,” vysvetlil Richter.

Konštatuje, že keďže za posledné roky sa nestalo, že by sa sociálni partneri zhodli, minimálnu mzdu navrhovalo práve Richterovo ministerstvo práce. “Pri jej určovaní sme vždy prihliadali na vývoj spotrebiteľských cien, zamestnanosti, priemerných miezd či životného minima tak, ako hovorí zákon.”

Dôležitým faktorom je podľa neho aj hranica rizika chudoby, pretože nechce, aby ľudia, ktorí pracujú, boli ohrození chudobou. “Naopak, chceme, aby vlastnou prácou uživili seba aj svoju rodinu. Preto musí mať najnižšia mzda aj motivačný charakter, aby ľudia boli ochotní prácu prijať.”

Ján Richter dodáva, že s tým súvisí aj potreba naďalej rozširovať nožnice medzi tými, čo pracujú, a tými, čo záujem o prácu nemajú a vystačia si so sociálnymi dávkami. V neposlednom rade, samozrejme, zo zvýšenia profitujú aj zamestnávatelia, ktorí už dlhšie hlásia nedostatok voľných pracovných miest, a to aj na pozície s nízkou kvalifikáciou. Tie by mohli napríklad pokojne obsadiť naši nezamestnaní, len potrebujú vyššiu motiváciu a istotu, že sa im pracovať oplatí.

“Argumentom na zvyšovanie minimálnej mzdy je aj konkurencieschopnosť. V rámci krajín V4 ju má o niečo vyššiu iba Poľsko, približne na rovnakej úrovni je v Českej republike. Spomedzi 22 krajín Európskej únie, ktoré majú stanovenú minimálnu mzdu, sme však na nelichotivej siedmej priečke od konca. ”

Richter v blogu uviedol, že ak sa na zvyšovanie minimálnej mzdy pozrieme cez všetky tieto skutočnosti, musí nám byť jasné, že ak nechceme ťahať za kratší koniec, musí aj tá najnižšia mzda motivovať a chrániť ľudí pred chudobou.

“Európsky výbor sociálnych práv dlhodobo odporúča, aby minimálna mzda dosahovala aspoň 60 percent z čistej priemernej mesačnej mzdy. My sme v tomto roku na približne 53 percentách. Som preto presvedčený, že vzhľadom na súčasný vývoj ekonomiky a stav na trhu práce je aj pre ďalší rok dôležité výraznejšie zvýšenie minimálnej mzdy. Ako večný optimista však dúfam, že sa tentoraz na jej sume dohodnú sociálni partneri a ja budem ich návrh plne rešpektovať,” uvádza minister práce.


Zdroj